Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-7C/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200582
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Češko

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1312200582.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobcov: 1/ Z.. T. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXXX/XXX, Bratislava- Rača, 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXXX/
XXX, Bratislava- Rača, zast.: JUDr. Gabriel Bleha, L. Dérera 2, 831 01 Bratislava 37, proti žalovaným:
1/ J.. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX zast: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincova 35,
Bratislava, 2/ Z.. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. záhradami XX, 841 01 Bratislava 42, o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov z a m i e t a.
II. Žalovaný 1/ má proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný 2/ má proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Žalobcovia 1/, 2/ majú voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na súd dňa 19.01.2012 sa pôvodný žalobca 1/ T. Y., nar. XX.XX.XXXX a žalobca
2/ domáhali voči žalovanému 1/, pôvodne žalovanému 2/ W. Y. a pôvodne žalovaným 3/ M. Y., nar.
XX.XX.XXXX a 4/ BALANCE ENTERPRISE, s.r.o. IČO: 44455721 odstránenia stavieb, garáží sup. č.
XXXX/X,XXXX/X a XXXX/X z dôvodu, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností par. č. XXX,
XXX, LV č. XXXX, XXXX, KU Rača, kde sa predmetné garáže nachádzajú. Napriek výzvam žalovaní

garáže neodstránili. Podľa názoru žalobcov sa jedná o prefabrikované garáže, položené na betónovom
podklade bez akéhokoľvek spôsobu pevne spojené so základom, nie sú napojené na žiadne inžinierske
siete, sú teda vecami hnuteľnými. Žalobcovia s poukazom na § 126 ods. 2 OZ žiadali uložiť žalovaným
povinnosť vypratať a odstrániť tieto garáže. V zmysle výzvy súdu na odstránenie vád žaloby, právny
zástupca žalobcov podrobne vyšpecifikoval nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa jeho klienti domáhali a
to podaním došlým na súd 11.04.2012. Na preukázanie týchto skutočností doložil fotokópie LV č. XXXX
a č. XXXX k. ú. Rača.

2. K meritu veci sa právny zástupca žalovaného 1/ vyjadril (čl. 32 a nasl.) tak, že žalobcovia nemajú
žiadnypreukázateľnýprávnyvzťahkpozemkomparc.č.XXXaXXX,k.ú.Rača,niesúichprávoplatnými
vlastníkmi, a teda vo veci majú nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Ďalej poukázal na to, že sporné
garáže boli postavené v súlade s predpismi a technickými normami, účinnými v čase ich výstavby,
realizované podľa riadne schváleného projektu, v zmysle ktorého tvoria technickú jednotu, konštrukčne
tvoria stavbu spojenú so zemou pevným základom, ktorý nemožno z dôvodov statickej bezpečnosti
narušiť, predmetné garáže sú nehnuteľnosťami, takisto poukázal na platnú judikatúru, pričom konkrétne

stavba žalovaného 1/ bola riadne skolaudovaná, bolo jej pridelené popisné číslo, jej vlastník si plní riadne
daňovú povinnosť, vzhľadom na všetko uvedené žiadal návrh zamietnuť, súčasne doložil kúpnu zmluvu
zo 14.05.1968. Ďalej poukázal na to, že vo vzťahu k parcele č. XXX je spochybnená hodnovernosť
údajov katastra, ide o duplicitné vlastníctvo.3. Žalovaný 2/ a súčasne zástupca pôvodne žalovanej 3/ takisto nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal
ju zamietnuť, stotožnil sa s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného 1/.
4. Právna zástupkyňa pôvodne žalovaného 4/ takisto nesúhlasila s podanou žalobou, mala za to že

žalobcovia nepreukázali aktívnu vecnú legitimáciu, poukázala že garáž jej klienta nie je dočasného
charakteru a má založené nový LV.
5. Podaním doručeným súdu dňa 09.07.2012 žiadal právny zástupca žalovaného 1/ o prerušenie
konania a pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania - Hlavné mesto SR Bratislava. Súd o
uvedenom rozhodol uznesením zo dňa 13.08.2013, č.k 7C 6/2012 - 88 tak, že návrh na prerušenie

konania zamietol a nepripustil vedľajšie účastníctvo Hl. m. SR Bratislavy. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 17.09.2013. Navrhovaný vedľajší účastník písomne oznámil, že nemá záujem vstúpiť do
tohto konania a to z dôvodu, že v prípade ak nepríde k dohode medzi ním a navrhovateľmi, bude sa
súdnou cestou domáhať určenia vlastníckeho práva pozemkom registra „E“ parc. č. XXX, XXX,XXX a
XXX v KU Rača.
6. V priebehu konania došlo k úmrtiu strany pôvodne označenej ako odporca v 2. rade W. Y. dňa

XX.XX.XXXX a do konania vstúpili na základe univerzálnej sukcesie dedičia a to jeho syn Z.. R. Y. a
manželka M. Y., čo mal súd preukázané z osvedčenia o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXD/XXX/
XXXX - XX, D. XX/XXXX, právoplatného 27.02.2013.
7. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-7C/6/2012-264 zo dňa 24. novembra 2023 súd
rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom pôvodného žalobcu 1/, a to s Z.. T. Y., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. XXXX/XXX, Bratislava, ako žalobcom 1/ a zároveň rozhodol o pokračovaní v konaní s
dedičom po žalovanej 3/ M. Y., a to so žalovaným 2/ Z.. R. Y., nar. XX.XX.XXXX.
8. Vo veci bolo rozhodnuté Okresným súdom Bratislava III. rozsudkom č. k. B3-7C/6/2012 - 137 dňa
16. apríla 2014 tak, že návrh v celosti zamietol a navrhovateľom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne uhradiť odporcom v 1., 2., 3. a 4. rade náhradu trov konania priznanú súdom a vyjadrenú

