Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125202814
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125202814.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov
senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore navrhovateľa: A. B. C., D. XX,
E., nar. XX.X.XXXX, zást. Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava,
IČO: 36 836 460, za ktorého ako konateľ koná advokát Mgr. Matúš Kanis, proti žalovanej: F. E. A., E.
XXX, G. H. – G., nar. X.X.XXXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 21Cos/1/2025 - 73 zo 17. marca 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) uznesením označeným v záhlaví
konanie sčasti zastavil pre prekážku rozhodnutej veci, ktorú zakladá právoplatné uznesenie konajúceho

mestského súdu z 11.3.2024, č. k. K3-6C/144/2022 - 628, vo zvyšku návrh zamietol a žalovanej náhradu
trovkonanianepriznal.Rozhodoltakonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýpredzačatím
konania vo veci samej má byť trvalou úpravou právnych pomerov sporových strán, ktorou navrhovateľ
voči žalovanej sa domáhal, aby tejto bola uložená povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do práva
na ochranu osobnosti navrhovateľa spočívajúcich vo verejnom šírení a zdieľaní webovej stránky pod
názvom I. na svojej facebookovej stránke „Iniciatíva za vymazaných rodičov“.

2. Po zistení, že uznesením konajúceho súdu z 11.3.2024 vo veci K3-6C/144/2022 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu zo 4.6.2024 pod sp. zn. 9Co/73/2024 žalovanej bolo
právoplatne uložené, aby až do právoplatného skončenia konania o ochranu osobnosti vo veci
samej sa zdržala neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu spočívajúcich
jednak vo verejnom šírení informácií o tom, že žalobca bráni v styku žalovanej s jej synom, je
stíhaný Národnou kriminálnou agentúrou, pácha trestné činy korupcie a obchodovania s ľuďmi, ako

aj trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa, je súčasťou justičnej mafie a korumpuje
sudcov alebo kohokoľvek iného v snahe dosiahnuť finančné obohatenie a jednak vo verejnom šírení
prirovnaní žalobcu k osobe J. H. a v šírení informácií označujúcich akékoľvek osoby ako „opičky“
žalobcu. V rozsahu, v ktorom toto už právoplatne nariadené neodkladné opatrenie súdu tvorí prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 21.2.2025 pod
sp.zn.21Cos/1/2025zastavilpostupompodľa§161ods.1CSPvspojenísjeho§230CSP,keďžedospel

k záveru, že kým výrok uznesenia z 11.3.2024 žalovanej ukladá povinnosť zdržať sa neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa spočívajúcich vo verejnom šírení tvrdení, resp.
úsudkov žalovanej na osobu navrhovateľa kdekoľvek, žalobný nárok (petit) návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia z 21.2.2025 (zdržanie sa verejného šírenia a zdieľania...) navrhovateľ obmedzil
iba na webovú stránku pod názvom I. na facebookovej stránke „Iniciatíva za vymazaných rodičov“,
z čoho usúdil, že výrok neodkladného opatrenia z 11.3.2024 čo do rozsahu ním uloženej povinnosti

žalovanej zdržať sa verejného šírenia tam špecifikovaných tvrdení a úsudkov, žalobný nárok uplatnený
návrhom z 21.2.2025 konzumuje, účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia z 11.3.2024naďalej pretrvávajú aj v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu navrhovateľa z 21.2.2025 a uzavrel,
že dôvodom na poskytnutie rovnakej právnej ochrany navrhovateľovi, aká vykonateľným uznesením
súdu z 11.3.2024 tomuto už je poskytnutá, nemôže byť okolnosť, že exekúcia vykonateľného uznesenia

