Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125208205
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125208205.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci navrhovateľky A. A. B., nar. XX.X.XXXX,
B., A. XX, zast. JUDr. Ivetou Kohanovou, advokátkou, Košice, Murgašova 3 proti žalovanému C. B.,
nar. X.X.XXXX, B., A. XX, zast. JUDr. Jolanou Fuchsovou, PhD., advokátkou, Košice, Štúrova 20,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice

sp. zn. 42C/22/2025 z 23. mája 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a závislom výroku III.

P r i z n á v a navrhovateľke proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania o neodkladnom
opatrení v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým uznesením uložil
povinnosť žalovanému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 3 m s výnimkou
účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom a správnom konaní, a to do právoplatného
skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, Odbor
kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-578/X-YS-KE-2025 (výrok I.), v prevyšujúcej
časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.) a navrhovateľke voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznal (výrok III.).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že sa navrhovateľka návrhom doručeným súdu 17.5.2025
domáhala vo veci samej rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva jej a žalovaného – Anne, nar. XX.X.XXXX a C., nar.
XX.X.XXXX, súčasne sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva ako i nariadenia
neodkladnéhooparenia,ktorýmbysúdzakázalžalovanémuvstupdobytuč.XXna8.poschodíbytového
domu na ul. D., súp. č. XXXX, vchod č. XX, v ktorom navrhovateľka býva a taktiež žiadala, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako
3 m s výnimkou prípadov účasti na procesných úkonoch súdu, orgánov činných v trestnom konaní alebo
iných orgánov verejnej moci na dobu vykonávania takýchto úkonov. Je zrejmé, že Mestský súd Košice

rozhodujúc uznesením sp. zn. 0C/2/2025 zo 17. mája 2025 zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala zakázať žalovanému vstup do bytu č. XX na 8. poschodí
bytového domu D. E. XXXX/XX a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz približovania
sa žalovaného k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 3 m vylúčil na samostatné konanie. Vylúčený
návrh je predmetom tohto konania.
Súd po oboznámení sa s návrhom a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi zistil, že navrhovateľka

a žalovaný uzavreli 14.4.2018 manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, ich spoločným
bydliskom je rodinný dom na ul. Moravská 10 v Košiciach, pričom navrhovateľka sa podľa jej tvrdeníz domu odsťahovala do bytu na D. XX F. B. z dôvodov agresívneho správania sa žalovaného voči nej
spočívajúceho vo fyzickom ale aj psychickom násilí, ktoré označila ako domáce násilie a konkrétne,
resp. podrobne opísala v návrhu.

Súd citujúc § 325 ods. 2 písm. g/ a h/, § 332 ods. 1, 2, § 333, § 334, § 335 ods. 1 a § 340 ods.
1, 2 CSP konštatoval, že sa navrhovateľka (vylúčeným návrhom) domáha trvalej úpravy – nariadenia
neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej za účelom uloženia zákazu priblíženia sa k nej
– navrhovateľke zo strany žalovaného z dôvodu ochrany jej psychickej a fyzickej integrity.
Súd mal preukázané, že navrhovateľka a žalovaný sú manželmi a sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

na Moravskej 10 v Košiciach, v ktorom viedli spoločnú domácnosť a že navrhovateľka v súčasnosti býva
v prenajatom byte na ulici Bellova 28 v Košiciach. Zo zápisnice OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej
polície, I. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-578/X-YS-KE-2025 z 15.5.2025 zistil, že žalovaný je
podozrivý zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného
zákona, ku ktorému malo dôjsť 15.5.2025. Z priloženej zvukovej nahrávky z 15.5.2025 zistil, že žalovaný
držal v tento deň navrhovateľku v dome proti jej vôli a nedovolil jej odísť napriek tomu, že navrhovateľka

plakala, kričala o pomoc a prosila ho, aby ju pustil.
Súd považoval za osvedčené v dostatočnej miere, že medzi navrhovateľkou a žalovaným existuje
právny vzťah – ide o manželov, bolo začaté trestné konanie vo veci obmedzenia osobnej slobody,
pričom z tvrdení navrhovateľky v zápisnici z 15.5.2025 a zvukovej nahrávky vyhotovenej toho istého
dňa vyplynulo násilné správanie sa žalovaného voči navrhovateľke ako i jej obmedzenie, ku ktorému

došlo 15.5.2025, ktoré je predmetom trestného konania. Na základe vypočutia zvukovej nahrávky
z 15.5.2025 dospel súd k názoru, že došlo pre účely nariadenia neodkladného opatrenia k osvedčeniu
zásahu do telesnej a duševnej integrity navrhovateľky. Poukázal na výpoveď navrhovateľky v zápisnici,
ktorá uviedla, že má zo žalovaného strach, ktorý vznikal v posledných troch mesiacoch, postupne
narastal a vygradoval 15.5.2025. Strach aký nadobudla uvedeného dňa – 15.5.2025 predtým nemala,

preto po skočení výsluchu mienila ísť pre veci a odísť do bytu, ktorý má v podnájme, kde sa cíti
v bezpečí. Že sa navrhovateľka 15.5.2025 zo spoločnej domácnosti do bytu odsťahovala, vyplynulo
i z tvrdení žalovaného. Súd zastal názor, že správanie sa žalovaného ohrozilo duševnú i telesnú integritu
navrhovateľky, keďže navrhovateľka uvedeného dňa 15.5.2025 viackrát žalovaného žiadala, aby ju
pustil, plakala. Strach žalobkyne o svoju duševnú a psychickú integritu v prítomnosti žalovaného tak

mal súd za osvedčený. Súd považoval za osvedčenú potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov
medzi navrhovateľkou a žalovaným do budúcna, keďže telesná či duševná integrita navrhovateľky
môže byť priblížením sa žalovaného k nej ohrozená, túto obavu mal za osvedčenú správaním sa
žalovaného uvedeného dňa 15.5.2025, keď žalovaný navrhovateľku fyzicky držal, nechcel ju pustiť
zo spoločnej domácnosti, kým mu neodpovie na ním položenú otázku. Súd nesúhlasil s vyjadrením

