Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124414563
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6124414563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom

Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 405 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 405 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 405 € od 26.06.2024 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2024 Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 405
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 405 € od 26.06.2024 do zaplatenia.

2. V odôvodnení podanej žaloby žalobca uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej u
žalovaného pod č. 9853074344 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola

spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240306,
priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení,
priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku
v plnom rozsahu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej
predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady

účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalobca oznámil
žalovanému, oznámenie prikladáme v prílohe. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4
ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn.
17Up/1806/2024 zo dňa 11.11.2024, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému
rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal absenciu aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie
sporových strán, nakoľko mal za to, že pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
23.05.2024 medzi poškodeným a žalovaným neexistoval záväzkový (právny) vzťah, v rámci ktorého bypoškodený bol voči žalovanému nositeľom subjektívneho práva z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s užívaním náhradného vozidla. Uviedol, že podstata inštitútu postúpenia
pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že do už existujúceho

záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, nastupuje namiesto pôvodného veriteľa (postupcu)
nový veriteľ (postupník). Postúpenie pohľadávky je teda spojené s prevodom subjektívneho práva
veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z už existujúceho záväzkového vzťahu a má relatívny charakter.
Žalovaný namietal, že v danom prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
23.05.2024 medzi poškodeným a žalovaným neexistoval žiadny záväzkový (právny) vzťah, v rámci

ktorého by poškodený ako veriteľ mal voči žalovanému ako dlžníkovi nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla vo výške 1 395,00 €, ktorý by bol býval
poškodený oprávnený postúpiť na iný subjekt, preto v danom prípade nemôže byť daná ako aktívna
vecná legitimácia žalobcu, tak ani pasívna vecná legitimácia žalovaného. Uviedol, že na to, aby v
zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi vznikla
pohľadávka na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, musia byť kumulatívne

splnené nasledovné podmienky: vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla voči škodcovi (t. j. poistenému), uplatnenie tohto nároku na náhradu škody
poškodeným voči poisťovateľovi a preukázanie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči
poisťovateľovi.
Žalovaný mal za to, že v danom prípade nebola splnená ani len úplne prvotná a základná podmienka,

ktorou je vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla voči samotnému škodcovi (t. j. poistenému), pretože pojem skutočná škoda sa
dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či
iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007), nepostačuje zvýšenie
pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich

náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná
existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť
dlh, nie je totiž skutočnou škodou, ani ušlým ziskom. Škoda musí byť reálna, t. j. musí existovať v
čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že škoda vznikne v
budúcnosti, nie je postačujúce. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v

peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, v strate, v
zmenšení, v zničení, či v inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného, a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Žalovaný poukázal na to, že je
potrebné dôsledne rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením
motorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Hoci

nárok na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením motorového vozidla, ako aj nárok na
náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla majú svoj pôvod v tej istej škodovej udalosti
(t. j. v dopravnej nehode), tak ide o nároky rozdielnej povahy a taktiež aj okamih kedy tieto nároky
vznikajú je rozdielny. Pri samotnom poškodení veci (napr. motorového vozidla) sa už v okamihu vzniku
škodovej udalosti znižuje hodnota veci a tým aj majetkový stav poškodeného. Škoda spočíva v rozdiele

medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred dopravnou nehodou a jeho zníženou hodnotou po nehode,
pričom nie je podstatné, či si poškodený nechá jeho poškodené vozidlo vôbec opraviť alebo s ním
naloží nejakým iným spôsobom, nakoľko škoda mu tu vznikla už v okamžiku, kedy sa pri dopravnej
nehode znížila hodnota jeho vozidla. Iná je však situácia pri náhrade škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, kde sa škoda samozrejme neprejavuje znížením hodnoty poškodeného vozidla,

ale škoda sa tu odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného používať počas doby opravy jeho
poškodené vozidlo. Nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je teda nárok,
ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy jeho poškodené
motorové vozidlo a škoda tu poškodenému vzniká až momentom zaplatenia nájomného za prenájom
náhradného vozidla. Pokiaľ dlžník (t. j. v tomto prípade poškodený) nezaplatil dlžnú čiastku (t. j. nájomné

za užívanie náhradného vozidla) svojmu veriteľovi (t. j. žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného
vozidla), tak nemohol úspešne uplatniť nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla z titulu zodpovednosti tretej osoby, pretože mu žiadna škoda nevznikla; samotná existencia
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani prípadné súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť
dlh teda nie je skutočnou škodou. Škoda by teda poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného

vozidla vznikla až zaplatením faktúry za prenájom náhradného vozidla. Žalovaný v podanom odpore
poukázal na listinné dôkazy doložené žalobcom k jeho žalobe, z ktorých je zrejmé, že poškodený ako
nájomca faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi nikdy riadne neuhradil,
a teda v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 23.05.2024 tak na strane poškodenéhoneexistovala žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. V tejto súvislosti žalovaný
považoval za potrebné uviesť, že v bode 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 sa
uvádza,žepoškodenýakopostupcamámaťvočižalovanémupeňažnúpohľadávku,ktorámaspočívaťv