100 %, o výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozhodnutia. V tomto rozhodnutí súd konštatoval, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali ochrany
vlastníckeho práva k pozemkom, na ktorých stoja stavby garáží, ide o skupinové garáže v radovej
zástavbe, a preto v konaní zisťoval, či sa jedná o stavbu ako samostatnú vec spôsobilú byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov, či nejde o neoprávnenú stavbu alebo či nejde o prípad stavby na cudzom

pozemku na základe zaniknutého práva. Súd uviedol, že ak niekto zriadi na cudzom pozemku stavbu
bez občianskoprávneho oprávnenia, ide o stavbu neoprávnenú, keď je potrebné vysporiadať vzájomné
vzťahy vlastníka stavby a vlastníka pozemku. Neoprávnená stavba je vtedy, ak niekto staval na cudzom
pozemku bez toho, aby mu svedčal právny titul umožňujúci na cudzom pozemku zriadiť stavbu. V
tomto prípade nie je možné uplatniť proti stavebníkovi stavby na cudzom pozemku vlastnícku žalobu,

nakoľko § 135c Obč. zák. je k § 126 Obč. zák. špeciálnym ustanovením, a teda vlastník pozemku
sa môže domáhať odstránenia stavby. Ak staval stavebník na základe časom obmedzeného práva,
nejde o neoprávnenú stavbu, a pokiaľ jeho právo zanikne, vznikne mu povinnosť, ak sa nedohodne s
vlastníkom pozemku inak, stavbu odstrániť. Súd dospel k záveru, že predmetné stavby boli zriadené
so súhlasom predchádzajúceho vlastníka pozemku, s poukazom na kúpnu zmluvu uzatvorenú s

československým štátom, a preto nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že oni nedali súhlas, keď stavby
boli stavané dávno predtým. Tiež dospel k záveru, žalobcovia nepreukázali aktívnu legitimáciu v danej
veci na základe poznámky na LV - duplicitné vlastníctvo. Kúpnu zmluvu ich právnych predchodcov
s československým štátom vyhodnotil ako právne perfektnú. Konštatoval, že v danom prípade ide
o priamu vlastnícku žalobu vlastníka pozemku na odstránenie stavby podľa § 126 ods. 1 Obč.

zák., právni predchodcovia žalovaných stavali garáž s vedomím a so súhlasom vlastníka pozemku -
právneho predchodcu žalobcov, respektíve československého štátu. Nejde teda o konkurenciu dvoch
rovnocenných vlastníckych práv, práva k pozemku a práva k stavbe. Mal za preukázané, že sa jedná
o stavby trvalé, pevne spojené so zemou, a preto vyhodnotil tvrdenia žalobcov ako účelové, ničím
nepodložené, zápis ich spoluvlastníckeho práva na liste vlastníctva ešte neznamená, že takýto zápis

právne obstojí. Konštatoval, že v danom prípade sa jedná o zriadenie stavby na základe obligačného
práva,kdestavebníkgaráže muselnutnepočítať stým,žetotoprávonieječasovoobmedzené.Vlastník
pozemku sa teda v tomto prípade môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126
ods. 1 Obč. zák. žalobou na odstránenie stavby. V konaní nemal jednoznačne preukázané vlastníctvo
žalobcov k pozemku, na ktorom sa nachádzajú stavby garáží vo vlastníctve žalovaných, mal za to, že

absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcov. Žalobu preto zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov
konania bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 7 O.s.p.
9. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Co/649/2014 - 180 zo dňa 29. marca 2018, na odvolanie
žalobcov proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 16.apríla 2014, č. k. 7C 6/2012-137,napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že garáž vo vlastníctve žalovaného 4/ súp. č. XXXX je zapísaná
ako stavba v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a nachádza sa na parc. č. XXX/XX, ku ktorej nebol

zriadený list vlastníctva. Táto parcela mala zrejme vzniknúť z parcely č. XXX, ku ktorej zápis vlastníctva
žalobcov na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností je spochybnený zápisom duplicitného vlastníctva k tejto
parcele, pričom podľa odvolacieho súdu nebolo vôbec zrejmé, či táto duplicita vlastníctva zasahuje aj
do parcely č. XXX/XX, na ktorej sa nachádza predmetná garáž. Preto záver súdu prvej inštancie v tom
smere, že duplicitné vlastníctvo k parcele č. XXX spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcov domáhať

sa odstránenia garáže z parc. č. XXX/XX bol predčasný. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že v
súčasnosti je vlastnícke právo k parcele č. XXX/XX zapísané na LV č. XXXX v prospech žalobcov. R.
garáž súp.č. XXXX je zapísaná ako stavba v katastri nehnuteľností, v ktorom sa evidujú stavby spojené
so zemou pevným základom (§ 6 ods. 1 písm. c) kat. zákona), a žalobcovia nevyvrátili opak uvedeného
zápisu.Správnyboltakzáversúduprvejinštancie,ževdanomprípadejestavbagaráženehnuteľnosťou.
Žalobcovia v konaní neuviedli žiadne relevantné tvrdenia, pre ktoré by mal byť na základe kúpnej zmluvy

