Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sa/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100462
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100462.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Račianska č. 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, v konaní o žalobe na obnovu konania
vedeného na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 29Sas/16/2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 18.06.2025 doručila Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej v texte aj len ,,správny
súd“) listinné podanie zo dňa 15.06.2025, ktoré označila ako ,,Žaloba na obnovu konania“.

2. Z dôvodu zmätočného uvádzania rôznych spisových značiek rozhodnutia, resp. konania, ktorého
obnovy sa žalobkyňa domáhala, ju správny súd uznesením sp. zn. 30Sa/8/2025 zo dňa 16.07.2025
vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia uviedla presné označenie rozhodnutia, proti ktorému
jej žaloba na obnovu konania smeruje.

3. Podaním zo dňa 27.07.2025 žalobkyňa upresnila, že išlo o pisársku chybu a že svojou žalobou

na obnovu konania zo dňa 15.06.2025 sa domáha obnovy konania vo veci právoplatného uznesenia
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sas/16/2024-30 zo dňa 07.01.2025.

4. V odôvodnení žaloby na obnovu konania žalobkyňa okrem iného uviedla, že rozhodnutie súdu zo
dňa 07.01.2025 bolo vydané bez verejného konania, bez jej účasti, čím došlo k vedomému porušeniu
jej základných procesných práv daných jej článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu

základných ľudských práv ako aj článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Ďalej poukázala na skutočnosť, že
dňom úmrtia jej manžela jej ako vdove vznikol nárok na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46
v spojitosti s § 49 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení
neskorších predpisov, ako aj nárok na vdovský dôchodok podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tento zákonný nárok, teda vdovský výsluhový
dôchodok, si uplatnila u Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR žiadosťou zo

dňa 01.02.2021. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže SR svojím rozhodnutím zo
dňa 03.03.2021 žalobkyni nepriznalo vdovský výsluhový dôchodok z dôvodu, že jej manžel ku dňu
úmrtia XX.XX.XXXX nesplnil podmienku doby trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový
dôchodok. Žalobkyňa uviedla, že takéto tvrdenie je v rozpore s právoplatným rozhodnutím Generálneho
riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zo dňa 12.03.1997, v ktorom je uvedené, že služobný
pomer pre účely príspevku za službu trval 31 rokov. Žalobkyňa má zato, že ide o protiprávne konanie zo

strany Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, ktorým je vedome porušovaný
všeobecný zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, zakázaný článkom 14 Európskeho Dohovoruna ochranu základných ľudských práv, Listiny základných ľudských práv, ako aj príslušných ustanovení
zákona č. 365/2004 Z. z. týkajúcich sa sociálnych dávok.

5. Ďalej žalobkyňa v žalobe na obnovu konania uvádzala, že rozhodnutím z 13.06.2000 Generálne
riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže SR jej manželovi priznalo starobný dôchodok podľa §
132, 133 zákona č. 100/1988 Zb. od 13.03.2000. Uvedenú skutočnosť podľa žalobkyne potvrdzuje
Oznámenie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zo dňa 01.07.2002.
Z uvedeného dôvodu podľa žalobkyne jej bol a mohol byť priznaný len vdovský výsluhový dôchodok,

čo má potvrdzovať aj rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zo
dňa 17.12.2020. Žalobkyňa tiež uvádzala, že rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej
a justičnej stráže SR zo dňa 12.06.2000 Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže SR
od 01.07.2000 zastavilo (teda neodňalo) manželovi žalobkyne vyplácanie príspevku za službu, ktorý mu
právoplatnýmrozhodnutímzodňa12.03.1997priznalood01.03.1997.Žalobkyňajetedatohonázoru,že
jej ako vdove po smrti manžela vznikol zákonný nárok aj na vdovský výsluhový dôchodok z manželovho

vzniknutého výsluhového príspevku (od 01.07.2002 považovaného za výsluhový dôchodok). Keďže jej
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže SR nepriznalo vdovský výsluhový dôchodok,
na ktorý podľa názoru žalobkyne jej vznikol zákonný nárok dňom 21.11.2020, ani ďalšími svojimi
nasledujúcimi rozhodnutiami, ako aj rozhodnutím zo dňa 26.08.2024, tak považuje svoju žalobu
na obnovu konania vo veci právoplatného uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

29Sas/16/2024-30 zo dňa 07.01.2025 za legitímnu a oprávnenú.

6. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa vo svojej žalobe na obnovu konania v znení jej upresnenia
zo dňa 27.07.2025 navrhla správnemu súdu rozsudkom povoliť obnovu konania vo veci uznesenia
Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 29Sas/16/2024-30 zo dňa 07.01.2025.

7. Predtým, ako by správny súd meritórne prejednal žalobu žalobkyne na obnovu konania, primárne
skúmal, či sú splnené procesné podmienky na jej prejednanie.

8. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva a slobody

účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia, neboli odstránené priznaným primeraným
zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

9. Podľa § 476 SSP v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,
b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
c) dôvod obnovy,

d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas,
e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,
f) žalobný návrh.

