Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by Ing. Mgr. Martin Bekeš
Legislation area – Trestné právo – Život a zdravie
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 4T/13/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724010347
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing., Mgr. Martin Bekeš
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5724010347.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Martin Ing. Mgr. Martin Bekeš na hlavnom pojednávaní konanom dňa
21.01.2025 v Martine takto
r o z h o d o l :
Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodzuje
obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom C. X, D. E. E.,
spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Martin č. 2 Pv 65/23/5506 zo dňa 21.03.2024, podľa ktorej mal spáchať prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. tým,
že ,,dňa 02.02.2023 v čase okolo 01.00 na F. G. XX H. A., v hale č. 5 spoločnosti D. I., a. s., so sídlom
Kukučínova 2734, Kysucké Nové Mesto, IČO: 00 211 095, ktorej je zamestnancom, počas obsluhy
protibežného buchara „DEK 25“, PN012, v čase, keď došlo k prilepeniu kovaného materiálu - výkovky
v hornej zápustke, kde následne jeho spolupracovník poškodený A. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom
K. L. XXXX/XX, A., vložil na pravý roh dolnej zápustky predmet - dničko, odpad z iného výrobku,
a obžalovaný napriek tomu, že poškodený A. J. stál v nebezpečnom priestore, v bezprostrednej
blízkosti, cca. 2,5 metra pred protibežným bucharom, obžalovaný ovládacou pákou spustil protibežný
buchar, následkom čoho pri dosadnutí zápustiek došlo k vymršteniu dnička vysokou rýchlosťou smerom
von, ktorý zasiahol A. J. do oblasti hrudníka z pravej strany a spôsobil mu závažné poranenia a
to roztrhnutie srdcovnice, trhliny srdca a rozdrvenie pečene spolu s trhlinami sleziny s krvácaním
do podhrudničných dutín a dutiny brušnej, pričom následkom týchto zranení došlo u poškodeného
k takzvanému traumaticko-hemoragickému šoku a následnej smrti, pričom obžalovaný ako obsluha
bucharu nedodržal bezpečnostné predpisy, nakoľko nepostupoval najmä podľa pracovného návodu
PN012 a v rozpore s § 12 ods. 2 písm. a) zákona číslo 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a zmene a doplnení niektorých zákonov,“
pretože skutok nie je trestným činom.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 21.10.2020 obžalobu voči obžalovanému pre skutok
uvedený vo výroku rozsudku, ktorý navrhoval právne kvalifikovať ako prečin „Usmrtenie“ podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.Na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2024, 15.01.2025 a dňa 21.01.2025 súd vykonal dokazovanie
v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. vyhlásil, že je nevinný zo
spáchania žalovaného skutku. Vypovedal zhodne ako vo výpovedi zo dňa 05.10.2023, kedy uviedol, že
na pracovisku neporušil nič z toho, k čomu bol zaškolený, on a jeho spolupracovníci postupovali tak, ako
mali. Keď v predmetný deň nastúpili do pracovnej zmeny, každý z pracovníkov sa začal pripravovať na
výrobu. Nevedel o tom, že by A. J. počas zmeny alebo pred ňou pil alkoholické nápoje. V tom čase boli
vo výrobnej hale okrem neho a A. J., ešte tri osoby, ktoré sa nachádzali pri predkováku, ktorý je vzdialený
asi štyri metre. Každý si pripravil svoje náradie a pomôcky, kolegovia natlačili pec, on sám ju nastavil
na potrebnú teplotu, následne on skontroloval dobitie a teplotu zápustiek a vizuálne aj stav buchara. A.
J. si pred prácou s bucharom pripravil kliešte a dníčka. Potom po dosiahnutí teploty začali s procesom
kovania. Kolegovia predkovali materiál na požadovaný tvar, on ho previezol na lopate do zápustky, kde
ho následne A. J. upravil do požadovaného tvaru a položil na kovaný kus piliny. On sa medzitým presunul
k ovládaciemu pultu a začali kovať. Pri poslednom údere kovaný kus zalepilo v hornej zápustke, a preto
išli vykonať činnosť zrážania toho výkovku, aby sa odlepil. V ten deň to bol asi druhý alebo tretí výkovok,
ktorý sa zachytil. On upovedomil kolegov, ktorí robili na peci, že sa ide vykonávať zrážanie zaseknutého
materiálu a vyzval ich, aby odstúpili. Medzitým A. J. položil krúžok (dníčko), ktorý mal vopred pripravený
pri sebe, do zápustky. On sa zo svojej pozície vyklonil, aby skontroloval, či daný krúžok je už položený,
akeďzbadal,žeA.J.stojíveľmiblízkoprizápustke,upozornilho,abyodstúpilďalejodstroja.Počastejto
zmeny viackrát upozornil A. J., keď išli vyrážať zaseknutý kus, aby odstúpil ďalej od buchara. Po takomto
upozornení odstúpil napravo schovať sa. Keď sa presvedčil, že tak spravil, už ho ďalej nesledoval, keďže
tento vedel, čo má robiť a kde má stáť, keď vybíjajú zaseknutý kus. Naposledy ho tak videl stáť čelom
k boku stroja. S A. J. pracoval dlhšiu dobu ako 10 rokov, takýto úkon, vykonali spolu nespočetne veľa
krát. On sám sa vrátil na svoju pozíciu, pozrel sa ešte smerom doľava, či niekto neprichádza, kto by
nevedel aký úkon sa ide vykonať. Keď sa presvedčil, že nikto neprichádza, začal s manipuláciou stroja.
Nestalo sa, že by všetky osoby, ktoré sa nachádzajú v hale na pracovisku, nevedeli, že sa ide vybíjať
zaseknutý kus. Sám sa prikrčil, pretože dníčko obvykle letí jeho smerom. Pri práci s bucharom nesmie
nikto prechádzať popred stroj, iba pracovník, ktorý vhadzuje piliny na výkovok pri jeho kovaní. On sám
sa pri riadení bucharu plne venuje jeho obsluhe, musí nepretržite sledovať pohyb baranov. Po dokončení
manipulácie s baranmi bucharu iba počul, ako kolega kričí J. J. a následne videl, ako všetci pracovníci
utekajú k pravej strane ovládacieho pultu a skláňajú sa na tom mieste. Začali sa vykonávať záchranné
aktivity, vykonávali masáž srdca, zavolali záchrannú službu, upovedomili riaditeľa a urobili všetko, čo
spraviť mohli a vedeli, aby A. J. pomohli. On sám bol v šoku z toho, čo sa udialo, a preto má výpadky
pamäte z priebehu následných udalostí, ktoré nastali po úraze v predmetný deň.
K zasekávaniu výkovkov v zápustke, obžalovaný uviedol, že niekedy sa aj celý týždeň nezasekne
žiaden výkovok, inokedy sa stáva, že sa zasekne aj niekoľkokrát sa zmenu. Závisí to od výkovku,
ktorý sa vyrába. Ten, ktorý sa im v predmetnú zmenu zasekol, sa zvykol zaseknúť častejšie, aj 8
až 10 razy za zmenu. S predmetným bucharom sa naučil pracovať postupne, najskôr pracoval ako
pomocný pracovník, kedy sa oboznamoval s jednotlivými zariadeniami. Následne postúpil na pozíciu,
na ktorej pracoval A. J., neskôr ho zaučili, ako manipulovať s ovládacím panelom buchara a stal sa
predákom. K ovládaniu buchara DEK 25 ho zaškolil starší skúsenejší zamestnanec počas výrobného
procesu. Iným spôsobom nebol zaučený, žiadne oficiálne zaškoľovanie zamestnávateľom neprebehlo.
