Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-3C/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119223522
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1119223522.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcov: 1/ K. Z.,

narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom I. 6, XXX XX D., 2/ S. Z., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
6, XXX XX D., 3/ K.. E. K., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I. 6, XXX XX D., 4/ K.. N. K., narodený
XX.XX.XXXX, bytom S. 5, XXX XX D., 5/ K.. F. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. K. XXB, XXX XX
D., 6/ K.. O. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX D., 7/ X.. A. C., narodená XX.XX.XXXX,
bytom I. 6, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ H-PROBYT, spol. s r.o., so sídlom: Račianska 153, 831 04
Bratislava, IČO: 35 722 924, zastúpený: CEE Attorneys Lišiak Martinák, s.r.o., so sídlom Štefánikova
41, 811 04 Bratislava, 2/ S. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 6, XXX XX W., 3/ O. F., narodená

XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 6, XXX XX W., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení: JUDr. Rastislav Vysocký,
LL.M., advokát, so sídlom Račianska 93, 831 02 Bratislava, 4/ S. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XX, XXX XX U., 5/ I. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX U., 6/ Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom: Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00
603 481, 7/ SLOVAK PUBS EU s.r.o., so sídlom: Sedlárska 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 735 329,
žalovaní v 4., 5. a 7. rade zastúpení: X.. S.. S. C., bytom V. ulica XX, XXX XX K., 8/ DUBLINER IRISH
PUBs.r.o.,sosídlomSedlárska6,81101Bratislava,IČO:36282987,zastúpený:Advokátskakancelária

IURISTHALIA s.r.o., so sídlom Majakovského 9, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti rozhodnutí
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným v 1. až 8. rade priznáva proti žalobcom v 1. až 7. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdu(predtýmOkresnýsúdBratislavaI)dňa18.12.2019sažalobcovia
domáhali určenia neplatnosti zmluvy o správe bytového domu a určenia neplatnosti rozhodnutí
vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

2. V žalobe uviedli, že sa ako vlastníci bytov v bytovom dome nachádzajúcom sa na I. v D., súpisné
číslo XXXX, domáhajú určenia, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom
bytovom dome obsiahnuté v zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa
29.10.2019, uvedené pod poradovými číslami 1., 2., 4., 5., 6. a 8. sú neplatné a určenia, že Zmluva o
výkone správy č. HP-XXXX/XXXXXXX/XXXX uzatvorená medzi spoločnosťou H-PROBYT, spol. s r.o.
ako správcom bytového domu a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na I. X v
D. je neplatná. Zároveň sa domáhali voči žalovaným vydania neodkladného opatrenia, keď žiadali, aby

súd odložil účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov na I. X v D., prijatých dňa
29.10.2019 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu I. X D., bodu č. 1, č.
2, č. 4, č. 5, č. 6 a č. 8.3. Žalobu a návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade
uzatvoril s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome I. X v D. zmluvu o výkone správy,
pričom účinnosť a platnosť tejto zmluvy spochybnili žalobcovia z dôvodu, že nespĺňa zákonné kritéria.

V zmysle § 32d zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže zmluva bola
uzatvorenádo01.04.2010,bolonutnétútouviesťdosúladusnovelizovanýmznenímzákonač.182/1993
Z.z. a to do 31.03.2011, keď tie časti zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami zákona, sú po uplynutí
tejto lehoty neplatné. Vo vzťahu k neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov dňa 29.10.2018
uviedli, že žalobca v 1. rade K. Z., ktorý je zároveň zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

požiadal žalovaného v 1. rade listom z 13.11.2019 o vyhotovenie a vydanie kópií dokladov týkajúcich
sa bytového domu. Žalovaný v 1. rade žalobcovi v 1. rade umožnil nahliadnuť do dokladov. V novembri
2019 mu sprístupnil niektoré doklady podľa jeho výberu, avšak ostatné doklady mu žalovaný v 1. rade
nepredložil a neumožnil mu ani oboznámiť sa s nimi, prípadne vyhotoviť si ich kópie. Žalobcovia v 1. až
7. rade pokiaľ sa týka schôdze vlastníkov z 29.10.2019 poukázali na jej zvolanie, nesprávne doručovanie
pozvánky a zároveň poukázali na nesprávne vyhotovenie tejto zápisnice, ktorá nebola vyhotovená

riadne, bola vyhotovená po zákonom stanovenej lehote dňa 18.11.2019 a nebola zverejnená v bytovom
dome. Schôdza nebola zvolaná riadne, pretože žalovaný v 1. rade nezaslal pozvánku na schôdzu tak,
ako to bolo v dome obvyklé, do vlastných rúk každého vlastníka. Schôdzu zahájila technička bytového
domu zamestnankyňa žalovaného v 1. rade X.. E. W., ktorá nepredložila poverenie, že je oprávnená
schôdzu za žalovaného v 1. rade viesť. Táto za predsedajúceho zvolila seba, za zapisovateľku Bc.

U. J., za overovateľov seba, p. F. a p. J., pričom na námietky niektorých žalobcov neprihliadala a do
zápisnice ich nezapísala. Žalobcovia namietali hlasovanie o všetkých bodoch programu a aj o tých,
ktoré neboli v programe, keď hlasovanie malo podľa ich tvrdenia prebehnúť inak a výsledky hlasovania
boli iné, ako sú v zápisnici uvedené. Podľa žalobcov zápisnica neobsahuje opis toho, že žalobcovia
hlasovali proti programu a proti konaniu zhromaždenia, pričom o viacerých skutočnostiach v zápisnici

nie je zmienka. Zápisnica vôbec neobsahuje opis toho, že žalobcovia boli agresívne a hrubým spôsobom
atakovaní a obviňovaní zo strany zapisovateľov a prítomných žalovaných a že predsedajúca žalobcov
doslova vyhodila z miestnosti, kde sa konala schôdza s tým, že je schôdza ukončená. Hlasovanie o
odvolaní zástupcov vlastníkov K. Z. a voľbe nového zástupcu nebolo v programe schôdze a bolo v
rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. a v rozpore so záujmami vlastníkov. Zápisnicu podpísala iba

zapisovateľka a jeden z overovateľov, zápisnica tak nebola riadne overená. Na základe uvedených
skutočností žalobcovia žiadali, aby súd určil, že rozhodnutia vlastníkov uvedené pod bodmi 1., 2., 4.,
5., 6. a 8. sú neplatné. Zároveň žiadali súd o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne
pozastavil účinnosť uvedených rozhodnutí.
4. Uznesením č.k. 3C/49/2019-87 zo dňa 17.01.2020 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol. Po podaní odvolania zo strany žalobcov rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave ako súd
odvolací, ktorý uznesením č.k. 14Co/60/2020-189 zo dňa 22.06.2020 rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil.
5. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobcovia nijak nepreukázali
ani nepredložili žiadny dôkaz z ktorého by vyplývalo, že by boli prehlasovanými vlastníkmi v zmysle

