Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/114/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119362262
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6119362262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Nemocnice s poliklinikami
n.o. v likvidácii, Štefánikova trieda 39/69,
949 01 Nitra, IČO: 45 732 205, proti žalovanému: Nitriansky samosprávny kraj, Rázusova 2915/2A, 949
01 Nitra, IČO: 37 861 298, zast. Advokátska kancelária SPÁL & Partners s.r.o., Kapitulská 454/12, 917
01 Trnava, IČO: 54 252 601 a SOJKA LEGAL s. r. o., A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO:
54 810 141, o zaplatenie 101.490,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č.k. 29Cb/1/2020-236 zo dňa 9. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 29Cb/1/2020-236 zo dňa
9. decembra 2022 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.09.2019 domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 101.490,22 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 101.490,22 eur od 16.03.2018 do zaplatenia a zároveň žiadal
priznať trovy konania.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný dňa 12.02.2010 uzavreli
Nájomnú zmluvu v zmysle § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov a zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších
predpisov. Nájomnou zmluvou žalovaný ako prenajímateľ prenajal nehnuteľnosti vo svojom výlučnom

vlastníctve žalobcovi ako nájomcovi, za čo bol žalobca povinný platiť dohodnuté nájomné. Nehnuteľnosti
boli prenajaté za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti a na výkon činností súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pričom ide o nehnuteľnosti tvoriace areál Nemocnice s
poliklinikou Levice (ďalej len „NsP Levice“). Žalobca ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou CIVILCO
KMHspol.sr.o.,akozhotoviteľom,Zmluvuodielonauskutočnenieprácz22.04.2010,predmetomktorej
bolo zhotovenie a vybudovanie diela NsP Levice - stavebné úpravy pre nové CT pracovisko. Zhotoviteľ
sa zaviazal vykonať v žalobcom prenajatých priestoroch NsP Levice vo vlastníctve žalovaného

stavebné úpravy pre nové CT pracovisko a uskutočniť ďalšie s tým súvisiace stavebno-elektroinštalačné
práce. Žalobca investoval do predmetných stavebných úprav sumu 154.225,07 eur. Na vykonanie
stavebných úprav bolo vydané stavebné povolenie Stavebným úradom Mesta Levice 17 08.2010 č.
SÚ-5666-002/2010-kos. Zmena stavby jestvujúceho objektu prestavbou - CT pracovisko SOMATIONDEFINITION AS 64 SIEMENS - Stavebné úpravy bolo povolené Kolaudačným rozhodnutím stavebného
úradu Mesta Levice z 20.09.2010 č. j. SÚ-7993/2010-Kos, právoplatným 04.10.2010. Na predmetnú
investíciu si žalobca počas doby nájmu uplatňoval mesačný odpis až do doby skončenia nájmu, t.j.

15.09.2017 a zostatková hodnota investície bola ku dňu skončenia nájmu vo výške 99.603,22 eur. Ďalej
žalobca na základe objednávky vybudoval bezbariérový prístup k budove súp. č. XXXX na parc. č.
XXXX/X k. ú. A. za celkovú sumu 2.040 eur. Stavba bola odovzdaná na základe preberacieho protokolu
z 29.04.2016. Zostatková hodnota predmetnej investície bola ku dňu skončenia nájmu (15.09.2017) vo
výške 1.887 eur. Nájomná zmluva medzi stranami sporu bola ukončená dohodou k 15.09.2017 v súlade

s čl. IV ods. 1 Zmluvy o usporiadaní niektorých zmluvných a mimozmluvných vzťahov uzavretej podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Zmluva o usporiadaní vzťahov“). Žalobca teda nezapríčinil
skončenie nájmu. Vychádzajúc z uvedeného si žalobca voči žalovanému uplatnil zostatkovú hodnotu
zhodnotenia predmetu nájmu ku dňu skončenia nájmu vo výške 101.490,22 eur, a to spolu s úrokom z
omeškania od 17.03.2018, majúc za to, že žalovaný mal zostatkovú hodnotu technického zhodnotenia
zaplatiť žalobcovi najneskôr 16.03.2018.

Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami vznikol spor o tom, či má žalobca ako nájomca
od žalovaného ako prenajímateľa nárok na zostatkovú hodnotu technického zhodnotenia, ktorá nebola
odpísaná do skončenia nájmu v celkovej výške 101.490,22 eur s príslušenstvom, a to z dôvodu,
či sú splnené podmienky uvedené v čl. VI bod 6.5 Nájomnej zmluvy, teda, či na takéto technické
zhodnotenie bol vopred daný súhlas prenajímateľa a či s ním bola uzavretá písomná zmluva, a teda

či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie. Sporná je rovnako tak skutočnosť, či možno uznesenie
zastupiteľstva žalovaného č. 176/2010 zo dňa 16.08.2010 považovať za súhlas prenajímateľa s
technickým zhodnotením predmetu nájmu. Sporná je aj Dohoda o ukončení nájmu, na základe ktorej
prišlo nielen k zániku nájomného vzťahu, ale aj k usporiadaniu vzťahov medzi zmluvnými stranami.
Žalovaný namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, majúc za to, že v danej veci je prekážka

jej nedostatku. Na poslednom pojednávaní konanom vo veci žalobca uviedol, že si predmetný nárok
alternatívne uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho žalovaný vzniesol námietku
premlčania.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, 9 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 663, § 664, § 665 ods. 1, § 667 ods. 1, §

671, § 676, § 678, § 585 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).
Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal tým, či má v prejednávanej veci žalobca aktívnu vecnú
legitimáciu, keďže žalovaný namietal jej nedostatok, pričom konštatoval, že nemá pochybnosti o tom,

