Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121210779
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7121210779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX bývajúci v C. D. E. F. G. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Vankom, IČO:
35 555 114, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Floriánskej ulici č. 19, proti žalovaným:
1. Okresný úrad Košice, so sídlom v Košiciach na Komenského ulici č. 52 a 2. Slovenská republika, v
mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 86, so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 2,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice
č. k. 25C/45/2021-329 zo dňa 14.03.2024

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým rozhodnutím žalobu
zamietol (výrok I.), v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade žalovanému v 1. rade nárok
na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade
žalovanému v 2. rade voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok III.).

2. Rozhodol tak na základe žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1208 m2 na par. č. 57, vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. H. E.,
I. C. - H. E., okres Košice I. Žalobca žalobu dôvodil skutočnosťou, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi
žalobcom ako kupujúcim a Jednota SD Košice (v rozhodnom období výlučný vlastník nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. – H.) ako predávajúcim dňa 13.02.1998, nadobudol do vlastníctva
dom na parc. č. 57, súp. č. XXX - prevádzkovú jednotku slúžiacej pre výrobné a obchodné účely

cukrárenského charakteru, príslušné skladové priestory, nákladný výťah, šatne a hygienické zariadenia
pre zamestnancov vrátane pozemku o výmere 1208 m2, na parc. č. 57. Uzavretiu kúpnej zmluvy
predchádzal Znalecký posudok č. 292/97 znalca Ing. Jurka z odboru Stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby, oceňovanie nehnuteľností vypracovaný na žiadosť žalobcu dňa 21.07.1997. Znalecký posudok
obsahoval ocenenie aj pozemku sumou 2. 271 040,- Sk, ktorú kúpnu cenu žalobca predávajúcemu aj
zaplatil. Pokiaľ by predmetom kúpy nebol pozemok, tak by ku kúpe predmetnej nehnuteľnosti žalobca
nepristúpil.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 13.02.1998 bola medzi
Jednota SD Košice ako predávajúcim a Rami Imeri ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva, podľa
ktorej je predávajúci výlučný vlastník nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. Košice -stred, dom na parc. č. 57, súp. č. XXX - prevádzkovej jednotky slúžiacej pre výrobné a obchodné
účely cukrárenského charakteru, príslušné skladové priestory, nákladný výťah, šatne a hygienické
zariadenia pre zamestnancov, vonkajšie úpravy, pričom v tejto kúpnej zmluve bolo rukou dopísané

„vrátane parcely“. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy predávajúci dňa 13.02.1998 podal návrh na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, podľa obsahu ktorého podpísaní účastníci zmluvy
navrhli Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru, aby rozhodol o povolení vkladu na základe
kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. Košice - stred, zapísaných na LV č.
XXXX a budovy súp. č. XXX na parc. č. 57. Okresný úrad Košice I, katastrálny odbor vklad kúpnej

zmluvy povolil 19.02.1998 pod č. V568/98. Predmetný pozemok o výmere 1208 m2, parc. č. 57 bol
Hospodárskou zmluvou č. 06-14/83 ku dňu 30.06.1983 daný do správy odovzdávajúcou organizáciou,
Čsl. štát - Bytový podnik mesta Košice preberajúcej organizácii, Čsl. štátu - Národnému výboru mesta
Košíc, a to bezodplatne. Hospodárskou zmluvou o trvalom užívaní národného majetku č. 169/1983
Národný výbor mesta Košíc, finančný odbor, ktorý mal v správe uvedenú parcelu vlastnícky patriacu
Čsl. štátu odovzdal Jednote SD Košice do bezplatného trvalého užívania, a to podľa § 70 Hosp. zák.

a § 10 vyhlášky č. 156/75 Zb. o správe národného majetku ako trvalému užívateľovi. V tejto zmluve
je uvedená poznámka x - náj. dom prevedený hospodárskou zmluvou č. 06-13/83 - práv.dr.Li Bytovým
podnikom mesta Košíc do vlastníctva Jednoty SD v Košiciach. Hospodárskou zmluvou č. 06-13/83 zo
dňa 30.06.1983 previedol Čsl. štát, správca Bytový podnik Jednote SD Košice do vlastníctva dom súp.
č. XXX, stojaci na parcele č. 57, pričom však pozemok, parcela č. 57 kat. úz. Košice - stred o výmere

1208 m2 nebol predmetom prevodu vlastníctva. Zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo dňa 31.10.1994
uzatvorenou medzi prenajímateľom Obvodným úradom Košice I, v zast. SR ako správca majetku štátu
podľa zák. NR č. 278/1993 Z. z. prenechal nájomcovi, t. j. Jednote SD Košice na užívanie predmetnú
nehnuteľnosť, t. j. parc. č. 57 vo výmere 1208 m2 ako vlastníctvo štátu - SR, v správe Obvodného
úradu Košice I podľa vyššie citovaného zákona, na ktorom pozemku bol postavený dom č. súp. 361

