Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245077
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1110245077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. č. 7, T., zast.: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, so sídlom Horné predmestie 216/16, Svätý Jur,
proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 8,
Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 13.166,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 7C/231/2010-335 zo dňa 14.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 7C/231/2010-335, zo dňa
14.09.2020, teraz vec vedená na mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-7C/231/2010, m e n í

tak, že žalobu zamieta.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (teraz spor spadajúci pod Mestský súd Bratislava IV) rozsudkom zo dňa
14.09.2020, č. k. 7C/231/2010-335 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.166,07 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13.166,07 Eur od 19.4.2008 do zaplatenia v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania
podľa miery úspechu vo výške 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým
súd rozhodne o výške náhrady trov konania (výrok II.)
2. Podanou žalobou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 13.166,07 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13.166,07 Eur od 19.4.2008 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 23.10.2007 uzatvoril poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla zn. D. M EČV T rok výroby 2003
a to okrem iného aj pre prípad krádeže poisteného motorového vozidla. Žalobca predmetné motorové
kupoval ako 3 ročné od spoločnosti EURO Auto Profi, s. r. o.. Pri preberaní motorového vozidla mu boli
odovzdané len 2 originálne kľúče s dvomi ovládačmi od zabezpečovacieho zariadenia META s kódovou
kartou k alarmu. Žalobca tvrdil, že informoval p. K. C., prostredníctvom ktorého uzatváral zmluvu, že

má k dispozícii len 2 originálne kľúče s dvomi ovládačmi od zabezpečovacieho zariadenia META s
kódovou kartou k alarmu. Pán K. C. ďalej telefonicky túto skutočnosť podľa žalobcu konzultoval priamo
s pracovníkom žalovaného p. Q., ktorý odsúhlasil uzatvorenie poistnej zmluvy, pričom konštatoval, že
preukázanie 2 originálnych kľúčov a zabezpečovacieho zariadenia postačuje na splnenie podmienokpre uzatvorenie poistnej zmluvy. Dňa 13.11.2007 neznámy páchateľ odcudzil spred bytového bloku č. 5
na ulici F. v T. uzamknuté motorové vozidlo. V dôsledku uvedeného došlo k poistnej udalosti, pre prípad
ktorejbolauzatvorenápoistnázmluvaažalobcovitakpodľajehonázoruvznikolnároknapoistnéplnenie.

Žalovaný na základe oznámenia o vzniku poistnej udalosti vykonal jej likvidáciu a na základe šetrenia
poistnej udalosti priznal poistné plnenie vo výške 26.332,15 Eur, pričom toto poistné plnenie znížil o
50 % s poukazom na čl. VI bod 5 všeobecných poistných podmienok a teda k výplate určil len sumu
13.166,07 Eur. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že z čl. VI ods. 5 Všeobecných poistných podmienok
nevyplýva konkrétny počet kľúčov, ktoré je poistený povinný predložiť a tiež z uvedeného ustanovenia

nevyplýva, že poistený je povinný predložiť kľúče v takom počte vyhotovení, ako sú dodávané výrobcom.
Žalobca bol názoru, že ako poistený na základe a v súlade s čl. VI ods. 5 Všeobecných poistných
podmienok predložil poisťovni všetky kľúče, ktorými disponoval a ktoré mu boli pri kúpe motorového
vozidla odovzdané a preto má za to, že si ako poistený splnil svoju povinnosť uloženú v článku VI ods. 5
Všeobecných poistných podmienok a preto nie je dôvod na zníženie poistného plnenia o 50 % žalovaný.
Žalobca trval na tom, že má naďalej nárok na vyplatenie zvyšnej sumy vo výške 13.166,07 Eur.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
so žalobcom dňa 23.10.2007 uzatvoril poistnú zmluvu č. XXX XXXX XXX pre havarijné poistenie
motorového vozidla so začiatkom poistenia dňa 23.10.2007. Predmetom poistenia bolo motorové
vozidlo zn. D. M EČV T rok výroby 2003 patriace žalobcovi. Uvedené vozidlo bolo o. i., poistnou

zmluvou poistené aj pre prípad poistného rizika krádeže motorového vozidla. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie, ktoré boli žalobcovi odovzdané
pred uzatvorením poistnej zmluvy. Ďalej uviedol, že predmetné motorové vozidlo kúpil žalobca v roku
2006 od spoločnosti EURO Auto Profi, s. r. o.. Na jeho kúpu uzatvoril žalobca dňa 10.10.2006 so
spoločnosťou CAC Leasing Slovakia, a. s. zmluvu o finančnom prenájme s dobou trvania 48 mesiacov

(leasingová zmluva). V čase nadobudnutia predmetného vozidla išlo o ojazdené 3- ročné
motorovévozidlo.Dňa13.11.2007došlokpoistnejudalosti-krádežmotorovéhovozidla.Žalobcapoistnú
udalosť nahlásil žalovanému dňa 26.11.2007. Žalovaný v zmysle § 797 zák. č. 40/1964
Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov bez zbytočného odkladu pristúpil k prešetreniu
poistnej udalosti za účelom zistenia rozsahu povinností žalovaného plniť. Listom zo dňa 19.3.2008

žalovaný oznámil žalobcovi, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bolo
žalobcovi priznané poistné plnenie vo výške 26.332,15 Eur. Takto priznané plnenie odporca v zmysle
čl. VI ods. 14 Zmluvných dojednaní krátil o 50 % z dôvodu porušenia povinností žalobcu, ustanovenej
v čl. VI ods. 5 Zmluvných dojednaní. Nekrátenú časť priznaného poistného plnenia žalobcovi poukázal
dňa 13.3.2008 na účet leasingovej spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a. s. (predtým CAC Leasing

Slovakia, a. s.). K žalobným dôvodom žalovaný poukázal na čl. VI ods. 5 a ods. 14 Zmluvných dojednaní,
pričom tvrdil, že informácia o nadobudnutí Motorového vozidla (MV) iba s dvoma kľúčmi nebola
zaznamenaná v poistnej zmluve. Žalovaný trval na tom, že žalobca bol povinný postupovať v súlade
s príslušnými ustanoveniami Všeobecných poistných podmienok (VPP) ako aj Zmluvných dojednaní
a predložiť žalovanému všetky originálne kľúče vrátane náhradných, prípadne ich kópie a ovládače

od zabezpečovacieho zariadenia od motorového vozidla dodané výrobcom. K námietke žalobcu, že z
ustanovenia čl. VI ods. 5 Zmluvných dojednaní nijako nevyplýva, že poistený je povinný predložiť kľúče
v takom počte vyhotovení ako sú dodávané výrobcom žalovaný uviedol, že VPP pre havarijné poistenie
nerozlišujú medzi poistením vozidla zakúpeným od výrobcu, resp. nového vozidla a poistením vozidla
zakúpeného od predchádzajúceho vlastníka, resp. ojazdeného vozidla. V nadväznosti na uvedené je

potom zrejmé, že poistné podmienky sú totožné pre všetky motorové vozidlá bez ohľadu na to, či ide
o nové vozidlo alebo ojazdené vozidlo. K otázke krátenia poistného plnenia o 50% žalovaný uviedol,
že je rozsah krátenia je určovaný internou metodikou žalovaného a závisí od závažnosti porušenia
zmluvných povinností poisteným. V tomto prípade považoval žalovaný ním uplatnené krátenie poistného
plnenia o 50 % za primerané porušenej povinnosti. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal žalobu

zamietnuť v celom rozsahu.