že by v danej veci nebola daná aktívna a pasívna vecná legitimácia strán sporu.
Ďalej uviedol, že žalobca svoj nárok odôvodňoval s poukazom na nájomnú zmluvu a jej ustanovenia,
pričom z čl. 6 bod 6.9 NZ vyplýva, že ak sa neskončí nájom zo zavinenia nájomcu (žalobcu), zaväzuje
sa prenajímateľ uhradiť nájomcovi zostatkovú hodnotu technického zhodnotenia do 180 dní. V tomto
smere mal súd prvej inštancie za preukázané, že k skončeniu nájmu skutočne neprišlo z dôvodov na

strane žalobcu, teda tento nezavinil, kedy dôvodom skončenia nájmu je skutočnosť, že žalovaný uzavrel
novú nájomnú zmluvu na predmet nájmu s iným subjektom odlišným od žalobcu ako nájomcom, a teda
skončenie nájmu nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi.
Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že predmetné faktúry sa týkajú technického zhodnotenia
predmetu nájmu, ako aj to, že žalovaný neudelil žalobcovi predchádzajúci súhlas na technické

zhodnotenie predmetu nájmu a poukázal aj na absenciu písomnej zmluvy so žalovaným tak, ako
to predpokladá čl. VI bod 6.5 Nájomnej zmluvy. Žalobca za predchádzajúci súhlas na technické
zhodnotenie považoval Uznesenie zastupiteľstva žalovaného č. 176/2010 zo dňa 16.08.2010. Súd prvej
inštancie uviedol, že vychádzajúc z článku VI bod 6.5 Nájomnej zmluvy - Práva a povinnosti zmluvných
strán, uzavretej medzi žalobcom (nájomcom) a žalovaným (prenajímateľom), s obsahom ktorej súhlas

zmluvné strany prejavili vlastnoručným podpisom osôb oprávnených za obe zmluvné strany konať,
nepochybne vyplýva, že technické zhodnotenie hnuteľného a nehnuteľného majetku bude vykonávať
nájomca, a to tak, aby bola zabezpečená prevádzkyschopnosť predmetu nájmu počas celej doby
nájmu. Technické zhodnotenie je však nájomca oprávnený vykonávať len na základe písomnej zmluvy
s prenajímateľom a jeho predchádzajúcim súhlasom. Z predmetného ustanovenia zmluvy vyplýva, že

podmienky na realizáciu technického zhodnotenia sú určené tak, že musia byť splnené kumulatívne,
teda že musí byť daný súčasne predchádzajúci súhlas prenajímateľa, ako aj uzavretá písomná zmluva.
Žalobca preukazoval technické zhodnotenie predloženými faktúrami, pričom z jednotlivých faktúr
vyplýva, že sú fakturované čiastkové stavebné úpravy pre CT pracovisko NsP Levice na základe Zmluvyo dielo z 22.04.2010, pričom faktúry sú vystavené 10.06.2010, 28.06.2010, 30.06.2010, 07.07.2010,
14.07.2010, 11.08.2010, pričom deň vystavenia faktúry sa zhoduje aj s dňom dodania služby. Z
uvedeného vyplýva, že stavebné úpravy sa realizovali v uvedenom čase na faktúrach, resp. v čase,

ktorý predchádzal ich vystaveniu a zároveň teda v čase, ktorý predchádzal prijatiu Uznesenia z
mimoriadneho zasadnutia zastupiteľstva žalovaného č. 176/2010 z 16.08.2010, ktoré vyjadrilo súhlas
s vykonaním stavebných úprav v budove súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, kat. úz. za účelom
realizovania stavebných úprav pre inštaláciu nového CT pracoviska s predpokladanou finančnou
kalkuláciu 252.526,32 eur za podmienky, že uvedené stavebné úpravy a inštalácia technologického

zariadenia budú financované z prostriedkov nájomcu Nemocnice s poliklinikami n.o., prevádzka ZZ
Levice. Pokiaľ ide o predchádzajúci súhlas k technickému zhodnoteniu, tento žalobca odvodzuje od
Uznesenia č. 176/2010 zo dňa 16.08.2010. Sporné bolo z pohľadu súdu medzi stranami, či predmetný
súhlas je možné považovať za súhlas v zmysle nájomnej zmluvy. Predmetné uznesenie bolo prijaté
16.08.2010, teda až po začatí realizácie stavebných úprav v zmysle Zmluvy o dielo z 22.04.2010,
keďže aj priamo z faktúr vystavených najskôr, teda v júni 2010, vyplýva, že tieto práce už boli v čase

vystavenia faktúry čiastočne zrealizované. Ak by aj súd pripustil, že ide o súhlas, ktorý by spĺňal uvedené
podmienky, teda, že žalovaný súhlasil s realizáciou technického zhodnotenia, tento súhlas z časového
hľadiska nemožno považovať za predchádzajúci, čo je vyslovene ustanovené v nájomnej zmluve, keďže
stavebné úpravy začali skôr, o čom svedčia aj žalobcom predložené faktúry, pričom ani sám žalobca
uvedené nepopiera. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj stavebné povolenie, ktoré bolo vydané na zmenu

stavby existujúceho objektu prestavbu CT pracoviska, pričom k jeho vydaniu došlo až 17.08.2010,
teda podstatne neskôr, ako sa začalo s realizáciou stavebných úprav, čo vyplýva z vyššie uvedených
faktúr. Predmetné stavebné povolenie skôr nadväzuje časovo na uznesenie zastupiteľstva žalovaného,
oktoromajsámžalobcatvrdilvpísomnejfázekonania,žetotopovažujezasúhlasžalovaného.Súdprvej
inštancie mal však za to, že z časového hľadiska vydanie stavebného povolenia podporuje záver, že

predchádzajúci súhlas žalovaného žalobcovi na technické zhodnotenie predmetu nájmu nebol daný tak,
ako to vyžaduje nájomná zmluva. O tom, že predchádzajúci súhlas žalobcovi nebol žalovaným vopred
daný, svedčí taktiež aj vyjadrenie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 08.10.2010. Súd prvej inštancie
mal za to, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že po predchádzajúcich nájomcoch sa predmet nájmu
- zdravotnícke zariadenie nachádzalo v stave, kedy bolo potrebné konať operatívne a riešiť vzniknutú

situáciu a materiálne zabezpečenie zariadenia tak, aby bolo možné poskytovať zdravotnú starostlivosť,
v dôsledku čoho sa okrem iného začali aj stavebné práce na CT pracovisku bez predchádzajúceho
súhlasu, ktorý bol daný dodatočne, čo svedčí o tom, že boli porušené podmienky realizácie technického
zhodnotenia v zmysle nájomnej zmluvy, ktoré mali byť naplnené kumulatívne, teda predchádzajúci
súhlas prenajímateľa a písomná zmluva mali byť naplnené súčasne. Dodatočný súhlas teda nemožno

považovať za taký, ako je ustanovené v zmluve, ktorou sú obe zmluvné strany viazané.
Pokiaľ ide o uzatvorenie písomnej zmluvy medzi prenajímateľom a nájomcom týkajúcej sa zhodnotenia
tak, ako to predpokladá nájomná zmluva, jej existencia nebola v konaní tvrdená a takáto zmluva
ani nebola predložená. Naopak, žalovaný od počiatku tvrdí, že takáto zmluva uzavretá nebola a s
uvedeným sa súd stotožnil. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že ak by aj

