Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122208702
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4122208702.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: LÚČNICA, spol. s r.o., so sídlom
Lúčnica nad Žitavou 425, IČO: 36 523 399, zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS
s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. X, D., 2. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, D., zastúpený: Mgr. Peter Miklóssy,
advokát so sídlom Hlavná 1221, Vráble, v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie
žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23.9.2024 č.k. 7C/74/2022-303, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva, uzatvorená dňa 13.4.2022 medzi
žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor pod č. V-4369/22 -
402/22, a ktorej predmetom bol odplatný prevod spoluvlastníckych podielov žalovaného v 1. rade na
žalovaného v 2. rade k pozemkom vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre katastrálne
územie D., obec D., okres Nitra zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX v príslušných spoluvlastníckych podieloch, je neplatná. Žalobcovi proti žalovaným v 1./ a 2./ rade

priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. D., obec D., okres
I., vedených na Okresnom úrade Nitra, kat. odbor, zapísaných na LV č. XXXX:
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 691/102 o výmere 127 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast
- v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 691/202 o výmere 33 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast

- v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1473 o výmere 11 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast -
v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1474/1 o výmere 86 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast
- v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1474/2 o výmere 216 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast
- v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,

- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1475 o výmere 18 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast -
v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1476 o výmere 18 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast -
v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1477/1 o výmere 77 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast
- v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1477/2 o výmere 201 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast

- v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1478 o výmere 11 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast -
v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1479 o výmere 14 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast -
v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,

- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1480/1 o výmere 83 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast
- v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1480/2 o výmere 230 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast
- v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 1481 o výmere 22 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast -
v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,

- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 2853 o výmere 1496 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast
- v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 2854 o výmere 1468 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast
- v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 2855 o výmere 1558 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast

- v spoluvlastníckom podiele 28/81 k celku,
(ďalej spolu aj ako "pozemky 1")
b) LV č. XXXX:
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 2306 o výmere 1629 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast
- v spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,

- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 2307 o výmere 1730 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast
- v spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 2308 o výmere 1809 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast
- v spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
(ďalej spolu aj ako "pozemky 2")

b) LV č. XXXX:
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 5129 o výmere 1590 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 49/864 k celku,
(ďalej aj ako "pozemok 3")
c) LV č. XXXX:

- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 3444 o výmere 2888 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 3445 o výmere 2367 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 3446 o výmere 4287 m2, druh pozemku: orná pôda - v

spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 3447 o výmere 4088 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 3448 o výmere 2798 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,

- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 3449 o výmere 2974 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 3450 o výmere 2795 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 3451 o výmere 2953 m2, druh pozemku: orná pôda - v

spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 3452 o výmere 4766 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
(ďalej spolu aj ako "pozemky 4")
d) LV č. XXXX:

- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 4729 o výmere 7682 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 4730 o výmere 7593 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 4731 o výmere 8100 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 5628 o výmere 1398 m2, druh pozemku: orná pôda - v

spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 5629 o výmere 2651 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
(ďalej spolu aj ako "pozemky 5")
f) LV č. XXXX:

- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 5997 o výmere 5370 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 5998 o výmere 5077 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,
- Pozemok parcely registra EKN parc. č. 5999 o výmere 5510 m2, druh pozemku: orná pôda - v
spoluvlastníckom podiele 11/162 k celku,

(ďalej spolu aj ako "pozemky 6")
(všetky nehnuteľnosti špecifikované v tomto bode 1 pod písm. a) až f) ďalej spolu aj ako "nehnuteľnosti"
alebo "pozemky").
1.1.Žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci uzavreli medzi sebou dňa
13.4.2022 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný v 1. rade previedol svoje spoluvlastnícke podiely

k nehnuteľnostiam špecifikovaným vyššie na žalovaného v 2. rade, v dôsledku čoho sa žalovaný v 2.
rade stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností za kúpnu cenu 6850,70 eura.
1.2. Žalobca listom zo dňa 21.4.2022 upozornil žalovaného v 1. a 2. rade na porušenie jeho zákonného
predkupného práva a dovolal sa neplatnosti právneho úkonu, nakoľko bolo opomenuté jeho predkupné
právo podielového spoluvlastníka podľa § 40a OZ.

