Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 14, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-50C/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207797
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Češko

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1218207797.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobkyne: O. X., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. XX, 949 01 Nitra, zast.: JUDr, Adriana Pukaj Kerestešová, advokát so sídlom Coboriho 2,
949 01 Nitra, IČO: 44 140 045, proti žalovaným: 1/ Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, konajúca advokátom a konateľom JUDr. Felixom
Neupauerom na základe udelenej plnej moci, 2/ Martin R., nar. XX.XX.XXXX, bytom 925 51 A. XX, o
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť
druhého žalovaného.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaným 1/, 2/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa proti žalovaným domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 300.000,- €, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Dôvodila tým, že pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, ku ktorej došlo na rýchlostnej ceste R1 km

19,340 zo smeru Trnava - Nitra tak, že žalovaný 2/ prednou časťou svojho vozidla X. U narazil do zadnej
časti vozidla U. Q. Q. idúceho v ľavom jazdnom pruhu, ktorého vodičom bol W. V. V. a spolujazdkyňou
žalobkyňa, utrpel W. V. V., druh žalobkyne, smrteľné zranenie.

3. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ je daná tým, že žalovaný 2/ ako vodič prevádzkoval
osobné motorové vozidlo X. U s EČ: V s ktorým dňa XX.XX.XXXX v čase o 22:51 hod. spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej zahynul W. V. V.. Pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ odvodzovala od toho,

že , že v čase dopravnej nehody nemal žalovaný 2/ ako vlastník a prevádzkovateľ vozidla X. U s
ktorým spôsobil predmetnú dopravnú nehodu, uzatvorenú v rozpore s § 3 odsek 1 Zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“) na dané vozidlo zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žiadnym
poisťovateľom, je v zmysle § 24 odsek 2 písm. b) Zákona o PZP založená pasívna vecná legitimácia
žalovaného 1/, keď v zmysle ustanovenia § 4 odsek 2 písm. a) Zákona o PZP je za škodu na zdraví

potrebné považovať aj nemajetkovú ujmu a súčasne podľa § 24 odsek 3 daného zákona má poškodený
právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti žalovanému 1/ za rovnakých podmienok,
za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.4.Zásahdoprávanasúkromnýarodinnýživotžalobkyňaodôvodňovalatým,ženeoprávnenémuzásahu
do jej práv došlo pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným 2/ práve porušením viacerých zákonných
povinností stanovených v Zákone o cestnej premávke, následkom ktorej zahynul druh žalobkyne, W.

V. V.. Žalovaný 2/ sa pritom doposiaľ žalobkyni za prežitú traumu neospravedlnil, ani neprejavil ľútosť
nad svojim protiprávnym konaním. žalobkyňa žila s W. V. V. ako druh a družka v spoločnej domácnosti
v meste O.-N. v Rakúsku od 08.06.2011, pričom na deň 23.10.2015, t.j. 5 dní po dopravnej nehode, pri
ktorej W. V. zomrel, mali naplánovanú svadbu, čo bol aj dôvod ich cesty z Rakúska na Slovensko dňa
XX.XX.XXXX. Medzi žalobkyňou a W. V. existovali veľmi blízke a silné citové vzťahy, prežili spolu kus

života,radosti,starosti,všetko,čokživotupatrí,bolisinavzájomoporou,tešilisazospoločnestrávených
chvíľ, plánovali si svadbu, ktoré ich vzájomné harmonické a silné vzťahy boli násilne a nezvratne
ukončené pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 2/.
Žalobkyňa v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 2/ stratila príležitosť prežiť s W. V. V. ďalšie
spoločné chvíle v rámci svojho súkromného a rodinného života, stratila svoju životnú lásku, životného
partnera.

5. Z nečakanej a tragickej smrti svojho životného partnera, ktorej bola priamym svedkom, prežívala
žalobkyňa nielen intenzívne pocity smútku, zúfalstva, depresie a šoku, ale zároveň stratila možnosť viesť
s ním súkromný život odo dňa jeho smrti - smrťou životného partnera sa žalobkyni doslova obrátil jej
doterajší život na ruby. So smrťou svojho druha sa žalobkyňa doposiaľ nevyrovnala - s jeho smrťou sa

nevie zmieriť, o čom svedčí zhoršenie jej zdravotného stavu, keď jej psychický stav - posttraumatická
stresová porucha si v rámci liečby vyžadoval psychoterapiu, pričom psychologickú pomoc vyhľadáva
žalobkyňa aj v súčasnosti. Dopravná nehoda, pri ktorej zahynul jej životný partner, bola pre žalobkyňu
veľmi traumatizujúcim zážitkom, ktorý spôsobil náhlu zmenu jej doterajšieho života - spomienky na
dopravnú nehodu boli u žalobkyni také silné, že ju videla aj niekoľko mesiacov od dopravnej nehody

odvíjať sa pred jej očami, opätovné prežívanie traumy spôsobovalo žalobkyni nočné mory, keď sa budila
s krikom, pri zvuku sirény auta záchrannej zdravotníckej služby sa žalobkyňa začala nekontrolovane
triasť, po dlhšiu dobu sa vyhýbala šoférovaniu vozidla, trpela neschopnosťou prežívať pozitívne emócie,
ktoré všetky skutočnosti vzniknuté v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou veľmi negatívne ovplyvnili
ďalší súkromný a rodinný život žalobkyne.

6. Na strane žalobkyni je potrebné zohľadniť situáciu, v ktorej sa v čase smrti svojho druha nachádzala,
keď bola zasnúbená a plánovala s ním uzavretie manželstva, v tejto situácii k šoku z náhlej strany
milovanej osoby pribudla aj tieseň súvisiaca s jej ďalším pobytom v Rakúsku, jej finančné zabezpečenie,
a dlhodobá neschopnosť emočne sa naviazať na iného muža pre prežívajúcu lásku k zomrelému

partnerovi.

7. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe žalobkyne namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu
poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) 6MCdo/1/2016,
ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS“) sp. zn. III. ÚS 666/2016.

ako aj ďalšiu judikatúru súdov, keď mal za to, že súdy zaujali jednoznačné stanoviská o odlišnosti
dvoch právnych inštitútov, t.j. o odlišnosti zodpovednosti za škodu a zodpovednosti za zásah do ochrany
osobnosti a preto vylúčili možnosť pod náhradu škody o.i. aj podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o PZP
subsumovať aj nároky z titulu ochrany osobnosti. Žalovaný 1/ má tak za to, že v zmysle súčasne platnej
a účinnej úpravy rozsahu krytia Zákonom o PZP, bez jeho akejkoľvek relevantnej novelizácie v rozhodnej

časti od roku 2001, pri opakovanom konštatovaní NS SR o nemožnosti zahŕňať pod pojem škody na
zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o PZP aj nemajetkovú ujmu podľa § 11 a nasl. OZ, Žalovaný
1/ nie je v takýchto konaniach pasívne vecne legitimovaný. Ďalej namietal existenciu príčinnej súvislosti
vo vzťahu k žalovanému 1/, a to a v kontexte celého Zákona o PZP, ktorý je ako celok koncipovaný
na náhradu výlučne škodových nárokov. K tomu uvádzal, že vzhľadom na skutočnosť, že poistnou

udalosťou je dopravná nehoda, a zásah do osobnostných práv žalobcu mal nastať sprostredkovane v
dôsledku reakcie na následky tejto dopravnej nehody, neexistuje vo vzťahu k žalobcovi a uplatňovanej
nemajetkovej ujme priama príčinná súvislosť s poistnou udalosťou ako takou v zmysle § 5 ods. 1 písm.
h) Zákona o PZP, a vo vzťahu k žalovanému 1/. Mal za to, že priamo zo zákona o PZP je de facto aj
de iure oslobodený od povinnosti plniť za poisteného škodu (nemajetkovú ujmu), a to práve z dôvodu

absenciepriamejpríčinnejsúvislostispoistnouudalosťou,kdežalobkyňajevovýsledkuažsekundárnou
obeťoudopravnejnehody.Nazávernamietalpremlčaniedôvodiactým,žepokiaľsa akceptuje,žepojem
nemajetková ujma je užšou kategóriu škody (na zdraví) - a to v dôsledku výlučne vývoja judikatúry,
nie je žiadny legitímny dôvod na to, aby sa aj tento nárok ako škoda nepremlčiaval, t.j. v 2 ročnejsubjektívnejpremlčacejdobe,akokonieckoncovpredpokladáajsámzákonoPZPv§15ods.2.Ztýchto
dôvodov žalovaný 1/ vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania, keďže ku vzniku „škody“
došlo dňa XX.XX.XXXX, a k podaniu žaloby až dňa 17.10.2018, t.j. po uplynutí subjektívnej 2 ročnej

premlčacej doby. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si voči žalovanému 2/ škodové nároky uplatňoval
už v rámci prípravného konania, pričom obžaloba žalovaného 2/ bola na súd podaná dňa 18.04.2016,
už v tom čase mal žalobca preukázateľné informácie o osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Podotkol, že
uplatnenie škodových nárokov v rámci prípravného konania je v nadväznosti na spočívanie premlčacej
doby vo vzťahu k žalovanému 2/ bez právnej relevancie k žalovanému 1/, ktorý nie je účastníkom

trestného konania, netvorí so žalovaným 2/ žiadne procesné spoločenstvo, a premlčacia doba plynie
voči žalovanému 1/ samostatne a neprerušene.

8.Žalovaný2/savyjadril,ževyjadrujenadsmrťouW.V.V.ľútosťauvedomujesinezvratnosťtohtostavu.
Nesúhlasí s výškou nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa žiada, ktorá je podľa žalovaného 2/ neprimeraná
vo vzťahu rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky. Mal za to, že je potrebné, aby žalobkyňa

preukázala v konaní dopad straty blízkej osoby na ňu, i zavinenie žalovaného 2/. Súd bude musieť
podľa žalovaného 2/ vyhodnotiť aj prípadnú existenciu a mieru možného spoluzavinenia na vzniknutom
následku aj zo strany W. V. V.. Poukázal na to, že trestné konanie sa stále vedie na Okresnom súde
Galanta pod č. k. XT/XX/XXXX.

9. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaných uviedla, že pasívna legitimácia žalovanej
2/ vo veci náhrady nemajetkovej ujmy je odôvodnená extenzívnym a eurokonformným výkladom
ustan. § 4 odsek 2 písm. a/ Zákona o PZP, keď dané ustanovenie je potrebné vyložiť tak, že
poistenie zodpovednosti kryje aj nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 odsek 2
Občianskeho zákonníka a pozostalí môžu tieto nároku podľa § 15 odsek 1 Zákona o PZP uplatniť priamo

proti poisťovateľovi rovnako, ako všetky ostatné nároky na náhradu škody. V tejto súvislosti poukázala
na judikatúru súdov. Vo vzťahu k námietke premlčania uplatnenej žalovanou 1/ žalobkyňa zásadne
nesúhlasí, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe podľa § 106 Občianskeho zákonníka; túto argumentáciu považuje za nesprávnu a
nemajúcu oporu v Občianskom zákonníku. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo

194/2011. Žalobkyňa popiera, že by na vzniku neoprávneného zásahu do jej osobnostných práv mal
akýkoľvek podiel jej zosnulý druh W. V. V., ktorý sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania majúceho
za následok dopravnú nehodu dňa XX.XX.XXXX, pri ktorej tragicky zahynul. Vo vzťahu k namietanej
výške požadovanej nemajetkovej ujmy žalobkyňa uvádza, že túto považuje za primeranú závažnosti
vzniknutej ujmy a vzhľadom k okolnostiam, za ktorých došlo zo strany žalovaného 2/ k zásahu do jej

osobnostných práv. Každopádne treba uviesť, že rozhodnutie o priznaní výšky nemajetkovej ujmy v
prípade straty blízkej osoby je mimoriadne náročné, pretože vo vnútri každej rodiny dochádza k vzniku
neopakovateľných individuálnych vzťahov a smrť spôsobuje následné pretrhnutie väzieb vo vnútri rodiny
v dôsledku straty jej člena. Takýto zásah je u každej fyzickej osoby individuálny a je preto potrebné
citlivo a individuálne posudzovať výšku náhrady nemajetkovej ujmy s ohľadom na okolnosti konkrétneho

prípadu.

10. Súd uznesením zo dňa 23.09.2020, č. k. 50C/60/2018-90, konanie prerušil do právoplatného
skončenia trestného konania vedeného Okresným súdom Galanta pod sp. zn. XT/XX/XXXX. Uznesením
č. k. B2-50C/60/2018-146 zo dňa 13.marca 2025 súd rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní.