zodňa14.05.1968neplatnýmaj prevodvlastníckehoprávaichprávnehopredchodcuT.Y.kparc.č.XXX,
ktorej bol tento výlučným vlastníkom, na čsl. štát, a preto nie je ničím podložené ani ich tvrdenie, že išlo
o neoprávnenú stavbu garáže z dôvodu, že nebol daný súhlas ich právneho predchodcu ako vlastníka
pozemku parc.č. XXX na stavbu garáže, ku ktorej došlo v 70.rokoch, t.j. po odpredaní parcely č. XXX
ich právnym predchodcom čsl. štátu. V tomto smere bol správny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ

bola garáž postavená na parcele č. XXX, v tejto časti je kúpna zmluva perfektná, a preto sa na zriadenie
stavby nevyžadoval súhlas právneho predchodcu žalobcov T. Y.. Žalobcovia tak nepreukázali, že by na
parcele č. XXX/XX bola zriadená neoprávnená stavba garáže. Z geometrického plánu č. 33/2014 zo dňa
04.04.2014 vyplývalo, že garáž súp.č.XXXX sa nachádza aj na parc.č. XXX/XXX - zast.pl. a nádvoria
o výmere 3 m2, odčlenenej od pôvodnej parc.č. XXX, platnosť prevodu ktorej na čsl. štát na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968 žalobcovia namietajú. Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho
súdu vôbec nevysporiadal s podstatnou námietkou žalobcov, že kúpna zmluva v časti týkajúcej sa
parcely č. XXX v podielovom spoluvlastníctve T. Y. a N. Y. nebola podpísaná spoluvlastníkom N. Y., a
je preto neplatným právnym úkonom. Pokiaľ totiž nebola platne prevedená parcela č. XXX na čsl. štát,
tak potom nemohli právni predchodcovia žalobcov stratiť vlastnícke práva k tomuto pozemku, a pokiaľ

nebol daný ich súhlas so zriadením stavby na ich pozemku, stavba sa považuje za neoprávnenú. Ak
bude časť stavby garáže súp.č. XXXX na pozemku parc.č XXX/XX oprávnená a časť stavby na pozemku
parc.č. XXX/XXX neoprávnená, bude sa považovať stavba garáže ako celok za neoprávnenú stavbu,
na vysporiadanie práv ku ktorej bude potrebné aplikovať § 135c Obč. zák. V prípade záveru o platnom
prevode parc.č. XXX na čsl. štát, nebol potrebný na zriadenie stavby súhlas právnych predchodcov

žalobcov, a potom nepôjde o neoprávnenú stavbu, a uplatní sa režim podľa § 126 Obč. zák. v závislosti
od toho, či išlo o právo stavebníka na zriadenie garáže časovo obmedzené alebo časovo neobmedzené.
Odvolací súd ďalej poznamenáva, že vlastnícke právo žalobcov k parc.č. XXX/XXX, na ktorej stojí
časť garáže, bolo napokon zapísané na LV č. XXXX na základe dohody o usporiadaní vlastníckych
vzťahov s Hlavným mestom SR Bratislava. Úlohou súdu prvej inštancie bude z hľadiska správneho

právneho posúdenia veci vysporiadať sa s tým, či stavba garáže súp.č.XXXX, ktorá je ako stavba
zapísaná v katastri nehnuteľností, je neoprávnenou stavbou v nadväznosti na vyriešenie otázky platnosti
kúpnej zmluvy v časti prevodu parc.č. XXX na čsl. štát právnymi predchodcami žalobcov. Žalobcovia sa
domáhali proti žalovaným 2/,3/ odstránenia garáže z pozemkov v kat. úz. Rača parcely registra "E"
parc. č. XXX - vinica vo výmere 151 m2 zapísanej na LV č. XXXX, parcely registra "E" parc. č. XXX -

vinica vo výmere 107 m2 zapísanej na LV č. XXXX, stojacej aj na pozemku parcely registra "C" parc.č.
XXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 18 m2, list vlastníctva nebol založený. Predmetná garáž je
postavená na parcele č. XXX/XX o výmere 16 m 2 vzniknutej z pôvodnej parc.č. XXX odčlenením na
základegeometrickéhoplánuč.XX/XXXXzodňa04.04.2014.Žalobcoviavpriebehukonania preukázali
vlastnícke právo k parc.č. XXX pôvodne zapísanej na LV č. XXXX a namietali neplatnosť prevodu tejto

parcely ich právnymi predchodcami na čsl. štát na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968. Vzhľadom
na uvedené sa tu uplatní postup rovnaký ako v prípade parc.č. XXX/XXX (bod 20,21) pre posúdenie
či išlo o stavbu neoprávnenú a či sa tak vzťahy k nej vysporiadajú podľa § 135c Obč.zák. Úlohou
súdu prvej inštancie bude preto z hľadiska správneho právneho posúdenia veci vysporiadať sa s tým, či
stavba predmetnej garáže je rovnako nehnuteľnosťou a či je neoprávnenou stavbou z hľadiska platnosti

prevodu parc.č. XXX na čsl. štát právnymi predchodcami žalobcov. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že
vlastnícke právo žalobcov k parc.č. XXX/XX, na ktorej stojí časť tejto garáže, bolo napokon zapísané na
LV č. XXXX na základe dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov s Hlavným mestom SR Bratislava.
Z geometrického plánu tiež vyplýva, že garáž sa nachádza aj na parcele č. XXX/XXX o výmere 1 m2, kuktorej žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo, nie je ani zrejmé, či vôbec bola odčlenená z pôvodných
parciel č. XXX a XXX, a žalobcovia sa z tejto parcely odstránenia stavby garáže nedomáhajú. Tieto
skutočnosti však nebránia tomu, aby bolo vyhovené žalobe na odstránenie stavby garáže z parcely č.