vo vlastníctve nájomcu. V predmetnej zmluve je uvedené, že na pozemku je postavený dom č. s.
XXX, E. XX (predtým Sverdlovova), ktorý je vo vlastníctve nájomcu. Podľa čl. 1 bodu 2 predmetnej
zmluvy pozemok bol nájomcovi odovzdaný do bezplatného trvalého užívania Hospodárskou zmluvou
č. 169/1983 zo dňa 24.06.1983. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z. z. trvalé užívanie zaniklo a
počnúc dňom 01.01.1994 sa zmenilo ex lege na nájom majetku štátu v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia. Okresný úrad Košice I, katastrálny odbor vydal dňa 02.02.1998 rozhodnutie č. X7/98 podľa
§ 59 ods. 3 zák. Národnej rady SR č. 162/95 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam, ktorým opravil chybu v katastrálnom operáte tak, že na základe zistenia
nesúladu v LV č. XXXX v kat. úz. C. - stred sa rušil zápis parc. KN č. 57 o výmere 1208 m2. Podľa
výroku uvedeného rozhodnutia v LV č. XXXX sa vykonal zápis budovy súp. č. XXX na parc. KN č. 57.

Parcela KN č. 57 o uvedenej výmere sa zapísala na LV č. XXXXX, vlastník: SR - Okresný úrad Košice.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že na základe žiadosti zo dňa 29.01.1998 zaslanej
Okresnému úradu Košice I uvedený úrad prešetril zápis pozemku na LV č. XXXX a zistil, že v roku
1983 bola hospodárskou zmluvou odovzdaná parcela KN č. 57 vlastnícky patriaca Čsl. štátu v správe
Národného výboru mesta Košice do trvalého užívania Jednote SD v Košiciach. Trvalé užívanie zaniklo

podľa § 18 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z. z. a zmenilo sa k 01.01.1994 na nájom majetku štátu. Pri obnovení
LV č. XXXX vznikla chyba pri zápise uvedenej parcely, ktorá nie je vlastníctvom Jednoty spotrebné
družstvo. Jednota spotrebné družstvo je podľa hospodárskej zmluvy č. 06-13/83 vlastníkom iba budovy
súp. č. XXX na parc. KN č. 57. Uvedené rozhodnutie bolo Jednote SD Košice, ako aj ďalším účastníkom
tohto konania doručené ešte dňa 04.02.1998, teda pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy medzi

Jednotou SD Košice a žalobcom. Súd prvej inštancie poukázal i na Darovaciu zmluvu zo dňa 20.11.2007
uzatvorenú medzi žalobcom ako darujúcim a J. C. ako obdarovanou predmetom ktorého darovania bola
nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve darujúceho, nachádzajúca sa v kat. úz. H. E., zapísanej na LV č.
XXXX ako dom súp. č. XXX na parcele č. 57 (bez pozemku) v celosti, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou
V568/1998. Obdarovaná J. C. podala návrh na zápis práva k nehnuteľnosti záznamom Okresnému

úradu Košice, katastrálnemu odboru dňa 16.11.2016, z obsahu ktorého je zrejmé, že z dôvodu existencie
vád daru, na ktoré ju darca neupozornil mu osobne doručila list označený ako „vrátenie daru“, ktorým
darcovi dar vrátila. Z uvedeného dôvodu žiadala Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, aby vykonal
zápisprávakdomutak,žejevovýlučnomvlastníctveRamiImeri.Zpredmetnéholistuzodňa16.11.2016
je zrejmé, že parc. č. 57 zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je predmetná nehnuteľnosť postavená

je vo výlučnom vlastníctve SR, v súčasnosti v správe Ministerstva vnútra SR a, že obdarovaná dar
vrátila darcovi z dôvodu dlhodobo bezúspešných rokovaní o uzatvorení nájomnej zmluvy k predmetnej
parcele. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 07.07.1998 vyplýva, že žalobca ako predávajúci odovzdal kupujúcemu
- Hotel Strojár, Pod Šibenou Horou s.r.o. Košice, nehnuteľnosť, dom súp. č. XXX na pozemku parc. č.57 bez pozemku. Vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený 14.7.1998 pod č. V2195/98. Od uvedenej
zmluvy žalobca ako predávajúci, zastúpený spoločnosťou Aker Real v.o.s. Košice odstúpil, o čom svedčí
návrh na záznam zo dňa 15.10.1998. Podľa LV č. XXXX zo dňa 29.1.2020 je parcela 57 pod stavbou

evidovaná na LV č. XXXXX. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXXX mal súd za preukázané, že vlastníkom
parcely č. 57 o výmere 1208 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie je Slovenská republika,
pričom správcom tejto parcely je Ministerstvo vnútra SR Bratislava. Súd poukázal na to, že aj zo Zmluvy
o nájme nehnuteľností uzatvorenej dňa 10.06.2002 na základe ktorej prenajímateľ: SR - Okresný úrad
Košice I prenechal nájomcovi - žalobcovi na užívanie nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 57, nachádzajúci

sa v kat. úz. C.- stred o výmere 1208 m2, zapísané na LV č. XXXXX ako vlastníctvo SR v správe
Okresného úradu Košice I pričom na uvedenej nehnuteľnosti je postavená budova súp. č. XXX vo
vlastníctve nájomcu vyplýva, že uvedená nehnuteľnosť bola Hospodárskou zmluvou č. 169/1983 zo
dňa 24.6.1983 odovzdaná do bezplatného trvalého užívania Jednote SD Košice, ktoré trvalé užívanie
zaniklo 31.12.1993 a podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona sa zmenilo na nájom, majetku štátu. Podľa
čl. IV zmluvy, ktorý obsahoval výšku nájomného a splatnosť, bodu 3 sa účastníci zmluvy dohodli aj

na nájomnom za obdobie odkedy bol žalobca vlastníkom budovy vo výške 138.920,- Sk, ktoré mal
uhradiťhneďposchválenízmluvyzriaďovateľom.RovnakopodľasúduiZmluvaonájmenehnuteľnostič.
A/2008/7 zo dňa 04.02.2008, uzatvorená medzi prenajímateľom SR - Obvodný úrad Košice a nájomcom
J. C. svedčí o nájme uvedenej parc. č. 57, ktorej je správcom prenajímateľ a majetok vo výlučnom
vlastníctve SR.

