Rozsudok – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119204495
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4119204495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha, členov senátu JUDr.

Paulíny Pacherovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti žalovanému: W. Q., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom M. Y. XXXX/XX, XXX XX I., o zrušenie oddlženia
pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Odi/2/2019-113
zo dňa 23.07.2021, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Odi/2/2019-113 zo dňa 23.07.2021 p o t v r

d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Vo výroku identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie I.) zamietol žalobu opierajúc sa o § 3 ods.
2, § 166f ods. 1, § 166g ods. 1, 2 písm. c), f) a h), ods. 4, § 166i ods. 1, 2 zákona NR SR č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež: „ZoKR“). II.)
Žalovanému ako úspešnej strane sporu, ktorá si náhradu trov neuplatnila, nepriznal nárok na náhradu
trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež:

„CSP“).
1.1. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou
domáhal zrušenia oddlženia dlžníka/žalovaného pre nepoctivý zámer na tom skutkovom základe,
že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28OdK/57/2018-26 zo dňa 07.09.2018, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 178/2018 dňa 14.09.2018, právoplatným dňa 15.09.2018, bol žalovaný ako
dlžník oddlžený a na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. Oznámením správcu, v zmysle § 167v ods.
1 ZoKR, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 59/2019 dňa 25.03.2019, bol konkurz ukončený, keďže

majetková podstata úpadcu nepokrývala ani náklady konkurzu.
1.1.1. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu vyvodzoval z § 166f ods. 1 ZoKR ako veriteľ žalovaného titulom
Zmluvy o úvere č. 0708999307 zo dňa 27.12.2007 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Z ktorej zmluvy mu
pohľadávka bola postúpená v slede: - Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012, uzavretá
medzi Poštová banka, a.s., ako postupcom a BOSSNUT INVESTMENTS, LIMITED, ako postupníkom;
- Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.01.2013 uzavretá medzi BOSSNUT INVESTMENTS,
LIMITED, ako postupcom a PRO CIVITAS, s.r.o., ako postupníkom; - Zmluva o zlúčení zo dňa

09.08.2017 o zlúčení PRO CIVITAS, s.r.o. a žalobcu, pričom žalobca sa stal nástupníckou spoločnosťou
PRO CIVITAS, s.r.o., ktorá zanikla.
1.1.2. Žalobca vyvodzoval nepoctivý zámer žalovaného z dôvodov obsiahnutých v § 166g ods. 2 písm.
c), f) a h) ZoKR, poukazujúc na to, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer.1.1.2.1. V čase podania návrhu na oddlženie nebol platobne neschopný, keďže mal dostatočný príjem
na postupnú úhradu svojich záväzkov. Pred vyhlásením konkurzu žalovaný splácal pohľadávky žalobcu
pravidelnými mesačnými splátkami a uhradil sumu v celkovej výške 3.489,66 Eur, prostredníctvom

zrážok zo mzdy. Vyhlásením konkurzu podľa štvrtej časti ZoKR došlo k zastaveniu exekúcií, čím
sa finančná situácia žalovaného výrazne zmenila k lepšiemu. Tento však po podaní návrhu na
konkurz žalobcu žiadnym spôsobom nekontaktoval, nevykonal v jeho prospech žiadne úhrady, ani inak
nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, hoci bol naďalej zamestnaný a jeho
životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili (uvedené dokumentuje návrh na vyhlásenie konkurzu

a k návrhu pripojený životopis žalovaného).
1.1.2.2. K snahe poškodiť svojich veriteľov, resp. zvýhodniť niektorého zo svojich veriteľov, žalobca
uviedol, že u žalovaného sa nezmenili žiadne okolnosti, a tak mohol a dokázal by splatiť svoje záväzky
voči všetkým svojim veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia tak podľa žalobcu poškodil všetkých svojich
veriteľov.
1.1.2.2.1. Žalobca mal za to, že žalovaný nepravdivým vyhlásením o platobnej neschopnosti vyvolal

právne účinky spojené s takýmto vyhlásením, čím sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby
bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
1.1.2.3. K absencii úprimnej snahy žalovaného riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, žalobca
uviedol, že žalobca poukazoval na to, že žalovaný, ktorý mal v čase oddlženia stabilný príjem, si
mal vybrať oddlženie formu splátkového kalendára, čím by došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu

veriteľov. Z toho vyvodzoval, že žalovaný sa podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu snažil zbaviť svojej
zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby nemusel uhradiť svojim veriteľom ani časť
ich pohľadávok.
1.1.2.4. Podľa žalobcu žalovaný nenaplnil ani podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú v § 3
ods. 2 tretia veta ZoKR, resp. v § 167g ods. 2 písm. f) ZoKR, keďže formou plnenia záväzkov je podľa §