1.3.Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. a), b), c) a d) CSP, § 34 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z.z., § 40a OZ, § 140 OZ, § 41 OZ, ako aj ust. § 853ods. 1 OZ, § 602 ods. 1 OZ
a § 603 ods. 3 OZ, predtým ako sa zaoberal vecou, posudzoval, či ide o žalobu, podanú podľa § 137
písm. c) alebo žalobu podanú podľa § 137 písm. d) CSP. Uviedol, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha
určenia neplatnosti právneho úkonu, je žalobou o určenie právnej skutočnosti, a preto súd túto žalobu

subsumoval pod § 137 písm. d) CSP, a preto nebolo v danom prípade potrebné preukazovať naliehavý
právnyzáujem.Žalobcamalmožnosť domáhaťsarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonuvyplývapriamo
zo zákona (ustanovenie § 40a OZ v spojení s ustanovením § 140 OZ), a teda sú splnené podmienky
na podanie žaloby podľa § 137 písm. d) CSP. Preto takáto určovacia žaloba je procesne prípustná.
Tiež odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 5.6.2023 č.k. 7Co/82/2023-261 sa stotožnil s právnym

názorom súdu prvej inštancie v tom, že v danej veci ide o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP a napriek tejto
skutočnosti, právny zástupca žalovaného v 2.) rade (aj po tomto rozhodnutí), mal za to, že v danej veci
by mal súd skúmať naliehavý právny záujem, pretože žaloba na určenie relatívnej neplatnosti zmluvy z
dôvodu porušenia predkupného práva je práve žalobou podľa § 137 písm. c) CSP. K tomuto poukázal
na riešenú problematiku v súdnej praxi, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, zo

dňa 30.11.2022 sp. zn. 13Co/49/2022, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.07.2021
sp. zn. 23Co/26/2021, preto sa ďalej zaoberal vecným posúdením sporu, a to, či došlo k porušeniu
predkupného práva žalobcu, a či sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti, a či jeho nárok je dôvodný.
1.4.V prípade porušenia predkupného práva má ten, koho predkupné právo bolo porušené, viacero
možností. Môže sa domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, môže sa rozhodnúť, že si

ponechá svoje predkupné právo, zachová alebo sa môže rozhodnúť, že sa bude domáhať (relatívnej)
neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo predkupné právo porušené (§ 40a OZ, § 140 OZ). Žalobca
sa rozhodol uplatniť si poslednú z uvedených možností a domáha sa určenia relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach
zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade.

1.5.Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
je podielový spoluvlastník aj k nehnuteľnostiam, ktoré boli prevedené medzi žalovanými a nebolo
sporné ani to, že žalovaní si medzi sebou previedli predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy.
Sporným nebolo ani to, že žalobca sa platne dovolal relatívnej neplatnosti, pričom súd skonštatoval, že
aj doručením podanej žaloby sa považuje požiadavka dovolania sa relatívnej neplatnosti, za splnenú,

ak bola doručená druhej strane, a teda sa dostala do jeho dispozície, čo v danom prípade bolo
splnené. Nebolo sporné ani to, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, nakoľko uvedené
nespochybnil ani samotný žalovaný v 2. rade vo svojich vyjadreniach. Podstatným zostalo to, že
právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu kvôli porušeniu predkupného práva,dotknutého spoluvlastníka nastávajú okamihom, kedy prejav takto dotknutého spoluvlastníka dôjde
prevodcovi (predávajúcemu) a nadobúdateľovi (kupujúcemu). Sporným bolo, či sa žalobca môže
domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy len v rozsahu veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov tak

ako to učinil v petite žaloby. K uvedenému poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 8Cdo/208/2019, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že účel predkupného
práva, predmetom ktorého spoluvlastnícky podiel a spôsob jeho realizácie, vylučuje čiastočnú relatívnu
neplatnosť právneho úkonu. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, má za následok
neplatnosť celej kúpnej zmluvy, nakoľko je potrebné vychádzať z rozsahu jej predmetu, a nie z pomeru

dotknutých (opomenutých) spoluvlastníkov na dotknutej nehnuteľnosti. Inak povedané dovolanie sa
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo strany žalobcu, má za následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy,
keďže je nevyhnutné vychádzať z rozsahu jej predmetu, a nie z pomeru podielu žalobcu na dotknutej
nehnuteľnosti.
1.6.Právny zástupca žalovaného v 2.) rade namietal aj uplatňovanie iného nároku z porušenia
predkupného práva, ako žalobca uplatnil už pred podaním žaloby, vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