žalovaného, že je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný, pretože sa so žalobkyňou,
ktorá sa odsťahovala nestretáva okrem styku pred orgánmi štátnej a verejnej moci a v súvislosti s
deťmi. Súd konštatoval, že napriek tomu, že sa žalovaný s navrhovateľkou momentálne - aktuálne
nestretáva, bola osvedčená obava násilného či obmedzujúceho správania sa žalovaného v osobnom
styku s navrhovateľkou, čím môže byť ohrozená jej psychická či fyzická integrita. Pokiaľ žalovaný

poukázal na situáciu dňa 18.5.2025 kedy bola žalobkyňa spolu s deťmi počas 8 hodín v dome, pretože si
potrebovala pobaliť svoje veci a nedošlo k násilnému správaniu, išlo o pokojné stretnutie, neznamená,
že navrhovateľka sa neobáva naďalej o svoju integritu a jej integrita nie je ohrozená, a teda nemal
tento argument za postačujúci na to, aby ním žalovaný osvedčil nedôvodnosť nariadenia požadovaného
neodkladného opatrenia. Na uvedenom základe súd návrhu žalobkyne na nariadenie požadovaného

neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu považujúc za dôvodné uložiť žalovanému zákaz
priblížiť sa k žalobkyni na menej ako 3 m. Súd sa nestotožnil s tým, že je dôvodná trvalá úprava
pomerov, preto nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného
OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, I. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-578/XYS-KE-2025
a v prevyšujúcej časti (resp. rozsahu – poznámka odvolacieho súdu) návrh zamietol.

Úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko výslovne uviedla, že si nárok na náhradu
trov konania neuplatňuje.

3. Proti uzneseniu v rozsahu výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh zamietol.

Vprvomradepoukázalnaprocesnépochybeniesúdu,pričomcitujúc§337ods.1a§336ods.1CSPmal
zato,adôvodil,ževprípadeaksúdnariadineodkladnéopatreniepredzačatímkonaniaanavrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti toho
rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu voveci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd je povinný túto žalobu aj špecifikovať.
Zákon teda ustanovuje súdu obligatórnu poučovaciu povinnosť, a to v záujme rovnosti sporových
strán a zabezpečenie adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strán, proti ktorým neodkladné

opatrenie smeruje. Súd je povinný týmto stranám poskytnúť podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP kvalifikované
poučenie. V danom prípade, namietal žalovaný, že súd súčasne s nariadením neodkladného opatrenia
vo výrokovej časti mu kvalifikované poučenie neposkytol, čím došlo k porušeniu rovnosti sporových strán
akzmareniujehoprocesnýchoprávnení,atozmareniujehomožnostipodaťžalobuvovecisamej(podľa
vymedzenia súdu) a domáhať sa tak prípadnej procesnej ochrany, v dôsledku čoho ani nemohli nastať

prípadné právne následky spojené s podaním takejto žaloby a s prípadným vyhovením tejto žalobe
(§ 337 ods. 3 CSP). Týmto postupom súdu tak došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý
proces a naplneniu vady v zmysle § 360 písm. b/ CSP. Tento záver je zrejmý a vyplýva z uznesenia
NS SR 5Cdo/135/2017 z 26.9.2018. Mal za to, že sama o sebe táto skutočnosť postačuje na zrušenie
napadnutého uznesenia.
Ďalšie pochybenie mal za dané tým, že mu súd uložil povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na

vzdialenosť kratšiu ako 3 m, pričom „nenaviazal“ túto povinnosť len na úmyselné priblíženie, ale na
priblíženie ako také, teda zahŕňajúce aj náhodné priblíženie, čo mal za hrubo nevyvážené a výrazne
ho obmedzujúce o to viac, že jeho bydlisko a bydlisko navrhovateľky sú od seba vzdialené do 2 minút
chôdze.
V súvislosti so záverom súdu, ktorý mal osvedčené tvrdenie navrhovateľky o násilnom správaní sa

žalovaného voči nej zápisnicou OR PZ v Košiciach ako aj zvukovou nahrávkou z 15.5.2025 a nestotožnil
sa s argumentáciou, ktorú žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia o to, že sa s navrhovateľkou od jej odsťahovania sa stýka už len v súvislosti s deťmi
a v súvislosti so stykom s orgánmi štátnej a verejnej správy a ani nezohľadnil jeho argumentáciu,
že 18.5.2025 bola navrhovateľka s deťmi 8 hodín v dome, nakoľko si potrebovala pobaliť svoje veci,

pričom nedošlo k násilnému správaniu a išlo o pokojné stretnutie, dal do pozornosti, že naďalej trvá
stav v trestnom konaní, v ktorom má postavenie podozrivého, a teda nebol obvinený zo spáchania
žiadneho trestného činu a to ani v minulosti ani teraz, pričom mal za nie bezvýznamné, že OČTK
disponujú vo veci všetkými potrebnými dôkazmi od 15.5.2025 a vo veci sa nevykonalo od daného dňa
nijaké dokazovanie. Mal za to, že súd si z predmetnej zápisnice o výsluchu navrhovateľky v trestnom

konaní vyextrahoval len to čo mu „vyhovovalo“ a zvyšok opomenul vyhodnotiť v celkovom kontexte
a vo všetkých súvislostiach, čím jednostranne vyhodnotil skutkový stav. Poukázal na to, že zo zápisnice
o výsluchu navrhovateľky vyplýva aj to, že sa jej nikdy nevyhrážal, nikdy ju neudrel a nebolo medzi
nimi prítomné sexuálne ani iné násilie, že pri hádke 15.5.2025 navrhovateľke nijako neublížil a ani sa
jej nevyhrážal, len jej povedal, že ju nepustí z domu, kým mu neodpovie ako dlho trvá jej pomer s G..

Argumentovalvodvolaní,žeišloomanželskúhádkuaonnavrhovateľkuprosil,aby mupovedalaodkedy
má pomer s G., čo potreboval vedieť, aby túto novú a ťažkú životnú situáciu dokázal v sebe uzavrieť.
Poukázalnasvojpodrobnýopisvovyjadrenínanávrh,akosasituáciavdomácnostinavrhovateľkyajeho
vyvíjala od 15. januára 2025, kedy mu navrhovateľka celkom nečakane oznámila, že ho už neľúbi a chce
ukončiť prinajmenšom dočasne, spolužitie. Dal do pozornosti, že o skutočnom dôvode – dlhodobom

mimomanželskom pomere s blízkym rodinným priateľom sa nezmienila a túto skutočnosť zistil sám
5.5.2025, kedy zistil, že navrhovateľka dlhodobo, možno viac ako dva roky žije dvojitý život. Poukázal
na to, že žalobkyňa si byt prenajala už skôr práve preto, že chcela žiť oddelene a mať svoje súkromie aj
pre svoj milostný vzťah, jej odsťahovanie teda bolo plánované a nemalo súvis s konfliktom z 15.5.2025.
Tvrdil, že už niekoľko dní pred 15. májom 2025 navrhovateľka prespávala v prenajatom byte a zmena

