Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118344926
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6118344926.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.,
E. XX/X, 2/ F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., E. XX/X, obaja zastúpení: JUDr. Peter Havlík advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Damborského 13, 949 01 Nitra, IČO: 50 361 864, proti žalovaným: 1/ G. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D., I. J. XXX/XX, 2/ A. F. H., nar. X.X.XXXX, bytom D., K. L. XX/XX, 3/ A. M. H.,
nar. X.X.XXXX, bytom D., I. J. XXX/XX, všetci právne zastúpení: Mgr. Romana Mravíková, advokátka so
sídlom Coboriho 9, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 22.466,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. decembra 2023 č.k. 17C/5/2019-752, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným voči žalobcom priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie opätovne zamietol žalobu žalobcov,
ktorou sa domáhali voči žalovaným zaplatenia sumy 22.466 eur s príslušenstvom titulom zodpovednosti
za vady, alternatívne titulom náhrady škody. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaným v 1.,
v 2. a v 3. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia v
1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne.

1.2.V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zaplatenia sumy vo
výške 22.466 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne, počnúc od 15.12.2017 až do zaplatenia.
Uplatnený nárok odôvodňovali tým, že so žalovaným (pôvodne žalovaný F. H. N.) uzatvorili dňa
19.4.2016 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese D., obce D.,
katastrálne územie D. a v tom čase boli evidované na liste vlastníctva číslo XXXX vrátane pozemku, a to
parcely registra "C" parcelné číslo 5328/22 orná pôda o výmere 814 m2, ktoré kúpili ako ornú pôdu a to
za účelom výstavby rodinného domu. V rámci vybavovania náležitostí potrebných k výstavbe rodinného

domu zistili, že cez pozemok sú pod zemou vedené káble vysokého napätia 22 kW, pričom predmetné
káble vysokého napätia sú položené práve v časti pozemku, na ktorej plánujú výstavbu rodinného domu.
1.3.Uviedli, že v roku 2018 došlo k zápisu zákonných vecných bremien v zmysle § 22 zák. č. 79/1957 v
spojení s § 96 ods. 4 zákona číslo 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, pričom predmetné vecné bremená sú aj v súčasnosti zapísané na LV
číslo XXXX.
1.4.Žalobcovia tvrdili, že pozemok v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mal vady, ktoré vyšli najavo až

po prevzatí pozemku, pričom tieto vady nemohli zistiť ani nahliadnutím do katastra nehnuteľností a
majú za to, že žalovaný za tieto vady objektívne zodpovedá. Po tom, čo zistili, že cez pozemok vedú
káble vysokého napätia, brániace plánovanej výstavbe rodinného domu, kontaktovali žalovaného, čiže
po zistení problému navrhli riešenie, pričom žalovaný na ich žiadosť ohľadom riešenia danej situácienereagoval. Tvrdili, že uplatnená suma vo výške 22.466,-eur zahŕňa doterajšie, či už vynaložené alebo
predpokladané náklady na odstránenie vadného stavu, čiže je to najmä suma potrebná na vykonanie
prekládky, suma vynaložená na stavebné povolenie súvisiace s prekládkou, pričom prekládka nebola

zrealizovaná ale zálohu zaplatili.
1.5.Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 152 CSP, § 106
ods. 1, § 420 ods. 1, § 600, § 510 Občianskeho zákonníka, § 4, § 22 ods. 1,2,3,5 zákona č. 79/1957
Zb. ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je
dôvodne podaná, a žalobcom nevznikol nárok na plnenie z titulu zodpovednosti za vady veci ani titulom

náhrady škody.
1.6.Poukázal na to, že vo veci rozhodol prvým rozsudkom č.k. 17C/5/2019-353 zo dňa 03.06.2021,
ktorým žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Voči tomuto rozsudku bolo podané zo strany
žalobcov odvolanie a odvolací súd uznesením č.k. 7Co/81/2021-435 zo dňa 21.12.2022 tento rozsudok
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
1.7.Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania bol žalobcami uplatnený nárok na zľavu z

kúpnejcenyaalternatívneajnároknanáhraduškodyatospoukazomna§600Občianskehozákonníka.
1.8.Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcov titulom vady veci uviedol, že tento nárok zamietol z dôvodu
márneho uplynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva, s tým, že tento záver považoval za správny
aj odvolací súd v uznesení zo dňa 21.12.2022 č.k. 7Co/81/2021-435.
1.9.Zaoberajúc sa uplatneným nárokom titulom náhrady škody súd prvej inštancie uviedol, že právny

zástupca žalobcov v písomnom podaní zo dňa 12.06.2023 špecifikoval vznik škody a výšku škody
(rozdielne oproti predchádzajúcemu vyjadreniu), ktorú vyčíslil na celkovú sumu 22.466,- euro, a ktorá
podľa neho pozostávala zo sumy 1.559,99 euro, spočívajúca v zálohovej faktúre zaplatenej spoločnosti
BEVATRON s. r. o., z vypracovania novej projektovej dokumentácie pre účely zmeny stavebného
povolenia, kde výška nákladov predstavovala čiastku 10.692 euro, pričom tento nárok by im nebol býval

vznikol, aby by predávajúci neporušili svoje povinnosti dodať kupujúcemu predmet kúpnej zmluvy bez
faktických a právnych vád. Zároveň uplatňovali aj ušlý zisk spočívajúci v strate očakávaného výnosu z
prenájmu nehnuteľností vo výške 10.584 euro za obdobie 24 mesiacov. Uplatnili si aj náhradu škody
spočívajúcej nárastu nákladov na výstavbu rodinného domu, pričom tvrdili, že pri sume 251.448 eur
predstavuje škoda žalobcov 7,3 % z tejto sumy čo je 18.355,70 eura. Celkovú škodu Ž vyčíslili na sumu