§14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., a teda že by im vzniklo právo obrátiť sa na súd so žalobou
o určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nepreukázanie
postavenia žalobcov ako prehlasovaných vlastníkov vyplýva najmä zo skutočnosti, že nimi žalobcovia
ani nie sú. Bod 1 zápisnice iba konštatuje zahájenie schôdze, a teda žalobcovia v bode 1 nemôžu byť
prehlasovanými vlastníkmi, keďže bod 1 neobsahuje žiadne uznesenie, o ktorom by vôbec vlastníci

hlasovali. Bod 2 zápisnice síce obsahuje hlasovanie vlastníkov o voľbe zapisovateľa a overovateľov
zápisnice, avšak ako vyplýva zo zápisnice, za prijatie uznesení v zmysle bodu 2 hlasovali jednohlasne
všetci prítomní vlastníci, vrátane žalobcov, a teda žalobcovia ani pri hlasovaní podľa bodu 2 nie sú
prehlasovanými vlastníkmi. Body 4 a 5 zápisnice síce obsahujú hlasovania o otázkach ohľadom plánu
opráv a údržby na rok 2019/2020 a o voľbe overovateľov pri písomnom hlasovaní, avšak zo zápisnice

ani zo žalobcami predložených dôkazov nijak nevyplýva, že žalobcovia hlasovali proti uzneseniam
prijatým v zmysle bodov 4 a 5, a teda žalobcovia ani pri hlasovaniach podľa bodov 4 a 5 nie sú
prehlasovanými vlastníkmi. Bod 6 zápisnice síce obsahuje hlasovanie o zvýšení odmeny za správu,
avšak zo zápisnice ani zo žalobcami predložených dôkazov nijak nevyplýva, že žalobcovia hlasovali
proti uzneseniu prijatému v zmysle tohto bodu, pričom proti prijatiu uznesenia podľa bodu 6 hlasoval

iba 1 vlastník, a teda nie je ani z matematického hľadiska možné, aby všetci žalobcovia mohli byť
prehlasovanými vlastníkmi. Bod 8 zápisnice síce obsahuje hlasovanie o zmene zástupcu vlastníkov,
avšak ako vyplýva zo zápisnice, za prijatie uznesenia v zmysle bodu 8 hlasovali jednohlasne všetci
prítomní vlastníci, pričom žiaden vlastník nehlasoval proti, a teda žalobcovia ani pri hlasovaní podľabodu 8 nie sú prehlasovanými vlastníkmi. V konaní tak žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu,
keďže táto svedčí len prehlasovaným vlastníkom. Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že v konaní o
neplatnosťhlasovanínemápasívnuvecnúlegitimáciu,keďžepasívnelegitimovanímôžubyťibasamotní

vlastníci, a týchto správca v konaní iba zastupuje. Žalobu navyše žalobcovia podali neskoro, nakoľko
v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. sú tak povinní spraviť do 30 dní od oznámenia
výsledku hlasovania. Žalobcovia boli na schôdzi osobne prítomní, takže boli s výsledkami hlasovania
oboznámení priamo na schôdzi dňa 29.10.2019. Žalobu však podali až dňa 18.12.2019, t.j. po uplynutí
zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Ich právo na podanie žaloby tak zaniklo. K spôsobu zvolania

a priebehu schôdze žalovaný v 1. rade uviedol, že pozvánky na schôdze vo všeobecnosti, vrátane
pozvánky na túto konkrétnu schôdzu, sú v rámci elektronizácie procesov správcu rozposielané všetkým
vlastníkom elektronicky, prostredníctvom e-mailu, ktorý automaticky generuje systém DOMUS, ktorý
používa žalovaný v 1. rade ako správca, a to prostredníctvom hromadnej pošty. E-mailové adresy sú z
dôvodu ochrany osobných údajov vlastníkov zahrnuté v skrytej kópii. Pozvánky boli rozposlané všetkým
vlastníkom vyššie uvedeným spôsobom na nimi nahlásené kontaktné e-mailové adresy pre každý byt

a nebytový priestor v bytovom dome. Žalovaný v 1. rade zároveň uviedol, že obdobným spôsobom ako
boli rozposlané pozvánky na schôdzu bola rozposlaná všetkým vlastníkom aj zápisnica zo schôdze.
K schôdzi samotnej žalovaný v 1. rade uviedol, že Ing. E. W. dlhodobo komunikovala s vlastníkmi v
bytovom dome, ktorí majú dlhodobú vedomosť o jej oprávnení konať za žalovaného v 1. rade na schôdzi,
pričom samotní žalobcovia v žalobe uviedli, že X.. E. W. je zamestnankyňou žalovaného v 1. rade. Bez

ohľadu na uvedené skutočnosti poverený zamestnanec žalovaného v 1. rade nemá povinnosť predložiť
na schôdzi akékoľvek poverenie. Zápisnica zo schôdze bola vyhotovená v súlade s priebehom schôdze
a v súlade s platnými právnymi predpismi. Akékoľvek situácie, ktoré žalobcovia uvádzajú v žalobe,
nie sú v súlade so skutočnosťou, pričom ide o subjektívne ponímanie priebehu schôdze, ktoré je v
rozpore s jej skutočným priebehom. Uvedené potvrdzuje aj to, že svoje tvrdenia žalobcovia opätovne

nijak nepreukázali, ich pravdivosť nevyplýva zo žiadnych dôkazov, a preto sú bezpredmetné. Žalovaný
v 1. rade sa zároveň dôrazne ohradil voči tvrdeniam žalobcov o ich atakovaní a vyhodení z miestnosti,
v ktorej sa schôdza konala. Tvrdenie žalobcov o tom, že zmena zástupcu vlastníkov, o ktorej sa na
schôdzi hlasovalo, je v rozpore so záujmami vlastníkov a zákonom, nie je pravdivé. Vlastníci odsúhlasili
zmenuzástupcuvlastníkovvrámcibodu8zápisniceoznačenéhoako„Rôzne“,ktorýbolriadnezaradený

