Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 4, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-8Csp/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418200984
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8418200984.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53
255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, za účasti osobitného
subjektu: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12, 949 11 Nitra,
IČO: 42205735, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.875,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.875,- eur od 01.04.2018 do zaplatenia, v lehote troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 95 %, o
výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

IV. Žalobcovi voči osobitnému subjektu n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 27.04.2018 žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 5.000,- eur, dlžného úroku z istiny v
sume 5.044,14 eur, zmluvného úroku vo výške 25,12 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 01.04.2018 do
zaplatenia, úroku omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 01.04.2018 do zaplatenia,
bankových poplatkov vo výške 54,61 eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.08.2014 právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a. s. ako

veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere - dobrápôžička č.
XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery,
Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil,
že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasil s ich obsahom. Na základe tejto zmluvy poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky v sume 5.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal
vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu a zaplatiť mu aj úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa
zmluvnýchdokumentov.Vdôsledkuomeškaniažalovanéhosplnenímúveruprávnypredchodcažalobcu

úver podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 10.07.2015 za predčasne
splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný neuhradil žiadnu sumu úveru. Ku dňu 31.03.2018
bol žalovaný vzhľadom k uvedeným skutočnostiam povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške
5.000,- eur s príslušenstvom.3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu označil a predložil obchodné
podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov platný od

01.02.2014, zmluvu o úvere dobrápôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2014, Upozornenie- výzva na
splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 23.06.2015 s poštovým podacím hárkom, výzvu na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 10.07.2015 s doručenkou a listinu aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2018.

4. Podaním doručeným súdu dňa 07.06.2019 právny predchodca žalobcu- Poštová banka, a. s. navrhol

zmenu sporových strán na strane žalobcu a žiadal, aby súd pripustil vstup spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s. r. o. namiesto doterajšieho žalobcu, a to z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok bola pohľadávka doterajšieho žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi,
postúpená tejto spoločnosti ako postupníkovi. Súd uznesením zo dňa 03.12.2019 vyhovel návrhu
žalobcu a pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.01.2020.

5. Súd o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 8Csp/67/2018-211 zo dňa 20.04.2021 tak, že I. výrokom
žalobu zamietol, II. výrokom nepriznal žalovanému náhradu trov konania a III. výrokom
priznal osobitnému subjektu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko mal za to, že nárok
žalobcu je premlčaný s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od

05.12.2018, pretože premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu začala plynúť dňa 15.04.2015
a uplynula najneskôr 15.04.2018, pričom žaloba bola na súde podaná dňa 27.04.2018. Proti rozsudku
podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd Prešov rozhodol rozsudkom č. k. 10CoCps/13/2021-249
zo dňa 09.09.2021, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému a osobitnému subjektu
na strane žalovaného nepriznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č. k. 9Cdo/244/2022-307 zo dňa 19.06.2024, ktorým rozsudok Krajského súdu
Prešov sp. zn. 10CoCps/13/2021 zo dňa 09.09.2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V zrušujúcom uznesení po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec najvyšší

súd uzavrel, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri strate výhody splátok premlčacia doba
celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak
je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.

Na tomto závere sa ustálila aktuálna rozhodovacia prax dovolacieho súdu (por. 9Cdo/368/2021,
1Cdo/53/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021, R 7/2023).

7. Krajský súd Prešov následne uznesením č. k. 10CoCsp/23/2024-323 zo dňa 24.04.2025 zrušil
rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, s tým, že úlohou súdu prvej inštancie

bude opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku a pri skúmaní, či právo žalobcu zo
spotrebiteľskej zmluvy je alebo nie je premlčané, bude vychádzať z názoru odvolacieho aj dovolacieho
súduvyslovenéhovtomtozrušujúcomuznesení,t.j.,ževeriteľsamoholsvojhoprávadomáhať(odvtedy
začala plynúť premlčacia lehota) až nasledujúci deň po uplynutí 3-ročnej doby plynúcej od omeškania
spotrebiteľa zo splnením splátky, pre uplynutie ktorej sa stal splatný celý dlh. Práve tento deň je tým

