Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/232/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200645
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Srnková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2720200645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kristíny Srnkovej a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, vo veci starostlivosti súdu o medzičasom plnoleté
deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX a C. B., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, do času
nadobudnutia plnoletosti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17, Senica, obe v konaní zastúpené: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát
so sídlom Rožňavská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, deti rodičov – matky: D. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., v konaní zastúpená: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom
Rožňavská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H.

XXXX/XX, F., v konaní zastúpený: JUDr. Alena Arbetová, advokátka so sídlom Námestie sv. Martina 3A,
Holíč, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. SI-2P/26/2020-827 zo dňa 16.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II. a III. m e n í tak, že znižuje vyživovaciu
povinnosť otca na medzičasom plnoletú A. počnúc od 01.11.2020 zo sumy 220,- Eur mesačne na sumu
200,- Eur mesačne a počnúc od 28.02.2023 na sumu 180,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné
vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám medzičasom plnoletej A., a na medzičasom

plnoletú C. počnúc od 01.11.2020 zo sumy 220,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne a počnúc od
28.02.2023 na sumu 180,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám medzičasom plnoletej C..

II. Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 16.05.2024 súd prvej inštancie I. výrokom znížil vyživovaciu povinnosť otca na

maloletú A. od 11.09.2020 zo sumy 220,- Eur mesačne na sumu 170,- Eur mesačne a od 28.02.2023
na sumu 150,- Eur mesačne splatných k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, bez povinnosti
platiť výživné na tvorbu úspor.
Výrokom II. znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú C. od 11.09.2020 zo sumy 220,- Eur mesačne
na sumu 170,- Eur mesačne a od 28.02.2023 na sumu 150,- Eur mesačne splatných k rukám matky
vždy do 15-teho dňa v mesiaci, bez povinnosti platiť výživné na tvorbu úspor.
Výrokom III. vo zvyšku súd návrh otca zamietol.

Výrokom IV. zamietol návrh matky na zvýšenie výživného.
Vo výroku V. súd vyslovil, že sa tým mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 6P/184/2014-298
zo dňa 07.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/17/2016-347 zo dňa
18.04.2016 v časti výroku o výživnom na maloleté deti. Výrokom VI. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa otec domáhal zníženia výživného na sumu 150,- Eur mesačne

na každé dieťa počnúc od podania návrhu na súd, a o návrhoch, ktorými sa matka domáhala zvýšenia
výživného na sumu 270,- Eur mesačne na každé dieťa z toho 220,- Eur ako bežného výživného a 50,-
Eur na tvorbu úspor počnúc od 01.01.2020, následne na maloletú A. na sumu 500,- Eur mesačne a na
maloletú C. na sumu 600,- Eur mesačne počnúc od 01.01.2023 a naposledy na maloletú A. na sumu
na sumu 600,-Eur mesačne a na maloletú C. na sumu 700,- Eur mesačne počnúc od 01.09.2023 so

súčasným zrušením povinnosti otca poukazovať časť výživného na tvorbu úspor.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) a § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1,
3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom č. k. 2P/26/2020-341 zo dňa 17.3.2022, okrem iného,
rozhodol vo výroku II. tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol, vo výroku III. rozsudku zvýšil
výživné otca na maloletú A. zo sumy 220,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne, z toho 200,-
Eur ako bežné výživné a sumu 50,- Eur na tvorbu úspor, vo výroku IV. zvýšil výživné otca na maloletú

C. zo sumy 220,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne, z toho 200,- Eur ako bežné výživné a
sumu 50,- Eur na tvorbu úspor, vo výroku V. vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Vo výroku VI. rozhodol o nedoplatku otca na zročnom výživnom pre maloleté, vo výroku VII. zmenil
rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 6P/184/2014-298 zo dňa 07.12.2015 v časti výroku o bežnom
výživnom pre maloleté. Proti výrokom II., III., IV., VI., VII. rozsudku podal odvolanie otec. Odvolací súd

rozsudok prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII., XII. zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.Konštatoval,ženaposledyboloovýživnomnamaloletédetirozhodovanérozsudkomOkresnéhosúdu
Skalica č. k. 6P/184/2014-298 zo dňa 07.12.2015, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a na

čas po rozvode boli maloleté deti A. a C. zverené do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch
rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na
výživu každého dieťaťa sumou vo výške 220,- Eur mesačne, z toho170,- Eur ako bežné výživné a 50,-
Eur na tvorbu úspor na ich osobitné účty. Súd zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi, návrh otca
na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol a rozhodol o trovách konania.

Rozsudok v časti výživného na maloleté deti v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
23CoP/17/2016 - 347 nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2016. V tom čase boli maloleté deti žiačkami
3. triedy Základnej školy v F.. Matka bola zamestnaná v spoločnosti I. H., J. kde dosahovala priemerný
mesačný netto príjem vo výške 14.329,- Kč (530,21 Eur). Maloletá A. sa stravovala v škole, za obedy sa
platilo 22,- Eur mesačne. Maloletá trpela na atopický ekzém a navštevovala alergologickú ambulanciu,

pričom sa jednalo o sezónny problém, alergia na peľ a chlad. Navštevovala tanečný krúžok. Maloletá C.
sastravovalavškole,zaobedysaplatilo22,-Eurmesačne.Maloletámalaatopickýekzém,navštevovala
tanečnýkrúžok.Medzipravidelnévýdavkymatkysúvisiacesozdravotnýmstavommaloletýchdetípatrilo
zakupovanie lieku Preventan Junior a Omega 3 na posilnenie imunity v sume 20,- Eur mesačne na
každé dieťa. Otec býval v rodinnom dome, ktorý bol v jeho osobnom vlastníctve. Užíval dva osobné

automobily, ktoré mal na leasing. Za Škodu Octaviu, rok výroby 2005, mesačne splácal 122,37 Eur a za
Mercedes, rok výroby 2008, mesačne splácal 220,03 Eur. Otec ďalej splácal úver zo ŠFRB vo výške
150,33 Eur mesačne. Bol živnostníkom, v roku 2000 zriadil aj odštepný závod zahraničnej právnickej
osoby so sídlom K. XXXX, L. M. G., zápis závodu trval. Z daňového priznania za rok 2013 mal súd
preukázané, že jeho mesačný príjem bol vo výške 124,35 Eur a za rok 2014 bol vo výške 192,67 Eur.

Daňové priznanie z ČR otec nepredložil, uviedol, že z tejto podnikateľskej činnosti nemá príjem. Otcove
výdavky boli vo výške 1.006,70 Eur mesačne. V súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine bol vyzvaný na
preukázanie svojich príjmov, čo nesplnil, a preto súd vychádzal z domnienky, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima (3.961,80 Eur).

6. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, po opätovne vykonanom
dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
Zo správy ÚPSVaR Senica z 19.09.2023 vyplývalo, že otcovi ako SZČO, ktorému v čase vyhlásenia
mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu poklesli tržby, bol vyplácaný finančnýpríspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 nasledovne: 10/2020 v sume 450,- Eur, 11/2020
v sume 270,- Eur, 12/2020 v sume 270,- Eur, 2/2021 v sume 870,- Eur, 3/2021 v sume 690,- Eur, 5/2021 v
sume 870,- Eur, 6/2021 v sume 870,- Eur, 7/2021 v sume 300,- Eur, 10/2021 v sume 540,- Eur. Zo správy

z finančnej kontroly mal súd preukázané, že otcovi bola vykonaná kontrola za obdobie od 01.10.2020
do 31.12.2021 s cieľom preveriť dodržiavanie podmienok v rámci projektu „Prvá pomoc“. Na základe
vykonaného overovania neboli zistené žiadne nedostatky.
ZosprávySociálnejpoisťovne,pobočkySenicamalsúdpreukázané,žeotecpoberalnemocenskédávky
v mesiacoch 11/2020 v sume 167,40 Eur, 12/2020 v sume 267,90 Eur, 01/2021 v sume 267,90 Eur,

02/2021 v sume 242,- Eur, 03/2021 v sume 267,90 Eur, 04/2021 v sume 43,30 Eur, 11/2021 v sume
18,30 Eur, 12/2021 v sume 283,30 Eur, 01/2022 v sume 283,30 Eur, 11/2023 v sume 96,10 Eur, 12/2023
v sume 318,20 Eur, 01/2024 v sume 318,20 Eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava
z 31.01.2022 vyplývalo, že otcovi vznikol od 03.01.2022 nárok na invalidný dôchodok v sume 166,30
Eur, z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Od 01.07.2023 mu bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 205,80 Eur a v súčasnosti na sumu

212,30 Eur mesačne.
Z lekárskej správy K. K. N. bolo zistené, že otec nemôže vykonávať prácu v predklone, vo vynútenej
polohe, nesmie zdvíhať bremená ťažšie ako 17-22 kg, nie je pre neho vhodná práca v chlade, vlhku,
neodporúča sa striedanie teplôt pracovného prostredia.
Z daňového priznania za rok 2019 mal súd preukázané, že otec mal základ dane 3.495,81 Eur, daň 0,-

Eur, čo predstavuje priemerný mesačný netto príjem vo výške 291,- Eur. Z účtovnej závierky za obdobie
roka 2019 vyplývalo, že príjmy otca predstavovali: predaj tovaru 674,- Eur, predaj výrobkov a služieb
68.214,- Eur, ostatné príjmy 1.410,- Eur. Výdavky celkom 66.802,- Eur, ktoré zahŕňali zásoby 53.518,-
Eur, služby 8.427,- Eur, platby poistného a príspevkov 2.531,- Eur, ostatné výdavky 2.326,- Eur. Iné
príjmy otca v danom roku súd nemal preukázané.

Z daňového priznania otca za rok 2020 mal súd preukázané, že otec mal základ dane 1.019,71 Eur a daň
bola vo výške 0,- Eur, čo by predstavovalo jeho mesačný príjem vo výške 85,- Eur. Z účtovnej závierky za
obdobie roka 2020 vyplývalo, že príjmy otca predstavovali celkom 55.239,- Eur, a to za predaj výrobkov
a služieb. Výdavky celkom 54.219,- Eur, ktoré zahŕňali zásoby 47.014,- Eur, služby 3.665,- Eur, platby
poistného a príspevkov v sume 2.613,- Eur, ostatné výdavky 927,- Eur. V roku 2020 otec poberal štátny

finančný príspevok v rámci projektu „ prvá pomoc“ celkom v sume 990,- Eur. V mesiacoch 11/2020 a
12/2020 bol otec práceneschopný a boli mu vyplatené nemocenské dávky spolu v sume 435,30 Eur.
Celkový príjem otca v roku 2020 tak bol v sume 2.445,- Eur (1.019,71 Eur + 990,- Eur + 435,30 Eur),
čo predstavuje mesačný príjem 203,75 Eur.
Z daňového priznania otca za rok 2021 mal súd preukázané, že otec mal základ dane 5.641,42 Eur a

daň bola vo výške 214,70 Eur, čo by predstavovalo jeho mesačný príjem vo výške 452,- Eur. Z účtovnej
závierkyzaobdobieroka2021vyplývalo,žepríjmyotcapredstavovalicelkom59.440,-Eur,atozapredaj
výrobkov a služieb. Výdavky celkom 53.799,- Eur, ktoré zahŕňali zásoby 34.429,- Eur, služby 11.408,-
Eur, platby poistného a príspevkov 2.380,- Eur, ostatné výdavky 5.582,- Eur. V roku 2021 otec poberal
štátnyfinančnýpríspevokvrámciprojektu„prvápomoc“celkomvsume4.140,-Eur.Vmesiacoch1/2021

až 4/2021, 11/2021 a 12/2021 bol práceneschopný a boli mu vyplatené nemocenské dávky v celkovej
sume 1.122,70 Eur. Celkový príjem otca v roku 2021 bol v sume 10.689,42 Eur (5.426,72 Eur + 4.140,-
Eur + 1.122,70 Eur), čo predstavuje mesačný príjem 890,78 Eur.
Z daňového priznania otca za rok 2022 mal súd preukázané, že otec mal základ dane 5.974,01 Eur a
daň bola vo výške 265,- Eur, čo by predstavovalo jeho mesačný príjem vo výške 475,- Eur. Z účtovnej

závierky za obdobie roka 2022 vyplývalo, že príjmy otca predstavovali celkom 78.131,- Eur, a to za
predaj výrobkov a služieb. Výdavky celkom 72.157,- Eur, ktoré zahŕňali zásoby 60.623,- Eur, služby
4.499,- Eur, platby poistného a príspevkov 2.503,- Eur, ostatné výdavky 4.532,- Eur. V mesiaci 1/2022
bol práceneschopný a boli mu vyplatené nemocenské dávky v sume 283,30 Eur. Od 1/2022 mu vznikol
nárok na invalidný dôchodok v sume 166,30 Eur mesačne (okrem mesiaca 1/2022, keď poberal ND).

