Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124206581
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124206581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX/XX, A., zastúpená: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51721554 proti
žalovanej: A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XX, G., samostatne vykonávajúca advokáciu ako
advokátka so sídlom J. Kalinčiaka 13, Volkovce, IČO: 42 040 639, o zaplatenie sumy 16 903,72 eura,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 8C/60/2024-110 zo dňa 15. novembra
2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 16 903,72 eura titulom náhrady škody a v II. výroku žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 18, ods. 1, ods. 2, § 26 ods. 1, ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru,

že žaloba žalobkyne nie je dôvodne podaná.
1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa si uplatňovala nárok na náhradu škody, ktorá jej
mala vzniknúť v súvislosti s výkonom advokácie, ktorú realizovala žalovaná, keď poskytovala právne
službyžalobkyniakoklientkevsúdnomsporevedenomnaOkresnomsúdeNitrasp.zn.7C/73/2011.Súd
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody nepreukázala.
Zhrnul dôvody, v ktorých žalobkyňa videla pochybenia žalovanej ako advokátky a to najmä v tom, že
advokátka - žalovaná nesprávne vyhodnotila skutočnosti a podklady, ktoré jej žalobkyňa predložila pred

podaním žaloby a začala konanie, ktoré bolo vopred neúspešné. Súd v súvislosti s argumentáciou, že
žalobkyňa kedy bola zastúpená advokátkou – žalovanou v súdnom spore, neuniesla dôkazné bremeno
a preto jej bola žaloba zamietnutá, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 M Cdo 18/2009 podľa ktorého, zodpovednosť advokáta nie je daná v každom prípade, keď ním
zastupovaný klient nebol v určitom konaní úspešný, ani to neznamená, že žaloba bola podaná zjavne
nedôvodne. Uviedol, že predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je porušenie právnej povinnosti,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

1.2. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, že
v súdnom spore, v ktorom ju zastupovala žalovaná ako advokáta, išlo o vopred neúspešnú žalobu,
nakoľko z predložených listinných dôkazov vyvodila záver, že má podklady na preukázanie porušenia
povinnosti žalovaného (hĺbka základov v rozpore s projektovou dokumentáciou), vznik škody (nákladyna nutné dobetónovanie základov) a príčinnú súvislosť (nutnosť dobetónovania uviedol znalec ako
následok nedostatočne zhotovených základov žalovaným). Tento záver umocňuje aj skutočnosť, že
súd prvým rozsudkom po vykonanom dokazovaní žalobe vyhovel. Súd zdôraznil, že žaloba v danom

konaní nebola v čase jej podania zjavne nedôvodná, keď ju takto nevyhodnotil prvotne ani súd vo svojom
rozhodnutí a až v priebehu súdneho konania z vykonaného dokazovania (najmä znaleckého posudku
Ing. Tibora Szabóa) vyplynulo, že podbetónovanie základov nebolo objektívne nutným a nevyhnutým
riešením nesprávnej hĺbky základov). Konkrétne námietky žalovaného v pôvodnom konaní, ani odborné
závery znalca nemohla advokátka žalobkyne v čase pred začatím konania predpokladať, preto neobstojí

tvrdenie žalobkyne, že mala (inak) posúdiť doklady ňou predkladané z hľadiska ich dôkaznej sily.
1.3. Samotná žalobkyňa v pôvodnom konaní trvala na tom, že v rámci konania existovali dôkazy
preukazujúce odôvodnenosť podanej žaloby, preto jej tvrdenia o vopred neúspešnom spore považoval
súd za nekonzistentné a zdôraznil, že žalovaná - advokátka v priebehu daného konania opakovane
tvrdila, že po vrátení veci z krajského súdu upozorňovala žalobkyňu na nepreukázanú výšku škody,
navrhla v tomto smere aj znalecké dokazovanie, na ktorom však nezotrvala na výslovný pokyn

