Rozsudok · Život a zdravie · Judgement

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-7T/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422010044
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8422010044.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

12. decembra 2023 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

A..F.

dňa 25.11.2020 v čase okolo 15.00 hod. v obci D., okres C., dovolil a umožnil svojmu maloletému
synovi B.. D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nebol fyzicky a psychicky spôsobilý a schopný ovládať psa v

každej situácii, samostatne a bez akéhokoľvek dozoru, voľné vedenie psa plemena nemeckého ovčiaka
s menom G., ktorého je držiteľom a majiteľom, mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov,
a to napriek jeho vedomosti o sťažnostiach obyvateľov obce na agresívne správanie sa psa a napriek
písomnému upozorneniu obce D. na vykonanie opatrení na zabezpečenie psa, pričom pes plemena
nemeckého ovčiaka s menom G., A.

A..F.

počas prechádzky na lúke vo vzdialenosti asi 100 m od rodinného domu vlastníka A. E. s popisným
číslom XXX v obci D., okres C., ušiel maloletému B.. D. B., ktorý ho v tom čase viedol bez náležitej
vôdzky pre pohyb na verejných miestach a bez náhubku, a napadol na tom mieste nachádzajúceho
sa maloletého H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, E. C. tak, že ho pes pohrýzol do tela a
spôsobil maloletému H. E. pomliaždenie ľavého lakťa, hryzné rany na ľavej dolnej končatine, pohryzenie
ľavého lýtka s lalokom o veľkosti 12x15 cm s poranením A.

A..F.

svalovej fascie a svalu, ktoré sú z lekárskeho hľadiska poraneniami ľahkými, následkom čoho bol
maloletý H. E. od 25.11.2020 do 28.11.2020 hospitalizovaný v nemocničnom zariadení, dňa 25.11.2020
podstúpil operačný zákrok, následne bol dňa 28.11.2020 prepustený do ambulantnej starostlivosti, dva
týždne po operácii chodil s pomocou barlí a bola zahájená rehabilitácia s dobou liečenia do 15.02.2021,
ktoré zranenia maloletého H. E. závažne obmedzovali v obvyklom spôsobe života maximálne do

12.12.2020, pričom obžalovaný A. B. takto porušil povinnosť uloženú mu § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002
Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov,t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 158 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní
3 (troch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 12
(dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému I.
J. K., L., so sídlom M. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, spôsobenú škodu vo výške 1.671,25 Eur
(jedentisíc šesťstosedemdesiatjeden eur dvadsaťpäť centov).

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného maloletého H. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX, E. C., s jeho nárokom na náhradu škody uplatnenom prostredníctvom jeho
zákonného zástupcu A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, E. C., na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 31.01.2022 obžalobu pod č. Pv

91/21/7703-24 zo dňa 28.01.2022 na obvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že A.

A..F.

dňa 25.11.2020 v čase okolo 15.00 hod. v obci D., okres Kežmarok dovolil a umožnil svojmu maloletému
synovi B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý nebol fyzicky a psychicky spôsobilý a schopný ovládať psa v každej

situácii, samostatne a bez akéhokoľvek dozoru, voľné vedenie psa plemena nemeckého ovčiaka s
menom G., ktorého je držiteľom a majiteľom, bez náležitej vôdzky pre pohyb na verejných miestach, bez
náhubku a mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov, uvedomujúc si možnú nebezpečnosť psa
pre ľudské zdravie, s poukazom na jeho predchádzajúce útoky na ľudí, pričom pes plemena nemeckého
ovčiaka s menom G. počas prechádzky na lúke vo vzdialenosti asi 100m od rodinného domu vlastníka A.

E. s popisným číslom XXX N. E. D., E. C., ušiel maloletému B. a napadol na tom mieste nachádzajúceho
sa maloletého H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. O. XXX, E. C. tak, že ho pes pohrýzol do tela a
spôsobil mal. H. E. pomliaždenie ľavého lakťa, hryzne rany na ľavej dolnej končatine, pohryzenie ľavého
lýtka s lalokom o veľkosti 12x15 cm s poranením svalovej fascie a svalu, následkom čoho bol maloletý
H. E. od 25.11.2020 do 28.11.2020 hospitalizovaný v nemocničnom zariadení, dňa 25.11.2020 podstúpil

operačný zákrok, následne bol dňa 28.11.2020 prepustený do ambulantnej starostlivosti a bola zahájená
rehabilitácia, približne 3 mesiace po prepustení do ambulantnej starostlivosti chodil na preväzy, dva
týždne po operácii chodil s pomocou barlí, minimálne ku dňu 19.04.2021 nebolo jeho zranenie zahojené
a jeho liečba trvala najmenej 42 dní, pričom obvinený A. B. takto porušil povinnosť uloženú mu § 4 ods.
1, ods. 2 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov.Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., svedka
poškodeného A. E., svedkov maloletého H. E., maloletého B. D. B., B. B., D. P. Q., D. C., R. A., D.
B., D. H. B., znalca D. I. K., prečítaním zápisnice o výsluchu splnomocnenkyne poškodeného D. D.

S. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku č. 73/2021 znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie úrazová chirurgia a traumatológia D. I. K., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi,
pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásil,

že je nevinný. Ku skutku uviedol, že o skutku sa dozvedel 2 hodiny po ňom. Bol posledný, ktorý sa tom
dozvedel. Nie je pravda, že synovi umožňoval chodiť so psom, ak tak, mohol chodiť iba s tým, že pes
má náhubok a je na vôdzke, aj to s ním mohol chodiť len v poobedňajších alebo večerných hodinách.
Nemôže za to, že bez jeho vedomia ho nepočúvol a zobral ho vonku. Pes bol už dlhší čas zabezpečený
aj kladkou, lebo synovia, keď u neho bývali, ho púšťali na dvor. Zakazoval im to. V minulosti, keď bol pes
pustený, bol schopný preskočiť plot. Po konzultácii s veterinárom, ho dal kastrovať. Po kastrovaní sa pes

ukľudnil a nepreskakoval už plot. To, čo sa stalo, je mu ľúto. Párkrát to povedal aj pánovi E., nie je pravda,
že sa mu nebol ospravedlniť. Keď sa to stalo, volal mu, ako to vyriešia. Volal, keď bol v nemocnici. Po
príchode domov mu už nedvíhal telefón. Pes je riadne očkovaný, je riadna starostlivosť, je začipovaný,
nie je útočný, ani trénovaný na útoky. V živote nikomu neublížil. To, čo sa stalo, bolo dôsledkom aj toho,
že maloletý H. ho dlhodobo chodil dráždiť, hádzal do neho kamene. Stále parkoval pri bráne, búchal

na bránu. Každý deň chodil na motorke a búchal. Každý deň. Počul psa brechať. On robil na družstve
neďaleko. Keď boli prázdniny, priateľka mu hovorila, že mladý chlapec na motorke stále stojí pri bráne,
búcha na bránu. Keď vyšla von, tak odišiel. Pred Vianocami mu hádzal na dvor petadry. Aj keď si ho
odchytil, aby to nerobil, nepomáhalo to. Raz ho zastavil pri dome svedka poškodeného, mal 2 krabice
petárd a povedal mu, že zavolá policajtov. H. jazdil na motorke. Hádzal kamene do koterca, na strechu,

a to bolo možno dôvodom útoku toho psa. Je mu to veľmi ľúto, čo sa stalo, ale on za to nemôže. V ten
deň, keď bol pes so synom vonku, mal vôdzku, ale pustil ho z vôdzky. Nemá vedomosť o tom, že by
inokedy syn zobral psa bez košíka a bez vôdzky. Je to ťažko povedať. On chodí z práce o piatej, šiestej
večer. Vôdzku mal určite stále so sebou a košík, to nevie povedať. Mal to prikázané, že bez toho ho
nesmie zobrať. Vie, že keď bol doma, musel brať vôdzku a košík. Syn mu popísal útok psa na maloletého

tak, že ho zobral, bol sa s ním prejsť. Keď sa vracal domov, pár metrov pred bránou ho pustil z vôdzky.
V tom prišiel H. na motorke, kde pes k nemu pribehol. Sadol si k nemu. Keď sa blížil k nemu syn, H. sa
rozbehol domov a vtedy na neho pes zaútočil. Potom kričal na neho, dal mu vôdzku a zobral ho domov.
Nerozumie, prečo, keď v ten deň bol asi 300 m od domu, kde bagrovali, si nevybral smer k nemu, ale išiel
inou cestou. V minulosti problémy so psom a jeho správaním riešil kastráciou s veterinárom v Prešove.

Nevie presne, kedy bol pes kastrovaný, ale bolo to dávno pred skutkom. Odvtedy sa ukľudnil. Z obce
dostal upovedomenie ohľadom psa, ale to, čo sa tam uvádzalo, vôbec nebola pravda. Starostka tam
uvádzala, že pes pohrýzol iných ľudí. Vôbec to nebola pravda. Pes bol riadne zabezpečený. Po dedine
behá veľa psov, a to upovedomenie dostal jedine on. Ako dôvod, prečo mu obec poslala predmetné
upozornenie uviedol, že pani starostka je na neho zaťažená. Po upozornení, čo mu poslala obec D.,

dal psa okamžite kastrovať. Riešil to s priateľkou v Prešove a boli ho dať kastrovať. Odvtedy sa jeho
pes nedostal von za bránu. Vie, že suseda, ktorá býva nad ním mu párkrát otvorila bránu, pes nikdy
nezaútočil, nebol agresívny. Má vedomosť, že raz mu ho zavrela kamarátova manželka, ktorá roznáša
letáky. Vtedy sa pes dostal von tak, že chlapci prišli zo školy, pustili ho z koterca. Potom zobrali tašky,
sadli na bicykle a išli preč do dediny a pes behal za nimi. Na otázku, či sa pred týmto incidentom stalo,

že by pes preskočil plot a bez kontroly pobehoval vonku, obžalovaný uviedol, že nie, iba keď bol s jeho
synmi. Keď nikto nebol doma, pes nikdy nebol pustený z koterca. Pes je cvičený na základné povely.
Nie je cvičený na útoky, ani na agresivitu. Toleruje všetky domáce zvieratá, ktoré má. Nikdy im neublížil.
Nemá informácie, že by pohrýzol zvieratá alebo útočil na ľudí. Aj v čase skutku určite poslúchal syna
B.. Syn bol určite schopný ovládať psa aj mimo priestor ich domu alebo dvora. Predtým, ako sa toto

stalo, pes určite nenapadol iného človeka, nemá o tom informáciu. Keď bol so psom na prechádzke,
nikdy sa nestalo, že pes sa čo i len útočne rozbrechal na iného človeka alebo by javil nejaké známky
vôle zaútočiť, pritom s ním chodí pravidelne po turistike po Tatrách. Jediným problémom, ktorý s ním
má, od ktorého ho nevie odnaučiť, sú biele psy. Vtedy ho musí držať, aby nezaútočil. Je to len kvôli
tomu, že okolo brány chodia venčiť takýchto bielych psov a chodia bez vôdzky. On nevie o tom, aby

mal maloletý E. incident s jeho psom v mesiaci október a nepamätá si, že by v mesiaci október bola za
ním pani E. riešiť incident so psom. V čase skutku mal jeho syn asi tak 30 kg až 32 kg. Miery jeho psa
G., nemeckého ovčiaka, keďže po tej kastrácii riadne pribral aj vyrástol, mohli byť nejakých 43 kg až
45 kg. V čase skutku mal pes 3 alebo 4 roky. On bol aj je majiteľom a držiteľom psa G.. Na otázku, čis prihliadnutím na uvedené fyzické parametre jeho syna a psa, si myslí, že jeho syn by bol schopný po
fyzickej stránke psa ovládať v každej situácii, obžalovaný uviedol, že pes je pri nohe, neťaháte ho. Syn
ho pustil, to bol ten problém. Ak by sa pes na nejaký podnet rozbehol, tak pes by sa mal na povel vrátiť.

K zabezpečeniu psa obžalovaný uviedol, že celý pozemok je oplotený. Pes má vlastný koterec.

Svedok poškodený A. E., vypočutý na hlavnom pojednávaní, zotrval na výpovedi z prípravného konania
a ku skutku uviedol, že pes pána obžalovaného pohrýzol jeho syna. Incident sa stal dňa 20.11.2020
okolo 15-tej hodiny. Z jeho pohľadu sa jedná o veľmi závažné pohryznutie. Syn bol hospitalizovaný,

bol operovaný. Obžalovaný nemal záujem sa s nimi akokoľvek dohodnúť inou formou ako súdnou.
Syn obžalovaného rozbil spolu s kamarátmi okno, to bolo v lete minulého roku. Vraj to bola odplata za
psa. Ďalej syn obžalovaného sústavne napádal jeho manželku slovne. O uhryznutí jeho syna psom sa
dozvedel od manželky. Povedala mu, že pes pána B. pohrýzol jeho syna a idú do nemocnice. Pes je
nemecký ovčiak, má nejakých 50 kg, 60 kg. Syn mu povedal, že bol na lúke. Syn obžalovaného mal
voľne pobehujúceho psa. Nemal ho na vôdzke, nemal košík. Pes pribehol k nemu, začal ho oňuchávať.

