Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118214462
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4118214462.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Pavol Torňoš, advokát, so sídlom Tomášikova 50/
D, 831 03 Bratislava, IČO: 30 854 211, proti žalovanému: F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B.
I. XXX/XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, v konaní

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/152/2018 - 1040 zo dňa 16. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov vyporiadal tak, že:

I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal veci:
1. odkupnú hodnotu životného poistenia č. 38580644 v B. - D. G. B. ku dňu 16.12.2015 129,31 eura

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné veci:

1. kávovar Espresso 100 eur
2. televízor SAMSUNG 100 eur
3. jedálensky stôl 100 eur
4. konferenčný stolík 50 eur
5. stoličky v počte 8 ks 50 eur
6. komoda pod TV z masívneho dreva 50 eur

7. ratanová sedačka (2 kreslá, jedna rohová sedačka a konferenčný stolík s matracmi) 50 eur
8. 2 skrine IKEA – šatníkové 25 eur
9. finančné prostriedky na účte č. J. XXXX XXXX XXXX K. J. J. F. ku dňu 02.11.2015 29.822,64 eura
10. finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX v H. J. B. ku dňu 16.12.2015 1.777, 61 eura
11. finančné prostriedky na investičnom životnom poistení č. 72828613 u spoločnosti E. L. G. B. 2.215
eur

12. finančné prostriedky na investičnom životnom poistení č. 55005051 u spoločnosti E. L. G. B. 643,77
eura
13.finančnéprostriedkynainvestičnomživotnompoisteníč.71816125uspoločnostiE.L.G.B.1.962,26
eura
14. pohľadávka masy BSM voči žalovanému z titulu opravy vozidla SEAT CORDOBA, EČV: E. 800 eur

III. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielov sumu 19.135,55 eura do 50 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

V. Strany sú povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok vo
výške 1.136 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1.1. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na § 100 ods. 1, § 101, § 143, § 145 ods.
1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

1.2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na návrh žalobkyne zo dňa 10.12.2018, ktorým sa domáhala, aby
súd vyporiadal majetok patriaci do BSM strán. Počas manželstva, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa
16.12.2015, nadobudli manželia hnuteľné veci a finančné úspory. V rámci vyporiadania BSM navrhovala
prikázať hnuteľné veci žalovanému s tým, že žalovaný jej vyplatí podiel v rozsahu 1/2 v sume 201.648
eur.

1.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi.
Súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa 01.10.2005 a právoplatne rozvedené dňa
16.12.2015. Z manželstva pochádzajú dve deti. Návrh bol podaný dňa 10.12.2018.

1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by podiely
sporových strán nemali byť rovnaké. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil 8 hnuteľných vecí
v sume 525 eur, ktoré patria do BSM ku dňu zániku, a ktoré sú špecifikované vo výroku napadnutého
rozhodnutia pod položkou II. 1.-8.. V prípade, že v čase rozhodnutia už nejaká vec neexistuje, premetom
výroku rozhodnutia bolo finančné vyporiadanie tej ktorej hnuteľnej veci. Súd tieto veci či finančnú

hodnotu prikázal žalovanému, u ktorého sa mali veci v čase zániku BSM nachádzať. Súd podľa odhadov
sporových strán určil sumy vecí, pričom k námietkam voči takto určeným sumám nedošlo. Strany sporu
uvádzali aj ďalšie hnuteľné veci, avšak sa nepreukázala ich reálna existencia u jednej zo strán v čase
zániku BSM, respektíve, že vôbec patrili do masy BSM, či existovali (elektronika, nábytok). Veci, ktoré
užívali deti, súd do masy BSM nezahrnul. Súd vylúčil motorové vozidlo SEAT, pretože podľa správy

Dopravného inšpektorátu bol nadobúdateľom motorového vozidla brat žalovaného, ktorý mu auto počas
manželstva daroval. Žalovaný však počas manželstva investoval do vozidla, keď bolo niekoľkokrát
havarované, okrem toho opravoval aj prevodovku v rozsahu 800 – 1.000 eur, preto súd túto pohľadávku
vočižalovanémuzahrnuldomasyBSM,keďzprostriedkovBSM–počasmanželstvaopravilprevodovku
na vozidle v jeho výlučnom vlastníctve.

1.5. Súd sa zaoberal aj masou finančných prostriedkov sporových strán ako manželov. Bolo zistené, že
na účte žalobkyne v H. J. B. bol ku dňu 16.12.2015 stav účtu –654,13 eura, ktorá suma patrí do BSM, a
preto ju súd zohľadnil pri vyporiadaní podielov. Zostatok žalovaného na účte v H. J. B. ku dňu 16.12.2015
predstavoval sumu 1.777,61 eura, túto sumu súd v rámci vyporiadania BSM prikázal žalovanému. Súdu

sa nepodarilo zabezpečiť dôkaz o stave účtu žalovaného v Belgicku v ING k 16.12.2015.

1.6.Súdsanestotožnilsnázoromžalovaného,žefinančnéprostriedkyžalobkyne,ktorémalazprenájmu
bytupočasmanželstvavsume10.769,87eura,bymalipatriťdoBSM.Súduviedol,žežalobkyňazpríjmu
bytu hradila náklady na predmetný byt, nedoplatky, časť bola hradená na účet matky žalobkyne, ktorá

jej finančne pomáhala aj počas manželstva, tvrdila, že ich použila aj na zabezpečenie detí. Nebolo
možné dopátrať podrobné účtovníctvo ohľadne bytu a použitých finančných prostriedkov. Tieto príjmy
predstavovali nižšiu sumu ako bol príjem žalovaného v zahraničí, nie je teda logický predpoklad, že by
vznikli nejaké nespotrebované úspory. Súd tak do vyporiadania zahrnul len prostriedky na dvoch účtoch
žalovaného a debet na účte žalobkyne.