Podľa názoru súdu, žalobca ešte pred podaním žaloby, v rámci možnosti mimosúdneho vysporiadania
nárokov, uplatňoval relatívnu neplatnosť právneho úkonu, s tým, že bol pripravený podať žalobu o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobca mal na výber z dvoch možností, a to buď žalovať nahradenie
prejavu vôle alebo podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Aj podanie samotnej žaloby má
účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti, preto námietka žalovaného je bezpredmetná

1.7.Poslednou námietkou, pre ktorú žalovaný v 2.) rade považoval žalobu za absolútne nedôvodnú
bola skutočnosť, že žalobca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanými, nemal záujem
predmetnénehnuteľnostinadobudnúť.Ktejtonámietke lenstrohouviedol,žejeirelevantné,čimalalebo
nemal žalobca reálny záujem nehnuteľnosti nadobudnúť, pretože potreba tejto skutočnosti vychádzala
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/40/2022, navyše podstatné je

porušenie predkupného práva žalobcu, ktoré v konaní ani nebolo sporné. Preto zamietol aj návrhy
na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného v 2.) rade, a to výsluchom svedkyne C., výsluchom
žalovaného v 1. rade, ako aj vyžiadaním si katastrálneho spisu V 8695/2021, pretože vo väzbe
na predmet sporu bolo vykonanie týchto dôkazov nadbytočné a nehospodárne. Nebolo potrebné
zisťovať reálny záujem žalobcu nadobudnúť prevádzané nehnuteľnosti, pretože dovolaním sa relatívnej

neplatnosti prichádza k neplatnosti právneho úkonu od počiatku (s účinkami ex tunc).
1.8.Na záveru uviedol, že neprevzal do výroku rozhodnutia celý žalobný petit v znení zmenenej žaloby,
pretože vo veci bolo podstatné, aby výrok rozhodnutia znel na určenie neplatnosti konkrétne označenej
kúpnej zmluvy, bez potreby špecifikácie prevádzaného podielu na predmetných nehnuteľnostiach.
1.9.O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a keďže

bol žalobca úspešný v celom rozsahu, priznal mu náhradu trov konania tak prvoinštančného, ako
aj odvolacieho. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, súd v prejednávanom spore
nevzhliadol, a tieto netvrdili ani strany sporu.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný v 2. rade a domáhal

sa jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá a bude mu priznaný nárok na náhradu trov konania,
alternatívne sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. 365 ods. 1 písm.
b), d), e) f) a h) CSP. Uviedol, že výrok I. napadnutého rozsudku je nesprávny a nepreskúmateľný,
pretože vo výroku rozsudku by mal byť jasne a jednoznačne uvedený rozsah, v ktorom sa vyslovuje

neplatnosť zmluvy, čo v tomto prípade nie je. Výrok je neurčitý a nepreskúmateľný, aj preto, že
neobsahuje konkrétnu a jednoznačnú identifikáciu predmetu prevodu, ktorej sa má určenie neplatnosti
zmluvy týkať. Poukázal na ust. § 148, podľa ktorého má spoluvlastník pri porušení povinnosti možnosti
uplatniť svoje predkupné právo, pričom tieto možnosti sa navzájom vylučujú. Žalobu považuje za
nedôvodnú a rozsudok za nesprávny z dôvodu, že žalobný návrh tak, ako je uvedený v podanej

žalobe, v znení jej zmeny, ktorá bola pripustená, nezodpovedá tomu, čo by si žalobca prípadne
mohol nárokov, vzhľadom k obsahu písomných právnych úkonov, ktoré žalobca pred podaním žaloby
realizoval vo vzťahu k žalovaným. V danom prípade sa žalobca písomným podaním zo dňa 21.4.2022
nedovolal riadne relatívnej neplatnosti právneho úkonu, zodpovedajúcom žalobného návrhu. Žalobca
pred podaním žaloby adresoval žalovanému v 2. rade výzvu na mimosúdne vysporiadanie nárokov

opomenutého spoluvlastníka zo dňa 6.7.2022 a z tejto výzvy je zrejmé, že sa žalobca od žalovaného
v 2. rade domáhal, aby mu žalovaný v 2. rade prevedené podiely ponúkol na kúpu. Preto potom
voči nadobúdateľovi žalobca iný spôsob vysporiadania svojho nároku, z porušenia predkupného práva
ako ponúknutiu veci na predaj, uplatňovať nemohol. Vzhľadom k tomu, že uplatnenie nároku naponúknutie nadobudnutej veci na predaj podľa § 603 ods. 3 OZ, vylučuje uplatnenie dovolania sa
relatívnej neplatnosti zmluvy podľa § 40a OZ, je žaloba o určenie neplatnosti zmluvy nedôvodná, a preto
je potrebné ju zamietnuť. Žaloba je nedôvodná, rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny aj z dôvodu

nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobca
o určenie relatívnej neplatnosti zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva, je žalobou podľa § 137
písm.c)CSP,priktorejbymalsúdskúmaťnaliehavosťprávnehozáujmu.Naurčenírelatívnejneplatnosti
zmluvy nie je daný naliehavý právny záujem, ak sa dotknutý podielový spoluvlastník, ktorého predkupné
právo bolo porušené, môže domáhať plnenia, konkrétne nahradenie prejavu vôle, teda domáhať sa

voči nadobúdateľovi, aby mu vec za rovnakých podmienok ponúkol na predaj. Rovnako má za to, že
relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné sa dovolať bez ingerencie súdu (bez podania žaloby
o určenie neplatnosti zmluvy). Rozhodnutie súdu nie je v zmysle ust. § 40a OZ podmienkou toho, aby sa
na právny úkon hľadelo ako na neplatný. Hmotné právo nevyžaduje podanie žaloby o určenie relatívnej
neplatnosti zmluvy. Z osobitného hmotnoprávneho predpisu nevyplýva potreba určenia relatívnej
neplatnosti zmluvy súdnym rozhodnutím. V súvislosti s námietkou nedostatku naliehavého právneho

záujmu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/40/2022 zo dňa 29.11.2023.
Žalobca je nedôvodná tiež z toho dôvodu, že žalobca sa podanou žalobou domáha viac, ako toho,
na čo má nárok, s ohľadom na zásadu pomerného uplatňovania nárokov z porušenia predkupného
práva. Žalobca ako jeden z viacerých podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností,
uplatňuje relatívnu neplatnosť celej zmluvy, a teda uplatňuje svoje právo v širšom rozsahu ako mu

patrí, teda nedovolenie aj neoprávnene aj za ostatných spoluvlastníkov, ktorí takú vôľu neprejavili.
Žaloba je formulovaná tak, že nerešpektuje pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušenia
predkupného práva. Podielový spoluvlastník pri podielovom spoluvlastníctve, pozostávajúcom z viac
ako dvoch spoluvlastníkov, v rámci uplatňovania nárokov, z porušenia zákonného predkupného práva,
môže uplatňovať svoj nárok v takom rozsahu, ktorý korešponduje s veľkosťou jeho spoluvlastníckeho

podielu vo vzťahu, resp. v pomere podielom ostatných spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo
porušené tiež. V prípade uplatňovania relatívnej neplatnosti zmluvy sa spoluvlastník môže dovolávať jej
neplatnosti v časti korešpondujúcej s veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu, v pomere k podielom
ostatných spoluvlastníkov. Dôsledkom uplatnenia relatívnej neplatnosti zmluvy jedným z viacerých
spoluvlastníkov, môže byť vrátenie právnych pomerov k spoločnej veci do stavu existujúceho pred

prevodom podielu na tretiu osobu v takej časti, ktorá zodpovedá veľkosti podielu tohto spoluvlastníka,
v pomere podielov ostatných spoluvlastníkov, ktorí sa relatívnej neplatnosti zmluvy nedomáhali. Žiaden
z viacerých podielových spoluvlastníkov nemôže rozhodovať a uplatňovať práva a nároky z porušenia
predkupného práva, za ostatných spoluvlastníkov. Každý zo spoluvlastníkov môže uplatňovať právo
a nárok z porušenia svojho predkupného práva len za seba, a len v rozsahu korešpondujúcom

s veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Vzhľadom
k tomu, že žalobca by si mohol uplatňovať nárok na dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy podľa
§ 40a OZ, len prípadne v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu v pomere
k podielom ostatných spoluvlastníkov, je žaloba o určenie neplatnosti zmluvy v zmysle žalobného návrhu
nedôvodná, a preto je potrebné ju zamietnuť. Žaloba je tiež nedôvodná aj z dôvodu, že žalobca v čase

uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanými nemal záujem predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť.
V tejto súvislosti aj súd navrhol doplniť dokazovanie svedkyňou J. C., ktoré dokazovanie súd zamietol.
Doplnenie dokazovania, tak ako navrhoval, bolo za účelom zistenia, či žalobca mal alebo nemal
záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný v 1. rade previedol na
žalovaného v 2. rade, a to v čase, keď sa kúpna zmluva medzi nimi uzatvárala.

