Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 51Csp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425202354
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425202354.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v právnej veci navrhovateľky : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX,
E. F., občan SER, proti odporcovi : Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11 , Bratislava, IČO :
36 854 140, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 50 € do troch dní od
právoplatnosti tohoto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd 11.3.2025 domáhala nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by súd odporcovi :

-zakázal inkasovať (čo i len čiastočne) splátky, vrátane minimálnych splátok, za účelom vyrovnania
úverového dlhu vo výške 6.507,75 eur, ktorý vznikol na kreditnom účte žalobkyne č. IBAN: G. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, ako aj inkasovať zmluvné a sankčné úroky z tejto sumy, a to z kreditného
účtu žalobkyne č. IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX alebo z bežného účtu žalobkyne č. IBAN:

G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

-zakázal naďalej úročiť neuhradené splátky, vrátane minimálnych splátok, za účelom vyrovnania
úverového dlhu vo výške 6.507,75 eur, ktorý vznikol na kreditnom účte žalobkyne č. IBAN: G. XXXX
XXXX XXXX XXXX X XXX a to zmluvne dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 19,5 % ročne, ako
aj úročiť ich touto úrokovou sadzbou zvýšenou o sadzbu úroku z omeškania vo výške zverejnenej v

prevádzkových priestoroch pobočiek Banky a na internetovej stránke H. odo dna ich údajnej splatnosti.

2. Ďalej navrhovateľka navrhla, aby súd vo výroku uznesenia poučil odporcu o možnosti podať žalobu
o zaplatenie sumy 6.507,75 eur s príslušenstvom proti navrhovateľke.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka nasledovnými

skutočnosťami :

4. Dňa 05.09.2022 (v pozícii spotrebiteľa) uzavrela s odporcom (v pozícii dodávateľa) Zmluvu o
vydaní a používaní kreditnej karty /ktorú navrhovateľka nemôže predložiť, nakoľko jej nebola žalovanou
odovzdaná v listinnej podobe, z preto navrhovateľka pripája iba ČSOB klientsku zmluvu, na základe
ktorej banka vydala navrhovateľke kreditnú kartu s mesačným limitom čerpania finančných prostriedkov

do 7.500 eur . Podmienky používania tejto kreditnej karty upravujú Podmienky pre vydanie a používanie
ČSOB kreditnej karty, v rámci ktorých banka poskytuje o. i. aj službu v podobe mobilnej aplikácie ,ktorá umožňuje pridanie Kreditnej karty do podporovaného zariadenia s využitím mobilného telefónu,
tzv. službu I. J.. .Jej využívanie sa podľa týchto podmienok riadi Obchodnými podmienkami ČSOB, I. pre
Aplikácie tretích strán . Využívanie tejto služby spočíva v tom, že si držiteľ kreditnej karty aktivuje tzv.

mobilnú (elektronickú) peňaženku, do ktorej (na základe zaslaného verifikačného kódu bankou) pridá
svoju kreditnú kartu, a po takto vykonanej aktivácii mobilnej peňaženky môže začať platiť (vykonávať
finančné operácie) prostredníctvom mobilného telefónu. Banka a spoločnosť Apple garantujú držiteľovi
kreditnej karty bezpečnosť tejto poskytnutej služby.
5. Dňa 11. 1.2025 navrhovateľka túto službu využila, požiadala o pridanie svojej kreditnej karty do

aplikácie mobilnej peňaženky. V dňoch 15. a 16.1.2025 (t.j. po štyroch dňoch od aktivácie tejto služby) z
tejto platobnej karty boli vykonané neoprávnené platby neznámym subjektom v celkovej výške 6.507,75
eur nasledovne:

Dňa 15.01.2025. suma 372.78 eur obchodník ESKY FR Radom
Dňa 15.01.2025. suma 610.- eur - obchodník Farfetch Europe Tradin Amsterdam- Dui

Dňa I5.0 1.2025. suma 1.070,-eur obchodník VestiaireColleclive Paris
Dňa 15.01.2025. suma 1.179.-eur - obchodník MGP Pixmania 290402593 Paris
Dňa 15.01.2025. suma 335.97 eur obchodník Nike FR
Dňa 16.01.2025. suma 1.440.- eur obchodník Prada FR Paríš
Dňa 16.01.2025. suma 3 x 500.- eur - obchodník FDJ BOULOGNE BILL.

Celkom: 6.507,75 eur

6. Na tieto neoprávnené platby upozornila navrhovateľku priamo samotná banka a zároveň
dočasne kreditnú kartu zablokovala. Navrhovateľka podala v tomto smere reklamáciu (osobne na
pobočke banky), v ktorej namietala neoprávnenosť týchto platieb s tým, že tieto nikdy nevykonala,

nemala o nich vedomosť a vykonať ich ani nemohla, nakoľko z ich prehľadu je zrejmé, že tieto boli
vykonane zo zahraničia (Francúzsko), pričom v týchto dňoch sa žalobkyňa nachádzala na území SR
(žalobkyňa zastáva funkciu sudkyne Krajského súdu v Bratislave a v danom čase sa nachádzala v práci).
Odpoveďou banky na podanú reklamáciu v podstate bolo, že:

...reklamované platby (v celkovej výške 6.507,75 eur) boli autorizovanými a autentifikovanými platbami,
pretože pri týchto platbách mali byť použite jedinečne bezpečnostné prvky navrhovateľky. Podľa
záverovbankydošlodňa11.1.2025kpoužitiuplatobnejkartynavrhovateľky čísloXXXXXX*******XXXX
tým, že jej kľúčové parametre tzn. číslo karty, dátum platnosti a CVV2/CVC2 kód) boli pridané a
verifikovanú do aplikácie mobilnej peňaženky Google Wallet/ApplePay) mobilného zariadenia, z ktorého

boli následne zrealizované sporné transakcie. Jedinečný autorizačný kód potrebný na priradenie
platobnej karty navrhovateľky do aplikácie mobilnej peňaženky bol bankou dňa 11.1. 2025 o 18:50:01
hod. doručený vo forme správy na mobilný telefón navrhovateľky, ktorý banka evidovala k jej platobnej
karte . Podmienkou pre vygenerovanie a zaslanie tohto jedinečného kódu zo strany banky na mobilný
telefón bola požiadavka na aktiváciu (pridanie) platobnej karty do aplikácie mobilnej peňaženky, čomu

malo predchádzať zadanie údajov platobnej karty. Použitie dôverných informácii o platobnej karte v
spojení so zadaním autorizačného kódu doručeného vo forme SMS určeného na aktiváciu mobilnej
peňaženky podľa banky predstavujú autentifikačný postup, ktorý overuje totožnosť klienta pri aktivácii
aplikácie mobilnej peňaženky. Ďalšie platby realizované prostredníctvom takto aktivovanej aplikácie
mobilnej peňaženky predstavujú následne autorizované platby za ktoré podľa banky zodpovedá už

klient. Z pohľadu banky boli navrhovateľkou reklamované platobné operácie autentifikované, bankou
riadne zaznamenané a neboli ovplyvnené žiadnou technickou poruchou alebo iným nedostatkom na
strane banky. Banka navrhovateľke týmto v podstate uviedla, že tým, že si navrhovateľka aktivovala
samotnou bankou ponúkanú službu platobnej peňaženky I. J., navrhovateľka nesie plnú zodpovednosť
za odídené platby, hoci k nim došlo zneužitím platobnej karty treťou osobou. Tento záver banka prijala

napriek tomu, že vo svojich obchodných podmienkach ubezpečuje svojich klientov o bezpečnosti
využívania služby I. J..