1.7. V rámci dokazovania boli zistené finančné poistenia žalobkyne a žalovaného. Žalobkyňa mala
uzavreté životné poistenie č. 38580644 zo dňa 05.01.1996 s odkupnou hodnou ku dňu 16.12.2015
v sume 129,31 eura. Súd ako nehospodárny zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania,
či z poistky žalobkyne bolo nejaké čiastočné odkúpenie, teda či bola v priebehu zmluvy žalobkyni

nejaká suma vyplatená. Žalovaný mal uzatvorené tri poistné zmluvy. Zmluva č. 72828613 uzatvorená
dňa 18.07.2006 mala odkupnú hodnotu ku dňu 16.12.2015 v sume 2.215 eura, zmluva č. 55005051
uzatvorená dňa 13.10.2009 mala ku dňu 16.12.2015 odkupnú hodnotu 643,77 eura. Dňa 22.06.2001
bola uzatvorená zmluva č. 71816125, ktorá mala ku dňu uzatvorenia manželstva odkupnú hodnotu606,11 eura a ku dňu zániku BSM sumu 2.568,37 eura. Žalovaný namietal, že tieto prostriedky nemajú
byť zahrnuté do BSM, keďže ich žalobkyňa navrhla až tri roky po zániku BSM. Podľa názoru súdu mohli
strany až do skončenia dokazovania špecifikovať veci patriace do BSM. Ak by sa súd stotožnil s touto

námietkou,takbyaniúdajnásuma10.769,87euraakopríjemzprenájmubytužalobkyneašpecifikovaná
na poslednom pojednávaní nemohla patriť do masy BSM. Súd považoval za jediné reálne určenie
finančných prostriedkov patriacich do BSM vychádzať z ich odkupnej hodnoty v čase zániku BSM. Pri
zmluve, ktorá vznikla skôr ako manželstvo, súd odrátal odkupnú hodnotu v čase uzavretia manželstva
(2.568,37eura–606,11=1.962,26eura),atútozahrnuldomasyBSM.Odkupnúhodnotuvsume129,31

eura prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a odkupné sumy vo výške 2.215 eura, 643,77 eura
a 1.962,26 eura do výlučného vlastníctva žalovaného.

1.8. Masa BMS, s ktorou disponovala žalobkyňa, predstavovala sumu 129,31 eura, masa BSM, s ktorou
disponoval žalovaný, predstavovala sumu 37.746,28 eura (hnuteľné veci 525 eur, účty 31.600,25
eura, poistné zmluvy 4.821,03 eura, pohľadávka 800 eur). Celková masa BSM účastníkov predstavuje

hodnotu 37.875,59 eura. V rámci vyporiadania podielov účastníkov, keď súd ustálil, že ich podiely majú
byť rovnaké (18.937,795 eura), po odrátaní prikázaného podielu žalobkyne v sume 129,31 eura mal
žalovaný uhradiť žalobkyni v rámci vyrovnania podielov sumu 18.808,485 eura. V rámci vyporiadania
BSM však bolo potrebné vyporiadať aj debet na strane žalobkyne v sume 654,13 eura. Vzhľadom na to,
že podiely manželov sú rovnaké, polovičkou sa podieľa žalovaný na debete, teda v sume 327,065 eura.

Túto sumu súd pripočítal k sume 18.808,485 a celkovú sumu 19.135,55 eura súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni. Vzhľadom na výšku sumy, súd poskytol žalovanému na splnenie tejto povinnosti 50
dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

1.9. Podľa § 255 ods. 2 CSP súd žiadnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania, keďže

vyporiadanie BSM bolo u každého rovnaké, pričom obe strany boli vo svojich vyjadreniach pomerne
rovnako úspešní.

1.10. Podľa zákona č. 71/1992 Zb. súd zaviazal strany v zmysle položky 6b prílohy spoločne
a nerozdielne na zaplatenie súdneho poplatku v sume 1.136 eura. Súdny poplatok sa určuje z ceny

všetkých vecí patriacich do BSM. Masa BSM patrí obom stranám sporu, sú tak povinní plniť spoločne
a nerozdielne. Súdny poplatok predstavuje 3 % z hodnoty predmetu sporu (hnuteľné veci, finančné
prostriedky, spolu 37.875,59 eura, nezahrnutý debet na účte žalobkyne).

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365

ods. 1 písm. b), d), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a podľa
§ 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

2.1. Žalovaný namietal, že súd na jednej strane sám z vlastnej iniciatívy vykonal dôkazy aj bez návrhu
sporových strán (iniciatívne zisťovanie údajov o životných poistkách žalovaného), kým na druhej strane

vykonanie totožného úkonu nielenže sám nevykonal, ale dokonca zamietol aj návrh právneho zástupcu
žalovaného na vykonanie totožného dôkazu, a to dokonca s odôvodnením, že by aj tak nezmenil svoje
rozhodnutievoveciavykonanýdôkazbynepriniesolžiadnezmenyvjehorozhodovaní.Súdmalvykonať
rovnaké dôkazy na oboch stranách.

2.2. Zároveň namietal, že súd rozhodoval na základe neúplného zistenia podstatného dôkazu – stav
finančných prostriedkov na účte žalovaného nebol preukázaný ku dňu zániku manželstva (16.12.2015),
ale len k začiatku novembra 2015, čo žalovaný namietal aj počas konania (z dôvodov zvýšených
výdavkov na zabezpečenie nájomného bývania žalovaného po návrate zo zahraničia do SR v druhej
polovici roka 2015). Navyše si súd pri ústnom odôvodňovaní rozhodnutia úplne mýlil dôkaznú situáciu,

keď si mýlil dátumy zisteného stavu účtu (súd sa vyjadroval o konci roka 2015) a dátum právoplatnosti
zániku manželstva (súd mylne označoval tento termín ako 01.10.2015).

2.3. Vytýkal súdu, že pripustil navrhované dôkazy žalobkyne aj po stanovenej 3 ročnej lehote. Uvedené
sa týka pripustenia dokazovania životných a úrazových poistiek žalovaného. Súd ignoroval vyjadrenie

žalovaného, že tieto poistky boli založené jeho rodičmi ešte pred uzatvorením manželstva, ale tiež
sa nevyrovnal s tvrdením žalovaného, že vybrané poistky hradené rodičmi v období aj po uzatvorení
manželstva a neboli teda všetky v plnej miere hradené zo spoločného majetku manželov, preto ani stav
týchto poistiek nemôže byť súčasťou vyporiadania BSM.2.4. Namietal, že súd vykonával odhad stanovenia hodnoty vecí „od oka“ a obdobným spôsobom boli
stanovené ceny aj ďalších vecí, ktoré súd pripustil do vyporiadania BSM, hoci už neexistujú. Na druhej

strane, všetky veci, ktoré ostali po rozvode u žalobkyne, súd nepripustil do vyporiadania BSM (nábytok
v byte žalobkyne alebo nábytok, ktorý žalovaný previezol zo zahraničia žalobkyni na vlastné náklady
a pod.).