bol splnený predpoklad udelenia súhlasu, nemožno opomínať, že stále absentuje písomná zmluva s
prenajímateľom, a keďže ide o kumulatívne podmienky, potom žalobca nemohol pristúpiť k realizácii
technického zhodnotenia skôr, ako boli naplnené uvedené podmienky. Súd prvej inštancie mal z
uvedeného za preukázané, že neboli splnené zmluvné podmienky k tomu, aby žalobca mohol technicky
zhodnocovať predmet nájmu. Žalobca mal ako nájomca konať s odbornou starostlivosťou a v prípade,

ak nastala uvedená situácia tak, ako to tvrdil, teda že mal by daný súhlas a pokyn na vykonanie
prác súvisiacich s technickým zhodnotením na základe súhlasu a vedomia žalovaného, pričom
písomne to bolo konvalidované dodatočne, mal zvážiť riziko, akému sa vystavuje takýmto konaním,
a myslieť na to, či postup, ktorý opísal, bude vedieť v prípade potreby aj preukázať, zabezpečiac
si potom refundáciu nároku, ktorý by mu titulom zmluvného nároku patril. Za účelom preukázania

tvrdenia o predchádzajúcom súhlase z dôvodu potreby okamžitej realizácie rekonštrukcie pre zlý stav
zdravotníckeho zariadenia v dôsledku vypratania sa predchádzajúceho nájomcu, čo znemožňovalo
poskytovanie zdravotnej starostlivosti, navrhol žalobca výsluch svedkov, pričom od tohto návrhu na
doplnenie dokazovania neskôr upustil, a teda takýto predchádzajúci súhlas žalobca nepreukázal.
Navyše súd prvej inštancie zdôraznil, že obchodné vzťahy sa vyznačujú vyššou mierou odbornosti a

zmluvné strany sú vždy povinné konať s odbornou starostlivosťou, pričom ak tak niektorá zo zmluvných
strán nekoná, nemožno to pričítať na ťarchu druhej zmluvnej strany. V predmetnej veci obe zmluvné
strany vedeli, aké sú podmienky toho, aby mohol nájomca technicky zhodnocovať predmet nájmu,
napriek tomu sa nájomca spoľahol na to, že k technickému zhodnoteniu pristúpi, aj keď tieto podmienkysplnené neboli, a to len na základe ním tvrdeného (v konaní nepreukázaného) ústneho súhlasu
Nitrianskeho samosprávneho kraja z dôvodu havarijného stavu predmetu nájmu, ktoré bolo dodatočne
konvalidované prijatím uznesenia Nitrianskeho samosprávneho kraja na 8. mimoriadnom zastupiteľstve.

Možno teda konštatovať, že nájomca nekonal s odbornou spôsobilosťou. Uvedené skutočnosti primäli
súd prvej inštancie dospieť k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynul nepochybne záver, že
neboli splnené podmienky dojednané v čl. VI bod 6.5 Nájomnej zmluvy na to, aby žalobca v postavení
nájomcu mohol realizovať technické zhodnotenie na predmete nájmu, keď absentuje písomná zmluva
prenajímateľa a nájomcu a taktiež nebol daný vopred súhlas prenajímateľa.

Pokiaľ ide o ukončenie nájomného vzťahu, tento bol ukončený na základe Dohody o ukončení
Nájomnej zmluvy č. 1840/2010 z 12.02.2010 medzi zmluvnými stranami, ktorými sú prenajímateľ
Nitriansky samosprávny kraj a nájomca Nemocnice s poliklinikami n.o., pričom dohoda nadobudla
účinnosť 21.12.2017. Predmetnou dohodou sa zmluvné strany dohodli, okrem iného, na ukončení nájmu
hnuteľného a nehnuteľného majetku tvoriaceho kompletný areál NsP Levice, a to k 14.09.2017 z dôvodu
uzatvorenia Zmluvy o nájme č. 1981/2017 z 02.08.2017 medzi Nitrianskym samosprávnym krajom ako

prenajímateľom a spoločnosťou Nemocnica Levice s. r. o., ako nájomcom. V čl. IV bod 2 písm. d/
Ostatné dojednania je inkorporovaná Dohoda o urovnaní vzájomných práv a povinností, v ktorej zmluvné
strany uviedli, že nájomca uhradil za rok 2017 nájomné vo výške 36.366 eur. Rozdiel vo výške 742,07
eur nájomca uhradil 10.11.2017. V bode 3 uvedeného článku je uvedené, že prenajímateľ a nájomca
týmto prehlasujú, že po uhradení časti nájomného vo výške 742,07 eur zo strany nájomcu nemajú a

ani v budúcnosti nebudú mať voči sebe žiadne záväzky, ani povinnosti. Predmetná Dohoda o ukončení
nájomného vzťahu nadobudla účinnosť po tom, ako bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Súd
sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý tvrdil, že Dohodou o ukončení nájmu, obsahom ktorej je
aj dohoda o urovnaní, ide o vysporiadanie si práv a povinností len do ukončenia zmluvného vzťahu,
pričom žalobou uplatnený nárok vznikol, až keď sa žalovaný dostal s jeho úhradou do omeškania,

teda uplynutím lehoty 180 dní od ukončenia nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy čl. VI bod 6.9, teda
najneskôr do 15.03.2018, keďže nájom bol skončený k 15.09.2017. V tomto smere súd uviedol, že
ide o nárok, ktorý v danom čase existoval a ktorý bolo možné jednoznačne a určito vyčísliť už v čase
podpisovania dohody, hoci by jeho splatnosť nastala neskôr. Žalobca vedel, že podpisuje dohodu o
urovnaní implementovanú do dohody o ukončení nájomného vzťahu, a teda tak, ako bolo možné určiť

dlžné nájomné, bolo možné do nej zahrnúť aj zostatok technického zhodnotenia predmetu nájmu. Súd
prvej inštancie mal za to, že predmetná dohoda sa vzťahuje na všetky vzájomné práva a povinnosti
zmluvných strán konečným, a teda definitívnym spôsobom, preto ich vzájomné záväzky je potrebné
mať za urovnané. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 08.12.2022 uviedol, že predmetná Dohoda sa
vzťahuje len na vzťahy týkajúce sa ubytovne v Topoľčanoch a jej hnuteľnému vybaveniu a nie nájomnej