Celkový príjem otca v roku 2022 bol vo výške 7.821,60 Eur (5.709,- Eur + 283,30 Eur+ 1.829,30 Eur),
čo predstavuje mesačný príjem 651,80 Eur.
Z daňového priznania otca za rok 2023 mal súd preukázané, že príjmy otca predstavovali celkom
60.415,- Eur a výdavky celkom 81.018,- Eur s tým, že výsledok hospodárenia bol v state – 20.603,11
Eur. Z účtovnej závierky za obdobie roka 2023 vyplývalo, že príjmy otca predstavovali celkom 60.416,-

Eur, a to za predaj výrobkov a služieb. Výdavky celkom 81.019,- Eur, ktoré zahŕňali zásoby 75.037,- Eur,
služby 2.389,- Eur, platby poistného a príspevkov 2.711,- Eur, ostatné výdavky 882,- Eur. Rozdiel príjmov
a výdavkov bol – 20.603,- Eur. V mesiacoch 11/2023 a 12/2023 bol práceneschopný a boli mu vyplatené
nemocenské dávky celkom v sume 414,30 Eur. Od 01.07.2023 mu bol zvýšený invalidný dôchodok nasumu 205,80 Eur mesačne. Celkový príjem otca bol v roku 2023 vo výške 414,30 Eur (ND) + 997,80
Eur (ID 6 x 166,30 Eur) + 1.234,80 Eur (ID 6 x 205,80 Eur) = 2.646,90 Eur, čo predstavuje mesačný
príjem v sume 220,75 Eur.

Z protokolu Daňového úradu Trnava zo dňa 06.04.2023 súd zistil, že otcovi bola vykonaná daňová
kontrola, predmetom ktorej bola daň z príjmov fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov za kalendárny rok 2021 so zameraním na kontrolu príjmov zahrňovaných do základu dane,
kontrolu daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmov. Daňovým úradom bolo konštatované, že u kontrolovaného daňového subjektu neboli zistené

porušenia zákona. Na základe vykonaného overovania neboli zistené žiadne nedostatky.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie peňažnými denníkmi otca za roky 2019 až 2023.
Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX vyplývalo, že otec je vlastníkom rodinného domu - byt č. 1 v podiele
1/1 a B. I. (sestra otca) je vlastníčkou rodinného domu - byt č. 2 v podiele 1/1, ktorý sa nachádza na
parc. č. 783/3 obec F., k.ú. F.. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre obec F., k.ú. F. vyplývalo, že otec
je vlastníkom nehnuteľností: parc. č. 783/3, orná pôda vo výmere 965 m2, parc. č. 783/3, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 178 m2, parc. č. 783/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 82 m2,
parc. č. 783/8, ostatná plocha o výmere 56 m2, parc. č. 783/9, orná pôda o výmere 1.184 m2, stavby -
kancelárske priestory a sklad súp. č. XXXX na parc. č. 783/7 v podiele 1/1.
Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej O. B., nar. XX.XX.XXXX. Partnerka otca v písomnom
vyjadrení zo dňa 17.12.2023 uviedla, že s otcom sa navštevujú nepravidelne, nežijú v spoločnej

domácnosti. Keď je v domácnosti otca prispieva tak, že zakúpi potraviny, drogériu, avšak, keď je otec
u nej na návšteve v ČR, za pobyt neplatí. Otec poberá prídavok na maloletú O. vo výške 60,- Eur
mesačne, ktorý jej posiela na účet a prispieva na ňu výživným v sume 100,- Eur mesačne.
Z výpisu z obchodního rejstříku vedeného KS v Ostrave súd zistil, že odštepný závod G. B. - B. bol
vymazaný ku dňu 09.03.2016. Otec aj naďalej býva v rodinnom dome, ktorý má dve bytové jednotky,

jednu vlastní on a druhú jeho sestra, ktorá v dome od roku 2005 nebýva, otec užíva celý dom. Daň
z nehnuteľností platí otec a od roku 2018 spláca aj úver za sestru, keďže ona v dome nebýva. Otec
vyčíslil svoje mesačné náklady v sume cca 500,- Eur a výživné na dve maloleté deti spolu v sume 440,-
Eur. Mesačne platí leasingovú splátku za vozidlo zn. Volvo, rok výroky 2010, v sume 189,95 Eur, ktoré
si zakúpil pred troma rokmi, pri kúpe ktorého uhradil akontáciu vo výške 1.500,- Eur. Naďalej vlastní

vozidlo zn. Mercedes, leasing je uhradený. Vozidlo zn. Škoda Octavia predal pred troma rokmi za cenu
1.450,- Eur.
V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že otcove mesačné náklady pozostávali z výdavku na
plyn v sume 155,- Eur, RTVS v sume 4,64 Eur, vodu v sume 28,97 Eur, elektrinu v sume 64,66 Eur, zo
stavebného sporenia - splácania úveru v sume 38,53 Eur, ŠFRB - splácania úveru v sume 93,04 Eur,

úrazového poistenia v sume 64,- Eur, poistenia domu v sume 41,- Eur, t. j. spolu v sume cca 500,- Eur.
Mesačné náklady otca v roku 2023 pozostávali z výdavkov na elektrinu v sume 69,- Eur, plyn v sume
164,- Eur, vodu v sume 36,67 Eur, úrazové poistenie v sume 64,- Eur, stavebné sporenie v sume 38,53
Eur, ŠFRB v sume 93,04 Eur, t. j. spolu v sume 465,- Eur.

7. Matka maloletých detí bola v čase ostatného súdneho rozhodnutia o výživnom zamestnaná v
spoločnosti I. H., J., P., kde dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 14.329,- Kč (530,21 Eur).
Bývala spolu s deťmi v 4-izbovom byte, za ktorý platila nájom vrátane energií v sume 360,- Eur mesačne.
Matka je naďalej zamestnaná u tohto zamestnávateľa, pričom v roku 2020 dosiahla priemerný mesačný
netto príjem v sume 19.813,- Kč (762,- Eur), v roku 2021 v sume 25.993,- Kč (1.039,- Eur), v roku 2022

v sume 25.393,- Kč (1.015,- Eur), v roku 2023 vo výške 28.575,- Kč (1.143,- Eur). Od 01.01.2024 došlo k
zlúčeniu spoločnosti, nástupnícka spoločnosť H. K. I., Q.. Matka má naďalej pracovisko v P. a navýšenú
mzdu o 3.000,- Kč (zložka prémie). Nepribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Býva s deťmi v byte,
za ktorý platila v roku 2021 mesačné poplatky za nájom 175,- Eur, za elektrinu 26,- Eur, za plyn 80,-
Eur, za internet 13,50 Eur, t. j. spolu v sume 294,50 Eur. Deťom dobíja mobilné telefóny, každému v

sume 8,- Eur. Za lieky pre deti a pre seba zaplatí mesačne 60,- Eur. Deťom zakupuje rôzne vitamíny,
probiotiká a prípravky na akné. Výdavky jej vznikajú taktiež v súvislosti s cestovaním do zamestnania,
vozením detí k lekárom a na ich voľnočasové aktivity v sume 195,- Eur mesačne. V roku 2022, 2023
matka vyčíslila mesačné náklady nasledovne: nájom v sume 177,- Eur, elektrina v sume 40,- Eur, plyn
(zálohové platby) v sume 100,- Eur, internet v sume 15,30 Eur, t. j. spolu v sume 332,30 Eur. Na základe

vyúčtovacích faktúr za spotrebu plynu, ktoré matka doložila bolo zrejmé, že v roku 2020 mala preplatok
v sume 524,- Eur, v roku 2021 v sume 526,41 Eur a v roku 2022 v sume 444,72 Eur, z čoho vyplývalo, že
skutočné mesačné náklady na plyn mala matka nižšie, a to v sume 56,- Eur. Výdavky za pohonné hmoty
predstavovali sumu 240,- Eur mesačne. Matke bol 1x ročne vyplácaný daňový bonus, v roku 2020 vsume 34.728,- Kč (: 12 = 2.894,- Kč, t. j. 115,76 Eur), v roku 2021 v sume 37.584,- Kč (:12 =3.132,-
Kč, t. j. 125,28 Eur), v roku 2022 v sume 38.684,- Kč (: 12= 3.223,- Kč, t. j. 129,- Eur). V roku 2020 bol
priemerný mesačný netto príjem matky v sume 22.707,- Kč (19.813 + 2.894), t. j. 908,28 Eur, v roku

2021 v sume 29.125,- Kč (25.993 + 3.123), t. j. 1.165,- Eur, v roku 2022 v sume 28.616,- Kč (25.393 +
3.223), t. j.1.144,64 Eur. Za rok 2023 matke daňový bonus ešte nebol vyplatený.

8. Maloleté deti v čase ostatného súdneho rozhodnutia o výživnom (v roku 2015) navštevovali 3. ročník
základnej školy, navštevovali školský klub a stravovali sa v škole, za čo matka platila sumu 22,- Eur

mesačne pre každú z nich. Maloletá A. mala atopický ekzém. Navštevovala tanečný krúžok, za ktorý
sa platil poplatok 5,- Eur mesačne a doučovanie z anglického jazyka s mesačným poplatkom 22,-
Eur. Výdavky na maloletú C. boli totožné. Medzi pravidelné výdavky súvisiace so zdravotným stavom
maloletých detí patrilo zakupovanie liekov na posilnenie imunity v sume 20,- Eur mesačne na každé z
nich.
V čase podania návrhu otca na zníženie výživného boli maloleté žiačkami 8. ročníka základnej školy,

v školskom roku 2021/2022 navštevovali 9. ročník základnej školy a za obedy v škole matka platila
sumu 30,- Eur mesačne. Naďalej obe navštevovali tanečný krúžok - tanečnú skupinu ENDY, chodili na
súťaže a jedenkrát za rok na sústredenie, za ktoré sa platilo 50,- Eur za každú. Za tanečný krúžok matka
platí deťom ročný poplatok za obe v sume 100,- Eur. S tanečnou skupinou chodia na súťaže, zúčastnili
sa európskeho pohára na Balatone, za ktorý matka zaplatila deťom poplatok spolu 200,- Eur, okrem

toho im musela poskytnúť vreckové. Poplatky sa zaplatia za tri súťaže, ostatné uhrádza ZUŠ. Ďalšie
výdavky vznikajú matke v súvislosti so zakupovaním oblečenia na tanečný krúžok, obuvi, kostýmov.
Deťom od posledného súdneho rozhodnutia pribudla voľnočasová aktivita - ZUŠ hra na gitare, od 7.
ročníka základnej školy s mesačným poplatkom 14,- Eur za obe deti. Obe deti sa učili hrať na gitaru od 7.
do 9. ročníka základnej školy, za čo každej matka polročne platila sumu 35,- Eur. Naďalej obe chodili na

doučovanie z anglického jazyka, za čo matka platí spolu 36,- Eur mesačne. Deti chodili na doučovanie
z matematiky, prípadne majú konzultácie cez Messenger. Poplatok matka uviesť nevedela. V roku 2020
sa obe zúčastnili lyžiarskeho výcviku, za ktorý matka zaplatila spolu sumu 100,- Eur a za zapožičanie
lyží sumu 74,- Eur. Za nákup oblečenia na lyžiarsky výcvik deťom matka zaplatila sumu 2.270,- Kč.
Deti navštevujú cyklistický krúžok, za ktorý sa poplatok neplatí, poplatok sa platí iba za ubytovanie,

ak idú na výlet, pričom naposledy matka za ubytovanie oboch detí v Zlatníckej doline zaplatila spolu
sumu 50,- Eur. V decembri 2021 z dôvodu dištančného vzdelávania matka deťom kúpila počítač, za
ktorý zaplatila sumu 8.523,- Kč. Obe deti majú nasadený zubný strojček, časť nákladov matke prepláca
poisťovňa. Na maloletú C. matke nebola poisťovňou preplatená suma 332,- Eur. Maloletá A. bola len na
začiatku liečby, za zubný strojček matka zaplatila 72,25 Eur, ktoré jej neboli preplatené. Obe maloleté

navštevujú od 01.09.2022 stredné školy, C. navštevuje Cyrilo-Metod. gymnázium a SŠP v Brne, býva na
internáte. A. navštevuje SŠ J. Čabelku v Holíči, pedag. odbor. V škole majú prax, odmenu nepoberajú
a ani štipendium.
Maloletá C. chodieva domov na víkendy. Cestuje vlakom z Břeclavy do Brna a naspäť, cestovné je
v sume 18,- Eur mesačne. Počas týždňa býva na internáte, poplatok je od 9/2022 v sume 1.320,- Kč

(52,80 Eur) mesačne. Za obedy v škole platí mesačne sumu 1.000,- Kč (40,- Eur), 02 paušál je v sume
638,- Kč (26,- Eur), raňajky a večere sú v sume 1.000,- Kč (40,- Eur). V roku 2022 bolo školné - ročný
poplatok v sume 5.600,- Kč (224,- Eur, t. j. 18,66 Eur mesačne), v roku 2023 v sume 6.400,- Kč (256,-
Eur, t. j. 21,33 Eur mesačne). Mesačné náklady na maloletú C. počas školského roka v súvislosti so
školou, cestovaním a stravou predstavujú sumu cca 200,- Eur. C. trpí na atopický ekzém, navštevuje

kožnú ambulanciu v Skalici, užíva lieky, ktoré sú hradené poisťovňou. V roku 2022 navštevovala ZUŠ
- hru na gitare s ročným poplatkom v sume 70,- Eur. Navštevuje ZUŠ F. - tanečný odbor s ročným
poplatkom za rok 2022 v sume 50,- Eur, za rok 2023 v sume 80,- Eur a za rok 2024 v sume 80,- Eur.
Zakúpenie kostýmov v roku 2022 predstavovalo sumu 50,- Eur. V roku 2022 bola na lyžiarskom výcviku
s poplatkom 8.000,- Kč (320,- Eur) a výlete s poplatkom 1.500,- Kč (60,- Eur).