4. Vec právne posúdil podľa § 18 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov, § 129 ods. 1, § 132 ods. 1, §134 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ) dospejúc k záveru o nedôvodnosti žaloby. Konštatoval, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
13.2.1998 nemohol byť pozemok C KN parc. č. 57, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1208 m2,

nakoľko Jednota SD ako predávajúci nikdy nebol vlastníkom tejto parcely, len trvalým užívateľom,
resp. jej nájomcom a vlastníkom tohto pozemku bol štát. Pokiaľ bola Jednota SD Košice zapísaná
aj ako vlastník pozemku parc. č. 57 - viď výpis z katastra nehnuteľnosti zo dňa 21.7.1997 (č. l. 262),
Okresný úrad Košice I žiadosťou o opravu chýb v katastri zo dňa 30.1.1998 žiadal Okresný úrad
Košice I, odbor katastrálny o opravu chýb v katastri, keď pri komplexnom prepise majetku štátu z

predchádzajúceho správcu na terajšieho zistili, že pozemok nachádzajúci sa na parc. č. 57 - zastavaná
plocha o výmere 1208 m2 v kat. úz. C. - stred, na ulici E. XX, zapísaný na LV č. XXXX v časti B -
vlastníci je zapísaný na vlastníka Jednota SD Košice. Okresný úrad Košice I podotkol, že trvalé užívanie
zaniklo ku dňu 31.12.1993 podľa § 18 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z. z. a počnúc dňom 01.01.1994 sa
zmenilo na nájom majetku štátu. Na základe uvedeného bola s Jednotou SD Košice uzatvorená Zmluva

o nájme nehnuteľnosti od 01.01.1994 do 01.01.1999. Právna teória rozlišuje nadobúdanie vlastníctva
podľa rôznych hľadísk pričom za najrozšírenejšie rozlišovanie nadobúdania vlastníctva je možné označiť
rozlišovanie na originálne a derivatívne (odvodené). Zákon pozná aj prípady nadobudnutia vlastníctva
od nevlastníka. Hoci je vo všeobecnosti rešpektovaná zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac
práv ako sám má, táto zásada neplatí, ak dochádza k prevodu vlastníctva spôsobom predpokladaným

zákonom. Pokiaľ Jednota SD Košice 13.2.1998 uzavrela so žalobcom kúpnu zmluvu, jej predmetom
tak mohla byť len nehnuteľnosť, ktorej bola Jednota SD Košice výlučným vlastníkom, a to dom na
parc. č. 57 súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Košice - stred, keďže vlastníkom parc. č.
57 nebola. Súd bol toho názoru, že formálne nedostatky kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.1998 spočívajúce
v doplnení tejto zmluvy o text „vrátane parcely“ nie je v súlade so zákonom. Na určitosť predmetu

zmluvy v prípade prevodu pozemku nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom
zmluvy, ak to nie je zrejmé z jej textu. Na podporu uvedeného záveru poukázal na rozhodnutie sp. zn.
2Cdon1900/96 zo dňa 28.01.1998 v ktorom dovolací súd uviedol, že zmluva o prevode vlastníckeho
práva k pozemkom, v ktorej nie je uvedené parcelné číslo prevádzaných pozemkov, je neurčitá a preto
neplatná, a to aj v prípade, že pozemky sú v zmluve individualizované iným spôsobom. Zdôraznil, že

zmluvné strany sa v bode VII kúpnej zmluvy dohodli, že akékoľvek zmeny a dodatky k tejto zmluve môžu
byť vypracované jedine písomnou formou a so súhlasom oboch zmluvných strán. K žiadosti žalobcu o
posúdenie nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej parcele vydržaním súd uviedol, že v danom
prípade neboli splnené zákonné podmienky originálneho spôsob nadobudnutia vlastníctva podľa § 134
OZ (ktorými sú v súhrne - držba je oprávnená, uplynula zákonom stanovená doba oprávnenej držby,

predmet, ktorého vlastníctvo má vydržiteľ nadobudnúť, je spôsobilý na vydržanie a ten kto je držiteľom,
je subjektom spôsobilým na vydržanie) nadväzujúc na § 129 nasl. OZ, nakoľko nadobudnutie vlastníctva
vydržaním je závislé na naplnení predpokladov oprávnenej držby v zmysle ustanovení § 129 OZ. Aby sa
držiteľ považoval v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia za oprávneného, zákon vyžaduje,aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Súd vzhľadom na
predložené listinné doklady -uzavretie Zmluvy o nájme predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 10.6.2002 so
žalobcom, uzavretie darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol len dom súp. č. XXX bez pozemku, t. j.