7. Nakoľko navrhovateľka s týmito závermi nesúhlasila, podala banke opätovnú žiadosť o
prešetrenie tejto reklamácie . Ani napriek jej výhradám ohľadne bezpečnosti poskytovania tejto

služby, banka svoje pochybenie neuznala a opätovnú reklamáciu zamietla s odôvodnením, že:
banka stráca kontrolu nad jednotlivými platobnými operáciami, uskutočnenými tokenizovanou platobnou
kartou a tieto sa vykonávajú v zmysle zmluvného vzťahu medzi klientom ako držiteľom platobnej
karty a službou elektronickej peňaženky, podľa pravidiel a podmienok, určených spoločnosťami,prevádzkujúcimi elektronické peňaženky. Banke žiadny právny predpis neprikazuje blokovať alebo
inak zamedziť realizácii platobnej operácii potom, ako je realizovaná prvá v rade neobvyklých, ktoré
sa z pohľadu klienta môžu javiť ako sporné a teda od banky nemožno spravodlivo požadovať, aby

zabránila realizácii platobných operácii na základe prvotnej platobnej operácie, ktorá je iná ako tie,
ktoré sú klientom bežne vykonávané. Banka nie je poistená pre prípad, ak sa klient banky stal obeťou
protiprávnehokonaniatretíchosôb,evidujeviaceroprípadovtohtopodvodu(SMSNetflix),kdeajvtýchto
prípadoch vyhodnotila reklamácie svojich klientov ako neopodstatnené .

8. Ani s týmito závermi (vyviňovania sa a zbavovania sa zodpovednosti banky) sa nebolo možné
stotožniť, preto navrhovateľka zaslala banke (v poradí tretiu) reklamáciu , vo vzťahu ku ktorej už
odpoveď od banky nedostala a banka bez ďalšieho dňa 26.02.2025 pristúpila k uplatňovaniu si úrokov
z danej sumy 6.507,75 eur a k ich strhnutiu si z bežného účtu navrhovateľky.

9. Pre jednoduchšie vysvetlenie vzniknutej situácie žalobkyňa poukazuje na to, že služba elektronickej

peňaženky (tzv. služba I. J.) na rozdiel od realizácie iných platieb kreditnou kartou v ostatných prípadoch
(online platby, platby v kamenných predajniach a pod.) prebieha tak, že po aktivácii samotnej mobilnej
peňaženky sa vykonávanie samotných platieb (napr. online nákupov) už deje bez potreby ďalšieho
overovania týchto jednotlivých platieb cez tzv. smarttoken alebo PIN, či iný verifikačný údaj (napr. v
podobe zaslaného kódu bankou na mobilný telefón), ako je tomu v každom prípade pri ostatných

platbách kreditnou kartou. O tejto skutočnosti však navrhovateľka vedomosť nemala, nakoľko takáto
informácia (poučenie banky v tomto smere) nevyplýva zo žiadnych ustanovení Podmienok pre vydanie
a používanie ČSOB kreditnej karty ani ustanovení Obchodných podmienok ČSOB, a. s. pre aplikáciu
Apple pay. Inak povedané, navrhovateľka v pozícii spotrebiteľa nebola bankou riadne poučená o vysokej
rizikovosti využívania tejto služby (bola ubezpečovaná len o jej bezpečnosti), ktorej riziko spočíva práve

v tom, že klient sa nedokáže včas dozvedieť, že jeho platobná karta bola zneužitá treťou osobou
(tzv. pishingové podvody), nakoľko jednotlivé platby v rámci využívania služby mobilnej peňaženky už
nepodliehajú ďalšej verifikácii (cez smarttoken, sms, PIN) a teda klient o nich nemá včasnú vedomosť
napr. nemôže využiť svoje právo už pri prvej takejto platbe urýchlene požiadať banku o zablokovanie
kreditnej karty. Pri platobných operáciách touto kartou mimo služby Apple pay má klient ihneď plnú

vedomosť o vykonanej platbe, nakoľko túto musí vždy verifikovať cez smarttoken, PIN alebo SMS .
Tento zásadný rozdiel v poskytovaných službách banky (služby Apple pay oproti iným službám platobnej
karty) je teda pre rozhodnutie sa klienta túto službu si aktivovať rozhodujúci, nakoľko má vplyv na
bezpečnosť jeho finančných prostriedkov. Ak potom klient o tomto zásadnom rozdiele nebol bankou
poučený, nie je možné zo strany banky zbaviť sa zodpovednosti za bezpečnosť takto poskytovanej

služby a túto prenášať na klienta (ktorý sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil). Navrhovateľka o
rizikovostitejtoslužby(ktoránastávaužjejsamotnouaktiváciou)prijejaktiváciinemalažiadnuvedomosť
a dozvedela sa o nej až z listov banky, ktorými boli vybavované jej reklamácie.

10. Navrhovateľka má za to, že argumentácia banky pri vybavovaní jej reklamácií nielenže nevyvracia

zodpovednosť Banky za zneužitie údajov vykonaním neoprávnených platobných operácii treťou osobou,
ale táto je v celom rozsahu daná, čo nepochybne vyplýva aj z platnej právnej úpravy. Banka sa bráni
predovšetkým tým, že pri využívaní služby Apple pay stráca kontrolu ; nad jednotlivými platobnými
operáciami, ktoré boli uskutočnené tokenizovanou platobnou kartou. Táto skutočnosť však sama o sebe
nezbavuje banku zároveň aj zodpovednosti za zneužitie takejto platobnej karty (v tomto smere banka

neuvádza žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by ju tejto zodpovednosti zbavovalo). Strata
kontroly nad tokenizovanou platobnou operáciou a neexistencia zodpovednosti za takúto neoprávnene
vykonanú platobnú operáciu nie je to isté, nejde tu o synonymá a každé je viazané na splnenie iných
predpokladov. Banka sa de facto týmto snaží zbaviť zodpovednosti za bezpečnosť ňou ponúkanej služby
(o ktorej rizikovosti sama vie a napriek tomu jej využívanie klientom ponúka a umožňuje).

11. V danom prípade banka na základe požiadavky navrhovateľky zo dňa 11.01.2025 na mobilné
telefónne číslo navrhovateľky zaslala nasledujúce SMS:

„Dobrý deň. Kľúčom K. X XXX potvrďte pridanie svojej karty .....XXXX do I. J.. Kľúč nezdieľajte ani

neposielajte ďalej. Platnosť kľúča je 30 min.“„Dobrýdeň.vašakarta.....XXXXbolapridanádoI.J.,môžetezačaťplatiťsvojimzariadenímnamiestach
označených symbolom bezkontaktných platieb alebo symbolom Apple. Pokiaľ ste o pridanie karty do I.
J. nežiadali, prosím bezodkladne kontaktujte ČSOB Helpdesk... .“

12. Týmto postupom (a v súlade s obchodnými podmienkami banky) banka pridala do aplikácie I. J.
kreditnú kartu navrhovateľky, a teda aktivovala službu mobilnej peňaženky . Banka vo svojich listoch
následne tvrdí, že navrhovateľka „oznámením dôverných informácii o svojej platobnej karte a zároveň
oznámením jedinečného autorizačného kódu, ktorý dostala od svojej banky pri aktivácii svojej mobilnej

peňaženky, aktivovala svoju mobilnú peňaženku v mobilnom zariadení tretej osoby , avšak toto svoje
tvrdenie už v ďalšom nepodložila žiadnym dôkazom.

13. Navrhovateľka nikdy nepotvrdila (ani neuviedla), že by zadávala (zdieľala, oznámila) bankou
zaslaný verifikačný kód na aktiváciu jej mobilnej peňaženky tretej osobe (takýto dôkaz zo strany banky
doposiaľ predložený nebol). Banka pritom sama neumožňuje aktiváciu mobilnej peňaženky (I. J.) tretím

osobám, ani vloženie karty do aplikácie iného držiteľa karty. Z dôkazu, ktorý banka predložila (v podobe
hore označenej sms komunikácie) vyplýva výlučne len to, že navrhovateľka si riadne aktivovala službu
mobilnej peňaženky u seba, a že ju môže začať využívať. Dôkaz o tom, že by zároveň tretej strane
oznámila (zdieľala, inak sprístupnila) bankou zaslaný verifikačný kód pre aktiváciu služby I. J., banka
žalobkyni nikdy nepredložila (hoci v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje banku, nie spotrebiteľa).