zmluvy Nemocnice s poliklinikou v Leviciach, ktorá je v úzkom súvise s predmetom tejto dohody, s čím
sa však súd nestotožnil, pretože uvedené z predmetnej dohody žiadnym spôsobom nevyplýva. Navyše
túto skutočnosť žalobca tvrdil až na poslednom pojednávaní, keď v písomnej fáze konania tvrdil, že
sa predmetná dohoda nevzťahuje na nárok žalobcu z technického zhodnotenia, pretože ide o budúci
nárok, a teda tento v čase uzatvárania dohody o ukončení nájomného vzťahu medzi zmluvnými stranami

neexistoval. Vyslovene Dohoda o ukončení nájomnej zmluvy hovorí o nájomnej zmluve k areálu NsP
Levice a rovnako tak k areálu NsP Topoľčany s tým, že nájom zostáva platný do 31.12.2017 len vo
vzťahu k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku vymedzenému v prílohách uvedenej dohody.
Ďalejsúdprvejinštanciepoukázalnačl.IVbod1,podľaktoréhosanájomcazaväzujevysporiadaťkudňu
ukončenia nájmu všetky svoje záväzky voči prenajímateľovi vyplývajúce z nájomnej zmluvy. V zmysle čl.

IV bod 2 „prenajímateľ a nájomca po preskúmaní svojich účtovných dokladov zhodne vyhlasujú, že ...“
Z uvedeného je nepochybné, že pri podpisovaní uvedenej dohody obe zmluvné strany vychádzajú zo
svojho účtovníctva, pričom sú im nielen známe, ale aj zrejmé ich vzájomné záväzky, medzi inými aj
zostatková hodnota technického zhodnotenia, ktorá je po mesačnom odpise ku dňu ukončenia nájmu
v účtovníctve jednoducho vyčísliteľná.“...

Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že si žalovaný voči žalobcovi v inom konaní uplatňuje iný
nárok na zaplatenie titulom dlžného nájomného, toto bude predmetom konania, v ktorom žalovaný
v procesnom postavení žalobcu takúto žalobu podal a k uvedenému súd nemôže zaujať žiadne
stanovisko, keďže skutočnosti sa týkajú iného konania a skutkových tvrdení v ňom uvádzaných, pričom
takéto posudzovanie by prekročilo rozsah právomoci súdu v tomto konaní.

Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že takéto ustanovenie dohody o ukončení nájmu nemá za neplatné,
pretože žalobca sa ním nevzdal vopred svojich práv (tak ako to tvrdil, že by sa ich vzdal, keď tento
nárok ešte v čase podpisovania dohody o ukončení nájmu neexistoval), keďže podľa súdu o svojich
právach a nárokoch (teda aj nároku na zaplatenie zostatku technického zhodnotenia) mal vedomosťv čase uzavretia dohody a aj napriek tomu prejavil vôľu svoj vzťah so žalovaným takýmto spôsobom
urovnať. Opätovne poukázal na to, že ide o obchodnoprávny vzťah definovaný vyššou mierou odbornej
starostlivosti vyžadovanou od zmluvných strán, pričom ak niektorá strana tak nekonala, prípadne znenie

dohody nezodpovedalo vôli niektorej zmluvnej strany, táto mala možnosť ju pripomienkovať, prípadne
nepodpísať, avšak ak sa žalobca rozhodol s jej znením prejaviť súhlas, čo potvrdil vlastnoručným
podpisom, nemožno sa teraz dovolávať jej neplatnosti na ťarchu druhej zmluvnej strany z dôvodu, že
sa vopred vzdal svojich práv.
Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2021 žalobca uviedol, že si alternatívne uplatňuje žalobou

uplatnený nárok zo zmluvy titulom bezdôvodného obohatenia, na čo žalovaný vzniesol námietku
premlčania. Súd prvej inštancie preto posudzoval predmetný nárok aj v zmysle nároku z bezdôvodného
obohatenia. V tomto smere uviedol, že v danej veci si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zostatkovej
hodnoty technického zhodnotenia predmetu nájmu, ktorý mu vyplýva z nájomnej zmluvy, a teda ide
o zmluvný nárok. Poznamenal, že bezdôvodné obohatenie by prichádzalo do úvahy, teda o nárok z
bezdôvodného obohatenia vo forme investovania do cudzej veci bez súhlasu jej vlastníka. V takom

prípade bezdôvodné obohatenie spočíva v zhodnotení veci, ktoré obohatený, teda žalovaný, získal,
to znamená rozdiel medzi hodnotou tejto veci (trhovou cenou) pred investíciami a potom. Uvedené
vyplýva z obsahu súdneho spisu a skutkových tvrdení strán sporu, keďže súd s poukazom na vykonané
dokazovanie a vyššie uvedený záver o splnení podmienok na technické zhodnotenie predmetu nájmu
nájomcom ustálil, že tieto zmluvne dohodnuté podmienky neboli splnené, a teda neboli splnené

podmienky na to, aby mohol žalobca investovať do majetku žalovaného (technicky ho zhodnocovať).
V takomto prípade však prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu, v akom
sa vlastník veci bezdôvodne obohatil, pričom bezdôvodné obohatenie potom predstavuje to, o čo sa
jeho vec v dôsledku investície zhodnotila (§ 451 OZ), nie toho, čo bolo do veci investované. Žalobca
si uplatnil uvedený nárok najskôr titulom zmluvného nároku vyplývajúceho z nájomnej zmluvy, a to

na podklade vystavených faktúr vo výške vloženej, resp. zostatkovej časti investície. K uvedenému
súd prvej inštancie uviedol, že uvedená suma zostatkovej časti investície nepredstavuje bezdôvodné
obohatenie tak, ako ho má na zreteli Občiansky zákonník. Žalobca v konaní pred súdom netvrdil, o
koľko sa zhodnotil predmet nájmu, teda aká bola jeho hodnota pred investíciou a aká bola jeho hodnota
po nej a na preukázanie uvedenej skutočnosti nielenže nenavrhol, ale ani neoznačil žiadne dôkazy.