žalobkyne. Súd poukázal na to, že žaloba v súdnom spore obsahovala všetky náležitosti v zmysle
vtedy účinného § 79 OSP a súd nevyzýval na doplnenie neúplného podania. Zo žaloby síce konkrétne
nevyplývalo, ako žalobkyňa dospela k žalovanej sume, túto skutočnosť však žalobkyňa ozrejmila súdu
na pojednávaní vo svojej výpovedi, čo bolo pre súd dostačujúce. Tento nedostatok nebol dôvodom na
zamietnutie žaloby, a rovnako ani to, že v samotnej žalobe neboli pomenované jednotlivé predpoklady

vzniku na náhradu škody. Súd preto konštatoval, že stranou žalobkyne neboli preukázané také vady
žaloby, ktoré by viedli k jej neúspechu v pôvodnom spore.
1.4. V závere súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa vzhliadla pochybenia žalovanej ako advokátky aj
v tom, že tieto pochybenia boli uvedené aj v rozsudkoch vydaných v konaní a poukázala na odôvodnenie
zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie (bod 22), kde súd uviedol, že aj keď boli rozdielne

stanoviská znalca Ing. Jozefa Zemanoviča v úvode a v závere znaleckého posudku, zo strany právnej
zástupkyne žalobkyne neboli navrhnuté žiadne dôkazy na odstránenie predmetných rozporov. Vec
prejednávajúci súd však uvádzal, že samotný uvedený rozpor nebol dôvodom, pre ktorý súd následne
na uvedený posudok neprihliadol, ale bola to tá skutočnosť že znalec nebral do úvahy reálny stav a je
otázne,čibyodstraňovanierozporov medziúvodomazáveromposudkuznalcaIng.JozefaZemanoviča

viedlo k inému záveru, ako k tomu, že podmurovanie základov nebolo nevyhnutné. Zároveň takéto
tvrdenie nebolo zo strany žalobkyne v konaní predložené.
1.5. Žalobkyňa nešpecifikovala, čo konkrétne mala žalovaná ako advokátka urobiť, resp. aké tvrdenia
a návrhy dôkazov predložiť, aby bola žalobkyňa úspešná. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 678/2015 podľa ktorého, žalobkyňa musí predložiť aj skutkové tvrdenia

o tom, aké úkony, ktoré by mali zodpovedať riadnemu postupu, mala žalovaná v rámci zastupovania
žalobkyne vykonať. Rovnako ak tvrdí, že reagovala oneskorene na výzvy súdu, resp. nereagovala
vôbec, bola žalobkyňa povinná takéto konanie konkrétne skutkovo vymedziť. Splnenie predpokladov
zodpovednosti advokáta za škodu musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkazné bremeno o
nich nesie poškodený (porovnaj R 13/1986). Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa

nepreukázala porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností žalovanej ako advokátky. Vo vzťahu k
tvrdenej výške škody súd uviedol, že táto by nebola dôvodná minimálne vo vzťahu k sume 7.904 eura,
ktorá zodpovedá žalovanej sume v pôvodnom súdnom konaní, keď z rozsudku č.k. 7C/73/2011 – 528
vyplývalo, že žalobkyňa vzala časť žaloby vo výške 1.100 eur späť a konanie bolo v tejto časti zastavené.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote v celom jeho rozsahu odvolanie žalovaná, pre dôvody
uvedené v § 365 ods. 1 písm. b) a f), nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam.