nastalavtom,žeod15.5.2025saprestalapočasdňazdržiavaťvdome,keďžesivzaladetiksebenabyt,
kde s nimi od uvedeného dňa žije a jeho obmedzuje v kontakte s deťmi. Mal za to, že súd prvej inštancie
nesprávne a nelogicky vyhodnotil správanie sa navrhovateľky po hádke 15. mája 2025 a za nelogický
označil záver súdu o prítomnosti obáv u navrhovateľky, o ktorých obavách tvrdil, že je možné usudzovať
iba z jej reálneho chovania. Ďalej argumentoval, že vo svojom vyjadrení na návrh (z 20.5.2025) poukázal

na viaceré situácie, nielen na nedeľu 18.5.2025, len ku ktorej sa súd prvej inštancie ako k jedinej vyjadril.
Mal to za nelogické. Zdôraznil, že navrhovateľka uvedeného 18.5.2025 nebola v dome pár minút ani
hodinu, ale osem hodín. V pondelok 19.5.2025 uviedol, že spoločne strávili dve hodiny na mediačnom
stretnutí u mediátorky H. B. G., ktoré bolo vopred plánované a poukázal na to, že ho navrhovateľka
nezrušila pre obavy o svoju integritu. Na túto skutočnosť súd prvej inštancie nereflektoval vôbec. Citoval

správu (SMS), ktorú mu poslala navrhovateľka v utorok 20.5.2025 s tým, že mal za to, že z jej obsahu
nevyplýva obava navrhovateľky o jej integritu, súd však túto skutočnosť nevyhodnotil. Tvrdil, resp.
argumentoval, že až do doručenia napadnutého uznesenia o zákaze priblíženia sa k navrhovateľke
nenasvedčoval priebeh udalostí nijakým obavám o fyzickú či duševnú integritu navrhovateľky. Tietoobavy začala verbalizovať až po oboznámení sa s obsahom jeho vyjadrenia cestou napadnutého
uznesenia, kde sa dočítala, že existenciu obáv o telesnú a duševnú integritu navrhovateľky spochybnil,
je reálnym chovaním. Uviedol, že v stredu 21.5.2025 prišla navrhovateľka aj s deťmi poobede do domu,

pripravil večeru a spoločne sa navečerali, navrhovateľka nemala problém stolovať s ním a zjesť ním
pripravené jedlo, následne odišla s deťmi do bytu. Uviedol, že na mediačnom stretnutí 22.5.2025 sa
dohodli, že deti prídu v piatok 23.5.2025 poobede k nemu - žalovanému, u ktorého ostanú do pondelka
rána, v pondelok 26.5.2025 po škole, resp. škôlke ich prevezme matka - navrhovateľka a budú u nej
do piatku 30.5.2025, a následne budú u neho - žalovaného do ďalšieho piatku 6.6.2025, a následne

týždeň u navrhovateľky. Ďalšie mediačné stretnutie si v piatok 23.5.2025 dohodli na utorok 27.5.2025,
kde mali uzavrieť mediačnú dohodu o rovnomernej striedavej starostlivosti a pokúsiť sa dohodnúť na
finančnej stránke striedavej starostlivosti. Neodkladné opatrenie bolo nariadené 23.5.2025. Z chovania
navrhovateľky do 23.5.2025 mal za zrejmú absenciu reálnej obavy. Uviedol, že od pondelka 26.5.2025
navrhovateľka, cítiac sa posilnená nariadeným neodkladným opatrením o zákaze priblíženia, začala
tvrdo podmieňovať umožnenie jeho kontaktu s deťmi s plnením jej ekonomických požiadaviek. Ráno

27.5.2025 uviedol, že si prečítal správu od navrhovateľky, v ktorej mu prezentovala svoje požiadavky,
túto v odvolaní citoval. Uviedol, že mediácia dňa 27.5.2025 skončila odchodom navrhovateľky, ktorá
trvala na finančných požiadavkách, ktoré on nebol ochotný v celom rozsahu akceptovať.
V ďalšom poukázal na to, že 2.6.2025 sa uskutočnili športové súťaže spojené s oslavou MDD
v športovom klube Kalimero, ktorý ich maloleté deti dlhodobo navštevujú, na tomto podujatí si aj prevzal

deti, boli tam všetci štyria, sedeli spoločne na lavici, navrhovateľka neprejavovala nijaké obavy, čo tvrdil,
že môžu potvrdiť desiatky ľudí. Poukázal na to, že keď chcel situáciu nafotiť, navrhovateľka sa okamžite
dvihla a obvinila ho, že to robí preto, aby mal dôkaz, že sa ho nebojí. Argumentoval, že dôkazom,
že navrhovateľka nemá obavy, nie je fotografia, ale to, že reálne s ním sedela pri stole a strávila
s ním niekoľko hodín v jednom priestore. To, že navrhovateľka reálne obavy o svoju integritu naďalej

nemá, mal za pochopiteľné, pretože nikdy jej neublížil a vie, že by to nikdy nespravil. Za skutočnosť
nepriamo vypovedajúcu o nedostatku obáv mal aj ten moment, že navrhovateľka nepodala odvolanie
voči zamietnutiu jej návrhu v prevyšujúcej časti, teda, aby zákal priblíženia bol trvalý. Označil napadnuté
neodkladné opatrenie za neproporcionálny zásah do jeho osobných práv s tým, že ho vyslovene
ostrakizuje (vylučuje, stavia na vedľajšiu koľaj).

V súvislosti s predmetnou nahrávkou v prvom rade namietal, že ju považuje za nezákonnú, plánovanú
arežírovanú.Ajkeďnaňusúdprvejinštancieodkazuje,malzato,žezodôvodneniarozhodnutiavyplýva
opäť veľmi jednostranné hodnotenie jej obsahu (bod 23.), pričom ide o hodinovú nahrávku, v rámci
ktorej došlo medzi navrhovateľkou a žalovaným k výmene názorov, ktorá bola nepríjemná, ale pokojná.
Mal z nej za zrejmé okrem iného aj to, že navrhovateľka majúca údajne obavu, sa v priebehu tejto

konfrontácie sprchuje, čo podľa neho nerobí osoba, ktorá má obavu.
Žalovaný tvrdil, že po tom, čo podal vo veci vyjadrenie na zákaz priblíženia sa, nasledujúce kroky
navrhovateľky zintenzívnili jeho presvedčenie, ktoré uviedol už v návrhu (zrejme vo vyjadrení na návrh
– poznámka odvolacieho súdu) a to, že požadovaný zákaz priblíženia má navrhovateľke slúžiť aj na
podporu jej návrhu na neodkladné zverenie detí do jej osobnej starostlivosti a na minimalizáciu styku

detí so žalovaným.
Taktiež dôvodil, že napadnuté rozhodnutie vytvára priestor vytvoriť na jeho osobu tlak a výrazné riziko
zneužitia tohto rozhodnutia, keďže byt, ktorý si navrhovateľka prenajala v rezidencii G., na ulici D., je
vzdialený od domu na A. XX pár metrov, niekoľko minút chôdze, a teda stretnúť sa môžu na ulici či
v novej predajni Klas v G., kedykoľvek a navrhovateľka toto náhodné stretnutie môže prezentovať ako

porušenie zákazu priblíženia.

