Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122010274
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122010274.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Martina Kurečka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.
novembra 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice
zo dňa 26.3.2024 sp.zn. 10T/7/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods.1 písm. c) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu a trestné
stíhanie proti obžalovanému A. B., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
v C., na ul. D. č. X, na X. poschodí obytného bloku, dňa 25.09.2021 okolo 07:10 hod. presne nezisteným
spôsobom vylomil vchodové dvere vedúce do bytu č. XX a následne neoprávnene, bez súhlasu
užívateľky bytu C. E., trvale bytom v C., F. G. H. XX, vnikol do bytu a v ňom bez jej súhlasu zotrval,

s poukazom na zákonné ustanovenie § 281 ods.1 Tr. poriadku, z dôvodu uvedenom v §
9 ods.1 písm. e) Tr. poriadku z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestský súd Košice uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 2 písm. b) Trzák. na tom skutkovom základe, že
v C. I. F. D. H. X na X. poschodí obytného bloku, dňa 25.09.2021 okolo 07:10 hod. presne nezisteným

spôsobom vylomil vchodové dvere vedúce do bytu č. XX a následne neoprávnene, bez súhlasu
užívateľky bytu C. E., trvale bytom v C., F. G. H. XX, vnikol do bytu a v ňom bez jej súhlasu zotrval.

Za to mestský súd podľa § 194 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Tr.zák. uložil trest odňatia
slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. súd obvineného pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
V písomných dôvodoch svojho odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolaním
napadnutý rozsudok Mestského súdu v Košiciach (ďalej len „mestský súd“) považuje za nezákonný pre

- chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť, alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení, alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
- pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať,alebo vykonať ďalšie dôkazy
- neprimeranosť uloženého trestu (porušenie zásady reformatio in peius)

Uvedeného prečinu sa obžalovaný mal podľa napadnutého rozsudku dopustiť tak, že v Košiciach, na
ulici D. H. 2, I. 3.J. obytného bloku, dňa 25.09.2021 okolo 07:10 hod. presne nezisteným spôsobomvylomil vchodové dvere vedúce do bytu č. XX a následne neoprávnene, bez súhlasu užívateľky bytu C.
E., trvale bytom v C., G. H. XX, vnikol do bytu a v ňom bez jej súhlasu zotrval.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal do zápisnice odvolanie do všetkých výrokov, ktoré
odôvodňuje nasledovne.

Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre
ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu.

Ide o prípady, keď súd zistí niektorú skutočnosť, pre ktorú je trestné stíhanie neprípustné. Predmetom

zastavenia trestného stíhania je vždy skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba
a nie jeho právna kvalifikácia.

Už v zrušujúcom uznesení Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. 4To/17/2023 uznesením zo dňa
30.06.2023 uviedol, že zistí v konaní pred prvostupňovým súdom porušenia procesných predpisov

aj v tom, že prvostupňový súd tým istým rozsudkom oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. a)
Trestného poriadku pre totožný skutok, pre ktorý bol súčasne uznaný vinným. Po vrátení veci súdu
prvého stupňa prvostupňový súd po prečítaní listinných dôkazov v rozsahu ako to vyplýva zo zápisnice
o hlavnom pojednávaní zo dňa 26.03.2024 vyhlásil rovnaký rozsudok v otázke viny ako pred zrušením
veci odvolacím súdom.

Mestský súd v napadnutom rozsudku zo dňa 26.03.2024 na s. 23 zareagoval na vyslovený právny
názor krajského súdu, ktorý v zrušujúcom uznesení uviedol, že prvostupňový súd tým istým rozsudkom
oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku pre totožný skutok, pre ktorý bol
súčasne uznaný vinným.

Prvostupňový súd uviedol, že nebolo možné v časti oslobodzujúceho rozsudku neuvádzať celý skutok
bez jeho predchádzajúceho deja bez straty identity skutku, preto na odlíšenie skutkov súd použil v časti
oslobodzujúceho výroku slová potom, čo v C. na ulici D. č. X, kde ako vyplýva z textu je podstatné slovo
potom na odlíšenie skutkov za súčasne uvedeného deja bezprostredne predchádzajúceho skutkom,

z ktorých bol oslobodený. Slovo potom nie je uvádzané v časti odsudzujúceho rozsudku. Uvedené
oddelenie skutkov jasne vyplýva aj zo samotného odôvodnenia rozsudku, ktoré sa viaže na výrokovú
časť a tvoria jeden celok, kde nemožno pri jednočinnom súbehu, napr. porušovania domovej slobody
a poškodzovania cudzej veci predchádzajúci dej vynechať. Nakoniec to vyplýva aj zo zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu, pretože ak by si súd osvojil to, že pre uvedený skutok bol obžalovaný

oslobodený, nebolo by potrebné opäť v časti odsudzujúceho rozsudku konať a opätovne vyhodnocovať
dôkazy, keďže vec by bola právoplatne skončená.