Alternatívne právne posúdenie titulom bezdôvodného obohatenia navrhol žalobca na pojednávaní,
ktoré predchádzalo tomu, na ktorom súd vyhlásil rozsudok a medzičasom žalobca k bezdôvodnému
obohateniu neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia, tieto zostali v rovine tvrdení smerujúce k nároku na
zaplatenie zostatkovej časti technického zhodnotenia titulom nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho súd
prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, keď nepreukázal, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akom rozsahu. S
poukazom na uvedené sa súd nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným, keď dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii bezdôvodného obohatenia.
Uvedené závery viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu o nedôvodnosti žaloby žalobcu.
Žalobca vo svojich písomných podaniach uvádzal, že za predpokladu, že sa nepreukáže splnenie

podmienok vyžadovaných zmluvou, je potrebné postupovať vo veci v zmysle všeobecnej úpravy
nájomnej zmluvy podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v tomto smere
poznamenal, že predmetné ustanovenie predstavuje všeobecnú úpravu, v zmysle ktorej je potrebné
postupovať vtedy, ak medzi zmluvnými stranami nie je dohodnuté niečo iné. Ak sa však zmluvné strany
dohodnú, za akých podmienok sa realizujú úpravy a zmeny na predmete nájmu, potom je vylúčená

všeobecná úprava v Občianskom zákonníku. V danej veci bolo zmluvnými stranami v nájomnej zmluve
jednoznačne určené, za akých podmienok môže žalobca investovať do predmetu nájmu, skutočnosť,
že však žalobca tieto podmienky nesplnil, nemožno obchádzať tým spôsobom, že sa bude dovolávať
aplikácie všeobecnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka. Navyše z vykonaného dokazovania nebolo
preukázané,žebyvčasezačatiarealizácietechnickéhozhodnotenia,tedainvestíciídopredmetunájmu,

žalovaný takýto súhlas žalobcovi udelil. V danej veci nemožno posudzovať nárok žalobcu v zmysle
citovaného ustanovenia. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že
nárok žalobcu uplatnený žalobou nebol preukázaný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Procesne
úspešnému žalovanému priznal voči procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Svojepodanieodôvodnil
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniampodľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Namietal, že účastníci uzatvorili nájomnú zmluvu dňa 12.02.2010, predmetom ktorej bol nehnuteľný

majetok žalovaného ako aj hnuteľné veci umiestnené v týchto nehnuteľnostiach, a to podľa §
663 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda vzťahy medzi účastníkmi vyplývajúce z tejto nájomnej
zmluvy je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže ide
o nájomnú zmluvu týkajúcu sa nájmu nehnuteľností ako celku a bez ohľadu na to, či sa v týchto
nehnuteľnostiach nachádzajú aj nebytové priestory, tak vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom

je upravený ustanoveniami § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn.
2Cdo/271/2004). Takýto právny stav medzi žalobcom a žalovaným riadiacim sa výlučne ustanoveniami
Občianskeho zákonníka z titulu uzatvorenia vyššie uvedenej nájomnej zmluvy potvrdzujú aj rozsudky
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.06.2010, č.k. 4C/27/2010 v nadväznosti na rozsudok Krajského
súdu v Nitre zo dňa 21.04.2011, č.k. 8Co/221/2010. Nemožno preto žalobcovi pripisovať v zmysle
zásad Obchodného zákonníka na ťarchu skutočnosti, ktoré opísal súd prvej inštancie. Žalobca dal

do pozornosti, že sa niekoľkokrát v priebehu konania vyjadril k dramatickej situácii pri prevzatí
zdravotníckeho zariadenia v Leviciach žalobcom po predchádzajúcom nájomcovi. Zastával názor, že je
nutné vykladať prejavenú vôľu zmluvných strán a účel, ktorý týmito úkonmi sledovali a neposudzovať
podmienky vykonávaných stavebných úprav striktne podľa nájomnej zmluvy. Namietal, že súd prvej
inštancie túto prejavenú vôľu zmluvných strán nevzal do úvahy a pri posudzovaní naplnenia podmienok

na vykonanie stavebných úprav v rámci jeho zhodnotenia vychádzal len faktov, ktoré boli v danom
postupe dodržané a ich nedodržanie pripísal výlučne na ťarchu žalobcu. Je pritom nepochybné, že
súhlasom Zastupiteľstva NSK zo dňa 16.08.2010 bol vyslovený súhlas s už prebiehajúcou stavebnou
úpravou pred inštaláciou nového CT prístroja a že sa nejednalo o žiadnu inú stavebnú úpravu. Súd prvej
inštancie mal preto pri svojom rozhodovaní zohľadniť hlavne prejavenú vôľu zmluvných strán ako aj fakt,

že hlavným faktorom, či žalobca bude vykonávať nejakú stavebnú úpravu a nakúpi CT prístroj bude len
rozhodnutie predstaviteľov zo strany žalovaného. Sám žalobca na takéto činnosti v danom čase nemal
prostriedky. Ďalším nesporným faktom v rámci konania bolo aj to, že celá organizácia chodu žalobcu
podliehala výlučne rozhodovaniu, kontrole a súhlasu zo strany žalovaného, kreovanie orgánov žalobcu
bolo vo výlučnej kompetencii žalovaného a orgány žalobcu boli personálne prepojené s výkonnými

orgánmi žalovaného. Súd prvej inštancie však tieto skutočnosti nebral do úvahy a s danou problematikou
a okolnosťami sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.
Konajúci súd zastával názor, že vyhlásením zmluvných strán v rámci Dohody o ukončení nájmu nejde
o žiadnu dohodu o urovnaní, nakoľko sa v jeho obsahu nespomínajú konkrétne záväzky, ktoré by
mali byť predmetom takéhoto urovnania, ani ich výška, ani ich titul. Jedná sa preto len o vyhlásenie

týkajúce sa predovšetkým dlžného nájomného, ktoré sa v predmetnom vyhlásení aj vyslovene spomína,
avšak nespomínajú sa v ňom žiadne iné konkrétne záväzky. Pokiaľ by mali byť vo vôli zmluvných strán
zakomponované aj záväzky iného charakteru, jednalo by sa len o existujúce záväzky v čase uzatvorenia
tejto Dohody o ukončení nájmu, resp. v čase ukončenia nájmu samotného. Záväzok vyplývajúci z čl. VI.
bodu 6.9 nájomnej zmluvy však hovorí jednoznačne o jeho vzniku, a to po ukončení nájomnej zmluvy,

ktorý nezapríčiní samotný nájomca, kedy sa prenajímateľ (žalovaný) zaviazal, že po vysporiadaní
dlžného nájomného zo strany nájomcu sa zaväzuje uhradiť nájomcovi zostatkovú hodnotu technického
zhodnotenia predmetu nájmu, ktorý bol vopred odsúhlasený prenajímateľom. V danom ustanovení sa
jednak hovorí o vzniku záväzku, t.j. ukončením nájomného vzťahu a jednak o lehote splatnosti tohto
záväzku prenajímateľa voči nájomcovi, a to do 180 dní od ukončenia nájmu. Z uvedeného je teda zrejmé,