z 11.3.2024 na príslušnom súde vedená pod sp. zn. 30Ek/796/2024 nateraz nebola dosiahnutá.
3. Po zistení, že kým uznesením z 11.3.2024 žalovanej bola uložená povinnosť zdržať sa verejného
šíreniatamšpecifikovanýchtvrdeníaúsudkovnaadresunavrhovateľakdekoľvek,navrhovateľobsahom
posudzovaného návrhu z 21.2.2025, resp. v zmysle jeho petitu sa domáha uloženia povinnosti žalovanej
spočívajúcej „iba“ vo verejnom šírení a zdieľaní webovej stránky pod názvom I. na jej facebookovej

stránke „Iniciatíva za vymazaných rodičov“, avšak už bez toho, že by sa špecifikácia toho, o aké tvrdenia,
príp. úsudky ide, premietla do žalobného návrhu (petitu), uvážil, že pokiaľ by takémuto návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, neprípustne by tým postihol aj šírenie a zdieľanie takých
tvrdení a úsudkov zo strany žalovanej na webovej stránke I., ktoré by neboli spôsobilé zasiahnuť do
osobnostných práv navrhovateľa, čím by neprípustne bolo zasiahnuté do základného práva žalovanej
na slobodu prejavu (Čl. 26 Ústavy SR). Z dôvodu, že tu dochádza preto k stretu dvoch protichodných

základných práv, medzi ktorými je potrebné nájsť proporcionalitu, t. j. vzájomne vyvážený vzťah,
posudzoval preto, či navrhovateľom navrhovaný petit návrhu z 21.2.2025 by (ne)mohol byť podkladom
na vykonanie exekúcie, majúc na zreteli, že pri nárokoch na ochranu osobnosti a z nich vyplývajúcich
návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné v petite návrhu špecifikovať, ktoré konkrétne
informácie týkajúce sa navrhovateľa má súd žalovanej zakázať verejne rozširovať a zdieľať, keďže

z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že do osobnostných práv navrhovateľa môžu zasahovať len
konkrétne výroky a hodnotiace úsudky, ktoré navrhovateľ považuje za nepravdivé a spôsobilé privodiť
mu nemajetkovú ujmu, a teda ten, kto informácie verejne šíri a zdieľa, nemôže sa dopustiť zásahu do
osobnostných práv navrhovateľa uverejnením akéhokoľvek tvrdenia či obrazovo-zvukového záznamu,
ale len uverejnením konkrétnych nepravdivých informácií a hodnotiacich úsudkov. Uzavrel preto, že

navrhovateľ v odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto špecifikovať, ktoré
výroky a hodnotiace úsudky považuje za nepravdivé, čomu navrhovateľ podľa súdu v danom prípade
aj urobil zadosť a následne v logickej zhode s odôvodnením návrhu v petite návrhu potom môže sa
domáhať zákazu ich rozširovania, čomu navrhovateľ zadosť však už neurobil, keďže rušivý čin vo výroku
presne nepopísal, v dôsledku čoho ním navrhované rozhodnutie súdu by nebolo vykonateľné a keďže

súd v zmysle §216 ods. 1 CSP je viazaný návrhom na začatie konania, nemôže navrhovateľovi priznať
viac a ani niečo iné, než to, čo tento v žalobnom petite žiada a hoci táto viazanosť neznamená úplnú
a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou (doslovným znením, slovným vyjadrením) petitu, súd musí
dbať, aby z obsahového hľadiska vyjadroval to, čoho navrhovateľ návrhom skutočne sa domáhal, inak
by rozhodol ultra petit. Keďže však v danom prípade podľa súdu nešlo o nedostatok vo formulácii

petitu, ktorý súd je oprávnený odstrániť, pokiaľ nezmení jeho význam, kým formulácia petitu, ako je
tento, ktorý netrpí odstrániteľnou jednoduchou úpravou textu bez dotknutia sa jeho podstaty je už vecou
jeho hmotnoprávneho posúdenia, či návrh je alebo nie je opodstatnený a nedostatok v tomto smere
je riešiteľný už len meritórnym rozhodnutím o veci samej, uzavrel, že zmena výroku samotným súdom
bezo zmeny návrhu navrhovateľom spôsobom, ktorým by tento odstránil nespôsobilosť petitu návrhu

