Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 28, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38P/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123203021
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123203021.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B.,

narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská 5053/13, 921 01 Piešťany, IČO 30794536, dieťa
rodičov - matka A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, otec D. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, F., G. H., v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletú A. B., narodená XX.XX.XXXX, od 19.05.2023 zo
sumy 50,- Eur na 101,88 Eur mesačne vopred, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, s tým, že
nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 2.648,88 Eur sa zaväzuje splácať v splátkach po 50,- Eur

mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc augustom 2025, až do úplného zaplatenia,
pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 27P/37/2019-186 zo dňa 10.06.2020 vo
výroku I.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.05.2023 domáhala zvýšenia výživného na
maloleté dieťa A. B., narodená XX.XX.XXXX. Výživné bolo naposledy zvyšované rozsudkom Okresného
sudu Trnava sp. zn. 27P/37/2019 zo dňa 10.06.2020.

2. Matka návrh odôvodnila tým, že sa zmenili pomery na strane maloletej, kedy pri poslednom
rozhodovaní maloletá navštevovala materskú školu, v súčasnosti maloletá navštevuje základnú školu
a venuje sa futbalu, s čím sú spojené zvýšené náklady tak na ošatenie ako i dopravu a tým súvisiace
cestovné. Zároveň na strane matky došlo k zmene pomerov tým, že jej bol priznaný čiastočný invalidný
dôchodok a pracuje len na dohodu.

3. Otec sa pri svojom výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu vyjadril k návrhu tak, že aj on má
zdravotné problémy – karpály, a našli mu aj artrózu. Aktuálne si znovu otvára živnosť a má dojednanú
prácu, podnikať bude v stavebníctve. Keď nastúpi do práce bude platiť pravidelne tak ako má, vie že
má na výživnom nejaký dlh, ktorý sa pokúsi uhradiť.

4. Opatrovník odporučil zvýšiť výživné s prihliadnutím na príjmy rodičov a zmenu pomerov maloletej ako
i rodičov.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila len matka maloletej, otec sa nedostavil bez
ospravedlnenia, a na ktorom súd vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listín nachádzajúcich
sa v spise a to návrh, č. l. 1-4, potvrdenie o návšteve školy, č. l. 5, potvrdenie o vymáhaní výživnéhozo dňa 10.05.2023, č. l. 6, rodný list, č. l. 7, rozsudok OS TT sp. zn. 27P/37/2019 zo dňa 10.06.2020,
č. l. 8-13, informácia o pracovných podmienkach zo dňa 29.03.2023, č. l. 14-17, pracovná zmluva zo
dňa 11.04.2023, č. l. 18-21, popis pracovnej pozície, č. l. 22, Sociálna poisťovňa – oznámenie o výplate

dôchodku zo dňa 20.10.2022, č. l. 23, Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.04.2023, č.
l. 24, Uznesenie – procesný opatrovník zo dňa 22.04.2024, č. l. 30, Podanie navrhovateľky – výdavky
na maloletú zo dňa 06.05.2024, č. l. 39, Sociálna poisť. – potvrdenie o výplate dôchodkových dávok
zo dňa 03.05.2024, č. l. 40, Sociálna poisť. – potvrdenie o nemocenských dávkach zo dňa 03.05.2024,
č. l. 41, Potvrdenie o príjme, č. l. 42-44, Pracovná zmluva zo dňa 26.09.2023, č. l. 45-50, E-mail –

informácia o trvalom pobyte v Čechách, č. l. 57, Lustrácie v sociálnej poisťovni, č. l. 95-97, Protokol
o provedení výslechu zo dňa 16.05.2025, č. l. 112-113, Rodný list maloletého D., č. l. 114, Lustrácie
v Českej republike, č. l. 115-128, Sociálna poisťovňa – rozhodnutie o invalidnom dôchodku, č. l. 129,
Pracovná zmluva, č. l. 130, výsluchom matky maloletej, výsluchom otca prostredníctvom dožiadaného
súdu a na základe ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6.NaposledyboloovýživnomrozhodovanérozsudkomOkresnéhosúduTrnavasp.zn.27P/37/2019-189
zo dňa 10.06.2020, kedy súd určil výživné s účinnosťou od 01.09.2019 vo výške 50,- Eur mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2020 a vykonateľnosť 24.06.2020.

7. Matke bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ktorý v súčasnosti je 369,80 Eur. Matka je zároveň

zamestnaná na čiastočný pracovný úväzok ako upratovačka v spoločnosti Saneca Pharmaceutical a.s.,
Hlohovec, IČO: 468333323, kde mesačný príjem predstavuje sumu 327,- Eur brutto. Býva i naďalej u
rodičov, ktorým prispieva na bývanie. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec od podania návrhu
nezaplatil. Vedie sa exekučné konanie na dlžné výživné a zároveň matka poberá náhradné výživné.
Otec sa o maloletú nezaujíma, nenavštevuje ju a nad rámec výživného neprispieva.