2.5. Súd zahrnul do vyporiadania BSM aj opravu auta, a to v sume, ktorá nebola zistená žiadnym

listinným dokladom (faktúra zo servisu), len na základe hrubého odhadu žalovaného. Súd však ignoroval
skutočnosť, že oprava prevodovky bola nutná s veľkou pravdepodobnosťou z dôvodu troch dopravných
nehôd, ktoré s uvedeným vozidlom spôsobila samotná žalobkyňa. Súd však odmietol do vyporiadania
BSM zaradiť príjem žalobkyne z prenájmu nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Súd odmietol v tejto
súvislosti zahrnúť aj náklady na opravu tohto majetku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne (náklady na
exekúciu, náklady na maľovanie, platby sa opravy bytu a pod.), ktoré podľa vyjadrenia žalobkyne mali

byť hradené z príjmu z prenájmu.

2.6. V ďalšej časti žalovaný namietal nesúlad písomného rozsudku s ústnym vyhlásením. Uviedol, že
pri vyhlásení rozsudku si súd mýlil dátum rozvodu, ktorý uviedol, že je 01.10.2015 a stav zistenia účtu
žalovaného ku koncu roku 2015. V písomnom vyhotovení sú však už uvedené správne dátumy, ale súd

sa nevysporiadal s tým, že rozhodoval na základe neúplného zistenia veci (teda stav na belgickom účte
žalovaného nebol zistený k 16.12.2015).

2.7. Podľa názoru žalovaného sa žalobkyňa nedôvodne podaným návrhom domáhala vyplatenia
polovice z celej časti čistého príjmu žalovaného počas trvania manželstva vo výške 310.267 eur,

pričom išlo o jediný príjem z celej rodiny, z ktorého boli hradené všetky výdavky. Žalobkyňa sa
tiež nedôvodne domáhala vyplatenia vymyslenej pohľadávky vo výške 50.000 eur za vymyslené
investovanie žalovaného do majetku tretej osoby.

2.8. Súd nemal zahrnúť do masy BSM položky uvedené v II. výroku v bodoch 1.-8., pretože žalovaný

opakovane ponúkal tieto veci, avšak žalobkyňa o ne neprejavila záujem, teda z právneho hľadiska
môžeme konštatovať, že ich opustila. Na druhej strane však súd odmietol do vyporiadania BSM zahrnúť
veci, ktoré žalovaný nikdy sám a dobrovoľne neopustil, ktoré mu nikdy neboli žalobkyňou ponúkané,
a ktoré žiadal v tomto konaní vyporiadať (spoločný nábytok v byte žalobkyne, príjem z prenájmu bytu
žalobkyne).

2.9. Súd by mal do masy BSM zahrnúť prostriedky vo výške 2.800 až 3.200 eur, ktoré žalobkyňa uhradila
z príjmu z prenájmu (dlh za vodu vo výške 800 – 1.200 eur, výmena jadra, rozbitého WC, kúpeľňa,
maľovanie spolu vo výške 2.000 eur).

2.10. Žalovaný namietol, že neprebehlo dokazovanie ohľadom výšky podielov na vyporiadaní BSM.
Súd neprihliadal na to, že žalobkyňa bola v čase rozvodu výlučnou vlastníčkou 3-izbovej nehnuteľnosti
v Bratislave, kým on si musel platiť prenájom na zabezpečenie bývania po návrate zo zahraničia. Tiež
súd neprihliadal na to, že žalovaný musel počas celého trvania manželstva hradiť všetky výdavky.
Súd sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s majetkom sporových strán, s príjmami sporových strán, so

starostlivosťou o domácnosť, o ktorú sa starali výlučne z príjmu žalovaného. Vzhľadom na to považuje
rozhodnutie súdu za nespravodlivé.

2.11. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol:
- aby súd vykonal dôkazy týkajúce sa životného poistenia žalobkyne č. 38580644 B. – D. G. B.,

- aby súd nezahrnul do vyporiadania BSM hnuteľné veci uvedené v položkách 1. – 8., ktoré žalobkyňa
sama opustila a nejavila o ne záujem v čase do rozvodu manželstva, keď si ich odmietla vziať
z posledného spoločného bývania,
- vyňať z vyporiadania BSM bod č. 9. finančné prostriedky na účte J. XXXX XXXX XXXX K. J. F. K. J.
vo výške 29.822,64 eura,

- vyňať z vyporiadania BSM finančné prostriedky žalovaného na investičnom životnom poistení č.
72828613 v spoločnosti E. L. G. (bod č. 11.), ktoré bolo uzatvorené ako detské poistenie syna M. C.,- vyňať z vyporiadania BSM finančné prostriedky žalovaného na investičnom životnom poistení č.
55005051 a 7181625 v spoločnosti E. L. G. (bod č. 12., 13.), ktoré boli založené rodičmi žalovaného
a nimi aj hradené aj počas trvania manželstva,

- vyňať z vyporiadania BSM pohľadávku voči žalovanému z titulu opravy vozidla SEAT CORDOBA
(položka č. 14.), ku ktorému neboli zdokladované žiadne listinné doklady o oprave, a ktoré muselo
byť opravené najmä z dôvodu troch havárii, ktoré s uvedeným vozidlom spôsobila sama žalobkyňa,
- vykonať dôkazy a zahrnúť do vyporiadania BSM príjem žalobkyne z prenájmu nehnuteľnosti v rokoch
2011 až 2015 vo výške 10.769,87 eura,

- vykonať dôkazy a zahrnúť do vyporiadania BSM náklady, ktoré žalobkyňa vynaložila zo spoločných
prostriedkov na opravu bytu z prenájmu rodičom ako dlžobu voči nim vo výške 2.800 eur,
- vykonať a vziať do úvahy dôkaz – zabezpečenie zistenia stavu účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX
v H. J. B. k dátumu 30.09.2005 (deň predchádzajúci uzatvorenia manželstva), priložený k odvolaniu.
Žalovaný disponoval finančnými prostriedkami vo výške 7.142,04 eura pred uzatvorením manželstva,
ktoré nie sú v žiadnom prípade majetkom BSM, a ktoré mali byť vyňaté z vyporiadania BSM (odrátaním

zo sumy zostatku žalovaného na danom účte k 16.12.2015),
- vziať do úvahy a zaradiť do masy BSM výbery žalobkyne v celkovej výške 10.095 eur (za obdobie 2012
až2015),ktoréžalobkyňaúčelovovyberalazúčtupočastrvaniamanželstva,aktorénebolispotrebované
v prospech rodiny, tieto výbery vyplývajú z výpisov z účtov žalobkyne predložených súdu počas tohto
konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil
skutkový stav a určil odkupnú hodnotu k 16.12.2015, ktorá bola ustálená v sume 129,31 eura. Súd
postupoval v súlade judikatúrou a vec aj správne právne posúdil.