viesť k upusteniu od neoprávnených zásahov žalovanej, v danom prípade by bola zásahom súdu už
do predmetu konania, lebo vymedzenie toho, čoho navrhovateľ sa domáha prináleží len jemu ako
pánovi sporu (dominus litus). S týmto odôvodnením dospel k záveru, že neodkladné opatrenie v jeho
ostatnej časti (nad rozsah postihnutý prekážkou právoplatne rozhodnutej veci) tak, ako bolo navrhnuté,
nie je na dosiahnutie navrhovateľom sledovaného cieľa spočívajúceho v ochrane osobnostných práv

proporcionálne, resp. že tento cieľ je možné dosiahnuť aj iným spôsobom predstavujúcim menej
intenzívny zásah do práva žalovanej na slobodu slova a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vo zvyšku preto zamietol bez potreby zaoberať sa prípadným naplnením vecných podmienok vyhovenia
návrhu, t. j. osvedčením danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana a potreby neodkladnej
úpravy právnych pomerov sporových strán.

4. S odôvodnením, že úspešná žalovaná strana v konaní náhradu trov konania si neuplatnila a ani podľa
obsahu spisu v konaní jej žiadne trovy nevznikli, s použitím základných princípov (Čl. 4 ods. 2 a Čl. 17
CSP) nárok na náhradu trov konania tejto nepriznal.
5. Proti tomuto uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žalovanej uloží zdržať sa verejného šírenia a zdieľania webovej stránky

I. na svojej facebookovej stránke „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ a v reakcii na výhradu súdu
prvej inštancie o absentujúcej špecifikácii tvrdení, ktorých žalovaná pri tomto šírení a zdieľaní sa
má v budúcnosti zdržať, petit svojho návrhu zmenil/doplnil tak, že toto sa má týkať aj obsahu tejto
webovej stránky, pokiaľ tento obsahuje tvrdenie alebo prirovnania, že žalobca a) je páchateľom trestnejčinnosti, b) je členom organizovanej zločineckej skupiny, c) sa dopúšťa korupcie alebo je súčasťou
tzv. justičnej mafie, d) je zodpovedný za psychické alebo fyzické poškodzovanie iných osôb, e) je
predmetom korupčnej nahrávky bez toho, aby to bolo právoplatne preukázané príslušnými orgánmi

činnými v trestnom konaní, alebo vyzýva verejnosť na zasielanie informácií o osobe žalobcu. Dôvodom
na túto zmenu uznesenia podľa odvolateľa bolo, že a) ide o verejné zdieľanie odkazu ako súčasť
cieleného zásahu do osobnosti – obsah webovej stránky a sprievodné komentáre žalovanej nesú
znaky zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, keďže ho označujú za osobu, ktorú „zaujímajú len
peniaze“, pod ktorej vedením „pôsobí organizovaná skupina“ a pod., pričom ide o spôsob komunikácie

špecifický a samostatne posudzovateľný a aby b) návrh bol v súlade s princípom proporcionality
aneprekračovalrámecnutnejochrany,pričomnavrhovateľvžiadnombodesvojhonávrhusanedomáhal
plošnéhozákazuaktivityžalovanej,domáhalsalenobmedzeniazdieľaniakonkrétnehoobsahušíriaceho
dehonestujúce, nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenia o navrhovateľovi.