4. Spolu s odvolaním žalovaný predložil správu kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice z 3.6.2025 vyhotovenú na základe žiadosti Mestského súdu Košice k návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu (1.),

zktorejjezrejmé,žedetivyjadrujúvôľubyťsotcomamatkourovnako-potýždni,nazákladečohodospel
kolízny opatrovník k záveru o potrebe okamžitého zásahu súdu a úpravy styku, týždeň u otca a týždeň
u matky. Zo správy vyplýva záver, k akému úrad dospel, že za účelom zachovania rovnocenného
kontaktu detí s oboma rodičmi je potrebný zásah súdu, je potrebné zabrániť tomu, aby došlo k narušeniu
vzťahových, citových väzieb detí k tomu ktorému rodičovi a odporučil súdu neodkladným opatrením

upraviť styk na každý nepárny týždeň kalendárneho mesiaca, kedy deti budú s otcom a každý párny
týždeň kalendárneho mesiaca, aby deti boli s matkou.
Žalovaný predložil aj print-screen obrazovky mobilného telefónu (2.) ohľadne navrhovateľkou mu
predložených požiadaviek, ako aj ich ďalšej komunikácie (3.).5. Navrhovateľka vo vyjadrení na odvolanie žalovaného sa stotožnila so žalovaným, že ním podané
odvolanie je dôvodné, pokiaľ namietal nesprávny právny postup súdu prvej inštancie, resp. vadu

konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, a to dôvodiac, že v zmysle zákona, ak súd nariadi
neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží,
je povinný poučiť strany sporu vo výrokovej časti rozhodnutia o ich možnosti podať žalobu vo veci
samej a o právnych následkoch s tým spojených, je povinný túto žalobu aj špecifikovať, uviesť strany
a predmet konania. Súhlasila so žalovaným, že konajúci súd túto obligatórnu povinnosť nesplnil, čím

došlokporušeniurovnostisporovýchstránavzmysleplatnejlegislatívykporušeniuprávanaspravodlivý
proces.
Dôvody odvolania žalovaného uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP neuznala.
Poukázala na to, že žalovaný v časti II. podaného odvolania neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by
vyvrátili, negovali alebo preukazovali, že okolnosti uvádzané a popisované navrhovateľkou sa nestali,
naopak mala za to, že obsahovo táto časť podaného odvolania smeruje iba k obhajobe správania

sa žalovaného, k ospravedlneniu jeho konania a dôvodov prečo tak konal. Ide o chronologický popis
udalostí, avšak bez akejkoľvek zmienky k udalostiam, ktoré boli podkladom pre súdne rozhodnutie.
Uviedla, že má zo žalovaného strach, jeho zastrašovanie a psychické násilie narúša jej psychickú
pohodu a sebaúctu. Psychické násilie zahŕňajúce citové a slovné týranie uviedla, že pociťuje ako ničenie
pocitu vlastnej hodnoty a psychického zdravia.

V súvislosti s trestným konaním uviedla, že podozrenie zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona je stále v štádiu vyšetrovania a skutočnosť,
že žalovaný je v procesnom postavení iba podozrivého, nie je obvinený, na veci nič nemení.
To, že jej žalovaný od 15.5.2025 fyzicky neublížil mala za irelevantné, pretože má zo žalovaného
pretrvávajúci strach naďalej, a to v súvislosti s jeho správaním aj po 15. máji 2025. Žalovaný sa

naďalej voči nej správa agresívne, zastrašuje ju, vyvoláva v nej stres a pocit nadvlády. Poukázala na
to, že sám žalovaný vo svojom vyjadrení z 20.5.2025 priznal dusnú atmosféru v ich rodine už dlhšiu
dobu, avšak zabudol na fyzické ubližovanie, opakované vykrúcania jej rúk, použitie hmatov a chmatov
voči nej, na obmedzovanie jej pohybu a pravidelnú kontrolu – monitorovanie jej osoby. Mala za to,
že jej odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti do iného, aktuálne už spoločného bytu, žalovaného

neodradilo, aby naďalej pokračoval v rovnakom správaní. Ona sa domáha iba svojho základného
ľudského práva nebyť vystavovaná násiliu alebo bezprostrednej hrozbe a nedotknuteľnosti súkromia.
Navrhla z dôvodu vady konania, na ktorú poukázala v úvode svojho vyjadrenia, uznesenie súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na nové rozhodnutie. Odvolacie dôvody žalovaného podľa § 365 ods. 1
písm.f/ah/CSPnavrhlaneuznaťzadôvodnéstým,žepodľajejnázoruprocesnépochybeniesúduprvej

inštancie nemôže byť na ťarchu jej práva, ktorého sa domáha za predpokladu, že dôvody na vydanie
rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia boli a stále sú dané.

6. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na tom, že obe v úvode jeho odvolania namietané pochybenia
súdu v ich súhrne postačujú na zamietnutie napadnutého rozhodnutia pričom poukázal na to, že na

navrhovateľka zhodne s ním vníma procesné pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v absencii
poučenia podľa § 337 ods. 1 CSP avšak dodal, že nezaujala nijaké stanovisko k ďalšiemu pochybeniu
súdu, ktorý nerozlíšil medzi úmyselným a neúmyselným priblížením.
V ďalšom označil tvrdenia žalobkyne za buď úplné fabulácie alebo za jej interpretáciu situácií, ktoré sa
odohraliinakčizinýchdôvodovauviedol,ženavrhovateľkasvojetvrdenianepodložilanijakýmidôkazmi.

V súvislosti s ňou predloženými dvomi fotografiami a súkromnou komunikáciou medzi advokátkou
navrhovateľky a navrhovateľkou ako jej klientkou uviedol, že nevyplýva nijaké nezákonné či inak
nevhodné konanie jeho osoby a navrhovateľka fotografie prezentuje spôsobom vyhovujúcim jej zámeru.
V ďalšom vysvetľuje k čomu došlo na tzv. B., ktorá sa uskutočnila dňa 2.6.2025 a z ktorej boli vyhotovené
navrhovateľkou preložené fotografie.