Potom ho zvalil na zem. Najprv sa mu zahryzol do ruky, potom do lýtka. Ťahal ho po zemi niekoľko
metrov, kým neprišiel syn obžalovaného a ten ho odtiahol. Mal vážne zranenie lýtka. Mal vytrhnutý kus
mäsa, viselo mu. Ďalej mal hryzné rany na lakti a stehne. Podľa neho najvážnejšie zranenie bolo na
lýtku.Tuší,žemaljedenškrabanecvoblastipravéhoramena,aletentobolzjehopohľadubezvýznamný.
K napadnutiu jeho syna došlo aj predtým. Vtedy mu to len oznámila manželka, že asi tak mesiac alebo

dva pred týmto incidentom syna napadol pes, ale nie vážne. Manželka to riešila s obžalovaným, bola
mu to ústne oznámiť. Pred útokom na jeho syna, osobne nevidel psa obžalovaného pobehovať bez
vôdzky, náhubku a kontroly, ale počul, že veľakrát tak pes pobehoval. Obžalovaný bol upozorňovaný
z obecného úradu. Pokiaľ vie, bolo tam viacero skutkov. Došlo k nejakým napadnutiam. Od obyvateľov
obce počul, že pes napádal aj rôznych ľudí. Pán D. C. mu hovoril, že ho raz pes napadol. Ešte napadol

pani K. R.. Ona im tvrdila, resp. ona im sama povedala, že pes obžalovaného ju napadol a ona ho
odohnala nejakým slzotvorným plynom. Nevie ako konkrétne mal pes obžalovaného napadnúť týchto
ľudí. Po incidente najprv on telefonoval obžalovanému. Potom obžalovaný jemu. To bolo, keď bol syn
v nemocnici. Bolo to ohľadom psa, či je očkovaný, alebo nie. Syn prišiel z nemocnice po operácii. Musel
používať barle. Barle používal cca dva až tri týždne, nepamätá si presne. Keďže bol stále doma, tak ich

používal, hlavne keď išiel na WC. Bol obmedzovaný, že nemohol chodiť. Mal psychickú traumu. Veľmi
sa bál. Vravel im, aby nešli tým smerom. Stále mal strach. Na nohe mu ostala jazva, noha je zohyzdená.
S obžalovaným nemal vzájomné konflikty, vzťah bol kamarátsky. Obžalovaný sa mu nesťažoval, že by
jeho syn dráždil nejako psa, že by hádzal petardy. Pred incidentom mali chlapci dobré vzťahy. Počul, že
aj po incidente pes voľne pobehoval. Povedala mu to manželka, ale nevie odkiaľ to vedela. Obžalovaný

sa mu neospravedlnil, nemal snahu odstrániť škody. Trestné oznámenie podali s mesačným odstupom
od incidentu, pretože čakali, že obžalovaný sa s nimi príde nejako dohodnúť.

Obžalovaný k výpovedi svedka poškodeného uviedol, že nemá informácie o tom, aby pes napádal iných
ľudí. Vie, že susedka mu dvakrát otvorila bránku a aj pani, ktorá roznáša letáky. Nevie o tom, že by D. C.

napadol G.. Čo sa týka ospravedlnenia a stretávania sa, tak on volal poškodenému, ten bol v nemocnici.
Hovoril mu, že keď príde domov, nech bude taký dobrý, ozve sa mu a spravia to. Jeho syn B. mu povedal,
že boli spolu so synom pána poškodeného na detskom ihrisku, keď sa vrátil z nemocnice. Nohu mal
zafačovanú. Prestal to riešiť. Myslel si, že to nie je nič vážne. Urobil chybu. Mal sa ísť ospravedlniť, aj
keď mu prestal dvíhať telefón.

Svedok maloletý B. D. B., syn obžalovaného, vypočutý na hlavnom pojednávaní, ku skutku uviedol, že
zobral psa na prechádzku. Keď odchádzal z domu, tak ho dal na vôdzku a dal mu náhubok. Keď už
boli tam hore, kde neboli už ľudia, tak mu dal dole vôdzku a dal mu dole náhubok. Myslel si, že tam
nikto nebude. Väčšinou tam nikto nebol. Potom sa vracal domov. Bol tam chlapec, ktorý prišiel na lúku.

Chlapec sa volá H. E.. Pes si sadol k nemu. H. psa hladkal. Dovtedy bol pes pokojný. H. psa iba hladkal,
nerobil mu nič zlé. Keď on pribehol k psovi, ten H. pokúsal. On ho zobral späť, ale on ho nepočúval.
Najprv H. pes kusol do ruky a škrabol ho, potom ho on odtiahol a potom pes znova zaútočil a H. kusol
do lýtka. Ako dôvod, prečo pes skočil na H., uviedol, že niekoľko mesiacov predtým H. hádzal kamene.
H. hádzal na dvor aj zapálené petardy. On bol vtedy doma a volal otcovi, že hádzal petardy. Veľakrát

videl pri bráne H.. Chodil tam na motorke. Zastavil pred bránou a hádzal kamene. Volal otcovi, ale keď
ho videl, H. odišiel. V ten deň, pes skočil bez akéhokoľvek povelu. Otec nevedel o tom, že si ide zobrať
psa na prechádzku. S otcom mal dohodnuté, že môže chodiť so psom na prechádzky, mal ho mať vždy
na vôdzke a mal mu dávať náhubok. G. ovládal nejaké povely, bol cvičený, niekedy ho cvičil tatino. Keďho cvičil, on nebol pri tom. Keď bol s ním sám, niekedy ho G. poslúchal. Keď bol na vôdzke dokázal
ho ovládať. Na prechádzky so psom chodieval väčšinou sám, niekedy dvaja, traja kamaráti. Aj s otcom
chodil na lúku. S H. boli dobrí kamaráti. Niekedy sa pohádal s ním alebo s kamarátmi a H. hádzal na

pozemok kamene alebo petardy. Bola to reakcia na vzájomné konflikty. Nevie o tom, že by sa niekto bál
G. v dedine ani žiadny z kamarátov. Chodil niekedy s G. von aj s kamarátmi, bol na vôdzke a na lúke
ho pustil. Nezaútočil na človeka, možno na nejakého psa. Po tom útoku na H., vzal psa domov. Zavrel
ho do klietky. Sadol na bicykel a šiel sa pozrieť, čo sa deje. Videl ako nasadajú do auta a odchádzajú
do nemocnice.

Svedok maloletý H. E., vypočutý na hlavnom pojednávaní, zotrval na výpovedi z prípravného konania a
ku skutku uviedol, že prišiel na poľnú cestu na babete. Babetu si odstavil na bok cesty, chcel tam robiť
oplotok pre zvieratá. B. išiel so psom. Bol asi 20 – 25 metrov od neho. Pes sa rozbehol. Potom sa B.
za ním rozbehol. Pes ho chytil za ruku. On spadol na zem. Potom ho chytil do ľavého lýtka. Držal ho
20 sekúnd. Potom ho pustil. B. ho zahnal a odtiahol domov. On prišiel domov a išiel do nemocnice na

operáciu. Keď pes behal smerom k nemu, nič nekričal, stál, pozeral, čo urobí ten pes. Už predtým ho
napadol, chytil ho do nohy. Bolo to asi dva, dva a pol mesiaca dozadu. Bolo to tiež na poľnej ceste nad
B. domom. Nepamätá si presne, prečo tam bol. Vie, že B. prišiel so psom. On utekal. Pes sa rozbehol za
ním a chytil ho za nohu, ale len tak, že ho škrabol. Potom pes utekal za B.. Vtedy pes nevrčal. Nevidel,
že by bol agresívny. Prišiel, utekal. Chytil ho a hneď utekal za B.. Pes prišiel k nemu, B. sa mu zdá, že

na neho pískol a hneď utekal za ním. O prvom incidente povedal mame, ktorá bola za pánom B. mu
to povedať. Nevie o nikom inom, koho by pes napadol. V čase tohto incidentu mal pes obojok. B. sa
snažil ho odtrhnúť od neho. Vtedy, keď mu pes na chvíľu pustil nohu, B. ho odtiahol a zobral domov.
Myslí, že mal zavesené vodítko, ale inak nič. Košík nevidel. Tomu psovi pred týmto incidentom neublížil.
Nepamätá si, či mu pán B. nejako dohováral za niečo. Raz, asi na Silvestra, bol pred svojím domom,

strieľal petardy, tak prišiel pán B. a povedal mu, aby tam nestrieľal petardy blízko jeho domu, lebo jeho
pes sa petárd bojí. On mu povedal, že tam petardy nestrieľal. Jazdí na babete, pri bránke obžalovaného
nestál často. Možno, keď sa išli von voziť viacerí, tak tam čakal, ale určite pred bránkou nestál naschvál.
Pred pokúsaním psom sa so B. zdravili, mali dobrý vzťah, boli kamaráti. Keď bol menší chodil po neho
peši alebo na bicykli, aby šiel s nimi. B. bežne psa so sebou nebral. On k psovi nemal vzťah, nehladkal

ho.Odkedyhopespokúsal,nemajúsoB.žiadenvzťah.Raz,eštepredprvýmincidentom,zaútočilB.pes
na jeho psa, nemeckého ovčiaka, ktorého už nemajú. Stalo sa to na ceste pred domom obžalovaného.
Asi 10 m pred domom. On išiel dolu so svojím psom, pes obžalovaného vybehol, mal otvorenú bránku
a chytil jeho psa. Potom prišla pani z dvora obžalovaného. Potom si presne nepamätá, oddelili sa od
seba. On s jeho psom utekal domov. Po tom napadnutí, ktoré je prejednávané v tejto trestnej veci, bol

na operácii. Mal roztrhané lýtko. Musel mať barle, keď bol doma. Potreboval pomoc na všetko. Trvalo to,
kým chodil na preväzy. Asi 2 mesiace mal preväzy. Barle mal možno 2 týždne, nevie presne. Na preväzy
chodil odkedy prišiel domov. Aj na barlách chodil na preväzy.
Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal časť výpovede svedka
z prípravného konania zo dňa 13.10.2021, kde svedok o. i. vypovedal, že už predtým ho tento pes raz

napadol. Kusol ho do ruky a hneď pustil. Povedal to potom rodičom. Nevie, kedy to bolo, možno rok
predtým, ako ho teraz pohrýzol pes. Svedok k rozporom vo výpovediach uviedol, že si nepamätá presne,
ako ho kusol. Vie, že na ľavej nohe má 2 odtlačky, ako ho kusol. Možno ho chytil aj do ruky, ale si to už
nepamätá. Vyzerá to ako modrina, také niečo. Od zubov. Keď ho škrabol, tak mu to tam zostalo. Nevie
presne, ale asi je to od prvého incidentu, lebo keď si dobre pamätá, pri druhom incidente ho kusol iba

do lýtka a ruky. Pri prvom incidente mu trocha tiekla krv. Mamu mu to ošetrila, dala mu tam dezinfekciu,
zalepila mu to.

Svedkyňa D. B., vypočutá na hlavnom pojednávaní, zotrvala na výpovedi z prípravného konania

a ku skutku uviedla, že toho, čo sa stalo, nebola priamym účastníkom. Bola o tom iba dodatočne
informovaná poškodenými. Pred týmto skutkom ako vtedajšia starostka bola oslovovaná, resp. prišli
sa ľudia sťažovať, že ich ohrozuje pes pána B., keď navštevujú cintorín. Tých ľudí bolo dosť. Ona
potom, keď sa stretla s pánom B., informovala ho, že sú sťažnosti občanov na jeho psa, dokonca, že
chodia so sprejom, že sa psa boja, lebo obžalovaný býva na ceste na cintorín. To bolo prvýkrát. Potom

bol opakovaný incident, kde bola len ústne informovaná od občanov, že došlo k stretu dvoch psov.
Jedným z nich bol pes pána B.. Písomne však sťažnosť podaná nebola. Vtedy vyhlásili v obecnom
rozhlase, aby sa vlastníci psov o týchto starali, aby nedochádzalo k takýmto situáciám. Po ďalších
ústnych sťažnostiach doručili pánovi B. list, v ktorom uviedli, aby urobil opatrenia a zabezpečil si psa,lebo dochádza k stretom, tak aby k tomu nedochádzalo. Na základe tohto upozornenia nedošlo k zmene
a vyvrcholilo to incidentom pani E.. Po zaslaní upozornenia, nekomunikovala osobne s pánom B.. Od
najbližších susedov, teda H. T., nezaznamenala sťažnosti. Ľudia sa sťažovali, že sa veľmi boja. Pán

B. býva na prístupovej ceste k cintorínu a jeho pozemok sprevádza cestu k cintorínu. Výška jeho plota
je možno tak, ako je tento pult. Títo občania sa báli, že pes preskočí plot, že ich napadne. Správal sa
agresívne a mali z neho strach. Sprevádzal ich popri plote z vnútornej strany. Nevie od koho dostala
takéto sťažnosti na psa pána B., resp. tí ľudia chceli ostať v anonymite. Oni sa nechceli dostať do
priameho stretu s pánom B., preto to riešili cez obecný úrad. Pán B. nie je jednoduchá povaha. Vraveli,

že si zabezpečili spreje, že už to vraveli pánovi B.. Ona nebola toho priamym účastníkom. Občania
jej to prišli povedať. Nevie o tom, že by ľudia išli na cintorín a pes preskočil plot. Pes mal povesť,
že je agresívny, tak sa ho báli. Nebol to jeden človek, ale viacerí ľudia. Písomnú sťažnosť nikto dať
nechcel. Ústne prosila obžalovaného, aby psa zabezpečil, dal do voliéry. Keďže sa to stalo opakovane,
tak to vyhlásili a poslali prípis, aby s tým psíkom niečo robil. Okrem tohto prejednávaného prípadu, mala
hlásený útok tohto psa. Išlo o stret dvoch psov. Taktiež deti sa psa báli. Bolo tam aj nejaké priame

nahováranie psa, aby robil zle. To vie len z počutia a rozprávania, že konkrétne syn obžalovaného na
výhone pri dome obžalovaného, tam hore, keď si niečo riešili maloletí, toho psa štengroval na jedno
dievča a takýmto spôsobom si vydobýjal, že keď ho nebudú počúvať, že im pes ublíži. Napadnutie osoby
nebolo hlásené. Iba psíkov. Pred incidentom, ktorý sa prejednáva, nezaregistrovala nejaký iný incident
vo vzťahu k maloletému H. E. zo strany toho psa. Ona vlastne bola o tomto incidente informovaná

rodičmi, až keď sa tento incident stal. Nemá takú informáciu, že obžalovaný by psa pustil, aby robil
zle. Tam bola skôr obava, že sa môže niečo stať a môže dôjsť k stretu. Nebol to jeden človek, chodili
viacerí. K osobe obžalovaného uviedla, že pán B. nie je jednoduchá povaha. Vychádza sa s ním ťažko.
Je veľmi komplikovaná povaha, preto sa nikto nechcel dostať do stretu s pánom B.. Vždy to riešili cez
ňu. Vzhľadom k jeho povahe z neho mala obavu. S pánom B. sa pozná veľmi dlho. Z jej strany bolo

správanie vždy slušné.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že nevie, s kým má problém v dedine. Nikto mu to nepovedal.
Akurát teraz je problém. S pani starostkou vždy vychádzal objektívne, aj keď mali problémy, tieto si
vyjasnili. Preto si myslí, že jej vyjadrenie nebolo adekvátne. A čo sa týka toho plotu, samozrejme, že ten

pes nedokáže preskočiť, ani podhrabať sa. Tam bol problém, že on nebol doma, ale chlapci boli a brali
psa. Po príchode domov bol znovu zavretý, on nevedel, že bol vonku.