11. Potom, čo súd rozhodol o pokračovaní v konaní, na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň
14.07.2025. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

12. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta podľa § 234 ods. 1 Tr. Poriadku podala na obvinených:

žalobcu a C. N., nar. XX.XX.XXXX a D. O., nar. XX.XX.XXXX obžalobu na tom skutkovom základe,
že žalovaný 2/ ako vodič osobného motorového vozidla X. U nevenoval plne riadeniu svojho vozidla,
nesledoval situáciu v cestnej premávke, jazdil nepovolenou rýchlosťou v rozmedzí cca 214 až 262 km/
h, navyše pod vplyvom minimálne 1,15 promile alkoholu v krvi, ktorým svojím protiprávnym konaním
porušil ustanovenia § 4 odsek 1 písm. c), odsek 2 písm. c), § 16 odsek 2 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je proti žalovanému 2/ ako obžalovanému vedené
pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona, odsek 4 Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona. Žalovaný 2/ vo svojej výpovedizachytenej v obžalobe uviedol, že pri A. predbiehal v ľavom jazdnom pruhu vozidlo Q. Q., ktoré mu
nedalo prednosť a vošlo do jeho ľavého jazdného pruhu. Po zrážke vystúpil z auta a pri Q. Q. videl ľudí,
a preto prvú pomoc neposkytol.

13. Z úmrtného listu zo dňa XX. októbra XXXX súd zistil, že W. V. V. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z
lekárskych správ vyplývalo, že žalobkyňa podstupuje psychoterapie.

14. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 27.09.2019 uvádzala, že v daný deň sa jej otočil život na

ruby. Videla, ako jej druh zomiera. Následne ten pocit nezvratnosti znášala zle. S druhom sa zoznámila v
Rakúsku. Zistili, že sa asi hľadali celý život. Aj ľudia, ktorých poznali, povedali, že takýto pár je nevídaný.
Mali krásny život. Žalobkyňa po sezóne odchádzala na Slovensko. Mala syna v striedavej starostlivosti.
Chodili spolu na dovolenky a na výlety. Za celý čas 5,5 roku ani raz na seba nezvýšili hlas a ani raz sa
nehádali. Jeho smrťou prišla aj spoločnosť o človeka, ktorý robil vo voľnom čase záchranára. Slúžil ako
regionálny politik deťom. 25 rokov zastupoval záujmy ľudí. Bol to človek, ktorého mali všetci radi. Robil

šéfa na lanovkách. Žalobkyňa si myslela, že sa jej skončil život, keď jej oznámili, že neprežil. Myslela
si, že neprežije ani týždeň. Hoci jej bola odporúčaná psychická liečba, túto odmietla, lebo by musela
dochádzať autom. Dva roky sa pokúšala to zvládnuť, ale každý krik, zvuk motora a to, že kolegovia
chodili jeho autom, jej všetko pripomínalo. Žalobkyňa sa vrátila na Slovensko a tu začala chodiť k
psychologičke. Žalobkyňa si pamätá celý priebeh nehody. Žalobkyňa predtým mala rada život. Bola

spoločenská. Skúšala nájsť niekoho iného, no jej druh bol taký dokonalý, že každého koho by aj našla,
bude len podliezať tomu aký bol pán V..

15. Sudca na pojednávaní vzhľadom na rozrušenie žalobkyne uviedol, že umožní žalobkyni vyjadriť sa
písomne. Žalobkyňa sa vyjadrila listom na č. l. 67. Zopakovala podstatné skutočnosti, ktoré uviedla aj na

predchádzajúcom pojednávaní. Uviedla, že dňa 22.01.2011 ju druh požiadal o ruku. Tento jej dodával
istotu, pocit, že je najdôležitejší človek na zemi. Dodával jej chýbajúce sebavedomie. Jej syn so ho veľmi
obľúbil. Žalobkyňu spontánne obdarovával. Poukázala na škodcu, ktorý je na slobode, mal to šťastie a
oženil sa. Poukázala na jeho správanie po nehode a v trestnom konaní.

16. Svedok L. U., nar. XX.XX.XXXX, brat žalobkyne, na pojednávaní dňa 29.01.2020 vypovedal, že v
noci, keď sa stala dopravná nehoda, žalobkyňa volala mame a svedok sa so svojou partnerkou na
miesto nehody dostavil cca 30 minút po nehode a poskytoval jej pomoc tak, že volal na ambasádu,
následne zabezpečoval pohreb. Pokiaľ ide o predmetnú vec, svedok to zhrnul tak, že ak by porovnal
život žalobkyne pred dopravnou nehodou a po, s poukazom na to, že nebohý partner žalobkyne bol

jej záchytný bod, bol jej oporou, čiže aktívny pozitívny život žalobkyne v jeho prítomnosti bol 100% po
jeho úmrtí 0%. Žalobkyňa bola v depresiách, rapídne sa jej znížila životná úroveň, keď musela opustiť
spoločný byt a presťahovala sa do obecného bytu. V súčasnosti žalobkyňa stále spomína, upadáva
do depresií najmä v súvislosti s trestným konaním. V poslednom čase zaregistroval, že žalobkyňa
má priateľa, s ktorým ale nežijú stretávajú sa cca 1x do týždňa. Žalovaný 2/ sa žalobkyni žiadnym

spôsobom neospravedlnil, neľutuje to, ľutuje skôr, že bol rok v base, skôr to, že niekoho zabil, považuje
za nepríjemnú situáciu.

17. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 10. decembra 2024,
právoplatným dňa 10.12.2024 súd zistil, že žalovaný 2/ bol uznaný vinným zo skutku uvedenom v

obžalobe a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. V odôvodnení súd uviedol,
že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Poukázala na znalecký posudok Y.. Y. B. a Y..
U. R., ktorý konštatoval, že technickou príčinou dopravnej nehody bola neprimeraná rýchlosť jazdy R.,
v dôsledku ktorej R. z bezkolíznej nehodovej situácie vytvoril situáciu kolíznu a následne nehodovú, v
dôsledkuktorejprišloksamotnejdopravnejnehode.SpôsobatechnikajazdyV.bolasprávabezpríčinnej

súvislosti so vznikom dopravnej nehody, rovnako je táto podporená aj znaleckým posudkom Y.. M. I. a
ďalšími. Okrem toho žalovaný viedol vozidlo, keď sa v jeho krvi nachádzalo 0,54 promile alkoholu v krvi.

18. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

19. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky
zákonníka“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.20. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a by mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

21. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

22. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

23.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla („zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

26. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

27. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

29.Podľa§24ods.2písm.b)zákonaoPZPKanceláriaposkytujezpoistnéhogarančnéhofondupoistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

30. Súd sa v predmetnej veci najskôr zaoberal skúmaním vecnej legitimácie v konaní. Súd poukazuje na
judikatúru, v zmysle ktorej je „preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo
pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania“ (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Súd je povinný vždy zistiť, či subjekty, ktoré

vystupujú v konaní ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.

31. Pod vecnou legitimáciou sa rozumie „stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová
strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide

(aktívna vecná legitimácia), a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia)“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 5.
2018, sp. zn. 1 Cdo 86/2017). Preto súd skúmal, či žalobkyňa je skutočne podľa hmotného práva ten
subjekt, ktorému svedčí konkrétne oprávnenie, a súčasne, či tomuto oprávneniu koreluje hmotnoprávna
povinnosť žalovaných plynúca z hmotného práva.