Nesúhlasil s názorom navrhovateľky, že v odvolaní v bode II. iba obhajuje svoje správanie
a chronologicky popisuje udalostí bez zmienky k udalostiam, ktoré tvorili podklad súdneho rozhodnutia.
Vysvetľoval, že podaným odvolaním, resp. už vyjadrením na návrh navrhovateľky sa snažil zrozumiteľne
a ľudsky pochopiteľne súdu objasniť ako vyzeralo manželské spolužitie jeho a navrhovateľky do 15.
januára 2025 (zrejme správne „od“ 15.januára), kedy mu navrhovateľka oznámila, že s ním už nechce

žiť, ktoré vnímal ako ponižovanie a urážanie jeho osoby a jeho rodiny a úplnú devalváciu dovtedajšieho
rodinného života včítanie odhalenia mimomanželského pomeru navrhovateľky. Mal za dôležité, že v ich
súžití nebolo prítomné násilie, fyzické ani psychické, že chovanie navrhovateľky a jej klamstvá od 15.
januára 2025 smerovali a to cielene k jeho zneisteniu, že navrhovateľka nemala zo žalovaného reálnuobavu a v konečnom dôsledku manželský konflikt vo svetle týchto skutočností rozhodne nevyžaduje
neodkladnýzásahsúduvpodobezákazupriblíženia.Trvalnatom,žezkonaniažalobkynevdňoch18.5.,
20.5., 21.5. a 22.5. a 23.5.2025 je možné usudzovať, že navrhovateľka po hádke 15.5.2025 nemala

strach o svoj život.
Dal do pozornosti, že uviedol už aj v odvolaní, že navrhovateľka v správe z 27.5.2025, ktorú v odvolaní
citoval jasne formuluje svoje ekonomické požiadavky, splnením ktorých podmieňuje dohodu o styku
s deťmi. V tej súvislosti poukázal na uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 79P/73/2025 z 5. júna
2025, ktorým boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti v týždňovom intervale. Trval

na tom, že konanie navrhovateľky je motivované snahou o uspokojenie jej ekonomických požiadaviek
a to tak cez deti ako aj cez trestné konanie. Poprel tvrdenia navrhovateľky, že by jej vyvolával alebo
vypisoval,uviedol,žejukontaktujezriedkavopokiaľjepotrebnériešiťveciohľadommaloletýchdetíalebo
správy spoločného majetku, na ktoré jeho správy navrhovateľka nereaguje a následne je nútený veci
riešiť prostredníctvom komunikácie právnych zástupkýň. Poprel tiež, že by si navrhovateľku nahrával.
Z opatrnosti nahral prvé dve odovzdávania detí navrhovateľke. Obvinil navrhovateľku, že práve ona

nahrávala bez jeho vedomia a súhlasu jeho. Uzavrel, že sa navrhovateľka stavia do role obete, ktorou
rozhodne nie je a nikdy nebola, strach z neho nemá, jej konanie je vyslovene účelové. Označil jej
konanie za tak sebavedomé, že spoločne s jej partnerom chodí na miesta, ktoré vždy navštevovali on
a navrhovateľka spoločne. Mal za to, že napadnuté neodkladné opatrenie predstavuje neproporcionálny
zásah do jeho osobných práv a vyslovene ho ostrakizuje ako násilníka, ktorým nie je.

7. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní dané.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 a § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 a § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom
odvolania (§ 379) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie a dospel pritom k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozhodnutie je vecne
správne a preto ho ako také podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

9. Odvolanie žalovaného/odvolateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Odvolací súd preskúmal
všetky podstatné odvolacie námietky odvolateľa spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie
v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a na tieto v

celom rozsahu poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací
súd udáva, že súd prvej inštancie v tomto smere dospel k správnym skutkovým zisteniam, na spor
o nariadenie neodkladného opatrenia aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia správne právne posúdil. Odvolací súd

nezistil ani danosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.z. odvolateľom namietnutý
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by znemožnil odvolateľovi uskutočňovať jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z dôvodu,
že je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§§ 379 - 380 CSP), pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.13. V zmysle citovaného § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je
potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, resp. strán sporu alebo obava, že exekúcia bude
ohrozená, ktorá potreba bezodkladnej úpravy alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní

o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná.
Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je dočasný - predbežný charakter, s výnimkou
tých neodkladných opatrení keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie
plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami. Nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené

vtedy, ak ten, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia osvedčí, že strany sporu sú v určitom
vzťahu, že právny vzťah, ktorý medzi nimi existuje vyžaduje bezodkladnú dočasnú úpravu, ktorá je
potrebná, pričom sa v právnych vzťahoch medzi stranami týmto nevytvorí nenávratný stav a ani sa
neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi nimi, t.j. že druhá - povinná strana
sporu nebude obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia

tvrdiť a tieto svoje tvrdenia podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd môže vyvodiť záver o
prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
stránabeznariadeniapojednávania.Vkonaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniazdôvodu

potreby včas poskytnúť požadovanú neodkladnú úpravu, nie je nevyhnutné vykonať dokazovanie ako v
konaní vo veci samej a pri zisťovaní rozhodných skutočností nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Neodkladným opatrením nariaďovaným podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP sú povinnej strane

ukladané povinnosti, ktoré sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a
patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane
osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho
bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek
formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými

je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o
občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia
OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek
útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

16. V súvislosti s domácim násilím, resp. násilím páchaných na blízkych alebo chránených osobách je
mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor na násilie
má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované v § 325 ods. 2 písm.
e/, g/ a h/ CSP povinnosti, ktoré môže súd neodkladným opatrením uložiť povinnej strane za účelom
poskytnutia oprávnenej strane neodkladnej ochrany, prípadne zabránenia ďalšiemu zhoršovaniu jej

postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP preto postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.
Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti

(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, ak osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide
o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

17. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity je tak možné
a súčasne i potrebné vychádzať spravidla iba z tvrdení navrhovateľa, lekárskych záznamov a záznamov
polície. Stanovisko žalovaného (ak by ho súd zisťoval) je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe
rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.18. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že navrhovateľka svoju požiadavku na neodkladnú
úpravu pomerov dôvodila tvrdeniami o vystavení neustálemu tlaku a napätiu tak svojej osoby ale

i maloletých detí, narušení duševnej pohody a neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia. Konanie žalovaného
označila za formu domáceho násilia nasmerovaného voči nej, sekundárne i maloletým deťom, ktoré
sú priamymi svedkami atakov manžela/žalovaného voči nej/manželke. K vyvrcholeniu napätej situácie,
výraznému a intenzívnemu zhoršeniu vzájomných vzťahov, tvrdila, že došlo 15. mája 2025 kedy ju
žalovaný fyzicky obmedzil na jej osobnej slobode a násilne jej bránil, aby odišla z domu. Uvedeným

malaza danúipotrebubezodkladnejúpravypomerovuloženímpovinnostižalovanémupodľa§325ods.
2písm.h/CSP,ktoréhokonaním môžebyťjejtelesnáakoiduševnáintegritaohrozená, nepribližovaťsa
knejnavzdialenosťkratšiuakotrimetre..Naosvedčenie predložila zápisnicuORPZ vKošiciach,odbor
kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-578-X-YS-KE-2025 z 15.5.2025 o svojom
výsluchu ako svedka a poškodenej v trestnej veci obmedzovania osobnej slobody – podozrivého C. B.,
ku ktorej došlo 15. mája 2025 a zvukové záznamy z udalosti. Oboznámenie sa s uvedeným umožňuje

prijať záver o osvedčení násilného správania žalovaného voči navrhovateľke a ohrozovania jej telesnej
a duševnej integrity.

19. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka dostatočne osvedčila
splnenie podmienok na bezodkladnú úpravu pomerov strán – jej a žalovaného. Rovnako podľa

odvolacieho súdu navrhovateľka osvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana
navrhovaným neodkladným opatrením; z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyplýva, že žalovaný svojim neprimeraným správaním sa voči navrhovateľke 15. mája
2025 v spoločnom dome a dovtedy i spoločnej domácnosti obmedzovaním jej osobnej slobody
ohrozil jej duševnú a telesnú integritu a zároveň jeho konanie vyvolalo u navrhovateľky dôvodnú

obavu z prípadného možného zopakovania, vzhľadom na vypätú rodinnú situáciu, a teda i obavu
z bezprostredne hroziacej ujmy jej duševnej, resp. telesnej integrite. Predmetné predložené dôkazy,
keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, aj podľa názoru odvolacieho súdu
naplňujú hypotézu ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, teda že žalovaný vo vzťahu k navrhovateľke
dôvodne podozrivý z násilia a jeho konaním môže byť jej telesná alebo duševná integrita ohrozená.

20. Odvolacie námietky a tvrdenia odvolateľa/žalovaného nie sú, na správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie, spôsobilé nič zmeniť. Odvolací súd k ním uvádza:

21. V prvom rade odvolateľ namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorého sa mal súd

dopustiť tým, že v rozpore s § 337 ods. 1, 2 CSP neposkytol žalovanému ako strane, ktorej uložil
neodkladným opatrením povinnosť, kvalifikované poučenie, že môže podať žalobu vo veci samej
a o právnych následkoch s tým spojených, čím tvrdil odvolateľ, že došlo k porušeniu rovnosti sporových
strán a k zmareniu jeho možnosti podať žalobu vo veci samej (v zmysle § 337 ods. 2 CSP podľa
vymedzenia súdu), v dôsledku čoho ani nemohli nastať prípadné právne následky podania takej žaloby

podľa § 337 ods. 3 CSP („Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.“). Uvedeným napadnutým postupom súdu prvej inštancie, mal za
to, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. b/ CSP s tým, že toto pochybenie už samo o sebe je postačujúce na zrušenie rozhodnutia.
S touto námietkou žalovaného sa dokonca, vo vyjadrení k odvolaniu, stotožnila i navrhovateľka

neodkladného opatrenia a navrhla preto uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu na nové
rozhodnutie.

22. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

23. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo

nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

24. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd tútopovinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

25. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

26. V režime Civilného sporového poriadku sa upustilo od dočasnosti predbežných opatrení
zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku, a teda právne
účinky neodkladného opatrenia nie súd ex lege vopred časovo obmedzené. Koncepcia inštitútu

neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa
bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 334 CSP).
V odôvodnených prípadoch však súd môže pristúpiť k časovému obmedzeniu neodkladného opatrenia
a limitovať tak jeho trvanie. Súd je oprávnený vopred časovo obmedziť trvanie neodkladného opatrenia
vzhľadom na individuálne špecifiká prípadu, pokiaľ to odôvodňujú konkrétne relevantné okolnosti.
Súd pri otázke trvania neodkladného opatrenia nie je viazaný návrhom a časové obmedzenie môže

vyjadriť aj v prípade, ak sa navrhovateľ výslovne nedomáha. Pokiaľ uznesenie neobsahuje žiadne
časové obmedzenie, zásadne platí, že trvanie neodkladného opatrenia nie je ohraničené. O časovom
obmedzení trvania neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez návrhu na základe vlastného
uváženia.
Zo zákona (ex lege ) zanikne neodkladné opatrenie iba v prípade, ak súd jeho trvanie individuálne

limitoval z hľadiska času, ktorý následne uplynul (§ 330 ods. 1 a § 333 CSP). Inak musí byť neodkladné
opatrenie vždy zrušené rozhodnutím súdu, a to v zmysle § 334 až § 338 CSP.

27. V zmysle uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 5 Cdo 77/2017: „Rozhodnutie
o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v dôsledku neho

konanie o veci vymedzenej návrhom právoplatne skončilo a nebude nasledované konaním vo veci
samej. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej
ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Samotné
neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať predovšetkým v prípade
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba

podľa § 336 ods. 1 CSP. Len skutočnosť, že súd povinnosť podania žaloby vo veci navrhovateľovi
neuloží, nespôsobuje, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení je následkom toho rozhodnutím vo veci
samej, t.j. konečným rozhodnutím. Charakter dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia totiž
nemusí vyplývať len zo súdom uloženej procesnej povinnosti podať žalobu vo veci samej, ale aj z iného
vymedzenia jeho dočasnosti a provizórnosti vyplývajúceho zo znenia enunciátu rozhodnutia, prípadne

aj len zo samotného odôvodnenia rozhodnutia.“

28. Podľa § 330 ods. 1 CSP môže súd aj pri neodkladnom opatrení bez prepojenia na konanie vo veci

samej určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Pokiaľ by súd nerozhodol o časovom
obmedzení neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samú, nie je trvanie jeho právnych účinkov
a priori nijako limitované, keďže vzhľadom na absenciu súvisiacej žaloby vo veci samej neprichádza do
úvahy zrušenie neodkladného opatrenia pri zamietnutí a odmietnutí žaloby alebo pri zastavení konania
ako v prípade § 335 a § 336 ods. 4 CSP. Preto v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia

adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie
smeruje, je súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP povinný poskytnúť im kvalifikované poučenie. Pri nariadení
neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd navrhovateľovi neuloží povinnosť podať
žalobu vo veci samej, súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o tom, že môže podať proti
navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej, následkom takejto úspešnej žaloby je potom zrušenie

neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.