2.1. V odvolaní uviedla, že právny záver súdu o nepreukázaní zákonných predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie považuje za nesprávny,
v dôsledku čoho napádané rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti. V konaní si uplatňovala sumu
16 903,72 eura ktorá zodpovedá žalovanej sume v súdnom konaní, v ktorom ju žalovaná ako advokátka
zastupovala (suma 7 904 eur) a trov konania (suma 8 999,72 eura), ktoré bola žalobkyňa povinná z

dôvodu jej neúspechu v konaní uhradiť. Porušenie na strane žalovanej ako advokátky v súdnom konaní
vzhliadla v zanedbaní jej povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie o. i.
využitie všetkých právnych prostriedkov a uplatnenie všetkého v záujme klienta, čo možno považovať
za pre klienta prospešné. Dôvod neúspešnosti žalobkyne v danom súdnom konaní bol jasne uvedenýv odôvodnení oboch rozhodnutí (prvostupňového a odvolacieho súdu), ktorým bolo nepreukázanie
uplatňovaného nároku; žalobkyňa v zastúpení žalovanou neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k
vzniku škody, a to nielenže nebola preukázaná jej výška, ale ani príčinná súvislosť. Uviedla, že v konaní

nebola preukázaná žiadna z obligatórnych náležitostí žaloby o náhradu škody, čo nemožno považovať
za konanie s odbornou starostlivosťou, keď žalovaná, ako advokátka a osoba právne znalá, muesela
vedieť, že takto koncipovaná žaloba s následným v zásade nedoplneným postupom v danej sporovej
veci, nemohla byť úspešná.
2.2. Žalovaná už pred samotným podaním žaloby, ako odborne spôsobilá a zdatná osoba, bola povinná

vyhodnotiť dôkazy, ktoré jej žalobkyňa ako klientka priniesla, v kontexte úspešnosti žaloby, najmä čo sa
týkalo ich spôsobilosti bez pochybností preukázať nárok žalobkyne. Rovnako tak bola žalovaná povinná
(v rámci vyššie spomínaného vyhodnotenia podkladov od klienta) zistiť, či žalobkyni nehrozí neúčelne
vynaložený náklad na iniciovanie súdneho sporu. Uviedla, že žalobkyňa jednoznačne preukázala
porušenie právnej povinnosti žalovanej ako advokátky, a to už pri koncipovaní vôbec prvého a toho
najdôležitejšieho úkonu smerujúcemu súdu v mene žalobkyne. Zo znenia žaloby vôbec nevyplývalo,

prečo sa žaluje zrovna taká suma, ako sa žalovala a preto sa mohol považovať nárok žalobkyne za
neurčitý. Žalovaná v konaní opakovane poukazovala na skutočnosť, že predmetná sporová vec závisela
od posúdenia odborných otázok a nie právnych otázok, s týmto sa však nestotožnila, nakoľko vždy
sa predsa musia primárne zdôvodniť právne otázky, pričom zopakovala, že žalovaná ako právna
zástupkyňa, ani len neodôvodnila výšku škody, ktorú si v mene klientky, teda jej uplatňovala. Podľa jej

názoru žaloba mala vážne vady a bola nedostatočná a neboli v nej popísané rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce uplatňovaný nárok a ani k nej neboli pripojené listiny, ktoré by určito odôvodňovali
konkrétnu žalovanú sumu.
2.3. Súd podľa jej názoru nevzal do úvahy jej argumentáciu spočívajúcu v tom, že žalovaná vôbec
podala žalobu za žalobkyňu v rámci uplatňovania žalovaného nároku, ktorý vôbec nebol už od počiatku

preukázateľný, a ako vyššie uviedla, ani zo samotnej žaloby nebolo zrejmé, z akého dôvodu a prečo
sa žaluje zrovna uvedená výška škody a nikde nie je uvedená položkovitá špecifikácia nákladov, ktoré
mala uhrádzať navyše a ktoré tvorili práve žiadanú náhradu škody.
2.4. V závere poukázala na to, že žalovaná, ako advokátka v danom konaní sa nepokúsila zhojiť
vytýkané nedostatky, ktoré boli obsiahnuté v odôvodnení krajského súdu. Žalovaná žalobkyňu vôbec

neinformovala o akejkoľvek potrebe dokazovania a nie ešte, že by mala žalobkyňa dať pokyn na to,
aby žalovaná ako jej práva zástupkyňa netrvala na znaleckom dokazovaní, čo explicitne rozporovala.
S prihliadnutím na uvedené odôvodnenie uplatnených odvolacích dôvodov žiadala odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 15.11.2024, č. k. 8C/60/2024-110 zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal

vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je treba ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdiť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

8. Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej
zaplatenia sumy 16 903,72 eura titulom náhrady škody, ktorú jej mala žalovaná spôsobiť ako
advokátka pri poskytovaní právnych služieb v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn.7C/73/2011. Svoje argumenty k podanej žalobe opierala o tú skutočnosť, že žalobkyňa vo vyššie
uvedenom sporovom konaní bola neúspešná, v dôsledku čoho bola jej žaloba zamietnutá pre
neuneseniedôkaznéhobremena.Svojneúspechodôvodňovalatým,žežalovanávrámcivýkonufunkcie

advokátky nepostupovala s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie o. i. využitie všetkých právnych
prostriedkov. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom zo dňa 15.11.2024
č. k. 8C/60/2024-110, ktorým žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

9. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2
CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí uviedol.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd správne ustálil, že
zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívnou
zodpovednosť a v tejto súvislosti správne zisťoval, či sú pre vyvodenie zodpovednosti kumulatívne

splnené tri zákonné predpoklady a to a) činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b) vznik škody, c)
príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Na
základe uvedeného možno zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že žalobkyňa v predmetnom
konaní svoj nárok na náhradu škody nepreukázala.

11. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom
advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či by pri riadnom postupe advokáta klient so svojím
nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu. Predpokladom vzniku nároku na náhradu
škody je zistenie, že nebyť pochybenia advokáta, žalobca by uspokojil svoj návrok, teda že toto
pochybenie advokáta je rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. Inak povedané, pri skúmaní

zodpovednosti advokáta záver o príčinnej súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že klient vo veci
nebol úspešný, je možné urobiť iba v prípade, že právo klienta skutočne existovalo. Príčinná súvislosť
musíbyťvtakýchtoprípadochdanámedzikonaním(opomenutím)advokáta,tedamedzitým,žeadvokát
nedostatočne uskutočňoval právne úkony v sporovom konaní, a vznikom škody, teda tým, že právo
klienta na vzniku škody sa neobhájilo. Preto ako predbežnú otázku treba vždy vyriešiť, či (ale aj v akom

rozsahu) by klientov žalovaný bol povinný klientovi plniť, pretože len v takom rozsahu by mohol za škodu
uplatnenú proti advokátovi advokát zodpovedať (napr. R 13/86, NS ČSR, 1 Cz 17/84, rozsudok z 29.
6. 1984).

12.Treba však zdôrazniť, že nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností

advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s
výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta.
Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný klient nebol v určitom
konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom
porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súdu konštatuje, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne
vyplýva, že príčinná súvislosť medzi výkonom advokátky a následkom jej konania a tým vznikom škody
na strane klientky nebola preukázaná. Vo vzťahu k odvolacej námietke v ktorej žalobkyňa uvádza, že
v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/73/2011 nebola preukázaná žiadna z obligatórnych náležitostí

žaloby o náhradu škody, čo nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou odvolací
súd uvádza, že žalovaná v sporovom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/73/2011 v pozícii advokátky
vykonávala všetky úkony procesného útoku a procesnej obrany. Skutočnosť, že podaná žaloba
v danom konaní netrpela žiadnou vadou svedčí fakt, že zo strany konajúceho súdu nedošlo k výzve
na odstránenie vád žaloby, vec sa riadne prejednávala čo vyústilo až v samotné rozhodnutie, ktoré