XXX/XX s tým dôsledkom, že tak bude odstránená aj tá časť garáže, ktorá sa nachádza na pozemku
parc.č. XXX/XXX, hoci aj nepatriacom žalobcom (bod 13). Žalobcovia sa domáhali proti žalovanému 1/
odstránenia garáže z pozemkov v kat. úz. Rača parcely registra "E" parc. č. XXX - vinica vo výmere
151 m2 zapísanej na LV č. XXXX, parcely registra "E" parc. č. XXX - vinica vo výmere 107 mX zapísanej
na LV č. XXXX, stojacej aj na pozemku parcely registra "C" parc.č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria

o výmere 18 m2, list vlastníctva nebol založený. Taký záver súdu prvej inštancie, že v tejto časti nie sú
žalobcovia aktívne legitimovanými domáhať sa odstránenia stavby garáže z dôvodu poznámky o zápise
duplicitného vlastníctva v katastri nehnuteľností nepovažoval odvolací súd za správny. Nie je zrejmé, z
čoho vyvodil súd prvej inštancie súvis duplicitného zápisu týkajúceho sa parcely č. XXX s vlastníckym
právom k parcele č. XXX/XX, keď nie je sporné, či táto vôbec vznikla z pôvodných parciel č. XXX,
príp. č. XXX. Z geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 04.04.2014 vyplýva, že predmetná garáž sa

nachádza okrem toho aj na parc.č. XXX/XXX o výmere 2 m2, vzniknutej odčlenením z parc.č. XXX, z
ktorej sa však žalobcovia odstránenia stavby garáže nedomáhajú. V prípade ak v preskúmavanej veci
súd dospeje k záveru o tom, že nejde o neoprávnené stavby, bude závisieť vysporiadanie vzájomných
nárokov podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. od toho, či bola stavba zriadená na časovo obmedzené obdobie,
kedy sa (uplynutím doby alebo iným zánikom práva) môže vlastník pozemku domáhať odstránenia

( dočasne zriadenej stavby), alebo na časovo neobmedzené obdobie, kedy ide o konkurenciu dvoch
rovnocenných vlastníckych práv, a to vlastníckeho práva k pozemkom a vlastníckeho práva k stavbám,
ktorý vzťah/stret je potrebné riešiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Záver súdu prvej
inštancie o zriadení stavby na základe obligačného práva, ktoré nie je časovo obmedzené (strana 6
rozsudku), resp. je časovo obmedzené (strana 5 rozsudku), je zmätočný a nemá žiadnu oporu vo

výsledkoch vykonaného dokazovania, keď v spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by preukazoval
na základe akého práva bola v 70.rokoch výstavba garáží stavebníkom povolená, či bol podľa vtedy
platných predpisov daný súhlas príslušného orgánu na výstavbu garáží alebo bolo zriadené vlastníkom
garáží k pozemku nejaké (užívacie) právo, na akú dobu a pod. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm c) C.s.p. a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v ktorom súd prvej inštancie; viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.); opätovne posúdi otázku aktívnej vecnej
legitimáciežalobcov,otázkuneoprávnenejstavby vzávislostiodvyriešeniaplatnostičastikúpnejzmluvy
a v závislosti od záverov ku ktorým dospeje, vyporiada vzájomné vzťahy z hľadiska relevantnej právnej
úpravy (§ 135c alebo § 126 Obč. zák.) s prihliadnutím na argumentáciu strán a svoje úvahy, na základe

ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým (zákonným, zrozumiteľným) spôsobom odôvodní a v novom
rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
10. Súd po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom vytýčil pojednávanie na deň 21.10.2024 o 10:00
hod. Súd zopakoval a doplnil dokazovanie vyžiadaním si podkladov z katastra nehnuteľnosti podľa §
185 ods. 2 CSP a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z LV č. XXXX, KU Rača, týkajúceho sa parc. č. XXX o výmere 151 m2, vinice bolo zistené duplicitné
alebo viac násobné vlastníctvo k tej istej nehnuteľnosti alebo k jej časti (viď poznámka), pričom ako
vlastníci sú zatiaľ vyznačení navrhovateľ 1 v 3 k celku a navrhovateľ 2 v 1 k celku. Z LV č. XXXX, KU
Rača súd zistil, že parc. č. XXX/X o výmere 225 m2, záhrady v evidencii registra „C“, ďalej parc č. XXX
o výmere 107 m2, vinice v evidencii registra „E“ sú vedení ako spoluvlastníci navrhovatelia každý v 1 k

celku a to titulom osvedčenia o dedičstve z 19.01.2010, zo dňa 02.07.2008 a osvedčenia o vydržaní z
30.07.2009, ako aj dedičského rozhodnutia z 10.06.1998.
12. Z kúpnej zmluvy zo 14.05.1968 bolo zistené, že T. Y. vlastník v celosti k parc. č. XXX T. Y. a z polovice
N. Y. odpredali Čsl. štátu nehnuteľnosti v PK vložke, Rača okrem iných parciel aj parc. č. XXX, XXX,XXX
a XXX o výmere XXXX m2 - výkup týkajúci sa len výmery 1899 m2 za kúpnu cenu 23.477 Kčs.

