Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124433218
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124433218.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit
Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária

JUDr. Peter Malcho, s.r.o., so sídlom Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 699,87 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14Csp/6/2025-97 zo
dňa 5. marca 2025, v spojení s opravným uznesením č. k. 14Csp/6/2025-106 zo dňa 10. marca 2025,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a závislého výroku III. z r u š
u j e a vec tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy 699,87 eura
spríslušenstvom,úrokuvovýške51,98euraaúrokuzomeškaniavovýške8,65%ročnezosumy699,87
eura od 11.10.2024 do zaplatenia. Tento právny nárok si žalobca uplatnil na tom právnom základe,
že dňa 02.05.2023 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu D. XXXXXXXXXX (ďalej ako „úverová
zmluva“), na podklade ktorej poskytol žalovanému sumu istiny vo výške 800 eur, pričom žalovaný sa

zaviazal túto uhradiť v 58 pravidelných mesačných splátkach po 21,69 eura. Žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením splátok, z dôvodu čoho ho žalobca výzvou zo dňa 17.07.2024 vyzval na úhradu
dlžných splátok, ktoré neboli včas uhradené a súčasne žalovaného upozornil na možnosť uplatnenia
predčasnej splatnosti úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Napriek uvedenému však žalovaný dlžné
splátky neuhradil v dôsledku čoho žalobca ku dňu 25.09.2024 pristúpil vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úver, pre splátku splatnú ku dňu 15.06.2024. Žalobca uviedol, že ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil

sumu 236,90 eura.

2. Súd prvej inštancie o nároku žalobcu rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom, ktorým vo výroku
I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 563,10 eura, úrok z omeškania vo
výške 8,65 % ročne zo sumy 563,10 eura od 11.10.2024 do zaplatenia a výrokom II. vo zvyšku nárok
žalobcu zamietol s tým, že výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému

v rozsahu 74,90%, resp. 49,80% (opravné uznesenie). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
zmluva o úvere, ktorá predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.. Pri
skúmaní bonity konštatoval, že žalobca zohľadnil úverovú zaťaženosť žalovaného, preveril informácie
vo svojich interných databázach ako aj z výpisu z bankového účtu žalovaného, pričom zohľadnil aj
sumu životného minima. Následne preskúmavajúc primeranosť výšky odplaty dospel k záveru, že táto

bola dojedná v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie posudzoval aj výzvu na zaplatenie dlžnej sumy
zo dňa 17.07.2024, ktorou žalobca vyzval žalovaného k úhrade celkovej dlžnej sumy 101,07 eurav lehote 15 dní, pričom sa zaoberal tým z čoho konkrétne (z akých splátok) pozostáva suma 101,07 eura
poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp .zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, kde uviedol,
že dovolací súd vyslovil, že sa nestotožňuje s názorom, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza

k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu, pretože zákon
takúto povinnosť veriteľovi neukladá s tým, že je potreby vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkov zmluvných vzťahov a teda s ohľadom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je
potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vykonané tou splátkou, ktorý bola v čase zosplatnenia
tri mesiace po splatnosti. Následne vyhodnotil, že v danom prípade bolo preukázané doručenie výzvy

na zaplatenie celého dlhu zo dňa 17.07.2024, a to na podklade podacích hárkov. Súd prvej inštancie
preskúmal zmluvu i z hľadiska toho, či obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia §
9 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom vyhodnotil, že v zmluve absentujú predpoklady použité pre výpočet
RPMN a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23. Z uvedeného
zdôvoduvyhodnotilspotrebiteľskýúverpodľa§11ods.1písm.a)zákonač.129/2010Z.z.zabezúročný
a bezpoplatkov, a teda v časti úrokov a poplatkov žalobu žalobcu zamietol.