Je pritom rozdiel zadať verifikačný kód na aktiváciu samotnej služby I. J. vo svojej peňaženke a zdieľať
(sprístupniť, poskytnúť) tento kód tretej osobe . Ako už bolo uvedené banka, sprístupnenie (poskytnutie,
zdieľanie a pod.) tohto kódu navrhovateľkou tretej osobe, nepreukázala. Zo strany banky ide teda
len o všeobecné ničím nepodložené tvrdenie. Po aktivácii mobilnej peňaženky navrhovateľka nemala
najmenší dôvod tento kód posielať ďalšej tretej osobe (nikdy teda vedome ani nevedome údaje z karty

neposkytla na registráciu do Aplikácie žiadnej tretej osobe). Navrhovateľka vylučuje (či už vedomé alebo
nevedomé) poskytnutie údajov z jej karty pre účel registrácie akejkoľvek tretej osoby do aplikácie I. J.. Z
dôkazov predložených bankou potom vyplýva iba to, že navrhovateľka si aktivovala vlastnú elektronickú
peňaženku, avšak z nich už nevyplýva, že by tým zároveň aktivovala túto mobilnú peňaženku aj
v prospech akejkoľvek tretej osoby, a teda že by takejto tretej osobe oznámila dôverné informácie o

svojej platobnej karte a zároveň jedinečný autorizačný kód. Ktorý prijala vo forme SMS od svojej banky
pri aktivácii svojej mobilnej peňaženky.

14. Ako už navrhovateľka uviedla aj banke, navrhovateľka (ako sa to bežne vyžaduje pri akejkoľvek
online platbe) , zadávala len údaje zo svojej kreditnej karty, ktoré sa bežne používajú pri všetkých

Online platbách (t.j. iba číslo karty, dobu jej platnosti a CVC kód). Autorizačný kód žiadnej tretej osobe
nesprístupnila, s ňou nezdieľala, ani ho neposielala ďalej). Zo strany navrhovateľky teda k žiadnemu
pochybeniunedošloakreditnúkartuvždypoužívalasprávne(čímjevvylúčenázodpovednosťžalobkyne
za transakcie uskutočnené nesprávnym použitím kreditnej karty). Podľa navrhovateľky banka nesie plnú
zodpovednosť za transakcie, ktoré prebehli v dňoch 15.01. a 16.01.2025 v celkovej výške 6.507,75 eur,

nakoľko z jej strany nebolo navrhovateľke preukázané žiadne protiprávne konanie.

15. Pri platení platobnou kartou (vrátane kreditnej karty) je pritom úplne bežné, že platiteľ (spotrebiteľ)
zadáva údaje z platobnej karty (v znení jej čísla, dátumu platnosti a CVC), uvedené však ešte
neznamená, že týmto zároveň oznamuje tretej osobe aj verifikačný kód zaslaný bankou (v danom

prípade bol verifikačný kód bankou zaslaný a navrhovateľkou zadaný výlučne len na aktiváciu svojej
mobilnej peňaženky). Ak bolo potom jeho zadanie na aktiváciu tejto služby v ďalšom nejakým spôsobom
zneužité tretou osobou (hoci nevedno ako), tak k tomu prišlo bez akéhokoľvek vedomia navrhovateľky,
ktorá ako spotrebiteľ za to nemôže niesť zodpovednosť (ide o zodpovednosť toho, kto bezpečnosť
tejto služby pred neoprávneným zneužitím poskytuje a garantuje - a ním je v danom prípade banka

a spoločnosť Apple, zo strany klienta nie je dané zavinenie ani len z nevedomej nedbanlivosti. Bežný
klient si nevie (a ani nedokáže) overiť ani pozadie „podvodne konajúcich“ spoločností, resp. podvodných
internetových stránok. Klient nemôže niesť zodpovednosť ani v prípadoch, ak si službu Apple pay
aktivoval cez podvodnú stránku, o podvodnosti ktorej nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť (chýba
tu prvok nedbanlivostného zavinenia). Takýto prípad (kto v takomto prípade nesie zodpovednosť za

realizovanétransakcie)Obchodnépodmienkybankyvôbecneupravujú. BankouponúkanúslužbuApple
pay nemožno aktivovať inak, než zadaním údajov z platobnej karty (jej čísla, dátumu platnosti a CVC)
a zadaním aktivačného kódu zaslaného bankou klientovi v podobe SMS Správy. Toto je postup pre
aktiváciu služby Apple pay upravený samotnou bankou. Ak potom klient takto postupuje (v súlade sobchodnými podmienkami banky) a túto službu si takto aktivuje, za prípadné zneužitie takto zadaných
údajovjehoplatobnejkartynesiezodpovednosťsamotnábanka,ajkebysiklienttutoslužbuaktivovalcez
podvodnú internetovú stránku (samozrejme za predpokladu, že o jej podvodnosti klient nemal vedomosť

a nemohol ju zistiť ani inak). Zodpovednosť klienta môže byť v takýchto prípadoch daná iba v prípade,
ak by túto skutočnosť zavinil hoci aj z nedbanlivosti (najmä z dôvodov tzv. hrubej nedbanlivosti), túto
však musí banka (ak chce brať na zodpovednosť klienta) klientovi riadne preukázať . V danej veci banka
doposiaľ navrhovateľke nepreukázala ani len to, že táto by si službu Apple pay aktivovala cez podvodnú
stránku. Banka v tomto smere uvádza len to, že tak navrhovateľka spravila „pravdepodobne“ čo samo

o sebe na prenesenie zodpovednosti za vykonané neoprávnené platby nestačí (banka musí preukázať
nielen to, že klient si službu Apple pay aktivoval cez podvodnú internetovú stránku, ale aj to, že tak
spravil vedome, úmyselne alebo aspoň z hrubej nedbanlivosti)! Ako už bolo uvedené, klient (spotrebiteľ)
je v legitímnom očakávaní v bezpečnosť ponúkanej služby a nemožno od neho spravodlivo požadovať
vedieťrozpoznať,čiobchodníkcezktoréhosiaktivujetútoslužbuje,aleboniejepodvodník.Jenabanke,
aby ponúkla a poskytla klientom pri využívaní tohto produktu také bezpečnostné opatrenia (keďže sa

rozhodla spotrebiteľom túto službu ponúkať), ktoré to vedia rozpoznať (a ak to nie je technicky možné,
minimálne už o existujúcich podvodoch svojich klientoch informovať napr. cez internet banking). Banka
potom navrhovateľku sankcionuje iba za to, že si dovolila aktivovať ňou poskytovanú službu podľa ňou
stanoveného postupu.