8. Otec má naďalej vyživovaciu povinnosť k maloletej H. I., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1.200,- Kč,
nakoľko sa rozviedol pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej I. E., nar. XX.XX.XXXX vo výške
2.500,- Kč, J. E. vo výške 1.700,- Kč. Zároveň mu pribudla vyživovacia povinnosť k D. E. nar.
XX.XX.XXXX, ktorého má s aktuálnou partnerkou.

9. Otec aktuálne znovu otvára živnosť, ktorú mal prerušenú a mal v čase pozastavenia živnosti príjmy
vo výške 20 000,- Kč až 25 000,- Kč. S partnerkou majú príjem vo výške 16.000,- Kč zo sociálneho
zabezpečenia na bývanie, partnerka má príjem 8.000,- Kč, a 4.000,- Kč, a zároveň poberá výživné na
dve maloleté deti od predchádzajúceho partnera vo výške 3.700,- Kč.

10. Na výzvy súdu otec s výnimkou rodného listu D. E. žiadne ďalšie doklady preukazujúce jeho aktuálne
príjmy, príjmy jeho partnerky a výdavky nepredložil, k veci sa viac nevyjadril.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa

nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom,
vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej
povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne
schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna
situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii,

dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú
situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú
úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné
prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič

na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods.
4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného
nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybnekladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliada na osobnú starostlivosť o
dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

13. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,

výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej

a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

14. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či

dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení
pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je
rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť, čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky,
každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky
výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie

výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje
schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

20. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také

materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v
harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou
spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad
hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča.
Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom

mení, teda čím je dieťa staršie, tým táto osobná starostlivosť je menšia.

21. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie
nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie,ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace
s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej
úrovnerodičajeobjektívnezistiteľnárôznymidôkazmi.Môžejupreukazovaťnapríkladvýškamesačných
nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých

položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a
pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného
rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho
mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu

povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon
nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

22. Je potrebné zdôrazniť, že deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,

pričom „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa pritom rozumie zaobstarávanie resp.
uspokojovanievšetkýchživotnýchpotriebprevšestranný,telesnýaduševnýrozvojdieťaťa,nevynímajúc
aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb.

23. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku

ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s
prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

24. Návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, došlo k zmenám na strane maloletého
dieťaťa i oboch rodičov a zároveň od poslednej úpravy výživného uplynulo päť rokov. V súčasnosti

maloleté dieťa chodí do základnej školy, čím došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov, preto
súd od tohto dňa zvýšil výživné. Matka je čiastočný invalidný dôchodca ale zamestnala sa a v súčasnosti
sa jej príjem pohybuje v sume cca 660,- Eur. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Naďalej býva u
rodičov, ktorí jej pomáhajú s osobnou starostlivosťou o dieťa pri jeho bežných ochoreniach.

25. Súdu sa šetrením nepodaril zistiť aktuálny príjem otca, a to ani šetrením cestou dožiadaného súdu.
Otec nie je prihlásený v Českej správe sociálneho zabezpečenia. Otec svoj reálny príjem nepreukázal,
avšak z vykonaného dokazovania vyplýva, že je schopný nielen sa zamestnať ale aj vykonávať živnosť.

26. Súd zohľadnil pri rozhodovaní vyživovacie povinnosti otca určené súdom na maloletú H., I. a J.,

zároveň súd prihliadol na schopnosti matky prispievať na výživu dieťaťa, a v neposlednom rade musel
tiež prihliadnuť aj na vyjadrenie otca že I. E. nastupuje do školy, takže jej isto bude prispievať aj na
voľnočasové aktivity, aby nedošlo k situácii, že jednému maloletému dieťaťu otec bude prispievať na
voľnočasové aktivity a druhému zase nie.

27. Za obdobie od 19.05.2023 do 28.07.2025 má otec nedoplatok na zročnom výživnom vo výške
2.648,88 Eur. Súd povolil otcovi splatiť nedoplatok v splátkach po 50,- Eur mesačne, splatných spolu s
bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

28. Záverom súd poukazuje na skutočnosť, že plodenie detí nie je šport ani zábava. Rodič splodením

dieťaťa preberá na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život, je nevyhnutné,
aby sa správal tak, aby, dokázal vždy a za každých okolností učiniť týmto svojim záväzkom
a povinnostiam zadosť všeobecné poukazovanie na nepriaznivú finančnú situáciu bez existencie
skutočností, ktoré by preukázateľne a objektívne bránili zabezpečení dostatku finančných prostriedkov,
nezbavuje v tomto prípade otca zákonnej povinnosti platiť výživné. V prípade zmeny svojej finančnej

situácie je každý povinný prispôsobiť svoj životný štandard novovzniknutým okolnostiam, resp. zvýšiť
svoju aktivitu smerom k získaniu príjmu na úhradu vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom.
V tomto prípade od posledného rozhodovania súdu o zvýšení výživného k maloletej pribudli otcovimaloletej ďalšie dve vyživovacie povinnosti a celkovo má päť vyživovacích povinnosti z toho 4 sú mu
určené súdom.

29. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s citovaným ustanovením a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, okrem osôb, ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon

neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).