3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadol žalovaný poukazujúc na
ustanovenie § 365 ods. 1 psím. f) a h) CSP a namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako i to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalovaný v podanom odvolaní konkrétne namietal, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy zo dňa
17.07.2024 a ani výzvy na splnenie celého dlhu zo dňa 25.09.2024, pretože podací hárok bez presnej
identifikácie zásielky nepreukazuje doručenie uvedených listín. Namietol, že potvrdenie od slovenskej
pošty nie je dôkazom toho, že obsahom doručovaných zásielok boli skutočne uvedené dokumenty. Ani

číslo úverovej zmluvy uvedené na poštovom podacom hárku nepreukazuje, že skutočným obsahom
doručovaných zásielok bola výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.07.2024 a výzva zo dňa
25.09.2024.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -

ďalej len „CSP“) po zistení, že sú splnené všetky procesné podmienky prípustnosti odvolania a jeho
vecného prejednania, preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, a to v medziach daných rozsahom odvolania
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP) a po vykonaní
odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

vyhovujúceho výroku I. a závislého výroku III. o nároku na náhradu trov konania, je potrebné podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
keď odvolanie žalobcu v napadnutej časti bolo vyhodnotené ako dôvodné.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide

o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.9. Ďalej žalovaný tvrdil, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Odvolací súd zaberajúc sa nastolenou námietkou poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 37. odôvodnenia) zaoberal otázkou doručenia výzvy zo
dňa 17.07.2024 a výzvy zo dňa 25.09.2024, pričom vyhodnotil preukázanie ich doručenia. V zhode
so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v súvislosti s preukázaním doručenia (dôjdenia do
dispozície žalovaného) výzvy zo dňa 17.07.2024 sa v obsahu spisu nachádza ePotvrdenka (č. l. 55

opak), kde pri adresátovi (žalovanom) je okrem údajov o podacom čísle, dátume podania, adrese,
spôsobe odoslania a cene za službu uvedený aj číselný údaj: 1305000671, ktorý predstavuje číslo
úverovejzmluvyžalovanéhoasúčasnejetoajčíslovariabilnéhosymbolu,ktorýmalžalovanýuvádzaťpri
platbe žalobcovi. Zároveň súd prvej inštancie správne poukázal aj na to, že v súdnom spise sa nachádza
aj písomnosť Slovenskej pošty (Sledovanie zásielok), z ktorej vyplynulo, že výzva zo dňa 17.07.2024

bola podaná na poštovú prepravu dňa 19.07.2024 a žalovanému bola doručená 27.07.2024. Obdobne
to tak bolo i v prípade výzvy zo dňa 25.09.2024, ku ktorej bola rovnako tak doložená ePotvrdenka
(č. l. 57), kde pri adresátovi je okrem údajov o podacom čísle, dátume podania, adrese, spôsobe
odoslania a cene za službu uvedený aj číselný údaj: 1305000671, ktorý predstavuje číslo úverovej
zmluvy žalovaného a súčasne je to aj číslo variabilného symbolu, ktorý mal žalovaný uvádzať pri platbe

žalobcovi. Taktiež aj tu bolo žalobcom doložené potvrdenie Slovenskej pošty (Sledovanie zásielok),
z ktorej vyplynulo, že výzva zo dňa 25.09.2024 podaná na poštovú prepravu dňa 26.09.2024 bola
žalovanému doručená 30.09.2024. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na to,
že žalobca na podklade listinných dôkazov hodnoverne preukázal doručenie výzvy zo dňa 17.07.2024
a výzvy zo dňa 25.09.2024. Žalovaný však v podanom odvolaní namietal, že podací hárok neobsahuje

presnú identifikáciu obsahu zásielky, z dôvodu čoho nepreukazuje doručenie predmetných výziev.

11. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/90/2023 z 29.11.2023,
v ktorom sa zaoberal otázkou, či doručenie dispozičnej sféry adresáta preukázané podacím hárkom
spôsobuje účinky riadneho doručenia, pokiaľ je adresátom spotrebiteľ, pričom za právny názor súladný

a rozhodovacou praxou pripustil ten právny názor, ktorý pripúšťa preukázanie doručenia aj na podklade
podacieho hárku. Dovolací súd tiež však poukázal na názor (v danom prípade odvolacieho súdu), že v
prípade sporu o doručenie písomnosti/výziev je na odosielateľovi, resp. jeho právnom nástupcovi, aby
preukázal, že zásielka bola žalovanému doručená, resp. sa dostala do jeho dispozičnej sféry a je na
odosielateľovi, aby zásielku doručoval adresátovi tak, aby vedel relevantne preukázať jej doručenie,

resp. to, že adresát mal možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť.