parc. č. 57, uzavretie kúpnej zmluvy s kupujúcim Hotel Strojár, Pod šibenou horou, s.r.o., predmetom
ktorej kúpy opätovne nebola parc. č. 57, ako aj vyhlásenie právneho zástupcu žalovaného v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice I sp. zn. 37C/27/2018, ktorý predniesol, že vlastníctvo k uvedenej
parcele nie je sporné, t. j. že žalobca SR - Ministerstvo vnútra SR je vlastníkom pozemku a žalovaný, t. j.
Rami Imeri je vlastníkom stavby, uzavrel, že žalobca nebol oprávneným držiteľom, jeho držbu nemožno

považovať za dobromyseľnú a ako držiteľ nebol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu
uvedený pozemok patrí.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovanému
v 1. rade ako úspešnej strane sporu síce patril nárok na náhradu trov konania, avšak nakoľko túto
nepožadoval, súd tejto strane sporu nárok na náhradu trov konania súd nepriznal. Žalovaný v 2. rade

bol plne úspešný, a preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

6. Proti výroku I. tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca dôvodniac,
že sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.1998
nemohol byť pozemok C KN parc. č. 57, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1208 m2, pretože

prejav vôle žalobcu a štatutárneho zástupcu Jednota SD vyjadrený v uvedenej zmluve smeroval k
predaju a kúpe aj predmetného pozemku, ináč by k uzavretiu a podpisu Kúpnej zmluvy nedošlo.
Východiskovým pre uzavretie kúpnej zmluvy bol pre žalobcu znalecký posudok č. 292/97 vypracovaný
znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností, B. H. K. na jeho
žiadosť. Predmetným znaleckým posudkom vypracovaný za účelom ocenenia súčasti nehnuteľnosti

v bode 6: a) dom, b) vonkajšie úpravy, c) pozemok, bola stanovená cena nehnuteľnosti na 7.132
388,- Sk, ktorá pozostávala i z ceny pozemku stanovenej na 2.271 040,- Sk. Žalobca by ku kúpe
predmetnej nehnuteľnosti (domu) bez pozemku a nezaplateniu kúpnej ceny zvýšenej takmer o 2 milióny
SK nepristúpil. Opakovane poukázal na skutočnosť, že Okresný úrad Košice I, katastrálny odbor, povolil
vklad vlastníckeho práva žalobcu dňa 19.02.1998 pod č. V 568/98 s tým, že rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť týmto dňom, avšak v ten istý deň nadobudlo právoplatnosť i rozhodnutie Okresného
úradu Košice I, katastrálny odbor zo dňa 02.02.1998, ktorým opravil chybu v katastrálnom operáte.
Na zápis pod č. Z 391/98 na katastrálny odbor Okresného úradu Košice I však bolo doručené až dňa
26.02.1998, kedy boli prevedené aj zmeny v LV č. XXXX L. G. XXXXX. Nakoľko uvedené rozhodnutie
zo dňa 02.02.1998 nebolo žalobcovi doručené, čo vyplýva z poštových doručeniek, mal za to, že je

stále vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Jednota SD Košice ako predchádzajúci vlastník parcelu
č. 57 užíval dobromyseľne od roku 1983 až do 19.02.1998, kedy túto nadobudol žalobca. Namietal
nevyporiadanie sa súdom prvej inštancie so závažnou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa tvrdenia,
že administratívne úkony vykonané uvedeným spôsobom, ktorými došlo k administratívnej zmene
vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, sú absolútne neplatné. Bol názoru, že žalovaní v I. a II. rade mali

zmeny na LV č. XXXX, parcela č. 57, vykonať riadnym a zákonným spôsobom podaním žaloby na
príslušný súd o vyslovenie neplatnosti Kúpnej zmluvy z 13.02.1998. Uviedol, že Okresný úrad Košice I,
katastrálny odbor, v predmetnej veci jednoznačne nekonal v súlade so zákonom keď na jednej strane
dňa 19.02.1998 pod č. V 568/98 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcu k domu na
parcele č. 57, súp. č. XXX vrátane parcely a následne vydal rozhodnutie č. X7/98 o oprave chýb v

katastrálnom operáte, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň 19.02.1998, na základe ktorého
potom boli vykonané zmeny v LV č. XXXX L. G. XXXXX vo vzťahu k parcele č. 57. Poukázal na
vývoj právnej úpravy vlastníctva pozemku, na ktorom sa nachádza stavba. Poukázal na to, že zákonná
úprava správy majetku štátu pred rokom 1990 vychádza zo socialistických nedemokratických princípov
odvolávajúcich sa na prevod pozemkov do vlastníctva socialistických organizácií. Zotrval i na svojej

argumentácii o danosti naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP. Žalovaný v 1. rade
sa podľa žalobcu prejavil ako „vlastník“ sporného pozemku až dňa 06.05.2022 kedy došlo k uzavretiu
zmluvy o nájme nehnuteľnosti uzatvorenej medzi SR - Okresný úrad Košice ako prenajímateľom a
žalobcom ako nájomcom. Uviedol, že pochádza zo štátov bývalej Juhoslávie a napriek tomu, že je
občanom Slovenskej republiky, doposiaľ neovláda slovenský jazyk dokonale a túto nájomnú zmluvu