Rovnako ho nikto neoboznámil s návodmi na použitie tohto stroja. Absolvoval školenie BOZP, ktoré
prebiehalozaprítomnostivšetkýchpracovníkovzdielne.ŠkolenieBOZPbololenvšeobecnýmškolením,
po ktorého absolvovaní podpísali prezenčnú listinu. Počas tohto školenia nikdy neboli poučovaní, akým
spôsobom majú jednotlivé stroje používať. Čo sa týka pracovného návodu PN012, on nikdy s nikým
tento pracovný návod nepreberal, nikto ho na žiadnom školení osobitne neupozorňoval, že by postup,
ktorý sa všeobecne pri vybíjaní zaseknutého výkovku pomocou vloženia príložky praktizoval, by mal byť
zakázaný. Rovnako na školeniach nepreberali iný spôsob, akým by mali zaseknuté výkovky vyberať. Ak
by on resp. ďalší zamestnanci vedeli, že predmetný postup je zakázaný, určite by sa zamestnávateľa
pýtali, ako inak majú zaseknutý výkovok zo stroja vyberať. Vybíjaním za pomoci príložky sa v minulosti
v tejto prevádzke vybíjali zaseknuté výkovky aj z iných strojov, z tzv. baningov, avšak tieto stroje sa už
v prevádzke nenachádzajú. Po predložení listín z č.l. 269 a 367, potvrdil, že sú na nich jeho vlastnoručné
podpisy. Až po úraze sa on dozvedel, že má existovať aj iný spôsob vyberania zaseknutého výkovku
zo zápustky, a to za pomoci nejakých tyčí, avšak oni na pracovisku také tyče, ktorými by sa mal vybíjať
zaseknutý kus za pomoci tyčí, nemajú. Dokonca pri rôznych výrobkoch by sa mali používať rôzne dĺžky
tyčí.Týmitotyčamibysamalazabezpečiťhornáčasťbarana.Ajvsúčasnostisapoužívarovnakýpostup,
aký používali pri vybíjaní zaseknutého kusu v predmetnú noc, len s tým rozdielom, že osoba, ktorá stojípri stroji a hádže piliny, sa postaví vpravo. Tento postup je dokonca už oficiálnym postupom, k tomuto
postupu bol tiež vypracovaný návod. V minulosti sa nepoužíval stanovený typ dníčka na vybíjanie
zaseknutého kusu, používal sa kus odpadového materiálu, ktorý vznikol dierovaním výkovkov. Aktuálne
používané dníčko musí byť konkrétnej veľkosti a musí byť vyrobené zo špecifikovaného materiálu. I. mu
prezradili, že zamestnávateľ po predmetnom úraze zisťoval v partnerských kovárňach, ako oni vyrážajú
zaseknutý výrobok a zistil, že všetci to robia týmto obdobným spôsobom, ako to vykonávali oni, len s tým
rozdielom, že sa používa konkrétny tvar dníčka, ktorý je vyrobený z určitého druhu materiálu. Toto dníčko
si zamestnávateľ už dáva narezávať. Jeho priamym nadriadeným je A. M. N.. Obžalovaný mal za to, že
tento jeho nadriadený v čase, kedy ešte nebol oficiálny postup na vyberanie zaseknutého výkovku jeho
vytĺkaním za použitia dníčka, vedel, že takýto postup sa v prevádzke používa. Vedel to už len preto, že
neraz takýmto spôsobom vznikla na pracovisku škoda.
Svedok N. O., ktorý bol zamestnancom obchodnej spoločnosti D. I., a. s. (ďalej tiež aj ako
„zamestnávateľ“) v čase pracovného úrazu a pracoval na pozícii kováč, bol vypočutý len v prípravnom
konaní dňa 15.11.2023 (č.l. 99-101). Vypovedal, že pracoval na zmene, na ktorej došlo k smrteľnému
úrazu. Bezprostredne pred týmto úrazom, on stál pri peci, vzdialený asi šesť až sedem metrov od A.
J.. Pracovnou náplňou A. J. bolo vkladanie predkovkov do buchara a vhadzovanie pilín. Vie, že A. J.
pracoval pri buchari približne 25 rokov, piliny hádzal 14 alebo 15 rokov. Tohto videl stáť na pravom boku
buchara, hoci obvykle stával z jeho ľavej strany. Keď vložil do buchara dníčko a odstúpil, obžalovaný
mu zakričal, aby išiel viac nabok. Následne sa A. J. posunul viac na bok, zakričal obžalovanému, ktorý
obsluhoval buchar, „Dobre daj, privri ju“. Ako obžalovaný buchar privrel, A. J. padol na zem. Predtým
ako zaseknutý výrobok začali vybíjať za pomocou príložky, obžalovaný sa ho pokúsil vybiť kladivom,
no nepodarilo sa mu to. Po úraze sa všetci zamestnanci rozbehli k A. J., dávali mu prvú pomoc, umelé
dýchanie, privolali RZP. On dovtedy nemal vedomosť o tom, že podľa pracovného návodu PN012
malo byť vytĺkanie výkovku zo zápustky z horného barana pomocou príložiek pokladané za zakázanú
operáciu. On sám bol zaškolený ako predkovák na používanie všetkých strojov, okrem hlavného stroja
- buchára DEK 25. Potvrdil, že v evidenčnej karte z preškolenia zo dňa 29.01.2021 je jeho podpis. Čo
sa týka zasekávania výkovkov v zápustke, niekedy sa nezasekol žiaden výkovok počas celého dňa,
inokedy sa stávalo, že sa zasekol aj niekoľkokrát sa zmenu, napr. štyri – päť krát. Ak sa dalo, najskôr sa
výkovok snažili vybúchať pajsrom a kladivom, ak to nešlo týmto spôsobom, používali sa krúžky (dníčka)
na vybíjanie, a ak ani to nepomohlo, musela sa rozoberať zápustka a táto vybrať von. Počul, že už
v minulosti niekoho trafil krúžok do ramena, nebol však pri tom, poznal však pracovníka, ktorého krúžok
zasiahol. Ani po úraze sa spôsob vyberania zaseknutého výkovku nezmenil, už sa však nepoužívajú
krúžky, ale pásovina. Buchar DEK 25 na jednej zmene ovládal obžalovaný, na druhej P. Q. a asi pol
roka dozadu sa stal predákom aj R. S.. Čo sa týka ochranných pomôcok, vždy nosili tlmiče do uší,
rukavice, obuv, odev a pod. Na pracovisku je zvýšená hlučnosť, avšak oni sú na ňu zvyknutí, dokážu
spolu komunikovať, nemusia gestikulovať rukami, je možné počuť, čo si navzájom povedia.
Svedok P. B., ktorý bol zamestnancom obchodnej spoločnosti D. I., a. s. v čase pracovného úrazu
a pracoval na pozícii kováč, bol vypočutý len v prípravnom konaní dňa 15.11.2023 (č.l. 102-105).
Vypovedal,ženastúpilnazmenu,naktorejsastalpredmetnýúraz.Čosatýkaochrannýchpomôcok,mal
tlmiče do uší, keďže na pracovisku je zvýšená hlučnosť, okuliare, rukavice, obuv, odev a pod. Na zmene
pracujú nepretržite až kým sa nespracujú nahriate kusy výrobkov, následne počas ďalšieho náhrevu
pripravujú materiál a vykonávajú ďalšie manipulačné prace. Okolo 01:00 hod., už mali asi po druhom
alebo treťom náhreve, kedy sa im zasekol výkovok v hornej zápustke buchara DEK 25. V tú zmenu to už
moholbyťasištvrtýzaseknutývýkovok.Vedel,žesahobudúsnažiťuvoľniťvytlčenímkovovýmkrúžkom,
ktorý sa položí na spodnú zápustku (niekedy sa položia aj dva krúžky) a slabým priťuknutím dôjde
k uvoľneniu zaseknutého výkovku. Zdá sa mu, že pred úrazom nevidel nikoho vyberať zaseknutý kus
pomocou pajsra a kladiva. Nevie, či obžalovaný a A. J. spolu bezprostredne pred úrazom komunikovali,
keďžeonsavenovalsvojejpráci.Onsám,aksasnímpriamonekomunikuje,hlasyneregistruje.Sledoval
však kolegu A. I., či v predstihu nevyberá z pece ďalší kus a súčasne to, čo sa deje pri buchari DEK 25.
Buchar DEK 25 obsluhoval obžalovaný. Od obžalovaného a A. J. stál asi vo vzdialenosti 5-6 metrov. N.
O. bol od nich vzdialený viac, od neho mohol stáť asi vo vzdialenosti 5 metrov. Zrazu videl, ako A. J.
padol na zem, na chrbát. Všetci zamestnanci sa ihneď zbehli k A. J., poskytli mu prvú pomoc, umelé
dýchanie, privolali RZP.
Absolvoval nejaké školenia, často mávajú školenia k BOZP, absolvoval tiež školenie viazača bremien
a žeriavnické školenia. Nevie o tom, že by bol na nejakom školení oboznámený s pracovným návodom
k bucharu DEK 25 a pracovným postupom PN012. Potvrdil, že v evidenčnej karte zo školenia zo dňa
29.01.2021 je jeho podpis.Čo sa týka zasekávania výkovkov v zápustke, tieto sa zasekávali zriedkavo, keď sa tak stalo, najskôr sa
ho pokúšali vybrať úderom baranov buchara naprázdno, resp. uvoľňovaním za použitia pajsra a kladiva,
a ak to nešlo ani týmto spôsobom, používali sa kovové disky (dníčka) na vybíjanie. Ak ani to nepomohlo,
ukončila sa výroba, muselo sa počkať kým zápustka vychladne, následne sa vybrala celá von a na
sústruhu sa vyberal výkovok. Oni majú na každý druh výrobku určený iný čas, za aký je potrebné ho
vyhotoviť. V závislosti od toho, aké výrobky sa na zmene produkujú, majú stanovenú normu (ktorú však
on sám zo svojej pozície nerieši). Nevie, akú normu mali v predmetnú zmenu, mohla byť okolo 70 kusov,
pričom v čase úrazu mohli mať vyrobených okolo 30 kusov. Myslí si, že v sklze neboli. Stalo sa viackrát,
že normu nesplnili, dôvodom však nebol ľudský, ale technický faktor, napr. porucha a pod. On nemal
vedomosť o tom, že by bol niekto v predmetnú noc pod vplyvom alkoholu.