do programu schôdze a predmetné uznesenie bolo prijaté jednohlasne. Akékoľvek tvrdenia žalobcov o
rozporuplnosti uvedeného hlasovania a prijatého uznesenia sú nepravdivé a v rozpore zo skutočnosťou.
K platnosti zmluvy o správe žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali
ani neopísali, v čom by mala byť zmluva údajne neplatná, a teda neuniesli svoje dôkazné bremeno
akokoľvek preukázať svoje tvrdenie o údajnej neplatnosti zmluvy. Podľa tvrdení žalobcov zmluva údajne

nespĺňakritéria,ktoréžalobcoviacitovalivbodeI.žaloby,avšakneuviedlikonkrétne,ktorékritériazmluva
údajne nespĺňa.
6. Žalovaní v 2., 3., 4., 5. a 7. rade vo vzťahu k zmluve o správe uviedli, že podľa žalobcov táto nie je v
súladesozákonom,avšakneuvádzajú,ktoréustanovenianiesúvsúladesozákonom,aanineuvádzajú,
ako majú byť uvedené do súladu. Žalobcovia tiež nepredložili žiadne relevantné dôkazy. Žalobcovia

stroho uvádzajú, že zmluva nespĺňa kritéria uvedené v zákone a vykazuje znaky neplatnosti; aké znaky
to majú byť, už však žalobcovia nezmieňujú. K zvolaniu schôdze uviedli, že táto bola oznámená riadne a
s dostatočným predstihom, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa jej zúčastnili všetci vlastníci. Pokiaľ ide o
priebehschôdze,žalobcoviatvrdia,žehlasovanieovšetkýchbodochprogramu,ajobodoch,ktoréneboli
bodmi programu, prebehlo inak, ako je uvedené v zápisnici. Žalobcovia však vôbec súdu neozrejmili,

aký bol vlastne priebeh schôdze, v čom sa schôdza podľa ich tvrdení odlišovala od schôdze popísanej
v zápisnici, a aké rozhodnutia na nej vlastníci prijali, za alebo proti akým bodom programu žalobcovia
hlasovali, resp. nehlasovali, a pod. Žalobcovia vôbec nekonkretizujú skutočnosti, ktoré sú podľa ich
tvrdení rozporné so zápisnicou, a v podstate žalobcovia neuviedli ani žiadnym dôkazom nepreukázali,
v ktorých bodoch programu boli prehlasovaní, a teda z akého titulu sú oprávnení na podanie žaloby.

7. Žalovaný v 6. rade uviedol, že žalobcovia v konaní neosvedčili žiadny z predpokladov neplatnosti
právnych úkonov, t.j. že by išlo o jeho vykonanie s nedostatkom slobody, vážnosti, v rozpore s dobrými
mravmi či za pôsobenia omylu. Tieto skutočnosti zo strany žalobcov uvedené neboli a v podanom
návrhu nie je ani uvedené, o aké skutočnosti sa žalobcovia opierajú, ak tvrdia, že zmluva o výkone
správy vykazuje znaky neplatnosti. Žalovaný v 6. rade upozornil, že podľa zmluvy o výkone správy

postupuje správca bytového domu na I. 6, ktorým je spoločnosti H-N., spol. s.r.o. už viac ako 10 rokov
a zabezpečuje správu celého domu na I. X v D. a doposiaľ nebol výkon jeho správy nikdy namietaný.
Vo vzťahu ku schôdzi sa žalovaný v 6. rade pridržiaval vyjadrení žalovaného v 1. rade a doplnil, že
nie je možné ani dôvodné požadovať, aby zápisnica obsahovala správanie sa jednotlivých vlastníkovbytov a nebytových priestorov na schôdzi. Účelom zápisnice o schôdzi je stručne zhrnúť návrhy a
vecné pripomienky týkajúce sa samotného domu a bodov programu schôdze. Opisovať náladu a emócie
prítomných na schôdzi nie je účelom zápisnice o schôdzi a takáto požiadavka zo strany žalobcov ide

nad zákonný rámec výkonu správy domu. Samotné polemizovanie o obsahu zápisnice o schôdzi nie
je dôvodom neplatnosti rozhodnutí prijatých na schôdzi dňa 29.10.2019. Argumentácia žalobcov sa
opiera len o emotívne postoje jednotlivých členov ale nepreukazuje, v čom konkrétnom je rozhodnutie
vlastníkov pod bodmi 1,2,4,5,6,8 neplatné.
8. Žalovaný v 8. rade vzniesol námietku preklúzie uplatneného nároku, nakoľko mal za to, že žaloba bola

podaná po lehote v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z., a teda oneskorene. Tiež uviedol, že
žalobcoviavžalobeneodôvodnilinaliehavýprávnyzáujem,pričomzákladnýmpredpokladomúspešnosti
určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je po procesnej stránke naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Žalobcovia však naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov
žiadnym spôsobom neodôvodnili, čo v konečnom dôsledku ani nemohli, pretože ich právo nie je žiadnym
spôsobom ohrozené ani neisté. Od roku 2019 je skutkový stav v danej veci nezmenený, t.j. na budove

sa nevykonala oprava strechy a ani ďalšie úpravy v zmysle prijatých rozhodnutí. Aj keby sa oprava
strechy zrealizovala, tak žalobcovia nemôžu tvrdiť, že by došlo k zásahu do ich práva alebo právneho
postavenia. Je totiž zrejmé, že keby došlo k oprave strechy, ich právne postavenie by sa zlepšilo, lebo
oprava strechy by zvýšila hodnotu celej nehnuteľnosti. Eventuálna neplatnosť zmluvy o výkone správy
definitívne nevyrieši právne postavenie žalobcov, nakoľko po tomto určení by mohlo dôjsť k napadnutiu

iných rozhodnutí prijatých na iných schôdzach vlastníkov, čím by došlo k vytvoreniu priestoru pre ďalšie
sporové konania. Na základe týchto skutočností je zjavné, že žalobcovia nemajú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení a ich žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. K schôdzi vlastníkov bytov
a nebytových priestorov dňa 29.10.2019 žalovaný v 8. rade uviedol, že na nej boli schválené rozhodnutia
nadpolovičnou väčšinou hlasov. Žalovaní totiž v počte 9 hlasov schválili jednotlivé rozhodnutia na