6. Odvolateľ namietal proti záveru súdu, že by v danej veci išlo o prekážku rozhodnutej veci, a to

s argumentom, že vo veci tohto návrhu z 21.2.2025 ide o nové, pokračujúce a opakujúce sa zásahy
žalovanej uskutočnené po vydaní a nadobudnutí vykonateľnosti skoršieho uznesenia súdu z 11.3.2024
a preto skutky, ktoré sú predmetom návrhu z 21.2.2025, nemohli byť predmetom predchádzajúceho
súdneho konania, keďže tieto v danom čase neexistovali. Podľa odvolateľa ide však o delikty,
ktoré ani nemožno považovať za pokračovanie pôvodných, ale ide o nové skutkové okolnosti, ktoré

odôvodňujú opätovný zásah súdu neodkladným opatrením. Už nariadené neodkladné opatrenie podľa
neho nie je preto dostatočné na zabránenie ďalším útokom zo strany žalovanej, táto ho vedome
a opakovane aj porušuje a je preto odôvodnená potreba nového, adresnejšieho a konkrétnejšieho
súdneho zásahu, ktorý by zohľadnil rozsah a intenzitu nového konania žalovanej zameraného na
diskreditáciu navrhovateľa.

7. Odvolateľ rovnako namietal aj nesprávnosť právneho záveru súdu, že návrh z 21.2.2025 sčasti je
konzumovaný už predchádzajúcim uznesením, keďže zo strany žalovanej ide o novú a špecifickú formu
šírenia dezinformácií a keďže aj sporná webová stránka vznikla až po vydaní uznesenia z 11.3.2024, táto
predstavuje nový kanál systematickej diskreditácie navrhovateľa. Zdieľanie webu je pritom samostatnou
formou šírenia – zverejnenie odkazu na webovú stránku v spojení s výzvami pre „obete žalobcu“,

používanie fotografie navrhovateľa a manipulované titulky napr. „očakávame masaker?“ nemožno
zovšeobecniť pod pôvodný zákaz šírenia „informácií o tom, že klient je korupčník a zločinec“, ale ide
o nový adresný a cielený prostriedok útoku.
8.Kodvolaniusavyjadrilažalovanánavrhujúc,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniepotvrdil.Samotný
návrh označila za absurdný namietajúc aj, že ona nie je majiteľkou domény I. a ani autorom článkov

a že pokiaľ by došlo k zákazu zdieľania predmetnej webovej stránky, došlo by k porušeniu ústavou
zaručenej slobody prejavu, ako i k porušeniu Čl. 11 Charty základných práv EÚ (sloboda prejavu a právo
nainformácie).Kvecisameješteuviedla,ženafacebookovejstránke„Iniciatívazavymazanýchrodičov“
zdieľa aj prípady, kde navrhovateľ vystupuje v pozícii, akoby zastával záujmy matiek a bežne tam
zdieľa aj články, videá, rozhovory, ktoré sa týkajú maloletých detí. Ostatný obsah vyjadrenia žalovanej

s predmetom tohto konania bezprostredne nesúvisí a odvolací súd ich v odôvodnení svojho rozhodnutia
preto ani nereprodukoval.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal

napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. Uznesenie vo všetkých jeho výrokoch je vecne správne, odvolací súd ho preto postupom podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Po preštudovaní obsahu spisu a po oboznámení sa s napadnutým uznesením a jeho odôvodnením,

ako aj s obsahom odvolania a jeho dôvodmi a tiež aj s argumentmi protistrany, odvolací súd v plnej miere
sa stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade
neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie žalobcom navrhovaného neodkladného
opatrenia a vo veci preto vecne správne rozhodol, pokiaľ na základe navrhovateľom tvrdených
skutkových okolností jednak konanie sčasti zastavil s argumentom, že v rozsahu, v ktorom právoplatné

uznesenie z 11.3.2024 vo veci K3-6C/144/2022 v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu
tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci a jednak aj pokiaľ vo zvyšku návrh zamietol s odôvodnením,
že tento nie je na dosiahnutie navrhovateľom sledovaného cieľa, t. j. ochrany jeho osobnosti v súlade
s princípom proporcionality, keďže sa ním domáhal postihu aj proti verejnému šíreniu a zdieľaniu ajtakých tvrdení a úsudkov žalovanej na webovej stránke I. na jej facebookovej stránke „Iniciatíva za
vymazaných rodičov“, ktoré by neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa.
12. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia napadnuté uznesenie