566 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“) aj čiastočné plnenie záväzku
a zákon aj v prípade čiastočného plnenia upravuje povinnosti veriteľa a dlžníka. Gramatickým výkladom
tohto ustanovenia vo vzťahu k § 3 ods. 2 tretia veta ZoKR, je podľa žalobcu možné dospieť k tvrdeniu,
že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná, ani čiastočne, plniť 180 dní po lehote
splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

1.1.2.4.1. Žalobca ostatne tvrdil, že žalovaný nespĺňal ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti -
nemožnosť peňažnú pohľadávku voči nemu vymôcť exekúciou, nakoľko v prípade núteného výkonu
pohľadávokvočižalovanému(zamestnanému)bykichuspokojeniudošlovrelatívnekrátkejdobe,keďže
jeho príjem a sociálne a rodinné podmienky by splatenie týchto záväzkov umožňovali.
1.2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril a v konaní neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany.

1.3. Prvoinštančný súd konštatoval, že žaloba bola podaná v zákonnej šesťročnej lehote aktívne
legitimovaným subjektom.
1.3.1. Súd poukazujúc na vedomosť žalobcu o skutočnosti známej mu už v konaní o oddlžení (že
žalovaný mu do 13.09.2017 poskytoval mesačné platby v určitej výške a teda, že bol, resp. musel byť
ekonomicky činný a nie platobne neschopný), už v tomto oddlžovacom konaní disponoval procesným

právom, ktorým sa mohol domáhať, aby správca žalovaného vykonal aj iné šetrenia, vrátane šetrení
pomerov dlžníka, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie jeho poctivého zámeru, či odporovateľnosti
právneho úkonu (§ 166i ods. 2 ZoKR), konštatoval, že ak tento inštitút vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré
mu museli byť známe už počas konkurzu, žalobca nevyužil (keď jeho využitie je spojené práve s úhradou
nákladov veriteľom, ktorý sa tohto ďalšieho šetrenia správcom domáha), nemôže následne úspešne,

odvolávajúc sa na tento dôvod, podať žalobu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
1.3.2. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalobca v predmetnej veci odôvodňoval nepoctivý zámer
žalovaného § 166g ods. 1 a § 166g ods. 2 písm. c), f), h) ZoKR, pričom v žalobe však neuviedol
žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali tento nepoctivý zámer v intenciách osobitných
skutkových hypotéz týchto zákonných ustanovení.

1.3.2. Žalobca podľa súdu neuviedol výšku záväzkov žalovaného voči jeho veriteľom, čím jeho
návrh na vykonanie dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom preverenia výšky príjmu žalovaného
titulom preukázania dostatočného príjmu žalovaného postačujúceho na postupnú úhradu všetkých jeho
záväzkov voči jeho veriteľom, nebol spôsobilý preukázať toto jeho tvrdenie a tento žalobcom navrhnutý
dôkaz nevykonal. V tomto smere žalobca neuviedol a ani nepreukázal výšku záväzkov žalovaného voči

(všetkým) jeho veriteľom.
1.3.3. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný v čase pred oddlžením splácal pohľadávky žalobcu
pravidelnými mesačnými splátkami, podľa prvoinštančného súdu samo o sebe nepreukazuje to, že
žalovaný nebol v čase podania návrhu na oddlženie platobne neschopný.1.3.3.1. Poukazujúc na definíciu platobnej neschopnosti fyzickej osoby (§ 3 ods. 2 ZoKR), prvoinštančný
súd konštatoval, že pri absencii tvrdení žalobcu v tomto smere nie je vylúčené, že žalovaný nebol
schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti iný svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi.