32. Tu súd konštatuje, že medzi žalobkyňou a zomrelým p. V. nebol biologický príbuzenský vzťah a ani
vzťahzaloženýnaprávnomzväzku,nomedzinimizvykonanéhodokazovaniavyplývalfaktický„rodinný“
vzťah. Išlo o snúbencov v stabilnom a harmonickom partnerskom vzťahu, keď k úmrtiu pána V. došlo lenniekoľko dní pred plánovanou svadbou. Takýto partnerský zväzok trvajúci 5,5 roka preto podľa názoru
súdu treba považovať za zväzok obdobný formálnemu manželskému zväzku, a preto súd má vzhľadom
na intenzitu vzťahu žalobkyne k zosnulému za to, že žalobkyňa je aktívne legitimovaná na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, pokiaľ tvrdí, že stratou blízkeho utrpela zásah do jej osobnostných
práv (stav vecnej legitimácie vypovedá o tom, či žalobca môže byť subjektom, ktorým toto právo patrí;
nevypovedá však o tom, či bude v spore úspešný - pozri v tejto súvislosti uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30. 11. 2021, sp. zn. 2 Cdo 71/2020).

33. Súd sa zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/. Žalovaný 1/ najskôr namietal,
že za náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom nezodpovedá. Neskôr na pojednávaní konanom dňa
14.07.2025 od tejto a ďalších námietok ustúpil, no vzhľadom na to, že súd skúma otázku legitimácie aj
bez toho, aby túto strany namietali, súd uvádza, že túto preskúmal, pričom aplikoval na uvedenú otázku
vyššie uvedené ustanovenia zákona o PZP.

34. Súd mal za to, že žalovanému 1/ patrí pasívna vecná legitimácia. Žalovaný 1/ síce upozorňoval
na viaceré rozhodnutia súdov, avšak súd uvádza, že tieto rozhodnutia boli prekonané neskoršou
rozhodovacou činnosťou. Najvyšší súd SR publikoval v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR rozhodnutie R 61/2018, podľa ktorého „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v
zásahudoosobnostnýchprávpozostalýchobetedopravnejnehodyspôsobenejprevádzkoumotorového
vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. Tejto rozhodovacej línie sa
pridržal Najvyšší súd SR aj vo svojej ďalšej rozhodovacej činnosti, keď publikoval v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR ďalšie rozhodnutie R 3/2022, podľa ktorého „právo na náhradu nemajetkovej

ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej
usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlo je nárokom hradeným z povinného
zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“.

35. Súd dodáva, že početná judikatúra Ústavného súdu SR je s uvedenými závermi plne v zhode
(uznesenie zo dňa 11. 10. 2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016, publikované v Zbierke nálezov a uznesení pod
č. 50/2016; nález zo dňa 5. 12. 2018, sp. zn. II. ÚS 695/2017, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení
pod č. 52/2018; uznesenie zo dňa 05.11.2019, sp. zn. III. ÚS 83/2019, publikované v Zbierke nálezov
a uznesení pod č. 54/2019; uznesenie zo dňa 20. 8. 2019, sp. zn. I. ÚS 310/2019). Napokon možno

odkázať aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 24. 10. 2013, Haasová, C-22/12.

36. Z uvedenej judikatúry je jednoznačné, že pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ je daná. Pasívna
vecná legitimácia je podľa súdu daná aj čo sa týka žalovaného 2/. Dokazovaním bolo preukázané, že
žalovaný 2/ predstavuje vinníka dopravnej nehody, čo bolo skonštatované aj právoplatným rozsudkom

v trestnom konaní, ktorým je súd viazaný podľa § 193 CSP. Od pôvodcu zásahu do osobnostných práv
je oprávnená žalobkyňa požadovať náhradu nemajetkovej ujmy. Judikatúra je ustálená na závere, že
súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život, spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných
citových a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami. Konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie
týchtoväziebstratoučlenarodiny,jekonanienapĺňajúceznakyneoprávnenéhozásahudoosobnostných

práv pozostalých členov rodiny (pozri rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 1 Cdo
77/2009; zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009; zo dňa 26. 9. 2013, sp. zn. 3 Cdo 228/2012).

37. Keď mal súd ustálenú pasívnu a aktívnu vecnú legitimáciu strán sporu, zaoberal sa ďalej posúdením
samotného základu uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú zásahom do

osobnostných práv žalobkyne.

38. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možno podľa citovaného § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznať najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, a to za podmienky, že by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie. Citovaný § 13

ods. 2 Občianskeho zákonníka však používa demonštratívny výpočet, použitím slova „najmä“. Preto
môže súd priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj v iných prípadoch. Predpokladom priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy existencia závažnej ujmy, a to na podklade posúdenia
individuálnych okolností prípadu. Najvyšší súd SR bližšie rozvádza, čo sa rozumie závažnou ujmou.Konštatuje, že „za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za
ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či

by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení
a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Z toho vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia
práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu, a že tento zásah bol objektívne
spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach“ (uznesenie zo dňa 17. 1. 2019, sp. zn.
3 Cdo 224/2018).

39. Náhlou stratou osoby je daný zásah do práva na súkromie a rodinného život blízkych osôb. Ako
to konštatuje aj judikatúra, v prípade smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže
utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s
blízkou osobou (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 2. 2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Takáto
strata okamžite narúša existujúce emocionálne, sociálne a rodinné väzby. Blízke osoby prichádzajú

o možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja rodinného života. Blízkym osobám sa značne narúša aj
kvalita prežívaného života; nastupuje smútok, pocit prázdnoty, podstatne sa mení zabehnutý spôsob
života, časté sú značné psychické ťažkosti vyžadujúce odbornú pomoc. Tým dochádza aj k zásahu do
súkromného života blízkych osôb. Náhla strata najbližšieho člena rodiny je stratou nepochybne najviac
citeľnou, dotýkajúcou sa každého najhlbšie. Ide o zásah, ktorý blízki zo svojich životov nevymažú a

zostane v nich prítomný už navždy. Preto je objektívna strata blízkeho stratou nenahraditeľnou.