dňom, kedy najskôr mohol žalobca uplatniť svoje právo a je začiatkom plynutia premlčacej doby. Úlohou
súdu prvej inštancie bude preto bezpečne ustáliť splátku, od omeškania ktorej po uplynutí 3-mesačnej
lehoty sa stal splatným celý dlh a až po takomto ustálení bude môcť súd prvej inštancie posúdiť či je
uplatnené právo žalobcu premlčané alebo nie. V prípade, ak dôjde k záveru, že čo i len z časti nárok
žalobcu nie je premlčaný, po zohľadnení, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, kde súd

aj ex offo (z úradnej moci) skúma či nedošlo k porušeniu práva spotrebiteľa ako aj s prihliadnutím
na námietky osobitného subjektu na strane žalovaného, opätovne vo veci rozhodne. Ďalej poukázal na
to, aby súd osobitne prihliadol na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 23.1.2025 vo veci C-677/23 podľa
ktorého, cit.: ,,článok 10 ods. 2 písm. g) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady
použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby

ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ a v prípade nesplnenia
predpokladov použitých pre výpočet RPMN považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.8. Súd po vrátení veci krajským súdom vec opätovne prejednal a dospel k záveru, že nárok žalobcu nie
je premlčaný, naopak je dôvodný, avšak nie v celom rozsahu, nakoľko z nižšie uvedených dôvodov je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.04.2020 dourčenom na výzvu súdu uviedol, že pohľadávka
uplatnená jeho právnym predchodcom vyplýva z aktuálneho stavu účtu priloženého k podanej žalobe.
Žalovaný čerpal z úveru peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur a uhradil sumu 125,- eur. Z týchto
úhrad nebola na istinu započítaná žiadna suma, na riadny úrok bola započítaná suma 115,- eur a na

poplatky suma 10,- eur. Výzvou zo dňa 10.07.2015 vyhlásil pôvodný veriteľ predčasnú splatnosť úveru,
a to oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.07.2015, potom, ako vyzval dlžníka
na plnenie. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva teda uplynula dňom 10.07.2018 a keďže
žaloba bola podaná na súde dňa 27.04.2018, nemohlo dôjsť k premlčaniu (pozn. súdu- žalobca uviedol
nesprávne dátumy, pravdepodobne nepozornosťou pri prepise z iného vyjadrenia). Je nepochybné, že
jeho právny predchodca využil právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 23.06.2015 upozornil

dlžníka, že si toto právo uplatňuje. Okrem toho právny predchodca žalobcu dlžníka opakovane vyzýval
k úhrade omeškaných splátok úveru (napr. výzvy zo dňa 24.02.2015 a 08.04.2015) a upozorňoval ho
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Jeho nárok je preto v celom rozsahu dôvodný.

10. Osobitný subjekt na strane žalovaného vo svojich vyjadreniach namietal bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úveru s poukazom na celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný zaplatiť podľa úverovej
zmluvy vo výške 13.566,56 eur. Táto suma nezodpovedá matematickému výpočtu, a to ani vynásobením
súm počtu splátok 120 x 120,- eur výška splátky s poistením, čo predstavuje sumu 14.400,- eur, ani
vynásobením súm počtu splátok 120 x 115,- eur výška splátky bez poistenia, čo predstavuje sumu
13.800,- eur. Uvedená nesprávnosť je porušením § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. Ďalej

namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na to, že tento nepreukázal doručenie
upozornenia na vyhlásenia splatnosti úveru žalovanému, nakoľko z podacieho hárku nevyplýva
doručenie písomnosti, čím nenastala predčasná splatnosť úveru, ako aj s poukazom na § 92 ods. 8
zákona o bankách. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

11.Vpísomnomvyjadrenízodňa26.06.2025žalobcapoukázalnato,ženapriektvrdeniukrajskéhosúdu
vzrušujúcomuznesení,zmluvaoúvereobsahujevšetkypredpokladyprevýpočetRPMN,ktorévyplývajú
priamo z predmetnej zmluvy a sú orientované na jednom mieste transparentne pre spotrebiteľa,
konkrétnevčl.2PredmetZoÚ,bod2.2Základnéparametreúveru.VýškaRPMNpredstavovala28,22%,
pričom do výpočtu vstupovali údaje o výške úveru, poradí (čísla) splátky, počet splátok a výške mesačnej

splátky bez poistenia.

12. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 04.07.2025, na ktoré sa nedostavili žalovaný ani
osobitný subjekt na strane žalovaného, ktorý napriek včasnému doručeniu predvolania na pojednávanie,
neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani

dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti
žalovaného a osobitného subjektu na strane žalovaného. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
na pojednávaní zotrval na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach, navrhol, aby súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

13. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadreniami žalobcu a osobitného subjektu na strane
žalovaného, uznesením krajského súdu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo žalovaným namietané ani
spochybnené ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, zistil nasledovný skutkový stav:

14. Dňa 11.08.2014 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere dobrápôžička
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške
5.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 25,12 % ročne v 120
mesačnýchsplátkachvovýške120,-eur(spoluspoistenímvovýške5,-eur),splatnýchvždydo15.dňav
mesiaci s dátumom prvej mesačnej splátky dňa 15.09.2014 a dátumom konečnej splatnosti 15.08.2024.

V zmluve je ďalej uvedené, že žalovaný by mal zaplatiť celkovú čiastku úveru v sume 13.566,56 eur,
pri priemernej RPMN vo výške 17,94 % a RPMN banky vo výške 28,22 %. Pri súčine všetkých splátok
predstavuje celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 14.400,- eur (120 mesiacov x
120,- eur). V zmluve nie je uvedený údaj o celkovej výške nákladov.15. Nakoľko žalovaný nesplácal úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 10.07.2015 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru. Predtým žalovaného vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 971,11

eur, ktorá pozostávala z omeškanej splátky vo výške 920,- eur, poplatkov vo výške 36,11 eur a poistného
vo výške 15,-eur, v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaný po vyhlásení predčasnej
splatnosti nepokračoval v úhrade splátok a celkovo podľa listiny aktuálneho stavu úveru ku dňu
31.03.2018 uhradil sumu 125,- eur.

16. Z listiny označenej ako aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2018 vyplýva, že žalovaný dňa 11.08.2014
vyčerpal úver vo výške 5.000,- eur a na jeho úhradu zaplatil dňa 18.09.2014 sumu vo výške 109,98
eur, ktorá suma 104,98 eur bola započítaná na úhradu úrokov a suma 5,- eur na úhradu poplatkov, dňa
02.10.2014 sumu vo výške 10,02 eur započítanú na úhradu úrokov a dňa 20.10.2014 sumu vo výške 5,-
eur, ktorá bola započítaná na úhradu poplatkov. Na úhradu istiny nebola právnym predchodcom žalobcu
započítaná žiadna suma. Žalovaný žiadnu ďalšiu splátku úveru doposiaľ neuhradil.

17. Listom označeným ako Upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 23.06.2015
banka upozornila žalovaného, že ku dňu 23.06.2015 je jeho pohľadávka viac ako tri mesiace po lehote
splatnosti vo výške 971,11 eur, s tým, že ak nedôjde k jej úhrade v lehote 15 kalendárnych dní od
doručenia výzvy, banka pristúpi k zosplatneniu úveru. Výzvu podľa priloženého poštového podacieho

hárku žalovanému odoslala dňa 24.06.2015 na adresu XXX XX C. XXX. Výzvou na úhradu dlžnej sumy
zo dňa 10.07.2015 banka oznámila žalovanému, že dňa 10.07.2015 sa stala jeho pohľadávka predčasne
splatnou v celom rozsahu a zároveň ho vyzvala na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 5.986,59 eur
v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzvu podľa priloženej doručenky žalovaný osobne,
do vlastných rúk, prevzal dňa 15.07.2015 na adrese XXX XX C. XXX.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu
11.08.2014 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 11.08.2014 (ďalej
len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutiepeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

25. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie:

písm. d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
písm. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových

nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok;
písm. h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom;

písm. i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti, a to ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y).