podpísal v nevedomosti o jej predmete, s tým že bol využitý jeho omyl. Zotrval i na názore, že došlo
k vydržaniu sporného pozemku, nakoľko Jednota SD Košice predmetný pozemok užívala dobromyseľne
od 24.06.1983 a žalobca rovnako dobromyseľne ako vlastník od 19.02.1998. Navrhol aby odvolací súdnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
vecne správny a zákonný. Mal za to, že v danom súdnom spore nie je pasívne vecne legitimovaný,
nakoľko právny vzťah o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti je čo do strán konania, vymedzený
osobou, ktorá tvrdí že je vlastníkom nehnuteľnosti a osobou, ktorá je v katastri nehnuteľností
zapísaná ako vlastník tejto nehnuteľnosti, pričom je nesporné, že žiaden zápis v katastri nehnuteľnosti

nepreukazuje existenciu vlastníckeho práva k spornému pozemku. Z hmotnoprávneho hľadiska je
pasívne legitimovaná Slovenská republika, ktorú zastupuje Ministerstvo vnútra SR. Uviedol, že v zmysle
zásady z nepráva nemôže vzniknúť právo nemohol žalobca v danom prípade nadobudnúť platne
vlastnícke právo od subjektu, ktorý toto právo nikdy nenadobudol a teda ho nemohol ani platne previesť.
Poukázal na to, že Jednota SD Košice ako družstevná organizácia nikdy nemohla byť vlastníkom
sporného pozemku, nakoľko to zákon neumožňoval. Podľa názoru žalovaného v 1. rade, žalobca

v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a len opakuje svoje už skôr uvádzané tvrdenia. Žalobca
neuniesoldôkaznébremenovdanomsporenakoľkonepreukázal,žejevlastníkomsporenéhopozemku.
Uviedol, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť pre nesplnenie zákonných predpokladov
anivydržaním.Vsúdnomkonaníbolipredloženédôkazy,ktorétvrdeniaodobromyseľnostidržbyžalobcu
priamo vyvracajú ,a to konkrétne kúpna zmluva zo dňa 07.07.1998, zmluva o nájme nehnuteľnosti zo

dňa 10.06.2002 a darovacia zmluva zo dňa 20.11.2007. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil.

8.Žalovanýv2.radevovyjadreníkodvolaniužalobcuuviedol,žežalobcavpodanomodvolaníneuviedol
žiadne nové rozhodujúce skutočnosti a poukazuje na svoju predchádzajúcu argumentáciu. Poukázal na

svoj právny názor prezentovaný v priebehu konania a citoval časť svojho vyjadrenia zo dňa 22.08.2022.
Taktiež poukázal na to, že súd prvej inštancie sa stotožnil s jeho právnym názorom a premietol ho i do
svojho rozhodnutia, pričom poukázal na znenie bodov 51 až 55 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa
stotožňuje s právnym názorom žalovaného v 2. rade prezentovaným vo vyjadrení k odvolaniu. Zároveň
zotrval sa svojich predošlých stanoviskách.

10. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§
355 až 358 CSP ) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP ) v rozsahu vyplývajúcom
z § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

12. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2025
o 10:30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207 poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli od 24.6.2025 do 01.07.2025 zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke

odvolacieho súdu ( § 219 ods. 1 a 3, za použitia § 378 CSP).

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového

stavu, vykonané dôkazy riadne vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušeniaprocesných práv a ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorýmisaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2CSP).Odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, nenechajúc
pritom žiaden priestor pre vznik pochybností, prečo žalobu zamietol. Správne sa vyporiadal s otázkou

vlastníckeho práva k sporenému pozemku parl. č. XX, a teda či predávajúci Jednota SD Košice mohol
ako nevlastník sporenej nehnuteľnosti previesť vlastnícke právo na žalobcu, resp. či boli u žalobcu
splnené predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu
sa stotožňuje s jeho dôvodmi. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd

preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako už vyššie
uviedol.

18. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie, v ktorom žalobca

len opakuje tie argumenty, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd
prvej inštancie správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky
žalobcu a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:

19. Odvolací súd poukazuje na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest,

quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo a zdôrazňuje, že platne nemôže
nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol platne previesť. Vo všeobecnosti
sa za vlastníka považuje osoba, ktorej svedčí nadobúdacie konanie (modus) a právny titul (titulus), napr.
zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom.

V prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností prevedených na iných nadobúdateľov
svedčí v prospech týchto osôb „modus“, chýba im však „titulus“. Dobrá viera týchto nadobúdateľov je
významná len potiaľ, že im možno priznať práva a povinnosti oprávneného držiteľa.

20. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27. 04. 2021 k otázke

(ne)možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa, resp. (ne)možnosti prelomenia zásady nemo plus iuris z dôvodu existencie dvoch
názorových prúdov v rozhodovacej praxi na danú otázku uviedol, že: „Slovenská právna úprava
nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti neupravuje, keďže vlastnícke právo
možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí tak v prípade derivatívneho

nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípade originárneho nadobúdania vlastníckeho práva.
Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených
prípadoch(uvedenýchvpodrobnostiachvbodoch73a74odôvodnenianižšie),predstavujúcichvýnimku
zo zásady, že vlastníckeho právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon
uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus

iuris. Z predmetného konštatovania tak vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súdy bez toho, aby
existoval zákonný podklad, rozširujúco vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa
tým spôsobom, že samotná dobrá viera nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva,
t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené
platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade nemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine

nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci.“ 72.1. Medzi iné skutočnosti ustanovené zákonom, na základe
ktorých možno nadobudnúť vlastnícke právo k veci (podľa §132 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tak
podľa veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia nie je možné zaradiť nadobudnutie veci v dobrej
viere od nevlastníka vo všeobecnosti (t.j. okrem prípadov výslovne predpokladaných zákonom).“
Ďalej Najvyšší súd skonštatoval, že výnimky zo zásady nemo plus iuris uprednostňujúce ochranu

dobromyseľného nadobúdateľa sú taxatívne upravené naprieč jednotlivými právnymi predpismi. Medzi
tieto výnimky možno zaradiť ust. § 486 OZ, § 444 Obchodného zákonníka, § 93 ods. 3 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods. 3 zákona o cenných papieroch, a § 61 Exekučného poriadku (v
znení účinnom do 31. marca 2017) /resp. § 140 ods. 2 písm. l) v spojení s § 150 ods. 2 Exekučnéhoporiadku v znení účinnom od 1. apríla 2017. V prípade neplatnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nedochádza k právnym následkom ňou predpokladaným. Okrem uvedeného to
znamená, že ňou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa, a keďže

nadobúdateľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudol, nemôže s danými nehnuteľnosťami
nakladať, a teda nemôže ich ďalej previesť na ďalší subjekt, ktorý sa taktiež v danom prípade nemôže
staťichvlastníkom.Podľanázoruveľkéhosenátuobchodnoprávnehokolégiajepotrebnénaďalejzotrvať
na právnom závere vyslovenom Najvyšším súdom v rozsudku sp. zn. 1Cdo/96/1995 (publikovanom v
časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998), v zmysle ktorého „absolútna neplatnosť právneho úkonu

nastáva bez ďalšieho zo zákona hľadí sa naň, ako keby nebol urobený; táto neplatnosť nemôže
byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu
neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho
základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“ (rovnako aj
uznesenie Najvyššieho súdu z 30. mája 2012, sp. zn. 6Cdo/107/2011).

21. Z výpisu z evidencie nehnuteľností č. 4143 zo dňa 26.010.1983, LV č. XX, vyplýva, že vlastníkom
nehnuteľností v katastrálnom území Košice stred a to dom so súp. č. XXX a dvor s parc. č. 57 o výmere
1.208 m2 je Československý štát a jeho správcom je Bytový podnik mesta Košice (čl. 269).

22. Hospodárskou zmluvou o trvalom užívaní národného majetku č. 169/1983 zo dňa 24.06.1983

uzatvorenou medzi Národným výborom mesta Košíc, finančný odbor v Košiciach (odovzdávajúci) a
Jednotou SD Košice (trvalý užívateľ), došlo k odovzdaniu nehnuteľného národného majetku podľa §
70 Hosp. zák. a § 10 vyhlášky č. 156/75 Zb. o správe národného majetku do bezplatného a trvalého
užívania Jednote SD Košice, a to pozemku vlastnícky patriacemu čsl. štátu, zapísanému v EN v
meračskom oddiele n.p. Geodézie v Košiciach, parcela č. 57, kat. úz. Košice - stred o výmere 1208

m2, nachádzajúceho sa na ulici Sverdlovovej, na ktorom je postavený náj. dom. Hospodárskou zmluvou
č. 06-13/83 práv.dr.Li Čsl. štát, správca: Bytový podnik mesta Košice ako odovzdávajúca organizácia
odovzdala preberajúcej organizácii Jednote SD Košice do vlastníctva dom s. č. XXX D. M. G. XX, H.
G. XX, zapísaný na LV č. XX, pričom v tejto predmetnej hospodárskej zmluve je výslovne uvedené, že
pozemok, parc. č. 57 kat. úz. C. – stred o výmere 1208 m2 nie je predmetom prevodu vlastníctva.

23. Z uvedených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že Jednota SD Košice nadobudla vlastnícke
právo len k budove so súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. 57 o výmere 1208 m2 nachádzajúcej
sa v kat. úz. C. – stred, pričom predmetný pozemok len prevzala do trvalého a bezplatného užívania,
ktoré sa k 01.01.01994 podľa § 18 ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 278/1993 Z. z. zmenilo na nájom

majetku štátu. Rozhodnutím Okresného úradu Košice I katastrálny odbor zo dňa 02.02.1998 vydaného
podľa § 59 ods. 3 zák. Národnej rady SR č. 162/95 Z. z. preto došlo k oprave chyby v katastrálnom
operáte tak, že na základe zistenia nesúladu v LV č. XXXX v kat. úz. Košice - stred sa rušil zápis parc.
KN č. 57 o výmere 1208 m2 a táto parcela sa zapísala na LV č. XXXXX s uvedeným vlastníkom: SR
- Okresný úrad Košice. V konaní žalobca neoznačil titul na základe ktorého mala Jednota SD Košice

nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že
predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 13.02.1998 nemohol byť pozemok C KN parc. č. 57, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1208 m2, nakoľko Jednota SD ako predávajúci nikdy nebol vlastníkom tejto parcely,
len trvalým užívateľom, resp. jej nájomcom.