Svedok P. Q., ktorý bol zamestnancom obchodnej spoločnosti D. I., a. s. v čase pracovného úrazu
a pracoval na pozícii kováč, bol vypočutý len v prípravnom konaní dňa 05.02.2024 (č.l. 124-126), kedy
uviedol, že k samotnému skutku sa vyjadriť nevie, keďže nebol jeho priamym svedkom. K ostatným
skutočnostiam vypovedal, že po predmetnom úraze sa vo výrobe niekoľko dní nepokračovalo. Následne
si ho zavolal A. N. a P. I. s tým, aby sa vymyslelo také technické riešenie, ktoré by zamedzilo vzniku
ďalších úrazov. Dovtedy sa na vybíjanie zaseknutých výkovkov používali len krúžky (dníčka). On pracuje
v tomto zamestnaní od roku 2000, pričom v roku 2008 alebo 2010 sa stal predákom, ovláda buchar DEK
25 a určuje ostatným pracovníkom, čo a kedy majú robiť. V čase úrazu boli okrem neho predákmi aj
obžalovaný a R. S..
Ajonnasvojejzmenekovalvýrobok,prikovaníktoréhodošlokpredmetnémuúrazu,aajjemuhozaseklo
niekoľkokrát. Oni tento buď vybili kladivom, no keď sa to nepodarilo, rovnako použili príložku. Zdá sa mu,
že aj im príložku vystrelilo. To, že príložka z buchara vyletela, sa stávalo často, v dielni je stena, v ktorej
ostávali po nárazoch príložiek diery. Približne jeden alebo dva týždne po predmetnom smrteľnom úraze
sa začali výrobky vybíjať pomocou pásoviny. Odvtedy sa nestalo, že by príložka vyletela z buchara.
Krúžky (dníčka) sa z prevádzky museli odstrániť. Okrem neho na pracovnej zmene pracuje pri buchari
ďalší pracovník, ktorý ustaľuje kus a vhadzuje piliny (t.j .pracuje na pozícii, na ktorej pracoval aj A. J.),
pričom pri vybíjaní odstupuje na stranu buchara. Ďalší pracovníci sú na predkováku, ktorí sa pri vybíjaní
schovávajú za pec a tiež je strihač, ktorý rovnako odstupuje do bezpečia. On sám sa schováva za
ovládací panel. Inak sa v blízkosti buchara nikto nesmie nachádzať, čo vždy pred spustením buchara
osobne preveruje.
Čo sa týka zasekávania výkovkov v zápustke, niekedy sa nezasekol žiaden počas zmeny, inokedy sa
stávalo, že sa zasekol veľmi veľa krát, aj 70, najmä pri výrobku, ktorý sa koval v tú noc, kedy došlo k
úrazu. Ak sa dá, najskôr sa snažia zaseknutý výkovok vybrať pajsrom a kladivom, ak to týmto spôsobom
nepovolí, tento sa vybíja. Na vybíjanie sa do úrazu používali krúžky, teraz sa používa pásovina. Ak ani
to nepomôže, musí sa zápustka vybrať von a následne sa musí na CNC stroji vyfrézovať výkovok, ktorý
tam zostal. Proces vybratia výkovku pri vybratí zápustky trvá dve zmeny alebo aj dva dni. O tom, či idú
vybrať zápustku rozhodoval on ako predák s ostatnými pracovníkmi, čo sa následne oznámilo riaditeľovi.
Sankcie za takýto postup neboli. Takýto postup už vykonal veľakrát.
Kspôsobuodstraňovaniazaseknutéhovýkovkuzozápustkyichniktovtomtozamestnaníneškolil,nanič
také sa nepamätá. Spôsob ktorý sa praktizoval (vybíjanie pomocou vloženej príložky), ho naučili starší
kováči, ktorých nahradil, títo ho aj naučili pracovať s bucharom. Iné skolenie, ktoré by bolo zamerané
na ovládanie a prácu s bucharom nikdy neabsolvoval. Absolvoval školenia BOZP, pričom preberali aj
viazanie bremien. Hoci je podpísaný na mennom zozname z preškolenia zo dňa 24.02.2014, na ktorom
sa mali preberať aj zakázané operácie za chodu buchara, pamätá si len, že boli upozorňovaní na to,
že nemajú vkladať ruky, kliešte do buchara počas jeho chodu, no čo sa týka príložiek, nepreberali
nič. Nikdy nebol na školení oboznámený o tom, že by vybíjanie bolo zakázané. Rovnako nevie, čo
je obsahom dokumentu PN012, nebol s ním oboznámený. Z týchto dôvodov on v čase, kedy došlo
k úrazu, nevedel, že vyberanie zaseknutého kusu vkladaním príložiek malo byť zakázanou činnosťou,
nikto mu to nepovedal, dokonca nemal vedomosť o tom, že by to bolo možné vybrať iným spôsobom.
Jeho nadriadení vedeli, že sa zaseknutý výkovok obvykle vyberá vybíjaním za pomoci dníčka. Hoci títo
aj tvrdia, že o tejto skutočnosti nemali vedomosť, toto ich vyjadrenie nie je pravdivé. Pán I. a pán N. určite
vedeli o ňom. Dokonca, keď malo dôjsť k vybíjaniu zaseknutého kusu a niekto z vedenia spoločnosti bol
vo výrobnej hale prítomný, musel halu na ich žiadosť opustiť.
Svedok R. S., ktorý bol zamestnancom obchodnej spoločnosti D. I., a. s. v čase pracovného úrazu
a pracoval na pozícii kováč, bol vypočutý len v prípravnom konaní dňa 05.02.2024 (č.l. 127-129).
Vypovedal, že k samotnému skutku sa vyjadriť nevie, keďže nebol jeho priamym svedkom. K ostatným
skutočnostiam uviedol, že absolvoval školenie BOZP. Po predmetnom úraze bol oboznámený aj
s pracovným návodom PN012, ktorý sa týka obsluhy bucharu DEK25. Pred úrazom nikdy nebolupozornený na to, že vybíjanie prilepeného výkovku príložkou by malo byť zakázané, a preto ani o tom
nevedel. Tento postup, pri ktorom sa vybíjalo za pomoci príložky, sa praktizoval na pracovisku vždy
(roky) a nadriadení mali o tom vedomosť. To, že by príložka vyletela, sa stávalo zriedkavo, no stávalo sa.
Asi o jeden alebo dva týždne po úraze, na základe zistení z iných kováční, čo sa na vybíjanie používa,
sa začala používať pásovina.
V tejto spoločnosti on pracuje od 01.12.2016, najskôr pracoval na pozícii strihača, po pol roku prešiel
k bucharu. Ak zaseklo materiál v hornej zápustke barana, tento sa vždy vybíjal krúžkami, ak sa to
neuvoľnilo, vybrala sa zápustka, táto chladla asi 8 hodín a potom sa ďalších 8 hodín vyberal výkovok. Za
vybratie zápustky nemali sankcie. O tom, akým spôsobom sa vyberie zaseknutý výkovok, rozhodoval
on ak predák. Keď sa vybíjal výkovok zo zápustky, ostatní zamestnanci sa skryli za roh alebo prešli do
iného bezpečného priestoru. On sa vždy najskôr presvedčil, či sú všetci v bezpečí a až následne pustil
baran za účelom vybitia zaseknutého výkovku. Inak by ho nepustil.
Svedok P. N. C., zamestnanec obchodnej spoločnosti D. I., a. s., na pracovnej pozícii bezpečnostný
technik,bolvypočutýlenvprípravnomkonanídňa13.12.2023(č.l.109-111).Vypovedal,žeksamotnému
skutku sa vyjadriť nevie, keďže nebol jeho priamym svedkom. K ostatným skutočnostiam uviedol, že
prevádzka v Martine sa od 22.11.2023 stala samostatným právnym subjektom s názvom D. A., s. r.
o. V čase predmetného úrazu, dňa 02.02.2023 okolo 01:00 hodiny ráno ho pán N., riaditeľ prevádzky,
telefonicky informoval o predmetnej udalosti. Podľa toho, čo mu bolo oznámené, k úrazu malo dôjsť tak,
že dníčko, odpad z rotačného výkovku, ktoré A. J. vložil medzi zápustky kovacieho buchara DEK25, po
údere barana bucharu vyletelo von a zasiahlo A. J.. Za ovládacím pultom buchara mal stáž obžalovaný,
ktorý mal vidieť ako A. J. pred spustením buchara opustil nebezpečný priestor. Predtým ho mal aj
upozorniť,abyodstúpil.Takétovybíjaniebolovšakzakázanouoperáciou,keďžemedzizápustkybuchara
nie je dovolené vkladať niečo, čo tam nepatrí, teda ani žiaden tvrdý kov. O tejto skutočnosti boli A. J.
ako aj obžalovaný v roku 2014 preškolení. Po tomto úraze sa následne zmenil technologický postup.