nároku poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla
v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 23.04.2024. To však žiadnym spôsobom nekorešponduje s tým,
že k zániku (nesplneného) záväzku poškodeného ako nájomcu na úhradu nájomného voči žalobcovi
ako prenajímateľovi malo dôjsť vzájomným započítaním pohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 23.05.2024. Žalovaný uviedol, že v zmysle vyššie uvedeného je teda zrejmé, že

poškodený ako nájomca pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 faktúru
za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi riadne nezaplatil, a teda poškodený
pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 nemohol úspešne uplatňovať
z titulu zodpovednosti tretej osoby nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla, pretože mu v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla zatiaľ žiadna škoda nevznikla, a teda
poškodený pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 voči žalovanému,

ako ani voči samotnému škodcovi, nemohol mať žiadnu peňažnú pohľadávku spočívajúcu v nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutne užívanie náhradného vozidla. Poškodený tak fakticky
pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 mal len voči žalobcovi nesplnený
záväzok na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla z titulu nájomného záväzkového
vzťahu existujúceho medzi nimi. Ak by aj poškodený pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 23.05.2024 žalobcovi ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne
zaplatil, čo sa však v danom prípade nestalo, čím by mu voči škodcovi, t. j. poistenému, vznikol nárok
na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, tak v zmysle § 4 ods. 2 písm. b)
zákona o PZP na to, aby žalovanému ako poisťovateľovi vznikla povinnosť za škodcu, t. j. poisteného,
uspokojiť tento nárok poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla,

by si poškodený u žalovaného musel aj uplatniť a preukázať žalovanému tento nárok na náhradu
škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Prenájmom náhradného vozidla si v danom
prípade voči žalovanému ako poisťovateľovi uplatňoval až žalobca z titulu právneho nástupníctva e-
mailom zo dňa 05.06.2024. Preto sa žalovanému v zmysle vyššie uvedeného celkovo javí, že žalobca
si inštitút postúpenia pohľadávky nesprávne zamieňa s akousi univerzálnou sukcesiou, na základe

ktorej by mal žalobca vstúpiť do všetkých práv a povinností poškodeného. Postúpenie pohľadávky
vo všeobecnosti predstavuje prevod subjektívneho práva veriteľa na plnenie, ktoré vyplýva z už
existujúceho záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Žalobca teda nemohol z titulu Zmluvy o
postúpenípohľadávkyzodňa23.05.2024založiťsožalovanýmakopoisťovateľompodľa§4ods.2písm.
b) zákona o PZP (mimozmluvný) záväzkový vzťah, obsahom ktorého by mala byt' povinnosť žalovaného

ako poisťovateľa nahradiť poškodenému za škodcu (t. j. poisteného) škodu v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, do ktorého mal žalobca ako nový veriteľ vstúpiť na základe samotnej Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 namiesto poškodeného ako pôvodného veriteľa. Žalovaný
uviedol, že pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 neexistoval medzi
poškodeným a žalovaným žiadny záväzkový vzťah, obsahom ktorého by bol býval nárok poškodeného

voči žalovanému spočívajúci v tom, aby žalovaný ako poisťovateľ za škodcu (t. j. poisteného) nahradil
poškodenému škodu v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Uviedol, že žalobca nepripojil k jeho
žalobe žiadne relevantné listinné dôkazy, z ktorých by existencia takéhoto záväzkového (právneho)
vzťahu medzi poškodeným a žalovaným vyplývala. V merite veci žalovaný zotrval na jeho stanovisku
uvedenom v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 10.06.2024 a uviedol, že má za to, že po zohľadnení

všetkých skutočností ako je čas na opravu vozidla zohľadňujúci technické postupy udávané výrobcom,
čas na objednanie náhradných dielov ako aj čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými
pracoviskami bola uznaná primeraná doba prenájmu náhradného vozidla. Žalovaný taktiež poukázal
na to, že z faktúry za opravu č. OF2420 401293 zo dňa 22.05.2024 vyplýva, že samotná doba opravy
poškodeného vozidla mala trvať 19,3 ČJ, celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo malo

nachádzať v autoservise však bola od 23.04.2024 do 23.05.2024, počas ktorej sa poškodené vozidlo
nachádzalo v autoservise v zjavnom nepomere k samotnej dĺžke prác, ktoré boli v zmysle predmetnej
faktúry za opravu potrebné na opravu poškodeného vozidla. Celková doba počas ktorej sa poškodené
vozidlo nachádza v príslušnom autoservise nemôže byť v zjavnom nepomere s časovým úsekom, ktorý
bol reálne potrebný na opravu poškodeného vozidla. Podľa názoru žalovaného tak v príčinnej súvislosti

so škodovou udalosťou nie sú také náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré mali vzniknúť z
dôvodu,žepoškodenévozidlosanachádzalovpríslušnomautoserviseneprimeranedlhúdobuzdôvodu
existencie objektívnych skutočnosti na strane príslušného autoservisu, ako je napr. čakanie na dodanie
náhradných dielov, aktuálna vyťaženosť autoservisu a pod.. Žalovaný napokon v tejto súvislosti dodal,že napriek existencií tohto zjavného nepomeru medzi celkovou dĺžkou opravy poškodeného vozidla a
celkovou dobou, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise, žalovaný uznal dobu
prenájmu náhradného vozidla za 22 dní nájmu náhradného vozidla. Žalovaný poukázal aj na zásadu

spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov a jej prípadnú aplikáciu zo strany súdu v tomto
konaní. Žalovaný namietal tiež, že žalobca v tomto prípade nemá nárok na úroky z omeškania zo
žalovanej istiny, a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalovaný na základe skutočnosti uvedených v
časti I. tohto odporu považuje samotný nárok uplatňovaný žalobcom na zaplatenie istiny vo výške 405
€ za nedôvodný a neuznáva ho v celom rozsahu a navrhol, aby súd na základe skutočností uvedených

v odpore žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. K podanému odporu sa vyjadril žalobca a vo svojom vyjadrení uviedol, že poškodený má nárok na
náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať
svoje vlastné vozidlo, t. j. do reparácie škody, dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený
nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového

vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so
zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Poškodený si náhradné vozidlo požičal
iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a
jeho odovzdanie ovplyvniť nemohol. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom
zadobuopravypoškodenéhovozidlavyplývaprávezoskutočnosti,žetietobynevznikli,kebypoškodený

mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený z možnosti
používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla
počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Žalobca uviedol, že preukázal, že v príčinnej súvislosti s
poistnou udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania
náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave.

Uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá
nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420 OZ, t. j., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu
aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Uviedol, že
zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti – existencia
protiprávneho úkonu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym
úkonom spôsobil, tieto musia byť splnené súčasne, považuje za preukázané. Argumentáciu žalovaného
vovzťahukdĺžkeopravypoškodenéhomotorovéhovozidlapovažujezairelevantnú,leboprávedostavu,
do ktorého sa poškodený dostal, a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu
pripisovať na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s

najväčšou rýchlosťou opravy, lebo takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne
zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne
obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom
dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú
poistnou udalosťou – dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, právny predchodca

žalobcu. V prejedávanej veci je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ako bola preukázaná
predloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto situáciu
zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní žalobca riadne
preukázal a má za to, že tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Žalobca uviedol, že
preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla

za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, v dôsledku čoho
vznikla poškodenému škoda. Poškodený musel vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu
mala nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a zároveň
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014), v ktorom sa súd priklonil

k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné
vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu
spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho
komfortu poškodeného. K namietanej dĺžke prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným uviedol,
že došlo k neoprávnenému kráteniu poistného plnenia. Žalovaným namietaný záväzkový vzťah, ktorý

podľa jeho názoru medzi poškodeným a žalovaným neexistoval pred uzavretím Zmluvy o postúpení
pohľadávky dňa 23.05.2024, považuje žalobca za účelovú obranu žalovaného, nakoľko tým, že
žalovaný pristúpil k čiastočnému plneniu priamo na účet žalobcu, mal jednoznačne preukázané, že
pohľadávka vznikla a že poškodený bol voči žalovanému nositeľom subjektívneho práva. Inak byk plneniu nepristúpil a z uvedeného dôvodu je argumentácia žalovaného v priamom rozpore s konaním
žalovaného. Započítanie predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu. Žalobca na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú

legitimáciu a poisťovateľ je povinný plniť priamo poškodenému alebo osobe poškodeným určenej,
v danom prípade postupníkovi, keď postúpenie pohľadávky poškodený žalovanému riadne oznámil
(§526 OZ). (obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/135/2019 zo dňa 25.06.2019).
Žalovaný spochybňoval, že v prejednávanej veci došlo ku vzniku skutočnej škody. S takýmto vyjadrením
žalovaného sa nemožno stotožniť, nakoľko započítaním došlo k zmene majetkových pomerov na strane

poškodeného v podobe straty jeho pohľadávky na poistné plnenie voči žalovanému, a teda ku vzniku
škody v rozsahu zodpovedajúcom postupovanej pohľadávke na poistné plnenie. Práve v dôsledku
právneho úkonu započítania, ktorý je obsiahnutý v Zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi
žalobcom a poškodeným, došlo k zmenšeniu majetkových pomerov, a tým ku vzniku škody na strane
poškodeného. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady
vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený

prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil
klient žalovaného. Predmetom sporu je teda skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z., t. j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia,
medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného vozidla. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom
postúpenia, pretože postúpené bolo právo na náhradu škody, ktoré vzniklo poškodenému ako následok

dopravnej nehody, nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle §
525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou
započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. jeden zo spôsobov úhrady
peňažnej pohľadávky. Námietky žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného považuje žalobca za nesprávne a ako účelovú

obranu žalovaného, a to vzhľadom na skutočnosť, že už pristúpil k čiastočnému poistnému plneniu.
Žalovaný priznal žalobcovi nájom len 22 dní prenájmu náhradného vozidla, čo odôvodňuje tým, že
podľa žalovaného celková doba, počas ktorej sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise bola v
zjavnom nepomere k samotnej dĺžke prác v zmysle faktúry servisu Žalobca uviedol, že žalovaný si sám
svojvoľne určil, aká dĺžka opravy, resp. nájmu náhradného vozidla je primeraná a aká už je naopak

neprimeraná, a to bez toho aby nejakým spôsobom svoje tvrdenia preukázal. Servis vykonával opravu
vozidla podľa technologických postupov, pričom opravu vozidla sa snažil vykonať v čo najkratšom čase
zohľadňujúc technologické postupy. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že oprava vozidla bola
zbytočne zdĺhavá, keďže pri lakovaní vozidla sú určené určité technologické postupy, ktoré je potrebné
dodržiavať – pri lakovaní vozidla nejde len o samotné lakovanie, ale povrch vozidla treba na lakovanie