Maloletá A. má obedy v škole, za ktoré sa v roku 2022 platila suma 40,- Eur mesačne a v roku 2023
suma 44,- Eur mesačne. V roku 2021 mala helikobaktera, musí jesť veľa zeleniny, ovocia, rýb. Keď príde
domov, matka jej dáva plnohodnotnú stravu. Cestovné do školy je v sume 26,- Eur mesačne, vreckové
v sume 40,- Eur mesačne. Chodí na doučovanie z anglického jazyka s poplatkom vo výške 21,- Eur
mesačne. Mesačné náklady na maloletú A. počas školského roka v súvislosti so školou, cestovaním,

obedmi, doučovaním z anglického jazyka predstavujú sumu 127,- Eur. A. má problémy so zrakom, má
špeciálne upravené okuliare, za ktoré zaplatila v roku 2023 sumu 120,- Eur. V roku 2022 navštevovala
ZUŠ - hru na gitare s ročným poplatkom 70,- Eur. Za školské pomôcky jej matka v roku 2022 zaplatila
sumu 150,- Eur a v roku 2023 sumu 200,- Eur. V roku 2022 bola na výlete v Prahe s poplatkomv sume 70,- Eur a vreckovým v sume 30,- Eur, trhy vo Viedni stáli 30,- Eur. ZUŠ F. - tanečný odbor je s
ročným poplatkom v roku 2022 v sume 50,- Eur, v roku 2023 v sume 80,- Eur, v roku 2024 v sume 80,-
Eur. Zakúpenie kostýmov v roku 2022 bolo v sume 50,- Eur. V roku 2023 bola na lyžiarskom výcviku

s poplatkom v sume 110,- Eur.
Obe maloleté bývajú často choré (jedná sa o sezónne ochorenia) s čím je spojené zakupovanie
vitamínov. Obe deti sa učili hrať na gitaru do 7. do 9. ročníka základnej školy s polročným poplatkom
vsume35,-Eurnadieťa.Vroku2022boliočkovanéprotirakovinekrčkamaternice,začomatkazaplatila
sumu 247,50 Eur.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru o čiastočnej
dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti.
K argumentácii právneho zástupcu matky, vo vzťahu k posúdeniu možností, schopností a majetkových
pomerov povinného - otca maloletých k plneniu jeho vyživovacej povinnosti, v tom smere, že sa má
vychádzať z jeho fiktívneho príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a nie z príjmu potencionálneho

podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd uviedol, že cieľom ustanovenia § 63 Zákona o rodine je
umožniť súdu zistiť výšku zárobkových možností povinného rodiča v prípade, ak má príjmy aj z
inej než závislej činnosti a povinný rodič zo špekulatívnych dôvodov nemá snahu predložiť podklady
na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní. Aké
konkrétne podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov je rodič povinný súdu preukázať,

závisí od každého konkrétneho prípadu a je vecou súdu, ktoré podklady bude od rodiča požadovať. V
prípade podnikateľského subjektu je základom daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby,
okrem ktorého si môže súd na verifikáciu tvrdení účastníkov konania vyžiadať ďalšie podklady, napríklad
peňažné denníky otca súvisiace s jeho podnikaním. V prípade pochybností o skutočných schopnostiach
či majetkových pomeroch, ktoré sú i z hľadiska daňových predpisov ľahko verifikovateľné a v prípade,

ak by daňový subjekt uplatňoval výdavky v rozpore s daňovými predpismi, to znamená v rozsahu
výdavkov, ktoré neslúžia na prevádzku živnosti, dopúšťal by sa trestného činu skrátenia dane, ktoré
skúmanie však prekračuje rámec konania o určenie výživného, nakoľko patrí do kompetencie daňového
úradu a eventuálne orgánov činných v trestnom konaní. Až v prípade, ak povinný rodič nepredloží súdu
požadované doklady a uvedené skutočnosti nie je možné zistiť iným spôsobom, pričom životná úroveň

povinného rodiča nasvedčuje tomu, že ním prezentované výsledky jeho podnikateľskej činnosti nie sú
v súlade s predloženými podkladmi a povinný odmieta poskytnúť ďalšie podklady, resp. sprístupniť
súdu údaje podľa osobitného predpisu potrebné pre správne vyhodnotenie jeho možností, schopností
a majetkových pomerov, prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda
súd vychádza z fikcie príjmu povinného rodiča - z 20-násobku sumy životného minima.

V predmetnom konaní súd prvej inštancie nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona
o rodine, pretože otec si v priebehu konania splnil svoju edičnú povinnosť, keď predložil relevantné
dokumenty potrebné na zhodnotenie výsledkov jeho podnikateľskej činnosti, pričom z vykonaného
dokazovania neboli preukázané okolnosti o takej nadštandardnej životnej úrovni otca, ktoré by
odôvodňovali ďalšie hĺbkové skúmanie jeho príjmov a výdavkov súvisiacich s jeho podnikaním. Navyše v

konaní mal súd zo správy z finančnej kontroly uskutočnenej ÚPSVaR Senica za kontrolované obdobie od
októbra 2020 do 31.12.2021 preukázané, že u povinnej osoby - otca maloletých bola vykonaná kontrola
s cieľom preveriť, dodržiavanie povinností samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom neboli zistené
žiadne nedostatky. Z Protokolu Daňového úradu Trnava zo 06.04.2023 mal súd preukázané, že otcovi
maloletých bola vykonaná daňová kontrola na daň z príjmov fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003

Z. z. za kalendárny rok 2021 so záverom: „Na základe zistených skutočností a kontrolou predložených
dokladov neboli u kontrolovaného daňového subjektu zistené porušenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov. Otec predložil súdu peňažné denníky za roky 2019 - 2023,
následnesúdnapojednávanídopytovalotcakjednotlivýmpoložkámpeňažnýchdenníkovpričomnezistil
žiadne neprimerané príjmy resp. výdavky (v rámci možností súdu tieto položky preskúmať).

Majetkové pomerov otca sú v podstate rovnaké ako v čase ostatného súdneho rozhodnutia o výživnom
na maloleté deti. Otec je vlastníkom jedného bytu v rodinnom dome v F.. Druhý byt je vo vlastníctve
jeho sestry. Na stavbu rodinného domu si otec zobral úvery, ktoré doposiaľ spláca (93,04 Eur ŠFRB
a 38,53 Eur stavebné sporenie). Otec je spoločne s matkou vlastníkom stavby - kancelárske priestory
a sklad s. č. XXXX na parc. č. 783/7, obec F., ktoré postavil svojpomocne, náklady, ktoré mu vznikli

v súvislosti so stavbou, si odpisuje v nákladoch z podnikania. Stavba patrí do BSM, ktoré doposiaľ nie je
vyporiadané. Otec užíva osobné motorové vozidlo zn. Volvo, rok výroby 2010, na ktoré spláca mesačnú
splátku úveru 189,95 Eur, čo si vykazuje v daňovom priznaní, nakoľko auto používa na podnikateľské
účely a vozidlo zn. Mercedes, rok výroby 2008, ktoré taktiež používa na podnikateľské účely, keď na ňompreváža materiál. Vzhľadom na rok výroby osobných motorových vozidiel súd nezdieľal názor matky, že
otec užíva luxusné motorové vozidlá, pričom otec uviedol, že potrebuje obe vozidlá pre podnikateľské
účely. Volvo využíva na obhliadky ku klientom s lepšou možnosťou parkovania a osobnú potrebu, a

vozidlo Mercedes na prepravu materiálu. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného nepostupoval
v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine (fikcia príjmu), nakoľko nebola splnená podmienka na jeho
aplikáciu, keď otec predložil súdu všetky ním vyžadované podklady na zistenie príjmu, v ktorých súd
doplňujúcimi otázkami (ako aj otázkami právneho zástupcu matky) nezistil, že by nezodpovedali realite.

10. Súd prvej inštancie opätovne zameral dokazovanie na zistenie rozdielu medzi výškou príjmu otca a
jeho výdavkov. Otec v konaní tvrdil, že má veľa dlhov, ktoré mu vznikli z podnikateľskej činnosti ešte v
roku 2013 a ktoré spláca, pričom mu finančne pomáha aj jeho brat a rodičia. Na úhradu svojich výdavkov
používa príjmy z podnikateľskej činnosti, ktoré si následne vykazuje v nákladoch. Otec predložil súdu
čestnéprehlásenieR.S.B.,staréhootca,zktoréhosúdzistil,žespoločnesmanželkouotcovimaloletých
finančne pomáhajú, majú na to finančné podmienky, čo aj preukázal rozhodnutiami Sociálnej poisťovne

o výške dôchodku, ktorí poberajú. Taktiež aj partnerka otca, R. B. N., vo svojom písomnom vyjadrení
uviedla, že mu prispieva tou formou, že v čase pobytu v SR nakúpi potraviny, drogériu, avšak nevedú
spoločnú domácnosť.
Súd konštatoval, že na strane otca došlo k výraznej zmene pomerov, keď na základe odborného
lekárskeho posudku zo dňa 17.01.2022 je invalidný s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť

o 45%. Otcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok od 03.01.2022 a z lekárskej správy K. K. N.
vyplývalo, že otec maloletých nemôže vykonávať prácu v predklone, vo vynútenej polohe, nesmie
zdvíhať bremená ťažšie 17-22 kg, nie je vhodná práca vo vlhku, chlade, neodporúča striedanie teplôt
pracovného prostredia. Bol na magnetickej rezonancii a doplácal 180,- Eur. Navštevuje ortopéda, K.
J. v Skalici. Bola mu diagnostikovaná Artróza prstov oboch rúk, podstupuje liečbu v nemocnici Agel

Skalica, každé dva mesiace mu vpichujú do každého prsta injekciu, za čo dopláca pri každom zákroku
30,- Eur, túto liečbu absolvoval už 3x. Nevedel uviesť koľko takýchto procedúr bude musieť absolvovať.
Navštevuje psychológa, pretože má problémy s pamäťou (dôsledok úrazu z minulosti). Zhoršil sa mu
zrak, nosí okuliare. Užíva lieky Nolpaza, Flector, Prenessa. Otec pred súdom uviedol, že zhoršenie jeho
zdravotného stavu spôsobilo, že musel obmedziť svoju podnikateľskú činnosť. V roku 2023 podstúpil

operáciu ramena a v roku 2024 opätovnú reoperáciu. Pomery na strane otca sa zmenili do takej miery,
že návrh na zníženie výživného možno považovať za dôvodný. Otec sa v súčasnosti nachádza v
ťaživej životnej situácii, vzhľadom na svoj zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, nie je v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch podieľať sa na výžive
maloletých doposiaľ určenou sumou výživného. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem,

ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Je zrejmé, že príjem z
podnikateľskej činnosti otca je nízky, v poslednom roku stratový, preto by sa otec mal zamyslieť nad
tým, ako usporiadať svoj pracovný život, majetkové pomery, tak aby sa mohol podieľať na výžive mal.
detí a na ich všestrannom vývine.
Otec žiadal znížiť výživné na maloleté deti od podania návrhu na súd, t. j. od 11.09.2020. Súd zistil,

že priemerný mesačný príjem otca z podnikania bol v roku 2020 v sume 85,- Eur (za 10 mesiacov
102,- Eur, 11, 12/2020 bol PN a poberal nemocenské dávky, a to v 11/2020 v sume 167,40 Eur
a v 12/2020 v sume 267,90 Eur) a bol mu ako SZČO vyplácaný finančný príspevok v rámci projektu
„Prvá pomoc“ v 10/2020 v sume 450,- Eur, v 11/2020 v sume 270,- Eur, v 12/2020 v sume 270,- Eur,
a to z dôvodu poklesu tržieb (porovná sa tržba za vykazovaný mesiac s tržbou za rovnaký mesiac roka

2019).Priemernýmesačnýpríjemotcabolvroku2020vsume203,75Eur.Súdprvejinštancievychádzal
z toho, že z uvedeného príjmu otec nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške, v akej bola
určená ostatným súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na jeho zdravotný stav je síce možné, aby sa mohol
zamestnať, keď podnikateľské aktivity otca sú dlhodobo nevýnosné, ale jeho pozícia na trhu práce je
v porovnaní so zdravou osobou znevýhodnená. Vzhľadom na jeho zdravotný stav a mieru obmedzenia,

bolo zrejmé, že otec nemôže vykonávať fyzicky namáhavé práce, avšak aj pri takomto obmedzení je
možné vykonávať niektoré fyzické práce, ako napríklad pozícia vrátnika s priemernou mesačnou mzdou
840,- Eur brutto, pracovník SBS 800-1.200,- Eur (T.), pričom výška poberania invalidného dôchodku
tým nie je obmedzená. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity

tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nebolo ohrozené, princíp potencionality sa
vzťahuje na oboch rodičov, nielen na otca. Podľa zverejnených údajov Štatistického úradu v roku 2020,
aj napriek protipandemickým opatreniam, bola priemerná mesačná mzda v sume 1.133,- Eur. V prípade,
ak by bol otec zamestnaný na riadny pracovný úväzok a prípadne by poberal aj príjem z prenájmu bytuv rodinnom dome, v ktorom obýva dve bytové jednotky prevažne sám, bolo by v jeho silách platiť výživné
na každé dieťa vo výške 170,- Eur mesačne, vzhľadom na vek a potreby detí.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane matky došlo k výraznej zmene pomerov oproti
roku 2015, keď sa jej zvýšil priemerný mesačný príjem v roku 2020 o sumu 8.378,- Kč (335,- Eur),
v roku 2021 o sumu 14.800,- Kč (592,- Eur), v roku 2022 o sumu 14.287,- Kč (571,- Eur), v roku
2023 o sumu 14.246,- Kč (569,- Eur). Na maloleté deti poberala prídavky v roku 2022 spolu v sume
60,- Eur mesačne a v roku 2023 spolu v sume 120,- Eur mesačne. Matke nepribudla žiadna ďalšia

vyživovacia povinnosť. Podstúpila operáciu žlčníka, musí mať diétnu stravu, jesť hlavne biele mäso. Trpí
na respiračné ochorenie, mesačne si zakuje liek Blikurima v sume 410,- Kč.

12. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že otec počas konania predložil súdu
všetky ním vyžadované podklady na zistenie jeho príjmu. Rovnako preukázal podstatnú zmenu pomerov
súvisiacu so zhoršením zdravotného stavu, pre ktorý už nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť v

rozsahu ako v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom. Súd preto pri rozhodovaní o návrhu
otca na zníženie výživného na maloleté deti vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a
výživné prispôsobil schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov, počtu ich vyživovacích
povinností a zároveň odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd uviedol, že vyživovaciu povinnosť
otca je možné znížiť, a to od podania návrhu, keď v roku 2020, aj vzhľadom na protipandemické

opatrenia, bol jeho príjem z podnikania nízky a v mesiacoch 11,12/2020 bol práceneschopný (PN trvala
od 11/2020 do 4/2021, od 11/2021 do 1/2022, od 11/2023 do 3/2024). Podľa zaužívanej súdnej praxe
platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 20-30% z čistého príjmu. V danom
prípade napriek tomu, že priemerný mesačný netto príjem otca bol v roku 2020 len v sume 203,75
Eur, otec navrhol zníženie výživného na sumu 150,- Eur mesačne na každé z maloletých detí. Súd pri

rozhodovaní o výške výživného neprihliadol len na príjmy otca, ale aj na jeho potenciálne možnosti, keď
v roku 2020 ešte nebol invalidný a priemerná mesačná mzda zamestnanca bola vo výške 1.133,- Eur.
Otec vlastní jeden byt v rodinnom dome, pričom využíva aj byt sestry, býva sám (partnerka s dieťaťom
býva u otca len v niektoré dni), uhrádza platby energií za dva byty, spláca úvery, ktoré si zobral na dom.
Je potom na mieste, aby otec zvážil svoje bytové podmienky, zabezpečil si menej nákladné bývanie,

prípadne niektorý z bytov prenajal, čím by bol jeho príjem vyšší. Súd musel prihliadnuť aj na zmenu
pomerov na strane maloletých detí, ktoré boli v roku 2020 žiačkami 8. ročníka základnej školy, od 9/2022
sú študentkami strednej školy a náklady matky v súvislosti s ich vekom, školou, zdravotným stavom,
mimoškolskými aktivitami vzrástli. V každom prípade bolo potrebné prihliadať na zásadu rovnakej
životnej úrovne rodičov a detí. Súd považoval zníženie výživného na sumu 170,- Eur na každé z detí,

bez stanovenia výživného určeného na tvorbu úspor (majetkové pomery otca neodôvodňujú naďalej
platiť výživné na tvorbu úspor a výživné na tvorbu úspor by malo byť využívané tam, kde majetkové
pomery a celkové schopnosti a možnosti rodiča sú nadštandardné) za spravodlivé rozhodnutie, ktorým
sa zachová primeraná miera proporcionality výživného na obe otcove deti, pričom vzhľadom na zásadne
zvýšený príjem matky, zvýšené prídavky na deti, ktoré poberá matka, bol súd toho názoru, že negatívny

vplyv zníženého výživného na maloleté deti je týmito okolnosťami výrazne zmierňovaný.
V januári 2022 bol otec uznaný za invalidného, s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť
o 45%, preto už nebolo možné vychádzať z potenciálnych možností otca, z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca za daný rok, avšak otec začal poberať invalidný dôchodok v sume 166,- Eur a v prípade, ak
by vykonával prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu (pozícia vrátnika s priemernou mesačnom

mzdou 840,- Eur brutto, pracovník SBS 800-1.200,- Eur) a mal by príjem aj z prenájmu bytu, platiť
výživné v sume 170,- Eur na každé z detí by bolo v jeho silách.
Súd znížil výživné na každé z detí na rovnakú výšku, vzhľadom k tomu, že ide o rovnako vekovo staré
deti-dvojičky, a to i napriek tomu, že náklady na C. v súvislosti so štúdiom a bývaním na internáte sú
vyššie, avšak A. má náklady súvisiace s doučovaním anglického jazyka, so zabezpečovaním zdravých,

cenovo drahších potravín (v roku 2021 mala helikobakter, musí jesť veľa zeleniny, ovocia, rýb), má
problémysozrakom.Obedetimajúproblémysozubami,sčímvznikajúmatkefinančnénáklady.Ostatné
náklady, ktoré deti majú, súvisia s ich mimoškolskými aktivitami - chodením do tanečného krúžku,
adaptačnými pobytmi, súťažami, zakupovaním kostýmov, výletmi. Ide teda o voľnočasové aktivity, ktoré
sú na zvážanie, vzhľadom na ich finančnú náročnosť a schopnosti rodičov tieto aktivity maloletých detí

financovať.
Za zásadnú a prelomovú okolnosť, ktorá odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca, súd
považoval aj narodenie dcéry O. dňa XX.XX.XXXX, keďže narodenie dieťaťa je závažnou udalosťou,
ktorá súvisí s povinnosťou prihliadať na novovzniknuté odôvodnené potreby ďalšieho dieťaťa i nasledovanie proporcionality nákladov súvisiacich so starostlivosťou o všetky maloleté deti, ktoré sú na
výživou povinného otca odkázané. Súd preto od XX.XX.XXXX znížil výživné otca na každé z maloletých
detí na sumu 150,- Eur mesačne, ktoré zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom

otca s prihliadnutím na počet jeho vyživovacích povinností. Súd mal za to, že potreby maloletých detí
budú pokryté, keď budú hradené výživným od otca vo výške 150,- Eur, výživným od matky vo výške 150,-
Eur a prídavkami na deti vo výške 60,- Eur mesačne. Konštatoval, že uvedená skutočnosť nezbavuje
otcapovinnostidbaťnadodržiavanieprimeranejživotnejúrovnevšetkýchmaloletýchdetízabezpečením
adekvátneho pracovného príjmu, ktorý bude súčasne zodpovedať i jeho zdravotnému stavu.

13. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu otca na zníženie výživného v celom rozsahu, preto ho vo
zvyšku jeho návrh zamietol a zároveň, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zamietol návrhy matky
na zvýšenie výživného.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich

náhradu. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v danom prípade nezistil.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých z dôvodu,
že je založený na zjavnej a vedomej manipulácii skutkového stavu. Súdu prvej inštancie vytýkala,
že svoje rozhodnutie založil na prekrútení ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď uviedol,

že až v prípade, ak povinný rodič nepredloží súdu požadované doklady a uvedené skutočnosti nie
je možné zistiť iným spôsobom, pričom životná úroveň povinného rodiča nasvedčuje tomu, že ním
prezentované výsledky jeho podnikateľskej činnosti nie sú v súlade s predloženými podkladmi a povinný
odmieta poskytnúť ďalšie podklady, resp. sprístupniť súdu údaje podľa osobitného predpisu potrebné
pre správne vyhodnotenie jeho možností, schopností a majetkových pomerov, prichádza do úvahy

aplikácia ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda súd vychádza z fikcie príjmu povinného
rodiča, 20-násobku sumy životného minima. Poukázala na ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
Uviedla, že inštitút fikcie príjmu nezakladá rodičovi žiadnu edičnú povinnosť, tú má v zmysle CSP
každá osoba, ale zakladá mu dôkazné bremeno, ktoré prelamuje vyšetrovaciu zásadu. Rodič má sám
vedieť a predložiť dostatočné doklady na posúdenie svojich majetkových pomerov a pokiaľ tak neurobí,

nastupuje fikcia príjmu, ktorá má aj sankčnú povahu. Za absurdné považovala to, ak sa súd rodičovi
(v tomto prípade otcovi) doprosuje, aby preukázal svoje príjmy, a keď tak otec neurobí, súd bezradne
skonštatuje, že otec predložil všetky požadované doklady, a teda svoje dôkazné bremeno, účelovo
nazvané edičnou povinnosťou, uniesol. Mala za to, že 4 roky trvajúce súdne konanie, založené na
predstieranom a úmornom aplikovaní „vyšetrovacej zásady“, prinieslo žalostný výsledok. Súd totiž iba

náhodne zhromažďoval papiere, ktoré nevyhodnotil, a žiadne sporné skutočnosti reálne neskúmal. Spis
má vyše 800 listov, ktoré majú nulový prínos pre zistenie skutkového stavu, ktoré nijako nepokročilo,
stále totiž nie je jasné, z čoho otec žije, keď deklaruje, že celé roky zarába menej, ako vôbec platí
výživné. Namietala, že na úvod sudkyňa „posúdila“ pomery detí zmätenou vetou, ktorá je v zjavnom
rozpore s výrokom rozsudku, keď uviedla, že bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že obe deti začali

od septembra 2022 chodiť na strednú školu, čím náklady matky vzrástli, súd preto výživné neznižoval.
Súd však výživné znížil. Hneď ďalšia veta je v zjavnom logickom rozpore s predchádzajúcou, v ktorej súd
uviedol, že znížil výživné na každé z detí na rovnakú výšku vzhľadom k tomu, že ide o vekovo rovnako
staré deti – dvojičky, a to aj napriek tomu, že náklady na C. v súvislosti so štúdiom a bývaním na internáte
sú vyššie, avšak A. má náklady súvisiace s doučovaním anglického jazyka, so zabezpečením zdravých,

cenovo drahších potravín (v roku 2021 mala helikobakter, musí jesť veľa zeleniny, ovocia, rýb), má
problémy so zrakom. Bola toho názoru, že ďalšou právnou aj logickou bizarnosťou je záver súdu o tom,
že ostatné náklady, ktoré deti majú, súvisia s ich mimoškolskými aktivitami, chodením do tanečného
krúžku, adaptačnými pobytmi, súťažami, zakupovaním kostýmov, výletmi, teda ide o voľnočasové
aktivity, ktoré sú na zvážení, vzhľadom na ich finančnú náročnosť a schopnosti rodičov tieto aktivity

maloletých financovať. Uviedla, že nešlo o žiadne neprimerané náklady, ale len o bežné, finančne
doslova nenáročné voľnočasové aktivity detí, pričom podľa predstáv súdu má otec prispievať iba na holé
živobytie detí a všetky ostatné náklady má už znášať ona. Takýto postoj označila za starostlivosť súdu
o plnoletého otca, čo je charakteristické aj pre celý priebeh konania. Napriek tomu, že naposledy bolo
výživné stanovené rozsudkom zo dňa 07.12.2015, teda v čase, keď mali deti 8 rokov a dnes majú 17

rokov a sú takmer dospelé, súd napriek ich vyšším nákladom, výživné znížil. Ďalej uviedla, že veľmi
podrobne preukázala súdu všetky rodinné výdavky a napätú finančnú situáciu, avšak súd na dôkazy ňou
predložené reagoval zaujatým vyšetrovaním doslova banalít (či musí užívať antikoncepciu a prečo C.
kupuje cestovný lístok na cestu do školy na rýchlik a nie na osobný vlak). Poukázala na to, že sudkyňazníženie výživného odôvodnila zhoršeným zdravotným stavom otca, pre ktorý už nemôže vykonávať
podnikateľskú činnosť v rozsahu ako v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom, hoci takýto
záver nemá žiadnu oporu v ekonomických výsledkoch podnikania otca a súčasne úplne opomína, že

otcove podnikanie mu dlhoročne prináša menší príjem (zisk), než je výška minimálnej mzdy, takže
je úplne jedno, aká je schopnosť otca podnikať, pretože z pohľadu ekonomických výsledkov je úplne
neschopný podnikať a už dávno sa mal zamestnať, napr. ako vrátnik či informátor, čo je profesia priamo
určená pre invalidov, aj domnelých a dosahoval by vyšší príjem ako z podnikania. Namietala, že súd ako
rozhodujúci dátum pre zníženie výživného zvolil 11.09.2020, teda deň podania návrhu otca na zníženie

výživného, pričom v lekárskej správe zo dňa 03.01.2022 sa uvádzajú rôzne ortopedické zdravotné
ťažkosti už od roku 2013, ktoré mu však nijako nebránili v rokoch 2018 a 2019 cvičiť s činkami, teda s
ťažkými bremenami. Tvrdila, že otec je zjavný simulant. Bolo pre ňu záhadou, na základe čoho sudkyňa
dospela k záveru, že otec mal zhoršený zdravotný stav s dosahom na schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť práve od 11.09.2020, keďže absentuje vysvetlenie k akému zníženiu príjmov otca malo dôjsť
od 11.09.2020, resp. pred týmto dátumom. Bola toho názoru, že údajné zhoršenie zdravotného stavu

nemalo žiaden merateľný vplyv na jeho príjmy, naopak, úspešnou simuláciou sa otcovi podarilo zvýšiť
si príjem práve o rôzne štátne dávky. Tvrdila, že scenár predkladania daňových priznaní založených
na zjavne fiktívnom účtovaní o príjmoch otec zopakoval aj v tomto konaní (tak ako to urobil v minulom
konaní v roku 2015), keď po zdanení deklaroval obdobné, či nižšie zisky. Mala za to, že daňové priznania
otca sú zjavne lživé, dôkazne irelevantné a po vzniku invalidity sa otcovi príjem z podnikania dokonca