4. Súd prvej inštancie o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 7C/231/2010-163 zo dňa 9.10.2014
tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že podľa súdu prvej
inštancie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a že zo strany žalovaného nebol dôvod krátiť poistné

plnenie. Proti rozsudku č. k. 7C/231/2010-163 zo dňa 9.10.2014 podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie nesprávne. Žalovaný v odvolaní v zásade zotrval
na argumentoch, ktoré uplatnil v priebehu konania. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v
Bratislave rozhodnutím č. k. 2Co/48/2015-202 zo dňa 30.11.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie súduprvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací
súd uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe čoho dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto aj nesprávne právne posúdil. Odvolací súd poukázal na to,

že podľa Obchodných podmienok lízingu predmet lízingu po celú dobu lízingu bol vlastnený lízingovým
prenajímateľom. Žalobca si musel byť vedomý, že nie je vlastníkom MV a právo na plnenie má vlastník
vozidla. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel predčasne k záveru, že žalobca preukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V danej veci sa poistenie vzťahovalo na majetok lízingovej spoločnosti,
nie na majetok žalobcu, preto škodu utrpela lízingová spoločnosť ako vlastník motorového vozidla,

nie žalobca ako nájomca. Odvolací súd ďalej uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu, zmluvných
dojednaní ani z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že poistné plnenie má byť vyplatené
nájomcovi predmetu lízingu. Záverom odvolací súd uviedol, že doterajšie dôvody, ktoré použil okresný
súd pre záver o dôvodnosti žaloby žalobcu (ako nájomcu na základe lízingovej zmluvy uzavretej na
určitú dobu s vlastníkom ako prenajímateľom vozidla) zostávajú neúplné v tom zmysle, že vo všeobecnej
argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostávajú nezodpovedané zo

všetkých (potrebných) zákonných hľadísk, sú tak nepresvedčivými v tom, či je dôvodný nárok žalobcu
na vymáhanie poistného plnenia a či je v danom prípade žalobca aj aktívne vecne legitimovaný.

5. Po opätovnom vykonaní dokazovania mal súd prvej inštancie za ustálený skutkový stav, v
zmysle ktorého predmetom konania je nárok žalobcu ako lízingového prenajímateľa voči žalovanému

ako poisťovateľovi MV vo vlastníctve lízingovej spoločnosti na zaplatenie istiny 13.166,07 Eur s
príslušenstvom titulom nevyplatenej časti poistného plnenia. Z kúpnej/lízingovej
zmluvy č. XXXXXXXX mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uzatvoril dňa 10.10.2006 so
spoločnosťou EURO Auto Profi, s. r. o. ako predávajúcim a spoločnosťou CAC Leasing Slovakia, a.
s. (teraz UniCredit Leasing Slovakia, a. s.), v zmluve označenou ako prenajímateľ, zmluvu označenú

ako kúpna/lízingová zmluva, ktorej predmetom bola podľa zmluvy kúpa/nájom automobilu D. M C.: L.
XXXXXLN XXXXX, rok výroby 2003 (MV). V Zmluve sa uvádza, že predbežná kúpna cena predmetu
zmluvy bola 890.000,- Sk/29.542,58 Eur, počet lízingových splátok 48, výška sumy lízingovej splátky
1,9335 %, zvýšená splátka vopred z kúpnej ceny 30 %, doba trvania lízingu 48 mesiacov, predajná
cena 1,- Sk, RPMN 18,11 %. V Zmluve sa ďalej uvádza, že poistenie na havarijné poistenie a povinné

zmluvné poistenie je dojednané individuálne u žalovaného. Z poistnej zmluvy č. XXX XXX XXX (ďalej iba
PZ) mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca dňa 23.10.2007 uzatvoril so žalovaným poistnú
zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie MV so začiatkom poistenia dňa 23.10.2007. V PZ je
označený pán K. C. ako osoba, ktorá poistenie dojednala. V časti zvláštne údaje je označené políčko
Vinkulácia/leasing, pričom k položke je doplnené „v prospech spoločnosti CAC Leasing Slovakia, a.

s."(terazUniCreditLeasingSlovakia,a.s.).ŽalobcajevPZoznačenýakopoistník/poistený. Z
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20.03.2008 súd prvej inštancie zistil, že týmto listom oznámil
žalovaný žalobcovi, že dňa 19.3.2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti a že poistné plnenie poukazuje
v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a. s.. Z listiny
ďalej vyplýva, že žalovaný určil poistné plnenie na sumu 793.282,30 Sk/26. 332,15 Eur, ktoré bolo

žalovaným znížené o 50 %; pri krátení je uvedený dôvod krátenia „zml. dojednania, článok VI, bod 5".
Výsledné poistné plnenie, ktoré bolo poukázané, bolo preto určené na sumu 396.641,- Sk/ 13.166,06
Eur.Oznámenímzodňa28.3.2008spoločnosťUniCreditLeasingoznámilažalobcovi,žedošlokzápočtu
pohľadávok UniCredit Leasing Slovakia, a. s. podľa čl. 9 Obchodných podmienok prenajímateľa pre
finančný leasing ojazdených motorových vozidiel a že voči žalobcovi eviduje nedoplatok vo výške

221.751,- Sk, ktorý žiadala od žalobcu zaplatiť do 14 dní od doručenia predmetného oznámenia. Z
nesporných tvrdení žalobcu vyplýva, že nedoplatok podľa predchádzajúceho odseku žalobca nezaplatil
a že spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s. uvedený nedoplatok od žalobcu nevymáhala. Z
mailu zo dňa 11.12.2019, adresovaného zamestnancom spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a. s.
právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva, že Lízingová zmluva bola predčasne ukončená a pohľadávka

spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a. s. voči žalobcovi predstavuje sumu 7.360,79 Eur. Podľa
lustrácie MV zo dňa 05.3.2020 vlastníkom vozidla je spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s. a jeho
držiteľom je žalobca.

6. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, § 806, § 815 ods. 1, § 791

ods. 1, § 53 ods. 4 písm. s), § 524 ods. 1, § 54 ods. 1, § 799 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 517 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka.7. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na poistné plnenie za poistnú udalosť, ktorou bolo odcudzenie
motorovéhovozidla,atovrozsahu,vakompoistnéplnenienebolovyplatenélízingovejspoločnosti,ktorá
je vlastníkom vozidla. V podstate od začiatku súdneho konania bolo medzi procesnými stranami sporné,

čijedanáaktívnavecnálegitimáciažalobcu.Žalovanýnamietal,žeaktívnavecnálegitimácianiejedaná,
pretože podľa jeho názoru právo na poistné plnenie má výlučne lízingový prenajímateľ, ako vlastník
vozidla, ktorému svedčí aj vinkulácia v prospech neho zriadená. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval
aj tým, že ak by vyplatil poistné plnenie žalobcovi, došlo by na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu.
Medzi procesnými stranami nebolo sporné, že v čase poistnej udalosti, ako aj doposiaľ, je vlastníkom

motorového vozidla lízingová spoločnosť, nie žalobca. Spornou skutočnosťou bolo to, či žalobca, aj
napriek tomu, že nie je vlastníkom vozidla, má nárok na poistné plnenie v dôsledku poistnej udalosti.
Nie je možné súhlasiť s argumentami, že lízingovému nájomcovi v prípade predčasného ukončenia
nevznikla žiadna škoda, preto nie je dôvod poskytnúť mu poistné plnenie. V prejednávanej veci žalobca
zaplatil pri uzatvorení lízingovej zmluvy vopred 30 % kúpnej ceny a zvyšok kúpnej ceny bol rozvrhnutý
do 48 splátok á 1,9335 % kúpnej ceny/mesačne. Vzhľadom na to, že kúpna cena bol určená na

890.000,- Sk, kúpna/lízingová zmluva bola uzavretá 10.10.2006 a ku krádeži došlo 13.11.2007 (a teda
je predpoklad, že žalobca zaplatil cca 12 lízingových splátok), žalobca do dňa krádeže zaplatil lízingovej
spoločnosti približne 53,2 % kúpnej ceny, teda sumu 15.717,- Eur. V dôsledku krádeže teda prišiel o
zaplatenú kúpnu cenu, má povinnosť lízingovej spoločnosti doplatiť sumu 7.361,- Eur/221.751,- Sk a v
konečnom dôsledku stále nie je vlastníkom vozidla. Z týchto dôvodov nie je vôbec na mieste tvrdenie,

že žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Vznik škody samotnej však pre posúdenie nároku žalobcu nie je
rozhodujúce, keďže predmetom konania je nárok na poistné plnenie, čo je diametrálne odlišná kategória
od škody. Z poistnej zmluvy, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný vyplýva, aj s prihliadnutím na nesporné
tvrdenie žalobcu, že lomítko v texte poistnej zmluvy znamená v podstate slovné spojenie súčasne (keď
pri texte vinkulácia/lízing tvrdil, že to znamená súčasne aj lízing aj vinkuláciu). Uvedené potom znamená,

že žalobca pri uzatváraní Poistnej zmluvy vystupoval súčasne ako poistník aj ako poistený. Z Poistnej
zmluvy ani nevyplýva, že by poisteným mal byť niekto iný ako žalobca. Predmetom poistnej zmluvy,
ktorá je predmetom konania, je nepochybne poistenie cudzieho majetku, keď už pri jej vzniku, ako
to zhodne tvrdili aj procesné strany, bolo nepochybné, že predmetom poistenia je majetok lízingovej
spoločnosti. Poisteným aj poistníkom v poistnej zmluve bol žalobca, ktorý má potom podľa § 815 ods.

1 Občianskeho zákonníka aj právo na poskytnutie poistného plnenia, okrem prípadu, ak by poistné
podmienky žalovaného ustanovovali, že právo na plnenie má iná osoba. Takáto skutočnosť v konaní
preukázaná nebola, kedy sám žalovaný uviedol, že takáto skutočnosť nie je predmetom úpravy v jeho
poistných podmienkach. V rámci poistnej zmluvy bola podľa strán sporu dojednaná vinkulácia poistného
plnenia. Kým žalobca v súvislosti s vinkuláciou tvrdil, že ide o zmluvu v prospech tretej osoby, lízingovej

spoločnosti, z ktorej tretia osoba nemá žiadne práva a povinnosti, kým s touto zmluvou neprejaví súhlas,
čo sa však nestalo, žalovaný bol názoru, že v dôsledku vinkulácie je jedinou oprávnenou osobou na
uplatňovanie nároku z poistnej zmluvy osoba, v prospech ktorej bola vinkulácia dojednaná. Kým žalobca
v súvislosti s vinkuláciou tvrdil, že ide o zmluvu v prospech tretej osoby, lízingovej spoločnosti,
z ktorej tretia osoba nemá žiadne práva a povinnosti, kým s touto zmluvou neprejaví súhlas, čo sa však

nestalo, žalovaný bol názoru, že v dôsledku vinkulácie je jedinou oprávnenou osobou na uplatňovanie
nároku z poistnej zmluvy osoba, v prospech ktorej bola vinkulácia dojednaná. Napriek tomu, že obe
zmluvné strany tvrdili, že medzi nimi bola vinkulácia dojednaná, súd je toho názoru, že k platnému
dojednaniu vinkulácie medzi stranami sporu nedošlo. V poistnej zmluve sa nachádza zaškrtávacie
políčko, ktoré je zaškrtnuté pri texte vinkulácia/leasing, pri ktorom je dopísaný text, obsahujúci „v

prospech:" a špecifikáciu lízingového prenajímateľa. Čo znamená text vinkulácia/leasing z poistnej
zmluvy nevyplýva, avšak žalovaný na pojednávaní tvrdil, že to znamená obe možnosti, t. j. aj vinkulácia
aj lízing. Ak bola dojednaná priamo v poistnej zmluve vinkulácia, vzhľadom na obligatórnu písomnú
formu poistných zmlúv (§ 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka), sa vyžaduje na platné dojednanie
vinkulácie jej písomná forma, vrátane písomne vymedzeného obsahu vinkulácie, k čomu v poistnej