41.191,69 eur, s tým, že v tomto konaní uplatňujú náhradu škody len vo výške 22.466 eur.
1.10.Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie konštatoval, že zodpovednosť
predávajúceho za škodu nastupuje vtedy, ak predávajúci poruší svojim zavinením niektorú zo svojich
zmluvných povinností a v dôsledku toho vznikne kupujúcemu škoda (§ 420 a nasl. OZ). Aj po uplynutí
lehôt na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady, môže byť uplatnené právo na náhradu škody

spôsobenej vadou predanej veci. Tu však už nemožno uplatňovať právo zo zrušenia kúpnej zmluvy
alebo právo na výmenu veci (R 18/1991). Právo na náhradu škody nie je dotknuté podľa § 600
Občianskeho zákonníka uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Pre vznik nároku na náhradu
škody nie je rozhodujúce, či kupujúci vady včas uplatnil u predávajúceho, keďže dôsledky neuplatnenia
týchto vád sú obmedzené len na práva zo zodpovednosti za vady. Ako náhradu škody však nemožno

požadovať to, čo možno požadovať na základe práv zo zodpovednosti za vady veci. To má praktický
význam, ak právo z vád vecí zaniklo (prekludovalo sa), lebo kupujúci včas neoznámil (nevytkol) vady
predávajúcemu. Právo na náhradu škody spôsobenej vadou predanej veci, môže byť kupujúcemu
uplatnené aj po uplynutí lehôt na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady (§ 599 OZ - R 18/1991).
1.11.S ohľadom na žalovanými vznesenej námietky premlčania uviedol, že pre začiatok plynutia

dvojročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle Občianskeho zákonníka
je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o už vzniknutej škode (nielen o protiprávnom úkone, či o
škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Považoval za preukázané, že žalobcovia sa o nimi
tvrdenej skutočnosti, a to, že cez pozemok sú pod zemou vedené káble vysokého napätia (22 kW) sa
dozvedeli pri ohliadke dňa 19.09.2017, kedy bola za ich účasti spísaná zápisnica o vytýčení podzemných

elektrických rozvodových vedení a zariadení. Od tohto obdobia im začala plynúť dvojročná premlčacia
doba, ktorá uplynula 19.09.2019. Žalobcovia predmetný nárok na náhradu škody uplatňovali v konaní
písomne a to zo dňa 18.04.2019, preto prijal záver, že žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody nie
je premlčaný. V tejto súvislosti zdôraznil, že právo na náhradu škody spôsobenej vadou predanej veci
môže byť uplatnené aj po uplynutí lehoty na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady, ktorá žalobcom

uplynula dňa 13.05.2018 (vklad bol povolený 13.05.2016 a 24 mesačná lehota uplynula 13.05.2018)
1.12.V dôvodoch rozhodnutia ďalej poukázal na to, že predpokladom vzniku práva na náhradu škody je
splnenie podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, teda
preukázanie porušenia právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnejpovinnosti a škodou a zavinenie. Zdôraznil, že pri uplatňovaní je potrebné preukázať, že predpokladom
vzniku zodpovednosti je príčinná súvislosť medzi vadným plnením, teda zavineným porušením právnej
povinnosti predávajúceho z kúpnej zmluvy - dodať tovar riadne a vznikom škody. Majetková ujma,

ktorá vznikla následkom porušenia povinnosti predávajúceho riadne poskytnúť kupujúcemu dohodnutý
predmetkúpy,jeodškodniteľnávrámcináhradyškody,atedaškodapredstavujena vyjadrenieprávneho
zástupcu žalovaného, ktorý k tvrdeniam právneho zástupcu ujmu, ktorá vznikla ako následok vadného
plnenia, teda ujma, ktorá z vady vznikla.
1.13. Poukázal žalobcov ohľadom vzniku škody argumentoval tým, že žalovaný o skutočnosti, že sa

na pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy nachádzajú káble vysokého napätia nevedel. V tejto
súvislosti poukázal na vyjadrenie Západoslovenskej energetiky a.s. Bratislava zo dňa 28.06.2010, z
ktorého bolo zistené, že na predmetných pozemkoch malo byť vybudované pripojenie k distribučnej sieti
teda s cieľom zabezpečenia distribúcie elektriky budúcim odberateľom a zabezpečenie požadovanej
rezervovanej kapacity, pričom zdôraznil, že ani Západoslovenská energetika o tom nevedela, lebo by
nechcela opäť vybudovať pripojenie k distribučnej sieti, čo preukazoval aj geometrickým plánom, na

ktorom sa takáto poznámka nikde nenachádzala. Za nesporné považoval, že o tejto skutočnosti sa
žalobcoviadozvedeliažnazákladevytyčovanípodzemnýchelektrickýchrozvodnýchvedeníazariadení,
čo preukázali jednoznačne zápisnicou zo dňa 19.9.2017 (č.l. 24), že pomocou lokátora boli vytýčené
podzemné a elektrické rozvodové káblové vedenie a bolo zistené, že sa tam nachádza sieťový kábel,
o čom bol následne informovaný aj samotný žalovaný. Z potvrdenia Západoslovenskej distribučnej (č.l

23) považoval za jednoznačne preukázané, že podzemné 22 kV káblové vedenia distribučného rozvodu
číslo 114, 311 a 312 bolo uložené na pozemkoch parcela číslo 5328/22 v kat. územní D. v roku 1986 a
užívacie povolenie na túto stavbu bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť v tom istom roku, pričom bolo
nesporné, že táto skutočnosť nebola zaznamenaná a zapísaná v LV ako vecné bremeno. Na základe
takto zistených skutočnosti prijal záver, že podzemné káblové vedenie bolo uložené v zmysle zákona

číslo 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny a žalovaný respektíve právni predchodcovia
žalovaného o tejto skutočnosti nemohli ani vedieť.
1.15.Z takto zistených skutočností mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že žalobcovia
v predmetnom spore neuniesli dôkazné bremeno preukazujúce skutočnosť, že ku škode, ktorá vznikla
žalobcom v dôsledku uloženia podzemného kábla došlo výlučne zavinením žalovaného, žalovaný

jednoznačne preukázal, že o tejto skutočnosti nevedel, podzemný kábel nebol ani vyznačený v
geometrickom pláne vypracovaným v tom čase geodetom, čiže zo strany žalobcov nebolo preukázané
splnenie základných predpokladov a to preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a
príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom
(vzniknutou škodou).