Svedok B. B., brat obžalovaného, vypočutý na hlavnom pojednávaní, zotrval na výpovedi z prípravného
konania a ku skutku uviedol, že nebol priamym účastníkom incidentu. Čo sa týka psa, ide o absolútne

kľudného psa, bez agresívneho správania. On nikdy nevidel, že by niekomu ublížil. Je vo dvore, v klietke.
Stalo sa, čo sa stalo. Nemalo sa to stať. Pozná H. E.. Neďaleko bratovho domu majú malý hospodársky
sklad, na ktorom robia. Párkrát videl toho chlapca, že chodil na motorke po tej ceste a psovi to nerobilo
dobre. Otáčal sa, brechal. V čase, keď chodili iné osoby, niekedy nebrechal, často brechal na toho E..
Nevie, či sa to považuje za dráždenie, ale zastavil pri plote a nohu si dal na bránku a stál tam. Toho

bol svedkom. Bol od toho asi 10 metrov. Bol vtedy u brata na dvore. Bolo to pred skutkom. Nevie,
či je to dráždenie. Bol na bicykli alebo motorke. Mohol zastaviť aj 5 metrov ďalej alebo sto metrov.
Keď mal poškodený H. E. opretú nohu o bránku, resp. o oplotenie, ten pes reagoval tak, že nemôže
povedať, že zúril, ale brechal, takže mu to asi nerobilo dobre. H. E. sa tam smial. Asi mu prišla tá situácia
vtipná. Chodil tam s tou motorkou, či s tým bicyklom. Bol tam opretý. Robil mu jednoducho zle. S bratom

mal debatu, že H. chodí dráždiť psa častejšie, aj sa ho párkrát pýtal, či treba ísť za E.. On povedal,
že treba o tom rozprávať. Zjavne k tomu nedošlo. Nevie, z akého dôvodu, ale bývajú neďaleko, sú
rovesníci. Možno si aj brat myslel, že sa to nejakým spôsobom ukľudní. Stalo sa, že raz videl bratovho
psa pohybovať sa voľne po obci. Bol blízko. Tak ho zavrel.

Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal časť výpovede svedka
z prípravného konania zo dňa 03.11.2021, kde svedok o. i. vypovedal, že pred incidentom videl asi raz
psa A. B. voľne pobehovať mimo chovného priestoru. Volal potom bratovi, nech si ide zavrieť psa, inak
ho nevidel. Svedok zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania a uviedol, že si nepamätá presne, je
to už dlhší čas. Myslí si, že je to jedno, či zavrie psa on alebo majiteľ.

SvedokD.H.B.,vypočutýnahlavnompojednávaní,zotrvalnavýpovedizprípravnéhokonaniaauviedol,
že ako súkromný veterinárny lekár bol poverený štátnou správou mať pod nejakou kontrolou tie obce,
medzi ktoré patrí aj obec D.. Vždy v týchto prípadoch, a nie je ich málo, lebo tieto strety so zvieratamisú pomerene bežné. Vychádzalo to tak, že chirurgická ambulancia ako zdravotnícke miesto, kde bol
ošetrený postihnutý človek, postihnutý alebo napadnutý zvieraťom, tak príslušný chirurg im ohlásil
majiteľa, aké zviera to bolo. Na základe toho, aj v tomto prípade to bolo, dňa 26.11.2020 sa dostavil

na miesto do obce D., k pánovi B.. Tam zistil, že sa jedná o psa, nemeckého ovčiaka, ktorý pohrýzol
mladého muža, chlapca. Principiálne robia vyšetrenie na zamedzenie šírenia besnoty, keby bolo zviera
choré, aby nedošlo k stratám. Zviera sa vyšetruje v prvý deň, potom 5. deň a potom 14. deň. Robí sa to
preto tak, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť, pokiaľ by to zviera bolo choré. Všetky tieto 3 vyšetrenia,
ktoré boli realizované dňa 26.11., ďalšie 01.12. a následne 10.12., po 14-tich dňoch, boli uskutočnené,

14 dní je pomyselná karanténa. Majiteľ je poučený, že by mal psa izolovať, aby mohol byť prehliadnutý,
aby sa prípadne ochorenie nešírilo ďalej. Po 14-tich dňoch psa vylúčil z karantény. Tým pádom jeho
práca skončila, lebo uznal, že pes je zdravý a po zdravotnej stránke by nemal byť pre okolie nebezpečný.
Pes spĺňal všetky zákonom predpísané veci. Dňa 10.08.2019 bol očkovaný proti besnote. Tak isto bol
čipovaný podľa zákona. Do kontaktu s obžalovaným, v súvislosti s týmto psom, prišiel vždy iba, keď bol
toho psa vyšetriť. Raz bolo potom niečo telefonicky, ale nevie kedy, ale to tam bola zavolaná polícia. Na

otázku, ako sa správal pes počas návštev, svedok uviedol, že isteže inak reagujú psy, ktorí sú domáci
miláčikovia a inak pes, ktorý je v koterci ako bol tento pes, ktorý bol v koterci. Inak pes zareaguje na
cudzieho človeka. Podľa jeho názoru chovanie psa bolo primerané tomu, ako by sa pes mal správať.
Nebola tam zvýšená agresivita. Je to obrana, keď pes vlčiak takto reaguje. Nezbadal, že by to bolo
niečo extrémne agresívne. Syna obžalovaného nevidel so psom, on riešil psa. Pred incidentom poznal

psa len tak, že ho vakcinoval. Dokonca nevie, či toho psa čipoval. Má dojem, že ho čipoval. Ale že by
ho poznal, to nie. Na otázku, či vo všeobecnosti si pes vie zapamätať nejaké zážitky, keď ho niekto
provokoval v minulosti, svedok uviedol, že určite. Je to inteligentný cicavec, ktorý má svoje emócie, má
svoje zážitky. Veľmi dlho si pamätá. Hovorí z vlastnej skúsenosti, mal doma psa. Určite si pamätá, aj
dobré aj zlé. Je ťažko takto vyjadriť, či tieto zážitky alebo emócie, ktoré si pamätá, vie priradiť k určitej

konkrétnej osobe, nevie, či na toto existujú nejaké štúdie. Ale či v tomto konkrétnom prípade to tak naozaj
bolo, to nevie povedať. Vie, že psy si pamätajú, vedia, kto je kto a vedia, kto im čo urobil. Slovo pomsta
by veľmi nepoužíval. To je skôr typické pre ľudí. Je to ťažko, lebo etológia týkajúca sa správania psov,
je osobitná kategória. To by trebalo dlhšie skúmať toho psa. Aj yorkshire môže byť agresívny a môže
pohrýzť. Pamätá si dobré, aj zlé. To môže určite potvrdiť. K zabezpečeniu psa uviedol, že to bol pes,

o ktorého bolo dobre postarané. Bol v dobrom stave, čo sa týka výživy. Bol umiestnený v koterci, kde
mal všetko, čo tam mal mať, vodu a tak. Bol presne tak, ako mal byť. Mal tam možnosť výbehu. Z tejto
stránky nevidel žiadne pochybenie. Na otázku, či je plemeno nemeckého vlčiaka vhodné na to, aby bolo
vedené maloletými deťmi, uviedol, že ono je to ťažko povedať. Keby sa jednalo o českloslovenského
vlčiaka, tak deti by s ním nemali manipulovať. Títo vlčiaci, keď majú určitý výcvik, určité charakterové

vlastnosti, sú v podstate tolerantné k deťom. Je potrebné špecifikovať, čo sú deti, či je to 15-ročný
mladík, tak tam určite nie je problém. Keby to bolo 8 ročné dieťa, tak by ho nepúšťal s týmto psom. Ak
ide o 12, 13 ročné deti, záležalo by od fyzickej sily, lebo keď sa vlčiak rozhodne, že tam pôjde, tak tam
pôjde. Ale skôr by sa priklonil k tomu, že deťom by ho do ruky nedával. Skôr to nie je vhodné. Keď pes
cíti, že je v ohrození, tak potom to vyhodnotí útokom. Je to v povahe psa. Nie každý zaútočí bezhlavo.

Toto plemeno bolo vycvičené na obranu, teda musí vedieť aj zaútočiť. Do úvahy prichádza aj nejaké
skratové jednanie, môže mať aj mylnú predstavu, že niekto útočí, tak vtedy zaútočí. U vlčiakov je to
častejšie. Síce nepatrí medzi nebezpečné plemená, ale je to plemeno, ktoré sa vie brániť, tým pádom
vie aj útočiť. Na otázku, či môže pes, aj keď nebol provokovaný, na človeka zaútočiť, svedok uviedol, že
určite si vie zapamätať človeka. Toto vie z rómskych osád, kde tie pokusačky boli na dennom poriadku.

Jednoznačne tie psy vedeli, kto im urobil zle, kto ich udrel palicou. Určite vie, kto je agresor z tejto
strany. Nepátral, či pes obžalovaného bol riadne vycvičený. Vie, že sa s majiteľom rozprávali, vie, že ho
používal aj na dlhé prechádzky po Tatrách. Predpokladá, že keď sa pustite so psom po Tatrách, ten pes
musí byť svojím spôsobom vycvičený na základné princípy poslúchania. Nevie si to predstaviť, akoby
potom fungoval. Predpokladá, že mal základný výcvik. Nevie o tom, aby pes obžalovaného podstúpil

kastráciu. Kastrácia sa vo všeobecnosti u hospodárskych zvierat a taktiež u psa vykonáva pre určité
pohodlie majiteľov, lebo pes nekastrovaný prirodzene obťažuje iné sučky. U sučiek je zase nebezpečie
nekontrolovateľného množenia, a tým pádom je to v podstate spoločenská záležitosť. Robí sa to pre
pohodliečloveka.Nemyslísi,žesakastrácioumenípovahapsa.Nemaltakýprípad,abysapeskastroval
preto, že je neovládateľný. Aj vo všeobecnosti si myslí, že nie. To je len taká ilúzia. Tam sa povahové

vlastnostinemenia.Tammôžedôjsťkfyziologickejzmenezvieraťa,napr.žebudepriberať.Alepovahové
vlastnosti sa nezmenia. V čase vyšetrenia mal pes okolo 42 až 45 kg. Kohútiková výška cca 55 cm.
To je miesto pod krkom, kde sa meria výška zvieraťa. Pes bol vo veľmi dobrej kondícii. Mal lesklú srsť.Zdravý chrup. Bol bez viditeľných príznakov onemocnenia. Psa posudzoval po stránke zdravotnej. Ide
sa zásadne po besnote, lebo besnota je neliečiteľná choroba.