schôdzi vlastníkov. Samotne subjektívne nestotožnenie sa žalobcov s týmto rozhodovaním žalovaných
na schôdzi vlastníkov však nie je spôsobilé vyvolať žiadne právne konzekvencie. Je dôvodné sa
domnievať, že v prípade, ak by sa aj schôdza vlastníkov konala opätovne, vlastníci (teda žalovaní) by
opätovne hlasovali rovnako za schválenie rozhodnutí. V prípade, ak by súd mal priznať právnu ochranu
žalobcom, tak v podstate každý vlastník, ktorí by nebol subjektívne spokojný s rozhodnutiami prijatými

na schôdzi vlastníkov, by sa mohol takýmto postupom na súde domáhať ich neplatnosti. Žalobcovia totiž
okrem ničím nepodložených tvrdení nepredložili ani jeden dôkazný prostriedok, ktorý by verifikoval ich
tvrdenia o údajnej neplatnosti rozhodnutí prijatých na schôdzi. Pokiaľ na schôdzi vlastníkov sa zúčastnilo
13 osôb, pričom z toho iba štyria (4 hlasy) napádajú prijaté rozhodnutia a iba štyria (4 hlasy) zo schôdze
odišli, je dôvodné sa domnievať, že fakty nenasvedčujú tomu, že by schôdza vlastníkov bytov konaná

dňa 29.10.2019 vykazovala prvky nezákonnosti. V danom prípade ide z pohľadu žalovaného v 8. rade
iba o neakceptovanie legitímne prijatých rozhodnutí na schôdzi vlastníkov zo strany žalobcov, pričom
ich cieľom je znemožniť žalovaným zrealizovať rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov. Navyše, zo
samotnej zápisnice je explicitne preukázané, že o jednotlivých bodoch programu hlasovali aj samotní
žalobcovia, pričom niektoré rozhodnutia boli prijaté jednohlasne (rozhodnutie č. 2 a č. 6) a niektoré

boli prijaté väčšinou hlasov jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To, že pri niektorých
rozhodnutiach boli žalobcovia prehlasovaní, nie je možné reparovať návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia. V prípade rozhodnutí č. 2 a č. 6 nie sú splnené ani podmienky aktívnej vecnej legitimácie
na podanie žaloby, nakoľko v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. sa neplatnosti rozhodnutí
vlastníkov bytov a nebytových priestorov môžu domáhať iba prehlasovaní vlastníci.

9. V replike žalobcovia uviedli, že žalobu podali dôvodne, pričom ju skutkovo a právne odôvodnili, a
navrhli vykonanie ďalších dôkazov, najmä výsluchov všetkých žalobcov a žalovaných. K replike žalobcov
sa podanými duplikami vyjadrili žalovaný v 1. až 5. a 7. až 8. rade, ktorí trvali na svojich dovtedajších
vyjadreniach. Žalovaný v 1. rade doplnil, že zápisnica zo schôdze bola zaslaná všetkým vlastníkom
bytov a nebytových priestorov emailom dňa 18.11.2019.

10. Na pojednávaní dňa 20.05.2025 žalovaní pre neprítomnosť všetkých žalobcov požiadali o vydanie
rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 172 ods. 1 CSP. Súd tejto žiadosti nevyhovel, nakoľko v zmysle
citovaného ustanovenia sa na vydanie rozsudku pre zmeškanie primerane použije ustanovenie § 278
CSP. V zmysle § 278 CSP je možné rozsudok pre zmeškanie vydať iba v prípade, ak ide o žalobu podľa §
137 písm. a) CSP, t.j. o žalobu na plnenie. V danom prípade bolo predmetom žalobného návrhu určenie,

či tu právo je alebo nie je, v dôsledku čoho súd nemohol rozsudok pre zmeškanie vydať.
11. Súd zároveň konštatuje, že žalobcovia v 1., 2., 3. a 7. rade požiadali emailom zo dňa 19.05.2025
o 13:03 hod. (žalobkyňa v 7. rade), resp. o 20.44 hod. (žalobcovia v 1., 2. a 3.) rade o odročenie
pojednávania z toho dôvodu, že v súčasnosti nie sú právne zastúpení a disponujú len obmedzenýmiinformáciami o stave veci. Preto pre krátkosť času od vypovedania plnomocenstva ospravedlnili svoju
neúčasť a žiadali pojednávanie odročiť. Súd tejto žiadosti žalobcov nevyhovel a pojednávanie riadne
vykonal.

12. Podľa § 183 ods. 1 CSP: „Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.“
13. Súd dôvody na strane žalobcov nevyhodnotil ako dôležité. Pojednávanie vo veci bolo nariadené na

dňa 20.05.2025. Pôvodná právna zástupkyňa žalobcov S.. A. C. oznámila vypovedanie plnomocenstva
súdu dňa 05.05.2025, pričom výpoveď bola datovaná dňa 29.04.2025. Vo výpovedi (č.l. 489) uviedla,
že dňa 31.03.2025 oznámila klientom, že ku dňu 30.04.2025 nebude vedená Slovenskou advokátskou
komorou v zozname advokátov a z tohto dôvodu dôjde k ukončeniu poskytovania právnych služieb
aj v tomto spore. Tiež uviedla, že žalobcom plnomocenstvo vypovedá v zmysle záverov rokovania
advokátky so žalobcami dňa 14.04.2025. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobcom doručené dňa