zvýšil, a to o invalidný dôchodok. A to vôbec nie sú započítané príjmy z rôznych podporných dávok,
nemocenského a čiastočného invalidného dôchodku, ktoré príjmy otca ešte aj číselne zvyšujú. Uviedla,
že z daňových priznaní vidno, že aj obrat otca sa po vzniku invalidity od 03.01.2022 značne zvýšil, rok
2022 bol dokonca rekordným rokom podnikania otca. Invalidita otca by teda mohla byť vysvetlením pre
prípadný pokles jeho príjmov, ak by k nemu došlo. Pokiaľ dôjde naopak k zvýšeniu príjmov, je doslova

bizarnosťou uľavovať otcovi na výživnom z dôvodu jeho invalidity. Bola toho názoru, že otec o svojich
príjmoch klame a súd tak bol povinný aplikovať inštitút fikcie príjmu podľa ustanovenia § 63 ods. 1
poslednej vety Zákona o rodine okamžite po tom, ako otec už v návrhu deklaroval daňovými priznaniami
príjem vyšší ako platí výživné a v návrhu sám uviedol, že má príjem 1.500,- Eur. Poukázala na to, že otec
na pojednávaní dňa 21.03.2024 vyhlásil, že sa nemôže zamestnať, napr. ako vrátnik, lebo by sa nemal

kto starať o jeho zákazníkov a za 1.500 alebo 2.000,- Eur sa mu robiť neoplatí, na to súd iniciatívne
zistil, že vrátnici zarábajú 800,- Eur, čo by otcovi nepomohlo, ale opomenul vykonať ďalšiu myšlienkovú
operáciu, a to porovnanie príjmov otca z podnikania s týmto domnelým zárobkom vrátnika, pričom by
zistil, že vrátnik zarobí viac ako otec podnikateľ. Otec svojím výrokom, že za 1.500 alebo 2.000,- Eur sa
mu robiť neoplatí, spontánne odhalil svoje príjmové pomery. Nestotožnila sa s konštatovaním súdu prvej

inštancie o nízkej hodnote vozidiel otca, čo zo strany súdu označila za špekulatívne, najmä s ohľadom na
tú skutočnosť, že údajný invalid, ktorý predstiera, že trie biedu, vynakladá na svoje luxusné SUV Volvo
splátky úveru 189,95 Eur mesačne a cca 100,- Eur na naftu, teda ročne predstavujú splátky úveru sumu
2.279,40 Eur, čo je hodnota dvoch ojazdených Fabií 1. generácie, ktoré vozidlo by mu ako invalidovi
s príjmom pod životné minimum úplne stačilo. Na podnikanie má otec ešte aj dodávku a jeho družka

má ďalšie luxusné SUV. Mala za to, že otec na podnikanie nepotrebuje vozidlo typu SUV, najmä pokiaľ
nemá ani na platenie výživného.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhom na zvýšenie
výživného bude v celom rozsahu vyhovené.

16. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že s ním nesúhlasí a odvolaciemu súdu navrhuje, aby
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Mal za to, že strana matky súdne konania už
dlhodobo nevedie vecne, ale veľmi často osočujúco nielen voči nemu, ale i samotnému súdu. Uviedol,
že matka nikdy neakceptovala nič okrem svojich požiadaviek a svojich predstáv, pre ktoré nielenže
ignoruje zákonnú úpravu, ale znižuje sa k ľahko priehľadným manipuláciám (ako tej s navyšovaním

preddavkových platieb a zamlčaniu následného vracania stoviek Eur na preplatkoch), neštíti sa
spochybňovať a dehonestovať odbornosť lekárov, ktorí skonštatovali zhoršenie jeho zdravotného stavu,
ktoré viedlo až k jeho invalidite. Matku nezaujíma, že v tomto roku absolvoval už dve operácie
ramien (poškodený sval) a v zimných mesiacoch pôjde na tretiu operáciu. Spochybňuje u neho
zrealizované kontroly z ÚPSVaR (príspevok), SP (invaliditu) a DÚ (podnikanie) a ich závery, pričom

žiadna inštitúcia nikdy nezistila žiadne pochybenia, či už v rámci vyplácania príspevkov počas pandémie,
jeho zdravotného stavu, uznania invalidity (45%), či v účtovných dokladoch v rámci podnikateľskej
činnosti. Strana matky tak nekorektne, bez právnych argumentov spochybňuje zákonné rozhodnutia.
Poukázal na to, že matka svoje náklady i náklady dcér nadhodnotila nielen v tomto konaní, ale ajv minulom, čo skonštatoval aj súd. Tvrdil, že matka súdom zistený skutkový stav prekrúca a súd od
začiatku zavádza, dokonca klame a do jeho úst vkladá slová, ktoré na pojednávaní dňa 21.03.2024 a ani
inokedy nepovedal. Čo sa týka dĺžky konania, ktorú matka napáda, takéto predĺženie konania spôsobila

sama svojimi nedôvodnými návrhmi (dovolanie, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia). Ďalej
poukázal na to, že mu matka bránila v styku s dcérami a negatívne ich vedie voči nemu.
Uviedol, že v rámci dokazovania preukázal súdu všetky svoje príjmy, ktoré mal za dané obdobie,
predložil všetky účtovné doklady za obdobie rokov od 2019 do 2023, vrátane účtovnej závierky,
súvahy, účtovných výkazov, daňového priznania, peňažných denníkov, vysvetlil fakturáciu za práce

z pohľadu jednotlivých faktúr, t. j. tržieb, nákladov a dosiahnutého zisku za prácu, predložil všetky
doklady týkajúce sa finančného príspevku, ktorý mu bol vyplatený v čase pandémie ako aj doklady
o vyplatených nemocenských dávkach, či doklady o priznaní invalidného dôchodku. Poznamenal, že
matka relevantným (právnym) spôsobom nedokázala spochybniť účtovné doklady, neuviedla žiadne
konkrétne výhrady voči jednotlivým položkám nákladov vyplývajúcich z peňažných denníkov za celé
obdobie sporu. Mal za to, že si splnil svoju edičnú povinnosť a nie je dôvod na postup podľa § 63

ods. 1 Zákona o rodine. Ďalej uviedol, že k zmene majetkových pomerov na jeho strane nedošlo oproti
pôvodnému rozhodnutiu. Stále vlastní dom, ktorý nadobudol ešte pred uzatvorením manželstva, pričom
nejde o žiadnu vilu, ako uvádza matka, ale o klasický rodinný dom a sklad, v ktorom od začiatku
realizuje svoju podnikateľskú činnosť. Pre podnikateľskú činnosť využíva dve vozidlá, a to Volvo (14-
ročné) a Mercedes (16-ročné) s tým, že na Volvo si v minulosti vzal úver, ktorý bol v tom čase výhodný,

nejde o žiadne luxusné vozidlo, avšak nemá z čoho splatiť naraz zostatok úveru a kúpiť si Fabiu, ako
to navrhuje matka, na ktorej by len veľmi ťažko prevážal materiál na montáž a servis brán. Nemôže
si dovoliť kúpiť nové auto, tak, ako si kúpila matka. Hoci predložila doklad, že vlastníkom vozidla je jej
otec v ČR, mal za to, že išlo len o účelové konanie pre toto súdne konanie. Tým, že matka vozidlo
využíva ako vlastné, ale zároveň zaň neuhradila jeho kúpnu cenu (teda to, čo vlastník bežne hradí),

získala ďalší majetkový prospech (auto aj ušetrenie finančnej hodnoty). Uviedol, že matka má vedomosť
o jeho nepriaznivej finančnej situácii z dôvodu jeho zdravotných problémov, o úrazoch, ktoré mal
a ktoré vyústili do jeho invalidity. V roku 2016 zrušil prevádzku v Českej republike, v rokoch 2019-2020
prestal s kovovýrobou (výrobou brán – zdvíhanie ťažkého železa), ktorá bola podstatná časť jeho
predmetu podnikania z dôvodu jeho pretrvávajúcich bolestí a následnej dlhodobej práceneschopnosti.

Z dôvodu zrušenia kovovýroby a najmä pandémie došlo k rapídnemu poklesu dopytu, a tým aj výroby,
preto nemal možnosti ani schopnosti hradiť také vysoké výživné a podal návrh na zníženie výživného.
Výživné platil vždy riadne a včas, pretože si bol vedomý toho, že matka podá okamžite návrh na
exekúciu a trestné oznámenie. Uviedol, že nechodí na žiadne dovolenky, iba na rekonvalescenciu do
nemocnice po prekonaných operáciách. Možno by mu prospeli aj kúpele, avšak na to nemá finančné

prostriedky. Je pre neho katastrofické, keď mu z dôvodu pretrvávajúcich bolestí pravého ramena opäť
na magnetickej rezonancii zistili poškodenie kĺbu na pravom ramene (po jednej operácii) a v zimných
mesiacoch ho čaká opäť ďalšia operácia. Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav. V dôsledku
rozmliaždenia ľavej ruky (implantovanie kovovej dlahy do ruky) mu začali tŕpnuť prsty na ľavej ruke,
bola mu diagnostikovaná artróza prstov oboch rúk, stredne ťažké obmedzenie hybnosti ľavého zápästia

a parestézie inerv. povrchovej vetvy s obmedzením/oslabením úchopovej schopnosti ľavého palca 50%
a syndróm karpalného tunela. V dôsledku pádu z rebríka v roku 2018 na kamennú podlahu u neho
došlo k obmedzeniu predklonu 70 st., bolo mu diagnostikované vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice,
chronická poúrazová bolesť hlavy, problémy s tlakom, tetánia, spondylóza a spondylatróza chrbtice
(degeneratívne ochorenie medzistavcov chrbtice). Má problémy s trávením, zhoršil sa mu zrak a pre

problémy s pamäťou navštevuje psychológa. Zhoršenie jeho zdravotného stavu (pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť takmer o polovicu – 45%), neustále podnety zo strany matky, napádanie
zo strany jej právneho zástupcu a obavy z finančnej situácie ho dostali do ťaživej životnej situácie,
čo sa odzrkadľuje na jeho psychike a vedie k ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu. Nemôže
zdvíhať ťažšie bremená (17-22 kg), vykonávať prácu v predklone, vo vynútenej polohe, vo vlhku, chlade,

pri striedaní teplôt pracovného prostredia. Záver z Instagramu, na ktorý matka neustále poukazuje –
cvičenie s činkami – je z obdobia pred rokom 2018, kedy mu to bolo doporučené lekárom.
Tvrdil, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach sa podieľať na výžive detí výživným stanoveným
v pôvodnom rozhodnutí, nie to ešte v rozsahu požadovanom matkou. Poukázal na to, že mu pribudla
vyživovacia povinnosť k maloletej O. (1,5 roka), ktorá má zdravotné problémy s dolnými končatinami

a pravidelne chodí k fyzioterapeutovi.
Poukázal na to, že životná úroveň matky oproti pôvodnému rozhodnutiu vzrástla, jej príjem sa zvýšil
o 50%, býva v 4-izbovom byte a bezplatne užíva osobné motorové vozidlo zn. Seat Ibiza, za ktoré
podľa jej slov nemusela nič zaplatiť a nemusí nič splácať, čo možno chápať aj ako benefit. Od roku2015 hradil výživné na dcéry, ktoré pokrylo celé ich oprávnené potreby, čo dokazujú predložené náklady
matky, a na sporiaci účet každej dcére zasielal po 50,- Eur mesačne, čo znamená, že každá má
vytvorenú rezervu na štúdium vo výške viac ako 4.800,- Eur. Podľa tvrdenia matky je zdravotný stav detí

rovnaký ako v čase pôvodného rozhodnutia. Rovnako je to aj v prípade mimoškolskej činnosti, keď obe
navštevovali tanečný krúžok a doučovanie z anglického jazyka. Oproti pôvodnému rozhodnutiu naopak
prišlokzníženiunákladovnaZUŠ,ktorúužnenavštevujú.Nechodianahrunagitareaaninadoučovanie
z matematiky. Podľa lekára nie je schopný vykonávať prácu v takom rozsahu ako pri predchádzajúcom
určení výživného. Potreby detí sú nepochybne dôležité, avšak ich zabezpečenie nemôže byť na úkor

jeho zdravia, na ktoré má nespochybniteľné ústavné právo.