Uvedené úvahy mestského súdu sú natoľko nezrozumiteľné a scestné, že je zbytočné o nich viesť hlbšiu
polemiku.

V rozsudku zo dňa 03.11.2022 prvostupňový súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku ho spod
skutkuobžalobyoslobodilpreskutokprávnekvalifikovanýakozločinsexuálnehonásiliapodľa§200ods.
1 Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Pritom
pri vymedzení skutku sa uvádza, že vlastníkovi bytu K. H. vznikla škoda vo výške 302,18 eur z dôvodu

poškodenia dverí, v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že nie všetky poškodenia dverí
mohli vzniknúť v rámci žalovaného skutku.

Mestský súd spochybňuje rozhodnutie nadriadeného súdu aj v tom, že ak by si súd osvojil to, že pre
uvedený skutok bol oslobodený, nebolo by potrebné opätovne konať a vyhodnocovať dôkazy, keďže

vec by bola právoplatne skončená.

Na nejasnostiach v rozhodnutí súdov 1. a 2. stupňa, o ktorých sa zmieňuje mestský súd v napadnutom
rozsudku, obžalovaný nemôže niesť vinu. Rozsudok má byť vyhotovený v zmysle § 168 Trestnéhoporiadku a rozhodnutia súdov majú byť riadne odôvodnené a presvedčivé. Podľa jeho mienky
vrozhodnutíodvolaciehosúduniesúžiadnenejasnosti,mestskýsúdtotouzneseniejednoduchoneberie
na vedomie a nechce ho rešpektovať.

Poukazujeajnato,žeMestskýsúdKošicepoopätovnomrozhodnutíbezvykonaniaakýchkoľveknových
dôkazov, uložil mu ešte prísnejší trest vo výmere 28 mesiacov pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti
a úprimné oľutovanie na pojednávaní dňa 03.11.2022 už v rozsudku zo dňa 26.03.2024 nemohol priznať
pri nezmenenej dôkaznej situácii. Proti rozsudku prvého stupňa zo dňa 03.11.2022 prokurátor odvolanie

síce podal, ale ho následne zobral späť, odvolací súd o odvolaní prokurátora ani nerozhodoval, preto
odvolanie ani nebolo platne podané, súd prvého stupňa mu nemohol uložiť ani prísnejší trest. Ak tak
urobil, porušil zásadu reformatio in peius, keďže mu uložil trest prísnejší, hoci odvolanie proti rozsudku
zo dňa 03.11.2022 podal len on ako obžalovaný.

Na záver ešte uviedol, že právo obžalovaného poznať skutok, z ktorého je uznaný vinným a oslobodený

je nepochybné celkom zásadným pre realizáciu jeho obhajobných práv a pre kvalifikovanú realizáciu
obhajobyakotakej.Lenpokiaľobžalovanývie,zčohojeuznanývinným–zakéhoskutku,akéhokonania
a s akým následkom sa ho mal dopustiť, môže sa plnohodnotne brániť, navrhovať dôkazy a predkladať
argumenty.

K nelogickému hodnoteniu dôkazov prvostupňovým súdom vo vzájomných súvislostiach na základe
vyššie rozvedených procesných pochybností nepovažujú za potrebné sa podrobnejšie zaoberať. Len
v skutočnosti odkazuje na podrobné dôvody odvolania podaného proti rozsudku zo dňa 03.11.2022,
s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd. Súd prvého stupňa opätovne v rozpore s vykonanými dôkazmi
zdôvodňoval hodnovernosť výpovede poškodenej, údajne podporenú svedeckými výpoveďami L. E., K.

K., L. D., znaleckým posudkom z odboru psychológie a výpoveďou znalkyne J. C. a ďalšími svedeckými
výpoveďami. Závery, ktorými súd hodnotí tieto výpovede z nich nevyplývajú a úvahy súdu sú s nimi
v priamom rozpore a taktiež v rozpore so zásadami logického myslenia a uvažovania. Rovnako je to
aj pri hodnotení predtým uznanej poľahčujúcej okolnosti a pri úvahách o treste, ktoré sú v kontexte
nevykonania žiadneho ďalšieho dôkazu priamou výzvou na priznanie sa k skutku, ktorý nespáchal, aby

mu mohol samosudca údajne pomôcť a znížiť mu zamýšľaný a uložený trest o dva mesiace.

Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd podľa § 320 ods. 1 Trestného poriadku napadnutý rozsudok
zrušil a podľa písm. c) tohto ustanovenia trestné stíhanie zastavil, ak zistí, že je tu niektorá z okolností,
ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 Trestného

poriadku (prekážka právoplatne rozhodnutej veci), prípadne aby nadriadený súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a tomuto prikázal trestné stíhanie zastaviť pre prekážku res iudicatae. Pre prípad zrušenia
rozsudkuavráteniamestskémusúdunanovékonaniearozhodnutie,obžalovanýnavrhuje,abyodvolací
súd prikázal vec prideliť a rozhodnúť inému samosudcovi.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor a uviedol, že má za to, že rozsudok, konkrétne
vo výroku o vine je správny, zákonný a skutkovo i právne riadne odôvodnený, majúci parametre
ustanovenia § 163 a nasl. Trestného poriadku. Takisto je toho názoru, že súd postupoval v intenciách
uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4To/17/2023 zo dňa 30.06.2023, nakoľko sa podľa jeho
názoru v rozsudku vysporiadal s vytýkanými pochybeniami. V časti odvolania obžalovaného týkajúcej

sa porušenia zásady reformatio in peius sa stotožňuje s tam uvedenou argumentáciou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach (ďalej len
„odvolací súd“) postupom podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice sp.zn. 10T/7/2022 zo dňa 26.03.2024 zamietol ako nedôvodné. V prípade, že

odvolací súd dospeje k záveru, že uložený trest je nezákonný, navrhuje, aby zrušil rozsudok len vo
výroku o treste a sám vo veci rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Po preskúmaní obsahu spisu krajský súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I dňa
04.03.2022 podal na prvostupňový súd obžalobu na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX pre prečinporušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák., pre zločin sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1 Tr.zák. a pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1. Tr.zák.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 3.11.2022 sp.zn. 10T/7/2022 uznal obžalovaného za vinného
pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák. a uložil mu
nepodmienečný test odňatia slobody v trvaní 26 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa § 285 písm. a) Tr.zák. bol obžalovaný
oslobodený zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr.zák. a prečinu poškodzovania cudzej

veci podľa § 245 ods. 1. Tr.zák., pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal, pre ktorý bol obžalovaný
stíhaný.

Keďže obžalovaným podané odvolanie bolo podané len proti výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný
vinným, rozsudok prvostupňového súdu vo vzťahu k oslobodzujúcej časti nadobudol právoplatnosť.

Následne uznesením zo dňa 30.06.2023 sp.zn. 4To/17/2023 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok
prvostupňového súdu v odsudzujúcej časti vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu
a vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v rozsahu zrušenia znovu prejednal a rozhodol, najmä aby opätovne
vyhodnotil výpovede svedkýň vo vzťahu k záverom viažucim sa k uznaniu viny.

Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní dňa 26.03.2024 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, poškodeného, svedkov, znalcov a prečítaním listinných dôkazov. Po vykonanom
dokazovaní vo veci vyhlásil odsudzujúci rozsudok.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd popísal vykonané dôkazy a svoj rozsudok

okrem iného odôvodnil tým, že súd mal za preukázané bez rozumných pochybností ako aj samotným
priznaním obžalovaného na záver hlavného pojednávania, že tento sa dopustil žalovaného skutku,
pokiaľ ide o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák.
a to najmä výpoveďami samotnej poškodenej, ktorá podrobne popísala priebeh skutku, priznaním
obžalovaného, ako aj svedkýň E. a K., ako aj svedka E., ktorí potvrdili výpoveď poškodenej o násilnom

vniknutí do jej obydlia a zotrvaní obžalovaného v jej byte bez jej súhlasu. Svedkyne potvrdili verziu
poškodenej tým, že počuli buchot pri násilnom otváraní dverí, ako aj počuli ďalší krik po vniknutí
do bytu. Rovnako možno usudzovať, že skutok spáchal obžalovaný násilným spôsobom. Keďže si
poškodená neželala jeho prítomnosť v byte, bol aj upozornený a požiadaný susedou E., aby dal dievčaťu
pokoj a je teda pravdepodobnejšia a bez rozumných pochybností vierohodná výpoveď poškodenej

o priebehu skutku, kde nemala dôvod opätovne púšťať obžalovaného do bytu po tom, čo s ním
ukončila vzťah. Táto verzia je potvrdená aj fotografiou obžalovaného, ktorú urobil a odoslal na mobil
poškodenej ráno spred dverí poškodenej. Nemal dôvod žiadať o vpustenie, posielať jej fotografie,
ak by táto dobrovoľne chcela obžalovaného do bytu vpustiť. Dokumentuje to jeho všemožnú snahu
presvedčiť poškodenú, aby ho vpustila do bytu, čo však ona dobrovoľne neurobila. Následne na to

prekonaním prekážky násilným spôsobom do bytu vstúpil. Verzia poškodenej bola v závere pred súdom
verifikovaná samotným priznaním obžalovaného ku skutku. Súd pre úplnosť dodáva, že obžalovaný
už vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom fakticky priznal spáchanie
skutku porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák., kde priznal zotrvanie svojej osoby
v obydlí poškodenej napriek jej nesúhlasu. Pokiaľ ide o celkovú vierohodnosť výpovede poškodenej,