3.1. Podľa názoru žalobkyne bolo na strane žalovaného, aby preukázal zostatok na jeho účte ku dňu
16.12.2015. Je nesporné, že žalovaný tak účelovo neurobil. Bez povšimnutia nesmie ostať skutočnosť,
že žalovaný v konaní tvrdil, že v J. na účte nič nemá, odmietol výpis z tohto účtu predložiť a súd pri
dlhotrvajúcom dokazovaní musel zistiť skutkový stav.

3.2. Ďalej uviedla, že žalovaný v konaní tvrdil rôzne skutkové veci bez toho, aby ich dôkazne podporil.

3.3. Súd vykonával odhad stanovenia hodnoty hnuteľných vecí vzhľadom na všetky skutočnosti správne.
Súd prvej inštancie prešiel položku po položke, ktoré zahrnul do vyporiadania BSM počas pojednávania
a k hodnote dospel vzájomným konsenzom strán, kde sa žalobkyňa a žalovaný k hodnote vyjadrili.

Pokiaľ žalovaný namieta existenciu vecí ku dňu zániku BSM, tak rovnako žalobkyňa a žalovaný tvrdili,
že niektoré veci, ktoré mali mať v dispozícii, nie sú. Žalovaný namieta, že sa súd s týmto nevyporiadal,
avšak opomína vec, že súd vec rozhoduje, nie dokazuje a preukazuje. Žalovaný v konaní neprodukoval
v tejto veci žiaden dôkaz a naopak veci, ktoré mal podľa zoznamu mať v držbe, sporoval a tvrdil, že ich
nemá, alebo neexistujú alebo že ich má žalobkyňa. Tvrdil a nepreukázal.

3.4. Súd správne zaradil do masy BSM cenu za opravu vozidla SEAT, hoci žalovaný namieta, že len na
základe jeho vyjadrenia, že nemá byť relevantné, lebo ho dôkazne nepodporil.

3.5. K námietke rozporu ústneho a písomného odôvodnenia rozsudku uviedla, že ide o špekulatívne

tvrdenie žalovaného, ktoré nenapĺňa odvolacie dôvody. Súd prvej inštancie na pojednávaní rozsudok
odôvodnil správne a uviedol aj rovnaký enunciát ako je uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku.

3.6. Žalobkyňa tvrdí, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, že platenie dlhu po nájomníkov
(pozn. odvolacieho súdu – z uvedeného preklepu nie je zrejmé, či mala žalobkyňa na mysli dlh

jedného nájomníka alebo viacerých nájomníkov), exekúciu a opravu nehnuteľnosti hradila žalobkyňa
zo spoločného. Je pravda, že vznikol dlh po nájomníkov (pozn. ide o preklep) vo výške cca 800 eur a
exekúcia. Tieto dlh (pozn. ide o preklep) hradili za žalobkyňu jej rodičia, čím vznikol dlh u rodičov, ktorý
ona uhradila rodičom až niekoľko rokov po zániku manželstva, nie počas trvania manželstva. Taktiež
žalobkyňa nemala počas trvania manželstva na opravu nehnuteľnosti istinu vo výške 2.000 eur, preto jej

túto opravu hradili rodičia a nehradila ho žalobkyňa zo spoločného. Žalobkyňa čiastočne dlh jej rodičom
uhradila až po niekoľkých rokoch od ukončenia manželstva. Tieto jej skutkové tvrdenia sú preukázané
listinnými dôkazmi a výpoveďou jej matky.3.7. Žalobkyňa vo vzťahu k príjmu z nájmu uviedla, že do určitého obdobia bolo nájomné od nájomníkov
posielané na účet jej matky, ktorá z neho hradila energie, a to čo žalobkyňa a deti potrebovali
v rámci bežnej spotreby v rámci manželstva, pričom financie boli spotrebované pre rodinu v J.. Od

určitého obdobia bolo nájomné posielané priamo na účet žalobkyne, ktorá z neho hradila energie,
a to čo žalobkyňa a deti potrebovali v rámci bežnej spotreby v rámci manželstva, pričom financie boli
spotrebované pre rodinu v J.. Vzhľadom na to, že žalovaný nedával žalobkyni peniaze, vznikol žalobkyni
ďalší dlh u rodičov. Žalobkyňa preukázala, že financie z nájmu boli spotrebované na chod domácnosti
a odôvodnené potreby maloletých detí. Žalovaný v J. udržiaval niekoľkoročný mimomanželský pomer

a zdržiaval sa doma sporadicky, pričom žalobkyňa nedisponovala jeho kartou a žalovaný zo spoločnej
masy BSM hradil výdavky na svoje odôvodnené potreby a radosti. Všetky financie 6.000 eur mesačne,
aj s kompenzáciou na deti a manželku v zahraničí chodili na účet žalovaného. On z tejto sumy vyčlenil
pre deti a manželku určitú sumu na mesiac, ktorá bola niekedy menšia ako 600 eur, stalo sa, že niekedy
bola žalobkyňa aj bez peňazí, pričom žalovaný s rodinou nežil. Žalobkyňa bola nútená spotrebovať aj
financie, ktoré boli určené na platbu energií a správcovskej spoločnosti a iné, čo potom musela hradiť

matka žalobkyne zo svojich peňazí. Žalovaný nevedel zo sumy 6.000 eur po dobu 5 a viac rokov našetriť
a poukazoval na nákladný život v zahraničí, avšak tvrdí, že žalobkyňa zo sumy 420 eur po odpočítaní
energií, poplatkov a nákladnom živote v J. by vedela niečo ušetriť. Žalobkyňa v konaní preukázala, že
nájomné bolo spotrebované na zabezpečenie potrieb domácnosti a odôvodnených potrieb maloletých
detí, dokonca ku dňu rozvodu bola v mínuse 700 eur a vznikli jej dlžobou u rodičov.

4. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že v odvolaní podrobne opísal dôvody, pre ktoré považuje
zamietnutie návrhu na vykonanie dokazovania ako nedôvodné. Súd nevyhovel návrhom žalovaného
ohľadne životnej poistky žalobkyne. Je pritom zrejmé, že platby poistenia, ktoré trvalo počas celého
manželstva (desať rokov), ako aj ďalších desať rokov predtým, museli byť oveľa vyššie, ako bola

zistená odkupná hodnota ku dňu právoplatnosti rozvodu 16.12.2015 vo výške 129,31 eura. Nevyhnutne
muselo dôjsť v období počas trvania manželstva k určitým výberom žalobkyne z tejto poistky. Sudca
dokonca uviedol, že by aj tak nezaradil uvedené výbery do masy BSM, nakoľko ich žalobkyňa mohla
spotrebovať. Na druhej strane súd vykonal dokazovanie nielen k výške sumy odkupnej hodnoty na
poistkáchžalovaného,aleskúmalajto,čiaakévýbery,vakejvýškebolipočasceléhotrvaniamanželstva

zo strany žalovaného zo všetkých jeho poistiek vykonané tak, aby ich mohol zahrnúť do masy BSM.

4.1. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav na účte žalovaného ku
dňu právoplatnosti zániku manželstva (16.12.2015), pretože v tom čase musel riešiť otázku vlastného
bývania v Bratislave. Je vymyslené tvrdenie žalobkyne, že „je nesporné, že žalovaný tak účelovo

neurobil“ (aby preukázal, že uvedená suma na účte ku dňu 15.12.2015 nezodpovedá sume zo začiatku
novembra2015).Žalovanýpodrobnenapojednávanívysvetlil,žeužneviezabezpečiťvýpiszbankového
účtu v zahraničí, pretože mu nechodili poštou v listinnej podobe, pričom v bankovej aplikácii už nebol
možný prístup k pohybom na účte starším ako 3 roky. Z uvedeného dôvodu súd inicioval vyžiadanie
kompletného výpisu z uvedeného účtu, avšak súd nezabezpečil rozhodujúci zostatok na účte ku dňu

zániku manželstva. Súd však neprihliadal na skutočnosť, že žalovaný si musel zabezpečovať vlastné
bývanie platením nájmu aj po zániku manželstva, kým žalobkyňa mohla svoju vlastnú nehnuteľnosť
v Bratislave v osobnom vlastníctve prenajímať aj naďalej.

4.2. Súd sa žiadnym spôsobom vecne nevyrovnal so skutočnosťou, že finančné prostriedky na

investičnom životnom poistení č. 72828613 sa týkali sporenia pre spoločného maloletého syna, a ako
také boli k dispozícii pre oboch (otca aj matku). Súd tiež nezohľadnil, že ďalšiu životnú poistku
žalovaného založili jeho vlastní rodičia ešte pred uzatvorením manželstva a platby aj počas manželstva
hradili jeho rodičia. Naopak, žalobkyňa klamala, keď tvrdila, že žiadnu poistku nemá, pretože sa neskôr
preukázal opak a súd zamietol návrhy žalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania týkajúce sa

poistky žalobkyne.

4.3. Súd vykonal odhad stanovenia hodnoty hnuteľných vecí na základe vymyslených odhadov
žalobkyne. Nie je vôbec pravdivé tvrdenie žalobkyne, že súd došiel k hodnote vecí vzájomným
konsenzom strán. Všetky uvedené veci sú už dávno po dobe životnosti a nepoužívané a ako

také bezcenné. Žalobkyňa zapieraním existencie iných hnuteľných vecí, ktoré zostali v jej osobnom
vlastníctve po zániku manželstva, dosiahla stav, že sa počas konania riešili iba hnuteľné veci, ktoré mali
byť vo vlastníctve žalovaného.4.4. Súd postupoval nesprávne, keď na jednej strane zahrnul do masy BSM opravu osobného vozidla
SEAT a na druhej strane nereflektoval na to, že žalobkyňa hradila zo spoločných prostriedkov BSM
z nájmu nehnuteľnosti všetky opravy, náklady na exekúciu a dlhy na energiách až vo výške 3.000 eur.

4.5. Opätovne žalovaný namietal nesúlad ústneho odôvodnenia rozsudku s jeho písomným
vyhotovením, na základe čoho priznal žalobkyni neúmerne vysokú čiastku.

4.6. Žalobkyňa tvrdila, že z prenájmu bytu nemá žiaden zisk, lebo všetko hradila rodičom za rôzne

opravy, exekúcie a dlhy na energiách po rôznych nájomníkoch, avšak v konaní bolo vypočítané, že aj
keby všetky energie hradila žalobkyňa a nie nájomníci, mala by zisk počas 4 rokov vo výške viac ako
10.000 eur. Žalobkyňa nevedela vysvetliť ani rozpor v tvrdení, koľkých nájomníkov mala. Súd však tento
zisk nezahrnul do masy BSM.

4.7. V tomto konaní, ale aj v konaní o ÚPP, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, bolo preukázané,

že všetky výdavky rodiny a kompletnú starostlivosť o celú domácnosť zabezpečoval výlučne žalovaný zo
svojho zárobku. Za vymyslené považuje aj tvrdenie žalobkyne, že žalovaný jej nedával žiadne finančné
prostriedky, pričom bol preukázaný opak, napr. že za obdobie 2012 -2015 previedol na účet žalobkyne
sumu 13.750 eur a ďalšie finančné prostriedky jej boli poskytované v hotovosti, resp. dispozičnou kartou
k účtu žalovaného. Žalobkyňa nevie predložiť jediný účet za výdavky deťom, domácnosti alebo rodiny,

nakoľko všetky výdavky boli zabezpečované z účtu žalovaného, o čom boli predložené všetky potrebné
dôkazy. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa zo svojho účtu vyberala finančné prostriedky vo
veľkej výške, pričom nikdy nepoužila tieto prostriedky na zvýšenie životnej úrovne rodiny, deti, výdavky
domácnosti alebo akékoľvek iné výdavky. Tieto výbery žalobkyne boli vo výške viac ako 10.000 eur.
Žalobkyňa zámerne dlhodobo klame a prekrúca svoje vlastné tvrdenia, čím úmyselne zavádza súdy len

s jediným cieľom – zabezpečiť si vyššie výživné, resp. vyrovnanie BSM a pod.

5. Žalobkyňa následne súdu zaslala vyjadrenie, podľa ktorého nevie zabezpečiť nájomné zmluvy, avšak
podarilo sa jej zabezpečiť čestné vyhlásenie nájomcu F. A. N., podľa ktorého bol v období od novembra
2011 do decembra 2014 v podnájme a nájomné platil vo výške 420 eur, v tejto sume boli zahrnuté

poplatky za energie a aj poplatky pre správcovskú spoločnosť. Čestné vyhlásenie bolo doručené poštou
s overeným podpisom p. F. A. N..