je plne akceptovateľné, presvedčivé, jasné a zrozumiteľné, v odôvodnení uznesenia súd dal odpovede
na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne a presvedčivo objasnil aj svoje
právne úvahy, ktoré tvorili právny základ napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu
spisu nezistil žiadne vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§380 ods. 2 CSP). Naopak odvolací
súd s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho dôvodmi v celom rozsahu sa stotožnil

a na tieto odkazuje, pretože sú správne, zákonné a presvedčivé a v tomto svojom odôvodnení preto ich
už nezopakoval len v súlade s §387 ods. 2 CSP obmedzil sa na konštatovanie správnosti jeho dôvodov
a na zdôraznenie ich správnosti reagujúc na odvolacie námietky odvolateľa doplnil nasledovné dôvody.
13. Podstata súdnej ochrany ukladajúcej povinnosť zdržať sa zásahov určitého charakteru spočíva
v poskytnutí tejto ochrany pred takýmito zásahmi, ku ktorým prípadne dôjde v budúcnosti, t. j. po
rozhodnutí súdu a možno ju preto poskytnúť jedine za podmienky, že inkriminovaný zásah stále trvá,

pokračuje alebo hrozí jeho opakovanie, nikdy však nie do minulosti, kde namieste je prípadne sa
domáhať odstránenia týchto zásahov, prípadne ich následkov. Keďže navrhovateľovi právoplatným
avykonateľnýmnariadenýmneodkladnýmopatrenímz11.3.2024voveciK3-6C/144/2022užposkytnutá
súdna ochrana do práva na ochranu jeho osobnosti v danom prípade je koncipovaná tak široko,
že táto pokrýva aj tie budúce prípadné zásahy do práva na ochranu jeho osobnosti, ku ktorým na

facebookovej stránke žalovanej „Iniciatíva za vymazaných rodičov“ dochádza šírením a zdieľaním
webovej stránky I., závery súdu prvej inštancie o konzumovaní jeho aktuálne posudzovaného návrhu
z 21.2.2025 už právoplatne nariadeným neodkladným opatrením, sú preto nepochybne správne.
Právoplatné a vykonateľné uznesenie z 11.3.2024 navrhovateľovi poskytuje teda súdnu ochranu aj pred
tým pokračujúcim konaním žalovanej, ku ktorému prípadne dôjde aj v budúcnosti, t. j. aj voči tým, ku

ktorým došlo aj v navrhovateľom zmienených ďalších prejavoch žalovanej po právoplatnosti, resp. po
vykonateľnosti uznesenia z 11.3.2024. Neobstojí preto odvolacia námietka navrhovateľa, že v prípade
týchto ním popísaných ďalších udalostí z dôvodu, že ide o nové okolnosti a práve preto, že tieto nastali
po právoplatnosti, resp. vykonateľnosti už nariadeného neodkladného opatrenia z 11.3.2024, by si mali
vyžadovať novú, precíznejšiu súdnu ochranu, ktorú navrhovateľ týmto návrhom sa snaží dosiahnuť.

Už nariadené neodkladné opatrenie, keďže poskytuje súdnu ochranu aj pred tým prípadným konaním
žalovanej do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, ku ktorému dôjde po vydaní predmetného
uznesenia z 11.3.2024, takto nariadené neodkladné opatrenie v tomto rozsahu plne pokryje situácie,
ktoré medzi stranami sa odohrali ex post a ktoré súbežne sú aj porušením nariadeného neodkladného
opatrenia, čím navrhovateľ napokon aj sám sa riadil a podľa čoho aj sám procesne postupoval, keď

podal návrh na vykonanie exekúcie.
14. Rovnako správne sú právne úvahy a závery súdu prvej inštancie aj vo zvyšku, t. j. pokiaľ
navrhovateľovi navrhovanú súdnu ochranu jeho osobnosti z dôvodu, že táto s odvolaním sa na
ústavou rovnako zaručené a chránené právo žalovanej na slobodu prejavu, sa vymyká princípu
proporcionality, neposkytol pred tými zásahmi žalovanej, ktorými táto cez jej facebookovú stránku