1.16.Podľa záverov súdu prvej inštancie žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody nebol
preukázaný a nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov, ktoré sú podkladom pre uplatnenie
nárokunanáhraduškodyatoporušenieprávnejpovinnostižalovaného,vznikškodyapríčinnejsúvislosti
medzi konaním alebo opomenutím a následkom, teda vzniknutou škodou a preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

1.17.O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok na
plnú náhradu trov konania s tým, že nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré
by mal postupovať podľa § 257 CSP.

2.1.Proti tomuto rozsudku podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí

navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcom náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania v
rozsahu 100 %. Žalobcovia poukázali na to, že nevedomosť o skutočnosti, zakladajúcej vznik nároku
na náhradu škody sama o sebe neznamená neexistenciu zavinenia. Zavinenie ako vnútorný vzťah
k vlastnému konaniu sa delí na úmyselné a nedbanlivostné, pričom nedbanlivosť rozlišujeme na

vedomú a nevedomú. Zákon vychádza z predpokladanej (prezumovanej) existencie zavinenia, ktoré
má formu nedbanlivosti. Táto domnienka sa netýka úmyselného spôsobenia škody. Zavinenie (vo forme
nedbanlivosti) sa pričítava subjektu, ktorý svojím protiprávnym úkonom spôsobil škodu inému. Ide o
vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá sa považuje za existujúcu až do tej doby, kedy sa nepreukáže
opak.Dôkazoneexistenciizavineniaspočívatedanaškodcovi,pričomexkulpáciajemožnálenakškoda

nebola spôsobená ani pri najľahšej forme nedbanlivosti (culpa levissima). Zo samotnej skutočnosti, že
žalovaný nevedel o existencii podzemného elektrického kábla, nie je možné bez ďalšieho vyvodzovať
záver o neexistencii jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú poskytnutím vadného plnenia tak ako to
robí súd prvej inštancie, čo považovali žalobcovia za nesprávny právny záver súdu prvej inštancie. Súdnijako nezdôvodnil z čoho vychádzal pri svojom závere o tom, že sa u žalovaného ako predávajúceho
nejednalo ani len o prípad nevedomej nedbanlivosti.
2.2.Žiadali zohľadniť, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že žalobcom poskytol vadné

plnenie, z ktorého vznikla žalobcom škoda tak, ako bolo v konaní zo strany žalobcovi tvrdené a
preukázané. Takisto sa súd nijako nevysporiadal s tvrdením a preukázaným vznikom škody, príčinnou
súvislosťou a porušením zmluvnej povinnosti. Zmätočnosť a nevykonateľnosť rozhodnutia je vždy
porušením základného práva na spravodlivé prejednanie veci, zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy
SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru zakladajúca aj prípustnosť dovolania. Nepreskúmateľnosťou trpí

napadnutý rozsudok ako celok, keďže samotné odôvodnenie, skutková a právna argumentácia súdu
prvej inštancie o nesplnení podmienok pre priznanie náhrady škody je veľmi strohá, nepresvedčivá a
vychádza apriori z premisy, že v konaní bola preukázaná nevedomosť žalovaného o existencii vady
predanejveci,čopresprávnerozhodnutievovecisamejnie jepostačujúce.Nevedomosťpredávajúceho
o vade predanej veci nemôže predstavovať dôvod pre nepriznanie nároku zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú vadným plnením.

2.3.Žalobcoviaďalejvpodanomodvolaníuviedli,ževkonaníprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
podrobne odôvodnili právne dôvody, základ a výšku nároku na náhradu škody, vykonanými dôkazmi
preukázal odôvodnenosť svojho nároku. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku na
nájomnom preukázal, že z dôvodu oddialenia začatia výstavby rodinného domu z dôvodu zistenia vady
predanej veci, riešenia prekládky kábla, prepracovania projektovej dokumentácie došlo k oneskoreniu

so začatím prác a s ich dokončením o 24 mesiacov. Po zistení vady pozemku v septembri 2017
žalobcovia zisťovali možnosti prekládky tohto kábla, následne keď zistili, že prekládka možná nie
je, museli si dať vypracovať nový projekt rodinného domu a toto omeškanie so začatím výstavby
trvalo až do septembra 2019, kedy obdržali zmenu stavebného povolenia, na základe ktorej mohli
začať reálne tento rodinný dom stavať. Od tohto omeškania sa odvíja vznik škody na strane žalobcov,

spočívajúcej jednak v ušlom zisku z prenájmu ako aj vo zvýšených nákladoch na výstavbu rodinného
domu z dôvodu nárastu cien materiálov a prác., čo žalobcovia preukázali odborným vyjadrením znalca.
Toto omeškanie bolo spôsobené zistenou vadou predanej nehnuteľnosti, ktorá vada im bránila začať
výstavbu včas, podľa pôvodného zámeru. Táto skutočnosť predstavuje teda príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody. Ušlý zisk z prenájmu bol v konaní vyčíslený a zdokladovaný na