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365

a nasledujúce CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy

veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť
zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
9. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode. V návrhu žalobkyňa uviedla zoznam hnuteľných vecí, peňažné
prostriedky zostatky na účtoch žalovaného v peňažných ústavoch (v H., B., v J. F.), výbery peňažných
prostriedkov žalovaným nad rámec bežnej spotreby v peňažných ústavoch v SR ako aj v zahraničí apohľadávku z dôvodu investície žalovaným zo spoločného majetku do majetku tretej osoby (motorové
vozidlo BMW), ktoré podľa jej názoru tvoria masu BSM.

11. Súd prvej inštancie do masy BSM zahrnul len časť hnuteľných vecí označených žalobkyňou, životné
poistenie č. 38580644, finančné prostriedky na účte č. J. XXXX XXXX XXXX v J. J. F. ku dňu 02.11.2015,
finančné prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX v H. J. B. ku dňu 16.12.2015, finančné prostriedky
na investičnom životnom poistení č. 72828613 u spoločnosti E. L. G. B., finančné prostriedky na
investičnomživotnompoisteníč.55005051uspoločnostiE.L.G.B.,finančnéprostriedkynainvestičnom

životnom poistení č. 71816125 u spoločnosti E. L. G. B. a pohľadávku masy BSM voči žalovanému z
titulu opravy vozidla SEAT CORDOBA.

12.Preskúmajúcnapadnutérozhodnutie,odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaciedôvodyžalovaného
sú čiastočne dôvodné.

13. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je podľa prevládajúceho výkladu
konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium
duplex). Prejavom tejto skutočnosti je, že každá zo strán môže v priebehu konania označovať majetok,
ktorý treba vyporiadať a uplatňovať navzájom zápočty v zmysle § 150 druhá veta OZ bez toho, aby išlo
formálne o vzájomnú žalobu. Táto skutočnosť sa prejavuje tiež tým, že podaním žaloby o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva jedným z manželov je uplatnené (konzumované) aj rovnaké žalobné
právo druhého manžela a takisto jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Ak jeden z manželov podá
na súd žalobu o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, druhý manžel už žalobu
nemôže podať. Uplatneniu práva druhého manžela na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva po podaní žaloby jedným z manželov naďalej bráni prekážka litispendencie. K účinnosti

spätvzatia žaloby v zmysle ustanovenia § 144 a nasl. CSP sa preto vyžaduje vždy súhlas žalovaného,
a to bez ohľadu na štádium sporu (§ 146 ods. 2 CSP). Toto konanie možno začať iba na návrh, súd
však nie je viazaný žalobným návrhom, keď môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho
sa strany domáhajú, pretože z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami (§ 216 ods. 2 CSP). Súd môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci

výslovne učinili predmetom vyporiadania, to platí aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného
majetku na výlučné majetky manželov a naopak, v zmysle § 150 druhá veta OZ. Súd však nie je
viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania a môže prekročiť návrhy účastníkov pokiaľ ide o cenu
vyporiadavaného majetku a to, ako spoločný majetok medzi manželov rozdelí. Dôkazné bremeno,
že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva, leží na tej strane, ktorá tvrdí, že určitá vec patrí

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov
tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, bude na ňom spočívať dôkazné
bremeno týkajúce sa týchto skutočností.

14. Čo sa týka majetku, ktorý strany určili a je predmetom vyporiadania, tak súd poukazuje na

posledný návrh žalovaného z 01.12.2023 (č. l. 835), ktorý navrhol, aby hnuteľné veci neboli predmetom
vyporiadania a každý si ponechal hnuteľné veci, ktoré má u seba, bez povinnosti vyplatiť druhého
manžela. Oproti tomu žalobkyňa v poslednom návrhu zo 07.02.2024 (č. l. 884) navrhla vyporiadať
položkovito hnuteľné veci a lego. Súd prvej inštancie zahrnul do masy BSM hnuteľné veci špecifikované
žalobkyňou, pričom lego (resp. hračky) do masy BSM nezahrnul. Odvolací súd považuje nezahrnutie

lega, resp. hračiek detí do masy BSM za správne, vzhľadom na to, že lego bolo vyslovene určené na
to, aby sa s ním deti hrali. Nebolo kupované ako zberateľský predmet za účelom jeho zhodnocovania
v budúcnosti, o čom svedčí, že deti sa s legom hrali a chýbali niektoré jeho časti. Z uvedeného dôvodu
treba lego a hračky vnímať ako majetok detí, ktorý im bol darovaný a ako taký nie je predmetom
vyporiadania BSM. Čo sa týka ostatného hnuteľného majetku, tak súd zahrnul do masy BSM hnuteľné

veci označené žalobkyňou, pričom žalovaný neoznačil hnuteľné veci, ktoré by mali byť u žalobkyne
a mali sa stať predmetom vyporiadania. Tak ako bolo uvedené vyššie, predmetom vyporiadania BSM sa
môže stať len majetok, ktorý strany za predmet vyporiadania určia. Keďže žalovaný neoznačil veci, ktoré
sa majú nachádzať u žalobkyne a majú byť predmetom vyporiadania, súd prvej inštancie ich ani nemohol
v rámci rozhodovania vyporiadať. Žalovaný v odvolaní nenamietal, že hnuteľné veci, ktoré súd zahrnul

do masy BSM, nie sú predmetom vyporiadania, preto odvolací súd dospel k záveru, že 8 hnuteľných vecí
označených v II. výroku v bodoch 1. až 8. sú predmetom vyporiadania BSM. Žalovaný však namietal
nesprávne ohodnotenie týchto vecí súdom. K oceneniu hnuteľných vecí súdom odvolací súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSMsa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu.
Súd na pojednávaní dňa 04.06.2024 (č. l. 937) so stranami prešiel každú položku, ktorú zahrnul do
vyporiadania, pričom sa k jej ohodnoteniu mohli strany vyjadriť. Žalobkyňa s ohodnotením súhlasila,

avšak žalovaný namietal buď nižšiu hodnotu alebo uviedol, že už predmetné veci nemá, alebo že si ich
žalobkyňa mohla zobrať. V tomto smere návrhy na doplnenie dokazovania nemal, a preto podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil cenu hnuteľných vecí, pričom žalovaný neuniesol
ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, že by tieto hnuteľné veci mali inú cenu v čase vyporiadania
súdom. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že do BSM nemali byť zahrnuté tieto veci z dôvodu, že ich