13. Z geometrického plánu č. 33/2014 zo dňa 04.04.2014 vyplýva, že garáž žalovaného 1/ sa nachádza
na pozemku parcely registra "C" parc.č. XXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 18 m2, ku ktorej nie
je list vlastníctva založený a zároveň sa nachádza okrem toho aj na parc.č. XXX/XXX o výmere 2 m2,
vzniknutej odčlenením z parc.č. XXX. Garáž žalovaného 2/ je postavená na parcele č. XXX/XX o výmere
16 m 2 vzniknutej z pôvodnej parc.č. XXX odčlenením na základe geometrického plánu č. 33/2014 zo

dňa 04.04.2014 a garáž sa nachádza aj na parcele č. XXX/XXX o výmere 1 m2.
14. Z dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov č. 248809701600 zo dňa 23.mája 2017 uzatvorenej
podľa § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že na základe tejto bolo na LV č. XXXX zapísané
vlastnícke právo žalobcov v spoluvlastníckom podiele každý po 1 podielu, pričom táto bola uzatvorená správnym nástupcom po Československom štáte, t. j. Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a
žalobcami,týkajúcimisapôvodnejparcelyč.XXX.Vdohodebolouvedené,žepodľaspätnejidentifikácie
ide o pozemky registra „C“ KN v k. ú. Rača, parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere

2 m2, parc. č. XXX/XX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 16 m2, 891/269- zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 3 m2.
15. Z listiny na č. l. 281- zaslanie podkladov zo dňa 22. mája 2024 a geometrického plán č.
243-237-204-88/2 na č. l. 332 vyplýva, že parcela registra „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 18m2 vznikol z častí pôvodných parciel č. XXX/X (LV č. XXX) a parcely č. XXX

(pozemkovoknižná vložka č. 3159).
16. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), vlastník
je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky
a nakladať s ním.
17. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

18. Podľa § 127 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.07.1964, v osobnom
vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom
vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.
19. Podľa § 490 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.07.1964,
Nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu

na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje
určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania (§ 200), môžu ich občania darovať
príbuzným v priamom rade a súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom
vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný
súhlasokresnéhonárodnéhovýboru.Inaksanazmluvnéprevodyvecí,ktorésúpredmetomsúkromného

vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134 .
20. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.07.1964.
Na spoluvlastníctvo k veciam, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, vzťahujú sa primerane ustanovenia
o podielovom spoluvlastníctve (§ 137 až 142); na prevod podielu však nie je potrebný súhlas
spoluvlastníkov.

21. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky slovenského ministerstva vnútra č. 93/1970 Zb., ostatné budovy a
objekty, ktoré sú základmi pevne spojené so zemou a ktoré slúžia iba na dočasné bývanie (záhradné
domčeky, chaty a pod.) alebo na iné účely (kiosky, garáže a pod.) a nie sú označené súpisným číslom,
musia mať evidenčné číslo.
22. Podľa § 126 ods. 1 OZ v platnom znení, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
23. Podľa § 135c ods. 1, 2, 3 OZ v platnom znení, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže

ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže
usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu
vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
24. Potom, čo súd uznesením č. k. B3-7C/6/2012 - 264 zo dňa 24. novembra 2023 rozhodol o
pokračovaní v konaní s dedičom po pôvodnom žalobcovi 1/ T. Y., a to s Z.. T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom

G. XXXX/XXX, Bratislava, ako žalobcom 1/ a o pokračovaní v konaní s dedičom po pôvodne žalovanej
4/ M. Y., a to so žalovaným 2/ a konanie voči žalovanému 4/ zastavil (garáž stojaca aj na parc. č. XXX/
XX), predmetom konania zostal nárok žalobcov, ktorým sa:
voči žalovanému 1/ domáhajú uloženia povinnosti odstrániť garáž z pozemkov parcely registra „E“
PARC. č. XXX-vinica vo výmere 151 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „E“

parc. č. XXX-vinica vo výmere 107 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, stojacu aj na pozemku
parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 18 m2, kat. územie Rača
(ďalej len „garáž 1“)
voči pôvodne žalovanému 2/ (teraz voči žalovanému 2/) domáhajú odstránenia garáže z pozemkov
parcely registra „E“ parc. č. XXX-vinica vo výmere 151 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX,

parcely registra „E“ parc. č. XXX-vinica vo výmere 107 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX,
stojacu aj na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
18 m2. (ďalej len „garáž 2“)25. Pokiaľ ide o posúdenie toho, či predmetné garáže sú nehnuteľnosťami, súd konštatuje, že strany
sporu nenavrhli v tejto súvislosti na posúdenie tejto otázky znalecké dokazovanie. Súd preto vychádzal
zo skutočnosti vyplývajúcich zo spisu a z vykonaných dôkazov. Najskôr je potrebné poukázať na to, že

aj krajský súd vo svojom uznesení konštatoval, že garáž súp. č. XXXX evidovaná na LV č. XXXX (garáž
pôvodne žalovaného 4/ voči ktorému bolo konanie vyššie uvedeným uznesením zastavené) je zapísaná
ako stavba v katastri nehnuteľností, v ktorom sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom
(§ 6 ods. 1 písm. c) kat. zákona), a žalobcovia nevyvrátili opak uvedeného zápisu. Podľa krajského súdu
bol správny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade je stavba garáže nehnuteľnosťou.