3.K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny, zákonný a dostatočne
odôvodnený, pretože súd prvej inštancie vec správne právne posúdil po tom, ako dospel k správnym
skutkovým zisteniam v dôsledku čoho nie sú naplnené odvolacie dôvody uplatnené žalovaným v 2.
rade. Pokiaľ žalovaný v 2. rade namieta nesprávnosť, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť výroku č.

I. rozsudku, tento je jednoznačne určitý, zrozumiteľný, preskúmateľný a vykonateľný, pretože obsahuje
konkrétne číslo katastrálneho (vkladového konania) Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, na
základe ktorého bol povolený príslušný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Následne
jednoznačne vymedzuje konkrétny predmet prevodu podľa tejto zmluvy, na ktorý sa neplatnosť má
vzťahovať. Takáto konkretizácia predmetu prevodu je daná nezameniteľnou špecifikáciou jednotlivých

pozemkov, a to uvedením ich lokalizácie, resp. katastrálneho územia a exaktným vymenovaním výlučne
tých listov vlastníctva, na ktorých sú zapísané výlučne pozemky, ktorých podielovým spoluvlastníkom
je žalobca, a teda pozemky pri ktorých došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu.4.K údajnému uplatňovaniu iného nároku z porušenia predkupného práva pred podaním žaloby uviedol,
že s touto jeho argumentáciou sa nestotožňuje, keďže sa vôbec nezakladá na pravde. Podaním
zo dňa 6.7.2022 si žalobca rozhodne neuplatnil voči žalovanému v 2. rade nárok z porušenia

predkupného práva, aby mu boli zo strany žalovaného v 2. rade ako nadobúdateľa ponúknuté na
predaj prevedené spoluvlastnícke podiely. Z tohto podania je zrejmé, že žalobca sa v bode 3 čl. II
dovolával relatívnej neplatnosti žalovanej kúpnej zmluvy aj v časti prevodu spoluvlastníckych podielov
ostatných pozemkov 2 až 6, špecifikovaných v žalobe a zároveň avizoval žalovanému v 2. rade ochotu
zahájiť mimosúdne rokovania ohľadom vysporiadania vzájomných nárokov, vyplývajúcich z porušenia

predkupného práva žalobcu, ešte pred podaním samotnej žaloby. Nikde v predmetnom podaní žalobca
vyslovenenepožadujeodžalovanéhov2.rade,abyprevedenéspoluvlastníckepodielyakonadobúdateľ
ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol on.
5.Čo sa týka absencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, na ktorom žalovaný v 2.
rade zotrváva, s touto jeho argumentáciou rozhodne nesúhlasí. Predmetnú žalobu je nutné považovať
za druh súkromnoprávnej žaloby podľa § 137 písm. d) CSP. Teda za žalobu na určenie právnej

skutočnosti, pri ktorej sa naliehavý právny záujem nepreukazuje. Čo sa týka k pravidlu pomerného
uplatňovania nárokov, táto jeho argumentácia už raz podliehala prieskumu odvolacieho súdu. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 5.6.2024 č.k. 7Co/82/2023, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, má za následok neplatnosť celej kúpnej
zmluvy (nielen jej časť), keďže je potrebné vychádzať z rozsahu jej predmetu, a nie z pomeru

podielov opomenutých spoluvlastníkov, na dotknutej nehnuteľnosti. Tvrdenia žalovaného sú v priamom
rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/208/2019 a žalovaný evidentne a opakovane
tento judikát úplne odignoroval. V závere odvolania žalovaný namieta nezáujem žalobcu nadobudnúť
predmetné podiely k pozemkom v čase uzatvorenia žalovanej kúpnej zmluvy, k čomu navrhol na
poslednom pojednávaní doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne a vyžiadaním si katastrálneho spisu,

pričom v tomto smere sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia
rozsudku, pretože v danej veci je predovšetkým smerodajnou a rozhodujúcou skutočnosťou samotné
porušenie predkupného práva žalobcu, ktoré v konaní ani vôbec nebolo sporné.
6.K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojho odvolacieho návrhu, ako aj všetkých uplatnených odvolacích dôvodov. Namietal, že žalobca sa