1.3.4. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu nemožno
vyvodiť, že by žalovaný mal snahu poškodiť svojho alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, nakoľko len
tá skutočnosť, že ešte cca rok pred podaním návrhu na oddlženie (návrh bol súdu doručený dňa
23.08.2018) žalovaný realizoval mesačné splátky žalobcovi (posledná splátka bola realizovaná dňa
13.09.2017), sama o sebe nesvedčí o tom, že podaním návrhu na oddlženie formou konkurzu žalovaný

sledoval cieľ poškodiť žalobcu. Toto tvrdenie prvoinštančný súd hodnotil ako ničím nepodloženú a
nepreukázanú domnienku.
1.3.5. K žalobám o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer prvoinštančný súd uviedol, že jednou z
podstatných náležitostí návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu je jeho vyhlásenie o svojej platobnej
neschopnosti (§ 167 ods. 2 písm. e/ ZoKR), z tohto dôvodu je neexistencia platobnej neschopnosti
dlžníka v čase podania návrhu osobitnou skutkovou podstatou nepoctivého zámeru (§ 166g ods. 2 písm.

f/ ZoKR). Z tejto zákonnej konštrukcie prvoinštančný súd vyvodil záver, že nie je možné dovolávať sa
nepoctivosti zámeru dlžníka pre neexistenciu platobnej neschopnosti zároveň z dôvodu § 166g ods. 2
písm. c) aj f) ZoKR, t. j., že dlžník v návrhu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu a zároveň že nebol
platobne neschopný. Pokiaľ chcel žalobca vyvodzovať nepoctivý zámer z § 166g ods. 2 písm. c) ZoKR,
malpodľasúduuviesťinúdôležitúnepravdivúinformáciu,ktorúdlžníkvnávrhuuviedol,akoneexistenciu

platobnej neschopnosti.
1.3.6. K žalobcom tvrdenej existencii nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1 ZoKR a contrario,
vyvodzovanej z toho, že po oddlžení žalovaný v prospech žalobcu nič neuhradil, napriek tomu, že
oddlžením sa stali jeho pohľadávky naturálnou obligáciou, a teda nezanikli, prvoinštančný súd uviedol,
že takýto výklad by popieral zmysel oddlženia. Konštatoval, že je relevantné ako sa dlžník správa po

oddlžení, z ktorého dodatočného správania možno vyvodzovať nepoctivý zámer, avšak nie za okolností,
kedy dlžník, ktorý prešiel procesom oddlženia konkurzom, po skončení tohto procesu neuhrádza svoje
naturálne záväzky. Tieto by sa mal snažiť uhrádzať najmä vtedy, ak by po ukončení procesu oddlženia
získal nejaké mimoriadne finančné prostriedky, napr. výhrou, či dedením tak, ako to predpokladá § 166g
ods. 1 ZoKR. Výklad zákona prezentovaný žalobcom súd označil za rozporný so zámerom zákona a v

rozpore s inštitútom oddlženia, ktorého zámerom je zbavenie dlžníka všetkých dlhov a umožnenie mu
nový začiatok, bez (vymáhateľných) záväzkov.
1.3.7. K žalobcom tvrdenej nesprávne zvolenej forme oddlženia (pri pravidelnom príjme si dlžník/
žalovaný mal zvoliť oddlženie formou splátkového kalendára, pri ktorej forme by došlo aspoň k
čiastočnému uspokojeniu veriteľov), z čoho vyvodzoval snahu žalovaného poškodiť svojich veriteľov,

prvoinštančný súd uviedol, že ZoKR dáva fyzickým osobám možnosť výberu medzi dvoma fakticky
rovnocenným formami oddlženia, pričom možnosť výberu je výhradne na vôli dlžníka. Z tohto dôvodu
nemožno na ťarchu žalovaného pričítať to, že si s ohľadom na svoje individuálne pomery zvolil pre seba
výhodnejšiu, právom aprobovanú, formu oddlženia. Prvoinštančný súd zdôraznil, že aj v prípade, ak si
dlžník zvolí oddlženie formou konkurzu, neznamená to bez ďalšieho, že by jeho veritelia nemohli byť

v konkurze ani len čiastočne uspokojení, keďže aj v konkurze sa z dlžníkovho speňaženého majetku
uspokojujú jeho veritelia. Či má dlžník pred vyhlásením konkurzu pravidelný príjem alebo majetok, súd
označil za právne bezvýznamné z hľadiska dlžníkom zvolenej formy oddlženia.
1.3.8. Ostatne záverom prvoinštančný súd uviedol, že pri posudzovaní zámeru dlžníka vychádzal z toho,
že týmto je v predmetnej veci osoba, ktorá dosiahla len základné vzdelanie, z dôvodu čoho (§ 166g ods.