26. Súd má za potrebné uviesť, že v danej veci nebolo sporné, že pokiaľ ide výstavbu garáži, jednalo
sa o radovú výstavbu. Uvedené mal súd za preukázané aj z predloženého geometrického plánu a
fotodokumentácie na č. l. 116, na ktorej je okrem iného zreteľne identifikovaná garáž XXXX/X.Podľa
súdu, garáže žalovaných 1/, 2/ sa, pokiaľ ide o ich konštrukciu nijako nelíšili od garáže pôvodne
žalovaného4/súp.č.XXXX,kdežalobcovianepreukázali,žebynešloonehnuteľnosť.Okremtohotýmto
garážam boli pridelené evidenčné. čísla. Súd poukazuje na § 14 vyhlášky slovenského ministerstva

vnútra č. 93/1970 Zb., ktorá na Slovensku s účinnosťou od 1. januára 1971 nahradila česko-slovenskú
vyhlášku, podľa ktorej museli mať evidenčné číslo „ostatné budovy a objekty, ktoré sú základmi pevne
spojené so zemou a ktoré slúžia iba na dočasné bývanie (záhradné domčeky, chaty a pod.) alebo
na iné účely (kiosky, garáže a pod.) a nie sú označené súpisným číslom. Navyše súd poukazuje na
to, že skutočnosť, že tieto neboli ako stavby zapísané na LV neznamená, že tieto nie sú stavbami a

že tieto nie sú spojené so zemou pevným základom. Podľa názoru súdu v tomto neobstojí tvrdenie
žalobcov, že ide o prefabrikovanú výrobu a garáže nie sú spojené pevne zo zemou. Toto žalobcovia v
konaní nepreukázali. Skutočnosť, že garážam bolo pridelené evidenčné čísla, tieto sú súčasťou radovej
výstavby, ktorá skutočnosť nebola sporná a ako aj to, že tieto sú konštrukčne identické s garážou
pôvodne žalovaného 4/ zapísanou v katastri nehnuteľností, ako aj z predloženej fotodokumentácie, súd

ustálil, že predmetné garáže sú nehnuteľnosťami.
27. Vo vzťahu ku garáži 1, súd uvádza, že z geometrického plánu vyplýva, že táto sa nachádza na
parcele č. XXX/XX a na parcele č. XXX/XXX o výmere 2m2. Ako konštatoval aj krajský súd, žalobcovia
sa nedomáhajú odstránenia garáže z parcely č. XXX/XXX, ktorá vznikla z pôvodnej parcely „E“ XXX.
Súd sa preto zaoberal parcelou č. XXX/XX.Táto nie je evidovaná na liste vlastníctva. Tu súd zistil (č. l.

281, geometrický plán č. 243-237-204-88/2 na č. l. 332), že parcela registra „C“ č. XXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 18m2 vznikla z častí pôvodných parciel č. XXX/X (LV č. XXX) a parcely č.
XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). Vlastníkom parcely č. XXX/X (LV č. XXX) nie sú žalobcovia.
Pôvodným vlastníkom parcely č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX) o výmere 241 m2 bol N. Y.
v 1 a T. Y. v 1.

28. Bolo povinnosťou žalobcov preukázať vlastnícke právo k parcele registra „C“ č. XXX/XX - zastavané
plochyanádvoriaovýmere18m2.Akoužbolouvedené,ktejtoniejezaloženýlistvlastníctva.Žalobcovia
v konaní nepredložili geometrický plán na základe ktorého by bolo možné identifikovať, ktorá konkrétna
časť z parcely č. XXX/XX pripadá na pôvodnú parcelu „E“ č. XXX (PK vložka č. XXXX) Parcela č. XXX
bola predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968.

29. Súd prvej inštancie viazaný závermi odvolacieho súdu sa zaoberal tým, či je kúpna zmluva zo dňa
14.05.1968 (ďalej aj ako „predmetná kúpna zmluva“) platným právnym úkonom. Žalobcovia v priebehu
konania preukazovali vlastnícke právo k parc. č. XXX pôvodne zapísanej na LV č. XXXX a namietali
neplatnosť prevodu tejto parcely ich právnymi predchodcami na čsl. štát na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 14.05.1968 z toho dôvodu, že táto nie je podpísaná spoluvlastníkom N. Y., bytom N., X. ul. č. XXX.

30. Súd z tejto kúpnej zmluvy zistil, že táto bola uzatvorená T. Y. v celosti parcele č. XXX, XXX, XXX
a z polovice k parcele č. XXX T. Y. a z polovice N. Y., bytom N., X. ul. č. XXX. Vo vzťahu k pôvodnej
parcele č. XXX je potrebné uviesť, že táto bola predmetom prevodu ako spoluvlastnícky podiel N. Y.
v 1 podiele a T. Y. v 1 podiele. Kupujúcim z predmetnej zmluvy bol Československý štát, zastúpený
Mestským investorským útvarom v Bratislave.

