Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Andrea Soukupová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/27/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100290
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100290.2
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: GreenTeq, s. r. o., so sídlom Ozanova 147, 018 53
Bolešov, IČO: 45 378 657, právne zastúpený: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky,
IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100479937/2025 zo dňa 31.01.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 14.04.2025 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100479937/2025 zo dňa 31.01.2025, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102327639/2024 zo dňa 12.08.2024, ktorým správca dane určil
rozdiel dane v sume 3.480,70 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018, keď
nepriznal nadmerný odpočet v sume 1.039,74 Eur a vyrubil daň v sume 2.440,96 Eur.
2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a)zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“),
a to s prihliadnutím na skutočnosť, že správca dane vydaným rozhodnutím dorubil žalobcovi rozdiel na
dani vo výške 3.480,70 Eur za zdaňovacie obdobie január 2018, avšak v rámci celého daňového konania
mu dorubil rozdiel na dani v sume 24.268,44 Eur, pričom základné imanie žalobcu tvorí peňažné imanie
vo výške 5.000,- Eur. Návrh dôvodil tým, že vzhľadom na výšku základného imania, by mu okamžitým
výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma predlženia v zmysle ustanovenia § 3 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii. V súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žalobca poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/141/2017 zo dňa 30.01.2018, v
ktorom súd uviedol, že „žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala,
avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí“.
Žalobca ďalej zdôraznil, že je riadne podnikajúci subjekt, vykonávajúci podnikanie už viac ako 15 rokov,
ktorý si plní svoje viaceré povinnosti, platí mzdy a odvody, rovnako platí dane, ako aj každomesačnú
daň z pridanej hodnoty. Uviedol, že chce naďalej podnikať, avšak v prípade, ak by došlo k vykonaniu
rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie uvedené činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. V
závere návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca skonštatoval, že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí
závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom nejde o dôvody len všeobecnej povahy.
Navyše, priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a nedôjde ním k zásahu do
práv tretích osôb.3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 11.08.2025
a uviedol, že sa jedná len o všeobecné tvrdenia žalobcu, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových
okolností, celkovej ekonomickej situácie žalobcu a osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi.
Žalobca tvrdenia o negatívnom dopade nedoložil žiadnymi dôkazmi, čiže nepreukázal svoje celkové
ekonomické pomery t. j. do akej miery by realizácia napadnutého rozhodnutia negatívne ovplyvnila a
ohrozila jeho existenciu. Žalobca len tvrdil, ale neosvedčil, že výkonom rozhodnutia žalovaného ako
i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska
škoda, finančná škoda alebo iný nenapraviteľný následok. Na záver žalovaný uviedol, že navrhuje návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietnuť.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
8. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy.
9. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok,
je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha.
Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom
napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o
následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca
expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie
konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne potenciálnu hrozbu závažnej ujmy
(iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a
súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj keď žalobca nieje povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí
žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny súd osobitne
akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.
10. Správny súd po oboznámení sa s sa s tvrdeniami žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, ako aj s listinami pripojenými k návrhu dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej
ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, a
to v podobe nenapraviteľného následku spočívajúceho v reálnom ohrození podnikateľských aktivít
žalobcu. Žalobca neosvedčil svoju ekonomickú situáciu a ani neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo
zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné
konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu na strane žalobcu.
Žalobca neosvedčil, že je nevyhnutné, inštitútom odkladného účinku, ktorý je mimoriadnym právnym
prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutých právoplatných
rozhodnutí orgánu verejnej správy na žalobcu, chrániť jeho aktuálnu podnikateľskú situáciu. Je potrebné
trvať na tom, aby žalobca tvrdil a osvedčil také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych
následkov pre žalobcu bez pochýb zrejmá. Správny súd zdôrazňuje, že je potrebné prihliadať na to,
že následky predpokladané § 185 SSP, by mali mať vážny nenapraviteľný charakter, resp. hrozba
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí
by mala byť svojou intenzitou porovnateľnou týmto nenapraviteľným následkom. Hrozba uvedených
následkov musí byť pritom spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou
žalobou napadnutých rozhodnutí, alebo jeho inými následkami. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca
len všeobecne tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je
možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
skutočne hrozí.
11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy žalobca podložil jeho hypotetickými úvahami o možných
následkoch. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval
hypotetickou úvahou o stave, ktorý však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami.
Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako
prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným
zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého
výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným
spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade právnickej osoby – jej majetková
a finančná situácia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o
odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie
správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo
veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok
zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre
mimoriadneprípady,ktorézákonodarcavymedzilv§185písm.a)alebopísm.b)SSPslovamiohroziacej
závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí,
prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným
spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b)
SSP. Preto je potrebné, aby navrhovateľ odkladného účinku správnej žalobe jednoznačne osvedčil jeho
opodstatnenosť.
12. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vzhľadom na výšku základného imania by okamžitým výkonom
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi „závažná ujma predlženia“ v zmysle zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“),
správny súd uvádza, že v zmysle § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa
osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jehomajetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty
určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné
výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak
možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku
alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré
sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v
poradí ako podriadené pohľadávky. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
neosvedčil svoje tvrdenie o tom, že je predlžený v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 3 ZKR,
nakoľko neosvedčil hodnotu záväzkov ani hodnotu majetku. Výška základného imania je na rozdiel od
obchodného majetku v podstate iba účtovnou veličinou, ktorá zväčša nezodpovedá reálnemu stavu
majetku spoločnosti. Skutočná hodnota majetku spoločnosti závisí od výsledkov jej hospodárenia. Ani
tie však žalobca neosvedčil. Odhliadnuc od uvedeného ani samotné predlženie by samo o sebe nebolo
dôvodom pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pokiaľ je žalobca v
nepriaznivej ekonomickej situácii, tak to nie je dôsledkom výkonu rozhodnutia žalovaného, príp. aj v
spojení s iným rozhodnutím, ktorým bol vyrubený rozdiel na DPH.
13. Správny uvádza, že každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť na peňažné plnenie, je
zásahom do majetkovej sféry dotknutej osoby, avšak právna úprava odkladného účinku správnej žaloby
nespája automaticky s každým rozhodnutím ukladajúcim povinnosť na peňažné plnenie odkladný
účinok správnej žaloby. Pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyžaduje vyhodnotenie
konkrétnych skutkových okolností, ktoré musia byť osvedčené. Žalobca rovnako však neosvedčil,
že sa nachádza v zlej finančnej situácii, ktorá by mala byť dôsledkom výkonu správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca neosvedčil konkrétne skutočnosti, z ktorých by mal
správny súd preukázané, že by ev. okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda. Vzhľadom na uvedené je
potrebné konštatovať, že žalobca neosvedčil ani ďalšie skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by
mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy, hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok.
14. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v
§ 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne
a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou
napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda. Správny súd zohľadnil aj výšku peňažnej
povinnosti uloženú napadnutým rozhodnutím. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol
žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného by
mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú finančnú škodu,
či nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa.
Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale
musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu
SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj
na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje
na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností
závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
15. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí mu tvrdený
následok, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP
zamietol.
16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.