že takýto záväzok žalovaného voči žalobcovi vznikol až po ukončení nájomnej zmluvy, t.j. po 14.09.2017.
Do tohto dňa nemal žalobca vo svojom účtovníctve vedený voči žalovanému žiadny takýto záväzok, a
teda ho nemohol mať ani v čase uzatvárania Dohody o ukončení nájmu. Tvrdenie súdu o tom, že žalobca
v rámci svojej obozretnosti o takomto záväzku vedel a mal vedieť preto považoval za zavádzajúce,
nepravdivé

a nesprávne aj s ohľadom na obozretnosť a dodržiavanie zásad hospodárenia a nakladania s majetkom
napojeným na verejné financie zo strany žalobcu.
Žalobca nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že v takomto prípade bezdôvodné obohatenie
spočíva v zhodnotení veci, ktoré obohatený, teda žalovaný, získal, to znamená rozdiel medzi hodnotou
tejto veci (trhovou cenou) pred investíciami a potom. Tvrdil, že sa tu nejednalo o zhodnotenie stavby

ako celku, resp. jej časti, ale jednalo sa o investíciu - stavebnú úpravu jednej miestnosti, ktorá mala
slúžiť výlučne prevádzkovaniu konkrétneho zakúpeného CT prístroja, ktorý prešiel po ukončení nájmu
do vlastníctva žalovaného. Stavebná úprava uvedenej miestnosti žiadnym spôsobom nezhodnocovala
stavbu ako celok, ale jej uskutočnenie sa viazalo na prevádzku CT prístroja a naopak bez samotnéhoCT prístroja by táto stavebná úprava neslúžila žiadnemu účelu a nedalo by sa hovoriť ani o zhodnotení
tejto stavby. Žalobca preto zastával názor, že to, o čo sa žalovaný touto investíciou žalobcu po ukončení
nájmu obohatil, bola práve samotná investícia zo strany žalobcu do stavebnej úpravy CT miestnosti a

od nej odpočítaná čiastka, ktorú si žalobca odpisoval v rámci svojho účtovníctva počas doby nájmu, t.j.
právetázostatkováhodnotainvestície,ktorejvýškužalobcavpriebehukonaniapreukázalakonespornú.
V uvedenom kontexte mal súd prvej inštancie posúdiť výšku bezdôvodného obohatenia predloženú zo
strany žalobcu ako správnu a mal ju žalobcovi priznať v celom ním uplatnenom rozsahu. Na základe
uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovaného zaviaže

zaplatiťžalovanúistinuspríslušenstvomažalobcovipriznánároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100
%. V prípade, ak odvolací súd zistí nedostatky vo vykonanom dokazovaní zo strany súdu prvej inštancie,
žalobca žiadal, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 06.04.2023. Úvodom
poukázal na to, že žalobca v odvolaní nekonkretizoval, ktorá právna norma sa má podľa jeho názoru

v danom prípade aplikovať. Mal za to, že napadnutý rozsudok v súvislosti so zmluvným vzťahom
uzatvorenýmmedzižalobcomažalovanýmdôkladnevysvetľuje,prečosúdprvejinštancievyjadrilprávny
názor, že v predmetnom právnom vzťahu sa jedná o obchodnoprávne a nie o občianskoprávne vzťahy,
pričom sám žalobca navrhoval dôkazy, ktoré konštatujú slobodnú vôľu zmluvných strán, a zároveň nie je
sporné, že k ukončeniu zmluvy došlo právnym úkonom dohodnutým v zmysle obchodnoprávnej úpravy.

Žalobcamuselamaljednoznačneznalosť,akésújehozmluvnézáväzkyaakélimitymuznichvyplývajú.
K namietanému skutkovému výkladu stavebnej úpravy súdom prvej inštancie žalovaný uviedol, že
v napadnutom rozhodnutí sa podrobne uvádzajú dôvody, ktoré zahŕňajú aj samotný účel sledovaný
zmluvným obsahom. Žalobca si však v danom prípade zamieňa zmluvnú voľnosť so svojvôľou zmluvnej
strany, ktorá nemôže byť neobmedzená a súd prvej inštancie správne ohraničil a odlíšil skutočnosti

svojvôle žalobcu ako zmluvnej strany od zmluvnej voľnosti prejavenej, či už žalovaným alebo žalobcom
v tomto obchodnoprávnom zmluvnom vzťahu.
K namietanému právnemu posúdeniu vedľajších zmluvných podmienok pri zániku záväzku žalovaný
uviedol,žežalobcauvádzaskutočnosti,ktorésanezakladajúnažiadnomzmluvnomobsahovomzáklade
a vôľovo zo strany žalovaného neboli nikdy vyjadrené. Z obsahového znenia právneho úkonu je

jednoznačne a nespochybniteľne zrejmé, že sa zmluvné strany dohodli na vyrovnaní ako zmluvných, tak
ajmimozmluvnýchzáväzkov.Acontrariouplatňovanýzáväzokžalobcujednoznačnesúvisíspredmetom
tejto zmluvnej dohody uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Porušením tejto zmluvnej dohody by
sažalobcadopustilporušeniapovinnosti,nazákladektorejbynaopakžalovanémuvočižalobcovivznikol
nárok na náhradu škody za porušenie tejto zmluvne dojednanej povinnosti.

K namietaným skutkovým záverom o alternatívnom nároku z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaný
uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zmätočne uvádza, že úprava miestnosti a jej technické
vybavenie nevyhnutné na účel výkonu jeho podnikania nie je stavebnou úpravou časti prenajímanej
nehnuteľnosti žalovaného, s čím žalovaný nesúhlasil, žalovanému nebolo jednoznačne zrejmé, ako by
mohlo za takýchto podmienok dôjsť k aplikácii nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Zastával názor,

že súd prvej inštancie dostatočne, zrozumiteľne, právne a vecne správne odôvodnil svoje rozhodnutie,
s ktorým sa žalovaný plne stotožnil. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Nitre prípisom zo dňa 05.10.2023 postúpil spor na rozhodnutie o odvolaní žalobcu
voči rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 29Cb/1/2020-236 zo dňa 09.12.2022, ako súdu funkčne
príslušnému.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu

odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Nitra č.k. 29Cb/1/2020-236 zo dňa

9. decembra 2022, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca
neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného
rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné
právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací

súd nasledovné:

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 101.490,22 eur s príslušenstvom. Medzi
stranami vznikol spor o tom, či má žalobca ako nájomca od žalovaného ako prenajímateľa nárok na
zostatkovú hodnotu technického zhodnotenia, ktorá nebola odpísaná do skončenia nájmu v celkovej
výške 101.490,22 eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, či sú splnené podmienky uvedené v čl. VI bod 6.5

Nájomnej zmluvy, teda či na takéto technické zhodnotenie bol vopred daný súhlas prenajímateľa a či s
ním bola uzavretá písomná zmluva, a teda či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie. Na pojednávaní dňa
08.10.2021 žalobca uviedol, že pokiaľ by mal súd prvej inštancie za to, že predmetná žaloba na základe
nájomnej zmluvy nie je dostatočne preukázaná, uplatňuje si tento svoj nárok aj z titulu bezdôvodného
obohatenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou v danej veci

nebol preukázaný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a
rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. f), h) CSP.