súd konštatuje, že táto v konaní pred súdom vypovedala jednoznačne, konzistentne a racionálne, bez
zaváhania, rozumne vysvetľujúc všetky otázky, ktoré jej boli položené stranami pri výsluchu. Znalec J. L.
A. pri hodnotení osoby obžalovaného uviedol, že u obvineného sú prítomné znaky latentnej agresivity,
zníženej frustračnej tolerancie, čo v konfliktných situáciách a po požití alkoholických nápojov môže
v jeho prípade viesť k agresívnemu správaniu. Charakter trestného činu a spôsob jeho vykonania

zodpovedá osobnosti obvineného. U obvineného nezistil snahu skresľovať skutočnosť vo svoj prospech,
či iné skutočnosti, ktoré by znižovali vierohodnosť jeho osoby. Znalkyňa L. M. L. - C. u obvineného
diagnostikovalaporuchupsychikyasprávaniazapríčinenéužívanímalkoholu-škodlivýkonzumalkoholu
bez rozvinutého syndrómu závislosti s poruchami správania v stave embriety. Pokiaľ ide o výsledky
znaleckého dokazovania J. N. C. v konaní, boli oboznámené jej dva znalecké posudky, pričom ako sama

uviedla, osobná zložka ktorú hodnotila je nemenná, fixná, konštantná, určite teraz existuje.

Odvolací súd sa s rozhodnutím prvostupňového súdu nestotožňuje a uvádza nasledovné:Prvostupňový súd ešte rozsudkom zo dňa 3.11.2022 sp.zn. 10T/7/2022 oslobodil obžalovaného podľa
§ 285 písm. a) Tr.por. pre totožný skutok, pre ktorý bol súčasne uznaný vinným.

Po vrátení veci súd prvého stupňa odôvodnil totožnosť skutku, pre ktorý bol obžalovaný uznaný za
vinného, ako aj skutku spod ktorého bol oslobodený tak, že nebolo možné v časti oslobodzujúceho
rozsudku neuvádzať celý skutok bez jeho predchádzajúceho deja bez straty identity skutku, preto na
odlíšenie skutkov prvostupňový súd použil v časti oslobodzujúceho výroku slová „potom, čo v C., na
ul. D. č. X...“, kde ako vyplýva z textu je podstatné slovo „potom“ na odlíšenie skutkov za súčasne

uvedenéhodejabezprostrednepredchádzajúcehoskutkom,zktorýchbolobžalovanýoslobodený.Slovo
potom nie je uvádzané v časti odsudzujúceho rozsudku. Uvedené oddelenie skutkov jasne vyplýva aj zo
samotnéhoodôvodneniarozsudku,ktorésaviaženavýrokovúčasťatvoriajedencelok,kdenemožnopri
jednočinnom súbehu napr. porušovania domovej slobody a poškodzovania cudzej veci predchádzajúci
dej (vylomenie dverí, miesto a čas) vynechať.

Krajský súd sa nestotožňuje s tým, že prvostupňový súd opätovne dospel so svojimi argumentáciami
k záveru, že obžalovaný je vinný z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr.zák. Jeho rozhodnutie tak možno považovať za nezákonné a nespravodlivé.

Krajský súd zvýrazňuje, že prvostupňový súd sa svojím rozhodnutím dopustil procesného pochybenia

tým, že za totožný skutok, z ktorého obžalovaného rozsudkom zo dňa 3.11.2022 sp.zn. 10T/7/2022
oslobodil zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona a prečinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1. Tr. zákona, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal, pre ktorý bol obžalovaný
stíhaný, zároveň uznal za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.
2 písm. b) Tr. zákona. Za to obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov

nepodmienečne, teda vo vyššej výmere ako v predchádzajúcom rozsudku.

Základnýmprávomúčastníkasúdnehokonaniajejehoprávonaspravodlivésúdnekonaniepodľačlánku
6 Dohovoru.

Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr.por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví, ak
zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého
stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo 2.

Podľa § 281 ods. 1 Tr.por. súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá

z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada „reformatio in peius“ (zákaz zmeny k
horšiemu), ktorá je premietnutá aj do ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku.

Podľa § 9 ods. 1 písm. e) Tr.por. trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom
pokračovať ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozsudkom súdom, alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa
osvedčil, alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo
v predpísanom konaní zrušené.

Odvolací súd s poukazom na vyššie formulované právne závery, ako i citované zákonné ustanovenia
za primeraný a zákonný považoval práve postup vyjadrený vo výroku tohto rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedeného postupu s poukazom na citácie § 320 ods.1 písm. c) Tr.por. a § 9 ods.1

písm. e) Tr.por. krajský súd postupoval tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.