4 ZoKR) posudzoval skutočnosti ovplyvňujúce poctivosť zámeru žalovaného miernejšie.

2. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý opierajúc sa o
odvolacie dôvody predpokladané v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP žiadal o zrušenie odvolaním
napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1. V odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie neustanovil žalovanému advokáta, a to napriek
tomu, že § 90 ods. 1 CSP predpokladá pri tomto type sporov povinné zastúpenie advokátom.
2.2. Odvolateľ namietal konštrukciu prijatú v napadnutom rozsudku, že nevyužitie možnosti preskúmania
pomerov dlžníka správcom v priebehu oddlžovacieho konania podľa § 166i ZoKR má za následok
obmedzenie, resp. neprípustnosť podania žaloby na zrušenie oddlženia podľa § 166f ZoKR. Uviedol,

že takýto následok ZoKR nepredpokladá, tieto zákonné ustanovenia sú ustanoveniami samostatnými a
na sebe nezávislými. Nevyužitie inštitútu preskúmania pomerov dlžníka podľa odvolateľa neobmedzuje
veriteľa podať žalobu podľa § 166f ZoKR.2.3. Odvolateľ sa nestotožnil s tvrdením súdu, že neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali nepoctivý zámer žalovaného, keďže neuviedol výšku záväzkov žalovaného voči jeho
veriteľom. Poukázal na to, že v podanej žalobe navrhol pripojenie konkurzného spisu, v ktorom žalovaný

ako dlžník uviedol osoby svojich veriteľov a výšku ich pohľadávok. Tieto informácie považoval odvolateľ
za relevantné pre podanie žaloby o zrušenie oddlženia, keďže ide o skutočnosti, ktoré veriteľ nemá
dispozícii.
2.4. Keďže veriteľ ako žalobca nemá oprávnenie a ani žiadne zákonné prostriedky na zistenie aktuálnej
majetkovej situácie dlžníka, žalobca navrhol dôkaz - vykonanie dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom

zistenia príjmov žalovaného, ktorého vykonaním by sa jednoznačne preukázala platobná schopnosť
žalovaného, a teda aj jeho nepoctivý zámer. Odvolateľ mal za to, že nevykonanie tohto dôkazu nie je
dôvodné a zároveň zasahuje do jeho základných procesnoprávnych práv.
2.5. Odvolateľ ďalej poukázal na nesprávnosť záveru prvoinštančného súdu ohľadom možnosti dlžníka
vybrať si formu oddlženia. Vyslovil, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nedáva dlžníkovi takúto
možnosť, keďže pre použite tej ktorej formy oddlženia sú stanovené zákonné podmienky. Ak by tomu tak

nebolo, právna úprava oddlženia by bola bezpredmetná, nakoľko dlžníci právnej úprave ani nerozumejú
a ktorí by volili formu oddlženia vo svoj prospech, čím by dochádzalo k zneužitiu práva.
2.6. Záverom odvolateľ napadnutému rozsudku vyčítal jeho nedostatočné odôvodnenie ohľadom
zamietnutia žaloby a jeho návrhu na doplnenie dokazovania vykonaním dopytu na Sociálnu poisťovňu,
ktorý dôkaz pokladal žalobca za rozhodujúci pre toto konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom

súdu prvej inštancie a obsahom odvolania, dospel k záveru, že vyhlásený rozsudok je vecne správny a
stotožňujúc sa s jeho odôvodnením tento rozsudok potvrdil.

5. Podľa § 3 ods. 2, veta tretia a štvrtá ZoKR, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná
plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči

dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1
písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
Podľa § 166 ods. 1, 3 ZoKR, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený
domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez
ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára
iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh
na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného
vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok.
Podľa § 167 ods. 1 ZoKR, návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať

dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 168 ods. 1 ZoKR, návrh na určenie splátkového kalendára podľa tejto časti zákona je oprávnený
podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 166f ods. 1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov

od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
Podľa § 166g ods. 1, 2 písm. c), f) a h), ods. 4, 5 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po
podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností

a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať
zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej
činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti

opätovne zaradil.
Dlžník nemá poctivý zámer najmä, akc) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu;