Dokým sa tento úraz stal, on nemal vedomosť o tom, že táto zakázaná operácia sa v prevádzke
praktizuje. Keď sa aj ľudí v rámci kontrol na pracovisku pýtal na nejaké riziká, nebezpečenstvá alebo
podnety z pohľadu BOZP, nikto ho neupozornil na takúto činnosť. Má za to, že zaseknutý výkovok sa
mal vyberať pri zastavenom stroji ručne pomocou páčidla, čímkoľvek. Ak by sa to nepodarilo vybrať
takým spôsobom, zrejme by sa musela vybrať celá zápustka. Vie, že existuje viac zápustiek, ktoré sa
bežne vymieňajú, avšak s týmito technologickými otázkami on nemá skúsenosti. Sám buchar DEK25
ovládať nevie, vie ako vypadá ovládací pult, má vedomosť, že na stroji sa prepínajú rôzne režimy, ako
režim zoraďovania a režim kovania, a že úder barana je ovládaný ovládacou pákou. On nezaškoľuje
zamestnancov v súvislosti s prevádzkou buchara DEK25. Nevie, ako dlho trvá odstránenie prilepeného
kusu pri vybratí zápustky zo stroja, odhaduje to tak na jeden až dve hodiny, nikdy nebol pri takejto
výmene, len pri štandardnom procese kovania. Nemá vedomosť o tom, že by sa v minulosti nejaký takýto
úraz v predmetnej prevádzke stal.
Na zmene, na ktorej došlo k úrazu, pracoval obžalovaný ako predák, A. J. ako obsluha buchara DEK25,
P. B., N. O. a pán I.. Obžalovaný mal na starosti ovládací pult buchara DEK25 a koordináciu pracoviska.
Obžalovaný mu povedal, že A. J. pred spustením buchara najskôr upozornil, aby odišiel z nebezpečného
priestoru, videl ho z neho odchádzať a následne skontroloval, či sa skutočne nikto v nebezpečnom
priestore nenachádza. Obžalovaný mal za to, A. J. sa musel do nebezpečného priestoru vrátiť.
Vie, že obžalovaný absolvoval vstupné školenie BOZP, ktorého sa následne zúčastňoval každé dva roky.
Keďže on ako bezpečnostný technik pracuje v tejto spoločnosti od roku 2021, len pri poslednom školení
BOZP ho školil osobne. Rovnako aj A. J. absolvoval všetky povinné školenia BOZP. Do prevádzky
v Martine on chodieva aspoň jeden až dva krát do týždňa. Keďže po úraze boli povinní prijať opatrenia,
aby sa zabránilo ďalšiemu úrazu, rozhodlo sa, že sa bude používať obdobný, no bezpečný postup.
Podľa súčasného postupu sa pri vybíjaní prilepeného výrobku v zápustke buchara DEK25 za jeho chodu
používajú kovové platničky z mäkčeného materiálu o predpísaných rozmerov, ktoré sa vkladajú na
spodnú zápustku. Tým, že sa jedná o jednorázový predmet z mäkšieho materiálu a má väčšiu plochu, je
zabránené tomu, aby došlo k jeho vymršteniu, ako to bolo v prípade dníčka. Postup vyberania výkovku
za pomoci príložky bol zvolený z dôvodu, že je rýchlejší v porovnaní s vyberaním prilepeného kusu
páčidlom, resp. rozobratím stroja.
Svedok A. M. N., riaditeľ spoločnosti D. A., s. r. o. (ktorý bol v čase úrazu riaditeľom prevádzky
v Martine, ktorá patrila spoločnosti D. I., a. s.) bol vypočutý len v prípravnom konaní dňa 11.01.2024
(č.l. 112-114). Vypovedal, že k samotnému skutku sa vyjadriť nevie, keďže nebol jeho priamym
svedkom.Kostatnýmskutočnostiamuviedol,žedňa02.02.2023okolojednejhodinyránomutelefonoval
niektorý zo zamestnancov, že sa v prevádzke v Martine stal smrteľný úraz. Ihneď prišiel do tejto
prevádzky, obratom o predmetnej skutočnosti informoval bezpečnostného technika P. C. a generálnehoriaditeľa spoločnosti P. P. I., PhD. Spoločne s príslušníkmi polície čakal na príchod vyšetrovateľa,
zamestnanca inšpektorátu práce a taktiež na obhliadajúceho lekára. Do nejakej hodiny sa tam dostavili
aj bezpečnostný technik a generálny riaditeľ spoločnosti. Po príchode vyšetrovateľa polícia zisťovala
informácie a dokumentovala skutok. O existencii pracovného návodu PN012 sa on sám dozvedel až pri
úraze, hoci tento dokument vnikol skôr a sám je na ňom podpísaný. Tento dokument nebol vypracovaný
ním samotným, ale osobami, ktoré poveril na základe ich vzdelania a získanej odbornej spôsobilosti
praxou. V čase jeho vzniku pôsobil na pozícii generálneho riaditeľa spoločnosti, kedy mal schvaľovacie
kompetencie na všetky postupy, návody. On sa posledné dva roky nezúčastňuje výrobného procesu,
takže nevie o tom, že by sa vykonávala nejaká činnosť, ktorá sa pokladá za nebezpečnú. Preto o vybíjaní
za pomoci príložiek mal vedomosť, ale len sprostredkovanú, od zamestnancov. On sám buchar DEK25
ovládať nevie. O tom, že výrobky sa v zápustke pri kovaní zachytávajú, vie, nevie však ako často. Postup
vyberania výkovku pri jeho zachytení v zápustke nebol stanovený žiaden, no vie, že sa to robilo pomocou
kladiva, zapáčením pajsra, vybratím zápustky, kedy sa prichytený kus mechanicky odstránil a vybitím
príložkou.
Po úraze sa museli prijať opatrenia, ktorými sa eliminovalo riziko vzniku obdobného úrazu. Preškolili
zamestnancov, títo nesmeli žiadnu príložku až do stanovenia bezpečného postupu, používať. Vznikol
pracovný tím, pozostávajúci z predákov, ktorí buchar DEK 25 ovládajú, z technológa, z bezpečnostného
technika a z vedúceho technického rozvoja. On sám bol súčasťou tohto tímu. Približne do dvoch
mesiacov tento tím vytvoril nový pracovný návod, ktorý popisuje činnosť, ako majú zamestnanci
postupovať pri vyberaní zaseknutého materiálu v zápustke, a to za pomoci vloženia príložky, pričom
sa definovala jej veľkosť príložky, materiál, z ktorého je vyhotovená, miesto, kde má byť uložená,
organizačné opatrenia stanovujúce, kde sa má kto pri tejto činnosti nachádzať. Zároveň pracovisko
viditeľne označili ako rizikové, na ktoré je vstup povolený len po vyzvaní obsluhou, umiestnili sa
mechanické zábrany, aby sa naň nedostali náhodní okoloidúci a tiež sa upravil pôvodný pracovný
návod, aby nebol vo vzájomnom rozpore s novovytvoreným pracovným návodom. O tomto novom
pracovnom návode opätovne preškolili všetkých zamestnancov na profesii kováč. Najväčší dôraz na
činnosti vykonávané na pracovisku sú na predákovi toho stroja. Predák stroja aj predtým rozhodoval
o rozmiestnení pracovníkov, teda kto bude akú činnosť vykonávať. Keby sa niektorý z pracovníkov
nenachádzalnabezpečnommieste,predáknemôžespustiťbucharDEK25,jetopokladanézazakázanú
činnosť. Po dvoch mesiacoch sa vyhodnotilo, že nenastala žiadna riziková udalosť. Sám nevie, prečo
vybíjanie pomocou príložiek bola predtým zakázaná činnosť, no v rámci prijatých opatrení po úraze sa
stala povolenou.
Rozobratie buchara DEK25 s odstránením prilepeného výrobku a s opätovným nastavením buchara
na výrobu môže trvať približne jeden deň. V čase úrazu bol priamym nadriadeným obžalovaného on.
Pracovisko obsluhujú piati zamestnanci, len jeden z nich je ten, čo ovláda buchar DEK25, je to predák.