Svedkyňa D. P. Q., vypočutá na hlavnom pojednávaní, zotrvala na výpovedi z prípravného konania
a uviedla, že vtedy, keď sa to stalo v r. 2020, jej volal pán B.. On bol celý rozrušený, povedal jej, čo sa
stalo. Hneď si vybavila situáciu z obdobia spred 1 a pol roka alebo spred roka. Sú partneri, vtedy to bolo
3 roky. Keď sa zoznámili, začala chodiť do D. k pánovi B.. Chodila na víkendy alebo na prázdniny. Cez
veľké okno v kuchyni spozorovala, že pes začal brechať nezvyčajným spôsobom. Tak sa pozrela cez

okno a zbadala, že nejaký chlapec tam sústavne jazdil na babete. Videla ako chlapec stojí pri bráničke
a robil takto (svedkyňa oboma rukami otáčala v zápästiach smerom k sebe). Tým dráždil psa. Stalo sa to
jedenkrát, druhýkrát. Tým, že robí v školstve, tak vie a hovorila si, že ide o príčinu a následok. Hovorila
si, či si chlapec neuvedomuje, že čo sa tým môže stať. Vyletela z domu. Vždy, keď vyletela z domu, tá
babeta odišla. Prišiel domov pán B., povedala mu, že tu niekto chodí. Povedala mu, že sa môže niečo
stať. Či tomu chlapcovi dochádza, že keď pes bude mať na neho dosah, môže sa niečo stať. Potom, keď

jej volal pán B., zhruba o rok, vybavila si to, že asi to bol ten chlapec na babete. Predtým, ako G. uhryzol
chlapca, tak sa raz, keď bola na dvore, stalo, že za bráničkou išiel nejaký neplnoletý chlapec s vôdzkou
so psíkom, tiež s ovčiakom. Pes začal skákať na bráničku. On ako skákal na bráničku, ten pes otvoril
bráničku. G. vyštartoval, vyletel tiež. Vtedy sa psy stretli. Psy si to riešili medzi sebou. Nevie identifikovať
tie deti, nepochádza z tej obce. Ten chlapec plakal. Povedala tomu chlapcovi, aby sa nebál, psy si to

riešiamedzisebou.Onapsanezvládla.Potomprišielajsused–chlapzvedľajšiehodomuatenichodrhol
od seba. Raz pes zaútočil na sliepku. Dostal bitku a odvtedy je bežne na dvore s mačkou a sliepkami.
Má vedomosť, že pes niekedy opustil svojvoľne areál pozemku, stalo sa. Preskakoval bráničku, keď bol
menší. Vtedy kontaktovala veterinára. On odporučil kastráciu. Pes bol vykastrovaný. Potom sa ukľudnil,
začal priberať, tým že bol vykastrovaný. Odvtedy nemá vedomosť o incidentoch. So psom chodia na

prechádzky mimo pozemku, po Tatrách. Spoločne tam bola ona, B. a pes. Na otázku, ako sa B. správal
na týchto prechádzkach vo vzťahu k tomu psovi, či ho on nejakým spôsobom ovládal alebo mu dával
nejaké povely, svedkyňa uviedla, že samozrejme áno. Oni sa striedali. Spravidla psa viedla ona, ale ak
v okolí neboli ľudia, nebol tam nikto, tak dovolila viesť psa B.. V tom čase mal B. takých 9 až 10 rokov. Ak
však niekto išiel s nejakým plemenom, už psa prevzala ona. Ale, keď viedol psa, viedol ho štandardne,

bežne na prechádzke. Psa viedol na vôdzke. Psa si nikdy nedovolila pustiť, len keď išiel pán B.. Ten ho
prípadne pustil. Pri prechádzkach vzruch nenastal. Ten pes miluje pohyb, miluje prechádzky. Správa sa
inteligentne. V čase pred incidentom, počas letných prázdnin, nastala taká situácia, že na dvore počula
nejaký hurhaj. Pozrela von, videla nejakú líšku. To dieťa (syn obžalovaného) vyštartovalo bosé na dvor
a letelo za líškou. Vtedy sa začala zamýšľať nad tým, že ona dospelá a má strach a on vyštartoval bosý

a zahnal tú líšku. Toto ju prekvapilo, aký je. Keď k niečomu prišlo, tak lepšie zareagoval ako ona, čo je
dospelá. Správal sa racionálne a odvážne. Zažila aj situáciu, keď B. toho psa udrel. Bol taký rázny voči
tomu psovi. K incidentu nedošlo. Zažila, že sa na neho vykričal a potiahol ho. Pes je vychovaný. Syn
obžalovaného bol spôsobilý udržať psa na vôdzke. V ten deň, čo sa stal ten skutok, nebola pri tom, nevie,
či obžalovaný umožnil zobrať B. psa, či mu to povolil. Vo všeobecnej rovine B. B. mal od otca povolenie

viesť psa len s podmienkou vôdzky a náhubku. Vo všeobecnosti, to nie je asi vec jedného dňa, ale
dlhšieho obdobia. Pani B. - pani starostka, bolo leto, keď vyhlásila, aby si majitelia zabezpečili psa, lebo
ak nie, budú pokutovaní cez 300,- Eur. Tak vravela B., že nemôže byť pes pustený. Musí mať vôdzku aj
náhubok. Hneď po tom ozname v rozhlase sa bavili. Ona si nedovolila, keď boli v Tatrách, aby pes nemal
vôdzku. Bolo to iba s vôdzkou a s náhubkom. Bola situácia, keď sa to stalo ešte pred incidentom, kedy

pred pozemkom boli babety, motorky alebo štvorkolky. Ona varila, tak si povedala, že ide zavrieť psa do
klietky. Potom pokračovala vo varení a v priebehu 2, 3 minút bol pes znovu pustený. Pýtala sa B., kto
ho pustil, on povedal, že on. B. prišiel a povedal, že psa baví ten pohyb, chce, aby mal pohyb, prečo by
mal byť zavretý. Na to psa znova zavrela. Samozrejme, povedala to otcovi dieťaťa. Nepočúval. Jeden
čas, keď A. chodil do práce, dieťa psa pustilo. Je tam svojvôľa a drzosť toho dieťaťa. Decko sa niekedy

správa ako malé decko, ale potom, keď mu dáte zodpovednosť, správa sa racionálne. Potom po piatich,
desiatich minútach sa správa zodpovedne. Asi mesiac a pol pred Silvestrom našli na dvore petardy,
dokonca aj v kurníku. A. išiel za bráničku, vykričal H. E. a povedal mu, že ešte raz to urobí, zavolá políciu.
Nemá vedomosť, že by sa pán B. osobne sťažoval rodičom maloletého E. na správanie maloletého E..
Pán B. jej povedal, že s tým otcom sa ťažko vychádza, že bude vždy obraňovať syna. Nevie o tom, aby

maloletý B. nedodržal pokyn obžalovaného držať psa výlučne na vôdzke a s náhubkom. Nevie, či aj v
ten deň mu tak nariadil. Nevie, prečo dal dole náhubok. V tom čase, keď sa stal skutok, keď mal 12
rokov, bol niekedy trucovitý. Keď ale dostal konkrétnu úlohu, tak ju urobil.Svedok D. C., vypočutý na hlavnom pojednávaní, uviedol, že pes pána B. pokusal syna pána E., skutok
sa mal stať 2, 3 roky dozadu. Nemá vedomosť o tom, že by pes pána B. pred dátumom skutku mal
napadnúť nejakú inú osobu. Nemá vedomosť o povahe a správaní sa psa pred dňom skutku. On osobne

v minulosti nebol napadnutý psom pána B. a ani nepočul, že niekoho v dedine pes napadol.

Svedok R. A., vypočutý na hlavnom pojednávaní, zotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol,
že nevie uviesť okolnosti týkajúce sa skutku. Po skutku mu pán B. povedal, že B. bez jeho vedomia
išiel so psom von a tam ho pes pokusal do lýtka. Po skutku sa raz stalo, že keď prišli s pánom B. na

dvor, odstavil auto pod prístreškom, pán B. išiel domov, on ostal pod prístreškom fajčiť. Po chvíli prišiel
nejaký chlapec na babete. Prešiel niečím po plote. Pes sa rozbrechal. Keď tam je častejšie, tak takto
nebreše. Bol to iný štekot. Pýtal sa potom pána B., či reaguje takto normálne. Toto bol iný štekot ako
keď ide osoba alebo osoba so psom. Proste agresívnejší alebo nevie, ako to nazvať. S pánom B. sú
v kamarátskom vzťahu, pozná ho odmalička, je jeho známy. Navštevuje ho podľa potreby. V tom čase
to nebolo často, teraz je to častejšie. Počas jeho návštev bol pes vo voliére alebo bol voľne pustený

v prítomnosti pán B.. S vedomím pána B. mohol pustiť psa aj on. Nebol svedkom, aby syn pána B. voľne
manipuloval so psom ani toho, aby pes pána B. niekoho napadol, okrem tohto prípadu. Ani nevidel psa
pohybovať sa mimo dvora popred dom. Od prvého momentu, kedy sa pána B. opýtal, či ho môže pustiť,
tak bol pes priateľský. Má priateľskú povahu.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý D. I. K., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a traumatológia, zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 73/2021, vypracovaného v prípravnom
konaní. V znaleckom posudku dospel k záverom, že poškodený maloletý H. E. utrpel pri napadnutím
psom dňa 25.11.2020 nasledovné poranenia: pomliaždenie ľavého lakťa a hryzné rany ľavého stehna
a ľavého predkolenia. Kvôli týmto poraneniam bol poškodený hospitalizovaný po ich vzniku na

traumatologickom oddelení nemocnice v K.. Podstúpil operáciu v celkovej anestéze, čiže bol uspatý.
Dominujúcim poranením bola hryzná rana na ľavom predkolení, ktorá bola hodnotená ošetrujúcim
lekárom ako veľmi veľká. Zasahovala kožu, podkožné tkanivo až do svalovej vrstvy, kde mala rozmery
celkovo popisované ako 12 x 15 cm. V podstate to bol vytrhnutý kus tkaniva až po úroveň svalov, včítane
časti svalu. Všetky tieto rany boli ošetrené vydezinfikovaním, štandardnými postupmi, akými sa také

poranenia ošetrujú. Rana bola zošitá. Poškodený potom dostával antibiotiká. Chodil s oporou dvoch
barlí. Nesmel vôbec zaťažovať tú poranenú končatinu v dobe 2 týždňov. Potom absolvoval opakované
preväzy 2, 3 až 4 dňových intervaloch na chirurgickej ambulancii v Kežmarku. Všetky tieto poranenia
je možné hodnotiť z medicínskeho hľadiska ako ľahké poranenia, pričom z hľadiska mechanizmu mohli
vzniknúť tak, že pes najskôr uhryzol poškodeného do ruky a tento následne spadol na zem. Rovnako

však toto pomliaždenie ľavého lakťa mohlo vzniknúť tým, že pri páde na zem, reflexne nastavil hornú
končatinu a lakťom narazil o zem. Po páde na zem pes mohol poškodeného uhryznúť do ľavého stehna
a následne do ľavého predkolenia do vnútornej strany lýtka. Podľa toho charakteru poranení sa dá
hodnotiť tak, že do ľavého stehna ho len uhrýzol, čím sa chápe to, že zahryzol a pustil, ale rana na
predkolení bola veľmi veľká. Tam pes zahryzol a následne potiahol, čím vytrhol časť tkaniva, ktoré

ostalo prakticky visieť na koži. Mechanizmus vzniku týchto poranení zodpovedá mechanizmu uhryznutia
psom do týchto jednotlivých poranených častí tela, zodpovedá mechanizmu, aký je vo výpovediach
vyšetrovacieho spisu. Z hľadiska doby liečenia a práceneschopnosti je určujúcim poranenie, a to hryzné
rany ľavého stehna a ľavého predkolenia, kde ako potrebná doba liečenia a práceneschopnosti je doba
od 25.11.2020 do 15.02.2021. Z lekárskeho hľadiska ide o ľahké poranenia, ale ich liečba presahuje 42

dní, pričom táto doba nevyplýva zo závažností poranenia, ale z postupu hojenia rán, ktorý pri takýchto
ranách býva zdĺhavý, vyžaduje si opakované kontroly a preväzy, čo bolo aj v tomto konkrétnom prípade.
Z hľadiska trvalých následkov pomliaždenie ľavého lakťa nezanechalo trvalé následky. Hryzné ľany na
ľavom stehne a na ľavom predkolení zanechali 3 malé jazvy na stehne a na ľavom predkolení širšiu
jazvu, ktorá má tvar štvorca, ale ako keby mu jedna strana chýbala. To znamená, že strana, kde nebolo

porušené tkanivo. Celkovo má táto dĺžka, táto rana alebo jazva dĺžku 15 cm. Neovplyvňujú však tieto
poranenia, okrem toho estetického hľadiska, funkciu dolnej končatiny. Poškodený chodí bez krívania. Má
zachovalú pohyblivosť vo všetkých kĺboch dolnej končatiny. Tieto poranenia poškodeného obmedzovali
tým, že bol od 25.11. do 28.11.2020 hospitalizovaný v nemocnici, kde okrem potrebných vyšetrení
podstúpil aj operáciu v celkovej anestéze, čiže bol uspatý. Po prepustení z nemocnice chodil 2 týždne

s pomocou vysokých barlí, nesmel na poranenú končatinu našľapovať. Prakticky po celú dobu liečby až
do 15.02.2021 mal kľudový režim. Nemohol vykonávať žiadnu fyzicky náročnejšiu činnosť ani športové
aktivity. Mohol chodiť von na prechádzky, ale bez väčšej fyzickej záťaže. Nevykonával ani domáce
práce. Bol obmedzovaný pri hygienických návykoch v uvedenom období. Nemohol sa kúpať vo vani.Tieto poranenia však neovplyvnili sebestačnosť poškodeného pre základné životné potreby, hygienické
a stravovacie návyky. V období vzniku týchto poranení a ich liečby bol žiakom 8. triedy základnej
školy. Nakoľko v tomto období bola covid pandémia, vyučovanie prebiehalo dištančnou formou, preto

školskú dochádzku okrem dní, keď bol na preväzoch, nevynechal. Poškodený mal bolesti, ktoré počas
hospitalizácie v nemocnici tlmili liekmi. Po prepustení z nemocnice, lieky na tlmenie bolesti neužíval.
Odškodné z hľadiska bolestného predstavuje 60 bodov, čo je v prepočte 1 359,60 Eur. A za sťaženie
spoločenského uplatnenia, čiže jaziev po hryzných ranách, predstavuje 100 bodov, čo je v prepočte 2
266,- Eur. Poškodeného vyšetril osobne. On nevedel určiť, či ho pes uhrýzol a následne stiahol týmto na

zem.Poškodenýmupovedal,žehopesuhrýzoldoľavéhopredlaktia.Následkomtohouhryznutiavzniklo
poranenie. Spadol na zem. Následne pes najprv zaútočil na stehno a potom na oblasť predkolenia. Ak
by k tomu došlo vyššou intenzitou, došlo by k vytrhnutiu. Čo sa týka intenzity tých jednotlivých uhryznutí,
tak do oblasti stehna sa jednalo len o uhryznutie, čo predstavovalo, že pes len zahryzol a pustil. Čo
bolo na lýtku, tam pes uhryzol a potiahol, čím ostalo visieť. Ak by došlo k tomu, že by vytrhol, tak
by to malo veľmi vážne následky. K obmedzeniam na obvyklom spôsobe života poškodeného znalec

uviedol, že liečba poranení, a tým pádom aj obmedzenie na obvyklom spôsobe života, sa začalo vlastne
vznikom poranenia, ktoré poranenia si vyžiadali hospitalizáciu v nemocnici v trvaní do 28.11.2020. Tam
poškodený podstúpil potrebné vyšetrenia a po zhodnotení nálezu bol operovaný v celkovej anestéze, to
znamená, že bol uspatý. Tento úkon si vyžiadalo hlavne poranenie ľavého predkolenia. Dňa 28.11.2020
ho prepustili do domáceho liečenia, kde 2 týždne chodil s pomocou vysokých barlí, opierajúcich sa

o podpazušie a nesmel pri tom vôbec našľapovať na tú poranenú končatinu, čiže nesmel ju vlastnou
váhou zaťažovať. To znamená, že bol pri pohybe výrazne obmedzovaný, prakticky sa pohyboval len
doma. Celkovo bol po ďalšom priebehu liečby až do toho 15.02.2021 obmedzovaný tým, že chodil na
preväzy na chirurgickú ambulanciu do Kežmarku. Stav toho hojenia si vyžadoval to, že na preväzy chodil
v 2, 3 až 4 dňových intervaloch. Pre tento druh poranení takýto priebeh liečby nie je nič výnimočné.