40. Súd v predmetnej veci preskúmal vzťah žalobkyne s p. V.. Žalobkyňa v tomto smere vypovedala,
že v partnerskom vzťahu s p. V. bola 5,5 roka, pričom za uvedený čas ani raz na seba nezvýšili hlas
a ani raz sa nehádali. Nebolo sporné, že žili v spoločnej domácnosti v meste O.-N. v Rakúsku , a

to od 08.06.2011, pričom na deň 23.10.2015, t.j. 5 dní po dopravnej nehode, pri ktorej W. V. zomrel,
mali naplánovanú svadbu. Do tragickej dopravnej nehody, mali krásny život, trávili spolu čas, chodili
na výlety a na dovolenky rozumeli, pričom dobrý vzťah bol aj medzi p. V. a dieťaťom žalobkyne z
predchádzajúceho manželstva. Podľa slov žalobkyne, bol zosnulý jej oporný bod, keď to bol práve on,
ktorý žalobkyňu podporoval, dodával jej istotu, pocit, že je najdôležitejší človek na zemi. Dodával jej

chýbajúce sebavedomie. Spolu plánovali ďalší život a svadbu. Z výpovede žalobkyne, jej brata a z
vykonaných dôkazov preto súd dospel k záveru, že vzťah žalobkyne a p. V. bol skutočne harmonický,
intenzívny, umocnený blížiacou sa svadbou a plánovanou spoločnou budúcnosťou. Žalobkyňa sama
uvádzala, že práve p. V. bol tá polovička, ktorú hľadala a aj jej priatelia hovorili, že taký vzťah sa len
tak nevidí.

41. Toto všetko bolo náhle a nezvratne narušené dopravnou nehodou, ktorú zavinil žalovaný 2/, v
dôsledku ktorého žalobkyňa okrem šoku utrpela aj hlbokú citovú ujmu v podobe straty pre ňu veľmi
blízkej osoby, s ktorou plánovala stráviť zvyšok svojho života. Z výpovede žalobkyne vyplývalo, že
smrťou jej partnera sa jej obrátil život naruby, žalobkyňa intenzívne pociťovala smútok, bola v šoku,

mala depresie. Vyhľadala a aj v súčasnosti vyhľadáva odbornú psychologickú pomoc. Dopravná nehoda
zanechala u žalobkyne negatívnu pamäťovú stopu, keďže aj ona sama bola účastníčkou predmetnej
nehody. Žalobkyňa sa v dôsledku nehody vyhýba cestovaniu autom, šoférovaniu vozidla, keď psychicky
opätovne prežívala udalosti dopravnej nehody pri akomkoľvek vonkajšom podnete, napr. aj vtedy, keď
vidí pošmyknutie ľudí na ulici, počuje zvuk sirény.

42. Súd mal z vyššie uvedeného za preukázané, že k zásahu do práva na súkromie a rodinného života
žalobkyne konaním žalovaného 2/ došlo, pričom žalobkyňa utrpela citovú ujmu v podobe straty blízkej
osoby, keď táto strata narušila existujúce väzby žalobkyne so zosnulým. Takýto zásah bol podľa názoru
súdu spôsobilý objektívne privodiť ujmu žalobkyne na jej osobnostných právach, keď súkromie a rodinný

životžalobkynebolvdanomobdobízaloženýprávenajejintenzívnomvzťahusp.V.,sktorým žalobkyňa
žila ako druh a družka v spoločnej domácnosti.

43. Súd tiež dospel k záveru, že predmetný zásah do práv žalobkyne je v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou zavinenou žalovaným 2. Súd nezistil, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti a že by

vyššie uvedené následky nemali svoj priamy pôvod v predmetnej dopravnej nehode. Práve dopravná
nehoda preto bola priamou príčinou toho, že bolo zasiahnuté konaním žalovaného 2/ do osobnostných
práva žalobkyne. Zároveň súd konštatuje, že takýto neoprávnený zásah do práv žalobkyne na súkromie
a rodinný život znie je možné kompenzovať žiadnou inou forma morálneho zadosťučinenia, keďže tietonepostačujú na to, aby bola nemajetková ujma žalobkyne primerane vyvážená a zmiernená. Preto je u
žalobkyne daný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

44. Ako už súd uviedol pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie, nie je pochýb o tom, že pôvodcom
zásahu do osobnostných práv žalobkyne je priamo žalovaný 2/, ktorý je vinníkom dopravnej nehody,
čo bolo skonštatované aj právoplatným rozsudkom v trestnom konaní. Pokiaľ žalovaný 2/ namietal,
že je nevyhnutné posúdiť aj prípadne spoluzavinenie p. V., súd konštatuje, že takéto spoluzavinenie z
vykonaných dôkazov nevyplývalo. Súd sa oboznámil s pripojeným trestným spisom, pričom, ako bolo

konštatované aj v rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 10. decembra
2024, zo znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom nevyplývalo, že by bola technika jazdy p.
V. nesprávna, resp. že by jeho konanie bolo akokoľvek v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, na
rozdiel od okolností na strane žalovaného 2/, keď jeho technika jazdy bola technickou príčinou dopravnej
nehody a jeho konanie bolo príčinou vzniku dopravnej nehody. Z uvedené súd mal za nepochybné, že je
daná zodpovednosť žalovaného 2/. Okrem toho, trestným rozsudkom sa ustálila vina za smrť nebohého

práve žalovaným 2/. Podľa konštantnej judikatúry je súd viazaný vinou v zmysle jej právnej a skutkovej
zložky, ako aj formou zavinenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 1. 2017, sp. zn. 3 Cdo
233/2016, prípadne R 22/1979). Táto viazanosť súdu je tak daná na právnu aj skutkovú kvalifikáciu
výroku o vine, o skutku, i na formu zavinenia.

45. Čo sa týka žalovaného 1/, súd konštatuje, že zodpovednosť žalovaného 1/ je odvodená od konania
žalovaného 2/. Žalovaný 1/ zodpovedá podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, nakoľko bolo nesporné,
že motorové vozidlo, ktorým žalovaný 2/ zavinil dopravnú nehodu, nemalo v čase vzniku dopravnej
nehody uzatvorené PZP, a v takom prípade zodpovedá žalovaný 2/. Vychádzajúc z § 15 zákona o
PZP, poškodený sa môže domáhať svojho nároku priamo voči poisťovni, pričom ako už súd uviedol,

pasívna legitimácia žalovaného 1/ je daná, nakoľko škodou pre účely zákona o PZP je aj nemajetková
ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práva žalobkyne, ako pozostalej obete dopravnej nehody.
Ide teda o nárok zo zodpovednosti za škodu, keď ustanovenie § 15 zákona o PZP má predovšetkým
procesnú povahu v tom zmysle, aby došlo prípadne najskôr k náhrade škody priamo poškodenému
a nie poistenému škodcovi, ktorý by toto plnenie použil na úhradu poškodenému. Preto zákon o PZP

umožňuje, aby si poškodený nárok uplatnil priamo voči poisťovateľovi (resp. Slovenskej kancelárie
poisťovateľov, keď vozidlo nebolo poistené, čo nebolo v konaní sporné), napriek tomu, že s ním nie je v
žiadnom poistnom vzťahu a poisťovateľ zároveň nie je pôvodcom zásahu. Z uvedeného, keď žalovaný 1/
jepasívnelegitimovanývkonaní,niejepotrebnésabližšiezaoberaťnámietkoužalovanéhoonedostatku
príčinnej súvislosti, keď táto je daná vo vzťahu k žalovanému 2/ a zodpovednosť žalovaného 1/ od toho

odvodená z iných dôvodov v zmysle zákona o PZP.

46. Súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku premlčania žalovaného 1/, hoci žalovaný na tejto na
pojednávaní dňa 14.07.2025 netrval. Na doplnenie ale súd k tejto námietke poukazuje na judikatúru
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2017 (R 35/2020), ktorý konštatoval, že „ustanovenie § 15 ods.

2 zákona č. 381/2001 Z. z. (ktoré má charakter lex specialis) je potrebné vykladať tak, že na premlčanie
nároku na náhradu škody, a ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia (bod 14odôvodnenia) i na
premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy platí rovnaká právna úprava vo vzťahu k osobe, ktorá
škodu spôsobila (škodcovi) i vo vzťahu k poisťovateľovi (poisťovni) tejto osoby a to v tom smere, že vo
vzťahu k obidvom subjektom sa aplikuje právna úprava premlčania vyplývajúca z ustanovenia § 101

Občianskeho zákonníka (ktorá má charakter lex generalis), podľa ktorej sa toto právo premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pretože právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je
právom majetkovej povahy“ Na uvedené rozhodnutie nadviazal najvyšší súd rozhodnutím z 31. marca
2022 sp. zn. 7Cdo/252/2021 (R 3/2022), v odôvodnení ktorého (ešte nad rámec) poznamenal, že ide o
premlčanie priameho nároku poškodeného voči poisťovni (§ 15 ods. 2 zákona č. 381/2000 Z. z.), ktoré

sa však nedotýka povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie za poisteného (v mene poisteného)
poškodenému (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2000 Z. z.), a to na základe rozsudku vydanému iba
voči poistenému. Zároveň poukázal na to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú zásahom
dosúkromnéhoarodinnéhoživotazavinenímdopravnejnehody(§13ods.2OZ)jenárokomhradenýmz
povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z., a preto v takýchto prípadoch je potrebné

prihliadať na § 104 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína
plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Vychádzajúc z týchto rozhodnutí a vyššie uvedených
ustanovení §101 OZ a § 104 OZ, súd konštatuje, že pokiaľ došlo k poistnej udalosti dňa 18.10.2015 a
žaloba bola doručená dňa 17.10.2018, nárok žalobkyne nie je premlčaný voči žalovaným, t. j. ani vočižalovanému, keď premlčacia doba navyše voči žalovanému 1/ začala plynúť za rok po poistnej udalosti,
t. j, odo dňa 19.10.2016 a uplynula by 19.10.2019.

47. Keď mal súd preukázaný nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj
zodpovednosť žalovaných, súd sa zaoberal ustálením samotnej výšky. Žalobkyňa si uplatňovala nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,- eur. Súd najskôr konštatuje, že výška náhrady za
utrpenú ujmu sekundárne zasiahnutých obetí protiprávnym zásahom alebo udalosťou nie je zákonom
nijaklimitovaná.Vdanejvecijepretodanýpriestornavoľnúúvahusúdu,ktorávšaknesmiebyťbezbrehá

a výška priznanej nemajetkovej ujmy neprimeraná závažnosti vzniknutej ujmy a okolnostiam, za ktorých
k porušeniu práva došlo. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 22. 6. 2016, sp. zn. 3 Cdo 18/2016,
pripomenul, že stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce vecou voľnej úvahy
súdu, jeho úvaha musí byť ale náležite odôvodnená a vždy musí mať základ v takých konkrétnych
skutkových zisteniach súdu, ktoré zohľadňujú individuálne okolnosti prejednávaného prípadu a so
zreteľom na ne sú relevantné pre posúdenie primeranosti náhrady podľa § 13 ods. 3 Občianskeho

zákonníka.

48. Súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliada podľa § 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka na dve skutočnosti: i. závažnosť vzniknutej ujmy, a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo; tieto okolnosti „môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený

zásah spôsobila“ (R 29/2001). Súdna prax však doplnila tieto skutočnosti o ďalšie (demonštratívne
uvedené) kritériá, ktoré je v týchto typoch sporov potrebné zohľadniť na strane poškodených blízkych
osôb a pôvodcu zásahu Súd by však mal brať do úvahy len také kritéria, ktoré priamo súvisia s
ujmou sekundárne zasiahnutých osôb a tým tiež so samotným negatívnym prežívaním straty blízkeho
človeka vo vnútornej sfére, keďže bolestné a emocionálne prežívanie je vonkajším prejavom utrpenej

ujmy na osobnostnom práve a je v zásade jediným navonok poznateľným indikátorom hĺbky a intenzity
kompenzovanej ujmy. Zohľadniteľné by preto mali byť len také črty a okolnosti spôsobenia nemajetkovej
ujmy, ktoré tieto pocity a prežívanie priamo ovplyvňujú, či už tým, že bolestivé prežívanie zmierňujú
alebo naopak, ešte viac prehlbujú. Nakoľko zásah do osobnostných práv prejavujúci sa v strate blízkeho
človeka sa prejavuje najmä vo vnútornej duševnej sfére zasiahnutej osoby, čím toto vnútorné prežívanie

niejeobjektívnezachytitelnéatýmajmerateľné,jepotrebnéstanoviťobjektivizujúcekritériaumožňujúce
adaptovať spôsob ohodnotenia imateriálnej ujmy tak, aby bola zabezpečená predvídateľnosť vo vzťahu
k výške satisfakcie pre toho ktorého poškodeného v konkrétnom prípade. Je preto dôvodné prihliadať aj
na prisúdené sumy náhrad inými súdmi v obdobných prípadoch a svoje rozhodnutie práve na základe
takýchto objektivizujúcich kritérií prispôsobiť výšku náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnym okolnostiam

daného prípadu. (porovnaj tiež Novotná M. Zoričáková V. Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých
blízkych osôb: C. H. Beck, 2024, s. 250.).