24. Žalobca v podanom odvolaní namietal nevyporiadanie sa prvostupňový súdom s argumentáciou
žalobcu, že administratívne úkony vykonané uvedeným spôsobom, ktorými došlo k administratívnej
zmene vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, sú absolútne neplatné. Okresný úrad Košice I, katastrálny
odbor rozhodnutím zo dňa 02.02.1995 z dôvodu zistenia nesúladu zápisu v LV č. XXXX v kat. úz Košice
– stred opravil chybu v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z .z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam tak, že zrušil zápis parcely KN
č. 57 o výmere 1208 m2, v uvedenom LV vykonal zápis budovy súp. č. XXX na parc. KN č. 57 a
parc. KN č. 57 v uvedenej výmere zapísal na LV č. XXXXX a ako vlastník bola uvedená SR - Okresný
úrad Košice I. Odvolací súd poukazuje na § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení k 02.02.1995 ktorý obsahoval úpravu opravy

chýb v katastrálnom operáte. Uvedeným rozhodnutím došlo k zosúladeniu stavu zápisu vlastníctva s
listinami založenými v zbierke listín resp. s dokumentáciou katastrálneho operátu. V zmysle právnej
úpravy účinnej v čase vykonania predmetnej opravy, nemala oprava chyby v katastrálnom operáte
(02.02.1998) vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa tejto právnej úpravymala oprava chyby v katastrálnom operáte totiž „iba“ evidenčné účinky a vykonaním opravy chyby
v katastrálnom operáte sa teda nezasahovalo do hmotnoprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Inak
povedané,ajkeďjeformálnepodkladompreurčitýzápisprávaknehnuteľnostidokatastranehnuteľností

rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte, nestáva sa toto rozhodnutie právnou skutočnosťou
(titulom), ktorým bolo toto právo nadobudnuté, pretože takouto skutočnosťou je naďalej tá, ktorá
vyplýva z verejnej alebo inej listiny, na základe ktorej bol vykonaný pôvodný chybný zápis do katastra
nehnuteľností. Rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte dochádza len k zosúladeniu údaja
katastra nehnuteľností s podkladom, na základe ktorého bol vykonaný zápis, t.j. k zjednoteniu právneho

a skutočného stavu. Predmetnú opravu chyby v katastrálnom operáte si však nemožno zamieňať so
skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože takéto oprávnenie
prináleží jedine súdu v civilnom sporovom konaní. Inak povedané oprava chyby v katastrálnom operáte
síce predstavuje právny inštitút na dosiahnutie súladu v katastra nehnuteľností zapísaného právneho
stavu so skutočným stavom, no len prostredníctvom posudzovania zhody údajov katastra nehnuteľností
s listinami, ktoré boli podkladom pre ich zápis. Zisťovanie súladu daných údajov so skutočným stavom

však nesie v sebe nesporný sporový moment, ktorý je neoddeliteľne spojený s rozhodovaním súdu
v civilnom procese. Žalobca sa preto nesprávne domnieva, že právoplatnosťou rozhodnutia o oprave
chyby v katastrálnom operáte nadobudol žalovaný v 2. rade vlastnícke právo, nakoľko uvedené
rozhodnutie nemalo konštitutívny účinok ale iba evidenčný charakter.

25. Pretože žalobca v konaní zároveň tvrdil, že vlastnícke právo nadobudol vydržaním, správne sa súd
prvej inštancie následne zameral na posúdenie tejto otázky a dospel pri tom k záveru, že podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva na základe vydržania neboli splnené. Odvolací súd považuje uvedený
záver za vecne správny.

26. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vydržanie je jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia
práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom stanovených podmienok priznávajú právne účinky
aj len domnelému právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi,
ak toto právo bolo vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o
právo len domnelé. Základnými podmienkami vydržania vo všeobecnosti sú: l/ oprávnená držba, 2/

uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3/ spôsobilý predmet vydržania. Podmienky vydržania sú
pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna,
nedochádza k vydržaniu.

27. Prvou z podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním je teda oprávnenosť držby, pričom otázku,

či držiteľ je v dobrej viere (že mu vec patrí) alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré

objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že
držiteľbolajnaďalej(subjektívne)vdobrejviere.Dobrávieradržiteľasamusívzťahovaťajkokolnostiam,
za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/49/2010, sp. zn. 3Cdo/12/2010).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a listiny predložené stranami v konaní, a to konkrétne
zmluvy o nájme predmetnej spornej nehnuteľnosti zo dňa 10.06.2002 uzatvorenej medzi SR- Okresný
úrad Košice I ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, kúpnej zmluvy zo dňa 07.07.1998,
darovacej zmluvy zo dňa 20.11.2007 jednoznačne vyplýva, že držbu žalobcu nemožno považovať
za dobromyseľnú nakoľko ako držiteľ nebol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu

uvedený pozemok patrí. Ani tvrdenie žalobcu o dobromyseľnom užívaní sporného pozemku jeho právny
predchodcom Jednota SD Košice od roku 1983 do 19.02.1998 nie je správne, nakoľko zo žiadosti
o zápis zmeny vlastníckeho práva nehnuteľnosti v kat. úz. Košice - stred a o prevod pozemku do
trvalého užívania zo dňa 26.08.1983 vyplýva, že Jednota SD Košice túto žiadosť podala z dôvodu,
že je novým vlastníkom budovy (domu) a zároveň je užívateľom pozemku par. č. 57, o výmere 1208