29. V danej veci je nesporné, že súd uložil žalovanému povinnosť, trvanie ktorej obmedzil, a to
právoplatného skončenia trestného konania vedeného OR PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície,
I. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-578/X-YS-KE-2025, a to vo výroku I. uznesenia a súčasne

výrokom II. uznesenia v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia v odseku 27. posledná veta vyplýva, že sa súd nestotožnil s tým, že je
dôvodná trvalá úprava, a preto nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia trestného
konania a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Následne dôvodil, že považoval za primerané časovoobmedziť úpravu pomerov medzi stranami do skončenia trestného konania nadviažuc na predtým
uvedené, že neodkladným opatrením poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie žiada, môže byť tak
dočasná alebo trvalá, pričom však táto úprava musí byť poskytnutá v rámci ústavných a zákonných

pravidiel a aj voči tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje.

30. Odvolací súd je nútený konštatovať, že evidentne pozornosti žalovaného unikla skutočnosť, že jemu
uložená povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke bola súdom prvej inštancie časovo obmedzená na
čas do skončenia trestného konania.

31. Ak keď v danej veci sa navrhovateľka časového obmedzenia trvania neodkladného opatrenia
nedomáhala, resp. z jej návrhu je zrejmé, že sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia bez
časového obmedzenia, súd prvej inštancie pristúpil k časovému obmedzeniu trvania neodkladného
opatrenia a limitoval tak jeho trvanie. Súčasne samostatným výrokom v prevyšujúcej časti návrh
zamietol. Proti tomuto výroku mohla navrhovateľka podať odvolanie v zmysle § 357 písm. d/ CSP, avšak

nepodala.
Pre všetky neodkladné opatrenia, ktoré na základe rozhodnutia súdu trvajú len po určený čas, platí,
že uplynutím tohto času bez ďalšieho zanikajú (§ 333 CSP). Aj pred zánikom môže byť neodkladné
opatrenie na návrh zrušené podľa § 334 CSP, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo pôvodne nariadené.
To sa primerane vzťahuje aj na ďalšie dôvody zrušenia neodkladného opatrenia v zmysle § 335 až §

338 CSP, ktorých aplikácia nie je obmedzená tým, že neodkladné opatrenie má podľa rozhodnutia súdu
trvať po určený čas.

32. Súd prvej inštancie, keďže obmedzil trvanie neodkladného opatrenia a to do právoplatného
skončenia trestného konania, nebol povinný samostatným výrokom postupom podľa § 337 ods. 1,2

CSP poučiť žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej.

33. Odvolací súd na základe uvedeného dospel preto k záveru, že odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.
1 písm. b/ CSP naplnený nebol.

34. Za ďalšie pochybenie súdu žalovaný považoval to, že súd pri uložení mu povinnosti nepribližovať
sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 3 metre (s výnimkou účasti na procesných úkonoch),
neobmedzil túto povinnosť len na úmyselné priblíženie, a teda sa vzťahuje aj na náhodné priblíženie,
čo mal za hrubo nevyvážené.

35. Námietku považuje odvolací súd za neopodstatnenú a neracionálnu. Je vylúčené vzhľadom na účel
a charakter nariadeného neodkladného opatrenia, aby súd výrokom, ktorým ukladá povinnosť povinnej
osobe nepribližovať sa k ohrozenej osobe, ktorej sa má nariadeným neodkladným opatrením poskytnúť
potrebná ochrana, obmedzil a formuloval ukladanú povinnosť len ako povinnosť, aby sa povinná strana
úmyselne nepribližovala k ohrozenej strane – navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Ide napokon

o typové neodkladné opatrenie nariadené v súlade so znením § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, ktoré zákonné
znenie taktiež nerozlišuje medzi úmyselným a neúmyselným/náhodným priblížením. (Ne)rešpektovanie
uloženej povinnosti je potrebné hodnotiť podľa konkrétnych okolností danej situácie v každom jednom
prípade individuálne, to znamená racionálne.

36.aprávneirelevantnúprezávero dôvodnostiaopodstatnenostinariadenéhoneodkladnéhoopatrenia
považuje odvolací súd aj ďalšiu argumentáciu odvolateľa, ktorý v súvislosti so záverom súdu prvej
inštancieoosvedčenítvrdenínavrhovateľkyo násilnomsprávanísažalovanéhovočinej atonazáklade
obsahu zápisnice OR PZ a zvukovej nahrávky vyhotovenej navrhovateľkou z incidentu z 15.5.2025,
namietal,žesúdneprihliadolnajehodôvodyatvrdenia,ktorésúduposkytolvosvojomvyjadreníknávrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

37. Vzhľadom na incident medzi navrhovateľkou a odvolateľom, majúci charakter násilného konania
odvolateľa voči navrhovateľke, resp. obmedzovania osobnej slobody navrhovateľky zo strany
odvolateľa, ktorý bol v konaní predloženými dôkazmi – zápisnicou OR PZ a zvukovou nahrávkou

z udalosti z 15.5.2025 dostatočne osvedčený, ani odvolací súd nepovažuje za právne významné
(pre účely nariadeného neodkladného opatrenia), že 18.5.2025 bola navrhovateľka s deťmi osem
hodín v dome, pričom nedošlo k násilnému správaniu, že od odsťahovania sa navrhovateľky zo
spoločného domu sa s ňou žalovaný stýka už len v súvislosti s deťmi a konaniami orgánov štátneja verejnej správy, že v trestnom konaní doposiaľ aj napriek uplynutému času nebol žalovaný obvinený
a stále ma postavenie podozrivého, tieto skutočnosti/fakty totiž nič nemenia na tom, že v súdnom
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo osvedčené násilné správanie sa odvolateľa voči

navrhovateľke, ktorým bez akýchkoľvek pochýb došlo k narušeniu psychickej integrity navrhovateľky
a ohrozeniu jej fyzickej integrity, čo reálne a dostatočne odôvodňuje prítomnosť obáv u navrhovateľky
o ďalšie ohrozenie jej fyzickej a duševnej integrity a zakladá dôvod (spolu s osvedčením/preukázaním
právneho vzťahu) na poskytnutie ochrany navrhovateľke neodkladným opatrením.