29. Podľa článku VI. bod 6.1. prvá veta Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, dlžník je
povinný splácať poskytnutý úver v pravidelných anuitných splátkach zahrňujúcich splátku istiny a úrokov.

30. Podľa článku VI. bod 6.8. písm. a) Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery banka je
oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka s platením splátok je
banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so
zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

31. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že vyplnené predložené tlačivo označené ako Zmluva o úvere
dobrápôžička má charakter úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom zmluva
bola uzavretá medzi bankou ako dodávateľom, ktorej jedným z predmetov podnikania
zapísanom v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov a fyzickou osobou- nepodnikateľom, ktorá
má postavenie spotrebiteľa. V aktuálnom stave úveru bol ako druh úveru uvedený dobrá pôžička a aj zo

samotnej zmluvy, jej označenia a náležitosti je nepochybné, že sa jednalo
o spotrebiteľský úver, pri ktorého právnom posúdení a uplatňovaných nárokoch je potrebné aplikovať
ustanoveniaObčianskehozákonníka,ktorývosvojejpiatejhlaveupravujespotrebiteľskézmluvyazákon
č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
podpisu úverovej zmluvy, t. j. ku dňu 11.08.2014.

32. Súd zdôrazňuje, že vzhľadom na povahu zmluvy a postavenie žalovaného ako spotrebiteľa,
nepochybne ide v tomto prípade o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnevzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zo samotnej zmluvy,

jej označenia a náležitosti je nepochybné, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, ktorého predmetom bolo
poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanému, bez určenia účelu ich
použitia, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Strany sporu ani nič
iné netvrdili.

33. Plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy sa malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol oprávnený postupovať podľa
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Aj podľa záveru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky uvedenom v bode 32. odôvodnenia uznesenia sp. zn. 9Cdo/244/2022 bola
v tomto prípade medzi stranami dojednaná strata výhody splátok, cit.: „V prípade dojednania straty
výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii

za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti
jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok.“

34. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v tomto prípade preukázal dodržanie týchto podmienok,
ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné
splatenie úveru. Žalovaný meškal so splátkami a právny predchodca žalobcu predložil súdu výzvu
na úhradu dlžnej sumy s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.06.2015 (čl.

32) označenú ako upozornenie- Výzva na splatenie dlžnej časti úveru s dôkazom o jej doručovaní
žalovanému – viď podací hárok zo dňa 24.06.2015, ktorým dourčoval upozornenie žalovanému na
adresu jeho trvalého pobytu C. XXX. Právny predchodca žalobcu tiež predložil výzvu na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 10.07.2015, ktorá bola zároveň oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru,
a ktorú taktiež doručoval žalovanému do vlastných rúk na adresu C. XXX, ktorú prevzal žalovaný

osobne dňa 15.07.2015 (čl. 34 rub spisu). Súd nemá dôvod pochybovať o účinnom doručení výzvy pred
zosplatnením úveru žalovanému, nakoľko táto mu preukázateľne bola odoslaná právnym predchodcom
žalobcu dňa 24.06.2015 a doručovaná na tú istú adresu jeho trvalého pobytu, na ktorej prevzal aj
nasledujúcu výzvu zo dňa 10.07.2015. Je nepochybné, že na uvedenej adrese sa zdržiaval, keďže si
na nej preberal aj všetky zásielky súdu (aj posledné predvolanie na pojednávanie). Navyše je potrebné

zdôrazniť, že sám žalovaný v spore túto skutočnosť nepoprel, k listinným dôkazom sa nevyjadril, na
nariadené pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil a splátky úveru nehradil
od 20.10.2014 až doposiaľ.