sumu 10.584,- eur, vypočítaný ako čistý zisk z prenájmu 441, - eur mesačne (výška nájomného mínus
náklady na prenájom násobený 24 mesiacmi. Výška nájmu bola zdokladovaná a preukázaná okrem
nájomnej zmluvy medzi žalobcami ako prenajímateľmi a nájomcami aj vyjadrením realitnej kancelárie o
výške nájmu. Škoda spočívajúca vo zvýšených nákladoch na stavbu rodinného domu bola preukázaná
jednak odborným vyjadrením znalca o náraste cien stavebných materiálov a prác, ako aj predloženými

dokladmi preukazujúcimi náklady na výstavbu rodinného domu v celkovej sume 251.448,- eur Pri 7,3
% podľa vyjadrenia znalca, ako aj podľa ďalšieho listinného dôkazu - oznámenia štatistického úradu
predstavujú teda zvýšené náklady 7 % zo sumy 251.448,- eur, čiže sumu 18.355,70 eura. Vypracovanie
novej projektovej dokumentácie vyšlo žalobcov na sumu 10.692,- eur, čo bolo preukázané zmluvou
o projekte a pokladničnými dokladmi. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že vadným plnením

na strane žalovaného vznikla na strane žalobcov majetková ujma, ktorá nebola doposiaľ zo strany
žalovaného nijak kompenzovaná, a nebol ani náznak snahy žalovaného nejakým spôsobom sa so
žalobcami dohodnúť na aspoň čiastočnej náhrade túto škodu nahradiť.
2.4.Zdôraznili, že jednou z úloh súdu v civilnom sporovom konaní je aj hľadanie spravodlivosti a v
tomto smere, pričom súd prvej inštancie zlyhal tým, že pristupoval k celej veci čisto, arbitrárne a

formalisticky, argumentami a dôkazmi predloženými stranou žalobcov sa nijako nezaoberal, žalobu
zamietol len s poukazom na nedostatok zavinenia na strane žalovaného, napriek tomu, že takýto
argument nikdy počas celého súdneho sporu neodznel ani zo strany žalovaného, ani zo strany
súdu. Aj pri vyhlásení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, len
stroho svoj názor, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k výške škody, o tomto však

súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia mlčí. Odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorým súd len
nepresvedčivo konštatuje, že z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia nepreukázali, že ku škode došlo
zavinením žalovaného, nemožno považovať za dostatočné a riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
spĺňajúce požiadavky zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku, čo predstavuje aj
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie.

3.1.K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalovaným priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedli, žalobcovia uplatňovali nárok na náhradu škodytitulom ušlého zisku. Tento mal byť spôsobený tým, že počas obdobia, kedy sa im posunulo časovo
vydanie stavebného povolania, nemohli prenajímať svoj byt. Podľa názoru žalovaných však žalobcovia
žiadnym spôsobom nepreukázali, že reálne došlo k zmareniu prenájmu ich bytu. Bránili sa aj tým,

že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu právneho vzťahu - nájomnej zmluvy alebo
zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, z ktorej by vyplývalo, že malo dôjsť k reálnemu prenájmu bytu a v
dôsledku posunu vydania stavebného povolania bol takýmto prenájom zmarený. Samotná konštatácia,
že by sa byt mohol prenajať za nejakú sumu, ešte samo o sebe nesvedčí ako dôkaz, že by k takémuto
nájmu aj reálne malo dôjsť, a že žalobcom bola spôsobená strana ich zisku.

3.2.Ďalej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní uviedli, že žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody
titulom zvýšených predajných cien stavebných materiálov, pričom zo strany žalobcov neboli predložené
žiadne doklady o nákupe tovarov. Predloženie listiny poukazujúcej na navýšenie cien stavebných
materiálov, ešte nepreukazuje, že žalobcom naozaj škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si uplatnili
žalobcovia, a preto dôkazné bremeno v celom rozsahu padá na stranu žalobcov, aby preukázali, že
nimi uplatnený nárok na náhradu škody vznikol, teda, že v dôsledku porušenia právnej povinnosti

žalovaných (ich právneho predchodcu) došlo k vzniku škody. Táto škoda musí byť presne špecifikovaná
tak, aby nebolo možné ju zmeniť s iným nárokom. S poukazom aj na koncentráciu konania však
žalobcovia žiadne dôkazy nepredložili. Samotné tvrdenie, že im vznikla škoda alebo im mohla vzniknúť
škoda, nemôže slúžiť ako právny základ pre priznanie nároku na náhradu škody. Záverom uviedli, že
v celom rozsahu súhlasia s právnym názorom súdu prvej inštancie, s procesným postupom, ako aj s

odôvodnením rozsudku, ktorý je podľa názoru žalovaných dostatočne odôvodnený, čo zabezpečuje jeho
preskúmateľnosť.

4.K vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcov žalobcovia uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú
podaného odvolania.

5.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.
1 CSP), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania za splnenia podmienok ustanovených v § 219 ods. 3 CSP dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 odsek
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6.Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné, v súlade s ust. § 387 CSP, opakovať tie
isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov,
vzťahujúcich sa na tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav a z neho vyvodil aj správny právny záver. Z podrobného odôvodnenia rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, akými závermi a myšlienkovými postupmi sa súd prvej inštancie riadil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť
dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol.

7.Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 17C/5/2019-353 zo dňa
03.06.2021, ktorým žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd uznesením zo dňa 21.

decembra 2021 č. k. 7Co/81/2021-435 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s podanou žalobou v celom rozsahu, a nezaoberal sa nárokom žalobcov na
náhradu škody.