m2 nachádzajúcich sa v kat. úz. C. – stred, LV č. X L. G. XX. Dobromyseľnosť Jednoty SD Košice
vyvracia i zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 31.10.1994 uzatvorená medzi Obvodným úradom
Košice I v zastúpení SR ako správcom majetku štátu v postavení prenajímateľa a Jednotou SD Košice
ako nájomcom.29. Predmetkúpymusíbyťvkúpnejzmluveriadneurčenýaleboaspoňurčiteľný,prípadnešpecifikovaný
čo do množstva a akosti. Neurčito vymedzený predmet kúpy bude mať za následok neplatnosť kúpnej

zmluvy podľa § 37 OZ. Požiadavka určitosti bude splnená vtedy, pokiaľ je predmet kúpy identifikovaný
takým spôsobom, že nie je zameniteľný s iným predmetom. V prípade, ak je predmetom kúpy jedna
alebo viaceré nehnuteľnosti, musí byť každá z nich výslovne uvedená a označená tak, aby bola vylúčená
možnosť ich zámeny s inými nehnuteľnosti, či už iného druhu alebo nachádzajúcimi sa na inom mieste.
Nehnuteľnosť je ďalej potrebné označiť tak, aby bolo zrejmé, či je predmetom prevodu pozemok, stavba,

rozostavaná stavba, byt alebo nebytový priestor, prípadne rozostavaný byt či rozostavaný nebytový
priestor. Ak je predmetom prevodu pozemok, je potrebné dbať na presnú identifikáciu parciel s uvedením
parcelného čísla, názvu katastrálneho územia, výmery a druhu pozemku.

30. V kúpnej zmluve zo dňa 13.02.1993, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo
od Jednoty SD Košice okrem k nehnuteľnosti – dom, kat. úz. H. E., súp. č. XXX na parcele č. 57,

zapísanej na LV č. XXXX i k nehnuteľnosti zastavaná plocha a nádvorie, kat. úz. H. E., I. C. - H.
E., I. C. B., o výmere 1208 m2, par. č. 57, vedenej na LV č. XXXXX (pôvodne vedenej na LV č.
XXXX), absentuje akákoľvek bližšia špecifikácia sporného pozemku vyššie uvedenými náležitosťami.
K bodu I. kúpnej zmluvy, v ktorom je špecifikovaný jej predmet, je len ručne perom dopísané „vrátene
parcely“ pričom i v ďalších bodoch kúpnej zmluvy je uvádzané len slovo nehnuteľnosť (jednotné číslo)

a nie nehnuteľnosti. Takto vymedzený predmet kúpnej zmluvy nespĺňa zákonnú požiadavku určitosti,
zrozumiteľnosti a ani formálnu stránku, nakoľko zmluvné strany sa v bode VII. dohodli, že akékoľvek
zmeny a dodatky k tejto kúpnej zmluve môžu byť vypracované jedine písomnou formou a so súhlasom
oboch zmluvných strán.

31. V konaní o určenie vlastníckeho práva je pasívna vecná legitimácia daná tomu subjektu, ktorý je
podľa tvrdenia žalobcu neprávom vedený ako vlastník, a preto žaloba o určenie vlastníckeho práva
musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľnosti. V
prípade sporu o vlastníctvo k nehnuteľnosti, kde je ako vlastník zapísaná Slovenská republika, musí byť
žalovanýmštát–Slovenskárepublika,zastúpenápríslušnouorganizačnouzložkouštátu,ktorámápodľa

zákona právo konať v jej mene v danej veci, ktorou je v danom prípade Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. Odvolací súd preto konštatuje, že žalovaný v 1. rade nie je v tomto konaní pasívne vecne
legitimovaný. Žiadnym listinným dôkazom predloženým v konaní nebolo preukázané vlastnícke právo
Obvodného úradu Košice I k spornému pozemku. Hoci sa súd prvej inštancie nevyporiadal s námietkou
nedostatku pasívnej vecnej legitimímácie vznesenej v konaní pričom je povinnosťou súdu skúmať či už

aktívnu alebo pasívnu vecnú legitimáciu v každom konaní, uvedené pochybenie nemá vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia o zamietnutí žaloby ako celku i vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Tvrdenie
žalobcu, že sa žalovaný v 1. rade prvý krát ako vlastník spornej nehnuteľnosti prejavil až 06.05.2002, keď
došlo k uzavretiu zmluvy o nájme nehnuteľností považuje odvolací súd za nesprávny, nakoľko Obvodný
úrad Košice I iba zastupoval vlastníka (SR) ako správca majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z..

32. Vsúvislostisprejavomnespokojnostižalobcuspreskúmavanýmrozsudkomodvolacísúdpoukazuje
na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. II. ÚS

4/97, II. ÚS 3/97). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka,
že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup
súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05, I.
ÚS 140/2017).

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, mal odvolací súd zato, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku I. rozhodol vecne správne.
Pretonapadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdil,vrátanezávislýchvýrokov
o trovách prvoinštančného konania (výrok II. a III.).

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konaniaúspešným žalovaným. Žalovaní v 1. rade a 2. rade majú preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

35. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o

ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).