najprv pripraviť, pričom uviedol, že okrem samotného lakovania je potrebné zohľadniť aj čas, počas
ktorého sa na vozidle nemôže nič vykonávať, nakoľko v tomto čase musí nanesený lak na vozidle
zaschnúť – súčasne v tom čase vozidlo ani nie je prevádzky schopné. Servis potrebuje zrealizovať
a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strane aj sám
poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod

na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to
snaží vykresliť žalovaný. Nie je možné zovšeobecniť časový rozsah opravy konkrétneho vozidla, len z
technického hľadiska ako sa to snaží navodiť žalovaná strana. Tvrdenia žalovaného o neprimeranosti
dĺžky opravy tak nič nemenia na faktickom obmedzení poškodeného, ktoré poškodený nedokázal
ovplyvniť. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu

opravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré
ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Uviedol, že účelnosť nákladov
na nájom náhradného vozidla, okrem samotného faktu, že poškodený nemohol používať vlastné vozidlo
poškodené pri poistnej udalosti, bola preukázaná vyhlásením poškodeného ako nájomcu v zmluve o
nájme. Doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného či servisu, nakoľko na jednej

strane servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady
na opravu, na druhej strane aj sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr
k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za
účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný. Žalovaný tento svoj nelogický,
ba až absurdný predpoklad nijako nepreukázal. Poškodený ako laik nikdy nemôže vopred vedieť ako

dlho by mala byť oprava jeho vozidla vykonávaná a nemožno od poškodeného požadovať, aby počas
vykonávania opravy ukončil nájom náhradného vozidla, aby vyhovel poisťovni škodcu a to len s ohľadom
na to, že zvyšná dĺžka opravy už môže byť pre žalovaného „neprimerane dlhá“. Opravu jednoducho
poškodený nedokáže ovplyvniť, a preto nedokáže ovplyvniť ani dĺžku nájmu náhradného vozidla. Nie jesprávne ani spravodlivé od žalovaného stavať poškodeného do takejto situácie, kedy by nemal istotu
v tom, či je jeho nájom náhradného vozidla ešte oprávnený alebo už nie. K namietaným úrokom z
omeškania zo strany žalovaného žalobca uviedol rozhodnutia súdov, ktoré ohľadom úrokov z omeškania

dávajú za pravdu žalobcovi. Poukázal na závery najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR
vyjadrené v uznesení zo dňa 23.02.2022 sp.zn. 3Obdo/27/2021, ako i na zhodné závery Ústavného
súdu SR vyjadrené v náleze sp.zn. III. úS309/2020, III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020, kde Ústavný
súd SR ustálil, že výklad ustanovenia §11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 1, 2 OZ, ktorý
by vylučoval poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody,

je v konflikte s racionálnym účelom právnej úpravy. Mal za to, že zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by zákonodarca sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie
a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu.
Zdôraznil, že trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-
dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia
poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky. Pokiaľ

by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka), či poisťovateľ (terminológia zákona o
PZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti
rozsudku (keď by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve
efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď
pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom zákona o PZP je však zlepšiť

postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok
poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Preto ak aj súdy v predchádzajúcich
rozhodnutiach pri výklade ust. § 11 ods. 6 a 8 zákona o PZP vychádzali výlučne z gramatického
výkladu ustanovení, ich výklad nebol správny, nakoľko nezohľadnil účel prijatej právnej normy a nebol
uskutočnený eurokonformným spôsobom. Žalobca uviedol, že zotrváva na svojom nároku, žalobu

považuje za plne dôvodnú a navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde.

6. Podaním zo dňa 28.01.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.01.2025 sa k vyjadreniu žalobcu
vyjadril žalovaný a vo svojom vyjadrení uviedol, že v otázke absencie aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie sporových strán sa žalovaný v celom rozsahu pridržiava argumentácie uvedenej už v

odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný uviedol, že má konkrétne za to, že v zmysle § 4 ods.
2 písm. b) zákona o PZP ako aj vo svetle vyššie citovaného uznesenia najvyššieho súdu zo dňa
28.02.2023, spis. zn. 7Cdo/52/2022, mohlo v danom prípade poškodenému voči žalovanému ako
poisťovateľovi pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 vzniknúť zákonné
právo na výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti

s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1.395,00 € za kumulatívneho splnenia nasledovných
podmienok: vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
voči poistenému škodcovi vo výške 1.395,00 €, uplatnenie tohto nároku na náhradu škody poškodeným
voči poisťovateľovi, preukázanie tohto nároku na náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi.
V danom prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 neboli

v súvislosti s nárokom na náhradu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov za prenájmom
náhradného vozidla splnené vyššie uvedené zákonné podmienky, tak medzi poškodeným a žalovaným
ako poisťovateľom nemohol pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024
existovať (mimozmluvný) záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého by poškodený ako veriteľ mal voči
žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku vo výške 1.395,00 € z titulu účelne vynaložených nákladov za

nutné užívanie náhradného vozidla. Uviedol, že z listinných dôkazov doložených žalobcom je zrejmé, že
v danom prípade pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 neboli naplnené
vyššie uvedené zákonné podmienky, za splnenia ktorých mohlo poškodenému voči žalovanému ako
poisťovateľovi vzniknúť právo na výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených
nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1 395,00 €. Samotný žalobca v replike