zmluve nedošlo, pretože z nej nevyplýva žiadny obsah záväzku vinkulácie. V Poistnej zmluve, ani v
iných dokumentoch obsah pojmu vinkulácie vymedzený nie je, preto v dôsledku nedostatku písomnej
formy dojednanie vinkulácie, ako vedľajšieho dojednania k poistnej zmluve, nebolo dojednané platne.
Súd prvej inštancie podotýka, že obsah vinkulácie nevedel vymedziť s istotou ani žalovaný. Platnosť
dojednania vinkulácie neobstojí ani s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho

zákonníka - vinkuláciu je totiž možné považovať za nástroj zabezpečenia záväzku a v čase poistnej
udalosti, by vinkulácia zabezpečovala záväzok žalobcu vo výške 20.526,86 Eur (= 13.166,07 Eur ako
vyplatené poistné plnenie + 7.360,86 Eur ako nárokované plnenie lízingovej spoločnosti z predčasného
ukončenia) pri nárokovateľnom poistnom plnení 26.332,14 Eur (poistné plnenie bez krátenia). Teda včase poistnej udalosti by bol vinkuláciou zabezpečený nárok v rozsahu takmer o 30 % presahujúci nárok
lízingovej spoločnosti (/26.332,14 Eur -20.526,86 Eur //26.332,14 Eur* 100 %), čo rozhodne možno
považovať za neprimerane vysoké zabezpečenie. Jednou z námietok žalovaného k nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie bolo to, že žalobca podľa bod 9 písm. b) podmienok lízingu, podľa ktorého musí
byť predmet lízingu počas celej doby lízingu poistený, a pre prípad, že tento nárok patrí podľa poistnej
zmluvy medzi lízingovým nájomcom a poisťovňou lízingovému nájomcovi, postupuje takýto nárok v plnej
výške na lízingového prenajímateľa a v jeho prospech vinkuluje poistku, nároky z poistenia postúpil
na lízingového prenajímateľa. Súd prvej inštancie aj túto námietku voči aktívnej legitimácii žalobcu

vyhodnotil ako nedôvodnú a vyhodnotil písomnú dohodou o postúpení pohľadávok, obsiahnutú v bode
9 písm. b) Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených motorových vozidiel
(verzia 2006/01/fix/CAC/FL/SKK/OJ§66/), za neplatný právny úkon z dôvodu rozporu s § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu neexistencie prevádzanej pohľadávky. Pretože žalobca je
oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia v súlade s poistnou zmluvou a ustanovením § 815
ods. 1 Občianskeho zákonníka a nebola platne dojednaná vinkulácia poistného plnenia, ani postúpenie

nároku na poistné plnenie, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku na poistné
plnenie od žalovaného.

8. Čo sa týka dôvodnosti krátenia poistného plnenia, tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi
procesnými stranami nebolo sporné, že došlo k poistnej udalosti, že z poistnej

zmluvy vzniklo oprávnenej osobe právo na poistné plnenie; rovnako nebola sporná ani výška škody
na vozidle, ktorú žalovaný určil na sumu 26.332,15 Eur. Medzi procesnými stranami však bolo sporné
to, či žalovaný bol oprávnený poistné plnenie krátiť. Žalovaný dôvodnosť krátenia poistného plnenia
odôvodňoval článkom VI ods. 14 Zmluvných dojednaní v nadväznosti na porušenie povinnosti žalobcu,
ustanovenej v čl. VI ods. 5 Zmluvných dojednaní, konkrétne z dôvodu neodovzdania všetkých kľúčov

od vozidla. Žalovaný síce pri likvidácii poistnej udalosti uviedol ako dôvod krátenia čl. VI ods. 14 ZD
HV, avšak ani v priebehu likvidácie poistnej udalosti, ani v priebehu súdneho konania neuviedol, ktorý
konkrétny dôvod, vymedzený v tomto zmluvnom ustanovení na krátenie poistného plnenia použil, t.
j., či malo porušenie povinnosti žalobcu vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu
jej následkov, alebo či to spôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne. Žalovaný ďalej vôbec nešpecifikoval

rozsah, v akom malo ním tvrdené porušenie povinnosti žalobcu na niektorý z dôvodov krátenia poistného
plnenia. K rozsahu krátenia poistného plnenia iba uviedol, že je to vymedzené v jeho metodických
pokynoch. Medzi procesnými stranami bolo sporné, či žalobca porušil povinnosť (odovzdať žalovanému
všetky kľúče od vozidla), ktorá bola dôvodom krátenia poistného plnenia, avšak táto skutočnosť nie je
pre posúdenie nároku žalobcu podstatná, pretože ani netvrdil, ani nepreukázal, že by toto porušenie

malo akýkoľvek vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti.
Súd prvej inštancie z uvedeného dôvodu nemal za preukázané, že tvrdené porušenie povinnosti žalobcu
malo akýkoľvek vplyv na vyššie uvedené skutočnosti, a preto ani nemal za preukázané, že existoval
akýkoľvek dôvod na krátenie poistného plnenia. Z týchto dôvodov bolo potom nadbytočné zaoberať sa
tým, či vôbec k porušeniu povinnosti žalobcu vôbec došlo. Na základe vyššie uvedených skutočností

potom súd prvej inštancie uzatvára, že v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by žalovaného
oprávňoval krátiť poistné plnenie. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie
nevyplatenej časti poistného plnenia ako dôvodný v celom rozsahu. Za dôvodný považoval
súd prvej inštancie aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré žalobcovi priznal podľa §
517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., od

19.4.2008,keďsažalovanýdostaldoomeškania(podľa§797ods.3Občianskehozákonníka)uplynutím
lehoty na poskytnutie poistného plnenia v nekrátenej výške, po ukončení šetrenia poistnej udalosti (15
dní od 19.3.2008). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania podľa
miery úspechu, ktorú určil na 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. V podanom odvolaní namietal,
že so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie zásadne nesúhlasí, považuje ich za nesprávne, a

tiež v nadväznosti na uvedené skutkové zistenia z hľadiska aplikácie platných právnych predpisov
považuje právne posúdenie predmetnej veci za nesprávne. Žalobca uviedol, že motorové vozidlo kúpil
ako ojazdené, a teda nie nové, a pri preberaní motorového vozidla mu boli odovzdané 2 originálne
kľúče spolu s dvomi ovládačmi od zabezpečovacieho zariadenia s kódovacou kartou k alarmu. Podľažalobcu z citácie čl. Vl ods. 5 ZD nevyplýva, že poistený je povinný predložiť všetky kľúče tak ako
sú dodávané výrobcom, a preto uvedenú povinnosť splnil, keď predložil všetky kľúče, ktoré spolu s
vozidlom nadobudol od predávajúceho. Žalovaný tieto tvrdenia považuje za účelové a rozporuplné.