Je to, dalo by sa povedať obvyklý priebeh. Liečba týchto poranení v drvivej väčšine prebieha práve
takýmto spôsobom, dlhšie trvajúca, je časovo náročnejšia s potrebou častých preväzov, častých kontrol
a liečenia. Takže to jeho obmedzenie bolo vlastne od toho prepustenia z nemocnice v tom, že až do
polovičky februára chodil na preväzy v takýchto častých intervaloch, ktoré určoval lekár podľa lokálneho
nálezu tej poranenej končatiny. Z toho dôvodu bol mimo akýchkoľvek fyzických aktivít, ktoré v tomto veku

deti normálne vykonávajú. Poškodený povedal, že mu chýbal hokej, ktorý hrával, nie na profesionálnej
úrovni, ale hrával. Tieto činností nemohol vykonávať a v podstate chodil von len na prechádzky, aby
sa stretol s tými pár ľuďmi, lebo covidová atmosféra to obmedzovala a nemohol vykonávať ani domáce
práce, pomoc rodičom, fyzické aktivity, čo sú primerané deťom v jeho veku. Čo sa týka bolesti, znalec
uviedol, že v nemocnici to je v podstate paušálna súčasť liečby. Tam dostával lieky na tlmenie bolesti

počas celej tej doby hospitalizácie. A po prepustení z nemocnice mal ešte asi týždeň bolesti, ktoré
vnímal, ale dokázal ich tolerovať bez toho, aby užíval lieky. A po týždni už tie bolesti neboli také. Čo sa
týka sebestačnosti, počas hospitalizácie, aj takej krátkej, a to bezprostredne po operácii, tam pomáha
ošetrovateľ, čiže zdravotnícky personál, ale po prepustení do domácej liečby bol v týchto základných
veciach - hygienické návyky, sebestačný. Okrem ním uvedených obmedzení, týkajúcich sa fyzických

pohybových aktivít a domácich prác, neboli zaznamenané nejaké iné obmedzenia na obvyklom spôsobe
života poškodeného, lebo v podstate pre neho užitočné bolo to, že škola, školská výučba prebiehala
dištančným spôsobom, takže to mohol zvládať aj doma, mimo toho času, ktorý strávil na preväzoch.

Obžalovaný k výpovedi znalca uviedol, že H. po príchode z nemocnice jazdil na bicykli a babete,

stretávali sa s jeho synom na ihrisku. Nepamätá si presne, kedy to bolo, kedy sa vrátil z nemocnice,
ale z dvora vycúval s traktorom, musel zabrzdiť a dať mu prednosť. Bolo to pár dní potom, čo prišiel
z nemocnice.

Súd prečítal znalecký posudok č. 73/2021, vypracovaný znalcom D. I. K., zo záverov ktorého vyplýva,

že poškodený H. E. utrpel pri napadnutí psom dňa 25.11.2020 poranenia: pomliaždenie ľavého lakťa –
z lekárskeho hľadiska išlo o ľahké poranenie, ktoré nezanechalo trvalé následky a hryzné rany ľavého
stehna a ľavého predkolenia – hryzná rana na lýtku bola hlboká, zasahovala až obal svalu, aj samotný
sval, išlo o vytrhnutie časti tkaniva, ktoré ostalo visieť na koži, o romeroch 12x15 cm, z medicínskeho
hľadiska išlo o veľmi veľkú ranu. Po prijatí do nemocnice ho hneď operovali v celkovej anestéze,

t. j. bol uspatý. Ranu zašili, poškodený dostával antibiotiká, ranu preväzovali. Dňa 28.11.2020 bol
prepustený do domácej liečby. Chodil s pomocou barlí, nesmel našľapovať na poranenú končatinu,
nesmeljuprichôdzizaťažovať.Chodilnapreväzyv2,3až4-dňovýchintervaloch.Ranasahojilapomaly,
postupne, zdĺhavo. K definitívnemu zahojeniu, a teda k ukončeniu liečby, došlo k termínu 15.02.2021.Charakter a rozsah rán zodpovedá tomu, že do ľavého stehna pes poškodeného uhryzol – zahryzol
do stehna a hneď pustil. Následkom tohto uhryznutia vznikli 3 jednotlivé bodovité jazvy ako odtlačok
zubov psa. Hryzná rana na ľavom predkolení vznikla tým spôsobom, že pes do tejto časti tela zahryzol

a následne potiahol, čím vytrhol časť tkaniva tak, že ostalo visieť na časti kože. Uhryznutie bolo hlboké,
zasahovalo cez kožu a podkožné tkanivo až do obalu svalu a samotného svalu. Mechanizmus vzniku
poranení zodpovedá mechanizmu uhryznutia psom do jednotlivých poranených častí tela, zodpovedá
mechanizmu, aký je uvedený vo výpovediach. Pomliaždenie ľavého lakťa si vyžadovalo dobu liečenia
a práceneschopností v trvaní do 7 dní. Hryzná rana ľavého stehna a ľavého predkolenia si vyžadovala

dobu liečenia a práceneschopností od 25.11.2020 do 15.02.2021. Z lekárskeho hľadiska ide o ľahké
poranenie, kde doba liečenia presahuje 42 dní, ale nie je daná závažnosťou poranenia, ale pomerne
zdĺhavým, postupným procesom hojenia rany, ktorý po prepustení z nemocnice si vyžadoval pravidelné
preväzy v 2, 3 až 4- dňových intervaloch. Poranenie - hryzná rana ľavého stehna a ľavého predkolenia
zanechá trvalé následky v jazvách po uhryznutí. Poškodený má 3 malé jazvy, tvaru jednotlivých
bodov. Na ľavom predkolení, na vnútornej strane lýtka, má jazvu v tvare štvorca, ktorému chýba jedna

strana. Každá zo zvyšných strán má dĺžku 5 cm, čiže celkovo dĺžka rany je 15 cm. Poškodený nemá
obmedzenie pohyblivosti v kĺboch dolnej končatiny, funkcia dolnej končatiny a pohyblivosť je zachovaná
v plnej miere, nemá ani poruchu chôdze. Na ľavom stehne má tri malé jazvy, ktoré nevyvolávajú
odpor voči poškodenému, v pravom slova zmysle nespôsobujú zohyzdenie, nespôsobujú ani závažnú
estetickú ujmu, neovplyvňujú funkciu poranenej končatiny. Ani jazva o dĺžke 15 cm v tvare štvorca

nevyvoláva odpor voči poškodenému, nemá charakter zohyzdenia a nespôsobuje vážnejšie estetické
obmedzenie.Chôdzajebeznarušenia,poškodenýnekríva.Poškodenýbolod25.11.2020do28.11.2020
hospitalizovaný a vyžadoval si lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť, musel sa prispôsobiť režimu
nemocničného charakteru. Počas hospitalizácie a po prepustení z nemocnice musel chodiť s vysokými
barlami, opierajúcich sa o podpazušie, čo ho obmedzovalo pri pohybe. V tomto režime bol 2 týždne

od vzniku zranení. Až do 15.02.2021 musel chodiť na preväzy do nemocnice. V tomto období bol
bez akejkoľvek väčšej fyzickej záťaže, nemohol sa zapájať do športových činností s kamarátmi, bol
bez iných pohybových aktivít. Ani doma nevykonával žiadne práce napomáhajúce chodu domácnosti
– upratovanie a pomoc v domácnosti. Bol obmedzovaný aj pri hygienických návykoch, sprchoval sa
len po častiach tela, mimo poraneného ľavého predkolenia, nemohol sa kúpať vo vani. Počas celej

doby liečenia bol sebestačný pre základné životné potreby, hygienické a stravovacie návyky. Školskú
dochádzku nevynechal, vyučovanie prebiehalo dištančne. Vynechal len časť vyučovania, keď bol na
preväzoch na chirurgickej ambulancii. Poškodený bol obmedzovaný aj bolesťami, počas hospitalizácie
dostával lieky na ich tlmenie. Po prepustení z nemocnice boli bolesti nízkej intenzity, toleroval ich, lieky
neužíval. Do jedného týždňa odzneli úplne.

Z trestného oznámenia A. E. a D. E., ako rodičov maloletého poškodeného H. E., podaného
splnomocnencom, zo dňa 29.12.2020, o. i. vyplýva, že dňa 25.11.2020 v čase okolo 15.00 hod. na
poškodeného maloletého H. E. zaútočil pes – zrejme nemecký ovčiak, ktorého držiteľom je A. B.. Pes
na neho skočil a uhryzol ho do ľavého stehna, čím mu na stehne spôsobil škrabance a uhryzol ho do

ľavého predkolenia lýtka, čím mu spôsobil hryznú ranu s lalokom 12x15 cm s poranením svalovej fascie
a svalu. K útoku malo dôjsť za prítomnosti syna majiteľa psa, ktorý s ním bol na prechádzke, pričom
zrejme pes nebol na vôdzke a nemal náhubok. Malo ísť o druhý útok psa na poškodeného. Prvýkrát
zaútočil na poškodeného asi v septembri 2020, kedy mu spôsobil len povrchové škrabance na rukách,
pričom pán B. to len vzal na vedomie.

Zo zápisnice o trestnom oznámení podanom dňa 22.01.2021 oznamovateľom A. E. vyplýva, že
oznamovateľ v tomto uviedol, že dňa 25.11.2020 v čase okolo 15.00 hod. prišiel domov syn H. s plačom,
že ho pohrýzol pes. Mal ranu na ľavej nohe, mal vyhryznutú časť lýtka. Syn povedal, že ho pohrýzol pes
pána B., na lúke, asi 100 metrov od ich domu. So psom tam bol syn pána B.. Majiteľom psa je pán B..

Pes mal byť voľne pustený a bez košíka. Pes sa rozbehol k synovi, najskôr okolo neho len pobehoval,
vyskakoval na neho, preto mal syn škrabance aj na iných častiach tela ako napr. na stehne, rukách.
Následne ho mal pes uhryznúť. V tom mal pribehnúť aj syn majiteľa psa a mal ťahať psa preč. Tento
incident so psom nebol prvým incidentom. Prvýkrát to bolo niekedy v septembri 2020, keď prišiel syn
domov a povedal, že do neho skočil pes pána B.. Vtedy manželka šla za pánom B., aby mu oznámila,

že jeho pes napadol ich syna, a aby si ho zabezpečil. Povedal jej, že to berie na vedomie, a že na psa
dá pozor. Vtedy to neriešili, syn nemal žiadne poranenie. Ani potom ako ho dňa 25.11.2020 uhryzol, tak
to nechceli riešiť, mysleli si, že sa to susedsky vyrieši, že príde pán B. a povie im ako zjednal nápravu
so psom, ako ho zabezpečil, aby sa to už nikdy nestalo. Dňa 21.12.2020 zavolal pánovi B., že do dňatelefonátu sa im neozval a videl, že pes ďalej pobehuje, tak, že ako to poriešil. On mu na to povedal, že
pes je dobrý, že nemá chybu. Povedal mu, že syn sa bojí chodiť von, či by nemohol psa predať, keďže
syn má zo psa traumu. Na to vôbec nereagoval. V ten istý deň, v čase okolo 17.30 hod. – 18.30 hod., ich

navštívila polícia, pričom videl, že išla od pána B.. Povedala im, či sa nechcú s pánom B. dohodnúť, že
keď podajú trestné oznámenie, že to bude nadlho. Následne prišli na ich žiadosť aj s pánom B., ale s ním
sa nedalo komunikovať, bol arogantný, a tak k dohode nedospeli. Pri útoku psa utrpel syn H. zranenia,
a to hryznú ranu v oblasti ľavého predkolenia lýtka s lalokom cca 12x15 cm s poranením svalovej fascie
a svalu, pričom ešte v deň incidentu bol operovaný. Bol obmedzovaný na obvyklom spôsobe života, a to

tak dva týždne po operácii, keď chodil o barlách. Doteraz chodí na preväzy. Teraz už chodí normálne.

Súd prečítal zápisnicu o výsluchu splnomocnenkyne poškodeného I. J. K., L. - D. D. S. z prípravného
konania, kde táto uviedla, že náklady vynaložené za poskytnutú zdravotnú starostlivosť H. E., nar.
XX.XX.XXXX, ktoré utrpel v dôsledku úrazu po napadnutí psom, ku ktorému malo dôjsť dňa 25.11.2020
v obci D., vznikli vo výške 1 671,25 Eur, ktorú škodu žiadajú nahradiť.