10. Žalobca v odvolaní argumentoval, že právne vzťahy medzi účastníkmi vyplývajúce z Nájomnej

zmluvy zo dňa 12.02.2010 je potrebné posudzovať výlučne podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka, preto nemožno žalobcovi pripisovať v zmysle zásad Obchodného zákonníka na ťarchu
skutočnosti, ktoré opísal súd prvej inštancie. Uvedenú námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Z bodu 68. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval
pri posudzovaní predmetnej žaloby v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, pretože mal za

preukázané, že žalobca, ako aj žalovaný, vstupovali do zmluvného vzťahu ako podnikateľské subjekty,
ktoré konali v rámci predmetu svojej podnikateľskej, resp. inej obchodnej činnosti, a teda sa jedná
o obchodnoprávny vzťah strán sporu. Zároveň však aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
vzhľadom ma to, že nájomná zmluva nie je ako osobitný zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku,
preto súd prvej inštancie s poukazom na § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka subsidiárne postupoval

v zmysle Občianskeho zákonníka upravujúceho nájomnú zmluvu a rovnako tak postupoval aj pokiaľ
ide o právnu úpravu bezdôvodného obohatenia a dohodu o vzájomných právach a povinnostiach. Vo
vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že podnikatelia s poukazom
na § 261 Obchodného zákonníka môžu v rámci svojej podnikateľskej, resp. inej obchodnej činnosti
uzatvárať nielen zmluvy, ktoré sú ako zmluvný typ upravené v Obchodnom zákonníku, ale aj zmluvy,

ktoré sú ako zmluvný typ upravené v Občianskom zákonníku, kde jedným z týchto zmluvných typov je
aj nájomná zmluva. Aj keď sa v obchodných záväzkových vzťahoch použije právna úprava zmluvného
typu upravená len v Občianskom zákonníku, tento vzťah neprestáva byť obchodnoprávnym vzťahom.

11. Žalobca si žalobou uplatnil nárok titulom zmluvného nároku vyplývajúceho z uzavretej nájomnej

zmluvy, konkrétne zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia predmetu nájmu, ktorá nebola v lehote
žalovaným uhradená, pričom žalovaná suma pozostáva z technického zhodnotenia realizovaného v
roku 2010 definovaného ako stavebné úpravy pod CT prístrojom a zostatkovej hodnoty technického
zhodnotenia spočívajúceho vo vybudovaní bezbariérového prístupu k budove so súp. č. XXXX na
parc. č. XXXX/X, v kat. úz. A.. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že žalobcom predložené

faktúry sa týkajú technického zhodnotenia predmetu nájmu, ako aj to, že žalovaný neudelil žalobcovi
predchádzajúci súhlas na technické zhodnotenie predmetu nájmu a poukázal aj na absenciu písomnej
zmluvy so žalovaným tak, ako to predpokladá čl. VI bod 6.5 Nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie preto
dôvodne skúmal, či technické zhodnotenie majetku nájomca vykonával na základe písomnej zmluvy s
prenajímateľom a s jeho predchádzajúcim súhlasom, ako sa strany dohodli v čl. VI bod 6.5 Nájomnej

zmluvy.

12. Žalobca za predchádzajúci súhlas na technické zhodnotenie považoval Uznesenie zastupiteľstva
žalovaného č. 176/2010 zo dňa 16.08.2010. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovaniaustálil, že stavebné úpravy sa realizovali v čase uvedenom na faktúrach, resp. v čase, ktorý
predchádzal ich vystaveniu a zároveň teda v čase, ktorý predchádzal prijatiu Uznesenia z mimoriadneho
zasadnutiazastupiteľstvažalovanéhoč.176/2010zodňa16.08.2010,ktorévyjadrilosúhlassvykonaním

stavebnýchúpravvbudovesúp.č.XXXXnaparc.č.XXXX/X,kat.úz.zaúčelomrealizovaniastavebných
úprav pre inštaláciu nového CT pracoviska s predpokladanou finančnou kalkuláciu 252.526,32 eur za
podmienky, že uvedené stavebné úpravy a inštalácia technologického zariadenia budú financované z
prostriedkov nájomcu Nemocnice s poliklinikami n.o., prevádzka ZZ Levice. Predmetné uznesenie bolo
prijaté 16.08.2010, teda až po začatí realizácie stavebných úprav v zmysle Zmluvy o dielo z 22.04.2010,

keďže aj priamo z faktúr vystavených najskôr, teda v júni 2010, vyplýva, že tieto práce už boli v čase
vystavenia faktúry čiastočne zrealizované. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že uvedenému
nasvedčuje aj predložené stavebné povolenie a vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 08.10.2010
(bližšie odôvodnené v bodoch 101. a 102. napadnutého rozhodnutia). Tento súhlas tak z časového
hľadiska nemožno považovať za predchádzajúci, čo je vyslovene ustanovené v nájomnej zmluve.
Zároveň odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že hoci žalobca v odvolaní tvrdí relevanciu

uvedeného súhlasu Zastupiteľstva Nemocnice s poliklinikami n.o. zo dňa 16.08.2010 a poukazuje na
potrebu zohľadniť prejavenú vôľu zmluvných strán a účel, ktorý svojimi úkonmi sledovali, pri svojej
argumentácii opomína zásadnú skutočnosť, a síce, že okrem predchádzajúceho súhlasu nájomná
zmluva v takomto prípade vyžadovala i uzatvorenie písomnej zmluvy, keďže technické zhodnotenie,
rekonštrukciu a modernizáciu hnuteľného a nehnuteľného majetku je nájomca oprávnený vykonávať len

na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom a jeho predchádzajúcim súhlasom. Uvedená podmienka
v prejednávanej veci splnená nebola a k tejto skutočnosti sa žalobca v odvolaní ani nevyjadril. Keďže
podmienky na realizáciu technického zhodnotenia boli zmluvou určené tak, že musia byť splnené
kumulatívne (na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom a s jeho predchádzajúcim súhlasom),
absencia písomnej zmluvy spôsobuje, že v danom prípade neboli splnené zmluvne dojednané

podmienky na to, aby žalobca mohol technicky zhodnocovať predmet nájmu.