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť;
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť veriteľa
alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba

základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy,
na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v
spoločnosti.
Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V
konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
Podľa § 166i ods. 1 až 4 ZoKR, správca pri preskúmaní pomerov dlžníka vychádza najmä zo zoznamu

majetku, zoznamu veriteľov a informácií poskytnutých dlžníkom, veriteľmi, prípadne inými osobami.
Správca vykoná s odbornou starostlivosťou šetrenia ohľadom majetku a záväzkov, prípadne ďalšie
šetrenia, ktoré sú časovo nenáročné a možno ich zabezpečiť s nepatrnými nákladmi.
Iné šetrenia, vrátane šetrení pomerov dlžníka, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie jeho poctivého
zámeručiodporovateľnostiprávnychúkonov,správcavykonánapodnetveriteľa,akveriteľuhradízálohu

na trovy týchto šetrení. Takéto šetrenia uskutoční správca na náklady veriteľa. Veriteľ má nárok na
úhradu týchto nákladov v konkurze ako náklad konkurzu v sume schválenej zástupcom veriteľov alebo
určenej schôdzou veriteľov, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený.
Správca na úvodnom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach podľa tohto zákona, ako aj
o následkoch nesplnenia týchto povinnosti vrátane trestnoprávnych následkov.

Ovýsledkušetreniasprávcabezzbytočnéhoodkladuspíšesprávu,ktorúzaložídosprávcovskéhospisu.
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Predmetom prieskumu odvolania žalovaného odvolacím súdom bolo posúdenie správnosti
rozhodnutia, ktorým prvoinštančný súd nevyhovel podanej žalobe pri zohľadnení dôvodov uvádzaných
žalobcom v ním podanom odvolaní.

6.1. K nesplneniu procesnej podmienky viažucej sa k tomuto typu sporu, k povinnému zastúpeniu
advokátom u osoby žalovaného (§ 90 ods. 1 CSP), je nutné konštatovať, že ustanovenie § 90 ods. 2
CSP predpokladá procesný postup, ktorým súd poskytne strane sporu, ktorá si nezvolila advokáta ako
svojho právneho zástupcu, primeranú lehotu na jeho zvolenie. Ak by si strana sporu ani v tejto súdom
určenej primeranej lehote advokáta nezvolila, na jej úkony sa v konaní neprihliada.

6.1.1.Zobsahuspisuniejezrejmé,čiprvoinštančnýsúdtakútododatočnúprimeranúlehotužalovanému
poskytol napriek tomu, že na č. l. 65 spisu sa nachádza úprava „Doručenie žaloby na vyjadrenie“, v
ktorej je s doručovaním žaloby zasielané i „- poučenie podľa CSP“. Z predloženého spisu odvolací súd
uzaviera, že prvoinštančný súd dodatočnú lehotu žalovanému, za účelom zvolenia si advokáta, neurčil.
6.1.2. Napriek konštatovaniu absencie poučenia žalovaného o povinnom zastúpení advokátom a

neurčeniu mu náhradnej lehoty na jeho zvolenie, odvolací súd konštatuje, že týmto absentujúcim
zákonom predpokladaným procesným postupom nebol naplnený predpoklad zrušenia rozhodnutia
obsiahnutý v § 389 ods. 1 písm. b) CSP, keďže tento, hoci nesprávny procesný postup, neznemožnil
odvolateľovi, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Táto argumentácia by bola relevantnou argumentáciou, ale žalovaného v pozícii

odvolateľa za predpokladu žalobcovho víťazstva.
6.2. K prvoinštančným súdom prijatej a odvolateľom namietanej konštrukcii, že nevyužitie možnosti
preskúmaťpomerydlžníkasprávcomvpriebehuoddlžovaciehokonania(§166iZoKR)vylučujemožnosť
podať žalobu na zrušenie oddlženia podľa § 166f ZoKR, odvolací súd uvádza, že takáto konštrukcia v
ZoKR nemá oporu.

6.2.1. Nevyužitie inštitútu preskúmania pomerov dlžníka správcom v priebehu oddlžovacieho konania
slúži výlučne k dôslednejšej rekognoskácii majetkových pomerov dlžníka. Môže byť tiež prínosnou i v
konaní o žalobách na zrušenie oddlženia (napr. pri neuvedení časti majetku dlžníka, pri zatajení dôležitej
informácie a pod.), v žiadnom prípade však neobmedzuje veriteľa dotknutého oddlžením podať žalobupodľa § 166f ZoKR osobitne, ak nepoctivosť zámeru dlžníka je predmetom súdneho prieskumu výlučne
v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia a nemôže byť predmetom prieskumu v konaní o oddlžení (166g
ods. 5 ZoKR).