38. Žiadna z odvolateľom uvádzaných skutočností (že nikdy predtým nebol voči navrhovateľke násilný,
nevyhrážal sa jej, ani akýkoľvek priebeh udalostí v spoločnej domácnosti ním chronologicky od
15.1.2025 popísaný) nevyvracia, čo napokon navrhovateľ ani netvrdí, že k incidentu (násilnému) medzi
ním a navrhovateľkou 15.5.2025 došlo.

39. Tento incident/skutočnosť je dostatočným dôvodom obáv navrhovateľky o jej telesnú a duševnú

integritu do budúcna. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolateľom a nesúhlasí s jeho námietkou
o nesprávnom a nelogickom vyhodnotení správania sa navrhovateľky po hádke 15.5.2025 súdom prvej
inštancie. Odvolateľ argumentuje, že o obavách navrhovateľky je možné usudzovať iba z jej reálneho
chovania poukazujúc pritom na rôzne ďalšie situácie ich súčasnej prítomnosti na tom istom mieste,
nasledujúce po incidente z 15.5.2025, počas ktorých, podľa jeho názoru, navrhovateľka obavy o svoju

integritu nemala.

40. Pokiaľ ide o otázku obáv (podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka, ide o pocit stiesnenosti
vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného), obavy navrhovateľky predstavujú jej vnútorné prežívanie
(o.i. aj rôznych situácií), ktorému/akému vonkajšie okolnosti jej konania môžu nasvedčovať, avšak

neplatí, že o obavách navrhovateľky možno usudzovať len z jej reálneho chovania. Inak povedané,
odvolací súd je presvedčený, že udalosti z 15.mája 2025 medzi navrhovateľkou a odvolateľom, by
vyvolali obavy do budúcna o ohrozenie telesnej a duševnej integrity poškodenej osoby/navrhovateľky
u každého jedného človeka účastného na takomto incidente, pri ktorom manžel fyzickou silou bránil
manželke, aby slobodne a na základe vlastného rozhodnutia odišla z domu.

41. V súvislosti s námietkami odvolateľa, že nahrávka predložená navrhovateľkou ako dôkaz
na osvedčenie skutočností pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je nezákonná,
plánovaná, režírovaná, považuje odvolací súd za potrebné k otázke zákonnosti predloženej zvukovej
nahrávky uviesť, že v konaní o neodkladné opatrene v situáciách ako je táto posudzovaná situácia,

v ktorých ide o domáce násilie, pri ktorom sú prítomné zväčša len dve osoby – útočník a obeť,
ktorých následné tvrdenia o udalosti sú tiež väčšinou protichodné, je nevyhnutné a prípustné pre účely
dokazovania/osvedčovania situácie pripustiť aj vykonanie takéhoto dôkazu.
Tvrdenia o plánovanej a režírovanej nahrávke odvolateľ bližšie nevysvetlil, rola plánovača a režiséra
situácie, v ktorej došlo, resp. dochádza k násiliu, však viac a logicky svedčí násilníkovi než obeti násilia.

42. Pokiaľ odvolateľ spochybňuje hodnotenie obsahu nahrávky súdom prvej inštancie a označuje ho
za jednostranné, pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia bolo podstatné z nahrávky
vyabstrahovať/vyvodiť záver či došlo alebo nedošlo k násiliu, resp. situácii osvedčujúcej dôvodnosť
obáv navrhovateľky z narušenia telesnej a duševnej integrity. Súd v odseku 23. odôvodnenia uznesenia,

na ktoré odôvodnenie odvolateľ v tej súvislosti poukázal, konštatoval svoje zovšeobecnené pre vec
podstatné zistenie z nahrávky, a to že žalovaný držal navrhovateľku v dome proti jej vôli a nedovolil jej
odísť, navrhovateľka plakala, kričala o pomoc a prosila žalovaného, aby ju pustil. Žalovaný samotné toto
zistenie súdu prvej inštancie nenamietal a netvrdil, že by tomu tak nebolo, resp. že by toto zistenie súdu
bolo nesprávne. Poukazuje len na všetky kontexty situácie, teda celú nahrávku, ktorá však na podstate

zistenia súdu prvej inštancie nič nemení.

43. Napokon sa odvolací súd nestotožňuje ani s názorom odvolateľa o neprimeranosti neodkladného
opatrenia,o neproporcionálnomzásahuneodkladnéhoopatreniadojehoosobnýchpráv,oostrakizovaní
(vylúčení) jeho osoby ako osoby násilníka, ktorým tvrdí, že nie je.

V zmysle tzv. princíp proporcionality, súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje
v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany o.i. aj to, či právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Odvolací
súd má za to, že v kontexte navrhovateľkou požadovanej (a súdom poskytnutej) ochrany za účelomzabránenia akejkoľvek nežiadúcej forme násilia zo strany žalovaného voči jej telesnej a duševnej
integrite, osobnej slobode a bezpečnosti, je uloženie povinnosti žalovanému (a teda určitý druh
obmedzenia) nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako tri metre neobmedzuje

žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a to pri zohľadnení všetkých tých
skutočností, z ktorých súd ako osvedčených pri rozhodnutí vychádzal.

44. Zo všetkých ďalších námietok odvolateľa v odvolaní, ale i z vyjadrenia navrhovateľky vo vyjadrení
na odvolanie je zrejmé, že smerujú na obidvoch stranách k vytvoreniu si čo najpriaznivejšej situácie

pre seba v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom (z ktorého bol
tento návrh vylúčený na samostatné konanie. Odvolací súd má za to, že s konaním o nariadenom
neodkladnom opatrení nesúvisia, preto sa nimi odvolací súd nezaoberal.

45. Odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď nariadil neodkladné opatrenie z dôvodov, aby zamedzil ohrozovaniu telesnej a duševnej integrity

a bezpečnosti navrhovateľky prípadným ďalším neprípustným konaním žalovaného. Je potrebné
zdôrazniť, že právo na ochranu života a zdravia, telesnej a duševnej integrity chránenej osoby, ktoré
je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. Keďže v danej veci boli splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutým spôsobom, odvolací súd zo všetkých vyššieuvedených
dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 a 2 CSP v napadnutom výroku

ako závislom výroku III. (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutom) ako vecne správne, potvrdil.

46. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke priznal proti neúspešnému
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

47. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach: 3 hlasy za (§
393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.