uviedol, že v danom prípade mala byť právnym dôvodom vzniku vôbec samotnej škody v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1 395,00 € (resp. právnym dôvodom vzniku pohľadávky
poškodeného voči žalovanému) až samotná Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024.
Žalovaný doložil do konania aj e-mailovú komunikáciu žalobcu zo dňa 05.06.2024, z ktorej vyplýva, že
v danom prípade sa od žalovaného domáhal výplaty poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne

vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1. 395,00 € až žalobca z
titulu údajného právneho nástupníctva. K argumentácii žalobcu, že v danom prípade malo dôjsť k vzniku
škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1 395,00 € v dôsledku právneho úkonu
započítania podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024, žalovaný v nadväznostina jeho argumentáciu uvedenú už v odpore uviedol, že v danom prípade teda škoda v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla vo výške 1 395,00 € pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 23.05.2024 neexistovala a nakoľko teda pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo

dňa 23.05.2024 škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1 395,00 € neexistovala,
tak nebolo ani možné v rámci bodu 4. tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 medzi
žalobcom a poškodeným platne dojednať odplatu za postúpenie vo výške 1 395,00 €, nakoľko škoda
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1 395,00 € teda v rozhodnom čase (t. j.
v čase podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 23.05.2024) nebola reálna (t. j. neexistovala),

ale bola len hypotetická, s možnosťou jej vzniku niekedy v budúcnosti. V súvislosti s argumentáciou
žalobcu, že žalovaný pristúpil k čiastočnému plneniu priamo na účet žalobcu, a teda z tohto dôvodu
mal mať žalovaný za preukázané, že pohľadávka poškodeného voči žalovanému vznikla, žalovaný
uviedol, že táto argumentácia žalobcu je absolútne neopodstatnená a irelevantná. Totiž aktívnou vecnou
legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
– žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárok uplatňovať (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.11.2018, spis. zn. III.
ÚS 191/2018). Súd je preto v rámci súdneho konania povinný ex offo prihliadať na všetky námietky
žalovaného, týkajúce sa neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024. Opačný prístup
by podľa žalovaného mohol znamenať aj porušenie zásady zákazu denegalio iustitiae zo strany súdu.
Navyše v prípade vyhlásenia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 za absolútne neplatný

právny úkon, by čiastočné plnenie ktoré poskytol žalovaný žalobcovi zakladalo na strane žalobcu aj
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, že v danom prípade
nie je daná ako aktívna vecná legitimácia žalobcu, tak ani pasívna vecná legitimácia žalovaného.
Prijatie opačného záveru by podľa žalovaného bolo nielen v rozpore s platnou právnou úpravou, ale
ai v rozpore so závermi uvedenými v citovanom uznesení najvyššieho súdu zo dňa 28.02.2023, spis.

zn. 7Cdo/52/2022. Čo sa týka merita veci, tak žalobca v jeho replike v zásade namietal, že žalovaný
nepreukázal,žeprimeranádobaopravypoškodenéhovozidla(aodtohosaodvíjajúcadĺžkanevyhnutnej
doby prenájmu náhradného vozidla) mala byť v rozsahu 22 dní, namiesto žalobcom tvrdených 31 dní,
k čomu žalovaný v súvislosti s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcu uviedol, že žalovaný v jeho odpore
rozporoval celkovú dĺžku opravy (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného

vozidla), a to s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu, ako aj s poukazom na
skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.06.2024. Za takéhoto skutkového
stavu, kedy žalovaný rozporoval dĺžku opravy poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku
nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) v celkovom rozsahu 31 dní, bolo preto jednoznačne
vecou žalobcu (a nie žalovaného) aby riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla (a od toho

sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) mala trvať ním tvrdených 31 dní,
namiesto 22 dní uznaných žalovaným v jeho Oznámení o poistnom plnení zo dňa 10.06.2024. Žalovaný
v tejto súvislosti taktiež uviedol, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú
a dôkaznú situáciu konania.
Nakoľko žalovaný teda v jeho odpore s poukazom na čistý čas opravy poškodeného vozidla vyplývajúci z

faktúry za opravu, ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa
10.06.2024 rozporoval dĺžku opravy poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej
doby prenájmu náhradného vozidla) v celkovom rozsahu 31 dní, tak ohľadom tejto spornej skutočnosti
došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy
naichpreukázanie,ktorýmibyžalobcabolbývalpreukázal,žeopravapoškodenéhovozidla(aodtohosa

odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) bola dôvodná a nevyhnutná v rozsahu
nad žalovaným uznaných 22 dní. Len samotnú faktúru za opravu a zákazkový list nemožno považovať
za dôkazné prostriedky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom preukazovali priebeh opravy poškodeného
vozidla a už vôbec nie to, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcu dĺžka nevyhnutnej
doby prenájmu náhradného vozidla) bola nevyhnutná v rozsahu nad žalovaným uznaných 22 dní.