Predáka zaškoľuje z bezpečnostných predpisov bezpečnostný technik, z kvality ho zaškoľuje vedúci
oddelenia kvality, z prevádzkových pracovno-právnych náležitostí majster alebo vedúci prevádzky. K
samotnému ovládaniu toho pracovného stroja ho zaškoľuje jeho predchodca, a teda ten pracovník,
ktorý počas zaškolenia vykonával funkciu predáka. Obžalovaný bol určite preškolený bezpečnostným
technikom ohľadom predpisov BOZP. Nemá vedomosť, že by sa za jeho pôsobenia stal v prevádzke
obdobný úraz.
Svedkyňa T. J., dcéra poškodeného A. J., bola vypočutá len v prípravnom konaní dňa 25.01.2024 (č.l.
115-121). Vypovedala, že k samotnému skutku sa vyjadriť nevie, keďže nebola jeho priamym svedkom.
K ostatným skutočnostiam uviedla, že o úraze sa dozvedela dňa 02.02.2023 ráno okolo 06:50 hod., kedy
prišli za ňou policajti, ktorí jej oznámili, čo sa stalo. Okolo obeda jej volal riaditeľ A. N. s tým, že si môže
prísť zobrať jeho veci. Ona sa do prevádzky vybrala ihneď, A. N. jej ukázal, kde sa úraz stal, pričom jej
uviedol, že sa k nemu nevie bližšie vyjadriť, a že sa čaká na inšpektorát práce a na vyšetrovanie. Len jej
povedal, že nejaký predmet vyletel zo stroja a zasiahol jej otca. Vie, že jeho práca bola nebezpečná, a že
už v minulosti sa mu stalo zopár drobných úrazov ako drobné popáleniny, resp. mal problémy s okom
po tom, ako mu do neho vpadla pilina a musel ísť k lekárovi. Jej otec mal len bežné zdravotné problémy
ako vyšší krvný tlak, problémy s alkoholom nemal.
Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v znaleckom posudku č. 13/2023 zo dňa 01.03.2023,
ktorý vypracovali znalci N. A. A. K., M. L. M. A. U. O., M. uviedol, že v danom prípade sa jednoznačne
jednalo o smrť násilnú pre svoju všeobecnú podstatu, ktorá bola v priamej príčinnej a časovej súvislosti s
poraneniami, ktoré poškodený A. J. utrpel dňa 02.02.2023 v čase okolo 01.00 hod. pri pracovnom úraze
- zasiahnutí letiacim kovovým diskom - kotúčom vypudeným z bucharu, pričom k smrti poškodeného
došlo na mieste úrazu. Bezprostrednou príčinou jeho smrti bol úrazovo-krvácavý šok pri penetračnom
poranení hrudníka s trhlinami srdca a srdcovnice s vykrvácaním do dutiny hrudnej, pričom na následkytýchto poranení zomrel bezprostredne na mieste pracovného úrazu. A. J. sa v čase smrti a teda aj v čase
úrazu nachádzal pod nepatrným vplyvom alkoholu, koncentrácia alkoholu v krvi bola u neho zistená vo
výške 0,31g/kg. Pod vplyvom psychotropných a omamných látok či liečiv sa nenachádzal.
JHS s.r.o. znalecká organizácia v znaleckom posudku č. 429/2023 zo dňa 12.07.2023 okrem iného
uviedla, že zariadenie – protibežný buchar „DEK 25“ je plne funkčný. Tento pneumatický buchar spadá
pod vyhradené technické zariadenie elektrické. Zariadenie podlieha pravidelným technickým kontrolám
a revíziám. Na základe predloženého protokolu bola revízia tvárniaceho stroja naposledy vykonaná dňa
03.02.2023. Skúšaný stroj vyhovuje bezpečnostným parametrom podľa STN 21 0700. Odporúčané bolo
označiť na stroji jednotlivé ovládacie prvky a kontrolky predpísanými bezpečnostnými piktogramami a
vybaviť ho bezpečnostnými predpismi pre obsluhu stroja. Na predmetnom stroji neboli zistené žiadne
závažné nedostatky a závady, ktoré by mali podstatný vplyv na predmetný smrteľný pracovný úraz. Pre
uvedenie stroja do pohybu je nutné priviesť médium (v tomto prípade vzduch) do pracovného valca, ktorý
tvorí jeden celok s horným baranom. Tento úkon je spustený riadiacou pákou ovládania. Bez vpustenia
média a vzhľadom k samotnému princípu fungovania tohto stroja podporenému skutočnosťou, že dolný
baran je o 5% až 15% ťažší ako horný baran, pričom sú vzájomne spojené pomocou pružinových pásov,
je vylúčené, aby došlo k samovoľnému uzatvoreniu pracovného priestoru pohybom horného a spodného
barana. Možno konštatovať, že smrteľnému pracovného úrazu, ku ktorému došlo dňa 02.02.2023 v
čase okolo 01:00 hodiny vo výrobnej hale spoločnosti D. I., a. s., nachádzajúcej sa na adrese G.
XX H. A., predchádzalo nedodržanie bezpečnostných predpisov zo strany obsluhy bucharu, pretože
obsluha bucharu nepostupovala podľa pracovného návodu PN012, čo malo podstatný vplyv na smrteľný
pracovný úraz. Konanie obsluhy tak bolo v rozpore s § 12, ods. 2 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Tiež možno konštatovať, že zamestnanci, ktorí v čase úrazu
pracovali na pracovisku DEK25 spoločnosti D. I., a. s. na prevádzke v Martine, boli riadne oboznámení s
výkonom svojej práce a ohľadom obsluhy strojov a zariadení na svojom pracovisku, taktiež boli náležite
oboznámení a preškolení s predpismi ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, založených v spise, oboznámením sa
s kamerovým záznamom, ako aj s vyhotovenou fotodokumentáciou.
Zo záznamu z interného školenia (z č.l. 269) vyplýva, že dňa 24.02.2014 (resp. 25.02.2014) malo
v spoločnosti Omnia KLF, a. s. prebiehať interné školenie a výcvik zamestnancov k pracovnému návodu
– pracovisko, obsluha a práca na buchare, pričom v rámci osnovy mali byť preberané aj zakázané
operácie za chodu bucharu. Tohto školenia sa mal okrem iného zúčastniť aj obžalovaný.
V smernici č. 16 (č.l. 270) účinnej od 01.02.2022 sú upravené základné pravidlá a zásady BOZP
v spoločnosti D. I., a. s.
V protokole o skúškach zo dňa 03.02.2023 H. O. O. R. E. O. vrátane skúšobného protokolu (č.l.
282-283) je potvrdené, že tvárniaci stroj Buchar DEK 25 v prevádzke spoločnosti D. I., L., v Martine na
Ul. Robotnícka 14 spĺňa na základe výsledku skúšky požiadavky bezpečnosti technického zariadenia,
stanovené STN 21 0700 a súvisiacimi predpismi a normami.
Zo zápisnica o obhliadke miesta činu (č.l. 290-292) vyplýva, že dňa 02.02.2023 so začiatkom o 04.00
hod. bola vykonaná obhliadka miesta - výrobnej haly č. 5 spoločnosti OMNIA KLF, a. s., nachádzajúcej
sa na adrese G. XX H. A., kde došlo k pracovnému úrazu s následkom smrti.
Na fotodokumentácii (č.l. 293-305) sú zaznamenané priestory výrobnej haly č. 5 spoločnosti D. I., a. s.,
nachádzajúcej sa na adrese G. XX H. A. spolu s telom A. J..
Zo zápisnice o dodatočnej obhliadke miesta činu (č.l. 309-310) vyplýva, že dňa 02.02.2023 so začiatkom
o 08.20 hod. bola vykonaná opätovná obhliadka miesta - výrobnej haly č. 5 spoločnosti D. I., a. s.,
nachádzajúcej sa na adrese G. XX H. A., kde došlo k pracovnému úrazu s následkom smrti, pri ktorej
bol obhliadaný aj tvárniaci stroj buchar DEK 25.
Na fotodokumentácii (č.l. 311-328) sú zaznamenané priestory výrobnej haly č. 5 spoločnosti D. I., a. s.,
nachádzajúcej sa na adrese G. XX H. A. vrátane tvárniaceho stroja - bucharu DEK 25.
Z výpisu z obchodného registra vložka č. 10691/L, oddiel Sa, spoločnosti D. I., a. s. (č.l.
338-356) okrem iného vyplýva, že táto spoločnosť vznikla zlúčením so O., V., L.. P.: XX XXX XXX, I. - J.
A. O.. O.. P.: XX XXX XXX, I. I., L.. P.: XX XXX XXX L. D., L.. P.: XX XXX XXX.
V pracovnom návode spoločnosti KLF - ZVL MTK spol. s.r.o. zo dňa 01.08.2003 (č.l. 357-358) je
podrobne upravený postup pri výmene a upínaní zápustiek na protibežných bucharoch DEK 13 a DEK
25.
Zpracovnýchzmlúv(č.l.359-364)vyplýva,žeA.J.,akoajobžalovaný,uzavrelidňa21.03.2012pracovné
zmluvy so spoločnosťou D. I., a. s. na dobu neurčitú.