16. V danej veci sa možno len domnievať (teda ide len o pravdepodobnosť, keďže táto skutočnosť
doposiaľ nebola bankou preukázaná), že k zneužitiu údajov platobnej karty navrhovateľky došlo potom,
čo si na internetovej stránke spoločnosti NETFLIX aktualizovala platobné údaje, nakoľko v danom čase
malaprerušenéposkytovanieslužiebtoutospoločnosťou.Poaktualizovanítýchtoúdajovnáslednedošlo
k obnoveniu poskytovania tejto služby spoločnosťou NETFLIX. Navrhovateľka nemala ani len tušenie,

že tieto údaje budú (mohli byť) zneužité a neoprávnene získané treťou osobou, ktorá ich neskôr (práve
pre nedostatočné zabezpečenie zo strany banky) zneužila. Navrhovateľka opätovne zvýrazňuje, že
toto je len možný dôvod zneužitia jej platobnej karty treťou osobou (či tomu tak bolo aj v skutočnosti
navrhovateľke banka doposiaľ nepreukázala). Pre navrhovateľku z tohto vyplýva jedno ponaučenie,
prestať používať kreditnú kartu na platenie akýchkoľvek produktov alebo služieb, nakoľko k takýmto

„podvodom“ môže dochádzať pravidelne zo strany akejkoľvek známej spoločnosti, ktorej meno bolo
zneužité neznámou osobou. Natíska sa potom otázka, načo je takýto produkt bankou jej klientom vôbec
ponúkaný (keďže pri jeho používaní reálne hrozí vznik škôd v rozsahu ďaleko prevyšujúcom výhody
spojenéstýmtoproduktom)-očomklientnieanilenpoučený.Akbyskutočnedošlokvyššieuvedenému
prípadu zneužitia karty navrhovateľky, potom je zaujímavé že v súčasnosti už je uvedený link na danú

spoločnosť „ NETFLIX“ označený ako podvodný (v súčasnosti teda už je tam dané upozornenie na
podvodnú stránku), čo v rozhodnom čase (január 2025) nebolo!!!. Je potom zrejmé, že ak by banka
na podvodné konanie tejto spoločnosti (na podvodnosť tejto stránky) upozornila svojich klientov skôr
(keďže v januári 2025 už jej totiž boli známe viaceré prípady tohto podvodu), tak preventívne opatrenia
(spočívajúce vo včasnom oznámení upozornenia na podvodnú stránku) mohli byť prijaté oveľa skôr.

Zanedbania tejto preventívnej povinnosti (§ 415 OZ) sa banka zbaviť nemôže (bola to totiž banka,
ktorá o týchto phishingových podvodoch mala vedomosť ako prvá a nič pre ich zamedzenie nespravila).
Uvedené zároveň vylučuje vyhodnotenie konania klienta z hľadiska zavinenia ako nedbanlivostného
(nedbanlivostným by bolo, ak by klient napriek upozorneniu o možnom podvodnom obsahu stránky, si
službu cez ňu napriek tomu aktivoval).

17. Navrhovateľka má rovnako za to, že ochrana spotrebiteľa je v takýchto prípadoch na prvom
mieste, a preto je nevyhnutné, aby banka pri každom zaslaní verifikačného kódu prostredníctvom SMS
svojho klienta (pre účely aktivácie elektronickej peňaženky) v nej zároveň svojho klienta upozornila a
riadne poučila o jeho možnom zneužil treťou osobou, a o to viac by si mala túto povinnosť plniť pri

takých službách, kde sa už v ďalšom nevyžaduje ďalšia verifikácia a autorizácia finančných operácií
(ako je tomu pri službe I. J.) a naviac pri plnej vedomosti banky o častých phishingových podvodoch
pri ich využívaní (sama banka vo svojich listoch pritom potvrdila, že viacerí jej klienti takto došli o
svoje peniaze zadaním údajov z platobnej karty údajnej spoločnosti NETFLIX). Je potom namieste sa
spýtať, aké preventívne opatrenia (vo vzťahu k ďalším svojim klientom) banka v tomto smere podnikla

(napr. zaslaním notifikácie v internetbankingu o výskyte tohto phishingového podvodu, zverejnením
upozornenia na svojej webovej stránke, vyvesením upozornenia vo svojich pobočkách a pod.). Napriek
plnej vedomosti (a skúsenostiam) banky o existencii phishingu údajnou spoločnosťou NETFLIX, banka
v záujme prevencie (a ochrany svojich klientov) neurobila vôbec nič, a teda sama postupovala vrozpore s § 415 Občianskeho zákonníka, upravujúcom preventívnu povinnosť každého predchádzať
vzniku škody na majetku. Bola to teda banka (nie klient), ktorá konala v hrubej nedbanlivosti vo
vzťahu ku svojim klientom, ich finančné prostriedky dostatočne (a preventívne) nechránila, hoci mala

o existencii daných phishingových podvodov plnú vedomosť (ktorú na druhej strane klient nemal a
mať ani nemohol). Poučenie banky (v ňou zaslanej SMS správe pri aktivácii mobilnej peňaženky) bolo
potom dané len v tom smere, že navrhovateľka má kontaktovať ČSOB Helpdesk, ak o pridanie
karty do I. J. nežiadala (nič viac a nič menej). Takéto poučenie je potom (z hľadiska poučenia o
možnom zneužití) nedostatočné (viac- menej žiadne), najmä v prípadoch, ak klient o pridanie karty

do I. J. skutočne požiadal. Skutočnosť, že si klient aktivuje mobilnú peňaženku predsa ešte nesvedčí
o tom, že zároveň koná neoprávnene, a že má predpokladať, že poskytovanie tejto služby môže
byť zneužité treťou osobou. Je potrebné si tiež uvedomiť, že navrhovateľka má uzavretý zmluvný
vzťah so samotnou bankou a nie so spoločnosťou Apple, a teda bankou prezentovaný názor, že
banka za danú situáciu nenesiete zodpovednosť, nakoľko stráca kontrolu nad jednotlivými platobnými
operáciami, uskutočnenými tokenizovanou platobnou kartou, neobstojí. Naopak , navrhovateľka ako

klient (a spotrebiteľ) nemá uzavretý žiaden zmluvný vzťah so spoločnosťou Apple, nič tejto spoločnosti
neplatí, a je to jej banka (žalovaná), ktorá v rámci základnej služby (používania kreditnej karty) umožňuje
aj túto doplnkovú (pridruženú) službu (I. J.), berie za ňu poplatky podľa svojho Sadzobníka, a preto
akékoľvek nároky (vyplývajúce z rizík poskytovania tejto služby ) voči banke, s ktorou je žalobkyňa v
zmluvnom vzťahu. Ako už bolo uvedené, v danom prípade Obchodné podmienky ČSOB, I. neobsahujú

poučenie o tom, že po aktivácii elektronickej peňaženky platby už nepodliehajú ďalšiemu schvaľovaniu
cez smart token (PIN alebo SMS), a teda sú ľahko zneužiteľné treťou osobou, neobsahujú. V
tomto smere nepostačujú ani podmienky používania služby I. J. stanovené samotnou spoločnosťou
Apple, ktoré navyše ani nie sú zverejnené na webovej stránke banky, ani súčasťou jej Obchodných
podmienok. Klient banky predsa nie je povinný si vyhľadávať takéto informácie sám prostredníctvom

internetu. Naviac keďže ani banka ani spoločnosť Apple neuchováva také údaje, ktoré umožňujú
riadne identifikovať osobu, ktorá tieto služby neoprávnene využila, sami tým znemožňujú identifikáciu
samotného škodcu a vylučujú možnosť poškodeného klienta (spotrebiteľa) uplatniť si voči takejto osobe
nárok na náhradu škody. Aj preto je namieste, aby zodpovednosť za takéto protiprávne konanie niesla
samotná banka, najmä za situácie, kedy túto službu banka (a spoločnosť Apple) ponúka ako jednu zo

svojich najbezpečnejších. Banka nesprístupnením údajov, príp. ich sprístupnením len v takom rozsahu,
že tieto poškodenému klientovi neumožňujú riadne identifikovať protiprávne konajúci subjekt (kto
neoprávnene zneužil platobnú kartu klienta), príp. neprijatím dostatočných bezpečnostných opatrení,
aby k ich zneužitiu nedochádzalo, znemožňuje uplatňovaniu práv klienta domáhať sa náhrady škody (či
už v civilnom alebo trestnom konaní), a preto je namieste, aby zodpovednosť za škodu bola v týchto

prípadoch ponechaná na pleciach samotnej banky, ako subjektu poskytujúcemu takúto rizikovú službu.
Ustanovenia, ktoré by tomuto odporovali, by potom predstavovali neprijateľné zmluvné podmienky
(boli by neplatné). Poučenie banky pre svojich klientov by teda malo byť v tom zmysle, že v prípade,
že si klient aktivuje službu elektronickej peňaženky, banka stráca akúkoľvek zodpovednosť za platby
cez túto službu realizované, nakoľko až do výšky prípustného denného limitu, tieto platby nebudú už

prostredníctvom banky verifikované iným ochranným prvkom. Poučenie musí byť v tomto smere pre
klienta (ako spotrebiteľa) jasné a zrozumiteľné, aby si bol i priemerne bežný spotrebiteľ dostatočne
vedomý toho, že v prípade (aj ním nezavineného) zneužitia týchto údajov bude musieť túto škodu klient
znášať výlučne sám. Rovnako Obchodné podmienky banky by mali jednoznačne definovať aj prípady
tzv. hrubej nedbanlivosti, ktorej spôsobenie vyvolá zodpovednosť klienta za vzniknutú škodu.