Ustanoveniečl.Vlods.5ZDpovažuježalovanýzajasnéazrozumiteľné.ZDnerozlišujúpoistenievozidla
zakúpeného od výrobcu. resp. nového vozidla a vozidla zakúpeného od predchádzajúceho vlastníka
resp. ojazdeného vozidla a v nadväznosti na to odlišné poistné podmienky, preto nie je dôvod cit.
ustanovenie ZD vykladať odlišne, povinnosť odovzdať všetky originálne kľúče vrátane náhradných, príp.
ich kópie a ovládače od zabezpečovacieho zariadenia od MV, má poistený v prípade poistenia vozidla

nového ako aj poistenia vozidla ojazdeného. Pojmy „nové vozidlo” a „ojazdené vozidlo" alebo „vozidlo
zakúpené od výrobcu” a pod. v poistnej zmluve a poistných podmienkach nie je vymedzený, predmetom
poistenia podľa poistných zmlúv pre havarijné poistenie motorových vozidiel, teda aj podľa poistnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a podľa VPP a ZD, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou,
ale motorové vozidlo. Na základe uvedených skutočností sa žalovaný preto nestotožňuje s výrokom
v právnej veci konajúceho súdu, cit. „v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by žalovaného

oprávňoval krátiť poistné plnenie.“ Podľa žalovaného s uvedeným nemožno súhlasiť, z dôvodu, že
žalobca mal možnosť, kedykoľvek počas trvania poistného vzťahu, ak nemal všetky originálne kľúče
od vozidla, či už z dôvodu, že ich nenadobudol od predchádzajúceho vlastníka alebo ich stratil, v
autorizovanom servise vymeniť na motorovom vozidle zámky spolu s novou sadou kľúčov v počte a
vyhotovení tak ako to predpisuje výrobca, čo predpokladá aj cit. čl. Vl ods. 5 ZD, ktoré poistenému

ukladá povinnosť predložiť originálne, príp. kópie kľúčov. Z pohľadu aplikácie čl. Vl ods. 5 ZD je teda
rozhodujúce, aby poistený vedel preukázať a predložiť všetky originálne kľúče, príp. ich kópie v čase
poistnejudalosti,prežalovanéhoniejepodstatné,abytietokľúčemalvčasepodpisuzmluvy,žalovanýje
povinný písomne poisteného oboznámiť s jeho zmluvnými povinnosťami, čo žalovaný urobil odovzdaním
písomných poistných podmienok a poistený je povinný zmluvné povinnosti splniť. Žalobca uzatvoril dňa

10.10.2006 so spoločnosťou EURO Auto Profi, s. r. o. ako predávajúcim a spoločnosťou CAC Leasing
Slovakia, a. s. ako prenajímateľom (ďalej ako „leasingová spoločnosť“ alebo „leasingový prenajímateľ“)
kúpnu/leasingovúzmluvuč.XXXXXXXX(ďalejako„leasingovázmluva“).Pripodpiseleasingovejzmluvy
ako leasingový nájomca bol riadne oboznámený s podmienkami stanovenými v rámcovej zmluve
medzipredávajúcimaprenajímateľomaObchodnýmipodmienkamileasingovejspoločnostiprefinančný

leasing motorových vozidiel, ako neoddeliteľnej súčasti leasingovej zmluvy, čo žalobca potvrdil svojim
podpisom na leasingovej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť že leasingovú zmluvu podpisoval ako
leasingový nájomca a vlastníkom motorového vozidla bol leasingový prenajímateľ, už v čase podpisu
leasingovej zmluvy si musel byť žalobca vedomý tej skutočnosti. že nie je vlastníkom motorového
vozidla, čím sú dané aj jeho oprávnenia a povinnosti k motorovému vozidlu vyplývajúce z leasingovej

zmluvy, súvisiacich zmluvných vzťahov a všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä si musel byť
vedomý skutočnosti,
že v prípade poistnej udalosti krádeže motorového vozidla, právo na plnenie z poistenia má
leasingový prenajímateľ. Podľa poistnej zmluvy je žalobca poistníkom/poisteným, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že motorové vozidlo bolo zakúpené formou leasingu, teda finančné prostriedky na

úhradu kúpnej ceny poskytla leasingová spoločnosť, vlastníkom motorového vozidla, a to až do
úplného splatenia kúpnej ceny podľa podmienok leasingovej zmluvy sa stala leasingová spoločnosť.
V súlade s definíciou vecnej aktívnej legitimácie bola od uzavretia leasingovej zmluvy nositeľom
oprávnenia uplatniť si nárok na poistné plnenie z poistnej zmluvy osoba, ktorá je vlastníkom motorového
vozidla a v prospech ktorej bola dojednaná vinkulácia. Súd prvej inštancie námietku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu s poukazom na znenie bodu 9 písm. b) obchodných podmienok leasingového
prenajímateľa vyhodnotil ako nedôvodnú, z dôvodu, že dohodu o postúpení pohľadávky obsiahnutú v
uvedenom ustanoví považuje za neplatný právny úkon. Žalovaný s uvedeným odôvodnením zásadne
nesúhlasí a považuje zistenia súdu a následné právne posúdenie veci za nesprávne. Ak by mal
poistený právo domáhať sa na súde poisteného plnenia, ktoré bolo poistnou zmluvou vinkulované v

prospech leasingovej spoločnosti, dojednanie vinkulácie by nemalo žiadne opodstatnenie a finančné
prostriedky poskytnuté leasingovému nájomcovi by leasingový prenajímateľ nemal nijakým spôsobom
zabezpečené. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že priamo v poistnej zmluve (tlačivo poistnej zmluvy)
bola dojednaná vinkulácia poistného plnenia na základe požiadavky leasingovej spoločnosti, ktorá na
kúpu motorového vozidla poskytla finančné prostriedky a tiež bola vlastníkom motorového vozidla.