Z lekárskej prepúšťacej správy z oddelenia úrazovej chirurgie nemocnice K. zo dňa 28.11.2021 vyplýva,
že H. E. bol hospitalizovaný pre hryznú ranu ľavého lýtka. Mal byť napadnutý susedovým psom,
vlčiakom, do ľavého lýtka. Dňa 25.11.2021 podstúpil operáciu v anestéze, pooperačný priebeh bez
komplikácií,realizovanépreväzy,chôdzasbarlamibezdostupovania.Súčasťoujeajfotografiazranenia.

Z lekárskeho posudku D. K. E. – M. o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyplýva, že
bolestné predstavuje 80 bodov.

Z lekárskej správy D. B. vyplýva, že H. E. v dňoch od 30.11.2020, do 15.02.2021, v 2, 3 až 4- dňových

intervaloch, absolvoval preväzy.

Z vyčíslenia vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť maloletého H. E., nar. XX.XX.XXXX,
vypracovaného revíznym lekárom regresných prípadov D. U. G., I., vyplýva o. i. dátum jednotlivých
poskytnutých výkonov maloletému s uvedením kódu a názvu diagnózy, výkonu, ceny a dátumu úhrady

výkonu, kde celková výška nákladov predstavuje 1 671,25 Eur.

ZosprávyzozisteniapomerovÚradupráce,sociálnychvecíarodiny,oddeleniesociálnoprávnejochrany
detíasociálnejkurately,vyplýva,žemaloletýB.D.B.pochádzazneúplnejrodiny,neusporiadanejrodiny.
Žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom v rodinnom dome. Rodičia sú od 16.04.2017 rozvedení.

Starostlivosť o domácnosť a hygiena je na vysokej úrovni. Maloletý má vlastnú izbu, má vlastný priestor
pre súkromie, resp. prípravu na vyučovanie. Maloletý uznáva rodičovskú autoritu. V školskom prostredí
vystupuje výrazne, priateľsky a kolegiálne, niekedy však vyvoláva konflikty alebo sa do nich zapája.
Vyskytol sa prípad poškodzovania majetku spolužiakov. Vo vzťahu k autoritám nie je konfliktný, ale často
odmieta spoluprácu a pri komunikácii s pedagógmi vystupuje arogantne a drzo. Jeho prístup k školským

povinnostiam vykazuje znaky benevolencie. Neboli mu udelené pokarhania ani znížená známka zo
správania. Dochádzka do školy je bezproblémová. Otec sa pravidelne zaujíma o prospech a správanie
sa syna. Bol vykonaný aj pohovor s maloletým B. a jeho otcom. B. uviedol, že mu to je ľúto, ale H. chodil
pravidelne provokovať ich psa, chodil sa voziť na babete okolo ich domu, niekedy sa zastavil a hádzal
do neho kamene. Myslí si, že aj preto mu v osudný deň utiekol a pohrýzol ho.

Zo správ obce D., vypracovaných na obžalovaného, vyplýva, že obžalovaný je konfliktná, vznetlivá
a arogantná osoba. Je rozvedený, žije so synom B.. Na obžalovaného obec obdržala viacero ústnych
sťažností od obyvateľov, týkajúcich sa jeho správania, ale aj priestupkov na úseku stavebného poriadku,
taktiež sústavne, asi 3 roky, jeho pes preskakuje plot a ohrozuje obyvateľov. Došlo aj ku konfliktom

obyvateľov so psom. Bol viackrát upozornený na povinnosť zabezpečiť si psa. Dňa 13.02.2019 mu bolo
zaslané aj písomné dôrazné upozornenie. V roku 2020 došlo na verejnom priestranstve k pohryzeniu
maloletéhoobyvateľaobce,H.E.,psompánaB..Skutočnosťnebolanahlásená,alejevšeobecneznáma
v celej obci.

Z upozornenia obce D. zo dňa 13.02.2019, ktoré bolo adresované obžalovanému, doručené dňa
16.02.2019, vyplýva, že na základe viacerých ústnych a písomných podaní od občanov obce na
ohrozovanie ich osoby jeho psom, ho obec dôrazne upozorňuje a žiada, aby zabezpečil psa tak, abyneohrozoval ľudí, ktorí chodia okolo jeho domu a dvora na cintorín a zabezpečil tiež, aby sa pes
nepotuloval po obci, kedy bol incident s jeho psom už riešený.

Zo záznamu z hlásenia obecného rozhlasu zo dňa 02.05.2018 je zrejmé, že majitelia psov boli vyzvaní,
aby si svojich psov zatvárali alebo inak zabezpečili proti úniku na cestu či chodníky, pretože ohrozujú
hlavne deti. Zároveň boli upozornení, že podľa § 7 písm. f) zákona č. 282/2002 Z. z. sa priestupku
dopustí ten, kto ako držiteľ psa nezabráni voľnému pohybu psa, pričom za porušenie je možné uložiť
pokutu do výšky 165,- Eur.

Z veterinárneho osvedčenia o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera,
vystaveného dňa 26.11.2020 D. H. B. vyplýva, že išlo o nemeckého ovčiaka menom G., ktorý je
začipovaný, má očkovací preukaz, držiteľom je A. B..

Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol v trikrát

priestupkovo postihnutý, z toho v dvoch prípadoch, v dňoch 01.12.2019 a 14.08.2023, pre priestupky na
úseku dopravy. Okrem toho sa dňa 08.03.2019 dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, kedy mal fyzicky napadnúť D. B., následkom čoho táto utrpela ľahký
úraz – pomliaždenie hlavy a ľavého ramena.

Zodpisuregistratrestovobžalovanéhovyplývajedenzáznam.RozhodnutímOkresnéhosúduKežmarok
sp. zn. 1T/63/1997 zo dňa 13.06.1997 bol A. B. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený peňažný trest vo
výške 5 500,- Sk. Dňa 04.08.1997 bol trest zaplatený a na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený.

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel
súd k bezpečnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, a že ho spáchal
obžalovaný A. B..

Obžalovaný je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďami svedka poškodeného A.
E., svedka maloletého H. E., svedkyne D. B., svedka D. H. B., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a traumatológia D. I. K., závermi znaleckého posudku vypracovaného znalcom D. I.
K. č. 73/2021, ako aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.

Obžalovaný A. B. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Na svoju obranu
uviedol, že nebol prítomný pri pohrýznutí maloletého H. E. jeho psom G., o napadnutí sa dozvedel ako
posledný, nemôže za to, že syn vzal psa von. Syn B. mal od neho súhlas na vodenie psa na prechádzku,
ale iba s náhubkom a na vôdzke. Aj v čase skutku pes určite poslúchal syna B.. Syn bol určite schopný

ovládať psa aj mimo priestor ich domu alebo dvora. Syn ho pustil, to bol ten problém.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že k útoku psa menom G., ktorého majiteľom
a držiteľom v kritickom čase bol obžalovaný, na maloletého H. E. v žalovanom čase a na žalovanom
mieste skutočne došlo. Uvedené vyplynulo zo svedeckých výpovedí priamych aktérov útoku, a to

maloletéhoH.E.amaloletéhoB.D.B.,ajzvýpovedesvedkapoškodenéhoA.E.,pričomtentofaktnijako
nespochybňoval ani samotný obžalovaný. Z výpovedí maloletých B. D. B. a H. E., ktorí v podstatných
okolnostiach zhodne popísali priebeh útoku zvieraťa, vyplýva opakované napadnutie maloletého H. E.
psom obžalovaného, a to najprv uhryznutím do ruky a po následnom páde maloletého H. E. uhryznutím
do lýtka. Z výpovedí maloletých tiež vyplýva, že v kritický deň, teda dňa 25.11.2020, maloletý H. E.

žiadnym spôsobom psa G. počas stretnutia na lúke, kde došlo k napadnutiu, neprovokoval.

V konaní rovnako neboli pochybnosti o tom, že práve obžalovaný A. B. bol v čase skutku majiteľom
a držiteľom psa, pričom týmto je doposiaľ, ktoré skutočnosti aj sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní
potvrdil. Deň, miesto, čas a napokon ani útok psa G. na maloletého H. E. a jeho priebeh tak neboli

v prejednávanej veci sporné.

Zranenia, ktoré dňa 25.11.2020 v dôsledku útoku psa G. utrpel maloletý H. E. boli v konaní preukázané
jednak oboznámenými lekárskymi správami, ako aj znaleckým posudkom č. 73/2021, vypracovanýmznalcom D. I. K., z ktorého vyplýva, že maloletý utrpel pri napadnutí psom pomliaždenie ľavého lakťa,
hryzné rany ľavého stehna a ľavého predkolenia – hryzná rana na lýtku bola hlboká, zasahovala až obal
svalu, aj samotný sval, išlo o vytrhnutie časti tkaniva, ktoré ostalo visieť na koži, mal rozmery 12x15

cm. Po prijatí do nemocnice ho hneď operovali v celkovej anestéze, t. j. bol uspatý. Maloletý bol od
25.11.2020 do 28.11.2020 hospitalizovaný. Dňa 28.11.2020 bol prepustený do domácej liečby. Chodil
s pomocou barlí, nesmel našľapovať na poranenú končatinu, nesmel ju pri chôdzi zaťažovať. Chodil
na preväzy v 2, 3 až 4-dňových intervaloch. Rana sa hojila pomaly, postupne, zdĺhavo. K definitívnemu
zahojeniu, a teda k ukončeniu liečby, došlo k termínu 15.02.2021.

Maloletý H. E. teda bezprostredne po útoku psom vyhľadal lekárske ošetrenie, pri ktorom boli na tele
poškodeného lokalizované miesta poranenia, ktorým boli ľavý lakeť a ľavá dolná končatina, teda miesta
tela, na ktoré spravidla psy útočia. Bol ustálený mechanizmus vzniku zranení a bolo ustálené, že tieto
spôsobil pes. Dominujúcim poranením bola hryzná rana na ľavom predkolení, ktorá bola hodnotená
ošetrujúcim lekárom ako veľmi veľká. Zasahovala kožu, podkožné tkanivo až do svalovej vrstvy, kde

mala rozmery celkovo popisované ako 12x15 cm.

Obžalovanýsvojuobranuzaložilpredovšetkýmnaargumentácii,ževdanomprípadesaonakoposledný
dozvedel o útoku jeho psa, pričom on nebol pri tomto útoku na mieste prítomný. Syn bol určite schopný
ovládať psa aj mimo priestor ich domu alebo dvora. Syn ho pustil, to bol ten problém.

Obžalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že jeho syn mal od neho povolenie chodiť so psom
v poobedňajších a večerných hodinách, ale s tým, že pes má náhubok a je na vôdzke, čo vyplynulo aj
z výpovede svedkyne D. P. Q.. Obžalovaný zároveň popísal situácie pred skutkom, kedy suseda, ktorá
býva nad ním, psovi párkrát otvorila bránu z dôvodu, že chlapci psa pustili a išli hrať futbal. Raz psa

zatvárala pani, ktorá roznáša letáky, pretože chlapci, keď prišli zo školy, psa pustili z koterca, potom išli
do dediny a pes behal za nimi.

Z vykonaného dokazovania, osobitne z výpovedí obžalovaného, svedka maloletého B. D. B. a svedkyne
D. P. Q., vyplynulo, že maloletý B. D. B. mal od svojho otca – obžalovaného povolenie na vedenie

psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov, aj keď, ako uvádzali, pod podmienkou použitia
vôdzky a náhubku. Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný, ako majiteľ a držiteľ psa plemena
nemeckého ovčiaka s menom G., umožnil svojmu maloletému synovi B. D. B. vedenie psa mimo
chovného priestoru alebo zariadenia na chov, aj keď za ním interne dohodnutých podmienok. Na tomto
mieste súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na fyzické parametre psa G. a maloletého B. D. B.

včaseskutku,kedyvychádzajúczvýpovedeobžalovaného,jehomaloletýsynmalvčaseskutkuváhu30
kg až 32 kg. Naproti tomu, pes G. mal v tom čase, tak podľa výpovede obžalovaného, ako aj svedka D. H.
B., hmotnosť 42 kg až 45 kg. Už z uvedeného je prima facie zrejmý nepomer v porovnávaných fyzických
parametroch, keď pes plemena nemeckého ovčiaka dokonca váhovo prevyšoval osobu maloletého,
ktorému obžalovaný samostatné vedenie psa umožnil. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že maloletý B. D.