Žalovanýmázato,ževdanomprípadežalobcaneuniesoldôkaznébremenoakvalifikovanýmspôsobom
nepreukázal, prečo mala byť oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba
prenájmu náhradného vozidla) dôvodná v rozsahu nad žalovaným uznaných 22 dní. Vzhľadom na vyššie
uvedené má žalovaný za to , že samotný nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní možno považovať
za nepreukázaný. V zmysle skutočnosti uvedených v tomto vyjadrení teda žalovaný zotrval na svojom

pôvodnom stanovisku, v zmysle ktorého považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, a to čo do
samotnej istiny, ako aj úrokov z omeškania a príslušnému konajúcemu súdu preto navrhol, aby žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.7. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 05.02.2025 vyjadril žalobca a uviedol, že zotrváva na
svojej doterajšej argumentácii, tvrdenia žalovaného ohľadom toho, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný alebo že pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie rozporuje, a to najmä s ohľadom

na bohatú rozhodovaciu prax okresných, či krajských súdov, ktoré sú pri svojom rozhodovaní v
otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj v otázke spôsobilosti pohľadávok na započítanie,
konzistentné. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná a rovnako tak aj pohľadávky boli spôsobilé
na započítanie. Poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej
udalosti, ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení

pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zároveň dojednali
započítanie vzájomných nárokov, čo je jeden zo spôsobov zániku záväzkov, t.j. nároku na zaplatenie
faktúry a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy.
Z uvedeného je zrejmé, že zo strany poškodeného došlo k úhrade faktúry. Žalobca je preto aktívne
vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z titulu náhrady škody tak, ako to už opakovane uviedli
súdy v obdobných sporoch totožných strán. Žalobca tak platne nadobudol postúpenú pohľadávku

poškodeného, postúpením pohľadávky vstúpil do práv a povinnosti poškodeného, čím je v konaní daná
jeho aktívna legitimácia. Započítanie pohľadávok nahrádza úhradu vystavenej faktúry za prenájom
náhradného vozidla a teda predstavuje skutočnú škodu v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že dôkazmi riadne vydokladoval časové obdobie trvania opravy, ktoré žalovaný
spochybnil, mal to byť preto žalovaný, ktorý mal predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, že

oprava mala trvať len 22 dní, to však neučinil. Aké časové obdobia sú primerané závisí od okolností
jednotlivého prípadu. Žalobca má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne vymedzenie
je nutné konštatovať, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v danom konaní, a preto všetky námietky
žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie považuje za irelevantné a rovnako tak nárok žalobcu
považuje za riadne preukázaný.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06.03.2025, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť
písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd vykonal pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v plnom

rozsahu zotrvávajú na podanej žalobe o zaplatenie 405 € s príslušenstvom a uviedol, že v petite, čo
sa týka úroku došlo v chybe v písaní, kedy je nesprávne uvedená suma 45 €, pričom správne má byť
uvedená suma 405 €. K samotnej žalobe uviedol, že poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo
v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného. Toto vozidlo mal v nájme len od 23.04.2024
do 23.05.2024, teda v období kedy bolo jeho poškodené vozidlo v servise za účelom opravy. Žalovaný

v tomto konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ku ktorej žalobca uviedol, že s námietkami
žalovaného sa nestotožňuje a vzhľadom na svoju obsiahlu argumentáciu ohľadom toho, že žalobca je
aktívne vecne legitimovaný, poukázal na svoje písomné vyjadrenia. Zotrval na svojom stanovisku, že
žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by dĺžka opravy bola neprimeraná. Uviedol, že žalovaný
nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a za tejto situácie je potrebné vychádzať z celkovej

dĺžky opravy tak, ako bola preukázaná listinnými dôkazmi zo strany žalobcu. Uviedol, že má za to, že
nárok na náhradné vozidlo pre poškodeného pretrvával počas celého obdobia, kedy on nedisponoval
svojim vlastným vozidlom, ktoré sa nachádzalo v servise za účelom opravy a preto považuje nárok
žalobcu v plnom rozsahu dôvodný.

9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to s listinným dôkazom na : č.l. 6
- správa o nehode, č.l. 7 – faktúra OF2420 401293, č.l. 8 – oznámenie o poistnom plnení zo dňa
22.05.2024, č.l. 9 – zmluva o prenájme vozidla zo dňa 23.04.2024, čl. 10 – faktúra č. 2400306 so
všeobecnýmiobchodnýmipodmienkaminaprenájomosobnýchautomobilovzodňa03.10.2018,č.l.12–
oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.06.2024, č.l. 13 – zmluva o postúpení pohľadávky s oznámením

opostúpenípohľadávkyzodňa23.05.2024,č.l.15–uplatnenienárokunanáhraduškody,č.l.16–doklad
č. 20240028 adresovaný žalovanému s podacím lístkom a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Dňa 23.04.2024 došlo vo Martine ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Volkswagen Golf,
MTZUZU1, spôsobenej poškodenému. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového

vozidla Mercedes Benz E eč v. A., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to cestu do práce a
z práce, zapožičaním si náhradného motorového vozidla Hyundai i 30, ev. č. B. u žalobcu v zmysle
zmluvy o nájme č. 261/217 zo dňa 23.04.2024. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenémufaktúru č.240306 zo dňa 23.05.2024, s dátumom splatnosti 06.06.2024 na sumu 1.395,- €. Žalovaný
dňa 10.06.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade poistného plnenia v sume 990,- € ktorú zaslal priamo
na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 23.05.2024 zmluvu o postúpení

pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa
23.04.2024 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré
poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je
zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil
do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca

sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáhal preplatenia nákladov účelne vynaložených na
prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 405,- €. Dňa 23.04.2024 uzatvoril poškodený ako nájomca
so žalobcom Zmluvu o prenájme vozidla č. 261/217, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného
motorového vozidla Hyundai i 30, ev. č. B. s dobou nájmu od 23.04.2024 do 23.05.2024, teda počas
nevyhnutného času opravy poškodeného motorového vozidla, s dohodnutým zmluvným nájomným
vo výške 50.- €/1 deň. Dňa 23.05.2024 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240306 na sumu

celkom vo výške 1 395,00 € za prenájom motorového vozidla na základe vyššie uvedenej zmluvy,
v trvaní prenájmu za 31 dní. Z prehlásenia poškodeného na č. l. 9 vzadu je zrejmé, že poškodený
počas doby opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné motorové vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol nevyhnutný na dochádzanie do a z práce v Martine, taktiež je z prehlásenia zrejmé, že
poškodený si prevzal svoje vozidlo z autoservisu dňa 23.05.2024. V zmysle Oznámenia o poistnom

plnení žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 10.06.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytuje mu
plnenie vo výške 990,00 €, pričom priznal poškodenému poistné plnenie za nájom náhradného vozidla
len za 22 dní, v ktorom má byť zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy
udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov a čas potrebný na presun vozidla medzi
jednotlivými pracoviskami. V prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení žalovaný uviedol výpočet výšky

plnenia poistnej udalosti zo dňa 10.06.2024, podľa ktorého žalovaný zo sumy za prenájom náhradného
vozidla uplatnenej žalobcom v zmysle faktúry č. 240306 vo výške 1 395,00 € odpočítal sumu 405,00
€ ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo, čím krátil uplatnený nárok poškodeného vzniknutý
z poistnej udalosti. Zároveň oznámil žalobcovi, že poistné plnenie vo výške 990,00 € poukazuje na jeho
účet, a to na základe predložených dokladov. Žalovaný dňa 10.06.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade

vzniknutej škody v sume 990,00 €, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým
uzatvoril so žalobcom dňa 23.05.2024 Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok
poškodeného na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 10.06.2024 z titulu náhrady
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca.
Postupcatoutozmluvoupostúpilpostupníkovi,tedažalobcovinárokažalobcasazaviazalpoškodenému

uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 1.395,00 €, pričom táto suma zodpovedala faktúre
č. 240306 vystavenej dňa 23.05.2024 žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za
náhradné motorové vozidlo. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky,
a to nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom postupník, čiže žalobca,

si bude pohľadávku podľa bodu 1, t. j. nárok na poistné plnenie vo vzťahu k poisťovni, vymáhať vo
vlastnom mene a na vlastný účet. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je
zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do
práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa
namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených

na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 405,00 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti
uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci
likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej
udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu. Poškodený oznámil
postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 23.05.2024. Listom zo dňa 18.09.2024 si žalobca

voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 395,00 €. Žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia sumy vo výške 405,00 €. V zmysle oznámenia o poistnom plnení žalovaný oznámil žalobcovi,
že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytuje mu poistné plnenie vo výške 990,00 €, v zmysle ktorého
odpočítal sumu vo výške 405,00 € ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo za 9 dní, pričom priznal
nárok len za nájomné za 22 dní, ako dobu nevyhnutnú na opravu vozidla, čím krátil uplatnený nárok

poškodeného vzniknutý z poistnej udalosti o 405,00 € ( 1 395.- € - 990.- € = 405,00 €).

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako„zákon č. 381/2001 Z. z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

11. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

12. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým

uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

13. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

15. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len ako „Občiansky zákonník“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ, môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poškodený náhradné motorové
vozidlo používal v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného
u žalovaného, a to v období od 23.04.2024 do 23.05.2024, t. j. 31 dní, pri zmluvne dohodnutej cene
nájmu za jeden deň vo výške 45,00 €, pričom nájomné za celú dobu nájmu náhradného motorového

vozidla podľa faktúry č. 240306 vystavenej žalobcom tak predstavuje sumu vo výške 1 395,00
€. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie celkom vo výške 990,00 €, pričom neuznal náklady
na použitie náhradného vozidla za 31 dní, ale len za 22 dní, teda nezohľadnil nájom náhradného
vozidla poškodeným za 9 dní prenájmu, čím krátil uplatnený nárok poškodeného vzniknutý z poistnej
udalosti o sumu 405,00 €. Z predložených listinných dôkazov v priebehu konania nie je preukázané,

že by poškodený mal akúkoľvek možnosť ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských
prác na poškodenom motorovom vozidle alebo možnosť prevzatia opraveného motorového vozidla
skôr. Žalovaný uhradil faktúru za opravu vozidla dňa 22.05.2024, a po tejto vykonanej úhrade bolo
poškodenému vozidlo vydané zo servisu. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný
plnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom zo dňa 10.06.2024,