35. Z uvedeného je možné jednoznačne uzavrieť, že v čase, keď právny predchodca žalobcu uplatnil

právo na predčasné zosplatnenie úveru, bol žalovaný v omeškaní s plnením splátok viac ako tri
mesiace a zároveň uplynula lehota 15 dní na uplatnenie tohto práva po upozornení žalovaného, a preto
právny predchodca žalobcu úver predčasne zosplatnil v súlade so zákonom. Rovnako aj krajský súd
v zrušujúcom uznesení v bode 32. odôvodnenia uviedol, cit.: „V prejednávanej veci bolo preukázané,
že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (listom zo dňa 10.7.2015) v omeškaní s

platenímsplátokpodobudlhšiuako3mesiacov,takakotovyžaduje§53ods.9Občianskehozákonníka.
Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšej nasledujúcej splátky,
potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplatenie
inejsplátkynežsplátky,ktorávyhláseniumimoriadnejsplatnostibezprostrednepredchádzala,t.j.splátky
splatnej dňa 15.6.2015.“

36. Ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že keďže zákonnou podmienkou platného
postúpenia pohľadávky banky je, aby išlo o pohľadávku, alebo jej časť, ktorá už je splatnou, splnenie
zákonných podmienok postupiteľnosti bankovej pohľadávky v tomto prípade preukázané bolo,
a teda boli splnené podmienky postúpenia pohľadávky na žalobcu v tom čase.

37. Pokiaľ ide o posúdenie premlčania žalobcom uplatneného nároku, k tomu súd uvádza nasledovné:
Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon
č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018 premlčanéprávo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j
ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho
novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý

o premlčaní vedel.
Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018, konanie,
predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto
zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

38. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v čase podania žaloby dňa 27.04.2018, nebolo
účinné ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka umožňujúce súdu ex offo prihliadať na premlčanie
práva zo spotrebiteľskej zmluvy a neumožňovalo mu to ani prechodné ustanovenie § 879v Občianskeho
zákonníka. V priebehu sporu žalovaný ani osobitný subjekt na strane žalovaného nevzniesli námietku
premlčania, na premlčanie poukázal až súd vo svojom predbežnom právnom posúdení na pojednávaní

dňa 20.04.2021, pričom z obsahu spisu a následného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplynulo, že
jeho závery boli nesprávne. Keďže, ako uzavrel aj krajský súd, dlh žalovaného sa stal splatným kvôli
omeškaniu splátky splatnej dňa 15.06.2015, tak aj napriek uvedenému názoru súdu, že nemôže ex offo
posudzovať premlčanie práva zo spotrebiteľskej zmluvy, v čase podania žaloby nárok žalobcu nebol
premlčaný.

39. Nakoľko vzhľadom k vyššie uvedenému súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný,
a že úver bol predčasne zosplatnený, pristúpil k posúdeniu náležitosti zmluvy o úvere. Je nepochybné
a vyplýva to aj z právnej úpravy, že podľa zákona č.129/2010 Z. z. musí byť spotrebiteľská zmluva
uzavretávpísomnejformeamusíobsahovaťnáležitostiuvedenév§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.Po

posúdení spotrebiteľskej zmluvy predloženej právnym predchodcom žalobcu je potrebné konštatovať,
že táto neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto ma súd za to, že predmetný úver je
bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., z dôvodov, ktoré sú uvedené
nižšie.

40. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o úvere musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, s tým, že sa uvedú všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože v opačnom prípade
je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona.

41. V zmluve o úvere tak, ako to namietal aj osobitný subjekt na strane žalovaného, absentuje správny
údaj o celkovej čiastke úveru, pričom v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. je to
jedna z osobitných náležitosti, ktorá musí byť uvedená v zmluve. Celková čiastka podľa § 2 písm. h)
zákona č. 129/2010 Z. z. je definovaná ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť. V zmluve
nie je nikde uvedená výška celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Aj keď uvedenie
výšky celkových nákladov nie je osobitnou náležitosťou zmluvy o úvere a ich absenciu zákon nespája
so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, uvedenie výšky celkových nákladov je potrebné jednak
pre správne vyčíslenie celkovej výšky úveru a taktiež aj pre výpočet RPMN podľa § 19 ods. 2 zákona

č. 129/2010 Z. z. a tieto údaje sú nevyhnutnými náležitosťami zmluvy o úvere a musia byť v zmluve
uvedené v správnej výške, aby nedochádzalo k zavádzaniu spotrebiteľa.