31. V zmysle článku II ods. 9 inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva č. 8 z 19. mája 1964 Zb, ktorou sa vydáva smernica o postupe
pri registrácii zmlúv na štátnych notárstvach a pri dávaní súhlasu na prevod a nájmy niektorých
druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi (ďalej len „registračná smernica“), registrácii ani
súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického

spoločenskéhovlastníctva,napr.štátu,družstevnýchspoločenskýchainýchsocialistickýchorganizáciía
pod, a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu
prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti. Predmetná kúpna zmluva preto nepodliehala registrácii štátnym
notárstvom.32. Cena bola v kúpnej zmluve dohodnutá ako cena na základe odhadu prevedeného podľa ustanovení
vyhlášky č. 73/1964 Zb. Táto vyhláška upravovala okrem iného výšku a spôsob náhrady za stavby
v osobnom vlastníctve a za nehnuteľnosti a stavby v súkromnom vlastníctve pri vyvlastnení (§ 1

písm. c/). Predmetom kúpnej zmluvy boli pozemky, t. j, nehnuteľnosti. Uvedená vyhláška neupravovala
náhrady za pozemky v osobnom vlastníctve, ale len pozemky v súkromnom vlastníctve. Právna úprava
účinná v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný od
01.07.1965 v ustanovení § 127 stanovovala, že v osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a úspory
z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä veci domácej a osobnej

potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty. Zákon síce nevylučoval, že pozemky nemôžu byť aj v
osobnom vlastníctve, no vychádzajúc z toho, ako bola odhadom určená kúpna cena v predmetnej kúpnej
zmluve, ako aj z definície osobného vlastníctva, mal súd za to, že pozemky, ktoré boli predmetom
prevodu boli v súkromnom vlastníctve predávajúcich. Tomuto nasvedčuje aj to, že došlo k prevodu
práve na Československý štát, kde právna úprava takýto prevod umožňovala, keďže v tom čase išlo o
nezastavaný pozemok (§ 490 Občianskeho zákonníka účinnom od 01.07.1965 do30.06.1969). Garáže

boli vystavané až v roku 1971. Zároveň je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že vtedajšia právna
úprava nahliadala na pozemky ako na osobitné prostriedky výrobnej činnosti, a preto prevody týchto do
značnej miery obmedzovala (§ 490 Občianskeho zákonníka účinnom od 01.07.1965 do30.06.1969).
33. Občiansky zákonník účinný od 01.07.1965 do 30.06.1969 v ustanovení § 492 ods. 1 upravoval, že
na spoluvlastníctvo k veciam, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, vzťahujú sa primerane ustanovenia

o podielovom spoluvlastníctve (§ 137 až 142); na prevod podielu však nie je potrebný súhlas
spoluvlastníkov a zároveň v ustanovení 138 ods. 1 upravoval, že: bežné veci týkajúce sa spoločnej veci
môže vybavovať každý zo spoluvlastníkov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je
právny úkon neplatný.
34. Vychádzajúc z uvedených ustanovení, pre pozemky v súkromnom vlastníctve, parcely č. XXX sa na

prevod spoluvlastníckeho podielu T. Y. nevyžadoval súhlas spoluvlastníka N. Y.. Súd preto tento prevod
1 podielu T. Y. (od ktorého odvodzujú svoje právo žalobcovia k uvedenému pozemku) vyhodnotil ako
platný, keďže tento kúpnu zmluvu riadne podpísal. Prevod podielu 1 N. Y., ktorý predmetnú zmluvu
nepodpísal, na druhej strane preto nebol platný. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka účinného od
01.07.1965 do 30.06.1969, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou

len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa súdu bolo možné uvedený
dôvod neplatnosti oddeliť od ostatného obsahu predmetnej kúpnej zmluvy, a preto je zmluva neplatná
len v tejto časti.
35.Sumarizujúcuvedené,akoužsúduviedol,podstatnéjevovzťahukparceleč.XXX/XX,žetátovznikla

z častí pôvodných parciel č. XXX/X (LV č. XXX) a parcely č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX).
Vlastníkom parcely č. XXX/X (LV č. XXX) nie sú žalobcovia. Vlastnícke právo preto mohli odvodzovať len
z tej časti, ktorá pripadala na parcelu č. XXX (pozemkovoknižná vložka č. XXXX). Tu, ako súd uviedol,
ale došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.1968 k platnému prevodu na Československý štát.
Zároveň je podstatné, že parcela č. XXX/XX nebola predmetom ani dohody o usporiadaní vlastníckych

vzťahov č. 248809701600 zo dňa 23.mája 2017 uzatvorenej podľa § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka,
na základe ktorej bolo na LV č. XXXX zapísané vlastnícke právo žalobcov v spoluvlastníckom podiele
každý po 1 podielu, pričom táto bola uzatvorená s právnym nástupcom po Československom štáte, t. j.
Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a žalobcami, týkajúcimi sa pôvodnej parcely č. XXX.
Preto tu stále platí, keďže parcela č. XXX/XX nebola predmetom tejto dohody o usporiadaní vlastníckych

vzťahov platne prešla na základe uvedenej kúpnej zmluvy na Československý štát, že vo vzťahu k tejto
parcele, žalobcovia za súčasného stavu nie sú jej vlastníkmi.
36. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo k parcele č. XXX/XX, z
ktorej sa domáhajú odstránenia garáže, a preto tu súd konštatuje nedostatok legitimácie žalobcov, z
dôvodu ktorého súd žalobu žalobcov v tejto časti voči žalovanému 1/ zamietol.