12.04.2025. Žalobcovia tak boli informovaní viac ako mesiac a pol termínom pojednávania o ukončení
poskytovania právnych služieb, pričom o termíne pojednávania sa dozvedeli s predstihom viac ako jeden
mesiac. Ak si za týchto okolností nezabezpečili nového právneho zástupcu, hoci vedeli, že vtedajšia
právna zástupkyňa ich prestane zastupovať, ide o ich zodpovednosť a táto skutočnosť nemôže byť
dôvodom na odročenie pojednávania. Uvedené platí o to viac, že uvedené osoby vystupujú v konaní

na strane žalobcov, t.j. oni sa v konaní niečoho domáhajú a je ich povinnosťou vystupovať v konaní
aktívne. Žalobcom nič nebránilo sa pojednávania zúčastniť, resp. si v dostatočnom predstihu zabezpečiť
zastupovanie novým advokátom. Súd zároveň pre úplnosť uvádza, že žalobcov obratom o konaní
pojednávania upovedomil, a to emailom v prípade žalobkýň v 3. a 7. rade, a telefonicky v prípade
žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobkyňu v 7. rade upovedomil súd na nesprávnej emailovej adrese, avšak

túto adresu uviedla žalobkyňa v 7. rade vo svojej žiadosti zo dňa 19.05.2025 (č.l. 500).
14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, a to: zmluva o výkone správy
č. HP-XXXX/XXXXXXX/XXXX (č.l. 15 až 18), výpis z listu vlastníctva č. 7154 (č.l. 28 až 32 a č.l. 481 až
482), žiadosť o vydanie kópií dokladov zo dňa 13.11.2019 (č.l. 33), emaily E. W. zo dňa 18.11.2019 (č.l.
34 a č.l. 40 až 42), zápisnica zo schôdze vlastníkov zo dňa 29.10.2019 s prezenčnou listinou (č.l. 35 až

37), cenová ponuka spoločnosti R.A.U. s.r.o. (č.l. 38), pozvánka na schôdzu zo dňa 16.10.2019 (č.l. 39),
zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 01.06.2016 (č.l. 43 až 44), pozvánka na domovú schôdzu
zo dňa 16.03.2016 s doručenkou (č.l. 45 až 47), emailová pozvánka na schôdzu zo dňa 17.10.2019 so
zoznamom emailových adries (č.l. 351 až 352) a email s rozposlanou zápisnicou zo schôdze zo dňa
18.11.2019 so zoznamom emailových adries (č.l. 453). Na pojednávaní dňa 20.05.2025 žalovaný v 1.

rade predložil do konania na nahliadnutie originál zmluvy o výkone správy č. H., originál pozvánky na
schôdzu zo dňa 17.10.2019 a originál zápisnice zo schôdze zo dňa 29.10.2019, pričom súd nahliadnutím
do týchto dokumentov potvrdil, sa zhodujú s dokumentami predloženými do konania (č.l. 15 až 18, č.l.
35 až 37 a č.l. 39).
15. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné, mal súd

za preukázané, že bytový dom I. X v D. spravuje na základe Zmluvy o výkone správy č. HP-
XXXX/XXXXXXX/XXXX ako správca žalovaný v 1. rade. Zamestnankyňa žalovaného X.. W. všetkým
vlastníkom bytov a nebytových priestorov zaslala dňa 17.10.2019 emailom pozvánku na schôdzu
bytového domu, ktorá sa mala konať dňa 29.10.2019. Táto schôdza sa aj dňa 29.10.2019 konala,
pričom podľa zápisnice zo schôdze vyhotovenej zvolenou zapisovateľkou Bc. U. J. sa jej zúčastnili

vlastníci trinástich bytov a nebytových priestorov vrátane všetkých žalobcov; táto skutočnosť vyplýva z
prezenčnej listiny. Celkový počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle prezenčnej listiny
aj v zmysle výpisu z listu vlastníctva bol štrnásť. Zo zápisnice vyplynulo, že schôdza mala osem bodov
programu. Prvým bodom bolo zahájenie schôdze. Druhým bodom voľba p. J. za zapisovateľa a p. F.
a p. W. za overovateľov zápisnice, pričom za zvolenie oboch hlasovalo 13 hlasov. Tretím bodom bola

informácia o tvorbe, čerpaní a zostatku fondu údržby a opráv. Štvrtým bodom bol plán údržby a opráv
na rok 2019/2020, pričom vlastníci hlasovali o cenovej ponuke na opravu strechy v sume 5.415,- EUR,
o oprave schodov a o urgentnej oprave strechy. Cenovú ponuku a urgentnú opravu strechy vlastníci
schválili deviatimi hlasmi za, pričom štyria vlastníci hlasovali proti. Opravu schodov vlastníci neschválili,
nakoľko za hlasovali štyria vlastníci a deviati hlasovali proti. Piatym bodom bola voľba overovateľov pri

písomnom hlasovaní a poverenej osoby na podpis novej zmluvy o výkone správy a úverov za vlastníkov
bytového domu, pričom za overovateľov pri písomnom hlasovaní boli ôsmimi hlasmi za zvolení p. J. a
p. F.; štyria vlastníci boli proti a jeden sa zdržal. O poverenej osobe sa nehlasovalo. Šiestym bodom
bolo zvýšenie odmeny za správu, za ktorú hlasovalo dvanásť vlastníkov a jeden vlastník bol proti.Siedmym bodom bola informácia o nutnosti výmeny vodomerov a chýbajúcom bleskozvode. V ôsmom
bode„rôzne“vlastnícihlasovalizaodvolaniedovtedajšiehozástupcuvlastníkovp.Z.(žalobcav1.rade)a
zvoleniep.J..Totorozhodnutieboloprijatévšetkýmideviatimihlasmiprítomnýchvlastníkov.Zozápisnice

zo schôdze vyplynulo, že štyria vlastníci opustili schôdzu počas jej trvania, a to po hlasovaní v bode
6. Súd ďalej v konaní pokladal za preukázané, že žalovaný v 1. rade všetkým vlastníkom a právnej
zástupkyni žalobcov zaslal dňa 18.11.2019 emailom zápisnicu o schôdzi. Medzi stranami bolo sporné, či
je zmluva o správe platná, či bola schôdza dňa 29.10.2019 zvolaná zákonným spôsobom, či zápisnica zo
schôdze zodpovedá jej priebehu a či boli uznesenia na schôdzi prijaté platne. Súd mal navyše v konaní

preukázané, že vlastníctvo k bytu č. 4 v bytovom dome I. X bolo na základe kúpnej zmluvy zapísanej
v príslušnom katastri nehnuteľností pod V-XXXXX/XXXX zo dňa 22.12.2021 prevedené zo žalovaných
v 2. a 3. rade na žalovaného v 4. rade.
16. Na zistený skutkový stav súd aplikoval právne posúdenie a dospel k záveru, že žaloba je nie je
dôvodná.
17. Predmetom žaloby boli dva samostatné nároky žalobcov. Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že

zmluva o výkone správy č. H. uzatvorená medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome I. v D. a žalovaným v 1. rade ako správcom je neplatná. Taktiež sa domáhali, aby súd určil, že
rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestoroch v bytovom dome o bodoch 1, 2, 4, 5, 6 a 8 prijaté
na schôdzi vlastníkov dňa 29.10.2019 sú neplatné.
18. Podľa § 137 CSP: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“
19. Súd sa najprv zaoberal prvým vyššie uvedeným nárokom žalobcov a dospel k záveru, že žaloba v