v prvom rozsudku bolo vyhovujúce v prospech žalobkyne. Z podanej žaloby síce jasne nevyplývalo, na
základe akého výpočtu dospela žalobkyňa k sume, ktorú si v konaní uplatňovala, avšak túto skutočnosť
objasnila počas pojednávania, čo bolo pre súd dostačujúce. Pred podaním žaloby existovali dôkazy
preukazujúce odôvodnenosť jej podania, najmä znalecký posudok Ing. Jozefa Zemanoviča z ktoréhojasnevyplývalo,žezhotovenézákladybolinedostatočnéajepotrebnéurobiťichpodbetónovanie,faktúry
ktorými žalobkyňa odôvodňovala výšku vzniknutej škody a ktoré vedela relevantne predložiť a advokátka
v konaní navrhovala vypočuť svedkov a navrhovala vykonať znalecké dokazovanie, ku ktorým aj došlo.

V priebehu súdneho sporu vedenom pod sp. zn. 7C/73/2011 a to najmä s ohľadom na znalecký posudok
Ing. Tibora Szabóa vyplynul iný odborný záver o tom, že podbetónovanie základov nebolo objektívne
nevyhnutným riešením nesprávnej hĺbky základov. Uvedené skutočnosti a to odborné závery súdneho
znalca nemohla žalovaná z pozície advokátky v danom konaní pred podaním žaloby predpokladať. Túto
skutočnosťnemožnovnegatívnomsvetlepripísaťnaúčetžalovanej,nakoľkopreúspechpodanejžaloby

bolo potrebné posúdiť odbornú stránku konania, ktorá bola zabezpečená prostredníctvom znaleckého
posudku Ing. Tibora Szabóa, ktorého závery sa odlišovali od posudku vyhotoveného Ing. Jozefom
Zemanovičom, ktorým disponovala žalovaná pred podaním žaloby.

13. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala, že nie je pravdivé tvrdenie o tom, že sa nevykonávalo
ďalšie znalecké dokazovanie v predmetnom konaní na základe jej pokynu udeleného žalovanej

ako jej advokátky. Odvolací súd uvádza, že to, že takýto pokyn žalobkyňa nedala, v konaní
nepreukázala žiadnymi nespornými skutočnosťami a v tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že
splnenie predpokladov zodpovednosti advokáta za škodu musí byť v konaní jednoznačne preukázané
poškodeným, teda žalobkyňou. Práve naopak žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa
odmietla vykonať ďalšie znalecké dokazovanie vzhľadom na to, že už nebola ochotná znášať ďalšie

náklady súdneho sporu, nakoľko v zmysle CSP by bola povinná platiť preddavok na znalecké
dokazovanie a zároveň svoje tvrdenie podporila oznámením zo dňa 21.10.2020 (č. l. 500 spisu sp.
zn. 7C/73/2011) v ktorom hodnotila rozhodnutie odvolacieho súdu, podľa ktorého zotrvala na svojich
doterajších tvrdeniach a nenavrhovala nové dôkazy. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že v danom
konaní bol ustanovený ďalší súdny znalec z odboru stavebníctvo Ing. Pavol Brúnai a to uznesením č.

k. 7C/73/2011-318 zo dňa 03.08.2016 ktorého úlohou bolo určiť výšku škody, ktorá vznikla z dôvodu
odstránenia následkov pri realizácii výstavby sporných základov a či výška škody, ktorú si v tomto konaní
uplatňovala žalobkyňa (7 904 eur) zodpovedá skutočnosti. Voči tomuto rozhodnutiu sa vo výrokovej
časti, v ktorej bola žalobkyňa zaviazaná uhradiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého
posudku vo výške 800 eur odvolala s argumentom, že svoj nárok v konaní v plnom rozsahu preukázala

už predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov a vzniknuté trovy by mal znášať žalovaný,
ktorý doposiaľ spochybňoval všetky nároky žalobkyne (č. l. 322 spisu sp. zn. 7C/73/2011).

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne,
odvolanie žalobkyne za nedôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.

15. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni, ktorá v odvolacom
konaní úspech nemala, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).