12. Je nutné uviesť, že samotné výzvy (z hľadiska obsahu) neuvádzajú osobitné identifikačné číslo,
resp. pre ich špecifikáciu bol uvedený číselný údaj: 1305000671, ktorý predstavuje číslo úverovej
zmluvy žalovaného. Z uvedeného dôvodu takýmto identifikačným číslom boli označené i zásielky na

ePotvrdenke. Napokon i z chronologického hľadiska, resp. z časového sledu udalostí je zrejmé, že
obsahomdoručovanýchlistín,ktorýchdoručovaniebolopreukázanéePotvrdenkami(podacímihárkami),
by mali byť písomnosti tvrdené žalobcom t. j. výzva zo dňa 17.07.2024 a výzva zo dňa 25.09.2024. Inak
povedané predmetné podacie hárky preukazujú doručenie písomnosti v krátkom časovom horizonte od
vyhotovenia samotných výziev, ktorých spornosť doručenia žalovaný tvrdil. Zároveň je potrebné uviesť,

že v konaní nebolo preukázané, že by v danom časovom období žalobca ako veriteľ uskutočňoval
a následne doručoval žalovanému iné písomnosti (s iným obsahom), ako má výzva zo dňa 17.07.2024
a výzva zo dňa 25.09.2024. Zároveň žalovaný netvrdil, že by mu boli doručené (aj iné) listiny s iným
obsahom ako uvádzajú predmetné výzvy. Z uvedeného dôvodu je preto nutné prisvedčiť právnemu
názoru súdu prvej inštancie, že podacie hárky obsahujú číselný údaj, ktorý je spôsobilý dostatočne

identifikovať obsah zásielky, preto žalobca preukázal doručenie predmetných výziev.

13. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na to, že žalovaný pre podporu správnosti v danom
prípade poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/133/2023 zo dňa 15.08.2024,ktorý podľa jeho názoru mal potvrdiť jeho odvolaciu právnu argumentáciu ohľadom toho, že žalobca
nepreukázal doručenie uvedených výziev, pretože podacie hárky neobsahujú identifikáciu zásielky,
podpis zamestnanca a pečiatku pošty. V tejto súvislosti citoval bod 11.3., v ktorom sa uvádza, že

„Dovolací súd zdôrazňuje, že žalobca v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom v otázke, či doručenie do dispozičnej sféry adresáta preukázané podacím hárkom spôsobuje
účinky riadneho doručenia, pokiaľ je adresátom spotrebiteľ. Odvolací súd však skonštatoval, že
doručenie výzvy-upozornenia podľa § 53ods. 9 OZ nemal za preukázané, pretože z obsahu samotných
podacích hárkov nevyplýva ani to, čo malo byť predmetom odoslania, keďže v nich absentuje akákoľvek

informácia o zásielke resp. možnosť jej identifikácie, keďže na podacom hárku sú len informácie o
podacom čísle, adresátovi, spôsobu odoslania a cene za službu.(vid bod 18 uznesenia odvolacieho
súdu). Dovolateľom formulovaná právna otázka obsahuje vnútornú rozpornosť, pretože je prvá
časť, ktorú možno nazvať hypotetickým predpokladom, konštatuje preukázanú skutočnosť (doručenie
preukázané podacím hárkom), ktorá však vôbec nekorešponduje skutočnostiam preukázaným v tomto
konaní tak ako ich zistil odvolací súd a konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku.“

14. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ktorým sa zaoberal najvyšší súd vo vyššie definovanom
rozhodnutí s ohľadom na skutkový stav, podacie hárky neobsahovali žiadnu identifikáciu podacieho
hárku, resp. tak ako výslovne dovolací súd uviedol „z podacieho hárku vyplynulo len, že informácie
o podacom čísle, adresátovi, spôsobu odoslania a cene za službu“. Naproti tomu v danom prípade,

ako už bolo vyššie uvedené, oba podacie hárky (pre výzvu zo dňa 17.07.2024 ako i pre výzvu podľa
25.09.2024) obsahovali identifikačné číslo 1305000671, ktoré predstavuje číslo úverovej zmluvy a ktoré
bolo ako identifikačný údaj obsiahnuté aj v obsahu samotných výziev. Z uvedeného dôvodu sa odvolací
súd nemohol stotožniť s námietkou žalovaného o dôvodnosti aplikácie definovaného rozhodnutia
najvyššieho súdu na daný prípad, ako to namietal žalovaný, keď citované rozhodnutie najvyššieho