tejto časti nie je dôvodná. Súd v prvom rade konštatuje, že vzhľadom na to, že ide o žalobu o neplatnosť
zmluvy, musí prípadný výrok o jej neplatnosti pôsobiť voči všetkým stranám zmluvy. Z tohto dôvodu je
potrebné, aby v súdnom konaní boli stranami všetci účastníci zmluvy, a to buď na strane žalobcov, alebo
na strane žalovaných. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade je ako zmluvná strana
v konaní pasívne legitimovaný. Naopak v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k bytu č. X v bytovom

dome prestali byť k 22.12.2021 v konaní pasívne legitimovaní žalovaní v 2. a 3. rade. Vo vzťahu k týmto
žalovaným súd žalobu bez ďalšieho pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol.
20. Ako nedôvodnú súd žalobu v tejto časti vyhodnotil aj vo vzťahu k ostatným žalovaným. V zmysle
§ 137 písm. c) CSP v prípade, ak sa žalobca domáha určenia, či tu právo je, alebo nie je, je povinný
preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, a to okrem prípadu, ak tento

naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade naliehavý právny záujem z
osobitného predpisu nevyplýva. Naliehavý právny záujem má žalobca vtedy, ak je ním tvrdené právo
neisté alebo ohrozené, a zároveň určovacím výrokom možno existujúcu neistotu alebo ohrozenie
odstrániť. Takýto naliehavý právny záujem žalobcovia v konaní neosvedčili a ani netvrdili. Žalobcovia len
vo všeobecnej rovine tvrdili, že zmluva o správe je neplatná, avšak žiadnym spôsobom neuviedli, aký

má na nich jej prípadná neplatnosť vplyv, akým spôsobom ohrozuje ich práva alebo akým spôsobom
mení ich právne postavenie. Žalobcovia tak v konaní neosvedčili naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy a súd tak žalobu v tejto časti z tohto dôvodu prvým výrokom tohto rozsudku zamietol.
21. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobu by zamietol aj v prípade, ak by dospel k záveru, že žalobcovia
tento naliehavý právny záujem preukázali, alebo by jeho preukázanie nebolo potrebné. Žalobcovia totiž

v konaní neuviedli žiadne skutkové tvrdenia, resp. dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva o správne
neplatná. Žalobcovia v žalobe rozsiahlo citovali § 8a a § 32d zákona č. 183/1993 Z.z. a uviedli, že zmluva
nespĺňa „zákonné kritériá“, avšak neuviedli, aké zákonné kritériá zmluva nespĺňa a prečo. Žalobcovia tak
neurobili ani potom, ako na túto skutočnosť poukázali vo svojich vyjadreniach k žalobe viacerí žalovaní.
V zmysle článku 8 základných zásad CSP pritom platí, že strany sporu sú povinné označiť skutkové

tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Rovnakú povinnosť majú
žalobcovia v zmysle § 150 ods. 1 CSP. Žalobcovia tak vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o správe neuniesli
ani základné bremeno tvrdenia a súd tak aj z tohto dôvodu žalobu v tejto časti zamietol.
22. Súd sa následne zaoberal druhou časťou žalobného návrhu, ktorou bola žalobcami tvrdená
neplatnosť hlasovaní na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 29.10.2019. Súd aj v tejto

časti dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
23. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.: „Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a
iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) proti ktorým smeruje
návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome,návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva
podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome,“
24. Podľa § 14a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom k 29.10.2019: „Schôdzu vlastníkov

vedie predseda alebo správca, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nerozhodli inak.“
25. Podľa § 14a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom k 29.10.2019: „Zo schôdze vlastníkov
alebo z písomného hlasovania musí byť vyhotovená zápisnica, ktorú spíše správca, predseda, člen
rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a podpíšu
ju overovatelia. Prílohou zápisnice je originál prezenčnej listiny alebo hlasovacej listiny s priloženými

splnomocneniamiavyjadrenieoverovateľa,ktorýjuodmietolpodpísať.Zápisnicamusíobsahovaťnajmä
a) termín a miesto konania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania, b) odsúhlasený program
schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu, c) znenie prijatých rozhodnutí
schôdze vlastníkov, d) iné skutočnosti, o ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
na schôdzi vlastníkov, e) otázky písomného hlasovania a jeho výsledky, f) meno, priezvisko a podpisy
predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov.“

26. Podľa § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom k 29.10.2019: „Zápisnicu a výsledok
hlasovania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania musí zverejniť ten, kto schôdzu vlastníkov
zvolal alebo vyhlásil písomné hlasovanie, a to do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo
od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie o výsledku hlasovania
musí obsahovať dátum jeho zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý sa považuje v dome za obvyklý,

si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome upravia v zmluve o spoločenstve alebo zmluve o
výkone správy. Ak aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zvolala schôdzu
vlastníkov alebo vyhlásila písomné hlasovanie, originál zápisnice a výsledok hlasovania schôdze
vlastníkov alebo výsledok písomného hlasovania musí predsedovi spoločenstva alebo správcovi doručiť
poverenýzástupcavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomedosiedmichdníodkonaniaschôdze

vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania.“
27. Podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom k 29.10.2019: „Prehlasovaný
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia
výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa

na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká.
Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde
domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa
osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne,
rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.“

28. Súd v prvom rade konštatuje, že žaloba v tejto časti je bez ďalšieho nedôvodná vo vzťahu k
žalovaným v 1. až 3. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade od roku 2021 nie sú vlastníkmi bytu v bytovom dome,
vo dôsledku čoho stratili v spore pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný v 1. rade nie je v tejto časti konania
pasívne vecne legitimovaný, nakoľko žaloba v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. môže byť
podaná prehlasovaným vlastníkom výlučne voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v

dome. Správca bytového domu týchto vlastníkov v tejto časti konania v súlade s § 9 ods. 8 písm. a)
zákona č. 182/1993 Z.z. iba zastupuje. Uvedené subjekty tak v konaní nemajú pasívnu vecnú legitimáciu
a súd žalobu voči nim bez ďalšieho zamietol.
29. Súd žalobu zamietol aj voči ostatným žalovaným, nakoľko žalobcovia v konaní nepreukázali aktívnu
vecnú legitimáciu a rovnako nepreukázali dôvodnosť žaloby.