Žalobca bol leasingovým nájomcom a vlastníkom motorového vozidla by sa stal až po úplnom splatení
kúpnej ceny podľa podmienok leasingovej zmluvy. Žalovaný zároveň poukazuje a v plnom rozsahu sa
stotožňuje s tvrdeniami Krajského súdu v Bratislave obsiahnutými v rozhodnutí v posudzovanej právnej
veci sp. zn. 2Co/48/2015 zo dňa 30.11.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. platnúprávu úpravu žalovaný zastáva názor, že žalobca nemá v tomto konaní vecnú aktívnu legitimáciu na
uplatnenie nároku na poistné plnenie. Aj v prípade existencie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa
žalovaný považuje krátenie poistného plnenia z dôvodu porušenia čl. Vl ods. 5 ZD za správne v súlade

s poistnou zmluvou a poistnými podmienkami.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje napadnutý rozsudok za vecne a právne
správny a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal na
náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný po celú dobu súdneho konania argumentuje len tým, že

žalobca „nepredložil žalovanému všetky kľúče od motorového vozidla tak, ako sú dodávané výrobcom“
a teda z uvedeného dôvodu žalovaný pristúpil ku kráteniu poistného plnenia o 50 %. Žalobca po
poistnej udalosti postupoval v zmysle uvedeného čl. VI ods. 5 ZD a odovzdal všetky kľúče, ktoré mal
k dispozícii a ktoré nadobudol pri kúpe vozidla. Je tiež nepochybné, že právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je vzťah vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy. Poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca
svoje tvrdenia obsiahnuté v žalobe o tom, ako prebiehalo uzatvorenie poistnej zmluvy a o tom, že

sprostredkovateľa poistenia informoval o počte kľúčov, ktoré obdržal pri kúpe vozidla ako aj o tom, ako
sprostredkovateľ poistenia uvedenú situáciu priamo konzultoval s p. Q. - zamestnancom žalovaného
boli potvrdené aj svedeckou výpoveďou p. C. na pojednávaní dňa 04.08.2014, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že ak by žalobca neriešil túto špecifickú situáciu priamo pri uzatváraní poistnej zmluvy, nikdy
by sa nedozvedel, že vôbec existuje nejaký pán Q. (zamestnanec žalovaného). I. C. taktiež potvrdil,

že v prípade potreby konzultuje telefonicky priamo pri uzatvorení poistnej zmluvy vzniknuté otázky s p.
Q.. Svedok C. zároveň zreteľne na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedol, že v prípade poistných
zmlúv, v ktorých vznikne priestor (nutnosť) konzultovať špecifiká s p. Q., uzatvára poistnú zmluvu len
v prípade, ak súhlas na uzatvorenie takejto zmluvy od žalovaného dostane. Ako z uvedeného vyplýva,
je zrejmé, že žalobca musel informovať sprostredkovateľa poistenia p. C. o počte kľúčov, ktoré má k

dispozícii, v dôsledku čoho p. C. kontaktoval p. Q. a po odkonzultovaní situácie musel dostať súhlas na
uzatvorenie poistnej zmluvy, pretože inak by v zmysle svedeckej výpovede p. C. nebola poistná zmluva
uzatvorená a žalobca by ani nevedel, že nejaký p. Q. existuje. Zároveň musí uviesť, že žalovaný v celom
súdnom konaní nepreukázal opak. Ako z uvedeného vyplýva, na strane žalovaného nebol dôvod na 50
% krátenie poistného plnenia s poukazom na údajné porušenie čl. VI. bod 5 ZD, pretože toto ustanovenie

žalobca nikdy neporušil. Zároveň treba poukázať na tú skutočnosť, že od ust. § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka nie je možné sa odkloniť a teda akýmkoľvek spôsobom rozširovať alebo modifikovať dôvody
krátenia poistného plnenia a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom
na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaný nepreukázal splnenie podmienok obsiahnutých v ust. § 799
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré by ho oprávňovali znížiť poistné plnenie a teda neuniesol dôkazné

bremeno. Žalovaný opakovane namieta, že žalobca nebol vlastníkom poisteného motorového vozidla
a nárok na výplatu poistného plnenia údajne patril leasingovej spoločnosti ako vlastníkovi motorového
vozidla a teda žalobca údajne nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Platí, že právo na výplatu poistného
plnenia má vlastník veci len a len v tom prípade, ak v zákone alebo poistných podmienkach nie je
ustanovené inak (§ 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákon

určuje subjekty s právom na výplatu poistného plnenia len subsidiárne a to pre prípad, že zmluvné strany
poistnej zmluvy nevyužijú zmluvnú voľnosť a neurčia osobu s právom na výplatu poistného plnenia. V
predmetnej poistnej zmluve je výlučne žalobca označený ako poistený/poistník. Iná poistená osoba a
teda osoba majúca právo na poistné plnenie v poistnej zmluve uvedená nie je. Vzhľadom na vyššie
uvedené je teda zrejmé, že zmluvné strany v rozsahu svojej zmluvnej voľnosti označili za poistenú

osobužalobcu.Akozvyššieuvedenéhojednoznačnevyplýva,poistenouosobouatedaosoboumajúcou
právo na poistné plnenie zo zmluvy je výlučne žalobca. Zároveň dáva do pozornosti, že je nevyhnutne
potrebné odlíšiť (i) osobu s právom na poistné plnenie od (ii) osoby, ktorej by mohlo alebo malo byť
poistné plnenie vyplatené. Určenie platobného miesta na výplatu poistného plnenia daného dohodou
účastníkov nie je možné zamieňať s nárokom na poistné plnenie. Len subjekt s nárokom na poistné

plnenie (osoba s právom na poistné plnenie) je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, zatiaľ čo osoba,
ktorá je len platobným miestom založeným dohodou poisťovne a poisteného, nositeľom aktívnej vecnej
legitimácie nie je. Osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej legitimácie na poistné plnenie odlišujeme
od osoby, ktorá je buď zmluvne alebo zákonom daná ako platobné miesto poistného plnenia. Plnenie
do dispozície takejto osoby, ktorá sama o sebe nemôže uplatňovať právo na poistné plnenie na súde,

sa považuje za riadne splnenie záväzku poisťovne na výplatu poistného plnenia. Tieto subjekty môžu
byť určené zákonom (napr. záložný veriteľ podľa § 151mc ods. 2 OZ) alebo poškodený (§ 823 OZ)
alebo zmluvou (napr. vinkulárny veriteľ). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nárok na poistné plnenie
patrí len a len poistenému, ktorým je v tomto prípade nepochybne žalobca. A keďže žalobca môžejednostranne určiť, kam žiada vyplatiť poistné plnenie (určiť platobné miesto), môže kedykoľvek svoje
jednostranné rozhodnutie zmeniť a teda môže žiadať (tak ako v tomto konaní), aby bolo poistné plnenie
vyplatené na jeho účet alebo k jeho rukám. Uvedené však nič nemení na tom, že žalobca je aktívne

vecne legitimovaný v tomto súdnom konaní a akékoľvek vinkulačné dojednanie na túto skutočnosť nemá
absolútne žiadny vplyv.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385

ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisu, dospel
k záveru, že rozsudok je potrebné s poukazom na § 388 CSP v spojení s § 390 CSP zmeniť a žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.11.2023 podľa § 378 ods. 1
CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom.