V pracovnom návode spoločnosti D. I., a. s. označenom ako PN012, ktorý mal byť platný odo dňa
01.09.2016 (č.l. 365-366) a bol vypracovaný okrem iného pre tvárniaci stroj - Buchar DEK 25, súobsiahnutéajzakázanéoperáciezachodubucharu,medziktoréjezahrnutéajuvoľňovaniezaseknutého
materiálu z hornej časti zápustky prevádzaním úderom barana - vytĺkaním pomocou príložiek.
Z evidencie o konaní školenia z predpisov BOZP pre zamestnancov – robotnícke profesie zo dňa
29.01.2021 (č.l. 367) vyplýva, že tohto školenia sa zúčastnil aj obžalovaný.
Zo záznamu o oboznamovaní zamestnancov o predpisoch BOZP zo dňa 29.01.2021 (č.l. 368-373)
vyplýva, v akom rozsahu boli zamestnanci spoločnosti D. I., a. s. oboznámení s predpismi BOZP počas
predmetného školenia.
V pracovnom poriadku označenom Kováč – DEK 25, DEK 13 zo dňa 01.03.2015 (č.l. 374-376) sú
upravené postupy pri obsluhovaní predmetných bucharov.
V zázname o zhodnotení zdravotného stavu A. J. zo dňa 02.02.2023 (č.l. 385) sú okrem iného uvedené
činnosti smerujúce k záchrane tejto osoby.
Z protokolu Inšpektorátu práce Žilina č. IZA-25-18-2.2/P-J1-23 zo dňa 02.06.2023 (č.l. 387-399) okrem
iného vyplýva, že inšpektorát zistil nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu len na
strane poškodeného A. J. a na strane zamestnávateľa – spoločnosti D. I., a. s.
Vo vyjadrení zo dňa 26.06.2023 sa k protokolu č. IZA-25-18-2.2/P-J1-23 zo dňa 02.06.2023 spoločnosť
D. I., a. s. prezentovala nesúhlasné stanovisko so zisteniami Inšpektorátu práce Žilina.
Z výsledkov toxikologickej analýzy č. 114/2023 a výsledku vyšetrenia enanou v krvi a moči (č.l. 416
a 417) na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok, liečiv a etanolu (alkoholu) vyplýva,
že u obžalovaného analyzovaním jeho moču a krvi bola zistená prítomnosť len benzodiazepínov –
diazepamu v koncentrácii zodpovedajúcej terapeutickej dávke.
Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste (č.l. 60-73) okrem iného vyplýva, kde mal obžalovaný
poškodeného A. J. vidieť naposledy stáť pred spustením buchara a kde mal poškodený A. J. stáť, keď
ho obžalovaný upozorňoval, aby odstúpil na bezpečné miesto.
Na obrazovo-zvukovom zázname (č.l. 84) je zaznamená previerka výpovede obžalovaného na mieste,
na ktorej sú okrem iného zachytené vyjadrenia obžalovaného k popisu jeho pracoviska - výrobnej haly
č. 5 spoločnosti OMNIA KLF, a. s., nachádzajúcej sa na adrese G. XX H. A., k popisu tvárniaceho stroja
- bucharu DEK 25 a k predmetnému úrazu.
Z pracovného návodu č. PN029 (č.l. 490-503) účinného od 19.04.2023 vyplýva, že uvoľňovanie
zaseknutého materiálu z hornej alebo dolnej časti zápustky je možné prevádzať úderom barana
vytĺkaním pomocou stanovených príložiek.
Zo správ o povesti obžalovaného mal súd preukázané, že obžalovaný nemá doposiaľ v odpise registra
trestov žiaden záznam (č.l. 484). Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
(č.l. 487) vyplýva, že obžalovaný nemá ani v tejto evidencii žiaden záznam. Z lustrácie Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (č.l. 486) mal súd preukázané, že voči obžalovanému aktuálne
neprebieha iné trestné konanie. Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 488-489) mal súd preukázané, že
obžalovaný bol v období od 26.03.2012 do 21.11.2023 zamestnaný v spoločnosti D. I., a. s. a poberal
pravidelný príjem, od 22.11.2023 K. J. H. O. D. A. O. a poberá pravidelný príjem.
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, avšak
tento nie je trestným činom pre absenciu zavinenia zo strany obžalovaného.
Vykonaným dokazovaním, a to najmä z dôkazov získaných výpoveďami priamych (očitých) svedkov –
kováčov N. O. a P. B., ktorí sa dňa 02.02.2023 v čase okolo 01.00 na Ulici Robotníckej 14 v Martine,
nachádzali v hale č. 5 spoločnosti D. I., a. s., kde pracovali počas nočnej zmeny, rovnako však z dôkazov
získaných výpoveďou obžalovaného, znaleckým posudkom č. 13/2023 zo dňa 01.03.2023 Ústavu
súdneho lekárstva a medicínskych expertíz, zápisnicou o obhliadke miesta činu zo dňa 02.02.2023 s
pripojenou fotodokumentáciou, záznamom o zhodnotení zdravotného stavu, a z časti aj protokolom
Inšpektorátu práce Žilina č. IZA-25-18-2.2/P-J1-23 zo dňa 02.06.2023, bolo nesporne zistené, že dňa
02.02.2023 v čase okolo 01.00 na Ulici Robotníckej 14 v Martine, v hale č. 5 spoločnosti D. I., a.
s. došlo k prilepeniu kovaného materiálu - výkovky v hornej zápustke protibežného buchara „DEK
25“, kedy A. J., vložil na pravý roh dolnej zápustky predmet – dničko a obžalovaný po tom, ako
sa presvedčil, že poškodený A. J. v nebezpečnom priestore pred bucharom nenachádza, ovládacou
pákou spustil protibežný buchar, následkom čoho pri dosadnutí zápustiek došlo k vymršteniu dníčka
vysokou rýchlosťou smerom von, ktoré zasiahlo A. J. do oblasti hrudníka z pravej strany a spôsobilo
mu závažné poranenia, a to roztrhnutie srdcovnice, trhliny srdca a rozdrvenie pečene spolu s trhlinami
sleziny s krvácaním do podhrudničných dutín a dutiny brušnej, pričom následkom týchto zranení došlo
u poškodeného k takzvanému traumaticko-hemoragickému šoku a následnej smrti.
Obžalovanému je podľa popisu skutkovej vety obžaloby kladená za vinu skutočnosť, že mal spustiť
buchar napriek tomu, že poškodený A. J. stál v nebezpečnom priestore – približne 2,5 metra predbucharom. Je síce pravdou, že A. J. bol naozaj zasiahnutý vystreleným dníčkom na mieste vzdialenom
približne 2,5 metra od buchara DEK 25, na ktorom v žiadnom prípade v čase chodu baranu buchara stáť
nemal, avšak na toto miesto sa mohol dostať jedine po tom, ako sa obžalovaný najskôr presvedčil, že sa
vtomtonebezpečnompriestoreniktonenachádzaanáslednesasámskrylzaovládacípultbucharaDEK
25, kedy buchar spustil. Obžalovaný, teda predtým ako sa sám prikrčil za ovládací pult, skontroloval
a uistil sa, že poškodený nebezpečný priestor opustil. Táto skutočnosť je preukázaná, nielen výpoveďou
samotnéhoobžalovaného,čiprevierkoujehovýpovedenamieste,avšakajvýpoveďoupriamehosvedka
N. O.. Dokonca týmito výpoveďami bolo preukázané, že obžalovaný pred spustením barana bucharu
poškodeného A. J. výslovne upozornil, aby sa presunul viac na bok (do bezpečnej zóny). Aktuálne už nie
je možné zistiť, z akého dôvodu poškodený A. J. bezpečný priestor (v ktorom mal zotrvať, kým sa proces
úderu baranov neukončí) opustil, no skutočnosť, že tak spravil, vzhľadom na okolnosti, ktoré následne
nastali, sa mu stala osudnou. Nemožno tiež vylúčiť, že poškodený A. J. sa správal ľahkovážnejšie, resp.
s nižšou mierou opatrnosti práve pre jeho (hoci aj mierne) alkoholické opojenie.