49. Súd preto porovnal a prihliadal napr. na tieto rozhodnutia:
- rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 10. 5. 2024, sp. zn. B1-8C/107/2014: pri dopravnej nehode priznané

pozostalému manželovi 14.000 eur a pozostalému dieťaťu plnoletému a nežijúcemu s rodičmi 11.000
eur,
- rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 27.01.2025, sp. zn. B2-50C/2/2017 pri dopravnej nehode priznané
pozostalému manželovi 13.000 eur a pozostalým deťom 8.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Košice z 18. mája 2023, sp. zn. 7C/122/2020 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach 9Co/27/2024 zo dňa 05. 03. 2025, pri dopravnej nehode priznané pozostalej
manželke v harmonickom manželstve náhrada vo výške 20.000,- eur.
- rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. 12. 2019, sp. zn. 15C/19/2019: pri dopravnej nehode
priznané pozostalým plnoletým deťom nežijúcim s rodičmi 10.000 eur a 12.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/256/2011 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 8Co/264/2013: pri dopravnej nehode priznané pozostalej manželke 20.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6C/18/2022: pri dopravnej nehode priznané
pozostalým plnoletým deťom, ekonomicky činným, žijúcim dovtedy s pozostalou matkou, po 11.250 eur,
- rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13C/35/2021: pri dopravnej nehode priznal plnoletej dcére,
nežijúcej s nebohým otcom, 9.000 eur a manželke nebohého 14.000 eur;

- rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo
dňa 31. 3. 2016, sp. zn. 21Co/60/2015: priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pozostalému manželovi
15.000 eur,- rozsudok Okresného súdu Trnava, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 11.
2016, sp. zn. 23Co/337/2016 (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 2. 2018, sp. zn. 6 Cdo 206/2017,
dovolanie odmietol): priznaná náhrada pozostalému manželovi 10.000 eur a pozostalým deťom po 7.500

eur,
- rozsudok Okresného súdu Trnava, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 7. 8.
2017, sp. zn. 23Co/156/2016 (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. 9. 2019, sp. zn. 2 Cdo 234/2018,
dovolanie odmietol): priznaná náhrada pozostalému manželovi 10.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Prešov, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. 4.

2019, sp. zn. 7Co/178/2018 (Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 16. 12. 2019, sp. zn. 8 Cdo 268/2019,
dovolanie odmietol): priznaná náhrada za pozostalým deťom 8.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 11.
2019, sp. zn. 25Co/72/2019: priznané pozostalému manželovi 20.000 eur a deťom po 5.000 eur,
- rozsudok Okresného súdu Topoľčany, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. 4.
2017, sp. zn. 25Co/301/2016: priznané pozostalému manželovi 16.000 eur a deťom po 8.000 eur.

50. Z uvedených rozhodnutí je preto súdnou praxou priznávaná suma pozostalému manželovi vo výške
od 10.000,- eur do 20.000,- eur. Pre korektnosť je nevyhnutné podotknúť, že náhrady nemajetkovej ujmy
nie sú priznávané v striktne daných rámcoch; z publikovaných a spracovaných rozhodnutí plynie, že
pozostalým manželom priznané náhrady sa pohybujú vo výškach od 4 až do 100 tisíc eur (náhrada

vo výške 100.000 eur bola priznaná výnimočne) a pozostalým maloletým deťom sa priznané náhrady
pohybujúod5aždo100tisíceur[Šorl,R.:Náhradanemajetkovejujmy(bolestnézasmútok)pozostalého
príbuzného. Stav a východiská. 1. časť. Bulletin Slovenskej advokácie 9/2017, s. 14].

51. Súd však individualizujúc výšku priznanej nemajetkovej ujmy, okrem vyššie uvedenej súdnej praxe

vychádzal z objektivizujúcich kritérií, medzi ktoré zaradil predovšetkým intenzitu a kvalitu vzťahu
žalobkynesusmrteným.Tusúdužkonštatoval,žemedzižalobkyňouazosnulýmišloovzťahpartnerský,
vzťah snúbencov, ktorý plánovali svadbu a ktorá sa mala uskutočniť len 5 dní po dopravnej nehode.
Zároveň bolo preukázané, že išlo o vzťah Intenzívny a harmonický, ktorá skutočnosť, ako aj blízkosť
plánovanej svadby je preto okolnosťou, ktorá výrazne zasiahla do viac bolestného a emocionálnejšieho

prežívania straty partnera žalobkyňou. Preto ako ďalšie kritérium súd posudzoval mieru psychickej
bolesti žalobkyne, ktorá sa navonok prejavila u žalobkyne hlbokým smútkom, depresiou a nemožnosťou
žalobkyne sa vyrovnať so vzniknutou situáciou, a to ani po uplynutí dlhšieho časového obdobia, o
čom svedčila aj emotívna výpoveď žalobkyne na pojednávaní. K ďalším kritériám patrí obmedzenie
bežných aktivít v pracovnom i mimopracovnom živote, kde súd konštatuje, že aj tu nastala u žalobkyne

zmena, pričom žalobkyňa sama bola zasiahnutá na zdraví v dôsledku dopravnej nehody. Okrem toho
žalobkyňa stratila stabilitu bývania a príjmu partnera a ako vyplývalo zo svedeckej výpovede jej brata,
znížila sa jej životná úroveň, vrátila sa na Slovensko, vyhľadala psychologickú pomoc. S tým ale súvisí aj
konštatovanie, že nebolo preukázané, že by materiálne žalobkyňa bola existenčne závislá na zosnulom
partnerov, hoci mali rozdielnu výšku príjmu. Závislosť od partnera podľa názoru súdu nebola primárne

materiálna, ale iného druhu, najmä v tom, že tento bol pre žalobkyňu oporným bodom, žalobkyňa
sa mohla na neho spoľahnúť, poskytoval žalobkyni stabilitu a žalobkyňu podporoval. Stratou partnera
žalobkyňa nemala s kým zdieľať svoje pocity, názory, myšlienky, a tiež s každodennou pomocou o bežné
životné aktivity. V tomto však do určitej miery vstupuje podpora žalobkyne od zostávajúcej rodiny. Súd
prihliadol aj na vek žalobkyne ( v čase dopravnej nehody 40 rokov) a zosnulého partnera žalobkyne

(v čase dopravnej nehody 52 rokov), pričom aj keď by spolu mohli prežiť veľa rokov, na druhej strane
vek žalobkyne umožňuje čiastočné psychické zotavenie plynutím času a prípadné nadviazanie kontaktu
žalobkyne s iným mužom, čo aj čiastočne naznačila výpoveď brata žalobkyne o tom, že žalobkyňa má
priateľa, s ktorým sa stretáva raz za týždeň. Napokon aj v súčasnosti je žalobkyňa opätovne vydatá za
iného muža. Okrem toho súd prihliadol na to, že spolužitie žalobkyne a zosnulého partnera trvalo 5,5

roka, ktorá skutočnosť sa vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia súdov nejaví ako dlhá doba, no ako
už súd uviedol, práve táto skutočnosť a blízkosť svadby, možná harmonická budúcnosť so zosnulým sa
prejavila v o to závažnejšom zásahu do osobnostných práv žalobkyne a citovej ujmy, ktorú prežívala
stratou partnera. Súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa bola priamou účastníčkou dopravnej nehody,
bola pri svojom partnerovi v čase jeho smrti a tohto bola priamym svedkom, pričom do poslednej chvíle

dúfala, že tento bude v poriadku.