10. Podľa § 477 ods. 1, ods. 2 SSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas

trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas
trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

11. Podľa § 480 ods. 2 SSP žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval.
Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu

na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

12. Podľa § 481 ods. 2 SSP dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov,
keď nie je viazaný žalobnými bodmi.13. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
je zjavne nedôvodná.

14. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

15. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak

a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

16. Podľa § 147 ods. 1 SSP správny súd rozhoduje uznesením, ak
a) nerozhoduje vo veci samej,
b) tak ustanovuje tento zákon.

17. Z rozhodovacej činnosti je správnemu súdu známe, že Uznesením Správneho súdu v Banskej
Bystrici č. k. 29Sas/16/2024-30 zo dňa 07.01.2025 bolo odmietnuté podanie žalobkyne zo dňa
23.10.2024 v spojení s podaním zo dňa 08.12.2024 a žiadnemu z účastníkov konania nebola
priznaná náhrada trov konania. Dôvodom odmietnutia podania bol nedostatok procesnej podmienky
- nezrozumiteľnosť podania, nakoľko žalobkyňa sa domáhala preskúmania rozhodnutia iného orgánu

verejnej správy, než toho, ktorý označila za žalovaného. Napriek výzve a poučeniu správneho súdu
žalobkyňa predmetnú vadu správnej žaloby neodstránila, v dôsledku čoho správny súd nemohol
v konaní pokračovať. O kasačnej sťažnosti žalobkyne podanej proti Uzneseniu Správneho súdu
v Banskej Bystrici č. k. 29Sas/16/2024-30 zo dňa 07.01.2025 rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky Uznesením sp. zn. 6Ssk/42/2025 zo dňa 30.04.2025 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol

a účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

18. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade
nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal.

Obnova konania v zmysle procesnej právnej úpravy sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o
žalobe na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby
na obnovu konania. Až po kladnom rozhodnutí správneho súdu o povolení obnovy konania nasleduje
druhá fáza, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, kedy následne
správny súd bez ďalších návrhov vo veci znova koná a žalobu v povolenej obnove konania opätovne

prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní
obnovy (§ 485 SSP). Zo skutočnosti, že sa zasahuje do právnych vzťahov, ktoré už boli upravené
právoplatným rozhodnutím súdu, vyplýva aj povinnosť a zodpovednosť správneho súdu obozretne,
dôsledne a s prihliadnutím na všetky okolnosti skúmať danosť dôvodu na povolenie obnovy už raz
právoplatne skončeného konania a to mimo kasačného konania, v ktorom koná a rozhoduje kasačný

súd. Tento mimoriadny procesný inštitút môžu uplatniť oprávnené subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia
zákonom taxatívne vymedzených podmienok uvedených v § 472 SSP, pričom sa jedná o objektívne
podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Správny súdny poriadok upravuje tri situácie, kedy
možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná
len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného

účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol
alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré
mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné
dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie
správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo

Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.19. Po posúdení obsahu žalobkyňou podanej žaloby na obnovu konania správny súd konštatuje, že ani
jeden z uvedených dôvodov prípustnosti obnovy konania podľa § 472 SSP žalobkyňa ani len netvrdila.
Uvádzala len vlastné právne posúdenie svojho nároku na vdovský výsluhový dôchodok.

20.Keďževšakvprejednávanomprípadeideožalobunaobnovukonaniavsociálnychveciach,vkonaní
o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, nie je viazaný ani dôvodmi žaloby na obnovu
konania v zmysle § 481 ods. 2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú eventuálne dané
ďalšie dôvody na obnovu konania, ktoré žalobkyňa v žalobe neuviedla a správny súd sa teda zaoberal

posúdením dôvodnosti podanej žaloby a prípustnosti obnovy konania, aj keď žalobkyňa výslovne žiadny
zákonom predpokladaný dôvod v zmysle dikcie ust. § 472 SSP netvrdila.

21. Ako už bolo uvedené aj vyššie, Správny súdny poriadok predpokladá len tri situácie, kedy je možné
napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. § 472 písm. a) SSP sa
jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka

konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu
konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k
záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné
ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené
priznaným primeraným zadosťučinením. Napokon podľa písm. c) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu

konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

22. Správny súd ani z obsahu podanej žaloby, ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP, nezistil naplnenie
ani jedného z dôvodov obnovy konania podľa ust. § 472 SSP.

23. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva existencia dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania
v zmysle ust. § 472 písm. a) SSP t. j., že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobkyne v dôsledku
trestnéhočinusudcu,inéhoúčastníkakonaniaaleboosobyzúčastnenejnakonaní.Správnysúduvádza,
že pre uplatnenie tohto dôvodu je nevyhnutná existencia právoplatného odsudzujúceho rozsudku v

trestnej veci, z ktorého by vyplývalo, že subjekty uvedené v § 472 písm. a) SSP (resp. niektorý z nich)
boli právoplatne odsúdené za trestný čin spáchaný v súvislosti s rozhodovaním v konaní, ktoré chce
žalobkyňa obnoviť. Existenciu takéhoto rozhodnutia žalobkyňa netvrdila a ani nie je súdu známa z jeho
činnosti a teda ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP správny súd existenciu takého rozhodnutia nezistil.
Subjektívne tvrdenie žalobkyne o tom, že konanie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej

strážeSRpovažujezaprotiprávne,prenaplneniedôvoduprípustnostiobnovykonanianiejepostačujúce
a je len prejavom nesúhlasu žalobkyne s predchádzajúcimi vydanými rozhodnutiami. Keďže žalobkyňa
nepodložila svoje tvrdenia právoplatným rozhodnutím o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania
aleboosobyzúčastnenejnakonaníasprávnysúdexistenciutakéhotorozhodnutianezistil,niejesplnená
podmienka podľa § 472 písm. a) SSP.

24. Pre povolenie obnovy konania podľa ust. § 472 písm. b) SSP je potrebná existencia rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo výroku alebo v odôvodnení tohto
rozsudku, že rozhodnutím správneho súdu alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim
a súvisiacim s rozhodnutím správneho súdu boli porušené základné ľudské práva alebo slobody

účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani priznaným primeraným
zadosťučinením. Správny súd k tomuto uvádza, že žalobkyňa ani netvrdila, ani nepredložila žiadne
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom by bolo konštatované, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, v konaní, ktoré žalobkyňa žiada žalobou
obnoviť, by boli porušené jej základné ľudské práva alebo slobody a správny súd existenciu takéhoto

rozhodnutia ani nad rámec žalobných bodov nezistil, preto nie je splnená ani podmienka pre obnovu
konania podľa § 472 písm. b) SSP. Subjektívny názor účastníka konania, že rozhodnutím správneho
súdu, rozhodnutím orgánu verejnej správy, resp. v konaní pred správnym súdom či orgánom verejnej
správy došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv alebo slobôd, na povolenie obnovy konania
nie je dostačujúci. Žalobkyňa žiadny rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva nepredložila, ani jeho

existenciu netvrdila, naopak argumentovala len svojimi právnymi názormi, čo mala možnosť urobiť už
v pôvodnom konaní.25. K tretiemu dôvodu na povolenie obnovy konania správny súd uvádza, že žalobkyňa nedoložila
žiadnerozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnie,RadyEurópskejúniealeboKomisie,sktorýmbybolo
rozhodnutie správneho súdu, v súvislosti s ktorým sa žalobkyňa domáha obnovy konania (rozhodnutie

Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07.01.2025, č. k. 29Sas/16/2024-30, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.01.2025), v rozpore. Účastníkmi pôvodného správneho súdneho konania, ktoré
žiada žalobkyňa obnoviť, boli len žalobkyňa a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Račianska č. 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, ako žalovaný. Žalobkyňa existenciu
rozhodnutia vyššie vymenovaných orgánov Európskej únie, ktoré by bolo vydané vo veci záväznej pre

účastníkov konania, ani len netvrdila. Ani pri posudzovaní obsahu žaloby nad rámec žalobných bodov
správny súd existenciu takého rozhodnutia nezistil, takéto rozhodnutie mu nie je známe z jeho činnosti.
Nebola tak splnená ani podmienka na obnovu konania podľa § 472 písm. c) SSP.

26. Keďže žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti
žaloby na obnovu konania podľa § 472 SSP, či už podľa písm. a) (právoplatný odsudzujúci rozsudok),

písm. b) (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bola samotná
žalobkyňa a týkalo by sa rozhodnutia v konaní, ktorého obnovu žalobkyňa žiada povoliť) alebo písm. c)
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie) a tieto skutočnosti ako
dôvodprípustnostiobnovykonaniaanivžalobeoobnovukonanianeuvádzala,aleuvádzalalentvrdenia,
ktorésúpreprípustnosťpovoleniaobnovykonaniaprávneirelevantnéasprávnysúdanipostupompodľa

§ 481 ods. 2 SSP sám nezistil žiaden relevantný dôvod na obnovu konania, správny súd žalobu ako
zjavne nedôvodnú podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol (výrok I.).

27.Správnysúdžalobunaobnovukonaniauznesenímodmietol,pretonebolopotrebné,abyjudoručoval
ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd

odmietol formou uznesenia (§ 147 ods. 1 v spojení s § 483 ods. 1 SSP) bez nariadenia pojednávania, a
teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho
súdneho poriadku, ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho
prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v
prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval

tak, že zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.

28. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

29. Podľa § 171 ods. 1 a 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo
zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník
konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto
trov ostatným účastníkom konania.

30. Podľa § 480 ods. 1 SSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia
druhej časti tohto zákona.

31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP tak,
že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.), pretože žaloba

bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti
rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na
Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP). Pri
listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis

s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).