ponúkal žalobkyni, ale tá o ne neprejavila záujem, teda ich z právneho hľadiska opustila, a teda stratila
vlastnícke právo k nim, k tomu súd uvádza, že opustenou vecou je vec, vo vzťahu ku ktorej jej vlastník
vyjadril vôľu opustiť ju a tak stratiť svoje vlastníctvo k nej. Opustenie je jednostranným prejavom vôle,
ktorý môže byť výslovný ale i konkludentný. Samotné fyzické opustenie alebo faktické nevyužívanie veci
povahu opustenia nemá. Podstatou opustenia je jeho trvalosť, pretože vlastník neopúšťa vec „na určitý
čas“, ale „navždy“. Vzhľadom na túto definíciu opustenia veci odvolací súd konštatuje, že v konaní pred

súdom prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by k jednostrannému úkonu
opustenia veci zo strany žalobkyne došlo, preto súd vyššie uvedené hnuteľné veci správne zahrnul do
masy BSM.

15. Osobitne k poistným zmluvám odvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry súdov (Zhodnocení

Nejvyššího soudu ČSR zo dňa 03.02.1972, sp. zn. Cpj 86/71, R 42/1972) platí, že pri poistných
zmluvách týkajúcich sa poistenia osôb je nevyhnutné vychádzať zo zásad použitých pri iných zmluvách
a plneniach, a teda že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie z poistnej zmluvy,
pokiaľ bolo za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. Poistka samotná
však môže predstavovať určitú hodnotu, nakoľko pri poistení osôb je poisťovňa povinná v niektorých

prípadoch pri zániku poistenia vyplatiť odbytné (pozn. odvolacieho súdu - napr. životné poistenie,
investičné poistenie. Pri rizikových poisteniach sa pri zániku poistenia nevypláca tzv. odbytné, ide
predovšetkým o rizikové životné poistenie, poistenie domácnosti, úrazové poistenie, poistenie obytných
stavieb, povinné ručenie, havarijné poistenie.) Je treba skúmať, aký je stav poistky v dobe zániku
manželstva, či a aké nároky z poistiek vyplývajú, prípadne, aké odbytné by bolo k tomuto dňu poisťovňou

vyplatené, a k týmto nárokom potom ako k iným pohľadávkam pri vyporiadaní prihliadať. Pokiaľ ide o
jednotlivé platby poistného platené za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie
jedného z manželov, nemožno posudzovať tieto platby pri vyporiadaní ako náklady vynaložené na
osobný majetok manžela. Peniaze boli totiž za trvania manželstva spotrebované so súhlasom oboch
manželov a k hodnote takto získanej bude treba podľa horeuvedených zásad prihliadať pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15.1. V prípade, že poistnú zmluvu uzatvárajú rodičia v prospech svojich detí, takto vynaložené finančné
prostriedky je potrebné vnímať ako dar svojim deťom, a preto nie sú predmetom vyporiadania BSM.

16. Z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie
z vyššie uvedeného hľadiska poistnými zmluvami zaoberal. Z uvedeného dôvodu bude úlohou súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní preskúmať, či došlo k poistnému plneniu z predmetných zmlúv, či boli
na poistenie vynaložené prostriedky patriace do BSM, v prospech koho boli zmluvy uzatvárané (najmä
pokiaľ ide o detské poistenie) a uvedené zistenia potom súd zohľadní v rámci vyporiadania BSM.

17. Vo vzťahu k finančným prostriedkom na účte č. J. XXXX XXXX XXXX v J. J. F. ku dňu 02.11.2015
vo výške 29.822,64 eura odvolací súd uvádza, že súd si vyžiadal od J. F. informáciu o stave účtu
k 16.12.2015, podľa výpisu banky bol ku dňu 02.11.2015 zostatok na účte 29.822,64 eura (č. l. 332).
Nie je zrejmé, prečo banka neposkytla informácie ku dňu 16.12.2015 tak ako žiadal súd. Z uvedeného

dôvodu odvolací súd považuje za vhodné, aby súd prvej inštancie vykonal opätovný dopyt na J. F. K. J.
a vyžiadal informáciu o stave účtu žalovaného k 16.12.2015, resp. aby požiadal banku, aby uviedla,
prečo nie je možné poskytnúť informácie o stave účtu žalovaného k tomuto dňu. S následnými zisteniami
sa vysporiada súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej.

18. Odvolací súd považuje za nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, keď peňažné
prostriedky z prenájmu bytu žalobkyne nepovažoval za príjem patriaci do BSM. Do BSM patria výnosy,
úžitky a prírastky vecí, ktoré vznikli za trvania manželstva, a to už v prípade, keď vec sama je BSM
alebo je vo vlastníctve jedného z manželov. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa malavo výlučnom vlastníctve byt v Bratislave, ktorý počas manželstva prenajímala. To znamená, že príjem
z nájmu, ktorý patril žalobkyni počas trvania manželstva, je potrebné zahrnúť do predmetu vyporiadania,
pritom nezohráva žiadnu úlohu, či bol tento príjem vyplácaný na účet matky žalobkyne alebo samotnej

žalobkyni. Rozhodné je, či bol tento príjem vyplatený počas trvania manželstva a oprávnenou osobou na
jeho príjem bola žalobkyňa ako vlastníčka bytu. Aj keď bol tento príjem spotrebovaný v celom rozsahu,
nebolo sporné, že časť tohto príjmu žalobkyňa použila na opravu bytu, dlh na nájomnom, a úhradu
dlžoby voči rodičom. V prípade, že za trvania manželstva vznikol dlh jednému z manželov, dlh sa
najskôr uspokojuje z výlučného majetku toho ktorého manžela, v prípade, že taký majetok dlžník nemá,

uspokojuje sa pohľadávka veriteľa z majetku patriaceho do BSM (§ 147 ods. 1 OZ). Potom druhému
z manželov vzniká pohľadávka sui generis, ktorú je potrebné vyporiadať podľa § 150 OZ. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní na tieto skutočnosti neprihliadal, a preto je potrebné, aby sa opätovne zaoberal
príjmami žalobkyne, ktoré jej plynuli z nájmu bytu a na čo boli tieto peňažné prostriedky použité, a teda
či tu nie je dôvod na vysporiadanie BSM podľa § 150 OZ.