6.3. K tvrdením prvoinštančného súdu o absencii identifikácie výšky záväzkov žalovaného vo vzťahu k
jeho veriteľom, z čoho by sa dala vyvodiť snaha dlžníka poškodiť alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
odvolací súd totožne, ako súd prvoinštančný, konštatuje nepreukázanie takejto snahy žalovaného. Len
odkaz na pripojenie spisu, ktorý inak tvorí prílohu spisu sp. zn. 29Odi/2/2019, nenapĺňa požiadavku
ZoKR na preukázanie takého správania sa dlžníka pred podaním návrhu, z ktorého by bolo možné

usudzovať, že mal snahu poškodiť veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Z pripojeného spisu
sp. zn. 29Odi/2/2019 je zrejmé len to, že dlžník v Zozname veriteľov identifikoval 10 svojich veriteľov
bez uvedenia výšky svojich záväzkov (č. l. 10 spisu sp. zn. 29Odi/2/2019). Z informácie z Centrálneho
registra exekúcií plynie, že žalovaný vystupoval ako povinný v exekúcii vedenej súdnym exekútorom
Mgr. Júliusom Rosinom, pod sp. zn. EX 1689/2013, vymáhaný nárok predstavoval istinu 5.245,30 EUR
s príslušenstvom. Takéto zistenia, na ktoré sa žalobca bez ďalšieho odvolal, nepreukazujú naplnenie

hypotézy § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR.
6.4. K nevykonaniu dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia príjmov žalovaného, ktorého
vykonaním by sa preukázala platobná schopnosť žalovaného, a teda jeho nepoctivý zámer, odvolací súd
rovnako ako súd prvoinštančný dospel k záveru, že takýto dopyt by nedosiahol cieľ sledovaný žalobcom.
To, že žalovaný bol v čase podania návrhu na oddlženie zamestnaný, bez ďalšieho neznamená,

že mal nepoctivý zámer, keďže mal okrem žalobcu ďalších deviatich veriteľov a bola voči nemu
vedená exekúcia. Ostatne zámerom zákonodarcu pri prijatí predmetnej úpravy oddlženia, sledujúceho
reštart dlžníka/fyzickej osoby, bolo nezahrnutie mzdy dlžníka medzi zdroje určené k uspokojovaniu
dlžníkovýchveriteľov.Vtomtosmereexistenciazárobkužalovanéhovčasepodanianávrhunaoddlženie
nepreukazuje nepoctivosť jeho zámeru.

6.5. K námietke odvolateľa, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nedáva dlžníkovi možnosť zvoliť si
formuoddlženia,odvolacísúdkonštatuje,žetátonámietkanemáoporuvzákonnejkonštrukciioddlženia.
Ako plynie z citovaných zákonných ustanovení (§ 167 ods. 1 a § 168 ods. 1 ZoKR) návrh na vyhlásenie
konkurzu alebo určenie splátkového kalendára, podľa tejto časti zákona, je oprávnený podať výlučne
dlžník, ktorý je fyzickou osobou. So zvolením formy oddlženia ZoKR nespája žiaden majetkový, či

finančný cenzus, ktorý by kládol na plecia dlžníka a v tomto kontexte je výlučne na dlžníkovi, ktorú formu
oddlženia si zvolí.
6.6. K ostatne odvolateľom namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozsudku ohľadom zamietnutia
žaloby a návrhu na doplnenie dokazovania (vykonaním dopytu na Sociálnu poisťovňu), odvolací súd
konštatuje, že toto tvrdenie odvolateľa, keďže nie bližšie definované sa opiera o ním uvádzané dôvody

odvolaniaopísanévodsekoch2.1.až2.6.tohtoodôvodnenia.Kichopodstatnenostiodvolacísúduviedol
svoju argumentáciu v odsekoch 6.1. až 6.5. tohto odôvodnenia, z ktorej neplynie záver formulovaný
odvolateľom.

7. Vychádzajúc z vyššie opísaného žalobcom produkovaného skutkového stavu, pri zohľadnení

skutkových zistení plynúcich z pripojeného spisu sp. zn. 28Odk/57/2018 a obsahu odvolania, sa odvolací
súd v plnej miere stotožňuje s hodnotením podanej žaloby v intenciách argumentácie uvedenej v tomto
odôvodnení a s poukazom na citované zákonné ustanovenia tento rozsudok, ako vecne správny a
dostatočne zodpovedajúci požiadavkám zákona, potvrdzuje.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
kedy úspešnému žalovanému, ktorý si náhradu trov konania riadne neuplatnil, odvolací súd nárok na
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).