18. Podľa nariadenia PSD2 (Smernica (ĽU) 2015/2366 o platobných službách na vnútorne m
trhu) má banka totiž povinnosť informovať klienta o jeho povinnostiach v súvislosti s bezpečnosťou
platobných nástrojov, vrátane toho, čo sa považuje za hrubú nedbanlivosť. Podľa neho, ak banka
neposkytne jasné a zrozumiteľné informácie o tom, aké správanie sa považuje za hrubú nedbanlivosť

(napríklad zdieľanie P1N kódu, neoznámenie straty karty, atď.), môže byť táto skutočnosť zohľadnená
pri rozhodovaní, či banka môže v prípade zneužitia karty prijať zodpovednosť. Podľa PSD2, ak klient
nebol správne informovaný a došlo k zneužitiu karty, banka by mala znášať zodpovednosť, pokiaľ (z jej
strany) nedôjde k preukázaniu, že klient jednal s hrubou nedbanlivosťou. V danej veci žalovaná banka
vo svojich Obchodných podmienkach pre používanie kreditnej karty nielenže nedostatočne informuje o

povinnostiach klienta v súvislosti s bezpečnosťou platobných nástrojov (vôbec nepoukazuje na značné
riziká zneužitia pridruženej služby I. J. tretími osobami), ale ani v súvislosti s poskytovaním tejto služby
neupravuje žiadne prípady tzv. hrubej nedbanlivosti. Pri iných platobných operáciách si banka totiž vždy
vyžaduje potvrdenie každej transakcie cez smart token, alebo cez PIN. Ale pri operáciách cez službuI. J. sa už uvedená verifikácia bankou nevyžaduje. Práve o tomto podstatnom rozdiele pri využívaní
kreditnej karty pri službe I. J. musí byť klient poučený (bežnému spotrebiteľovi tento rozdiel zrejmý nie
je). Intenzita klasifikácie konania ako hrubej nedbanlivosti pritom závisí od miery a rozsahu poučenia

bankou ohľadne využívania daného produktu alebo danej služby. Klient vždy musí vedieť do akého rizika
ide, a že týmto spôsobom preberá na seba zodpovednosť. Kvalifikácia porušenia povinností klienta teda
priamo závisí od rozsahu poučenia o rizikách využívania používanej služby bankou. Čim je toto poučenie
zo strany banky užšie, tým je zodpovednosť banky väčšia a miera závažnosti porušenia povinností
klientom nižšia. Pri úplnej absencii tohto poučenia je daná plná zodpovednosť banky. Dôkazné bremeno

ohľadom tohto poučenia a existencie hrubej nedbanlivosti zo strany klienta nesie potom banka. Naviac
podľa Smernice KU 2015/2366 (PSD2) aj podľa zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, banka
je povinná reklamáciu vyhodnotiť ako oprávnenú, ak klient preukáže, že došlo k zneužitiu platobnej karty,
aj keď poskytol bezpečnostné prvky (napr. PIN kód alebo iné prihlasovacie údaje). V danom prípade
skutočnosť, že v prípade navrhovateľky došlo k zneužitiu jej kreditnej karty (na online nákupy neznámou
osobou vo Francúzsku) spornou nie je (banka, ktorú v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, opak

doposiaľ nepreukázala). Je nepochybné, že samotná banka uvedené pochybné transakcie vyhodnotila
ako zneužitie platobnej karty žalobkyne (hoci ani banka nevie preukázať ako k tomu došlo), keď sama
pristúpila k tomu, že kartu zablokovala s odôvodnením, že došlo k jej zneužitiu. Na základe uvedeného
možno uzavrieť, že aj banka samotná mala za to, že k zneužitiu kreditnej karty žalobkyne nepochybne
došlo, a preto banka bola povinná reklamáciu žalobkyne vyhodnotiť ako oprávnenú a to aj za situácie,

ak by žalobkyňa aj poskytla bezpečnostné prvky, práve s ohľadom na znenie Smernice ĽÚ 2015/2366
(PSD2) a zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách. Je zrejmé, že z Obchodných podmienok
banky pre aplikáciu I. J. žiadne takéto poučenia nevyplývajú a preto treba zdôrazniť, že vyššie citovaná
smernica Európskeho spoločenstva jasne definuje minimálny rozsah poučenia, ktoré tieto obchodné
podmienky vôbec neobsahujú. Inak povedané, banka ČSOB si voči navrhovateľke nesplnila ani len

minimálny rozsah povinného poučenia o tejto zodpovednosti (a nedefinuje v tomto smere žiadne prípady
tzv. hrubej nedbanlivosti , a preto v tomto smere nesie plnú zodpovednosť za vzniknutú situáciu .

19. V zákone e. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

sú povinnosti používateľa platobných služieb, teda klienta, upravené v § 28. Podľa neho používateľ
je povinný prijať všetky primerané opatrenia na ochranu personalizovaných bezpečnostných prvkov
platobného prostriedku a bezodkladne oznámiť poskytovateľovi platobných služieb stratu, odcudzenie,
zneužitie alebo neoprávnené použitie platobného prostriedku. Hoci zákon explicitne nedefinuje pojem
„hrubá nedbanlivosť” v súvislosti s poskytnutím bezpečnostných prvkov karty, nedodržanie uvedených

povinností môže byt považované za hrubú nedbanlivosť (a keďže ju nedefinuje zákon, musia ju
definovať Obchodné podmienky, ak sa chce banka na ňu neskôr odvolávať v rámci svojej liberácie
zo zodpovednosti za škodu). Posúdenie, či konkrétne konanie predstavuje hrubú nedbanlivosť, závisí
potom od okolností každého prípadu a môže byť predmetom súdneho konania alebo rozhodnutia
príslušných orgánov.