8.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k uplatnenému nároku, titulom

zodpovednosti za vady veci z hľadiska skutkových zistení odvolací súd uvádza, že dňa 19.04.2016
uzatvorili žalovaní ako predávajúci a žalobcovia ako kupujúci, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,
katastrálne územie D., evidované na LV č. XXXX ako parcela registra „C“, parcelné číslo 5328/22,
orná pôda o výmere 814 m2 a prevod spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti vedenej na Okresnom

úrade Nitra, katastrálny odbor, katastrálne územie D., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra
„C“, parcelné číslo 5328/11, orná pôda o výmere 613 m2 a parcela registra „C“, parcelné číslo 5329/4,
záhrady o výmere 783 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 75.702,- eur. Vklad do katastra nehnuteľností
k predmetným nehnuteľnostiam bol povolený dňa 13.05.2016. Žalobcovia listom zo dňa 14.12.2017informovali žalovaného o existencii elektrického vedenia na kúpenej nehnuteľnosti, čo im bráni vo
výstavbe rodinného domu, za účelom čoho predmetnú nehnuteľnosť kupovali. Uviedli, že riešenie
tohto problému predstavuje realizácia preložky predmetných VN káblových 22 kW podzemných vedení.

Alternatívne navrhli, aby ako kupujúci získali dodatočnú časť susedného pozemku vo vlastníctve
predávajúceho (parcela číslo 5328/21) s výmerou 120 m2, na základe čoho by bolo možné uskutočniť
posunutie projektu rodinného domu tak, aby stavebne nezasahoval do vedení a ich ochranného pásma.
Podľa názoru odvolacieho súdu z listu zo dňa 14.12.2017 nie je možné ani výkladom takto uplatnených
nárokovžalobcami vyvodiť,žeokremvadypredmetnéhopozemku spočívajúcej vpokládkeelektrických

káblov a vyššie uvedených alternatívnych riešení, zároveň žalobcovia uplatnili aj nárok na zľavu z
kúpnej ceny pozemku, ktorý si titulom zodpovednosti za vady predanej veci uplatnili podanej žalobe.
Až listom zo dňa 04.06.2018 požiadali žalobcovia žalovaného, aby im uhradil zľavu z kúpnej ceny vo
výške 22.466,- eur. Následne podali žalobcovia žalobu, ktorou od žalovaného žiadali sumu 22.466,- eur,
ktorá má pokryť zľavu z kúpnej ceny a náklady žalobcov.

9.Z hľadiska právneho posúdenia považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v ustanovení §
597 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú upravené práva kupujúceho v prípade, ak v čase po uzavretí
kúpnej zmluvy vyjde najavo vada, na ktorú nebol predávajúcim upozornený. Ide teda o vady, ktoré
existovali už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, najavo vyšli až dodatočne a predávajúci na ne
kupujúcehovrozpores§596,neupozornil.Zodpovednosťpredávajúcehozadodatočneprejavenúvadu,

má charakter objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa predávajúci nemôže
zbaviť, a nie je preto rozhodujúce, či o vade vedel, alebo nevedel. Predávajúci sa zodpovednosti za
vady predávanej veci zbaví len vtedy, ak kupujúceho výslovne upozorní na vady veci. Nestačí pritom
všeobecné upozornenie o tom, že vec je vadná, upozornenie sa musí vzťahovať na konkrétnu vadu. Ako
z vykonaného dokazovania vyplýva, k upozorneniu na vadu, ktorá existovala v čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy, zo strany predávajúceho (žalovaného) neprišlo. Zodpovednosť žalovaného je treba posúdiť ako
objektívnu, ktorá nastupuje bez ohľadu na jeho zavinenie, ako aj bez ohľadu na vedomostné okolnosti
povinnej osoby, týkajúce sa existencie vady veci. Z hľadiska nástupu tohto druhu zodpovednosti nie
je podstatné, že zmluvná strana, poskytujúca vadné plnenie o vadách veci nevedela, ani nemohla
vedieť. Občiansky zákonník pri zodpovednosti za vady, neupravuje žiadne liberačné dôvody, teda ak

zodpovednosť raz nastúpila, nie je vôbec možné sa jej zbaviť.

10.Právny úkon, ktorým sa uplatňuje právo zo zodpovednosti za vady, musí mať náležitosti právneho
úkonu (§ 34 a nasl.). Musí z neho vyplývať jednak to, ktoré vady kupujúci vytýka, jednak právo, ktoré voči
predávajúcemu uplatňuje. Bez uvedenia týchto okolností by bolo uplatnenie práva zo zodpovednosti

za vady veci neplatné pre neurčitosť právneho úkonu (§ 37). Z uvedeného potom vyplýva, že k
platnému uplatneniu práv zodpovednosti za vady veci nestačí, že kupujúci v prekluzívnej 24 mesačnej
lehote vytkne predávajúcemu vady veci, ale je nutné, aby v tejto lehote konkrétne uviedol, aké
právo z tohto dôvodu uplatňuje u predávajúceho. Právo zo zodpovednosti za vady musí kupujúci
uplatniť u predávajúceho „bez zbytočného odkladu“. Kupujúci musí konkrétne právo vyplývajúce zo

zodpovednosti predávajúceho za vady uplatniť ihneď po tom, ako vadu zistil. Pri výskyte určitej vady
veci Občiansky zákonník dáva kupujúcemu možnosť vybrať si a uplatniť jedno z možných práv, pričom
takýmto prejavom je viazaný a nemôže voľbu uplatneného práva meniť.