12. Súd prvej inštancie mal za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako
poistený bol nájomcom motorového vozidla D. M E. T rok výroby 2003 a že na toto motorové vozidlo
bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená poistná zmluva č. XXX XXXX XXX pre havarijné poistenie
motorového vozidla so začiatkom poistenia dňa 23.10.2007. Motorové vozidlo bolo dňa 13.11.2007

odcudzené a uvedenú skutočnosť žalobca písomne oznámil orgánom činným v trestnom konaní a aj
žalovanému, ktorý v rámci likvidácie škodovej udalosti určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla na
882.912,- Sk (26.912,31 Eur), odpočítal od nej 47.878,- Sk (1.589,25 Eur) za poškodenie motorového
vozidla pri vstupe do poistenia a spoluúčasť navrhovateľa v sume 41.751,70 Sk (1.385,90 Eur) a poistné
plnenie určil sumou 793.282,30 Sk (26.332,14 Eur). Výsledné poistné plnenie žalobca krátil o 50 % z

dôvodu porušenia čl. VI ods. 5 Zmluvného dojednania. Žalovaný celkovo vyplatil sumu 396.641,- Sk
(l3.166,07 Eur), ktoré v zmysle dojednanej vinkulácie poukázal vlastníkovi vozidla UniCredit Leasing
Slovakia, a. s..

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa bodu 1 písm. b) Obchodných podmienok prenajímateľa pre

finančný lízing ojazdených motorových vozidiel, účelom lízingovej zmluvy je po dohodnutú dobu
umožniť lízingovému nájomcovi za odplatu užívanie ojazdeného motorového vozidla ( predmet lízingu ),
kúpeného výhradne pre tento účel spoločnosťou CAC LEASING Slovania, a. s. (lízingový prenajímateľ),
a ňou vlastneného po celú dobu trvania lízingu, ktorý si lízingový nájomca vybral sám, v súlade so
svojimi potrebami a po skončení doby nájmu umožniť lízingovému nájomcovi, aby predmet kúpy od

lízingového prenajímateľa, za dohodnutých podmienok odkúpil. Z uvedeného ustanovenia Obchodných
podmienok prenajímateľa vyplýva, že lízingová zmluva, ktorú uzatvoril žalobca, mu umožňuje po
dohodnutú dobu ako nájomcovi za odplatu užívať motorové vozidlo, ako predmet lízingu. Motorové
vozidlo bolo kúpené lízingovou spoločnosťou ako prenajímateľom a táto spoločnosť bola aj vlastníkom
motorového vozidla. Žalobca si preto musel byť vedomý, že nie je vlastníkom motorového vozidla a tak

v prípade poistnej udalosti, právo na plnenie z poistenia má vlastník vozidla (obchodná spoločnosť CAC
LEASING Slovania, a. s.).

14. Podmienkou leasingových spoločností pre poskytnutie finančných prostriedkov formou leasingu
je štandardne uzatvorenie poistnej zmluvy pre havarijné poistenie leasingovým nájomcom a súčasne

dojednanie vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti. Tak tomu bolo aj v prípade
predmetnej poistnej zmluvy, kde bola dojednaná vinkulácia poistného plnenia v prospech obchodnej
spoločnosti CAC LEASING Slovania, a. s. Leasingová spoločnosť ako vlastník motorového vozidla,
ktorá poskytla žalobcovi finančné prostriedky formou leasingu mala záujem na tom, aby bolo motorové
vozidlo havarijné poistené a aby poistné plnenie bolo v prípade poistnej udalosti poukázané v jej

prospech. Vinkulácia poistenia znamená viazanie poistného plnenia v prospech tretej osoby pre prípad
poistnej udalosti, kedy poisťovňa vyplatí poistnú sumu tomu, na koho je poistné plnenie vinkulované.
K devinkulácii, teda k zrušeniu vinkulácie dochádza zo strany vinkulačného veriteľa po splatení
poskytnutého úveru dlžníkom.

15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel nesprávne k záveru, že žalobca preukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne

k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009) Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania (stranou sporu)
netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v
takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade
sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-

právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, kedy je jeden účastník (strana) subjektom práva a účastník na opačnej procesnej
strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva
pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). V danej veci sa poistenie vzťahovalo na majetok leasingovej spoločnosti,

nie na majetok žalobcu a škodu následkom poistnej udalosti utrpela leasingová spoločnosť ako vlastník
motorového vozidla, nie žalobca ako nájomca. Preto aj poistné plnenie, s prihliadnutím na obsah
zmluvných dojednaní, s ktorými bol žalobca pri uzatváraní leasingovej zmluvy a zmluvy
o poistení oboznámený, prináleží nie žalobcovi, ale leasingovej spoločnosti. V danej veci žalobca nie je
aktívne legitimovaným k podaniu žaloby na náhradu škody, vzniknutej pri poistnej udalosti, pokiaľ nie je

vlastníkom poškodenej veci. V prípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby jediným
dôsledkom tohto stavu je zamietnutie žaloby.

16. V súvislosti s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, podľa ktorého právo na plnenie má,
pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok,

život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený), treba
zdôrazniť, že právo na plnenie má ten, na ktorého majetok sa poistenie vzťahuje, teda na motorové
vozidlo v majetku obchodnej spoločnosti CAC LEASING Slovania, a. s.. Súd prvej inštancie zistil,
že poistné plnenie bolo vinkulované v prospech lízingovej spoločnosti, ale túto vinkuláciu vyhodnotil
ako neplatné dojednanie. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na plnenie

vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť),
mal súd preukázaný vznik poistnej udalosti, čo nebolo v konaní sporné. Okrem toho, podľa ustanovenia
§ 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu
poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu
jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť

aj ďalšie povinnosti. Podľa bodu č. 9 písm. f) Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný leasing
ojazdených motorových vozidiel spoločnosti CAC Leasing Slovakia, a. s. (teraz UniCredit Leasing
Slovakia, a. s.), lízingový nájomca je povinný v prípade poistnej udalosti zahrnutej do havarijného
poistenia alebo krytej povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, uplatniť podľa pokynov lízingového prenajímateľa alebo svojej poistnej zmluvy,

všetky z toho vyplývajúce nároky a o poistnej udalosti bez zbytočného odkladu informovať lízingového
prenajímateľa. Lízingový prenajímateľ vydá lízingovému nájomcovi na jeho žiadosť podklady potrebné k
uplatneniu postúpených nárokov. V súvislosti s uvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako
aj Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný leasing, nájomca splnil svoju povinnosť a uplatnil
všetky nároky vyplývajúce z poistnej udalosti a o poistnej udalosti informoval lízingového prenajímateľa

a tak si splnil povinnosť vyplývajúcu z bodu 9 písm. f) Obchodných podmienok prenajímateľa. Zo
žiadnehoprávnehopredpisu,aleboustanoveniaObchodnýchpodmienokanizdohodysprenajímateľom
nevyplýva a nebolo preukázané, že poistné plnenie má byť vyplatené nájomcovi predmetu lízingu.
Významná je tiež skutočnosť, ktorá vyplýva z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ale
ktorou sa okresný súd zrejme dostatočne nezaoberal, že poistné plnenie zo strany žalovaného v sume