20. V danom prípade má navrhovateľka za to, že zadanie údajov z karty (jej číslo, dobu platnosti
a CVC) pre účely aktivácie mobilnej peňaženky (aj pre prípadnú platbu NETFLIXU) bez sprístupnenia
verifikačného kódu tretej osobe, v žiadnom prípade nemôže byť vyhodnotené ako hrubá nedbanlivosť
klienta (za hrubú nedbanlivosť nemožno považovať ani prípad, ak si klient aktivuje túto službu cez

podvodnú stránku, o ktorej podvodnosti nemal vedomosť a nemohol ju zistiť ani inak). Ak tieto údaje
boli polom zneužité treťou osobou stalo sa tak bez vedomia navrhovateľky, čo už samo o sebe vylučuje
naplnenie konania v podobe tzv. hrubej nedbanlivosti. Žalobkyňa si totiž ani len nevšimla, že niekto túto
kartu zneužil (práve preto, že bola zvyknutá, že všetky platby z tejto karty potvrdzuje cez smarttoken
a o tom, že cez službu I. J. sa tokenizácia jednotlivých platieb už nevyžaduje, nebola bankou riadne

poučená, až do doby, kedy ju banka sama upozornila na toto podvodné konanie a kartu zablokovala. Je
teda zrejmé, že banka má svoje inštitúty ako identifikovať phishingový podvod, a preto žalobkyňa trvá na
tom, že v jej prípade banka zasiahla oneskorene. Je totiž pozoruhodné, že banka (v rámci vykonávaného
monitoringu podozrivých platobných operácií) nezaregistrovala situáciu, že už v prvý deň vykonávania
týchto platobných operácií (15.01.2025) boli uhrádzané sumy v počte 5 a v hodnote približne až

3.500.- eur, čo za celú dobu používania platobnej karty navrhovateľkou nikdy nenastalo. Banka si
vôbec nevšimla, že už v priebehu dvoch dní (15.01. a 16.01.2025) bol vyčerpaný celý maximálny limit
použitia danej karty, čo sa žalobkyni za celú dobu trvania platobného vzťahu s bankou nikdy nepodarilo
(nenastal jediný mesiac, nieto deň, kedy by žalobkyňa vyčerpala maximálny mesačný limit tejto karty).Napriek uvedenému banka nielenže takéto platobné operácie nepovažovala za neobvyklé, ale dokonca
umožnila, aby aj v nasledujúci deň (16.01.) boli vykonané ďalšie 2 platby, a to v celkovej hodnote ďalších
3.000.- eur. Naviac banke nebolo podozrivé ani to, že predmetné sumy boli uhrádzané vo Francúzsku

a v Holandsku v ten istý deň. Pýtam sa, aké už musia byť kritéria, aby banka operáciu vyhodnotila ako
neobvyklúapodozrivúužskôr?Vzhľadomktýmtoskutočnostiam,kedysamotnévloženieplatobnejkarty
do mobilnej elektronickej peňaženky ešte nepredstavovalo žiadnu platobnú operáciu ( neoprávnene
vykonané platobné operácie prebehli totiž až 4 dni po aktivácii mobilnej peňaženky) a kedy boli len v
priebehu dvoch dní z tejto karty uhrádzané značné peňažné platby, ktoré navrhovateľka dovtedy nikdy

v takejto výške nerealizovala a naviac kedy tieto boli realizované v dvoch krajinách Európy v jeden a
ten istý deň a následne kedy banka umožnila vykonať takéto transakcie aj na ďalší deň, žalobkyňa má
za to, že za tento stav je plne zodpovedná banka. Hoci banke zákon (ako sama tvrdí) v tomto smere
neukladá konkrétne povinnosti, minimálne počínať si preventívne, aby nedochádzalo ku škodám na
majetku, príp. sa ich rozsah ďalej nezväčšoval jej (ako každému subjektu) vyplýva z § 41 5 Občianskeho
zákonníka, ako aj Zákona o ochrane spotrebiteľov. V danom prípade banka zasiahla až v čase, kedy

bol dosiahnutý mesačný limit kreditnej karty. Rovnako neobstojí tvrdenie, že (pri posudzovaní toho,
či sa jedná o neobvyklé príp. podozrivé platobné operácie) nemusela brať ohľad na obvyklý spôsob
používania danej karty žalobkyňou. nakoľko podľa § 13 ods. I písm. b/ zákona č. 492/2009 Z.z. práve
tato obvyklosť je kritériom aj pre vznik nároku na vrátenie finančných prostriedkov od poskytovateľa
platobných služieb. Na jednej strane banka tvrdí, že nikto od nej nemôže spravodlivo požadovať,

aby zabránila realizácii platobných operácii na základe prvotnej platobnej operácie, ktorá je iná, ako
tie, ktoré sú klientom bežne vykonávané, nakoľko by tak bola povinná blokovať akúkoľvek platobnú
operáciu, ktorá nie je vykonaná v mieste pobytu klienta a v sumách, ktoré sú iné ako tie, ktoré klient
vykonával do určitého času (došlo by k popretiu princíp platobnej karty), avšak na druhej strane banka
platobnú kartu napriek uvedenému zablokovala a ďalším takýmto platbám (hoci oneskorene) zabránila.

Ako tomu má navrhovateľka teda rozumieť? Ak tomu rozumie tak, že banka platby vyhodnotila ako
rizikové, tak nemôže zároveň tvrdiť, že nemohla ich realizácii (skorším zablokovaním karty) zabrániť. Ak
by bolo pravdou čo banka tvrdí, tak by banka musela so zablokovaním karty čakať až na informáciu od
žalobkyne o zneužití jej platobnej karty. Ak však banka dokáže kartu zablokovať (aj bez pokynu klienta),
iba na základe vyhodnotenia finančnej operácie samotnou bankou (na základe súboru jej princípov a

opatrení) za podozrivú, nemôže dnes tvrdiť, že v prípade žalobkyne konala promptne, preventívne, a
že skôr nemohla tieto transakcie vyhodnotiť ako rizikové. V tomto smere okrem všeobecného tvrdenia
banky o nemožnosti zabrániť týmto operáciám, banka doposiaľ nepredložila jediný dôkaz, o tom, že
skutočne spravila všetko preto, aby týmto platbám (minimálne vykonaným v ďalší deň 16.01.2025)
zabránila. Možno mať preto dôvodne za to, že banka síce pristúpila k blokácii karty, avšak nie pre

vyhodnotenie platobných operácii za rizikové, ale výlučne z dôvodov dosiahnutého limitu čerpania,
kde zrejme bola snaha tento limit touto treťou osobou aj prekročiť. U banky teda zrejme vôbec
nefunguje mechanizmus vyhodnocovania rizikovosti vykonaných platobných operácii (alebo existuje,
len ho nerobí), hoci je k tomu povinná, čomu nasvedčuje i to, že napriek plnej vedomosti o podvodných
správach od údajnej spoločnosti „NETFLIX“ od niektorých svojich klientov, banka v tomto smere včas

neprijala žiadne preventívne opatrenia, aby o tomto phishingovom podvode upozornila aj svojich ďalších
klientov. Naopak, práve pre takéto prípady, sú iné banky (napr. L. M., G.. a. s. a pod.) poistené a do určitej
sumy (spravidla do sumy 2.500 eur) škodu vzniknutú neoprávneným použitím platobnej karty poistením
kryjú. Tieto banky aj týmto spôsobom dodržiavajú ust. § 415 Občianskeho zákonníka v prospech svojich
klientov a v prospech väčšej bezpečností svojich klientov, pri poskytovaní a využívaní tejto doplnkovej

služby I. J., čo sa o žalovanej povedať nedá (banka do reklamy na takúto službu investuje státisíce eur,
avšak do bezpečnosti tejto služby neinvestuje jediné euro).

21. Záverom teda možno zhrnúť, že v danej veci odporca:

nekonal preventívne proti neustále pribúdajúcim phishingovým podvodom, ktorých sa dopúšťajú tretie
osoby voči jeho klientom, (a čo je zarážajúce) nekonal tak preventívne ani v situácii, kedy mu už boli
známe takéto konkrétne prípady phishingu u klientov (akým je aj spomínaný „NFTFLIX“), v tomto
smere neponúka ani produkt prípadného poistenia vzniku škody nevykonával dostatočnú kontrolu
rizikovosti vykonaných platieb (resp. nevykonal žiadnu) a na vzniknuté situácie phishingu reagoval

príliš oneskorene, nedostatočne informuje klientov o rizikovosti využívania služby I. J., nedostatočne
informuje (resp. vôbec neinformuje) svojich klientov o rozdielnej kontrole platieb vykonávaných cez túto
službu (o neverifikovaní jednotlivých platieb) oproti platbám vykonávaným mimo tejto služby, vo svojich
obchodných podmienkach neupravuje a nedefinuje prípady hrubej nedbanlivosti, iba za ktoré nesiezodpovednosť samotný klient. Obchodné podmienky odporcu sú v tomto smere pre bežného klienta
nielenže nedostatočne jasne a zrozumiteľne formulované, sú zároveň ťažko vyhladateľné a v mnohom
vôbec nereflektujú na právnu úpravu ochrany spotrebiteľov podľa práva EU (spotrebiteľského práva EU