11.Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nesprávne považoval za kvalifikované uplatnenie ich

nároku až list zo dňa 04.06.2018, ale správne malo ísť o list zo dňa 14.12.2017. Odvolací súd k tejto
námietke uvádza, že kupujúci (žalobcovia) boli povinní spolu s vytknutím vady oznámiť, aké právo
zo zodpovednosti za vady si uplatňujú, pričom takto vytknuté vady a uplatnený nárok nie je možné
po uplynutí 24 mesiacov meniť. Žalobcovia v liste zo dňa 14.12.2017 špecifikovali vadu a zároveň aj
požiadali žalovaného, aby zabezpečil odstránenie daného vecného bremena, obmedzujúceho riadne

užívanie pozemku. Avšak žalobcovia si v predmetnom liste neuplatnili nárok na zľavu z kúpnej ceny,
ktorý nárok je predmetom žaloby, preto bol správny záver súdu prvej inštancie, že prekludovaný nárok
nie je možné žalobcom priznať. Zákonná lehota 24 mesiacov na uplatnenie práva zo zodpovednosti
za vady je hmotnoprávna, ktorej prekročenie má za následok preklúziu práva. V rovnakej lehote musí
kupujúci uplatniť aj právo na náhradu nevyhnutných nákladov. Ide o všetky náklady, ktoré kupujúcemu

vznikli v súvislosti s uplatnením práva z vadného plnenia (napr. náklady na vyhotovenie znaleckého
posudku, náklady na prepravu veci, poštovné, náklady opätovného balenia a pod.). Druh nákladov a
ich výšku musí uplatniť kupujúci u predávajúceho v rovnakých lehotách, aké platia pre vytknutie vady
podľa ust. § 599 ods. 1 OZ12.Podľa názoru odvolacieho súdu, v danej veci súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, keď
prijal záver, že 24 mesačná prekluzívna lehota na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady začala

žalobcom plynúť v zmysle ust. § 599 ods. 1 OZ, od momentu prevzatia veci. Vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam sa vo všeobecnosti nadobúda zápisom do katastra nehnuteľností. V predmetnej veci
bol vklad do katastra nehnuteľností povolený dňa 13.05.2016. Teda za moment prevzatia veci zo
strany žalobcov možno považovať dátum, kedy došlo k zápisu ich vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, t. j. 13.05.2016. A od tohto momentu začala žalobcom plynúť 24 mesačná lehota na

uplatnenie ich práva zo zodpovednosti za vady. Zákonná lehota uplynula 13.05.2018, pričom žalobcovia
si uplatnili zľavu z kúpnej ceny až listom zo dňa 04.06.2018 (č. l. 132 spisu), teda po uplynutí zákonnej
24 mesačnej lehoty. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že právo
žalobcov na zľavu z kúpnej ceny, teda uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady je prekludované,a
zaniklo.

13.Zároveň súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že aj právo žalobcov na náhradu
nevyhnutných nákladov je prekludované. V zmysle ustanovenia § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka
môže právo na náhradu nevyhnutných nákladov kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady
predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1 (24 mesiacov). O začiatku plynutia tejto 24
mesačnej zákonnej lehoty platia vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, a teda táto lehota na

uplatnenie práva na náhradu nevyhnutných nákladov uplynula dňa 13.05.2018. Žalobcovia si právo
na náhradu nevyhnutných nákladov uplatnili až v žalobe, a to dňa 02.10.2018, pričom v konaní
nepreukázali, že by tieto nevyhnutné náklady oznámili žalobcovi v lehote 24 mesiacov od prevzatia veci.
Čiže aj právo žalobcov na náhradu nevyhnutných nákladov je prekludované.

14.Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcom titulom zodpovednosti za
vady veci žalobou uplatnený nárok nepriznal.

15.Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody odvolací súd uvádza, že žalobcovia v podaní
zo dňa 18.04.2019 (č. l. 140 - 142 spisu) uplatnili nárok na náhradu škody spočívajúci v ušlom zisku

z prenájmu bytu, v ktorom v súčasnosti bývajú, v sume 5.065,32 eura. Zároveň si uplatnili aj nárok
na náhradu škody vzniknutej zvýšením cien materiálov a stavebných prác v sume 13.745,57 eura.
V priebehu konania žalobcovia vyčíslili celkovú škodu vo výške 22.466,- eur, ktorá pozostávala
zo sumy 1.559,99 euro, spočívajúca v zálohovej faktúre, zaplatenej spoločnosti BEVATRON s.r.o.,
z vypracovania novej projektovej dokumentácie pre účely zmeny stavebného povolenia, kde výška

nákladov predstavovala čiastku 10.692 eur, s tým, že táto škoda by im nebola vznikla, ak by predávajúci
neporušili svoje povinnosti, dodať kupujúcemu predmet kúpnej zmluvy, bez faktických a právnych vád.
Uplatňovali tiež aj ušlý zisk, spočívajúci v strate očakávaného výnosu z prenájmu nehnuteľností vo výške
10.584 eur za obdobie 24 mesiacov. Zároveň uplatnili aj náhradu škody, spočívajúcej nárastu nákladov
na výstavbu rodinného domu, pričom tvrdili, že pri sume 251.448 eur predstavuje škoda žalobcov 7,3 %

z tejto sumy, čo je 18.355,70 eura. Celkovú škodu vyčíslili na sumu 41.191,69 eura, s tým, že v tomto
konaní uplatňujú náhradu škody len vo výške 22.466 eur.