súdu vychádza z odlišného skutkového stavu ako je v danom prípade. S ohľadom na vyššie uvedené,
odvolaciu argumentáciu žalovaného ohľadom nepreukázania doručenia výzvy zo dňa 17.07.2024 ako
ani výzvy zo dňa 25.09.2024, nebolo možné vzhliadnuť ako dôvodnú a spôsobilú privodiť zmenu alebo
zrušenie napadnutého rozhodnutia z uvedeného dôvodu.

15. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní namietal, že nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, pretože výzva zo dňa 17.07.2024 je pre neurčitosť absolútne neplatným právnym
úkonom. V tejto súvislosti namietol, že výzva zo dňa 17.07.2024 neobsahuje presnú identifikáciu
mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úver a poukázal na to, že rozhodnutím
NajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/197/2022zodňa26.06.2024bolavyriešenáotázka,čivovýzvepodľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je veriteľ povinný uvádzať aj konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník
v omeškaní. Namietol, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024
bolo prekonané aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, pričom poukázal na viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR – sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo
dňa 25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024.

16. Odvolací súd primárne v tejto súvislosti uvádza, že otázka určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka je už dlhšie riešená v právnej praxi z ohľadu nastolenej námietky žalovaného,
resp. z toho hľadiska, či táto výzva, je určitá ak neobsahuje uvedenie konkrétnej dlžnej splátky, pre
ktorú veriteľ je oprávnený pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru a s ktorou je spotrebiteľ v zmysle

dikcie ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka viac ako 3 mesiace v omeškaní. Pri posudzovaní
nastolenej námietky žalovaného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu prihliadnuť na samotný účel
výzvypodľa§53ods.9Občianskehozákonníka.Odvolacísúdzastávanázor,žeúčelomsamotnejvýzvy
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je oboznámenie pasívneho dlžníka (spotrebiteľa), ktorý riadne
avčasneplnísvojdlhzospotrebiteľskejzmluvy(ktorýsavykonávavpravidelnýchmesačnýchsplátkach)

o tom, že ak nesplní splátku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace, je veriteľ (obchodník) oprávnený
pre túto omeškanú splátku vyhlásiť mimoriadnu (predčasnú) splatnosť celého dlhu. Sekundárne je podľa
názoru odvolacieho súdu účelom ustanovenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotnej
výzvy podľa daného ustanovenia i mobilizácia pasívneho dlžníka (spotrebiteľa) k tomu, aby uhradil svoju
splatnú peňažnú mesačnú pohľadávku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace a pre ktorú má

veriteľ zákonnú možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (bez ohľadu na to, že by bol spotrebiteľ
v omeškaní už i so skoršími mesačnými splátkami), čím by zamedzil možnosti veriteľa vykonať závažnú
zmenu v obsahu záväzku zo strany veriteľa v podobe zmeny spôsobu splácania existujúceho dlhu, resp.
straty výhody splátok.17. Pri chápaní účelu samotného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvy zakotvenej
v danom ustanovení v zmysle vyššie uvedeného, resp. s ohľadom na ich účel (zmysel), a to i s dôrazom

na samotný následok, ktorý môže nastať (strata výhody splátok), odvolací súd súhlasí s tvrdením
žalovaného, že práve uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník viac ako 3 mesiace v omeškaní, je
rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť vo výzve (výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka)
určito vyjadrená. Výlučné uvedenie výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní nepostačuje
k tomu, aby spotrebiteľ mohol posúdiť, ktorá (splatná) splátka je spôsobilá vyvolať následok v podobe

vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu, resp. ktorú považuje obchodník za relevantnú pre jeho následný
postup a v konečnom dôsledku, ktorú ak dlžník (následne/dodatočne po splatnosti) uhradí, zmarí
zákonnú možnosť veriteľa uskutočniť zmenu v obsahu záväzku v podobe strany výhody splátok úveru
spotrebiteľom, a to pre porušenie povinnosti spotrebiteľa plniť dlh rozvrhnutý do vopred dojednaných
mesačných splátok riadne a včas. Podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodný výklad, v zmysle ktorého
za určitú výzvu možno považovať len výzvu, v ktorej veriteľ vyjadril konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník

v omeškaní viac ako 3 mesiace a pre ktorú upozorňuje dlžníka, že pristúpi k vyhláseniu predčasnej
splatnosti dlhu za predpokladu, že nebude dodatočne uhradená. Inak povedané, nejaví sa ako logický
výklad, podľa ktorého, by sa za určitú výzvu mala považovať výzva, v ktorej veriteľ (obchodník) úhrnom
vyjadrísumu(častokrátisumucelkovéhodlžnéhoúveruodpočiatkuomeškaniadlžníka),ktorúmádlžník
uhradiť spolu s výzvou na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak daná úhrnná suma (splatná

suma) nebude (dodatočne) uhradená. Napokon, možno zastať názor, že účelom ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a samotnej výzvy nie je donútiť spotrebiteľa k úhrade celého zameškaného
dlhu (od počiatku omeškania dlžníka s jednotlivými splátkami), ale zmobilizovať dlžníka k tomu, aby
uhradil (minimálne) konkrétnu splátku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace a pre ktorú ho veriteľ
upozorňuje na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka je pri spotrebiteľských sporoch potrebné chápať ako zákonný mantinel (ktorý je potrebné
dodržať popri ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka) poskytnutia vyššej ochrany slabšej strany
pri možnosti postupu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a nie len ako zákonný predpoklad,
ktorý je potrebné formálne (akokoľvek) naplniť (bez zreteľa na jeho účel a následok ku ktorému môže
smerovať) k tomu, aby veriteľ (obchodník) mohol prikročiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu.

Napokon, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné na inštitút mimoriadneho zosplatnenia úveru
v spotrebiteľských sporoch nahliadať ako na závažnú zmenu v obsahu záväzku a ako na krajné možné
riešenie, ktoré nasleduje po tom, čo veriteľ naplnil účel (nie len formálne) ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskehozákonníka,ktorévspotrebiteľskýchsporochpristupujekustanoveniu §565Občianskeho
zákonníka ako zákonných dôsledok zvýšenej ochrany slabšej strany záväzkovoprávneho vzťahu.

18. S ohľadom na vyššie uvedené, je potrebné prisvedčiť žalovanému i ohľadom toho, že aktuálna
rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR zastáva názor o určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka za predpokladu, že táto vo svojom obsahu uvádza konkrétnu splátku, s ktorou je spotrebiteľ
v omeškaní. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné poukázať príkladom na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2020 zo dňa 26.06.2024 bod 12.2 až 12.3, v ktorom sa uvádza,
že „V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové
pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu
pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením
príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na

uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že
veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez
takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.

Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i
pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a
v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov

nižších inštancií vzaté do úvahy.“ Obdobný právny názor bod najvyšší súdom vyjadrený v rozsudku
sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, najmä bod 23. odôvodnenia, ako i v uznesení sp. zn.
5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, najmä bod 14.2. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným právnym
názorom dovolacieho súdu stotožňuje. Napokon dňa 04.06.2025 prijalo občianskoprávne kolégium
(pod č. 21) rozhodnutie (na zverejnenie do Zbierky stanovísk a rozhodnutí, vychádzajúce z uznesenia

6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2022) s právnou vetou:
„Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ)“.

19.Vkonkrétnomprejednávanomprípadebolonesporné,žeprávevýzvazodňa17.07.2024predstavuje
výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na vyššie vymedzenú aktuálnu
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu sa odvolací súd nemohol stotožniť s právnym názorom súdu
prvej inštancie, ktorý vymedzil v bode 36. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Inak povedané
je v rozporné s aktuálnou rozhodovacou praxou, ak súd prvej inštancie vyhodnotí za platnú výzvu