30. V zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom k 29.10.2019 (t.j. v čase konania
schôdze vlastníkov a podania žaloby) je na podanie žaloby vo vzťahu k výsledkom hlasovania na
schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov aktívne legitimovaný prehlasovaný vlastník. Ide tak o
vlastníka, ktorý na danej schôdzi musel byť prítomný, zúčastnil sa hlasovania a hlasoval v rozpore s
prijatým návrhom. Tieto podmienky neboli zo strany žalobcov splnené, resp. neboli v konaní preukázané.

Žalobcovia sa domáhali neplatnosti hlasovaní uvedených v zápisnici pod bodmi 1, 2, 4, 5, 6 a 8.
Vo vzťahu k bodu 1 súd konštatuje, že jeho predmetom vôbec nebolo hlasovanie, v dôsledku čoho
nemohli byť žalobcovia prehlasovanými vlastníkmi. Pri bode 2 hlasovalo za prijatie návrhu všetkých 13
prítomných hlasov, takže prehlasovaný nebol žiadny vlastník. To isté platí pri bode 8, kde za prijatie
návrhu hlasovalo všetkých 9 prítomných hlasov, takže prehlasovaný nebol žiaden vlastník. Pri týchto

troch hlasovaniach tak aktívna legitimácia žalobcov vôbec neprichádzala do úvahy.
31. Aktívna legitimácia žalobcov by prichádzala do úvahy pri hlasovaniach pod bodmi 4, 5 a 6, pri ktorých
boli v štyroch prípadoch prehlasovaní štyria vlastníci a v jednom prípade jeden vlastník. Žalobcovia
však v konaní žiadnym spôsobom neosvedčili a ani priamo netvrdili, že práve oni sú v danom prípadeprehlasovanými vlastníkmi. Súd pri konaní o žalobe nemôže vychádzať len z neurčitých tvrdení strán,
resp. si na základe obsahu listín domýšľať skutkové tvrdenia. Žalobcovia v žalobe ani inom podaní
neuviedli, v ktorých prípadoch boli prehlasovaní a neuviedli k tomu žiadne dôkazy. Navyše, pokiaľ ide o

hlasovanie k bodu 6, pri tomto v zmysle zápisnice proti hlasoval a bol tak prehlasovaný len jeden vlastník,
v dôsledku čoho je vylúčené, aby boli prehlasovaní všetci žalobcovia, ktorí disponovali na schôdzi štyrmi
hlasmi. Žalobcovia síce v konaní neurčito tvrdili, že „hlasovanie o všetkých bodoch programu prebehlo
inak a výsledky hlasovania boli iné, ako sú uvedené v zápisnici“, avšak nijako nešpecifikovali, ako teda
hlasovanie prebehlo a aké teda výsledky ktorých hlasovaní boli. Súd tak mohol vychádzať výlučne

zo zápisnice, ktorá bola v konaní predložená, a vo vzťahu k hlasovaniam v nej uvedeným žalobcovia
žiadnym spôsobom svoju aktívnu legitimáciu nepreukázali. Keďže žalobcovia v konaní neosvedčili svoju
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, súd žalobu aj v tejto časti prvým výrokom tohto rozsudku zamietol.
32. Súd zároveň konštatuje, že žalobu by zamietol aj v prípade, ak by z neurčitých skutkových tvrdení
žalobcov vyvodil záver, že žalobcom je potrebné priradiť štyri prehlasované hlasy pri hlasovaniach pod
bodmi 4 a 5, resp. jednému zo žalobcov jeden prehlasovaný hlas pri hlasovaní podľa bodu 6. Ak by

aj súd dospel k záveru, že samotným podaním žaloby uvádzajú žalobcovia takéto skutkové tvrdenie,
a toto by v konaní preukázali, súd by žalobu aj v takom prípade zamietol. Prehlasovaný vlastník sa
má v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. právo obrátiť na súd a žiadať, aby tento vo veci
rozhodol, avšak v takom prípade je povinný uviesť dôvody, prečo bolo hlasovanie vlastníkov bytov a
nebytových priestorov neplatné, alebo prečo je tu iný dôvod na rozhodnutie súdu vo veci. Žalobcovia

však žiadne takéto skutkové tvrdenia neuviedli. Žalobcovia v žalobe ani v replike neuviedli, z akého
dôvoduobsahovonapádajúprijatérozhodnutiaalebozakéhodôvodumajúbyťtietoneplatné.Žalobcami
tvrdené prípadné nedostatky zápisnice nemajú na tieto závery súdu vplyv. Ak žalobcovia tvrdili, že
zápisnica nezohľadňovala presný priebeh schôdze, bolo ich povinnosťou v konaní tvrdiť a preukázať,
v čom presne zápisnica tento priebeh nezohľadňuje a aký teda priebeh schôdze bol. Túto povinnosť

si žalobcovia nesplnili. V konaní tak nepreukázali (a ani kvalifikovane netvrdili) dôvody neplatnosti nimi
napadnutých hlasovaní.
33. Súd nakoniec pre úplnosť uvádza, že na jeho rozhodnutie nemali vplyv formálne nedostatky postupu
žalovaného v 1. rade ako správcu bytového domu, resp. formálne nedostatky zápisnice zo schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade nedodržal

svoju zákonnú povinnosť zverejniť zápisnicu a výsledok hlasovaní schôdze vlastníkov v súlade s § 14a
ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. v lehote siedmich dní od konania schôdze vlastníkov; túto povinnosť
si žalovaný v 1. rade splnil až dňa 18.11.2019, t.j. dvadsať dní od konania schôdze. Porušenie tejto
povinnosti žalovaného v 1. rade však nemá žiadne dôsledky vo vzťahu k priebehu schôdze alebo k
rozhodnutiam na nej prijatých. Rovnakú súd nepokladal za relevantné, že zápisnica zo schôdze bola

okrem zapisovateľky podpísaná len jedným z overovateľov, hoci zvolení boli dvaja. Takýto formálny
nedostatok nemá za následok neplatnosť zápisnice. Uvedené platí o to viac, že zvolenými overovateľmi
boli žalovaný v 2. rade a zamestnankyňa žalovaného v 1. rade X.. W., t.j. osoby ktoré nevystupovali
na strane žalobcov, ale naopak vystupovali na strane žalovaných. Súd ďalej v konaní vôbec neskúmal
obvyklý spôsob doručovania pozvánok na schôdzu jednotlivým vlastníkom, nakoľko medzi stranami

nebolo sporné, že žalobcovia o schôdzi vlastníkov vedeli a tejto sa aj zúčastnili. Súd sa taktiež vôbec
nezaoberaltvrdenouabsencioupovereniazostranyžalovanéhov1.radepreX..W.navedenieschôdze,
keďže v zmysle § 14a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. schôdzu môže okrem iných osôb viesť správca, ak
sa vlastníci nedohodnú inak a v konaní nebolo sporné, že Ing. W. bola v danom čase zamestnankyňou
žalovaného v 1. rade a s vlastníkmi bytového domu pravidelne komunikovala.