13. Odvolací súd poukazuje na zásadu zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch,
ktorá sa prejavuje vo veľmi širokej dispozícii vôle zmluvných strán pri uzatváraní kontraktuálnych
vzťahov. Zo súkromnej autonómie účastníkov vyplýva, že závisí od vôle účastníka, či do nejakého

právneho vzťahu vstúpi, a či na seba vezme určitú právnu povinnosť alebo nie a aký bude obsah a forma
tohtoprávnehovzťahu.Žalobcamalvzmyslezásadyzmluvnejvoľnostimožnosťrozhodnúťsa,čizmluvu
so žalovaným uzatvorí. Keďže žalobca v rámci svojej autonómnej vôle dobrovoľne vstúpil do zmluvného
vzťahusožalovaným,jehoodvolaciaargumentáciaprávneneobstojí.Akmalžalobcavýhradykurčeným
zmluvným podmienkam, mal ich formulovať pri uzavieraní zmluvy, prípadne túto zmluvu neuzavrieť.

V čl. 8 bod 8.8 Nájomnej zmluvy obe zmluvné strany vyhlásili, že svojimi podpismi potvrdzujú, že
ustanoveniam tejto zmluvy porozumeli čo do obsahu i rozsahu, tieto vyjadrujú ich slobodnú vôľu a
zaväzujú sa ich dobrovoľne plniť.

14. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok

na zaplatenie zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia predmetu nájmu, na posúdenie dôvodnosti
žalobou uplatneného nároku žalobcu z tohto titulu nie je podstatné, či Dohoda o ukončení nájmu zo dňa
18.12.2017 obsahovala dohodu o urovnaní, ktorá by spôsobila zánik prípadných záväzkov a povinností
zmluvných strán. Keďže súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu nároku žalobcu na zaplatenie
zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia predmetu nájmu, z tohto dôvodu je irelevantná i námietka

žalobcu, v rámci ktorej tvrdil, že predmetný záväzok žalovaného voči žalobcovi mal vzniknúť až po
ukončení nájomnej zmluvy, t.j. po 14.09.2017.

15. Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keďže
žalobca si na pojednávaní alternatívne uplatnil žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 101.490,22

eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a v odvolaní namietal, že sa tu nejednalo o
zhodnotenie stavby ako celku, resp. jej časti, ale jednalo sa o investíciu - stavebnú úpravu jednej
miestnosti,ktorámalaslúžiťvýlučneprevádzkovaniukonkrétnehozakúpenéhoCTprístroja,ktorýprešiel
po ukončení nájmu do vlastníctva žalovaného. Žalobca zastával názor, že to o čo sa žalovaný touto
investíciou žalobcu po ukončení nájmu obohatil, bola práve samotná investícia zo strany žalobcu do

stavebnej úpravy CT miestnosti a od nej odpočítaná čiastka, ktorú si žalobca odpisoval v rámci svojho
účtovníctva počas doby nájmu.V uvedenom kontexte tak mal podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie posúdiť výšku bezdôvodného
obohateniapredloženúzostranyžalobcuakosprávnuamaljužalobcovipriznaťvcelomnímuplatnenom
rozsahu. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu nestotožnil.

16. Zmyslom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia je poskytnúť ochranu tomu, kto stratil (za
zákonom stanovených podmienok) určité majetkové hodnoty. Zákon však nepočíta s tým, že by ich mal
dostať späť v plnom rozsahu, ale len v takej výške, o ktorú sa nimi obohatil iný subjekt. Nie je teda
podstatné, akú hodnotu stratil oprávnený z bezdôvodného obohatenia, ale o koľko sa tým zhodnotil

majetok povinného. Tento ustálený prístup je plne v súlade so znením § 458 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého má byť vydané všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Zákon tým má na
mysli všetko, čo bolo povinným získané (nie to, čo bolo oprávneným vydané).
V danom prípade by žalobca mohol požadovať to, o čo sa v dôsledku investície zvýšila hodnota veci.

17. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom

bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného
obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo potrebné, aby navrhovateľ preukázal,
že medzi ním a odporcom právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. aby preukázal, že
odporca (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške)
vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom

majetkovej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011)
18. Vo vzťahu k posúdeniu nároku uplatnenému žalobou z titulu bezdôvodného obohatenia bolo
základom rozhodnutia v posudzovanej veci zistenie majetkového prospechu tvoriaceho tvrdené
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Ako uviedol súd prvej inštancie, v prejednávanej veci
by prichádzal do úvahy nárok z bezdôvodného obohatenia vo forme investovania do cudzej veci bez

súhlasu jej vlastníka. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého
v takom prípade bezdôvodné obohatenie spočíva v zhodnotení veci, ktoré obohatený, teda žalovaný,
získal, to znamená rozdiel medzi hodnotou tejto veci pred investíciami a potom. Bezdôvodné obohatenie
potom predstavuje to, o čo sa jeho vec v dôsledku investície zhodnotila (§ 451 OZ), nie toho, čo bolo
do veci investované. Žalobca si uplatnil uvedený nárok najskôr titulom zmluvného nároku vyplývajúceho

z nájomnej zmluvy, a to na podklade vystavených faktúr vo výške vloženej, resp. zostatkovej časti
investície. Po zmene právnej kvalifikácie, keď žalobca žiadal, aby súd alternatívne posúdil žalobou
uplatnený nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia však žalobca medzičasom k bezdôvodnému
obohateniu neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia, tieto zostali v rovine tvrdení smerujúce k nároku na
zaplatenie zostatkovej časti technického zhodnotenia titulom nájomnej zmluvy. Žalobca v konaní pred

súdom netvrdil, o koľko sa zhodnotil predmet nájmu, teda aká bola jeho hodnota pred investíciou
a aká bola jeho hodnota po nej a na preukázanie uvedenej skutočnosti nielenže nenavrhol, ale ani
neoznačil žiadne dôkazy. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel odôvodnene k
záveru, že pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal,
že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akom rozsahu. Žalovaná suma zostatkovej časti

investície totiž nepredstavuje bezdôvodné obohatenie tak, ako ho má na zreteli Občiansky zákonník.

19. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia vopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

21. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.
29Cb/1/2020-236 zo dňa 9. decembra 2022 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne
správny.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

23. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).