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorej musí dlžník (v tomto prípade i súd) vypočítavať
konkrétne splátky s ktorými je v omeškaní, resp. uvedené je v rozpore s účelom výzvy podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Samotná skutočnosť
neurčitosti výzvy sa neprejavuje výlučne v rovine otázky platnosti mimoriadneho zosplatnenia úver, ale
tiež v rovine súdneho procesu, pretože súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov

veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej
notifikácie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka) preskúmavaním platobnej histórie úverového vzťahu, či „rozpočítavaním“
dlžných súm zisťovať (čo naráža aj na „procesné limity“ v zmysle § 132 ods. 2 CSP), pre ktorú
dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť. Vo svojej podstate by nešlo o nič iné, ako len na základe

vlastnej iniciatívy konajúceho súdu (a namiesto žalobcu, ktorého takáto povinnosť zaťažuje) vymedzenie
(presnejším je pojem vytvorenie, keďže spravidla – tak ako i v súdenom prípade – absentujú v žalobe
náležité jedinečné skutkové tvrdenia) takého skutkového stavu, ktorý zodpovedá hypotéze príslušnej
právnej normy a na základe ktorého, by bol žalobca v spore (aspoň čiastočne) úspešný. Niet najmenších
pochýb, že takáto požiadavka je v absolútnom rozpore nielen s princípmi civilného sporového konania,

ale prioritne v rozpore s elementárnymi ústavnými zásadami nestrannosti súdu, rovnosti postavenia
strán pred súdom a ochrany slabšej strany (pozri Krajský súd v Žiline rozsudok sp. zn. 7CoCsp/10/2024).

20. Žalovaný taktiež namietol pokaz súdu prvej inštancie na (bod 31. rozhodnutia –poznámka
odvolacieho súdu) Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, z ktorého súd

prvej inštancie vyhodnotil právny názor najvyššieho súdu, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza
k mimoriadnej splatnosti nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.

21. Odvolací súd zaoberajúc sa vyššie nastolenou argumentáciou považuje za potrebné poukázať na
bod 31. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, podľa ktorého

„Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre
ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací
súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá
vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie

takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade
so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné

predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace
po splatnosti.“22. Odvolací súd sa plne stotožňuje s citovaným vyjadrením najvyššieho súdu Napriek tomu sa avšak
nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že by v uvedenom rozhodnutí najvyšší súd
vyjadril názor, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k mimoriadnej splatnosti nie je podmienkou

platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. V uvedenom odseku dovolací súd síce konštatuje, že
špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti predčasného
zosplatnenia dlhu, pretože zákon takúto požiadavku nestanovuje, avšak v kontexte upresnenia
uvedeného v zátvorke možno uviesť, že mal na mysli, že požiadavka uviesť konkrétnu splátku
zákonom nie je stanovená v zosplatnení. Tu odvolací súd poukazuje, že je potrebné rozlišovať

úkon výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s dôrazom i na jeho účel (k uvedenému sa
odvolací súd vyššie vyjadroval) a úkon tzv. zosplatnenia, resp. oznámenia o mimoriadnej splatnosti
úveru. Odvolací súd súhlasí s tým, že v zosplatnení, resp. v oznámení o mimoriadnej splatnosti
úveru nie je nevyhnutné uvádzať splátku, pre ktorú k nemu došlo. Avšak uvedené sa podľa názoru
odvolacieho súdu netýka konkrétne výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonník, keďže najvyšší
súd v zátvorke prvej vety uviedol upresnenie svojho názoru, ktorý sa týka zosplatnenia t. j. nie výzvy

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Napokon zvyšná časť citovaného odseku pojednáva
o tom, či vymedzenie splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní je právnou, alebo skutkovou otázkou,
ako i o tom, že v prípade pochybností ohľadom naplnenia § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka,
je potrebné prezumovať racionálny výklad, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo „do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. S ohľadom na uvedené, je teda zrejmé, že najvyšší súd

vymedzil potrebu racionálneho výkladu vo vzťahu k prezumovaniu toho, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru došlo do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky v zmysle druhej vety § 565
Občianskeho zákonníka, ak z konkrétnych skutkových okolností prípadu nie je zrejmé (prípadne ak
veriteľ výslovne neuviedol), pre ktorú konkrétnu splátku prikročil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru. Citovaný odsek rozhodnutia najvyššieho súdu tak vôbec neposkytuje právny názor ohľadom

určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (z hľadiska uvedenie konkrétnej splátky),
ak táto neobsahuje špecifikáciu konkrétnej splátky, tak ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 36.
odôvodenia napadnutého rozhodnutia.

23. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného za dôvodné, keď

dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu ohľadom naplnenia
predpokladov mimoriadneho zosplatnenia, resp. v tomto rozsahu je potrebné jeho právny názor
považovať za predčasný, keď pri posudzovaní výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (výzva
zodňa17.07.2024)nevychádzalzaktuálneplatnejrozhodovacejpraxeNajvyššiehosúduSR.Vzhľadom
na uvedené, dospel odvolací súd k nutnosti postupu podľa § 389 ods. 1 psím. b) CSP t. j. k nutnosti

zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhovujúceho výroku I. a závislého výroku
III. o nároku na náhradu trov konania a v tomto rozsahu k nutnosti vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Napokon žalovaný v podanom odvolaní tiež namietol, že v dôsledku neplatnosti mimoriadneho

zosplatnenia úveru žalobca nepreukázal vznik svojho nároku tak ako si ho uplatnil v žalobe t. j. titulom
mimoriadne zosplatneného úveru (ako celku). Žalovaný v tomto ohľade poukázal na ustanovenie §
132 ods. 1 CSP a na uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024. Odvolací
súd zaoberajúc sa nastolenou námietkou žalovaného (riešenou i v rozhodnutiach 9Cdo/317/2021
z 28.09.2022 a 4Obdo/36/2023 z 31.10.2024) vyhodnotil, že za predpokladu, že otázka vyhlásenia

mimoriadneho zosplatnenia bude predmetom ďalšieho právneho posudzovania v novom konaní pred
súdom prvej inštancie, nie logické túto riešiť (v merite veci) na odvolacom súde. Bude úlohou súdu
prvej inštancie zaoberať sa touto námietkou žalovaného v (novom ďalšom) konaní pred súdom prvej
inštancie a to s ohľadom na (tam aktuálne) skutkové tvrdenia, ktoré tam učinia strany sporu a to aj
s dôrazom na právne posúdenie otázky mimoriadneho zosplatnenia v zmysle aktuálnej rozhodovacej

praxe najvyššieho súdu.

25. Odvolací súd s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody vzhliadol odvolanie žalovaného
za dôvodné. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu
podaného odvolania a dôvodov odvolania, dospel k záveru, že v danom prípade došlo k naplneniu

žalovaným namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd nemohol vzhliadnuť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (v napadnutej časti výroku
I. a závislého výroku III.), resp. dospel k záveru o nutnosti postupu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP,
a teda k nutnosti zrušenia napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti výroku I. a závislého výroku III.a v tomto rozsahu jeho vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie zohľadňujúc
ustanovenie § 391 ods. 1 CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude v novom konaní opätovne právne
posúdiť fundamentálnu otázku, či v danom prípade je nárok žalobcu dôvodný s ohľadom na skutočnosť,

či došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru s dôrazom na určitosť výzvy podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka (výzvy zo dňa 17.07.2024). Následne za predpokladu, že by súd prvej
inštancie dospel k záveru o neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia úveru bude jeho úlohou zaoberať
sa i podstatnou námietkou žalovaného uplatnenou v podanou odvolaní, a to, či je preukázaný nárok
žalobcu, ak bol tento uplatnený ako celok t. j. ako nárok z mimoriadneho zosplatnenia (podľa skutkových

tvrdení žalobcu uvedených v žalobe) s poukazom na ustanovenie § 132 ods. 1 CSP a na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní a novom rozhodnutí bude tiež zohľadniť aj prípadnú ostatnú odvolaciu argumentáciu (odvolacie
námietky) uplatnené v podanom odvolaní žalovaným. Súd prvej inštancie pritom bude dbať na to, aby
jeho rozhodnutie napĺňalo zákonné atribúty ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd dáva súdu prvej
inštancie do pozornosti, že v rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia je súd prvej inštancie viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní
a rozhodnutí bude tiež rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rátane odvolacieho konania (§
396 ods. 1, 3 CSP).

26. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).