„Iniciatíva za vymazaných rodičov“, by šírila/zdieľala akýkoľvek obsah stránky I., t. j. aj taký, ktorý
prípadne by ani nebol zameraný priamo proti navrhovateľovi a preto by ani nebol spôsobilý zasiahnuť
do práva na ochranu jeho osobnosti. Odvolací súd aj v tomto rozsahu plne sa preto stotožnil so
správnymi úvahami, skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, proti ktorých správnosti,
možno konštatovať, napokon nenamietal ani odvolateľ, keďže tento v súlade s výhradami súdu prvej

inštancie vyjadrenými v napadnutom uznesení, v tomto smere zmenil návrh z 21.2.2025 tak, že
poskytnutá súdna ochrana formou navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorej takouto procesnou
formou navrhovateľ sa domáhal, sa mala týkať zdržania sa šírenia a zdieľania len takého budúceho
obsahu stránky I. cez facebookovú stránku žalovanej „Iniciatíva za vymazaných rodičov“, ktorý súbežne
by sa týkal zásahov do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa a aj to len v takom rozsahu,

pokiaľ tento by obsahoval tvrdenie alebo prirovnanie žalovanej, že navrhovateľ je páchateľom trestnej
činnosti, členom organizovanej skupiny, dopúšťa sa korupcie alebo je súčasťou tzv. justičnej mafie, je
zodpovedný za psychické alebo fyzické poškodzovanie iných osôb, je predmetom korupčnej nahrávky
(pokiaľ o tom nebolo právoplatne rozhodnuté orgánmi činnými v trestnom konaní), alebo vyzýva
verejnosť na zasielanie informácií o osobe navrhovateľa. Zmena návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia v odvolacom konaní však prípustná nie je, odvolací súd na toto doplnenie žalobného návrhu
navrhovateľa bez ďalšieho prihliadať preto nemohol (§371 CSP) a jeho návrh jedine z tohto formálneho
dôvodu v odvolacom konaní akceptovať preto nemohol.15. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja, keďže žiadna z nich nie je
spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Odvolací súd postupom podľa §387
ods. 1 a ods. 2 CSP napadnuté uznesenie pre tieto výlučne formálne nedostatky posudzovaného

návrhu preto potvrdil v celom rozsahu ako vecne správne vrátane závisiaceho výroku o trovách konania,
ktorým súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania žalovanej, ktorá šírením a zdieľaním obsahu
o navrhovateľovi na ňou zriadenej webovej stránke I. cez svoju facebookovú stránku „Iniciatíva za
vymazaných rodičov“, javí sa, že do osobnostných práv navrhovateľa neoprávnene zasiahla.
16. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396

ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP). Vo veci v celom
rozsahu úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to vzhľadom
na okolnosť, že táto napriek právoplatne nariadenému neodkladnému opatreniu z 11.3.2024, ktoré je
vykonateľné, neprípustne pokračuje vo svojich neoprávnených zásahoch do práva na ochranu osobnosti
navrhovateľa, čo navrhovateľ v konaní jednoznačne osvedčil poukazom na ďalšie videozáznamy,
resp. príspevky žalovanej jednak uverejnené na jej facebookovej stránke „Iniciatíva za vymazaných

rodičov“, ako napokon i poukazom na samotné založenie webovej stránky I. zameranej na diskreditáciu
navrhovateľa na verejnosti. Odvolací súd v uvedenom konaní žalovanej vzhliadol výnimočné dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré o trovách konania aplikovaním §257 CSP v danej veci rozhodol
plne v prospech neúspešného navrhovateľa.
17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a

nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).