16.Z obsahu odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobu na náhradu škody zamietol pre
nesplnenie zákonných predpokladov, ktoré sú podkladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a

to porušenie právnej povinnosti žalovanými, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi konaním
(opomenutím) a následkom. Odvolací súd sa s týmto záverom v celom rozsahu stotožnil. Považuje
však za potrebné v tomto smere, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu k
zamietnutiu uplatnenému nároku na náhradu škody, s ohľadom aj na dôvody uvedené v odvolaní uviesť:

17.Zodpovednosť za škodu, spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 OZ možno uplatniť,
ak sú splnené tieto predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym
úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Ak boli tieto predpoklady

zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia
§ 420 ods. 3 OZ sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.18.„Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ,
je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávnym. Protiprávnosť konania škodcu
zahŕňa dve zložky, a to: a) protiprávny úkon a b) protiprávnosť úkonu. Protiprávny úkon (čin) je konanie

subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Úkonom je prejav fyzickej a psychickej stránky človeka navonok.
Psychická stránka spočíva v prítomnosti vedomia a vôle konajúceho protiprávny stav spôsobiť. Táto
stránka má význam z hľadiska posúdenia zavinenia konajúceho. Zavinenia je jedným z predpokladov
zodpovednosti za škodu. Fyzická stránka predstavuje prejav vôle navonok alebo nedostatok takého
prejavu. Môže ísť buď o aktívne konanie (culpa in committendo) alebo opomenuje (culpa in omittendo).

Protiprávnosť konania sa vo vonkajšom svete môže prejaviť v aktívnom konaní (napr. poškodenie
zdravia iného fyzickým útokom na jeho osobu) alebo v opomenutí konania, na ktoré je osoba povinná.
Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o opomenutie takej povinnosti, keď škodca
bol povinný konať. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t. j. úkon je v rozpore
s objektívnym právom. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor
medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako

konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.
Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej
rozsahom ako následkom týchto príčin.

19.Mimo porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť
každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a na iných
hodnotách (§ 415 OZ), a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah
alebo nie. Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa ustanovenia § 420
ods. 1 OZ. Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako ako vznik

škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku
škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin“ (Fekete, I. :Občiansky zákonník 1 , Veľký
komentár, Bratislava Eurokódex 201, str. 1042-1043).

20.„Ďalším nevyhnutým predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je

zavinenie. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahŕňať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda
protiprávnyúkon,škoduapríčinnúsúvislosťmedzinimi(porovnajR21/1981). Možnohocharakterizovať
ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, ako i ku škode ako
následok tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je teda subjektívna kategória, zatiaľ čo protiprávnosť je
objektívna kategória. Zavinenie je založené na prvku vedomia (predvídateľnosť vzniku škody) a prvku

vôle (chcenie niečoho alebo uzrozumenie s určitým následkom určitého konania alebo opomenutia).
Objektívnosť protiprávnosti spočíva v tom, že k porušeniu práva došlo bez ohľadu na úmysel alebo
nedbanlivosť škodcu“ (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1, Veľký komentár, Bratislava Eurokódex 2001,
str. 1058).

21.„Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ je zodpovednosťou za predpokladané
zavinenie. Zavinenie sa právnou teóriou i praxou chápe ako psychický vzťah škodcu k vlastnému
konaniu, ktoré sa prieči objektívnemu právnu, a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto
konania. Zbavenie sa zodpovednosti potom znamená, že škodca pri splnení predpokladov všeobecnej
zodpovednosti za škodu musí preukázať, že škodu nezavinil (vyvinenie alebo exkulpácia), t. j. musí

preukazovať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že škode vzniknutej porušením právnej
povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo možné -
objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať.

22.Zavinenie (vo forme nedbanlivosti) sa pričítava subjektu, ktorý svojím protiprávnym úkonom spôsobil

škodu inému. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorá sa považuje za existujúcu až do tej doby,
kedy sa nepreukáže opak. To znamená, že poškodený musí preukázať, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti, a že škoda a jej výška sú v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naproti tomu dôkazné
bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky zavinenia znáša škodca“. (Fekete, I. :Občiansky zákonník
1 , Veľký komentár, Bratislava Eurokódex 201, str. 1042-1043).

23.„Zodpovednosť založená na predpokladanom zavinení dáva škodcovi možnosť zbaviť sa
zodpovednosti za škodu (exkulpácia) preukázaním toho, že škoda nebola spôsobená jeho zavinením
(§ 420 ods. 3 OZ). Dôkaz o neexistencii zavinenia spočíva teda na škodcovi, pričom exkulpácia jemožná, len ak škoda nebola spôsobená ani pri najľahšej forme nedbanlivosti (culpa levissima). V
prípade exkulpácie škodcu si poškodený musí škodu znášať zo svojho (casus sentit dominus). Zákon tu
vychádza zo zásady, že za náhodu sa podľa všeobecného princípu zodpovednosti nezodpovedá (casus

a nullo praestatur)“. Fekete, I. :Občiansky zákonník 1, Veľký komentár, Bratislava Eurokódex 2001, str.
1064-1065).

24.Zodpovednosť predávajúceho za škodu nastupuje vtedy, ak predávajúci poruší svojím zavinením
niektorú zo svojich zmluvných povinností a v dôsledku tohto vznikne kupujúcemu škoda (§ 420 a nasl.

OZ).Pod zodpovednosťou za škodu spôsobenú porušením zmluvy treba rozumieť porušenie povinnosti
po vzniku zmluvy a nie porušenie povinnosti pred vznikom zmluvy.

25.Odprávananáhraduškodyjepotrebnéodlišovaťprávazozodpovednostizavady,ktorézodpovedajú
povinnosti predávajúceho riadne splniť záväzok, t. j. odovzdať vec v zhode s kúpnou zmluvou, najmä bez
vád. Preto predávajúci zodpovedá za vady veci bez ohľadu na to, či vady zavinil alebo nie (§ 510 OZ).

26.Aj keď je potrebné prikloniť sa k názoru, že nárok zo zodpovednosti za vady predanej veci a nárok na
náhradu škody obstoja vedľa seba, a že každý z nich možno uplatňovať nezávisle od druhého nároku,
zásadne platí, že nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady, sa nemožno úspešne domáhať z
titulu náhrady škody, a že náhradu nákladov vynaložených na odstránenie vád predmetu kúpnej zmluvy

sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody.