34. Ostatné tvrdenia žalobcov súd v konaní rovnako nepokladal za relevantné. Vo vzťahu k vedeniu
schôdze žalobcovia uviedli, že p. W. za predsedajúceho zvolila seba, za zapisovateľku D., za
overovateľov seba, p. F. a p. J., pričom na námietky niektorých žalobcov neprihliadala a do zápisnice ich
nezapísala. Zo zápisnice vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov o predsedajúcom vôbec
nehlasovali, čo je postup v súlade s § 14a ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. Žalobcovia v žalobe vôbec

neuviedli, aké námietky mali voči predsedajúcej či voči voľbe zapisovateľky a overovateľov zniesť, a aké
skutočnosti z toho majú vyplývať.
35. Súd nad rámec záverov uvedených vyššie uvádza, že na to, aby v danom prípade dospel k záveru,
že je potrebné vyhlásiť žalované rozhodnutia vlastníkov za neplatné, by tieto museli byť v rozpore s
hmotným právom alebo iným podstatným spôsobom porušovať práva žalobcov. V konaní nebolo sporné,

že všetky relevantné rozhodnutia boli schválené minimálne ôsmimi hlasmi vlastníkov z celkového
počtu 14 hlasov, t.j. nadpolovičnou väčšinou. Vôľa vlastníkov tak bola z pohľadu súdu jednoznačne
prejavená. Prípadné formálne nedostatky (ktoré ale v konaní okrem nepodpísania zápisnice zo strany
druhého overovateľa neboli preukázané) tak nemôžu mať vplyv na výsledky hlasovania, keďže vlastníci,ktorí hlasovali za prijatie návrhov, by mohli v prípade formálneho pochybenia rovnaké rozhodnutie
prijať opätovne. Nie je tak namieste, aby prípadná ingerencia súdu v prípade menej závažných
formálnych pochybení na strane správcu či vlastníkov komplikovala už aj tak pomerne zložitú realizáciu

práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na to, aby súd rozhodol o neplatnosti rozhodnutí
je tak potrebné, aby došlo k jednoznačnému porušeniu hmotného práva, alebo k takým formálnym
pochybeniam, ktoré zásadným spôsobom negatívne ovplyvňujú právo prehlasovaných vlastníkov.
Takéto skutočnosti žalobcovia v konaní neosvedčili a ani netvrdili.
36. Súd tiež pre úplnosť konštatuje, že sa nestotožnil s právnym názorom niektorých žalovaných, že

žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty 30 dní odo dňa oznámenia výsledkov hlasovania
v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. Žalovaní uvádzali, že dňom oznámenia je v tomto
prípade 29.10.2019, čo je deň konania schôdze vlastníkov, keďže všetci žalobcovia boli na schôdzi
osobne prítomní. Súd sa s týmto výkladom zákona nestotožnil. Citované ustanovenie predpokladá
začatie plynutia 30-dňovej lehoty odo dňa oznámenia výsledkov hlasovania, pričom výsledky hlasovania
je povinný zverejniť spolu so zápisnicou správca bytového domu v lehote sedem dní od konania schôdze

vlastníkov. Túto povinnosť si v danom prípade žalovaný v 1. rade nesplnil a zápisnicu s výsledkami
hlasovania oznámil obvyklým spôsobom prostredníctvom emailu až dňa 18.11.2019. Táto skutočnosť
nemôže byť na ťarchu žalobcov. Lehota na podanie žaloby tak začala plynúť až dňa 18.11.2019, a keďže
žalobcovia podali žalobu dňa 18.12.2019, žaloba bola podaná včas. Táto skutočnosť však nič nezmenila
na nedôvodnosti žaloby a jej zamietnutí.

37. Súd v konaní nevykonal niektoré žalobcami navrhnuté dôkazy, a to výsluchy všetkých žalobcov,
všetkých žalovaných a bývalej zamestnankyne žalovaného v 1. rade Ing. E. W.. Uvedené dôkazy súd
nevykonal, keďže to pokladal za nadbytočné. Výsluch strán súd v zmysle § 195 CSP nariadi iba vo
vzťahu k skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Výsluchu strán tak
musia predchádzať skutkové tvrdenia, ktoré je následne možné preukázať výlučne týmto výsluchom.

Takáto situácia však v konaní nenastala. Žalobcovia boli v prvom rade povinní uviesť skutkové tvrdenia
vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o výkone správy a neplatnosti rozhodnutí vlastníkov, a až v prípade, ak
by niektoré z týchto tvrdení nebolo možné preukázať inak, mohol byť realizovaný výsluch strán. Inými
slovami, výsluch strán nemá nahrádzať povinnosť strán uvádzať skutkové tvrdenia, ale má slúžiť výlučne
na preukázanie stranou skôr uvedených skutkových tvrdení. Ako už súd uviedol vyššie, žalobcovia v

konaní neuviedli žiadne konkrétne tvrdenia vo vzťahu k priebehu schôdze, k obsahu zápisnice alebo k
neplatnosti prijatých rozhodnutí, ktoré by bolo potrebné preukazovať výsluchom. Uvedené sa vzťahuje
aj na výsluch navrhovanej svedkyne. Žalobcovia neuviedli skutočnosti, ktoré mali byť jej výsluchom
preukázané.
38. Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.

1 CSP a stranám priznal náhradu trov konania podľa pomeru ich úspechu vo veci. V konaní boli v
celom rozsahu úspešní žalovaní, v dôsledku čoho im súd druhým výrokom tohto rozsudku priznal voči
žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
39. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšieprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).