B. bol v čase skutku dieťaťom vo veku iba 11 rokov. Prihliadajúc tak na vek maloletého B. D. B., v čase
skutku dieťaťa vo veku 11 rokov, berúc tiež do úvahy vyššie uvedené fyzické parametre, tieto privádzajú
súd k záveru, že maloletý B. D. B. nebol osobou fyzicky a psychicky spôsobilou a schopnou ovládať
psa plemena nemeckého ovčiaka v každej situácii. Uvedený záver súdu je podporovaný tiež výpoveďou
svedka D. H. B., veterinárneho lekára, ktorý vo svojej výpovedi popísal základné charakteristiky psa

plemena nemeckého ovčiaka, ktorého by síce nezaradil medzi nebezpečné plemená, avšak zmienil
útočný potenciál psa, kedy ide plemeno, ktoré sa vie brániť, tým pádom aj zaútočiť. Pokiaľ ide o vhodnosť
vedenia psa tohto plemena maloletými deťmi, to záleží od fyzickej sily, lebo, keď sa vlčiak rozhodne,
že tam pôjde, tak tam pôjde. Skôr sa však prikláňa k tomu, že deťom by psa tohto plemena nedával,
skôr to nie je vhodné. Na uvedenom závere súdu nič nemení výpoveď svedkyne D. P. Q., ktorá popísala

parciálne situácie, kedy sa z jej pohľadu maloletý B. D. B. zachoval odvážne, keď zahnal líšku alebo psa
udrel. Žiada sa uviesť, že aj keď svedkyňa uviedla, že vo všeobecnosti maloletý plnil žiadosti a pokyny
otca, vypovedala aj o situáciách z obdobia pred skutkom, kedy sa prejavila trucovitosť a svojvôľa
maloletého, keď napriek tomu, že psa opakovane zatvorila do klietky, tohto maloletý svojvoľne pustil.
Taktiež,keďobžalovanýchodildoprácejedenčasdieťapsapustilo.Tiežpopísalaincidentpredskutkom,

kedy sa do seba pustili dva psy, z ktorých jedným bol pes obžalovaného, kedy keď boli psy v sebe
ona sa pokúšala G. od druhého psa oddeliť, ale nedokázala to, psy boli v sebe. Musel prísť sused
– chlap, ktorý ich od seba odtrhol. Aj s prihliadnutím na svedkyňou popísaný incident, kedy ona, ako
dospelá osoba nebola schopná a spôsobilá zabrániť a ukončiť stret psa obžalovaného s iným psom,keď vychádzajúc z výpovede svedkyne musel prísť sused – chlap, aby týchto od seba odtrhol, je iba
ťažko predstaviteľné, že by uvedeného psa obžalovaného bolo schopné ovládať v každej (aj napríklad
v takejto) situácii, dieťa vo veku iba 11 rokov, navyše s váhou nižšou ako samotný pes. Napriek tomu, ako

aj napriek vedomosti o predchádzajúcich prípadoch nerešpektovania pokynov obžalovaného zo strany
jeho syna, obžalovaný zveril psa 11-ročnému dieťaťu, pričom sa bez primeraných dôvodov spoliehal
sa na to, že k žiadnemu ohrozeniu či porušeniu zákonom chráneného záujmu nedôjde, pričom pri
dodržaníbežnejmieryopatrnostibolomožnépredvídať,že11-ročnédieťa,ajspoukazomnajehofyzické
parametre, objektívne nie je schopné ovládať psa plemena nemeckého ovčiaka, hmotnostne ho navyše

prevyšujúceho, v každej situácii.

Súd ďalej poukazuje na výpoveď svedkyne D. B., ktorá relevantne vypovedala ku skutočnostiam
skutku predchádzajúcim. Vo svojej výpovedi poukázala na to, ako za ňou, vtedajšou starostkou obce
D., opakovane prichádzali obyvatelia obce, a tých bolo dosť, sťažovať sa pred skutkom na psa
obžalovaného, ktorý ich ohrozoval, pričom títo sa báli dokonca do takej miery, že so sebou nosili

sprej. Je potrebné podčiarknuť, že svedkyňa o týchto sťažnostiach informovala obžalovaného pri
ich stretnutí. Následne došlo k opakovanému incidentu, a to stretu dvoch psov, z ktorých jedným
bol pes obžalovaného, na čo obec vyhlásila v obecnom rozhlase, aby sa vlastníci psov o týchto
starali, aby nedochádzalo k takýmto situáciám. Ani tieto opatrenia však neviedli k náprave, a preto po
ďalších ústnych sťažnostiach doručila obec obžalovanému list, v ktorom uviedla, aby urobil opatrenia

a zabezpečil si psa. V tejto súvislosti súd poukazuje na listinný dôkaz, a to práve písomné upozornenie
obce D. adresované osobe obžalovaného zo dňa 13.02.2019, doručené dňa 16.02.2019, ktorým
bol tento dôrazne upozornený a požiadaný, aby zabezpečil psa tak, aby neohrozoval ľudí, ktorí
chodia okolo jeho domu a dvora na cintorín a zabezpečil, aby sa pes nepotuloval po obci, kedy bol
incident s jeho psom už riešený. Doručenie predmetného upozornenia zo strany obce potvrdil aj sám

obžalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný v období pred skutkom mal preukázateľne vedomosť
o sťažnostiach obyvateľov obce na agresívne správanie sa jeho psa a na potrebu vykonania opatrení na
zabezpečeniepsatak,abytentoneohrozovalľudí anepotulovalsapoobci.Napriektýmtoskutočnostiam
obžalovaný, podľa názoru súdu, takéto opatrenia nevykonal a na opakované upozornenia nereflektoval,
keď umožnil vedenie psa svojmu maloletému synovi, ktorý nebol osobou schopnou a spôsobilou ovládať

psa v každej situácii.

Obžalovaný v priebehu konania tiež opakovane poukazoval na správanie sa maloletého H. E. voči jeho
psovi pred skutkom, keď ho mal dráždiť či už motorkou, hádzaním petárd alebo kameňov, o ktorých
skutočnostiach vypovedali tiež svedkovia D. P. Q., B. B. a maloletý B. D. B., pričom samotný maloletý

H. E. tieto tvrdenia poprel. Obžalovaný aj v záverečnej reči vyslovene označil za vinníkov udalosti
dvoch chlapcov, z ktorých jeden nepočúvol jeho príkazy a druhý bol provokatér a agresor. Obžalovaný
sa v priebehu konania snažil navodiť dojem, že za útok psa na jeho osobu si vlastne maloletý H. E.
tak môže čiastočne sám. Uvedenú obranu obžalovaného nemožno akceptovať. Na tomto mieste je
potrebné osobitne zdôrazniť, že je to majiteľ psa, ktorý povinný počínať si tak, aby správaním jeho psa

nedochádzalo ku škodám na živote, zdraví, majetku a na životnom prostredí. Rovnako je to majiteľ psa,
ktorý je povinný zabezpečiť, že jeho psa bude mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov viesť
len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii. Vychádzajúc
z § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (ďalej aj
len „zákon č. 282/2002 Z. z.), vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len

osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná
predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať
vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. V prejednávanej veci
to bolo práve porušenie povinnosti obžalovaným, uloženej mu citovaným ustanovením, v dôsledku čoho
došlo k vzniku škody na zdraví útokom jeho psa na maloletého H. E.. Hypotetická úvaha o tom, či zo

strany psa mohlo ísť o nejakú reakciu na predchádzajúcu skúsenosť s maloletým H. E. je irelevantná vo
vzťahu k spáchanému skutku a nič nemení na fakte, že pes nachádzajúci sa mimo chovného priestoru
(v tomto prípade na verejnom priestranstve – lúke), má byť zabezpečený tak, aby neútočil alebo iným
spôsobom neohrozoval človeka. Obžalovaný ako majiteľ psa mal zabezpečiť, aby psa viedla výhradne
osoba, ktorá je schopná psa ovládať po fyzickej a psychickej stránke, čo sa v tomto prípade nestalo. Iba

na doplnenie sa žiada dodať, že tak z výpovede maloletého H. E., ako aj maloletého B. D. B. vyplýva,
že v čase skutku maloletý H. E. K. G. žiadnym spôsobom pred útokom psa neprovokoval.V porovnaní s podanou obžalobou súd čiastočne akceptoval námietky obhajoby, a to tak týkajúce sa
znenia skutkovej vety, ako aj žalovanej právnej kvalifikácie skutku.

Obžaloba v skutkovej vete podanej obžaloby poukazovala o. i. tiež na predchádzajúce útoky psa G. na
ľudí, ktorá skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Aj keď svedok poškodený A. E. v tejto súvislosti
uviedol, že on má vedomosť o tom, že pes obžalovaného v minulosti napádal aj rôznych ľudí, kde uviedol
osobu D. C., samotný svedok D. C. toto tvrdenie poškodeného nepotvrdil, keď uviedol, že on osobne
nebol v minulosti napadnutý psom obžalovaného, ani nemá vedomosť o tom, že by pes obžalovaného

pred dátumom skutku napadol nejakú inú osobu. V rovnakom smere sa vyjadrila aj svedkyňa D. B.,
ktorá uviedla, že mali hlásený útok psa obžalovaného na iného psa a aj deti sa psa obžalovaného
báli, avšak napadnutie osoby hlásené nemali. Ani z výpovedí svedkov B. B., D. P. Q. a R. A. takéto
skutočnostinevyplynuli.MaloletýH.E.vosvojejvýpovediuviedol,žepesobžalovanéhohopredskutkom
napadol, keď ho chytil do nohy, ale len tak, že ho škrabol, čo bolo asi dva, dva a pol mesiaca dozadu,
kde okrem neho, psa a B. nebol nikto iný prítomný. V tejto súvislosti však súd poukazuje na rozpory

vo výpovediach svedka maloletého H. E. s jeho výpoveďou z prípravného konania, kedy vypovedal, že
pri prvom útoku ho pes obžalovaného uhryzol do ruky, k čomu došlo možno rok pred uhryznutím psom
v prejednávanej veci. Napokon aj svedkyňa D. B. vypovedala, že pred incidentom, ktorý sa prejednáva,
nezaregistrovala nejaký iný incident vo vzťahu k maloletému H. E.. S poukazom na uvedené neboli
nepochybne preukázané útoky psa G. na ľudí tak, ako to obžaloba obsiahla do skutkovej vety podanej

obžaloby. Uvedené pritom priamo súvisí s dodržaním, resp. porušením povinnosti obžalovaného ako
majiteľa psa podľa § 4 ods. 2 zákona č. 282/2002 Z. z., ktoré mu obžaloba kládla za vinu.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 282/2002 Z. z., vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo
zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve

musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok.

Ktorý pes sa na účely zákona č. 282/2002 Z. z. považuje za nebezpečného definuje zákonodarca
v ustanovení § 2 ods. 1 písm. b), v ktorom uvádza, že nebezpečným psom je každý pes, ktorý pohrýzol
alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej

obrane alebo v krajnej núdzi.

V nadväznosti na uvedené, kedy z vykonaného dokazovania neboli preukázané predchádzajúce útoky
psa G. na ľudí, pričom ďalšie dôkazy ani navrhnuté neboli, má súd za to, že v prípade psa obžalovaného
nešlo o nebezpečného psa tak, ako ho definuje zákon č. 282/2002 Z. z., z ktorého dôvodu obžalovanému

ani nemožno klásť za vinu porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 2 citovaného zákona.

Súd tak na základe vyššie uvedeného mal za preukázané, že obžalovaný A. B. inému z nedbanlivosti
ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.

Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a)
Trestného zákona, pretože obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, aj s prihliadnutím na

jeho vedomosť o sťažnostiach obyvateľov obce na agresívne správanie sa psa a písomné upozornenie
obce na vykonanie opatrení na zabezpečenie psa, vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal,
že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Obžalovaný A. B. v rozpore so svojimi povinnosťami
ako majiteľa psa, napriek jeho preukázanej vedomosti o sťažnostiach obyvateľov obce na agresívne

správaniesapsaapísomnémuupozorneniuobcenavykonanieopatrenínazabezpečeniepsa,abytento
neohrozoval ľudí, nevykonal opatrenia na to, aby zabezpečil bezpečnosť a ochranu ľudského zdravia
obyvateľov obce, keď umožnil voľné vedenie psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov
svojmu maloletému synovi B. D. B., ktorý bol dieťaťom vo veku 11 rokov, a ktorý nebol osobou fyzicky
a psychicky spôsobilou ovládať psa v každej situácii, v dôsledku čoho došlo k napadnutiu maloletého

H. E. psom obžalovaného, so spôsobením vyššie uvedených zranení. Obžalovaný tak svojím konaním
zanedbal náležitý dohľad nad psom a nevykonal opatrenia na predídenie tomu, aby pes zaútočil na
maloletého H. E. na lúke, ktorý pri tomto útoku utrpel poškodenie na svojom zdraví. V danom prípade
bolo u obžalovaného preukázané také porušenie zákona, ktoré malo za následok poškodeniezdravia človeka. Protiprávnosť činu je v danom prípade určená najmä významom chráneného záujmu,
ktorý bol činom obžalovaného porušený, spôsobom jeho vykonania a okolnosťami, za ktorých bol
spáchaný, jeho následkami spočívajúcimi v poškodení zdravia maloletého H. E., keďže o existencii

priamej príčinnej súvislosti medzi jednoznačne protiprávnym, nedbanlivostným konaním obžalovaného
podľa § 16 písm. a) Trestného zákona a chráneným záujmom, v danom prípade zdravím poškodeného,
súd nemal žiadne pochybnosti. Obžalovaný si počínal ľahkovážne, nezodpovedne a nedbanlivostne.
Na základe týchto záverov súd konštatuje, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Iba na doplnenie súd uvádza, že závažnosť

konania obžalovaného o. i. spočívajúca v tom, že pes pohrýzol maloletého poškodeného na rôznych
častiach jeho tela, s prihliadnutím aj na povahu poškodeným utrpených zranení, z ktorých sa musel
dlhodobo liečiť a podrobiť sa hospitalizácii a operačnému zákroku, protiprávne konanie obžalovaného
nemožno vyhodnotiť ako konanie o menšej intenzite, ktorého závažnosť by bola nepatrná, a ktoré by
bolo možné subsumovať pod protiprávne konanie na úrovni priestupku.

V prejednávanej trestnej veci obhajoba namietala právnu kvalifikáciu skutku v podanej obžalobe, ktoré
námietky súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodné. Súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou
vpodanejobžalobe,ktorákonanieobžalovanéhokvalifikovalaakoprečinublíženianazdravípodľa§157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.

Predpokladom právnej kvalifikácie podľa § 157 Trestného zákona je nevyhnutne spôsobenie ťažkej ujmy
na zdraví inému. Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie
uvedené v § 123 ods. 3 Trestného zákona, vychádzajúc z ktorého, ťažkou ujmou na zdraví je aj porucha
zdravia trvajúca dlhší čas, ktorou je porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú
neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala

obvyklý spôsob života poškodeného.