svojím písomným právnym úkonom zo dňa 21.4.2022 riadne nedovolal relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, v rozsahu zodpovedajúcom žalobnému návrhu a následne sa žalobca podľa obsahu písomného
právneho úkonu zo dňa 6.7.2022, vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako nadobúdateľovi domáhal, aby
mu žalovaný v 2. rade prevedené podiely ponúkol na kúpu. Uplatnenie tohto nároku vylučuje uplatnenie
dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy podľa § 40a OZ. Ak žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu

spomína možnosť uzavretia dohody o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, tak je potrebné
uviesť, že do úvahy neprichádza iný obsah dohody o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným v 2.
rade ako predaj nadobudnutých podielov (ich častí za rovnakých podmienok). Opätovne zotrváva na
námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy.
Žaloba o určenie relatívnej neplatnosti zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva je žalobou podľa

§ 137 písm. c) CSP, pri ktorej by mal súd skúmať naliehavosť právneho záujmu. Ďalej uviedol, že
i naďalej trvá aj na odvolacom dôvode, ktorý sa zakladá na tom, že žalobca sa podanou žalobou domáha
viac ako toho, na čo má nárok, vzhľadom na zásadu pomerného uplatňovania nárokov, z porušenia
predkupného práva. V závere uviedol, že k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo a nemohlo
dôjsť, keďže žalobca o prevode žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade vedel a vyjadril svoj

nezáujem o nadobudnutie týchto podielov, teda svoje predkupné právo výslovne neuplatnil.
7.K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako
vecne správny potvrdil. Dodal, že skutočnosť, že v danej veci došlo k porušeniu predkupného práva, a že
žalobca sa platne dovolal relatívnej neplatnosti, nebola v konaní vôbec sporná, čo opakovane správne
skonštatoval nielen súd prvej inštancie, ale aj odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 5.6.2024 sp. zn.

7Co/82/2023-261, pričom už aj samotné podanie žaloby má účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti.
V neposlednom rade uviedol, že pred podaním žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ani nemusel
nevyhnutne uplatňovať relatívnu neplatnosť osobitným podaním, adresovaným žalovaným, pretože aj
doručením podanej žaloby sa požaduje požiadavka dovolania sa relatívnej neplatnosti za splnenú, ak
bola doručená druhej strane a teda sa dostala do jeho dispozície, čo v danom prípade bolo splnené.

V ostatnom sa žalobca v celom rozsahu pridržiaval obsahu všetkých jeho predchádzajúcich písomných
aj ústnych podaní.
8.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo

skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania
(§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a contrario
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9.Preskúmanímveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštanciejevyčerpávajúce,

správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP, kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikovať na prejednávaný prípad, z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Svoje prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
10.Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti, odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnení
sa s dôvodmi, uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd podľa
§ 387 ods. 2 CSP, v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. I napriek tomu odvolací súd dodáva, že je rozsahom odvolania viazaný (§ 379 CSP),

ako aj odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd preto preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle odvolacích dôvodov, udávaných žalovaným v 2. rade v odvolaní. Žalovaný v 2. rade
namieta, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b) CSP). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb

domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky práva inštitúty
a záruky, poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom
porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale i ústavnému

procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných
práv, spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie
veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,
na relevantné konanie súdu, spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne

uplatnenom nároku, spojené so zákazom denegatio justitiae (odmietnutie spravodlivosti).
11.Žalovaný v 2. rade prípustnosť odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP riadne nekonkretizoval,
len všeobecne poukázal, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dôvodoch svojho
odvolania sa zaoberal tým, že výrok rozsudku je neurčitý a nepreskúmateľný, pretože neobsahuje
konkrétnu a jednoznačnú identifikáciu predmetu prevodu, ktorý sa má určenia neplatnosti týkať. S touto

jeho argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje, Výrok rozsudku považuje za určitý, zrozumiteľný,
preskúmateľný a vykonateľný, pretože tento obsahuje konkrétne číslo katastrálneho (vkladového)
konania Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, na základe ktorého bol povolený príslušný vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda bola jednoznačne identifikovaná kúpna zmluva
zo dňa 13.4.2022 a následne bol aj jednoznačne vymedzený konkrétny predmet prevodu, keď sa

jednalo o nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na listoch vlastníctva, ktoré vo výroku rozsudku sú riadne
uvedené a jednalo sa o prevod týchto nehnuteľností medzi žalovaným v 1. rade, ktorý bol podielovým
spoluvlastníkom týchto nehnuteľností a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim. Žalovaný tiež namietal, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.
d) CSP) avšak túto inú vadu nekonkretizoval a odvolací súd nezistil, že by v konaní k takejto vade došlo.