17. Matka v odvolacej replike uviedla, že o otcov zdravotný stav a jeho vplyv na jeho príjmy sa živo
zaujíma, práve preto poukazuje na rozpory v lekárskych správach, ako aj konania otca. Všimla si, že
otec „sponzoruje“ svojho praktického lekára a poukázala na skutočnosť, že otcovi sa v dôsledku získania
invalidného dôchodku príjmy zvýšili. Mala za to, že akýkoľvek výsledok kontroly nemôže nič zmeniť na

bizarnej skutočnosti, že otec, ktorý za celé svoje podnikanie platil iba symbolickú daň z príjmu alebo
neplatil žiadnu daň, poberal tzv. covidovú náhradu príjmu, pričom otec je nielenže celoživotný daňový
čierny pasažier, ale počas covidu sa dostal ešte aj do pozície daňového príživníka tým, že poberal
náhradu príjmu, ktorý mu však vôbec neušiel, pretože jeho podnikanie je štandardne málo ziskové.
Bola toho názoru, že dôležitým pre toto konanie je to, že v dôsledku poberania covidovej podpory

a invalidného dôchodku sa otcovi príjem zvýšil. Samotné príjmy z podnikania mu neklesli, lebo mu
nemalo čo klesnúť. Pokiaľ ide o daňovú kontrolu, uviedla, že táto bola skutočne iba symbolická a pre
toto konanie úplne irelevantná, pričom zistila iba to, že otec správne zaúčtoval všetky doklady, ktoré si
zaradil do účtovníctva, čo je, mimochodom, skutočný zázrak, pretože platí princíp, že daňová kontrola
„musí“ niečo nájsť, aj keby to bolo iba marginálne pochybenie. Daňová kontrola však z podstaty veci

nemôže zistiť príjmy, ktoré sú nepriznané, nezaradené do účtovníctva. Takéto zatajené príjmy, a teda
daňový únik môže zistiť iba kriminálne vyšetrovanie, ktoré však v prvotnej fáze prebieha utajovane, nie
ako daňová kontrola. Mala za to, že otcove podnikanie vykazuje indície krátenia dane, pretože jeho
majetkové pomery a jeho výdavky ani len približne nezodpovedajú jeho zdaneným príjmom. Uviedla, že
výživné požaduje z fikcie príjmu, pretože skutočný príjem otca nepozná. Poprela tvrdenia otca, že by mu

bránila v styku s dcérami. Pokiaľ ide o vzťahy otca s deťmi a ich zlepšenie, základom je to, aby sa s nimi
otec začal stretávať, o čo však otec záujem nemá. Tvrdila, že problém nie je v účtovných dokladoch,
ktoré otec predložil, ale v tých, ktoré nepredložil, pretože ich zrejme ani nevyhotovuje, pričom sú to práve
doklady, ktoré by osvetlili z čoho otec žije, keď všetky svoje deklarované príjmy pošle ako výživné deťom.
Táto skutočnosť je zrejmá aj z peňažných denníkov, v ktorých sú položky „osobná spotreba“ ešte nižšie,

ako otcom deklarovaný zisk. Bola toho názoru, že otcova ekonomická aktivita zjavne prebieha mimo
oficiálneho účtovníctva. Tvrdila, že otcov „klasický rodinný dom“ je v skutočnosti dvojpodlažná vila so
zastavanou plochou 178 m2 a s dvoma bytmi, ktoré otec užíva. Počas tohto konania si na pozemku
vybudoval ešte aj garáž so zastavanou plochou 56 m2, samozrejme využil materiál, ktorý mu zostal
zo stavby rodinného domu, pričom predtým z tohto materiálu postavil aj dielňu. Kládla si otázku, koľko

staviebeštetaktovznikne,hocinevadí,žetentomateriálbolnakúpenýzúčelovéhoúveruŠtátnehofondu
rozvoja bývania, ktorý sa mal použiť výlučne na stavby na bývanie v zmysle predloženého projektu. Mala
za to, že otec si zakúpil luxusné SUV, ktoré vôbec nepotrebuje a je úplne jedno, aké staré je toto luxusné
vozidlo, dôležité je, že otec zaň platí mesačnú splátku 189,95 Eur, pričom riešenie je jednoduché, a síce
Volvo predať, z kúpnej ceny splatiť úver a kúpiť si za 1.000,- Eur Škodu Fabiu 1. generácie. Podľa jej

názoru neobstojí otcova argumentácia týkajúca sa toho, že Volvo nemôže nahradiť Fabiou, pretože by
sa mu do Fabie nezmestil materiál na montáž a servis brán, pretože na vozenie materiálu má predsa
dodávku Mercedes. Tvrdila, že otcove zdravotné problémy mu nijako nebránia venovať sa kulturistike
a nijako negatívne sa neprejavili v ekonomických výsledkoch jeho podnikania, na účely stanovenia
výživného sú preto irelevantné. Ďalej uviedla, že jej príjem sa zvýšil adekvátne vývoju priemernej mzdy,

jej relatívna príjmová úroveň zostala prakticky rovnaká. Byt, v ktorom býva je nájomný, mestský, za
ktorý platí nájomné, nemá 4 izby, ale len dve, podlahová plocha je spolu 71 m2. Motorové vozidlo Seat
Ibiza patrí jej otcovi, ktorý si kúpil nové auto a staré jej dal do užívania, aby jej pomohol, pretože vozidlo
nevyhnutne potrebuje na každodenné dochádzanie do zamestnania v ČR.

18. Otec v odvolacej duplike uviedol, že odvolacia replika matky je prejavom arogancie a cynizmu,
nielen voči jeho osobe, ale aj voči každému, kto jej zavádzaniu neuveril. Bol toho názoru, že strana
matky vo svojich vyjadreniach a podaniach hrubo zavádza, nedokáže spochybniť odborné argumenty
(lekárov, vrátane posudkového lekára, finančnej správy, a pod.) a snaží sa ich nezmyselne vyvrátiťna základe vlastných laických tvrdení. Označil za smutné, že matku nezaujíma jeho zdravotný stav,
a keď tak iba z pohľadu, akým spôsobom môže zarobiť peniaze na uspokojovanie jej potrieb. Tvrdil,
že pri porovnaní nákladov deklarovaných matkou sa preukázalo, že všetky náklady na deti v podstate

pokrýval doteraz plateným výživným, bez účasti matky a jej náklady nad úrovňou príjmov preukazujú
buď to, že sú nadhodnotené alebo má iné príjmy (napr. masérske služby), ktoré v rámci konania
nepriznala. Bol toho názoru, že absencia argumentov na strane matky je tak výrazná, že predkladá
jeho fotografie z obdobia na prelome rokov 2018-2019 (cvičenie kulturistiky) a tvrdí, že kulturistiku
vykonáva aj v súčasnosti. Pri takomto spôsobe vedenia dokazovania nejde o vecné, ale o naopak

hrubo zavádzajúce, nepravdivé a emotívne nezvládnuté konanie z jej strany. Odvolaciu repliku matky
vnímal ako výsmech svojho vyjadrenia. Poukázal na to, že strane matky muselo byť jasné, že dňa
16.05.2024 súd na pojednávaní vo veci rozhodne (na predchádzajúcom pojednávaní odzneli záverečné
reči) a i napriek tomu dňa 06.05.2024 podala už druhú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky,
ako na postup prvoinštančného i odvolacieho súdu, len aby natiahla čas. Ústavný súd Slovenskej
republiky opäť sťažnosť dňa 10.09.2024 odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť. Potvrdil, že ho súd

uznal za vinného z marenia spravodlivosti na tom základe, že spolu s ostatnými faktúrami, ktorými
dokladoval kúpu majetku v konaní o vyporiadanie BSM, predložil do spisu v roku 2019 aj faktúru
vystavenú obchodnou spoločnosťou H., J. v roku 2006 na kúpu interiérových dverí vo výške 67.500,- Sk.
K faktúre doložil príjmový pokladničný doklad vo výške 67.000,- Eur, namiesto 67.000,- Sk. Tento doklad
mu vystavila spoločnosť H. ako duplikát, potom, čo ju oslovil na zdokladovanie, že tieto dvere zakúpil

eštepredmanželstvom.SvedkyňaH.,konateľkaaspoločníčka,vrámcisvojejvýpovedeuviedla,žeEurá
uviedla omylom, keď sa na ňu obrátil s prosbou o vystavenie kópie dokladu a doklad vystavovala podľa
účtovných dokladov spoločnosti, pričom pravosť dokladu vystaveného svedkyňou spochybnená nebola,
tzn.znalecnepotvrdilaniverziuprokuratúry.TrestnékonaniezpodnetuexmanželkyboloOČTKpôvodne
2x odmietnuté a 1x zastavené. Uviedol, že mzda vrátnika nie je vo výške 1.500-2.000,- Eur, ako tvrdí

matka, keďže funkciu vrátnika v obchodných spoločnostiach vykonáva SBS s priemernou mesačnou
mzdouvovýškecca760,-Eur.ÚlohouSBS-káraniejesedieťnavrátnici,akotonazvalastranamatky,ale
kontrolovať a strážiť objekt, robiť obchôdzky najmä v nočných smenách, vykonávať kontroly, evidenciu
osôb a motorových vozidiel vstupujúcich a odchádzajúcich z areálu a pod., navyše osoba vykonávajúca
túto funkciu musí byť zdravotne a fyzicky spôsobilá (skúšky a zdravotná previerka). Poukázal na to, že

jeho zdravotný stav si vyžaduje ďalšiu operáciu pravého ramena, čo uviedol aj na pojednávaní. Čaká na
termín operácie, ktorý by mal byť v zimných mesiacoch. Mal za to, že všetky komentáre, ako aj úkony
právnej služby zo strany právneho zástupcu matky sledovali len jeden cieľ, a to robiť prieťahy v súdnom
konaní,aksatonevyvíjalovzmyslejehopredstávizacenuspôsobeniaťažkostisúdu.Uviedol,žedetisú
od rozvodu negatívne matkou vedené voči nemu, počas styku ho matka pred nimi vždy zosmiešňovala,

voči všetkému mala výhrady, všetko komentovala, všetko bolo zlé. Nechcel sa stretávať s matkou, ale
s deťmi, čo mu nechcela umožniť. Deti o neho postupne stratili záujem a od minulého roka nenavštevujú
ani jeho rodičov, ku ktorým dovtedy chodili, keď mali sviatok alebo s vysvedčením pre darček.

19.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP)pozistení,žeodvolaniebolopodané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolaciedôvody(§365ods.1 CSP),preskúmalrozsudoksúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom
(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v
spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné

čiastočne zmeniť (§ 388 CSP).

20. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol návrh otca na zníženie výživného na
každé maloleté dieťa na sumu 150,- Eur mesačne počnúc dňom 11.09.2020 a návrhy matky na zvýšenie
výživného na maloleté deti na sumu 270,- Eur mesačne na každé dieťa, z toho 220,- Eur ako bežného

výživného a 50,- Eur na tvorbu úspor počnúc od 01.01.2020, následne na maloletú A. na sumu 500,-
Eur mesačne a na maloletú C. na sumu 600,- Eur mesačne počnúc od 01.01.2023, a neskôr na maloletú
A. na sumu na sumu 600,-Eur mesačne a na maloletú C. na sumu 700,- Eur mesačne počnúc od
01.09.2023, so súčasným zrušením povinnosti otca poukazovať časť výživného na tvorbu úspor.21. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej
inštancie.

22. Maloleté deti počas odvolacieho konania nadobudli dňa XX.XX.XXXX plnoletosť a na základe výzvy
odvolacieho súdu oznámili, že trvajú na všetkých návrhoch ich matky i na ňou podanom odvolaní.

23. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej

inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre posúdenie dôvodnosti návrhov rodičov
na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti otca k deťom. Berúc do úvahy dôkazy vykonané súdom
prvej inštancie, dospel odvolací súd k čiastočne odlišnému právnemu posúdeniu otázky určenia dňa, od
ktorého sa znižuje vyživovacia povinnosť otca k deťom ako aj otázky výšky zníženého výživného na deti.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

31. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

32. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

33. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

35. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.36.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

37. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 CMP predstavuje
práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia
o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku
výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní

s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená
buď subjektívne, a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne,
vývojom životných nákladov.

38. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, preto súd
musí podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a

porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného
je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu
k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav,
schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou
dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými

aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti,
možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť
k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to
v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych
pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj

situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú
jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje
navonok.

39. Naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.

k. 6P/184/2014-298 zo dňa 07.12.2015, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a na čas po
rozvode boli maloleté deti A. a C. zverené do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu
každého dieťaťa sumou vo výške 220,- Eur mesačne, z toho 170,- Eur ako bežné výživné a 50,- Eur
na tvorbu úspor na ich osobitné účty. Súd zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi, návrh otca

na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol a rozhodol o trovách konania.
Rozsudok v časti výživného na maloleté deti v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
23CoP/17/2016 - 347 nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2016. V tom čase boli maloleté deti žiačkami
3. triedy Základnej školy v F.. Matka bola zamestnaná v spoločnosti I. H., J. kde dosahovala priemerný
mesačný netto príjem vo výške 14.329,- Kč (530,21 Eur). Maloletá A. sa stravovala v škole, za obedy sa

platilo 22,- Eur mesačne. Maloletá trpela na atopický ekzém a navštevovala alergologickú ambulanciu,
pričom sa jednalo o sezónny problém, alergia na peľ a chlad. Navštevovala tanečný krúžok. Maloletá C.
sastravovalavškole,zaobedysaplatilo22,-Eurmesačne.Maloletámalaatopickýekzém,navštevovala
tanečnýkrúžok.Medzipravidelnévýdavkymatkysúvisiacesozdravotnýmstavommaloletýchdetípatrilo
zakupovanie lieku Preventan Junior a Omega 3 na posilnenie imunity v sume 20,- Eur mesačne na

každé dieťa. Otec býval v rodinnom dome, ktorý bol v jeho osobnom vlastníctve. Užíval dva osobné
automobily, ktoré mal na leasing. Za Škodu Octaviu, rok výroby 2005, mesačne splácal 122,37 Eur a za
Mercedes, rok výroby 2008, mesačne splácal 220,03 Eur. Otec ďalej splácal úver zo ŠFRB vo výške
150,33 Eur mesačne. Bol živnostníkom, v roku 2000 zriadil aj odštepný závod zahraničnej právnickej
osoby so sídlom K. XXXX, L. M. G., zápis závodu trval. Z daňového priznania za rok 2013 mal súd

preukázané, že jeho mesačný príjem bol vo výške 124,35 Eur a za rok 2014 bol vo výške 192,67 Eur.
Daňové priznanie z ČR otec nepredložil, uviedol, že z tejto podnikateľskej činnosti nemá príjem. Otcove
výdavky boli vo výške 1.006,70 Eur mesačne. V súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine bol vyzvaný na
preukázanie svojich príjmov, čo nesplnil, a preto súd vychádzal z domnienky, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima (3.961,80 Eur).