Súd vykonaným dokazovaním ďalej nemal preukázané, že by obžalovaný ako obsluha bucharu vedome
nedodržal bezpečnostné predpisy tým, že nepostupoval najmä podľa pracovného návodu PN012 a
v dôsledku toho porušil aj ust. § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci. V predmetnom konaní boli vypočuté všetky osoby, ktoré pracovali v spoločnosti D. I., a. s. v
hale č. 5 na Ulici Robotníckej 14 v Martine na pozícii predáka a obsluhovali buchar DEK 25 (t.j. svedkovia
R. S. a P. Q., ako aj obžalovaný). Títo svedkovia ako aj obžalovaný úplne totožne popísali, že k obsluhe
buchara DEK 25 boli zaučení len staršími zamestnancami, ktorí tento buchar obsluhovali pred nimi, t.j.
staršou generáciou kováčov. Iné osoby, ako títo starší zamestnanci, ich k obsluhe buchara nezaúčali,
ani im nikto iný nevysvetľoval, ako majú buchar DEK 25 obsluhovať (čo vo svojej výpovedi nakoniec
potvrdil aj samotný riaditeľ spoločnosti A. N.). Ozrejmili, že boli nimi zaučení k vyberaniu zaseknutého
výkovku zo zápustky buchara DEK 25 jeho vytĺkaním za pomoci príložky (dníčka). Týmto spôsobom
sa zaseknutý výkovok vyberal zo zápustky vždy (roky), a to s vedomím nadriadených, ktorí nielenže
nevyžadovali, aby sa používal iný postup, ale ich ani len neupozornili, že by sa tento postup nemal
používať a mal by byť zakázaný. Súd pritom o pravdivosti týchto skutočností, ktoré vyplynuli z výpovede
svedkov R. S. a P. Q., a ktoré sa v celosti zhodujú aj so skutočnosťami, o ktorých vypovedal obžalovaný,
nemal akúkoľvek pochybnosť. Títo svedkovia nezávisle od seba zhodne potvrdili (a v úplnej zhodne
svyjadreniamiobžalovaného),žeoskutočnosti,ževyberaniezaseknutéhovýkovkuzozápustkybuchara
DEK 25 jeho vytĺkaním za pomoci príložky, má byť zakázanou operáciou, neboli zamestnávateľom
nikdy upozornení, ba dokonca o tejto skutočnosti sa ani nikto z nich z akéhokoľvek iného zdroja, pred
predmetným úrazom nedozvedel. Tieto skutočnosti napokon potvrdili vo svojich výpovediach aj ostatní
vypočutí kováči N. O. a P. B..
Hoci aj obžaloba predložila súdu pracovný návod spoločnosti D. I., a. s. označený ako PN012 platný odo
dňa 01.09.2016 (z č.l. 365-366), ktorý bol vypracovaný okrem iného pre tvárniaci stroj - Buchar DEK 25,
a ktorý ako zakázanú operáciu uvádza aj uvoľňovanie zaseknutého materiálu z hornej časti zápustky
prevádzaním úderom barana - vytĺkaním pomocou príložiek, žiadna z vypočutých osôb pracujúcich na
pozícii kováča nepotvrdila, že by bola s týmto dokumentom oboznámená, a rovnako ani zo žiadneho
iného dôkazu nevyplýva, že by zamestnávateľ niektorého z týchto zamestnancov, s týmto dokumentom
oboznámil. Dokonca aj svedok R. S., ktorý sa stal predákom (a oprávnenou osobou ovládať buchar
DEK 25) nie veľmi dlhú dobu pred tým, ako sa úraz stal, vo výpovedi potvrdil, že s týmto návodom bol
oboznámený až po úraze. Obdobné zistenia vyplývajú aj zo zistení Inšpektorátu práce Žilina. Nakoniec
aj sám riaditeľ spoločnosti A. N. potvrdil, že o existencii tohto dokumentu sa dozvedel až po úraze,
hoci sám ho ako zodpovedná osoba podpísal. Súd pritom výpovede svedkov R. S., P. Q., N. O. a P.
B. vyhodnotil za vierohodné, keďže v priebehu konania nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by ich
akokoľvek spochybnila. Súd zároveň za vierohodnú vyhodnotil aj výpoveď obžalovaného, keďže jeho
výpoveď rovnako nebola spochybnená inými dôkazmi a okrem toho bola konzistentná a nemenná po
čas celého konania a skutočnosti v ňou uvádzané boli potvrdené množstvom iných vo veci vykonaných
dôkazov.
V prílohe č. 8 posudku č. 429/2023, ktorý vypracovala JHS s.r.o. znalecká organizácia, je obsiahnutý
ďalší dokument označený ako pracovný návod spoločnosti D. I., a. s. PN012 ktorý mal byť platný od
03.02.2014,avktoromjetiežzazakázanúoperáciuoznačenýúkon„uvoľňovaniezaseknutéhomateriálu
z hornej časti zápustky prevádzaním úderom barana - vytĺkaním pomocou príložiek“. Súd vykonaným
dokazovaním však nemal preukázané, že by sa tento dokument niekedy interným predpisom spoločnosti
D. I., a. s. stal, keďže súd mal možnosť oboznámiť sa len s listinou založenou v predmetnom znaleckom
posudku, ktorá nie je podpísaná žiadnou v ňom uvedenou osobou a tak zrejme táto listina slúžila len
ako koncept neskôr prijatého pracovného návodu platného od 01.09.2016 (keďže je s ním obsahovoúplne totožná a dokonca je označená rovnakým číslom „PN012“ ako uvedený pracovný návod platný
až od 01.09.2016). Ak by sa aj preukázalo, že existuje tento dokument vo vyhotovení, ktoré obsahuje
všetkynáležitostipotrebnépreto,abymoholbyťplatný,tátoskutočnosťbyvkonečnomdôsledkuzostala
rovnako bezvýznamnou, keďže nebolo preukázané, že by bol obžalovaný s takýmto dokumentom riadne
oboznámený.
Čo sa týka záznamu z interného školenia (z č.l. 269) zo dňa 24.02.2014 (resp. 25.02.2014), ktorého sa
mal podľa prezenčnej listiny okrem iného zúčastniť aj obžalovaný a svedok P. Q., je síce pravdou, že
v spoločnosti D. I., a. s. malo prebiehať interné školenie a výcvik zamestnancov k pracovnému návodu
„pracovisko, obsluha a práca na buchare“, v ktorého osnove sú uvedené aj zakázané operácie za chodu
bucharu, avšak viac informácií z tejto listiny nie je možné zistiť. Obžalovaný a aj svedok P. Q. pripustili,
že predmetného školenia sa mohli zúčastniť, no bez zaváhania odmietli, že by sa na ňom ako zakázaná
operácia preberal postup vytĺkania výkovku zo zápustky pomocou príložiek. Keďže z tohto dokumentu
nie je možné zistiť akých konkrétnych zakázaných operácií sa toto školenie malo týkať, a zároveň nie je
v ňom uvedené, či sa vôbec nejaké konkrétne interné predpisy spoločnosti D. I., a. s. na tomto školení
preberali, tento dokument nemá okrem toho, že ozrejmuje, kto sa na ňom zúčastnil, žiadnu výpovednú
hodnotu.
Vzhľadom na tieto vyššie uvedené skutočnosti, záver znaleckého posudku č. 429/2023, ktorý
vypracovala JHS s.r.o. znalecká organizácia, konštatujúci, že k smrteľnému pracovnému úrazu
predchádzalo nedodržanie bezpečnostných predpisov zo strany obsluhy bucharu, pretože obsluha
bucharu (t.j. obžalovaný) nepostupovala podľa pracovného návodu PN012 (čo malo podstatný vplyv
na smrteľný pracovný úraz), je síce pravdivý, avšak obsluha bucharu (t.j. obžalovaný) nemala ani
dôvod postupovať podľa pracovného návodu PN012, keďže s týmto návodom nebola nikdy riadne
oboznámená. Obsluha bucharu (obžalovaný) postupovala presne tak, ako bola zaučená (či už
zamestnávateľom alebo jeho predchodcom).
Naopak, záver znaleckej organizácie konštatujúci (čo zhodne tvrdil aj bezpečnostný technik P. N.