37. Vo vzťahu ku garáži 2 je potrebné uviesť, že táto garáž je postavená na parcele č. XXX/XXX o
výmere 1 m2 z ktorej parcely sa odstránenia stavby garáže žalobcovia nedomáhajú. Okrem toho garáž
sa nachádza aj na parc. č. XXX/XX o výmere 16 m 2 evidovanou na LV č. XXXX, k. ú. Rača. Táto
parcela podľa geometrického plánu č. 33/2014 zo dňa 04.04.2014 vnikla z pôvodnej parc. č. XXX jej
odčlenením. Rovnako teda aj táto parcela bola predmetnou kúpnou zmluvou právnymi predchodcami

žalobcov platne prevedená na československý štát, tak ako je uvedené vyššie, nakoľko na prevod
súkromného vlastníctva sa nevyžadoval súhlas všetkých spoluvlastníkov. O neoprávnenú stavbu ide v
takom prípade, kedy dôvody neoprávnenosti stavby existovali od samého začiatku, teda k okamžiku
vzniku stavby ako veci. Súd preto konštatuje, že vzhľadom na platnosť kúpnej zmluvy sa nevyžadovalsúhlas so stavbou sporných garáži v roku 1971 právnych predchodcov žalobcov. Predmetné garáže,
za stavu keď nebolo preukázané, že by bol daný nesúhlas československého štátu tak nemôžu byť
stavbou neoprávnenou, čo však nevylučuje, aby sa žalobcovia domáhali odstránenia garáži v režime

§ 126 Občianskeho zákonníka, nakoľko na základe dohody o usporiadaní vlastníckych vzťahov č.
248809701600 zo dňa 23.mája 2017 uzatvorenej podľa § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka, bolo na LV
č. XXXX zapísané vlastnícke právo žalobcov v spoluvlastníckom podiele každý po 1 podielu, pričom táto
bola uzatvorená s právnym nástupcom po Československom štáte, t. j. Hlavným mestom Slovenskej
republiky Bratislava a žalobcami, týkajúcimi sa pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX. Táto dohoda

v konaní nebola sporná a žalobcovia až na základe nej nadobudli vlastnícke právo k predmetným
pozemkom a k tejto parcele vkladom do katastra nehnuteľnosti č. V-XXXX/XXXX.
38. Od zápisu vlastníckeho práva žalobcov na základe uvedenej dohody o usporiadaní vzájomných práv
sa žalobcovia môžu domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka
v závislosti od toho, či išlo o právo na stavbu garáže časovo neobmedzené, alebo časovo obmedzené,
keď v tomto smere prichádzajú do úvahy dva prípady, a to keď stavebník staval na cudzom pozemku

buď na základe časovo neobmedzeného práva, resp. práva, o ktorom sa mohol oprávnene domnievať,
že takto neobmedzené bude, alebo stavebník od začiatku musel vedieť, že jeho právo k pozemku je
časovo obmedzené. Ak stavia stavebník stavbu na cudzom pozemku na základe časovo obmedzeného
práva, prípade na základe práva, o ktorom musel vedieť, že nie je časove neobmedzené (možno ho
vypovedať), pokiaľ toto právo zanikne, stráca tým stavebník aj právo mať naďalej na tomto pozemku

umiestnenú stavbu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku a vznikne
mu tak povinnosť, ak sa nedohodne s vlastníkom pozemku inak, stavbu odstrániť a vlastník pozemku
sa preto môže domáhať odstránenia stavby návrhom podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka. V
tomto prípade sa vychádza z premisy, že ten kto staval na cudzom pozemku na základe obligačného
práva, musel si byť nevyhnutne vedomý toho, že toto právo nie je časovo neobmedzené, čím vzal na

seba riziko z toho vyplývajúce; neposkytnutie ochrany vlastníkovi pozemku, ktorý ho prenechal inému
len dočasne, by bolo neprípustným obmedzením jeho vlastníckeho práva.
39. Podľa názoru súdu, bolo na žalobcoch domáhajúcich sa odstránenia garáže, aby preukázali,
že garáž 2 je postavená na základe práva, ktoré je časovo obmedzené, alebo na základe práva,
o ktorom stavebník musel vedieť, že nie je časove neobmedzené (možno ho vypovedať). Dôkazné

bremeno preto zaťažovalo žalobcov. V tomto smere žalobcovia nenavrhli žiadne dokazovanie, pričom
aj vzhľadom na záver odvolacieho súdu vo vyššie uvedenom uznesení, ktorý konštatoval, že v spise
sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by preukazoval na základe akého práva bola v 70.rokoch výstavba
garáží stavebníkom povolená, či bol podľa vtedy platných predpisov daný súhlas príslušného orgánu na
výstavbu garáží alebo bolo zriadené vlastníkom garáží k pozemku nejaké (užívacie) právo, na akú dobu

a pod. je nutné konštatovať, že žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli. S ohľadom na túto skutočnosť
bolo preto nevyhnutné žalobu zamietnuť aj vo vzťahu k žalovanému 2/.
40. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcov zamietol v celom rozsahu (výrok I).
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V
konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní 1/ (v konaní bol od začiatku) a 2/ (v konaní bol od začiatku

a neskôr aj ako právny nástupca po pôvodne žalovanej 3/). Súd im preto priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
44. Súd zároveň rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní - pôvodný žalobca 1/, a teda jeho právny

nástupca žalobca 1/ a žalobca 2/. Žalobcovia majú preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a
to voči pôvodne žalovanému 1/ a žalovanému 2/ (aj ako právnemu nástupcovi žalovanej 3/). Vzhľadom
na to, že súd zastavil konanie voči pôvodne žalovanému 4/ a o náhrade trov prvoinštančného konania vo
vzťahu k nemu rozhodol uznesením, ktorým bolo konanie voči nemu zastavené, pričom tento žalovaný
zanikol výmazom z Obchodného registra, súd v zmysle § 257 CSP nemohol žalobcom priznať nárok

na náhradu trov odvolacieho konania aj proti pôvodne žalovanému 4/. Súd preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku IV, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.