40. V predmetnom konaní o návrhoch rodičov na zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca na deti
(otec sa domáhal zníženia výživného a matka zvýšenia výživného) súd prvej inštancie z vykonaného
dokazovania zistil, že odštepný závod G. B. – B. bol vymazaný ku dňu 09.03.2016 z registra. Otecje doposiaľ živnostníkom, ktorému bol vyplácaný finančný príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“-
Opatrenie č. 2 v 10/2020 v sume 450,- Eur, 11/2020 v sume 270,- Eur, 12/2020 v sume 270,- Eur, 2/2021
v sume 870,- Eur, 3/2021 v sume 690,- Eur, 5/2021 v sume 870,- Eur, 6/2021 v sume 870,- Eur, 7/2021

v sume 300,- Eur, 10/2021 v sume 540,- Eur. Otec poberal nemocenské dávky v mesiacoch 11/2020
v sume 167,40 Eur, 12/2020 v sume 267,90 Eur, 01/2021 v sume 267,90 Eur, 02/2021 v sume 242,-
Eur, 03/2021 v sume 267,90 Eur, 04/2021 v sume 43,30 Eur, 11/2021 v sume 18,30 Eur, 12/2021 v
sume 283,30 Eur, 01/2022 v sume 283,30 Eur, 11/2023 v sume 96,10 Eur, 12/2023 v sume 318,20
Eur, 01/2024 v sume 318,20 Eur. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava z 31.01.2022

vyplývalo, že otcovi vznikol od 03.01.2022 nárok na invalidný dôchodok v sume 166,30 Eur, z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Od
01.07.2023 mu bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 205,80 Eur a v súčasnosti na sumu 212,30 Eur
mesačne. Z daňového priznania za rok 2019 mal súd preukázané, že otec mal základ dane 3.495,81 Eur,
daň 0,- Eur, čo predstavuje priemerný mesačný netto príjem vo výške 291,- Eur. Z daňového priznania
otca za rok 2020 mal súd preukázané, že otec mal základ dane 1.019,71 Eur a daň bola vo výške 0,-

Eur, čo by predstavovalo jeho mesačný príjem vo výške 85,- Eur. Z daňového priznania otca za rok
2021 mal súd preukázané, že otec mal základ dane 5.641,42 Eur a daň bola vo výške 214,70 Eur, čo by
predstavovalo jeho mesačný príjem vo výške 452,- Eur. Z daňového priznania otca za rok 2022 mal súd
preukázané, že otec mal základ dane 5.974,01 Eur a daň bola vo výške 265,- Eur, čo by predstavovalo
jeho mesačný príjem vo výške 475,- Eur. Z daňového priznania otca za rok 2023 mal súd preukázané,

že príjmy otca predstavovali celkom 60.415,- Eur a výdavky celkom 81.018,- Eur s tým, že výsledok
hospodárenia bol v state – 20.603,11 Eur. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX vyplývalo, že otec je
vlastníkom rodinného domu - byt č. 1 v podiele 1/1 a B. I. (sestra otca) je vlastníčkou rodinného domu
- byt č. 2 v podiele 1/1, ktorý sa nachádza na parc. č. 783/3 obec F., k.ú. F.. Z výpisu z Listu vlastníctva
č. XXXX pre obec F., k.ú. F. vyplývalo, že otec je vlastníkom nehnuteľností: parc. č. 783/3, orná pôda vo

výmere 965 m2, parc. č. 783/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 178 m2, parc. č. 783/7, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 82 m2, parc. č. 783/8, ostatná plocha o výmere 56 m2, parc. č. 783/9, orná
pôda o výmere 1.184 m2, stavby - kancelárske priestory a sklad súp. č. XXXX na parc. č. 783/7 v podiele
1/1. Otec aj naďalej býva v rodinnom dome, ktorý má dve bytové jednotky, jednu vlastní on a druhú jeho
sestra, ktorá v dome od roku 2005 nebýva, otec užíva celý dom. Daň z nehnuteľností platí otec a od

roku 2018 spláca aj úver za sestru, keďže ona v dome nebýva. Otec vyčíslil svoje mesačné náklady v
sume cca 500,- Eur a výživné na dve maloleté deti spolu v sume 440,- Eur. Mesačne platí leasingovú
splátku za vozidlo zn. Volvo, rok výroky 2010, v sume 189,95 Eur, ktoré si zakúpil pred troma rokmi,
pri kúpe ktorého uhradil akontáciu vo výške 1.500,- Eur. Naďalej vlastní vozidlo zn. Mercedes, leasing
je uhradený. Vozidlo zn. Škoda Octavia predal pred troma rokmi za cenu 1.450,- Eur. Otcovi pribudla

vyživovacia povinnosť k maloletej O. B., nar. XX.XX.XXXX.
Matka je zamestnaná u totožného zamestnávateľa, u ktorého dosiahla v roku 2020 priemerný mesačný
čistý príjem v sume 19.813,- Kč (762,- Eur), v roku 2021 v sume 25.993,- Kč (1.039,- Eur), v roku 2022
v sume 25.393,- Kč (1.015,- Eur), v roku 2023 vo výške 28.575,- Kč (1.143,- Eur). Od 01.01.2024 došlo k
zlúčeniu spoločnosti, nástupnícka spoločnosť je H. K. I., Q.. Matka má naďalej pracovisko v P., navýšenú

mzdu o 3.000,- Kč (zložka prémie) a 1x ročne jej bol vyplácaný daňový bonus, v roku 2020 v sume
34.728,- Kč (: 12 = 2.894,- Kč, t. j. 115,76 Eur), v roku 2021 v sume 37.584,- Kč (:12 =3.132,- Kč,
t. j. 125,28 Eur), v roku 2022 v sume 38.684,- Kč (: 12= 3.223,- Kč, t. j. 129,- Eur). V roku 2020 bol
priemerný mesačný netto príjem matky v sume 22.707,- Kč (19.813 + 2.894), t. j. 908,28 Eur, v roku
2021 v sume 29.125,- Kč (25.993 + 3.123), t. j. 1.165,- Eur, v roku 2022 v sume 28.616,- Kč (25.393 +

3.223), t. j.1.144,64 Eur. Za rok 2023 matke daňový bonus ešte nebol vyplatený. Nepribudla jej ďalšia
vyživovacia povinnosť. Býva s deťmi v byte, za ktorý platila v roku 2021 mesačné poplatky za nájom
175,- Eur, za elektrinu 26,- Eur, za plyn 80,- Eur, za internet 13,50 Eur, t. j. spolu v sume 294,50 Eur.
Deťom dobíja mobilné telefóny, každému v sume 8,- Eur. Za lieky pre deti a pre seba zaplatí mesačne
60,- Eur. Deťom zakupuje rôzne vitamíny, probiotiká a prípravky na akné. Výdavky jej vznikajú taktiež v

súvislosti s cestovaním do zamestnania, vozením detí k lekárom a na ich voľnočasové aktivity v sume
195,- Eur mesačne. V roku 2022, 2023 matka vyčíslila mesačné náklady nasledovne: nájom v sume
177,- Eur, elektrina v sume 40,- Eur, plyn (zálohové platby) v sume 100,- Eur, internet v sume 15,30 Eur,
t. j. spolu v sume 332,30 Eur. Na základe vyúčtovacích faktúr za spotrebu plynu, ktoré matka doložila
bolo zrejmé, že v roku 2020 mala preplatok v sume 524,- Eur, v roku 2021 v sume 526,41 Eur a v roku

2022 v sume 444,72 Eur, z čoho vyplývalo, že skutočné mesačné náklady na plyn mala matka nižšie, a
to v sume 56,- Eur. Výdavky za pohonné hmoty predstavovali sumu 240,- Eur mesačne.
V čase podania návrhu otca na zníženie výživného boli maloleté žiačkami 8. ročníka základnej školy,
v školskom roku 2021/2022 navštevovali 9. ročník základnej školy a za obedy v škole matka platilasumu 30,- Eur mesačne. Naďalej obe navštevovali tanečný krúžok - tanečnú skupinu ENDY, chodili na
súťaže a jedenkrát za rok na sústredenie, za ktoré sa platilo 50,- Eur za každú. Za tanečný krúžok matka
platí deťom ročný poplatok za obe v sume 100,- Eur. S tanečnou skupinou chodia na súťaže, zúčastnili

sa európskeho pohára na Balatone, za ktorý matka zaplatila deťom poplatok spolu 200,- Eur, okrem
toho im musela poskytnúť vreckové. Poplatky sa zaplatia za tri súťaže, ostatné uhrádza ZUŠ. Ďalšie
výdavky vznikajú matke v súvislosti so zakupovaním oblečenia na tanečný krúžok, obuvi, kostýmov.
Deťom od posledného súdneho rozhodnutia pribudla voľnočasová aktivita - ZUŠ hra na gitare, od 7.
ročníka základnej školy s mesačným poplatkom 14,- Eur za obe deti. Obe deti sa učili hrať na gitaru od 7.

do 9. ročníka základnej školy, za čo každej matka polročne platila sumu 35,- Eur. Naďalej obe chodili na
doučovanie z anglického jazyka, za čo matka platí spolu 36,- Eur mesačne. Deti chodili na doučovanie
z matematiky, prípadne majú konzultácie cez Messenger. Poplatok matka uviesť nevedela. V roku 2020
sa obe zúčastnili lyžiarskeho výcviku, za ktorý matka zaplatila spolu sumu 100,- Eur a za zapožičanie
lyží sumu 74,- Eur. Za nákup oblečenia na lyžiarsky výcvik deťom matka zaplatila sumu 2.270,- Kč.
Deti navštevujú cyklistický krúžok, za ktorý sa poplatok neplatí, poplatok sa platí iba za ubytovanie,

ak idú na výlet, pričom naposledy matka za ubytovanie oboch detí v Zlatníckej doline zaplatila spolu
sumu 50,- Eur. V decembri 2021 z dôvodu dištančného vzdelávania matka deťom kúpila počítač, za
ktorý zaplatila sumu 8.523,- Kč. Obe deti majú nasadený zubný strojček, časť nákladov matke prepláca
poisťovňa. Na maloletú C. matke nebola poisťovňou preplatená suma 332,- Eur. Maloletá A. bola len na
začiatku liečby, za zubný strojček matka zaplatila 72,25 Eur, ktoré jej neboli preplatené. Obe maloleté

navštevujú od 01.09.2022 stredné školy, C. navštevuje Cyrilo-Metod. gymnázium a SŠP v Brne, býva na
internáte. A. navštevuje SŠ J. Čabelku v Holíči, pedag. odbor. V škole majú prax, odmenu nepoberajú
a ani štipendium.
Maloletá C. chodieva domov na víkendy. Cestuje vlakom, cestovné je v sume 18,- Eur mesačne. Počas
týždňa býva na internáte, poplatok je od 9/2022 v sume 1.320,- Kč (52,80 Eur) mesačne. Za obedy v

škole platí mesačne sumu 1.000,- Kč (40,- Eur), 02 paušál je v sume 638,- Kč (26,- Eur), raňajky a večere
sú v sume 1.000,- Kč (40,- Eur). V roku 2022 bolo školné - ročný poplatok v sume 5.600,- Kč (224,- Eur,
t. j. 18,66 Eur mesačne), v roku 2023 v sume 6.400,- Kč (256,- Eur, t. j. 21,33 Eur mesačne). Mesačné
náklady na maloletú C. počas školského roka v súvislosti so školou, cestovaním a stravou predstavujú
sumu cca 200,- Eur. C. trpí na atopický ekzém, navštevuje kožnú ambulanciu v Skalici, užíva lieky, ktoré

sú hradené poisťovňou. V roku 2022 navštevovala ZUŠ - hru na gitare s ročným poplatkom v sume 70,-
Eur. Navštevuje ZUŠ F. - tanečný odbor s ročným poplatkom za rok 2022 v sume 50,- Eur, za rok 2023
v sume 80,- Eur a za rok 2024 v sume 80,- Eur. Zakúpenie kostýmov v roku 2022 predstavovalo sumu
50,- Eur. V roku 2022 bola na lyžiarskom výcviku s poplatkom 8.000,- Kč (320,- Eur) a výlete s poplatkom
1.500,- Kč (60,- Eur).

Maloletá A. má obedy v škole, za ktoré sa v roku 2022 platila suma 40,- Eur mesačne a v roku 2023
suma 44,- Eur mesačne. V roku 2021 mala helikobaktera, musí jesť veľa zeleniny, ovocia, rýb. Keď príde
domov, matka jej dáva plnohodnotnú stravu. Cestovné do školy je v sume 26,- Eur mesačne, vreckové
v sume 40,- Eur mesačne. Chodí na doučovanie z anglického jazyka s poplatkom vo výške 21,- Eur
mesačne. Mesačné náklady na maloletú A. počas školského roka v súvislosti so školou, cestovaním,

obedmi, doučovaním z anglického jazyka predstavujú sumu 127,- Eur. A. má problémy so zrakom, má
špeciálne upravené okuliare, za ktoré zaplatila v roku 2023 sumu 120,- Eur. V roku 2022 navštevovala
ZUŠ - hru na gitare s ročným poplatkom 70,- Eur. Za školské pomôcky jej matka v roku 2022 zaplatila
sumu 150,- Eur a v roku 2023 sumu 200,- Eur. V roku 2022 bola na výlete v Prahe s poplatkom
v sume 70,- Eur a vreckovým v sume 30,- Eur, trhy vo Viedni stáli 30,- Eur. ZUŠ F. - tanečný odbor je s

ročným poplatkom v roku 2022 v sume 50,- Eur, v roku 2023 v sume 80,- Eur, v roku 2024 v sume 80,-
Eur. Zakúpenie kostýmov v roku 2022 bolo v sume 50,- Eur. V roku 2023 bola na lyžiarskom výcviku
s poplatkom v sume 110,- Eur.
Obe maloleté bývajú často choré (jedná sa o sezónne ochorenia) s čím je spojené zakupovanie
vitamínov. Obe deti sa učili hrať na gitaru do 7. do 9. ročníka základnej školy s polročným poplatkom

vsume35,-Eurnadieťa.Vroku2022boliočkovanéprotirakovinekrčkamaternice,začomatkazaplatila
sumu 247,50 Eur.

41. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci tým, že svoje
dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností, podstatných pre rozhodnutie o návrhoch

rodičov na zmenu vyživovacej povinnosti otca k deťom z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb
detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú obe deti plne odkázané,
a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so
skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom, t.j. rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 6P/184/2014-298 zo dňa 07.12.2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/17/2016-347 zo dňa 18.04.2016. Zo skutočností zistených súdom
prvej inštancie odvolací súd dospel k totožnému záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo

k zmene pomerov na strane rodičov i detí, ktoré bolo potrebné premietnuť do výšky výživného.

42. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý správne (po
preukázanej zmene pomerov účastníkov konania) dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu otca
na zníženie výživného k deťom, keď prihliadol na zhoršenie zdravotného stavu otca, ktorý bol dlhodobo

práceneschopný (od novembra 2020) a poberal nemocenské dávky, pričom zhoršenie jeho zdravotného
stavu malo za následok pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% a dokonca odo
dňa 03.01.2022 bola konštatovaná jeho invalidita a bol mu zároveň priznaný invalidný dôchodok vo
výške 166,30 Eur mesačne. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom individualizoval situáciu otca
z hľadiska jeho zdravotného stavu a následkov z toho vyplývajúcich – nemožnosti vykonávania práce
v predklone, vo vynútenej polohe, zdvíhania bremien ťažších ako 17-22 kg, vo vlhku, chlade, so

striedaním teplôt pracovného prostredia. Správnym bol aj jeho postup, keď pri rozhodovaní o výživnom
otcanadetinevzaldoúvahylenjehonízkepríjmyzpodnikateľskejčinnostipodľapredloženýchdokladov
(daňové priznania, účtovné závierky, peňažné denníky), ale vychádzal z jeho možností a schopností pri
súčasnom reflektovaní na jeho zhoršený zdravotný stav (čiastočnej invalidity).
Na strane matky došlo k zvýšeniu jej priemerného mesačného príjmu, v roku 2020 o sumu 8.378,- Kč

(335,- Eur), v roku 2021 o sumu 14.800,- Kč (592,- Eur), v roku 2022 o sumu 14.287,- Kč (571,- Eur), v
roku 2023 o sumu 14.246,- Kč (569,- Eur). Na maloleté deti poberala prídavky v roku 2022 spolu v sume
60,- Eur mesačne a v roku 2023 spolu v sume 120,- Eur mesačne.

43. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie v predmetnej veci neaplikoval § 63

ods. 1 Zákona o rodine a nevychádzal z fikcie príjmu povinného rodiča (otca), ktorý je 20-násobkom
sumy životného minima, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so súdom prvej inštancie v tom,
že aplikácia fikcie príjmu povinného rodiča podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine bola v predmetnej
veci vylúčená, pretože otec si splnil svoju edičnú povinnosť a predložil súdu relevantné dokumenty
potrebné na zhodnotenie výsledkov jeho podnikateľskej činnosti (daňové priznania, účtovné závierky,

peňažné denníky), pričom vykonaným dokazovaním neboli preukázané skutočnosti svedčiace o takej
nadštandardnej životnej úrovni otca, ktoré by odôvodňovali ďalšie hĺbkové skúmanie jeho príjmov
a výdavkov súvisiacich s podnikaním. Súd prvej inštancie pritom správne poukázal na protokol
Daňového úradu Trnava zo dňa 06.04.2023 z vykonanej finančnej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby
podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za kalendárny rok 2021,

ktorého záverom bolo, že u kontrolovaného daňového subjektu (otca) neboli zistené žiadne porušenia
vyššie uvedeného zákona, ako aj na to, že preskúmaním jednotlivých položiek z peňažných denníkov
nezistil žiadne neprimerané príjmy, resp. výdavky, v rámci možnosti súdu tieto položky preskúmať.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v ustanovení § 63 ods. 1 Zákona o rodine sa argumentuje
snaha zabezpečiť dieťaťu jeho práva a viaže použitie právnej domnienky len na prípady, kedy rodič

zo špekulatívnych dôvodov vôbec nepredloží podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov,
resp. ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní. Nie je tým však dotknuté oprávnenie súdu vyžiadať
si podklady od daňového úradu aj z vlastného podnetu s poukazom na vyhľadávaciu zásadu. Ak
rodič, majúci príjmy z inej než závislej činnosti, predloží súdu doklady za účelom preukázania jeho
príjmov a súd tieto podklady nepovažuje za úplné, teda postačujúce, súd nemôže bez oznámenia

tejto skutočnosti a umožnenia rodičovi doložiť potrebné doklady dospieť k záveru, že rodič si nesplnil
povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a priemerný mesačný zárobok
určiť za pomoci fikcie v podobe 20-násobku sumy životného minima. Ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona
o rodine totiž neuvádza, aké konkrétne dôkazy treba predložiť na preukázanie príjmov z inej než
závislej činnosti a ktoré z nich treba považovať za postačujúce na preukázanie týchto príjmov. Súdy

považujú za základný dôkaz na preukázanie týchto príjmov spravidla daňové priznanie za príslušné
kalendárne obdobie, prípadne ďalšie účtovné dokumenty, ktoré je daňovník povinný viesť podľa zákona
č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
138/2015z26.05.2016).Aksirodičuvedenépovinnostinesplní,nastupujedomnienka,resp.fikciapríjmu
povinného obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití, ani nie je povinný upozorňovať

povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností.
Aplikácia právnej domnienky príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine sa týka len tých prípadov, kedy si
konajúci súd nie je schopný urobiť správny záver o kompletných pomeroch povinného rodiča, pretože
povinná osoba vôbec nepredložila podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ichsúdu nepreukáže alebo nesprístupní a zároveň ich súd nevie obstarať inak, keďže poručenský súd
nesmie rezignovať na vlastnú povinnosť zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom, ak to potrebuje,
zabezpečiť a vykonať potrebné dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1Cdo/63/2021 z 24.08.2022).
Za situácie, kedy v predmetnej veci otec ako povinný rodič, predložil súdu prvej inštancie listinné doklady
na zhodnotenie jeho schopností, možností a majetkových pomerov (daňové priznania, účtovné závierky,
peňažné denníky, a pod.) bola aplikácia domnienky príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine vylúčená
tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie.

Pokiaľ matka poukazovala na nezdanené a nedokladované príjmy otca, išlo o ničím nepodložené
tvrdenia vychádzajúce iba z domnienok matky, na preukázanie ktorých odvolací súd, rovnako ako súd
prvej inštancie, nenachádza relevantný prostriedok dokazovania.

44. K primeranosti nákladov na deti súvisiacimi s ich mimoškolskými aktivitami, tanečným krúžkom,
adaptačnými pobytmi, súťažami, zakupovaním kostýmov, výletmi a ku konštatovaniu súdu prvej

inštancie,žekeďžeideovoľnočasovéaktivity jenazváženírodičov,vzhľadomnaichfinančnúnáročnosť
a schopnosti rodičov tieto aktivity detí financovať odvolací súd uvádza, že na strane oprávneného
dieťaťa sú základným kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa
by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať
nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak

sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov.
Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne
rodičov a samotná dôvodnosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne
dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem
odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Naproti tomu, pokiaľ životná úroveň výživou povinného

rodiča nie je nadštandardná a jeho možnosti a schopnosti sú limitované jeho nepriaznivým zdravotným
stavom (invalidita s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 45%), odôvodnené potreby dieťaťa
budú interpretované užšie.

45. Odvolací súd námietku matky týkajúcu sa toho, že otec na podnikanie nepotrebuje luxusné vozidlo

zn. Volvo, na ktoré vynakladá splátky úveru vo výške 189,95 Eur a na naftu 100,- Eur, ale postačila by mu
Fabia 1. generácie, najmä pokiaľ nemá na platenie výživného, vyhodnotil ako nedôvodnú. Otec v čase
predchádzajúceho rozhodnutia súdu užíval dve motorové vozidlá, a to Škodu Octavia, rok výroby 2005,
s mesačnou leasingovou splátkou 122,37 Eur a Mercedes, rok výroby 2008, s mesačnou leasingovou
splátkou 220,03 Eur. Otec prvé z vyššie uvedených vozidiel predal za sumu 1.450,- Eur a pri kúpe

Volva uhradil akontáciu vo výške 1.500,- Eur s tým, že vozidlo Mercedes stále vlastní, pričom leasing je
uhradený. Vzhľadom na rok výroby motorového vozidla zn. Volvo, a to 2010, nemožno takého vozidlo
považovať za nadštandard, či luxus, pričom v tomto smere nejde o takú zmenu majetkových pomerov
otca, ktorá by odôvodňovala nutnosť výmeny tohto vozidla za Fabiu 1. generácie.

46. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov
a až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s určením dňa počiatku zníženia výživného otca na
deti súdom prvej inštancie od 11.09.2020 (podania návrhu na súd), keď mal za to, že relevantným pre

zmenu výživného bolo až obdobie, v ktorom bol otec práceneschopný a poberal nemocenské dávky, t.
j. od novembra 2020, preto bolo potrebné pristúpiť ku korekcii určenia počiatku zníženia výživného na
deti, a to od 01.11.2020.
Taktiež sa odvolací súd nestotožnil s výškou zníženého výživného na deti súdom prvej inštancie, keď
v roku 2020 potenciálne možnosti otca odôvodňovali dosahovať príjem vo výške priemernej mzdy

zamestnanca v národnom hospodárstve (1.133,- Eur), avšak bolo potrebné vziať do úvahy aj možnosť
príjmu otca súvisiaceho s menej nákladným bývaním, či potenciálnym prenájmom jedného z bytov (keď
v rodinnom dome užíva dve bytové jednotky, za ktoré platí daň z nehnuteľnosti a spláca úver aj za
sestru, ktorá vlastní jednu bytovú jednotku). Vedený takouto úvahou (totožnou so súdom prvej inštancie)
tak odvolací súd dospel k záveru o znížení výživného otca na každé z maloletých detí zo sumy 220,-

Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne počnúc od 01.11.2020. Berúc do úvahy stanovenú invaliditu
otca odo dňa 03.01.2022 s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 45%, nemožnosti vychádzať
z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, avšak s ohľadom na poberanie invalidného
dôchodku otcom v sume 166,30 Eur mesačne (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v sume 212,30Eur), a s prihliadnutím na prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu (pozícia vrátnika s priemernou
mesačnou mzdou 840,- Eur, pracovník SBS 800-1.200,- Eur) ako aj na potenciálny príjem z prenájmu
bytu, mal odvolací súd za to, že aj v tomto období bolo v silách otca platiť výživné na každé z detí

v zníženej výške, a to v sume 200,- Eur mesačne. Narodenie dieťaťa jednému z rodičov (v tomto prípade
otcovi) predstavuje takú významnú okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na určenie výšky výživného aj na
ostatné deti, a súd na ňu preto musí prihliadať. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
prihliadol na zvýšenie počtu vyživovacích povinností na strane otca od ostatného rozhodnutia súdu
o výživnom, čo sa prejavilo v jeho rozhodnutí o následnom znížení zníženého výživného na deti odo dňa

XX.XX.XXXX (narodenie ďalšieho dieťaťa O. B.), avšak v nesprávnej výške, keď za primerané zníženie
výživného na dieťa odvolací súd považoval sumu 180,- Eur mesačne.
Formálnu zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia platobného miesta výživného si vyžiadala
zmena okolností, ktorá nastala po rozhodnutí súdu, keď maloleté deti nadobudli v priebehu odvolacieho
konania dňa 09.04.2025 plnoletosť, ktorá okolnosť spôsobuje, že výživné už nebude splatné k rukám
matky, ale k rukám toho ktorého medzičasom plnoletého dieťaťa.

47. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel na základe zisteného skutkového stavu a zmeny pomerov k záveru
o potrebe zamietnutia návrhov matky na zvýšenie výživného, takémuto rozhodnutiu nemožno vytknúť
žiadny nedostatok, keď v konaní mal za preukázané, že pomery na strane otca mu neumožňujú platiť
výživné ani vo výške stanovenej ostatným súdnym rozhodnutím.

48. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo výrokoch I., II., III. zmenil podľa § 388 CSP, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a vo
výrokoch IV. a V. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

49. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

50. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v

mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ
zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde
o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Všeobecné
pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá
ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, je prelomené v dvoch prípadoch. V prvom prípade náhradu

trov konania možno priznať, ak to ustanovuje zákon, a to v konaní vo veciach určenia rodičovstva a
v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí
mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať (§ 53
CMP), a v druhom prípade vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to
s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu

ustanovenia § 53 alebo § 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP).
V prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia
§ 52 CMP. O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská, odvolací súd
rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov tohto (prvoinštančného a odvolacieho) konania.

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).