52. Zároveň súd nemohol opomenúť ani skutočnosti na strane žalovaného 2/, keď v trestnom konaní
nebola zistená poľahčujúca okolnosť, keď v trestnom rozsudku súd konštatoval, že žalovaný 2/viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, arogantnou jazdou a nerešpektovaním pravidiel cestnej
premávky, s extrémne prekročenou rýchlosťou, pričom z uvedeného nevyplývalo, že by sa žalovaný
2/ žalobkyne ospravedlnil. Skutočnosť, že žalovaný 2/ až vo vyjadrení k žalobe formálne vyjadril

ľútosť, nemá vo vzťahu k posúdeniu výšky nemajetkovej ujmy relevantný vplyv. Okrem tohto stručného
vyjadrenia sa žalovaný 2/ konania inak nezúčastnil. Predvolanie na pojednávanie si neprevzal a
nariadeného termínu pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Súd preto nepozná konkrétne
okolnosti u žalovaného 2/, teda to, aký dopad do jeho života priniesla tragická udalosť smrti blízkeho
žalobkyne.Súdtaknemoholposúdiťanito,čimárelevanciuprihliadanienamajetkovúasociálnusituáciu

žalovaného 2/, ergo či by sa v jeho živote mohla konkrétna výška javiť ako ekonomicky likvidačná.

53. Posúdiac všetky uvedené okolnosti, za spravodlivú a primeranú súd považoval náhradu
nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu vo výške 20.000 eur, ktorú súd žalobkyni priznal. Vo zvyšku
uplatneného nároku súd žalobu zamietol (výrok II). Žalobkyňa nežiadala priznať úroky z omeškania. Súd
nezistil dôvody, pre ktoré by mal určiť dlhšiu ako zákonnú lehotu na plnenie.

54. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ) Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

56. Súd k náhrade trov konania v predmetnej veci, vzhľadom na predmet konania, ktorým bola náhrada
nemajetkovej ujmy uvádza, že výška priznanej sumy v konečnom dôsledku závisela od úvahy súdu.
Aj keď výška priznanej sumy závisela od úvahy súdu, pri náhrade trov konania treba uplatniť zásadu

úspechu vo veci (§ 255 CSP), a to s ohľadom na posúdenie toho, či žalobca bol alebo nebol úspešný
v základe uplatneného nároku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 13. 12. 2017, sp. zn. 10Co/191/2017, v ktorom bolo konštatované, že v týchto prípadoch nejde
o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pre
ktorého ho nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na

základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť
čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo
zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.

57. Nie je pochýb o tom, že žalobkyňa bola v predmetnej veci úspešná čo do základu uplatneného

nároku. Žalobkyni ale nebola priznaná nemajetková ujma v takom rozsahu, v akom náhradu
nemajetkovej ujmy svojim návrhom požadovala (300.000,- eur). Aj keď bola žalobkyňa úspešná v
základe uplatneného nároku, odvíjať úspech žalobkyne s ohľadom na základ uplatneného nároku
má svoje limity, na ktoré poukázal aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. IV. ÚS 652/2018 zo dňa
13.02.2020, ktorý konštatoval, že „aplikácia pravidla, ktorého sa domáhajú sťažovatelia v situáciách,

keď rozhodnutie závisí od úvahy súdu, musí mať svoje vnútorné limity, pretože ináč by bolo v rozpore
s rozumným usporiadaním procesných vzťahov, aby za situácie zjavne bezúspešného uplatňovania
práva, nie síce v jeho základe, ale v podobe jeho neprimeranej a zjavne nadsadenej výšky vo vzťahu
k tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napríklad z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov, bola žalobcovi priznaná ochrana v podobe zachovania jeho práva na plnú náhradu trov konania

proti žalovanému len preto, lebo bol úspešný v základe svojho nároku, ktorého výška však bola oproti
žalobnému nároku súdom priznaná s výrazným obmedzením“.

58. V tomto, ako už bolo uvedené, výška náhrady nemajetkovej ujmy pre pozostalého manžela, resp.
partnera sa pohybovala podľa vyššie uvedených rozhodnutí od 10.000 eur do 20.000,- eur, pričom aj v

článku publikovanom v Bulletine Slovenskej advokácie 9/2017, autor článku uvádza sumu od 4000,- eur
do 100.000,-eur. Žalobkyňou uplatnená suma vo výške až 300.000,- eur bola preto podľa názoru súdu,
aj vzhľadom na judikatúru súdov v čase podania žaloby žalobkyňou neprimeraná a zjavne nadsadená a
veľkej časti predstavovala bezúspešné uplatňovanie práva. Za tohto stavu je preto namieste uvažovať
nad úspechom žalovaných v predmetnej veci. Tu súd konštatuje, že žalovaný 2/ bol až na jedno

vyjadrenie v konaní pasívny, pričom z obsahu spisu nevyplývalo, že by mu vznikli trovy konania. Zároveň
súd podľa § 257 CSP v otázke trov konania vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
podľa názoru súdu nie je možné priznať náhradu trov konania žalovaným. Súd prihliadol na postoj
žalovaných v predmetnom konaní, najmä pasivitu žalovaného 2/ a podľa názoru súdu len formálneprejavenú ľútosť nad tým, čo stalo. Ďalej súd dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v povahe
a okolnostiach predmetného konania, kedy si žalobkyňa uplatňovala náhradu ujmy na osobnostných
právach v dôsledku straty blízkej osobe, kde je pochopiteľné, že pre žalobkyňu má cena života jej

blízkej osoby nevyčísliteľnú hodnotu, zvlášť pokiaľ išlo o taký vzťah žalobkyne k zosnulému, ako v
predmetnej veci. Preto pokiaľ aj žalobkyňa uvádzala neprimeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy,
ktorá sa vymykala aj z judikatúry súdov v danej veci, do istej miery podľa názoru súdu mohlo ísť o
zúfalstvo a žiaľ žalobkyne a práve pocit žalobkyne o nevyčísliteľnej hodnoty života jej blízkej osoby.
Súd však pripomína na druhej strane, že žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom. Súd preto

žalovaným podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia

súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.