Preto i túto jeho odvolaciu námietku považoval za nedôvodnú.
12.Žalovaný v 2. rade tiež namietal rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu ust. § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
K tomuto odvolací súd dodáva, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahu skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Ide o situáciu, keď logický rozbor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesovstrán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), v zákonnosti, pravdivosti
eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom, vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP.

13.Žalovaný v 2. rade namietal aj nesprávne právne posúdenie v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ku
ktorému odvolací súd udáva, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom

o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť
alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
14.Odvolacísúdpoprejednanívecidospelkzáveru,žežalovanýmv2.radenamietanéodvolaciedôvody
nie sú naplnené. Ako už bolo uvedené prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný spor, z ktorých vyvodil svoje práve závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v práve,
ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť nedostatočné

zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom, vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné

ustanovenie, alebo že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna
vada, namietaná žalovaným v odvolaní. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výrokoch rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Vo výroku rozsudku sú nehnuteľnosti špecifikované, a to uvedením ich lokalizácie, resp.
katastrálnehoúzemia,vymenovanímvýlučnetýchlistovvlastníctva,vedenýchnaOkresnomúradeNitra,
katastrálny odbor, na ktorých sú zapísané výlučne pozemky, ktorých podielovým spoluvlastníkom je

žalobca, a teda pozemky, pri ktorých došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. Rozsudok je teda
určitý, zrozumiteľný, preskúmateľný a vykonateľný. Čo sa týka uplatňovania iného nároku z porušenia
predkupného práva pred podaním žaloby, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z podania
zo dňa 6.7.2022, na ktoré odkazuje žalovaný v 2. rade nie je nikde vyslovene uvedené, že by žalobca
požadovalodžalovanéhov2.rade,abymuprevedenéspoluvlastníckepodielyakonadobúdateľponúkol

na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol žalovaný v 2. rade. Naopak z tejto
výzvy, označenej ako výzva na mimosúdne vysporiadanie nárokov opomenutého spoluvlastníka (č. l.
46 spisu), je jednoznačné, že v bode II. bod 1., žalobca oznamuje žalovanému, že došlo k porušeniu
jeho predkupného práva ako podielového spoluvlastníka a zároveň mu v bode II. oznámil, že podaním
zo dňa 21.4.2022 sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 40a OZ. Tiež v bode

III. upozorňuje žalovaného, že v prípade, ak nedôjde k mimosúdnemu usporiadaniu sporu, tak podá
žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, čiže tvrdenia žalovaného v 2. rade sa nezhodujú s písomnou
výzvou, tak ako ju do konania predložil žalobca. Túto výzvu žalovaný v 2. rade prevzal dňa 20.7.2022.
Čiže nie je sporné, že žalobca sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a v prípade, ak by
aj takýto právny úkon pred podaním žaloby nebol podal, tak samotné doručenie žaloby, v ktorej sa

domáhal určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, možno považovať za dovolanie sa tejto relatívnej
neplatnosti. Ide totiž o jednostranný právny úkon, ktorý je adresovaný všetkým účastníkom relatívne
neplatnej kúpnej zmluvy, uskutočňuje sa výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá vôľa dotknutej osoby,
dosiahnuť neplatnosť právneho úkonu. Dovolanie sa neplatnosti žalobou je perfektné až vo chvíli, keď je
kópia žaloby doručená žalovanému, čo v danom prípade bolo splnené vo vzťahu k obidvom žalovaným.

V ďalšom žalovaný v 2. rade namieta, že žaloba o určenie relatívnej neplatnosti zmluvy z dôvodu
porušenia predkupného práva, je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, v ktorom vidí aj nesprávne právne
posúdenie súdom prvej inštancie. S touto jeho námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd
už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 5.6.2024 sp. zn. 7Co/82/2023 vyslovil svoj záväzný
právny názor, kde sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tom, že žaloba o určenie neplatnosti

právneho úkonu, je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP a na
tomto svojom právnom názore ani v tomto štádiu konania nič nemení. Zmluvy a iné právny úkony,
i existencia platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie
právnej skutočnosti (napríklad, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súdmá určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti,
nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti, preto nová právna úprava civilného sporového poriadku
pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti i za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu

(najmä z hmotného práva). Dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu umožňuje hmotné právo
v ust. § 40a OZ a § 140 OZ, a preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že žaloba na určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy je žalobou v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, kde nie je potrebné preukazovať
naliehavý právny záujem i v zmysle ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. platí, že ak súd rozhodoval
o neplatnosti právneho úkonu, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom; to platí aj

vtedy ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, a ak je rozhodnutie súdu záväzné
pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Preto ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. možno
považovať za taký osobitný predpis, ktorý je procesným predpokladom pre prípustnosť žaloby o určenie
právnej skutočnosti, t. j. aj určenie neplatnosti právneho úkonu. Na základe určenia neplatnosti právneho
úkonu sa v katastri nehnuteľností dosiahne stav, aký bol pred uzatvorením neplatného právneho úkonu.
15.Odvolací súd už vo svojom vyššie uvádzanom rozhodnutí konštatoval, že medzi stranami tiež

nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnostiam, ktoré boli prevedené
medzi žalovanými, a nebolo sporné, že títo previedli predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej
zmluvy. Sporným zostalo, či sa žalobca môže domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy, len v rozsahu
svojich spoluvlastníckych podielov tak ako namieta žalovaný v 2. rade, že žaloba nerešpektuje
pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušenia predkupného práva. Podľa jeho názoru,

v prípade uplatňovania relatívnej neplatnosti zmluvy sa spoluvlastník môže dovolávať jej neplatnosti
v časti korešpondujúcej s veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu, v pomere k podielu ostatných
spoluvlastníkov. S takýmto právnym názorom žalovaného v 2. rade sa odvolací súd nestotožňuje.
16.V danom prípade si žalobca ako spôsob svojej ochrany zvolil žalobu o určenie relatívnej neplatnosti
právneho úkonu a v prípade úspešnosti takejto žaloby sa na tento právny úkon hľadí ako keby

k nemu nedošlo, t. j. dochádza k navráteniu veci do pôvodného stavu (restitutio in integrum).
Ostatné prostriedky nápravy poskytujú ochranu len tej konkrétnej osobe, ktorá sa jej dovoláva,
teda sa nevzťahuje aj na ostatných „nečinných oprávnených spoluvlastníkov“, tak ako je to napríklad
v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa pri prevode spoluvlastníckeho podielu,
za porušenie predkupného práva. Z uvedeného teda vyplýva, že momentom účinného dovolania

sa relatívnej neplatnosti k zmluve o prevode podielového spoluvlastníctva (vyslovením relatívnej
neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť nápravy
porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu, pred
uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, vrátane práv a povinností, vyplývajúcich z predkupného práva
(IV.ÚS 324/2011). Podobne tak uvádzajú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/48/2009,

5Cdo/211/2009, 1Cdo/216/2009. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo i len jedným
z oprávnených spoluvlastníkov, sa tento právny úkon stáva neplatným od počiatku. Z uvedeného má
odvolací súd za to, že iba úplná relatívna neplatnosť právneho úkonu môže naplniť účel a zmysel
predkupného práva a plne zaručiť ochranu oprávnených spoluvlastníkov, pri prevode spoluvlastníckeho
podielu. Preto dovolaním sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcom, má odvolací súd za to,

že je neplatná celá kúpna zmluva ako celok. Je potrebné vychádzať z rozsahu jej predmetu, a nie
z pomeru podielov žalobcu na dotknuté nehnuteľnosti. V prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle,
spoluvlastník, ktorý si uplatnil takéto predkupné právo, takúto ochranu predkupného práva má právo
odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť, pripadajúcu
na jeho podiel, v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Ako bolo konštatované, žalobca si

zvolil spôsob ochrany dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a úspešným dovolaním sa tejto
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, sa kúpna zmluva stala neplatná ako celok.
17.Odvolací súd sa stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie v tom smere, že nie je irelevantné,
či žalobca v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy medzi žalovanými, mal reálny záujem
nehnuteľnosti nadobudnúť. Podstatným je, že k porušeniu predkupného práva žalobcu došlo, a preto

súd prvej inštancie správne zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného v 2. rade,
výsluchom svedkyne C., žalovaného v 1. rade, ako aj vyžiadaním si katastrálneho spisu V 8695/2021,
pretože vykonanie takýchto dôkazov by bolo nadbytočné a nič by nemenilo na právnom posúdení veci.
Podstatným a relevantným bolo porušenie predkupného práva žalobcu, v dôsledku ktorého sa mohol
dovolať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď rozhodnutie je správne
i v časti o nároku na náhradu trov konania.
18.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.19.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).