C.), že zamestnanci, ktorí v čase úrazu pracovali na pracovisku DEK 25 v Martine patriacom
spoločnosti D. I., a. s. boli riadne oboznámení s výkonom svojej práce a ohľadom obsluhy strojov
a zariadení na svojom pracovisku, súd nepokladal za pravdivý (z dôvodov podrobne uvedených
vyššie), keďže tento nezodpovedá skutočnému stavu veci. K rovnakému záveru, ako súd dospel aj
Inšpektorát práce Žilina v protokole č. IZA-25-18-2.2/P-J1-23 zo dňa 02.06.2023, ktorý nezistil, že by
obžalovaný bol skutočne oboznámený s pracovným návodom PN012 a teda s tým, že „uvoľňovanie
zaseknutého materiálu z hornej časti zápustky prevádzaním úderom barana - vytĺkaním pomocou
príložiek“ bolo zakázanou operáciou. Naopak Inšpektorát práce Žilina vykonanou kontrolou zistil, že
zamestnávateľ sa nepoučil z predošlých opakujúcich sa nebezpečných udalostí, ktorými boli vymrštenia
kovových diskov (dníčiek) v minulosti a neprijal potrebné účinné opatrenia na odstránenie tohto
nebezpečenstva a ohrozenia. Tento podľa inšpektorátu dlhodobo až do vzniku smrteľného úrazu
toleroval používanie popísaného nebezpečného pracovného postupu zamestnancami, a to viedlo k
vzniku predmetného pracovného úrazu. Tieto skutočnosti podľa inšpektorátu svedčia o nesprávnej
organizácii práce z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnávateľa, ako
aj o tom, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci až do času
vzniku predmetného pracovného úrazu a dlhodobo predtým, nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť,
aby pracovisko pri pracovnom prostriedku buchar DEK 25, pracovné postupy a výrobné postupy,
usporiadanie pracovných miest a organizácia práce na tomto pracovnom prostriedku, neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Pri obhliadke miesta činu Inšpektorát práce Žilina ďalej zistil,
že na plechovom kryte ovládacieho pultu buchara a aj na jeho ochrannom plexiskle sa nachádzalo
veľké množstvo stôp po poškodení až prerazení materiálu, ktoré veľkosťou a tvarom zodpovedali
kovovým diskom (dníčkam), používaným pri vytĺkaní zaseknutých výkovkov zo zápustiek. Tieto stopy
sa vo veľkom množstve nachádzali aj na malom otočnom kryte na ľavej strane rámu buchara, na
samotnom ráme buchara, na prenosnej plechovej zástene v zadnej časti buchara a najviac z nich bolo
na stene za ovládacím pultom buchara. Na viacerých miestach boli plechové kryty, zásteny, plexisklo a
aj stena nie iba poškodené, ale aj prerazené. Dníčka sa nachádzali aj náhodne na rôznych miestach na
podlahe kováčne. Na základe týchto zistení Inšpektorát práce Žilina konštatoval nedostatky v príčinnej
súvislosti so vznikom pracovného úrazu tak na strane poškodeného ako aj na strane zamestnávateľa
(spoločnosti D. I., a. s.). U poškodeného mal za to, že tento si pri práci nesplnil svoju povinnosť
dbať o svoju bezpečnosť a zdravie tým, že napriek pokynu predáka neopustil a zdržal sa v priestore
pred otvoreným pracovným priestorom priebežného pneumatického buchara DEK25, pričom vedel, že
môže dôjsť k vymršteniu vloženého oceľového disku práve do priestoru, v ktorom sa nachádza a tým
bude bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Týmto vykonal prácu, obsluhoval a používalpracovný prostriedok a uvedený materiál v rozpore s poznatkami, ktoré boli súčasťou jeho vedomostí
a zručností v rámci získanej odbornej spôsobilosti. Na strane zamestnávateľa zistil pochybenie v tom,
že tento si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť, aby pracovisko pri protibežnom pneumatickom buchari
DEK25 neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov, keďže zamestnancom pred vznikom úrazu
pri zaseknutí kovaného materiálu v zápustke toleroval uvoľňovanie tohto materiálu zo zápustky energiou
buchara (zatvorením protibežných zápustiek) s vložením nezohriatého oceľového disku medzi zápustky,
pričom pri tejto činnosti opakovane dochádzalo k náhodnému vymršteniu vloženého oceľového disku
spomedzi zápustiek vysokou rýchlosťou. Zamestnanci tak nemali na pracovisku zaistenú bezpečnosť
vo všetkých priestoroch pri výrobe na uvedenom pracovnom prostriedku.
Je nesporné, že zamestnancami praktizovaný postup, ktorým vyberali zaseknutý výkovok jeho vytĺkaním
iným predmetom (dníčkom), bol podstatne rýchlejší a efektívnejší, oproti postupu, pri ktorom by sa
musel horný baran buchara DEK25 zaistiť a následne výkovok vyberať vypáčením alebo vysekávaním
a v prípade neúspechu, vybratím zápustky (po jej vychladnutí) a následným odstraňovaním prilepeného
materiálu vyfrézovaním (čo napokon potvrdil aj bezpečnostný technik P. N. C.). Ak by zamestnanci
tento spôsob uvoľňovania zaseknutých výkovkov nevyužívali, buchar DEK25 by bol nesporne pri výrobe
výkovkov, ktoré sa silnejšie a často zasekávali, neustále odstavovaný z prevádzky aj na niekoľko hodín,
či dní, čo by malo za následok úplnú paralyzáciu výrobného procesu. Logicky z uvedených dôvodov mal
sám zamestnávateľ záujem (pre zvýšenie efektívnosti prevádzky), aby sa v tomto procese pokračovalo
(a zrejme aj preto pracovníci z výroby – kováči, o skutočnosti, že by sa malo jednať o zakázaný postup,
nevedeli). Skutočnosť, že tento výrobný postup bol bezpochyby pre zamestnávateľa žiadúci, napokon
dokazuje aj fakt, že zamestnávateľ tento postup sám po úraze „zlegalizoval“, keď najskôr zisťoval v iných
kováčňach (čo vyplynulo z výpovedí svedkov – kováčov), akým spôsobom sa inde vytĺkava zaseknutý
výkovok a následne prijal opatrenia k tomu, aby sa tento proces mohol naďalej využívať. Napokon bol
zamestnávateľom vypracovaný nový pracovný návod s označením č. PN029 (č.l. 490-503) účinný od
19.04.2023,vzmyslektoréhojeužmožnéuvoľňovaniezaseknutéhomateriáluzhornejalebodolnejčasti
zápustky prevádzať úderom barana vytĺkaním pomocou stanovených príložiek (za podmienok v ňom
stanovených).
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní obžalovaného absentuje
protiprávnosť jeho konania. Zo zistených okolností, ktoré pracovnému úrazu predchádzali, nebolo
preukázané, že by obžalovaný predmetný úraz akýmkoľvek spôsobom zavinil. Pre naplnenie
obligatórnych pojmových znakov prečinu „Usmrtenie“ podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. je
potrebné, aby zavinenie páchateľa bolo vo forme nedbanlivostnej. Objektívna stránka tohto prečinu
spočíva v protiprávnom konaní páchateľa, ktorým z nedbanlivosti spôsobí smrť inej osoby, a v prípade
závažnejšieho spôsobu konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. V danom
prípade teda musí preukázateľne existovať obžalovaným zavinené konanie, ktorým z nedbanlivosti
spôsobí počas výkonu zamestnania porušením predpisov smrť inej osoby. Nedbanlivosť páchateľa,
či už vo forme vedomej alebo nevedomej, v tejto trestnej veci by mala spočívať v takom konaní,
či nekonaní (pracovnom postupe) pri výkone zamestnania, pri ktorom poruší právne predpisy alebo
ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, resp. pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci
alebo zásady bezpečného správania na pracovisku, či určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne
a preukázateľne oboznámený, pričom toto jeho konanie musí byť v priamej príčinnej súvislosti s
trestnoprávne relevantným následkom, teda usmrtením inej osoby. Obžalovaný svojím konaní neporušil
žiadne ustanovenia interných predpisov, ktoré upravujú postup pri manipulácii s priebežným bucharom
DEK 25, s ktorými by ho zamestnávateľ riadne oboznámil, resp. s bucharom nevykonal iný úkon, ako
ten, ku ktorému bol zaučený. Rovnako nebolo preukázané, že by smrť A. J. zavinil iným spôsobom
(porušením iných povinností). K obdobným zisteniam napokon dospel aj Inšpektorát práce Žilina
v protokole č. IZA-25-18-2.2/P-J1-23 zo dňa 02.06.2023. Naopak, obžalovaný preukázateľne vykonal
všetky nevyhnutné opatrenia smerujúce k tomu, aby úraz nenastal.
Obžalobou bolo obžalovanému kladené za vinu porušenie bezpečnostných predpisov a to porušenie
zákazu uvedeného v pracovnom návode PN012 a v dôsledku toho, aj porušenie ust. § 12 ods. 2 písm.
a) zák. č.124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ako už súd niekoľkokrát uviedol,
zamestnávateľ nielenže neupozornil obžalovaného, že úkon, pri ktorom došlo k smrteľnému úrazu, je
zakázanou operáciou, ale dokonca tento minimálne nepriamo vyžadoval (keďže bol k takému postupu
zaučený), aby sa takýto pracovný postup v jeho prevádzke vykonával (napokon k jeho vykonávaniu bol
len v krátkej dobe pre úrazom zaškolený aj predák R. S.). Čo sa týka vzniknutého následku, tu neboli
pochybnosti o tom, že A. J. utrpel pri pracovnom úraze také zranenia, ktoré boli nezlučiteľné so životom.V danom prípade neboli naplnené všetky základné znaky skutkovej podstaty prečinu „Usmrtenie“ podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., keďže u obžalovaného jednoznačne absentuje zavinenie. V konaní
obžalovaného nie je obsiahnuté zavinenie ani vo forme nevedomej nedbanlivosti. Keďže skutok nie je
trestným činom, súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15 dní odo
dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.