13.166,07 Eur bolo poukázané dňa na účet leasingovej spoločnosti Uni Credit Leasing Slovakia, a.
s. Pokiaľ okresný súd vychádzal z tohto zistenia, z jeho odôvodnenia nevyplýva, prečo bol povinný
žalovaný zaplatiť poistné plnenie vo zvyšnej časti inému ako vlastníkovi motorového vozidla, teda jeho
nájomcovi. Ak bol súd prvej inštancie toho názoru, že dôvodný je návrh žalobcu, ale suma priznanározhodnutím súdu má byť vyplatená niekomu inému, ako účastníkovi konania, resp. strane sporu, tak
takýto výrok rozsudku by bol nevykonateľný. V civilnom sporovom konaní si žalobca môže uplatniť svoj
nárok voči žalovanému, ale je povinný dôvodnosť svojho nároku aj preukázať. V prípade, že tomu tak

nie je, v konaní nepreukázal svoju vecnú legitimáciu.

17. Na základe vyššie uvedeného podľa odvolacieho súdu nebol záver súdu prvej inštancie o
dostatočnom preukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore správny. V čase odcudzenia
motorového vozidla bol žalobca leasingovým nájomcom motorového vozidla, na ktorom bola škoda

spôsobená. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 30.9.2008, sp. zn. 2 Cdo 198/2007, sa zaoberal
rovnakou situáciou (teda leasingový nájomca žiadal náhradu škody na vozidle, ktoré bolo v čase
poškodenia vo vlastníctve leasingovej spoločnosti). V citovanom rozhodnutí vyslovil právny názor,
že „tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku
škodnej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten, kto nenadobudol vec do
vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúca pre právne posúdenie veci

je skutočnosť, že žalobca v dobe, kedy prišlo k poškodeniu (resp. zničeniu), nebol jeho vlastníkom.
Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky vozidla,
ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomcovi vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred
poškodením a potom sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky. Tomu, kto nie je vlastníkom
veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do

vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť“ (pozri zhodné závery Ústavného súdu
SR zo dňa 16.12.2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014, v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.3.2007,
sp. zn. 25 Cdo 267/2005, a zo dňa 30.10.2002, sp. zn. 25 Cdo 78/2001). Tento záver musí byť aplikovaný
i na prejednávaný prípad. Kľúčové totiž je, kto bol vlastníkom vozidla v čase jeho poškodenia; v tomto
prípade to bola leasingová spoločnosť. Škoda preto mohla vzniknúť iba jej ako vlastníkovi vozidla, nie

žalobcovi ako leasingovému nájomcovi. Iba poškodený si na tomto základe mohol uplatňovať náhradu
škody. Leasingový nájomca tak učiniť nemohol, keďže mu škoda z takto vymedzeného predmetu sporu,
nevznikla.

18. Ustálená judikatúra pri otázke náhrady škody akcentuje skutočnosť, že majetok poškodeného

sa v dôsledku škodovej udalosti zmenší. Prirodzene, ak osoba nie je vlastníkom poškodenej veci,
nedochádzaanikzmenšeniu(resp.zníženiuhodnoty)majetkuosoby,ktorásipoškodenúvecprenajíma.
Škoda totiž vzniká vlastníkovi poškodenej veci, v danom prípade tak škoda na vozidle Y. J. CC
vznikla vlastníkovi tohto vozidla (leasingovej spoločnosti) a nie žalobcovi ako leasingovému nájomcovi.
Skutočnosť, že vznik škody na predmetnom motorovom vozidle má následne na základe zmluvných

podmienok dohodnutých medzi vlastníkom (leasingovou spoločnosťou), a nájomcom (žalobcom) dopad
aj na žalobcu ako nájomcu je pre tento spor právne irelevantná, keďže v takom prípade absentuje
príčinný vzťah medzi takýmto následkom a škodovou udalosťou. Z povahy veci škoda vznikla len
konkrétnemu subjektu, t. j. vlastníkovi motorového vozidla, a preto len táto osoba si môže uplatniť nárok
na náhradu škody.

19. Ak súd prizná žalobcovi ako leasingovému nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničenej/odcudzenej
veci - motorového vozidla, aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
na veci, koná v rozpore s ustálenou judikatúrou (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo/198/2007 z 30.09.2008, ako aj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 25Cdo/267/2005 z 29.03.2007 a sp. zn. 25Cdo/78/2001 z 30.10.2002).

20. Žalobca si preto nemôže v súdnom konaní a vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatňovať nárok
na vyplatenie poistného plnenia, nakoľko nekonal v mene leasingovej spoločnosti, ako jej splnomocnený
zástupca. Tak by mohol konať len v mene a na účet leasingovej spoločnosti, nie však vo svojom mene

a na svoj vlastný účet, tak ako si svoj nárok uplatnil v žalobe z titulu vymáhania poistného plnenia.

21. Posudzovanie ďalších odvolacích námietok by bolo nadbytočné vzhľadom na uvedený záver o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Nedostatok vecnej legitimácie má sám o sebe za
následokzamietnutiežaloby(rozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa29.6.2010,sp.zn.2Cdo205/2009).

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k tomu, že záver súdu prvej inštancie o
preukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bol nesprávny, žalobca nebol subjektom oprávneným
na domáhanie sa vyplatenia z poistného plnenia. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru o nedostatkuaktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo má samo o sebe za následok zamietnutie žaloby, ďalšími
odvolacími námietkami žalovaného sa už potom bližšie nezaoberal.

23. Pretože odvolací súd dospel k vyššie uvedeným záverom, v súlade s § 390 CSP v spojení s § 388
CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

24. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

25. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v súdnom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok
na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).