žalobcovi oznámil, že dňa 10.06.2024 skončil šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný však poskytol
žalobcovi poistné plnenie len vo výške 990,00 €, teda poistné plnenie krátil o sumu 405,00 €, keďže
neuznal nájom motorového vozidla za 9 dní prenájmu, pričom z predložených listinných dôkazov je
zrejmé, že poškodené vozidlo sa preukázateľne nachádzalo v autoservise 31 dní. Žalovaný uznal nárok
za prenájom náhradného vozidla poškodeným len za 22 dní, avšak škodlivý následok trval v tomto

prípade až do reparácie škody, teda až do dňa kedy mohol poškodený užívať svoje vlastné vozidlo, t. j.
do 23.05.2024, čo je 31 dní a počas tejto doby mal nárok na zapožičanie si náhradného vozidla.18. K žalovaným namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že poškodený postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na
nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za

postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry v zmysle bodu
5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2024 vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka
vo výške 1 395,00 €, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalovaný dňa 10.06.2024
poskytol priamo žalobcovi poistné plnenie vo výške 990,00 € na jeho účet. Aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k

prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním,
nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje skutočnosť,
že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov
účelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidlavočižalovanémutakzostávazachovaný,zmenila
sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade

je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry,
a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných
súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému
zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za
postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení

pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom,
čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Z faktúry č. OF2420 401293
s dňom vystavenia dňa 22.05.2024 je zrejmé, že poškodené vozidlo bolo prijaté do autoservisu dňa
23.04.2024, teda v tento deň bola otvorená zákazka a z predmetnej faktúry je zrejmý aj dátum dodania

tovaru/služby dňa 22.05.2024, z čoho je možné vyvodiť skutočnosť, že dňa 22.05.2024 bolo motorové
vozidlo opravené. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla, v danom smere poškodený náhradné motorové vozidlo používal
v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, a to
v období od 23.04.2024 do 23.05.2024, t. j. 31 dní. Z predloženého čestného vyhlásenia poškodeného

vyplýva, že v čase prenájmu bolo motorové vozidlo poškodeného v autoservise, pričom poškodený
uviedol, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii iné motorové vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol preto nevyhnutný. Poškodený náhradné motorové vozidlo používal v období od 23.04.2024
do 23.05.2024, t.j. 31 dní, pri zmluvne dohodnutej cene nájmu za jeden deň vo výške 45,00 €, pričom
nájomné za celú dobu nájmu náhradného motorového vozidla podľa faktúry č. 240306 vystavenej

žalobcom tak predstavuje sumu vo výške 1 395,00 €. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie
celkom vo výške 990,00 €, pričom neuznal náklady na použitie náhradného vozidla za 31 dní, ale len
za 22 dní , teda neuznal nárok za 9 dní prenájmu, čím krátil uplatnený nárok poškodeného vzniknutý
z poistnej udalosti o 405.-€. Z predložených listinných dôkazov v priebehu konania nie je preukázané,
že by poškodený mal akúkoľvek možnosť ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských

prác na poškodenom motorovom vozidle alebo možnosť prevzatia opraveného motorového vozidla
skôr ako 22.05.2024. Pokiaľ ide dĺžku opravy vozidla, súd poukazuje na potvrdenie o odovzdaní
a prevzatí motorového vozidla autoservisom – otvorenie zákazky, podľa ktorého bolo motorové vozidlo
poškodeného prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 23.04.2024 a v deň ukončenia prác na
poškodenom motorovom vozidle t. j. 22.05.2024 autoservis vystavil faktúru, ktorú automaticky odosiela

do príslušnej poisťovne, ktorá je z PZP vinníka nehody a je povinná faktúru zaplatiť. Potom pokiaľ ide
o posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov, je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej poisteným u žalovaného, nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si
vypožičať náhradné vozidlo, ktoré si vypožičal od žalobcu.

19.Knamietanýmúrokomzomeškaniasúduvádza,žežalobcasapodanoužaloboudomáhalzaplatenia
sumy 405,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 405.- € od 26.06.2024
do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania upravený v ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je
striktne viazaný na nesplnenie povinnosti poisťovne v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001. V danom
prípade však z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný plnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č.

381/2001 Z. z. tým, že listom zo dňa 10.06.2024, žalobcovi oznámil, že skončil šetrenie poistnej udalosti.
Žalovanývšakposkytol žalobcovipoistnéplnenielenvovýške990.-€,tedapoistnéplneniekrátilosumu
405,- €. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného
plnenia žalobcovi ako postupníkovi v sume 405 €, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do25.06.2024 podľa ust. § 11 zákona o PZP. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 10.06.2024
podľa Oznámenia o poskytnutí poistného plnenia a od tohto dňa mal 15 dní na poskytnutie plnenia
z poistnej udalosti poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, teda žalobcovi, t.j. do 25.06.2024.

Od 26.06.2024 sa dostal žalovaný do omeškania.

20. S poukazom na vyššie uvedené má súd preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s
poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v sume 405 €, ktoré bol povinný poskytnúť
žalobcovi najneskôr do 25.06.2024. Od 26.06.2024 sa teda dostal žalovaný do omeškania so zaplatením

sumy 405 €, preto súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu.

21. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania je
potrebné poukázať na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd SR sa v odôvodnení

predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody,

vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo
vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie.
Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS
215/2020.

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý
mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie

práva v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ust. § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.

Okresný súd Martin

dňa 06.03.2025

JUDr. Nora Zátopková

s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia:
C. D.
image1.png