42. Z definície pojmu celkovej čiastky úveru je nepochybné, že táto musí byť súčtom výšky úveru a
celkových nákladov spojených s úverom. Keďže v zmluve nie je uvedená výška celkových nákladov,

súdu nie je známe, ako veriteľ dospel k celkovej čiastke úveru uvedenej v zmluve vo výške 13.566,56
eur, keďže táto suma nezapovedá ani súčinu mesačnej splátky úveru a počtu mesačných splátok
s poistením vo výške 14.400,- eur (120,- eur x 120 mesiacov), ani súčinu pri výške splátok bez
poistenia 13.800,- eur (115,- eur x 120). Správny údaj o celkovej čiastke úveru je sám o sebe dôležitou
informáciou pre klienta spotrebiteľa pri rozhodovaní o výhodnosti toho ktorého úveru, a to už pred

uzatvorením zmluvy (viď § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.). A teda nielen spotrebiteľovi,
ale ani súdu nie je zrejmé, ako veriteľ určil celkovú čiastku úveru, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Veriteľ
je povinný v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere konkrétnousumou, inak je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Cdo/7/2023 zo dňa 28.02.2024). V predmetnej zmluve síce veriteľ uviedol celkovú čiastku
konkrétnou sumou, táto je však nesprávna. Nesprávne uvedenie celkovej čiastky úveru je v rozpore

s povinnosťou pravdivo informovať spotrebiteľa. Z dôvodu neuvedenia tejto povinnej náležitosti zmluvy
jespotrebiteľskýúverpodľa§11ods.1písm.b)zákonač.129/2010Z.z.bezúročnýabezpoplatkov.Súd
poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax tohto súdu, a to rozsudok sp. zn. 2Csp/132/2017, sp. zn.
2Csp/14/2019, sp. zn. 2Csp/62/2019, ale aj rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/245/2017,
sp. zn. 4Co/122/2018, či Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/234/2018, s ktorými sa plne stotožňuje.

43. Pokiaľ ide o údaj o RPMN a pokyn krajského súdu, podľa ktorého súd prvej inštancie podrobí
prieskumu zmluvné dojednanie strán sporu: Zmluvu o úvere - dobrápôžička, t. j. či sa v nej nachádzajú
všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku
nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať

za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle
rozsudok z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 71). Predpoklady
použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí,
aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Stručne povedané
pre nesplnenie predpokladov použitých na výpočet RPMN je potrebné považovať poskytnutý úver za

bezúročný a bez poplatkov.

44. Je nepochybné, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RMPN) je najdôležitejší ukazovateľ
ceny úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné
poplatky súvisiace s úverom. Obsahuje ročný úrok, úrok z úrokov, výšku úrokovej sadzby určenú

v percentách, poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou, ktoré sú zvyčajne jednorazové
(poplatok za poskytnutie úveru, za sprostredkovanie, administratívny poplatok), poplatky pravidelné,
ktoré sa platia spolu so splátkou úveru v mesačnej/štvrťročnej periodicite (poplatok za úverový účet,
poistenie schopnosti splácať úver), pričom tieto poplatky je potrebné pri každom úvere platiť, zarátať do
RPMN. Podľa § 19 zákona č. 129/2010 Z. z. sa ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského

úveru vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona. Predpokladmi potrebnými na
výpočet RPMN sú uvedenie výšky úveru (5.000,- eur), výšky splátky (115,- eur), jej intervalu (mesačne),
počet splátok (120), uvedenie výšky úrokovej sadzby (úroková sadzba 25,12 % p. a.) a náklady na
poistenie(5,-eur).Všetkytietopredpokladysúuvedenévzmluveoúverevbode2.2Základnéparametre
úveru, pričom ani zákon a ani krajským súdom uvádzaný rozsudok Súdneho dvora EÚ z 23.1.2025 vo

veci C-677/23 neuvádzajú, že by mali byť vyslovene označené ako predpoklady použité pre výpočet
RPMN, ale musia byť výslovne uvedené v zmluve a tie sú v tomto prípade uvedené v bode 2.2 Zmluvy
a zodpovedá im výpočet RPMN vo výške 28,22 %.

45. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd považuje úver podľa § 11 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahuje správne
uvedenú výšku celkovej čiastky podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.
vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

46. Vo vzťahu k Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí vyslovil, že Článok 23
smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej
právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v
článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a

poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Súd však má za to, že v prípade nedostatku v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedenom vyššie, tento neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať celkovú čiastku
k zaplateniu. Je preto zrejmé, že tento nedostatok mohol ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí
zmluvy a v konečnom dôsledku o výške a trvaní záväzku. Uvedenie správnej celkovej čiastky úveru je

podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky.

47.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniamalsúdzato,žežaloba
je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účelom uzavretia zmluvy medzižalobcom a žalovaným bolo poskytnutie pôžičky. Medzi stranami nebolo sporné, že výška poskytnutej
pôžičky bola 5.000,- eur a taktiež nebolo nikým a ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný
zaplatil celkovo sumu 125,- eur. Vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver je z vyššie uvedených dôvodov

bezúročnýabezpoplatkov,mážalobcanároklennavrátenieúverovejistinypredstavujúcejrozdielmedzi
reálne poskytnutou sumou úveru žalovanému a reálne vykonanými úhradami žalovaným právnemu
predchodcovi žalobcu, t. j. vo výške 4.875,- eur (5.000,- eur – 125,- eur). Súd preto žalobe v časti na
zaplatenie sumy 4.875,- eur vyhovel a I. výrokom zaviazal žalovaného na jej zaplatenie. V prevyšujúcej
časti istiny súd žalobu žalobcu II. výrokom zamietol (len pre úplnosť súd uvádza, že zamietnutie sa

rovnako vzťahuje aj na vyčíslený zmluvný úrok z istiny od momentu poskytnutia úveru do zosplatnenia
a aj žalobcom uplatnené bankové poplatky).

48. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

51. Žalovaný si svoje povinnosti voči žalobcovi podľa vyššie uvedeného a zisteného skutkového stavu

riadne a včas neplnil, žalobcovi preto vznikol nárok nielen na zaplatenie dlžnej sumy, ale aj na zaplatenie
úrokov z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych
bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba ECB v období vzniku omeškania platná od
10.09.2014 do 09.12.2015 predstavovala 0,05 %, keďže žalovaný sa reálne dostal do omeškania už

s úhradou splátky 15.09.2014), t. j. vo výške 5,05 % od 01.04.2018 do zaplatenia. V časti úroku z
omeškania vzťahujúceho sa k sume zamietnutej istiny, súd žalobu zamietol z tých istých dôvodov, z
ktorých zamietol žalobu aj v časti tejto istiny.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu vychádzal z pomeru žalovanej sumy vo výške 5.000,- eur a
prisúdenej sumy vo výške 4.875,- eur. Žalobca bol úspešný v rozsahu 4.875,- eur (97,5 %) a
neúspešný v rozsahu 125,- eur (2,5%); žalovaný bol úspešný v rozsahu 125,- eur (2,5 %) a neúspešný
v rozsahu 4.875,- eur (97,5 %). Po odčítaní úspechu žalobcu v rozsahu 97,5 % od úspechu žalovaného
v rozsahu 2,5 % súd v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal III. výrokom náhradu trov konania

v rozsahu 95 % (97,5 % - 2,5 %) voči žalovanému. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

53. A napokon IV. výrokom rozhodol súd aj o trovách konania medzi žalobcom a osobitným subjektom na
strane žalovaného a žalobcovi voči nemu nepriznal náhradu trov konania majúc za to, že síce osobitný

subjekt vystupoval na strane žalovaného, voči ktorému žalobca mal úspech, avšak hlavný záväzkový
zmluvný vzťah, z ktorého súd vyvodil pomer úspechu a neúspechu bol medzi žalobcom a žalovaným
a súd ma za to, že v tomto prípade nemá osobitný subjekt postavenie strany sporu, vo vzťahu ku ktorej
by mal priznať žalobcovi ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.