27.Uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady (napr. právo na zľavu z kúpnej ceny, právo odstúpiť
od zmluvy, právo na náhradu nevyhnutných nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením práv zo
zodpovednosti za vady nevylučuje možnosť súbežného uplatnenia práva na náhradu škody, ktorá

vznikla kupujúcemu v dôsledku vady kúpenej veci. Musia byť však splnené i podmienky všeobecnej
zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ), prípadne podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú
okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré boli použité pri plnení záväzku
(§ 421a OZ).

28.Ako náhradu škody však nemožno požadovať to, čo možno požadovať na základe práv zo
zodpovednosti za vady veci. To má praktický význam, ak právo z vád veci zaniklo (prekludovalo sa), lebo
kupujúci v čas neoznámil (nevytkol) vady predávajúcemu. Právo na náhradu škody spôsobenej vadou
predanej veci môže byť kupujúcim uplatnené aj po uplynutí lehoty na uplatnenie práv zo zodpovednosti
za vadu (§ 599 OZ).

29.S ohľadom na dôvody odvolania uvedené žalobcami v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že
závery súdu prvej inštancie o tom, že v danej veci neboli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti
žalovaných (ich právneho predchodcu) za vznik škody, sú správne. V konaní bolo povinnosťou
žalobcov preukázať porušenie zmluvnej (záväzkovej), prípadne porušenie mimozáväzkovej povinnosti

predávajúcim F. H. N. a rovnako tak aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi konaním (opomenutím) a
vznikom škody. To znamená, že poškodení žalobcovia musia preukázať, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti(mimozáväzkovejpovinnosti-exdelictopredávajúcim,aleboporušeniezmluvnej-záväzkovej
povinnosti predávajúcim) musia preukázať vznik škody a tiež, že škoda a jej výška sú v príčinnej
súvislosti s týmto porušením. Naproti tomu dôkazné bremeno, smerujúce k vyvráteniu domnienky

zavinenia, znáša škodca. Ako je už vyššie uvedené, zodpovednosť predávajúceho za škodu nastupuje
vtedy, ak predávajúci poruší svojím zavinením niektorú zo svojich zmluvných povinností a v dôsledku
tohtovzniknekupujúcemuškoda(§420anasl.OZ),pričomrozhodujúcimjeto,žepodporušenímzmluvy
treba rozumieť porušenie povinnosti po vzniku zmluvy, a nie porušenie povinnosti pred vznikom zmluvy.

30.Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia v konaní nepreukázali existenciu protiprávneho
úkonu predávajúceho a porušenie jeho povinnosti po vzniku zmluvy, ktorá dôkazná povinnosť ich
zaťažovala. Žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali akého porušenia
zmluvnej povinnosti, po uzatvorení kúpnej zmluvy, sa mal predávajúci, prípadne žalovaný dopustiť
a v čom spočíva protiprávnosť tohto konania. Pri absencii protiprávneho úkonu potom bez ohľadu

na zavinenie predávajúceho nemôže zodpovednosť v zmysle ust. § 420 OZ vzniknúť. Zodpovednosť
za škodu, spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 420 OZ možno vzniká, ak sú súčasne
splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti
(existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medziprotiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym
úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Absencia čo i len jedného z nich,
má za následok, že právny predchodca žalovaných, resp. žalovaní za vznik škody nemôžu niesť

zodpovednosť.

31.Žalobcovia správne v podanom odvolaní poukázali na to, že zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ
je založená na predpokladanom zavinení a dáva škodcovi možnosť zbaviť sa zodpovednosti za škodu
(exkulpácia) preukázaním toho, že škoda nebola spôsobená jeho zavinením (§ 420 ods. 3 OZ). Dôkaz

o neexistencii zavinenia spočíva teda na škodcovi, pričom exkulpácia je možná, len ak škoda nebola
spôsobená ani pri najľahšej forme nedbanlivosti.

32.V prípade, ak by aj boli žalobcovia v konaní preukázali existenciu protiprávneho úkonu
predávajúceho, pôvodne žalovaný F. H. N. a aj jeho právni nástupcovia - žalovaní, v konaní preukázali,
že prípadnú škodu nezavinili, pretože predávajúci F. H. N., ani jeho právni predchodcovia nemali

vedomosť o uložení kábla elektrického vedenia na pozemku, ktorý bol predmetom kúpenej zmluvy.
Podzemné elektrické vedenia boli na parcele uložené ešte v roku 1986, pričom v tom čase neexistovala
zákonná povinnosť informovať vlastníka pozemku o ich uložení. V konaní bolo preukázané, že táto
ťarcha na príslušnom liste vlastníctva v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zapísaná nebola a Zmluva
o zriadení vecného bremena v prospech spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom v

Bratislave, Čulenova 6 bola uzatvorená až 29.04. 2019, v čase keď vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti
boli žalobcovia. Ani z listu spoločnosti Západoslovenská energetika a.s., zo dňa 28.06.2010 a k
nemu pripojeného geometrického plánu, adresovanom pôvodne žalovanému F. H. N. ako odpoveď
na jeho žiadosť o novú dodávku elektrickej energie nie je možné vyvodiť, že by táto spoločnosť
mala v tom čase vedomosť o podzemnom elektrickom vedení na dotknutých parcelách, preto je

možné dôvodne predpokladať, že predávajúci v čase uzatvorenia zmluvy nemal žiadnu vedomosť
o podzemnom elektrickom vedení uloženom na predmetnej parcele, preto nemohol svojím konaním
zaviniť vznik škody.

33.S ohľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil a nepovažoval za potrebné vyporiadať sa s ďalšími dôvodmi, uvedenými v
podanom odvolaní.

34.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
v konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcom, ktorí úspech v odvolacom konaní nemali, nárok

na ich náhradu v celom rozsahu.

35.Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).