19. Námietku žalovaného, že súd pripustil po stanovenej 3 ročnej lehote dôkazy týkajúce sa životných
a úrazových poistiek, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Z hľadiska dodržania prekluzívnej lehoty
uvedenej v § 149 ods. 4 OZ je rozhodné, že v tejto lehote musí byť doručený návrh na vyporiadanie
BSM v lehote 3 rokov od zániku manželstva. To znamená, že pokiaľ bola žaloba podaná v tejto lehote,
môžu strany navrhovať dôkazy podľa zásad upravených v Civilnom sporovom poriadku, teda až do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Rovnako je po tejto lehote možné upravovať
predmet vyporiadania, čo sa nepovažuje za zmenu žaloby, inak by súd nemohol prihliadať na návrhy
žalovaného, ak by bol návrh na vyporiadanie BSM napr. doručený súdu v posledný deň lehoty. Obdobne
a správne sa k týmto námietkam a vyjadril aj súd prvej inštancie na str. 19 napadnutého rozsudku, s čím
sa odvolací súd stotožňuje.

20. Listinný dôkaz, ktorý žalovaný predložil v rámci odvolacieho konania, podľa ktorého mal mať
účtovný zostatok vo výške 7.142,04 eura pred uzatvorením manželstva na tomto účte, a tieto nie
sú súčasťou masy BSM a preto by mali byť vyňaté z vyporiadania BSM a mali by byť odrátané od
zostatku na danom účte ku dňu 16.12.2015; odvolací súd považuje za novotu v konaní podľa § 366

CSP. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.
Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany) použiť v odvolacom konaní
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní
pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností
a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto

podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt
[resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú – § 366 písm. a) až c)],
2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvádzanie
nových skutočností a dôkazov nie je v odvolacom konaní limitované či obmedzené v prípade, že nimi
má byť preukázané nesplnenie procesnej podmienky. Pokiaľ ide o právo novôt vo vzťahu k tvrdenému

nesprávnemu obsadeniu súdu v prvej inštancii, ani odôvodnenie tohto odvolacieho dôvodu nie je
limitované nezavinením ich doterajšieho nepoužitia. Aj v prípade odvolacieho dôvodu, uvedeného v
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, možno do uplynutia lehoty na podanie odvolania argumentovať novými
skutočnosťami a dôkazmi (t. j. takými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré neboli použité v konaní na prvej
inštancii) bez ohľadu na to, či tieto skutočnosti strana sporu mohla použiť už skôr. Ak odvolateľ v odvolaní

vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP, právo na uvedenie prípadných
novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda
úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky
procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom
priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť

odvolací súd prihliadnuť.

21. Odvolací súd nezistil namietanie konkrétnej vady podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP v súvislosti
predloženým listinným dôkazom, na ktorý by sa vzťahovala výnimka vo vzťahu k uplatneniu novôt
v odvolacom konaní. Žalovaný nenavrhoval vykonanie dôkazu – zistenie stavu účtu žalovaného č.

XXXXXXXXXX v H. J. B. k 30.09.2005 v konaní pred súdom prvej inštancie. Na základe takto zistených
skutočností odvolací súd zistil, že v odvolaní žalovaným tvrdené skutočnosti a predložené dôkazy sú
prostriedkom procesnej obrany, ktorú mohol žalovaný uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie
a zároveň žalovaný odvolaciemu súdu nepreukázal, že ich nemohol uplatniť skôr bez svojho zavinenia.Tiežnešloožiadnuzvýnimiekuvedenýchv§366písm.a)–d)CSP,ktorýchpoužitievodvolacomkonaní
nie je limitované. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovaného v tejto časti nepovažuje za
dôvodné a na predložený listinný dôkaz – potvrdenie H. J. B. č. 60218/24 zo dňa 22.07.2024 neprihliadal.

22. K námietke, že súd nevykonal dokazovanie ohľadne toho, či podiely sporných strán na vyporiadaní
neboli rovnaké, odvolací súd uvádza, že v konaní ani jedna zo strán netvrdila disparitu podielov pri
vyporiadaní BSM, z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne posúdil podiely strán pri vyporiadaní
BSM ako rovnaké. Pokiaľ žiadna zo strán netvrdí, že podiely nie sú rovnaké, ani neuvádza dôvody pre

takúto disparitu, nie je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti takéto okolnosti vyhľadávať.

23. Čo sa týka návrhu žalovaného, aby súd zahrnul do BSM výbery žalobkyne v celkovej výške 10.095
eur len za obdobie rokov 2012 až 2015, ktoré vyplývajú z výpisu z účtu žalobkyne predloženého súdu
prvej inštancie, dôkazné bremeno leží na žalobkyni, aby preukázala, že tieto prostriedky sú vylúčené
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhľadom na uvedené sa bude súd prvej inštancie

musieť vysporiadať v novom rozhodnutí s tým, či žalobkyňa v tomto smere uniesla dôkazné bremeno
a preukázala, že tieto finančné prostriedky neboli vynaložené na jej osobný majetok, a teda nepatria
do vyporiadania BSM.

24. Výroková časť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov, pozostáva vždy z viacerých výrokov, ktoré predstavujú jeden celok. Pokiaľ je
takýto rozsudok napadnutý odvolaním čo aj len v niektorej časti, žiadny z jeho výrokov týkajúci sa veci
samej nenadobúda samostatne právoplatnosť. Odvolací súd nie je vtedy viazaný rozsahom odvolania
(§ 379 písm. c) Civilného sporového poriadku). Odvolací súd môže rozsudok súdu prvej inštancie len
ako celok buď potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť; pri zmene musí sám v celom rozsahu vyporiadať všetky

práva a povinnosti strán z právneho vzťahu bezpodielového spoluvlastníctva a tiež nanovo konštituovať
ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.
septembra 2021, sp. zn. 4Cdo/91/2020)

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako celok zrušil, pričom súd prvej

inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v ďalšom konaní opätovne
rozhodne o vyporiadaní BSM, pričom bude pamätať na to, že strany sú povinné jednoznačne určiť, čo
má byť predmetom tohto vyporiadania, majú povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia súdu preukázať a súd
bude dbať na to, či strany uniesli dôkazné bremeno za účelom preukázania svojich tvrdení, inak musí
byť strana sankcionovaná tým, že neuniesla dôkazné bremeno. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby

spĺňalo podmienky vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP.

26. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov tohto

odvolacieho konania v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).