Na základe vykonaného dokazovania, poukazujúc na výsluch samotného maloletého H. E., svedka
poškodeného A. E., ale predovšetkým na výsluch znalca D. I. K. a ním podaný znalecký posudok, bolo
preukázané, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 157 Trestného

zákona. Pokiaľ ide o zranenia, ktoré maloletý H. E. pri útoku psa dňa 25.11.2020 utrpel, znalec tieto
z medicínskeho hľadiska charakterizoval ako zranenia ľahké. Liečba uvedených zranení síce presahuje
42 dní, avšak táto doba nevyplýva zo závažností poranenia, ale z postupu hojenia rán, ktorý pri
takýchto ranách býva zdĺhavý, vyžaduje si opakované kontroly a preväzy, čo bolo aj v tomto konkrétnom
prípade.Znalecsatiežpodrobnevyjadrilkokolnostiobmedzeniaobvykléhospôsobuživota,keďuviedol,

že poranenia maloletého H. E. obmedzovali tým, že bol od 25.11. do 28.11.2020 hospitalizovaný
v nemocnici, kde okrem potrebných vyšetrení podstúpil aj operáciu v celkovej anestéze, čiže bol
uspatý. Po prepustení z nemocnice chodil dva týždne s pomocou vysokých barlí, nesmel na poranenú
končatinu našľapovať. To znamená, že bol v tom čase pri pohybe výrazne obmedzovaný, prakticky
sa pohyboval len doma. V ďalšom priebehu liečby až do 15.02.2021 bol obmedzovaný tým, že chodil

na preväzy na chirurgickú ambulanciu do Kežmarku, nemohol vykonávať žiadnu fyzicky náročnejšiu
činnosť ani športové aktivity, mal kľudový režim. Bol obmedzovaný pri hygienických návykoch, nemohol
sa kúpať vo vani. Mohol chodiť von na prechádzky, ale bez väčšej fyzickej záťaže. Tieto poranenia
však neovplyvnili sebestačnosť poškodeného pre základné životné potreby, hygienické a stravovacie
návyky. Po prepustení do domácej liečby bol v týchto základných veciach - hygienické návyky,

sebestačný. Okrem ním uvedených obmedzení týkajúcich sa pohybových aktivít a domácich prác, neboli
zaznamenané nejaké iné obmedzenia na obvyklom spôsobe života ako boli zmienené. Školská výučba
prebiehala v tom čase dištančným spôsobom, takže túto mohol zvládať aj doma, mimo času, ktorý strávil
na preväzoch. Čo sa týka bolesti, znalec uviedol, že v nemocnici maloletý dostával lieky na tlmenie
bolesti počas celej doby hospitalizácie. A po prepustení z nemocnice mal ešte asi týždeň bolesti, ktoré

vnímal, ale dokázal ich tolerovať bez toho, aby užíval lieky. A po týždni už tie bolesti neboli také.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že neboli naplnené kvalifikačné kritériá na to, aby
poruchu zdravia, ktorú maloletý H. E. dňa 25.11.2020 utrpel, bolo možné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na
zdraví. Za ťažkú ujmu na zdraví sa totiž považuje len vážna porucha zdravia. Aby išlo o poruchu zdravia

trvajúcu dlhší čas musí byť nevyhnutne a kumulatívne splnená podmienka závažného ovplyvnenia
obvyklého spôsobu života poškodeného. Teda nemôže sa jednať o akékoľvek ovplyvnenie života
poškodeného, ale o závažné ovplyvnenie. Závažné ovplyvnenie zvyčajného spôsobu života znamenáciteľnýzásahdozvyčajnéhospôsobuživotapoškodeného,tedavyžadujesavyššiaintenzitaovplyvnenia
zvyčajného spôsobu života.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý H. E. bol štyri dni hospitalizovaný v nemocnici, kde bol
operovaný v celkovej anestéze a po prepustení asi dva týždne bol nútený používať barle s obmedzením
nedošľapovať na nohu, na ktorej sa nachádzali predmetné poranenia po dobu dvoch týždňov, kedy bol
v tom čase pri pohybe výrazne obmedzovaný, prakticky sa pohyboval len doma. Bol tiež obmedzovaný
v hygienických úkonoch. Práve toto obdobie trvajúce maximálne do 12.12.2020 súd ustálil ako čas,

po ktorý maloletý H. E. bol ovplyvnený vo zvyčajnom spôsobe života závažným spôsobom. Následne
sa síce podroboval liečbe, avšak nemal už také ťažkosti, ktoré by predstavovali závažné ovplyvnenie
obvyklého spôsobu života. Liečenie tak síce trvalo po dobu presahujúcu 42 dní, avšak, tak ako to
uviedol znalec, nie z dôvodu závažnosti poranenia, ale len kvôli zdĺhavému hojeniu sa rany a nutnosti
absolvovať preväzy, čo pre tento druh poranení nie je ničím výnimočné. Toto štádium liečenia už
nespôsobovalo poškodenému žiadne podstatné ťažkosti v tom zmysle, že by bol ovplyvnený na nejakej

sebestačnostiavrámcivýkonuzákladnýchživotnýchpotrieb.Jedine,ženemoholšportovaťavykonávať
fyzicky náročné práce. Školská výučba prebiehala dištančným spôsobom, takže túto, mimo času,
ktorý strávil na preväzoch, mohol absolvovať aj doma. Počas celej doby liečenia bol sebestačný pre
základné životné potreby, hygienické a stravovacie návyky. Školskú dochádzku nevynechal, vyučovanie
prebiehalo dištančne. V tomto období netrpel ani bolesťami, ktoré odzneli do jedného týždňa od

prepustenia z nemocnice. Poškodený chodí bez krívania. Má zachovalú pohyblivosť vo všetkých kĺboch
dolnej končatiny. Súd preto dospel k záveru takto charakterizované zranenia a obmedzenia na obvyklom
spôsobe života nie sú spôsobilé naplniť kvalifikačné znaky skutkovej podstaty podľa § 157 Trestného
zákona.

Súd tak s poukazom na uvedené vykonal zmeny v skutkovej vete, teda upravil skutok tak, aby
zodpovedal dokazovaniu vykonanom na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom k tomu upravil aj právnu vetu
a právnu kvalifikáciu skutku tak, že konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Bolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako to súd na základe
vykonaného dokazovania ustálil a tohto skutku sa dopustil obžalovaný. Obžalovaný A. B. porušil

chránený spoločenský záujem, ktorým je zdravie iného. Svojím nedbanlivostným konaním spôsobil
maloletému H. E. ublíženie na zdraví. Zákon explicitne nevymedzuje minimálnu dobu, po ktorú má
porucha zdravia trvať, aby ju bolo možné považovať za ublíženie na zdraví. Musí ísť o takú poruchu
zdravia, ktorá poškodenému sťažuje obvyklý spôsob života alebo jeho výkon alebo má iný vplyv na
obvyklý spôsob života poškodeného, a to nielen na krátky, prechodný čas. V praxi sa za ublíženie na

zdraví predpokladá porucha zdravia poškodeného, ktorá sťažuje jeho obvyklý spôsob života po dobu
najmenej sedem dní. Zranenie maloletého H. E. svojím charakterom, závažnosťou a nevyhnutnou
dobou liečenia nepochybne naplnilo charakteristiky ublíženia na zdraví v súlade s ustanovením § 123
ods. 2 Trestného zákona.

V súvislosti s použitou právnou kvalifikáciou § 158 Trestného zákona sa súd nestotožnil s námietkou
obhajoby, že v danom prípade nedošlo k porušeniu dôležitej povinnosti uloženej obžalovanému podľa
zákona. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný svojím konaním porušil povinnosť
uloženú mu § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., následkom čoho došlo k vyššie špecifikovaným
zraneniam maloletého H. E.. Vo všeobecnosti možno uviesť, že porušením dôležitej povinnosti uloženej

páchateľovi podľa zákona, je spravidla porušenie takej povinnosti, resp. porušenie v takej intenzite,
že v jeho dôsledku dochádza k zvýšenej pravdepodobnosti ohrozenia života alebo zdravia osôb, teda
k zvýšenému riziku nebezpečenstva pre ľudský život alebo zdravie. Nepochybne takouto dôležitou
povinnosťou zo zákona je aj povinnosť majiteľa psa zabrániť voľnému pohybu psa, okrem priestorov na
to určených, a taktiež umožniť a dovoliť vedenie psa výhradne takej osobe, ktorá je fyzicky a psychicky

spôsobilá a schopná psa ovládať v každej situácii. Aj keď ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002
Z. z. neurčuje konkrétny vek osoby, ktorá môže viesť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na
chov, musí ísť v každom prípade o takú osobu, ktorá vedenie psa, aj vzhľadom na veľkosť a hmotnosť
psa, zvládne jeho vedenie vo všetkých, teda aj v kritických situáciách (napr. konfrontácie s iným psom,
úteku psa, vyvlečenie psa z náhubku, vytrhnutie psa z vôdzky a pod.). Túto povinnosť obžalovaný ako

majiteľ a držiteľ psa nedodržal, keď umožnil vedenie svojho psa G. na verejnom priestranstve osobou
na to nespôsobilou, ktorým konaním obžalovaného došlo k porušeniu dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona č. 282/2002 Z. z.Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci konaním obžalovaného, kedy porušil
zákonom mu uloženú povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., nielenže
došlo k zvýšenej pravdepodobnosti ohrozenia života alebo zdravia osôb, ale ako bolo jednoznačne

preukázané, došlo k porušeniu Trestným zákonom chráneného záujmu, a to k spôsobeniu škody na
zdraví, spôsobením viacerých zranení maloletému H. E., ktoré si dokonca vyžiadali operačný zákrok,
hospitalizáciu a následné liečenie tak, ako bolo vyššie popísané. V danom prípade preto súd nemal
akékoľvek pochybnosti o tom, že obžalovaný svojím konaním porušil povinnosť, ktorá bola dôležitou
povinnosťou uloženou mu podľa zákona, čím inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi
trest odňatia slobody až na jeden rok.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného A. B., ktorý spáchanie skutku poprel, súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani
priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na uvedené, súd aplikoval § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Aplikujúc § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a dospel k záveru, že účel trestu je
možné v danom prípade možné dosiahnuť podmienečným trestom odňatia slobody v dolnej polovici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,

v podobe vyššie špecifikovaného poškodenia zdravia maloletého H. E. vyžadujúceho si operačný
zákrok a hospitalizáciu, závažné obmedzenie obvyklého spôsobu života do 12.12.2020, ako aj
následné rehabilitácie a preväzy s celkovou dobou liečenia do 15.02.2021. Súd však tiež prihliadol
aj na nedbanlivostnú formu zavinenia v konaní obžalovaného. Nešlo o prípad, kedy by obžalovaný
priamo chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale svojím ľahkovážnym

a nezodpovedným konaním, kedy sa napriek svojej vedomosti bez primeraných dôvodov spoliehal, že
také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, porušením povinnosti uloženej mu § 4 ods. 1 zákona č.
282/2002 Z. z. porušenie zákonom chráneného záujmu spôsobil.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva jeden záznam, ktorým je odsúdenie staršieho dáta, ešte

z roku 1997, v prípade ktorého sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplývajú tri záznamy, z toho v dvoch
prípadoch ide o priestupky na úseku dopravy a jedným je priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
spočívajúci v napadnutí inej osoby. S poukazom na uvedené má súd za to, že aj keď nemožno
konštatovať, že by obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, nejde v jeho prípade o osobu

kriminálne narušenú. Na druhej strane súd však tiež prihliadol na nekritický postoj obžalovaného k jeho
konaniu.

Berúc do úvahy vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zákonným a primeraným je v danom
prípade trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na

primeranú skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Súd vychádzal z predpokladu, že samotné
trestné stíhanie obžalovaného, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu, budú mať samy o sebe,
z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, účinky, ktoré má inak len výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnostiprípadu má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie
je nevyhnutný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o náhradu škody, svedok poškodený I. J. K., L. si nárok na náhradu škody vo výške 1.671,25
Eur riadne a včas uplatnil. Keďže z vykonaného dokazovania, osobitne z vyčíslenia vynaložených
liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi H. E., mal súd uplatnený nárok
za preukázaný, zaviazal obžalovaného povinnosťou nahradiť škodu poškodenému v uplatnenej výške.

V priebehu prípravného konania si maloletý H. E., prostredníctvom zákonného zástupcu A. E., uplatnil
nárok na náhradu škody tak, že žiadal priznať škodu „možno 5.000,- Eur“, ktorá mala poškodenému
vzniknúť tým, že museli autom dochádzať na preväzy a zobrať si právnika. Nakoľko súd škodu tak,
ako si ju maloletý H. E. v prípravnom konaní prostredníctvom zákonného zástupcu A. E. uplatnil, čo do
ním uvedených dôvodov a výšky, preukázanú nemal, a takto uplatnený nárok nespĺňa podmienky na
jeho priznanie, odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces. V súvislosti

s uplatneným nárokom na náhradu nákladov za splnomocnenie advokáta súd poukazuje na ustanovenie
§ 557 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na
náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu
trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním
splnomocnenca.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 2.266,- Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia,
uplatnený prostredníctvom splnomocnenca poškodeného v priebehu súdneho konania po podaní
obžaloby, súd tento nárok, nakoľko nebol uplatnený do skončenia vyšetrovania, nepovažoval za nárok
uplatnený včas, preto o tomto nároku ani samostatne nerozhodoval.

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania

výslovne vzdať.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 22, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Život a zdravie , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2023

Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2023