čo v prípadnom spore nevylučuje formulovanie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor EU), a možno aj
tvrdiť, že obsahujú viaceré ustanovenia, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré môžu byť za takéto vyhlásené priamo vo výroku prípadného rozhodnutia súdu, neprípustné sa
zbavujesvojejzodpovednostizaňouposkytovanúslužbuI.J.,hociposkytovanúibavpodobedoplnkovej
služby, a celú zodpovednosť za bezpečnosť za vykonanie takýchto finančných operácii neprípustné

presúva na svojich klientov, v prípade navrhovateľky navyše bez akéhokoľvek dôkazu , navrhovateľku
podozrieva z poskytnutia verifikačného kódu tretej osobe, neuchováva a neposkytuje také informácie o
vykonaných platobných operáciách, ktoré sú potrebné pre riadne
zistenie (stotožnenie) subjektu (tretej osoby), ktorá sa dopustila protiprávneho konania tak, aby sa klient
mohol s prípadným nárokom na náhradu škody obrátiť na príslušné orgány, čo znemožňuje klientovi
domáhať sa v súdnom konaní prípadných nárokov na náhradu škody.

22. Z týchto dôvodov má navrhovateľka za to. že nie je možné prijať záver, že za vzniknutú situáciu
môže ona sama (ale naopak môže za ňu banka), a preto navrhovateľka nemá povinnosť neoprávnene
vyčerpané peňažné prostriedky v sume 6.500 eur z jej kreditnej karty vrátiť odporcovi.

23. Navrhovateľka potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v podobe neodkladnej úpravy pomerov
odôvodňuje tým, že sa jej ochranu svojich práv nepodarilo dosiahnuť cestou ňou podaných reklamácii u
odporcu (teda vyčerpala všetky jej dostupné prostriedky nápravy), pričom ju banka vyzvala na okamžitú
úhradusumy6.507,75eur(vovýškeneoprávnenerealizovanýchplatieb)adňa26.02.2025siužodporca
sám stiahol z účtu navrhovateľky sumu 73,30 € zodpovedajúcu sume úročenia úveru ( dlhu ) z kreditnej

karty.

24. Nakoľko banka nároky navrhovateľky neuznáva, resp. ich popiera a celú zodpovednosť za
neoprávnene realizované platby z kreditnej karty v sume 6.507,75 € prenáša na navrhovateľku, hoci je
to práve ona, ktorá je za vzniknutú situáciu plne zodpovedná, reálne hrozí, že banka si z kreditného

alebo bežného účtu navrhovateľky stiahne tieto finančné prostriedky spolu so zmluvným a sankčným
úrokom a robí tak bez toho, aby o tom rozhodol súd, nariadením neodkladného opatrenia bude
donútená podať žalobu o zaplatenie predmetnej sumy , ktorú sama podať nechce, nakoľko využíva svoje
obchodné podmienky, ktoré jej takýto postup umožňujú, navrhovateľka tomu chce zabrániť podaním
tohto neodkladného opatrenia. V opačnom prípade bude navrhovateľka nútená zaplatiť celý úverový

dlh, za ktorý nesie plnú zodpovednosť sama odporkyňa. Tým navrhovateľke vznikne škoda, ktorú bude
musieť vymáhať samostatnou žalobou. Je preto nevyhnutne potrebné nariadiť navrhované neodkladné
opatrenie, ktorým bude dočasne pozastavené sťahovanie splátok údajného dlhu z kreditnej karty
vrátane zmluvných a sankčných úrokov . Odporkyni tak nevznikne žiadna ujma, pretože v prípade
zamietnutia jej žaloby , odporkyňa si bude môcť túto sumu z účtu navrhovateľky stiahnuť.

25. Navrhovateľka má za to, že osvedčila danosť svojho nároku, že za vznik úverového dlhu je plne
zodpovedná odporkyňa a úhrada týchto prostriedkov musí ísť na ťarchu jej samotnej.

26. Nakoľko navrhovateľka popiera existenciu dlhu voči žalovanej (a tento nehodlá žalovanej

dobrovoľne uhradiť), do úvahy vo veci samej prichádza len žaloba na jeho zaplatenie (podanie žaloby zo
strany navrhovateľky o určenie neexistencie dlhu neprichádza do úvahy pre jej procesnú neprípustnosť
podľa § 137 písm. d/ CSP, pričom ani iný druh žaloby (podľa § 137 CSP) zo strany žalobkyne tu
neprichádza do úvahy), ktorú je však oprávnená podať len odporkyňa. Preto v danej veci súd môže
postupovaťlenpodľa§337ods.1.2CSPavprípadenariadenianavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia,

môže strany poučiť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených
(lehotu na podanie žaloby v takýchto prípadoch súd neurčuje). V danom prípade (práve s ohľadom na
špecifické okolnosti danej veci t.j. so zohľadnením toho, že tu ide o kreditný úverový vzťah a do úvahy tu
prichádza výlučne len žaloba na plnenie, ktorú môže podať len odporkyňa, t.j. možno tu žalovať len na
zaplatenie dlhu) preto prichádza v tomto smere do úvahy len poučenie žalovanej podľa § 337 ods. 1 CSP

o možnosti podať žalobu vo veci samej o zaplatenie predmetnej sumy proti navrhovateľke. Súd potom aj
bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel
(§ 337 ods. 3 CSP). Inak povedané, ak žalovaná podá proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlhu 6.507,75
eur a súd jej žalobe vyhovie, súd zároveň aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení. Ztýchto dôvodov ma navrhované neodkladné opatrenie povahu veci samej, keďže ním možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami, t.j. žalobkyňa, v prípade jeho nariadenia, nebude povinná tento
dlh žalovanej uhradiť (ani z neho platiť zmluvné a sankčné úroky) a bude výlučne vecou odporkyne (ak

bude chcieť dosiahnuť jeho zrušenie) podať žalobu o zaplatenie predmetného dlhu proti navrhovateľke.
Ak ju nepodá, bude potom naďalej platiť nariadené neodkladné opatrenie.

27. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila Klientskú zmluvu vrátane
Podmienok pre vydanie a používanie kreditnej karty, Obchodné podmienky ČSOB, a.s. pre aplikáciu I.

J., List ČSOB, a.s. zo dňa 29.1.2025 o vybavení reklamácie navrhovateľky, Námietky navrhovateľky zo
dňa 31.1.2025 k vybaveniu reklamácie, Stanovisko odporkyne k Námietkam navrhovateľky datované
19.2.2025 a Námietky navrhovateľky k Stanovisku odporkyne.

28. Podľa § 324 ods. I CSP. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. | CSP. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa§325ods.2písm.dCSP.neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abyniečovykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. I CSP. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúc ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 336 ods. I CSP. ak sud nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Sud túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

29. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd vždy posúdiť, či : a) navrhovateľ osvedčil
existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, alebo existenciu subjektívneho nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov ( princíp opodstatnenosti ), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti ), d)
navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, sa
nevytvorí nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu

nad mieru primeranú pomerom ( princíp proporcionality ), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

30. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým
sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na

tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o jeho nariadenie nevykonáva dôkazy a rozhoduje
iba na základe skutočností a tvrdení, uvedených v návrhu a na základe k nemu pripojených listinných
dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav, tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od
dokazovania znamená, že súd zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie

tvrdených konkrétnych a reálnych skutočností ohľadne obavy z ohrozenia, či porušenia práv a právom
chránených záujmov navrhovateľa a nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia
jeho práv. Súd však v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen
tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel i tomu,
proti komu návrh smeruje. S poukazom na princíp proporcionality nemožno povinný subjekt obmedziť

neprimeraným spôsobom, alebo nad nevyhnutný rozsah.

31. Neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom a prostriedkom súdnej ochrany, kedy sa zásadne
nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vypočutéa uznesenie je vykonateľné i bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Preto povinnosť tvrdenia, dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno spočíva výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno odôvodňovať hypotézami, domnienkami, alebo úvahami,

alevýlučnekonkrétnymiskutočnosťami,ktorémôžuvyústiťdozáveruo legálnosti,potrebe,naliehavosti
a primeranosti jeho nariadenia. Neodkladné opatrenie musí byť primerané nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, musí s ním mať vecnú súvislosť a musí byť prípustné.

32. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným, alebo

porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým
súd meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu.

33. Tunajší súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy
pomerov a to najmä z dôvodu, že navrhované neodkladné opatrenie je neproporcionálne ( princíp
proporcionality )vo vzťahu k odporcovi ktorý má voči navrhovateľke v súčasnosti pohľadávku

z kreditnej karty . Je síce pravdou, že navrhovateľka je vo vzťahu k odporcovi spotrebiteľom
a teda slabšou stranou, avšak ani ochrana spotrebiteľa sa nemôže uskutočňovať podľa jej výlučných
požiadaviek . Navrhovateľka neodkladného opatrenia má s odporkyňou riadne uzatvorenú Zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej karty ( navrhovateľka ju však do spisu nezaložila, v spise sa nachádza len
tzv. Klientska zmluva z ktorej vyplýva, že ju uzatvorila prostriedkami diaľkovej komunikácie ). Podľa čl.VI

bod 1 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty je držiteľ karty povinný
uhradiť banke dlžnú sumu v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, najmenej však vo výške minimálnej
splátky, ktorá je 5% z dlžnej sumy, minimálne 15 eur, v prípade navrhovateľky ide momentálne o splátku
v sume 73,30 €. Navrhovateľka s predmetným ustanovením pri uzatváraní zmluvy vyslovila svoj súhlas,
ak sa teda teraz domáha jeho nedodržania, porušuje tým svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu, čomu

nie je možné prisvedčiť.

34. Nie je možné prisvedčiť navrhovateľke ani v tom, že banka je v plnom rozsahu zodpovedná za
predmetný dlh z úverovej karty, pretože túto skutočnosť navrhovateľka žiadnym dôkazom nepreukázala
a ani ju, hoci aj v minimálnom rozsahu, neosvedčila inými skutočnosťami. Z listu odporcu zo dňa

29.1.2025, ktorým vybavil reklamáciu navrhovateľky vyplýva, že banka vykonala vlastné šetrenie
sporných transakcií, pričom konštatovala, že navrhovateľkou reklamované platby boli autorizovanými
a autentifikovanými platbami, pričom autentifikačné a autorizované bezpečnostné prvky pozná výlučne
klient, pri platbách ktorého boli tieto jedinečné prvky použité. Ak potom navrhovateľka naďalej popiera
vykonaniespornýchtransakcií,čiužňousamou,prípadnezneužitím(použitím)jejmobilnéhozariadenia

treťou osobou, či cez údajne podvodnú stránku streamovacej spoločnosti NETFLIX, mala by využiť
doporučenie banky podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a súčasne ohlásiť predmetné
skutočnosti aj príslušnému regulátorovi ( NBS ). Banka nemá právomoci dané orgánom činným
v trestnom konaní vykonať šetrenie na zistenie spôsobu prípadného zneužitia platobných údajov so
stotožnením osôb ( tretej strany ), ktoré ho vykonali, ak platby boli vykonané prostredníctvom mobilnej

peňaženky, čo je služba, ktorú poskytuje iná spoločnosť ( APPLE ), než banka, pričom samotná banka
(ktorej úloha spočívala len v poskytnutí aktivačných kódov do mobilnej peňaženky), nemá nad touto
službou žiadnu kontrolu.

35. Nie je možné prisvedčiť navrhovateľke ani v tom, že používanie platieb prostredníctvom mobilnej

peňaženky ( I. J. ) je vysoko rizikovou službou, (na čo mala byť bankou údajne upozornená a riadne
poučená), keď túto službu využívajú ( ako mimoriadne bezpečnú a jednoduchú ) milióny používateľov
mobilných zariadení Apple na celom svete. Je to predovšetkým navrhovateľka, ktorá si mala naštudovať
všetky relevantné informácie o platbách cez túto službu, ktorú odporca neponúka ako povinnú, ale
doplnkovú , je teda na samotnom klientovi, či si túto službu ( poskytovanú inou spoločnosťou ) aktivuje,

alebo nie , alebo bude používať platobný systém , zabezpečovaný a garantovaný zmluvnou bankou.
Navrhovateľka tak zjavne neurobila.

36. K návrhu navrhovateľky, aby súd odporučil odporcovi podať na súd žalobu vo veci samej
o zaplatenie dlhu v sume 6.507,75 € súd uvádza, že ide o neprimeranú požiadavku na odporcu, keď

tomuto nesvedčí žiaden právny titul na podanie takejto žaloby. Odporcovi žiadna škoda nevznikla, je to
práve navrhovateľka, ktorá sa cíti poškodená spornými transakciami, kvôli ktorým jej vznikol u odporcu
dlh z kreditnej karty, teda na nej je, aby iniciovala žalobu vo veci samej, ktorou bude žiadať vrátenie
odporcom stiahnutých splátok navýšených o sankčné a zmluvné úroky, pričom bude musieť preukázaťkonkrétne porušenie povinností banky pri uskutočnení sporných transakcií . Práve v takomto spore
môže navrhovateľka požiadať o nariadenie tu navrhovaného neodkladného opatrenia. Prenesenie celej
zodpovednosti ohľadne vzniku dlhu ako aj iniciovania súdneho sporu výlučne na odporcu, je z pohľadu

tunajšieho súdu neprimerané, nerovnovážne, neproporcionálne a odporujúce princípu rovnosti strán
( a to i v spore spotrebiteľskom ). Navrhovateľka ako spotrebiteľka nevyčerpala všetky možnosti za
účelom zistenia , akým spôsobom a kto údajne zneužil jej platobné údaje cez aplikáciu I. J. ( trestné
oznámenie ), ani či je to skutočne odporca, kto porušil svoje povinnosti z bankového styku (NBS ).

37. Záverom súd poznamenáva, že je zarážajúce, že navrhovateľka nemá aktivovanú infoslužbu
( napr. cez sms ) o realizácii vykonaných platieb, keď z opisu skutkového stavu vyplýva, že to nebola ona,
ktorábyupozornilabankunapodozrivéplatobnéoperácie,alebanka,ktoráplatobnúkartunavrhovateľky
zablokovala zrejme po prečerpaní úverového limitu . Pritom to mala byť práve navrhovateľka, ktorá už
po prvej platbe ( platbách ), ktoré podľa nej ňou neboli vykonané, mala iniciovať zablokovanie karty ,
a keďže tak neurobila, aj sama prispela k vytvoreniu vysokého dlhu na svojej karte.

38. Podanie navrhovateľky je aj napriek svojej obsiahlosti skôr súborom rôznych hypotéz, domnienok
a množstva doporučení ako mala banka v jej prípade postupovať, než samotných faktov.

39. Na základe vyššie uvedeného súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu

zamietol ako nedôvodný.

40. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Odporcovi žiadne
trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

41. O zaplatení súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa Zákona o súdnych poplatkoch a platného
Sadzobníka. Súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je 50 € ( ak nebol podaný
elektronickou formou ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na

tunajší súd , v potrebnom počte rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a ďalšie pre ostatné
sporové strany. V opačnom prípade súd vyhotoví rovnopisy na trovy odvolateľa.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.