Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 69C/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222201371
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Malegová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7222201371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobcov: 1/ A. A., narodený X.X.XXXX,

bytom B. XX, A., 2/ C. D. E., narodený X.X.XXXX, bytom F. XX, G., proti žalovanému: Housecorp s.r.o.,
so sídlom Hraničná 6, Košice, IČO: 50 653 644, zastúpený Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom
Krivá 3, Košice, IČO: 51 941 244, o splnenie povinnosti na základe dohody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,doručenousúdudňa9.2.2022,sažalobcovia1/a2/domáhaliurčenia,žežalovanýjepovinný

nažalobcu1/previesť1/3podielnanehnuteľnostiachevidovanýchnalistevlastníctvač.XXXkatastrálne
územie H. I. a na žalobcu 2/ tiež 1/3 podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie H. I., bezodplatne, resp. za 2/3 úhradu vložených financií a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že v katastrálnom území H. I. po vykonaní ROEP boli zapísaní ako vlastníci J.
C. a jeho manželka J. K., A. D.. Ich pobyt bol neznámy a tak boli evidovaní ako neidentifikovaní vlastníci
a správu vykonával Slovenský pozemkový fond. Ich vlastníctvom boli pozemky v celkovej výmere 42.212

m2evidovanénalistevlastníctvač.XXXkatastrálneúzemieH.I..Podlhompátranísažalobcompodarilo
nájsť dedičov po uvedených poručiteľoch. Časť dedičov je z Českej republiky (5) z obce Tištín, kde títo
manželia zomreli a sú tam aj pochovaní. Na Slovensku boli piati dedičia a jedna dedička v Nemecku.
V čase notárskych konaní v katastrálnom území H. I. prebehli pozemkové úpravy, na základe ktorých
všetky pozemky v tomto katastrálnom území sa dostali na jeden list vlastníctva č. XXX. Týmito úpravami
sa celková výmera nezmenila (42 212 m2). V roku 2020 boli na Okresný súd Kežmarok podané návrhy
na prejednanie novoobjaveného majetku po oboch poručiteľoch. Vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla v

súvislosti so šírením COVID-19, bolo dohodnuté so všetkými dedičmi, že ešte pred vydaním uznesení
im bude vyplatená suma 125.000,- eur (5 dedičom v ČR po 10.000,- eur, 4 dedičom na Slovensku
po 15.000,- eur a dedičke v Nemecku taktiež 15.000,- eur). Financie na vyplatenie dedičov poskytol
žalovaný jednému z dedičov, ktorý bol ostatnými dedičmi splnomocnený na ich zastupovanie (L. M. E.)
na základe zmluvy o budúcej zmluve, ktorú vyhotovil žalobca 2/. Nakoľko všetci dedičia boli vyplatení, po
poručiteľoch J. C. a jeho manželka J. K., A. D. nadobudol v dedičskom konaní nehnuteľnosti evidované
na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie H. I. L. M. E.. L. M. E. následne uzatvoril so žalovaným

kúpnu zmluvu, pretože ho k tomu zaväzovala predtým uzatvorená zmluva o budúcej zmluve. Záväzok
voči žalovanému splnil a kúpna zmluva bola zapísaná v katastri nehnuteľnosti 5.5.2021. Tejto obchodnej
transakcii predchádzala vzájomná dohoda žalovaného a žalobcu 1/ a žalobcu 2/ spočívajúca v tom, že
žalobca 1/ a žalobca 2/ získa podiel na majetku vo výške 1/3 každý. Dohoda nebola spísaná písomneaj keď to žalovaný navrhol. Žalovaným boli poskytnuté financie na vyplatenie dedičov za účelom,
že potenciál týchto pozemkov je vysoký. V záujme usporiadania vopred dohodnutých podmienok sa
uskutočnilo medzi žalobcom 1/ a žalovaným minimálne 15 stretnutí, kde mu bolo navrhnutých viacero

alternatív riešení, a to prevod 4 vybarných parciel z LV č. XXX na tretiu osobu, alebo vyplatenie
žalovanému 2/3 z vložených investícií, t.j. zo 126.000 eur žalobca 1/ sumu 42.000 eur a žalobca 2/ sumu
42.000 eur, alebo predaj všetkých parciel evidovaných na LV č. XXX za cenu vychádzajúcu z vložených
finančných prostriedkov a zisku podľa kalkulácie. Sporové strany sa na vyporiadaní vzájomných vzťahov
nedohodli.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.1.2023 poprel, aby so žalobcami uzavrel dohodu o tom, že
na predmetných nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX, k. ú. H. I., budú mať žalobcovia nejaký
podiel. Žalovaný so žalobcami žiadnu dohodu o tom, že by žalobcovia mali mať nejaký podiel na týchto
nehnuteľnostiach, nikdy neuzavrel. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k. ú.
H. I. riadne nadobudol do svojho výlučného vlastníctva v roku 2021 na základe kúpnej zmluvy od

L. M. E., čo preukázateľne vyplýva z LV č. XXX, k. ú. H. I.. Žalovaný za kúpu týchto nehnuteľností
predávajúcemu riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu v celom rozsahu, a to ešte pred uzavretím tejto
kúpnej zmluvy, na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá predchádzala tejto kúpnej zmluve,
čo potvrdzujú vo svojej žalobe aj samotní žalobcovia. Jednalo sa o klasický kúpo-predajný vzťah,
ktorý bol vopred zaistený zmluvou o budúcej kúpnej zmluve z dôvodu, že L. M. E., ktorý zastrešoval

túto kúpu, potreboval finančné prostriedky na vyplatenie ostatných spoludedičov, nakoľko predmetné
pozemkybolivtomčaseeštepredmetomdedičskéhokonania.Žalobcoviaúčelovozneužívajúichzjavnú
vedomosť o vyššie uvedených skutočnostiach, a účelovo vykonštruovali ich žalobný nárok s cieľom
získania neoprávnenej výhody voči žalovanému. Vykonštruované tvrdenia žalobcov o existencii údajnej
dohody so žalovaným o rozdelení si podielov na predmetných nehnuteľnostiach sa navyše priečia

elementárnej logike. Ak by tvrdenie žalobcov o existencii takejto dohody bolo pravdivé, tak s L. M. E. by
logicky zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavrel nielen žalovaný, ale aj žalobcovia, pričom by sa v nej
vymedzili spoluvlastnícke podiely, v akých by títo predmetné nehnuteľnosti nadobudli. To sa však nestalo
a prirodzene ani stať nemohlo, keďže žiadna takáto dohoda medzi žalobcami a žalovaným uzavretá
nebola. Ak by aj tvrdenie žalobcov o existencii údajnej dohody so žalovaným o rozdelení si podielov

na predmetných nehnuteľnostiach bolo pravdivé, čo nie je, takáto údajná dohoda by totiž z právneho
hľadiska bola zmluvou o budúcej zmluve v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v podanej
žalobe sami tvrdia, že dohoda so žalovaným o rozdelení si podielov na predmetných nehnuteľnostiach
nebola uzavretá písomne, ale iba ústne. Teda, ak by aj takáto údajná dohoda žalobcov a žalovaného
existovala (čo neexistuje), pre absenciu zákonom požadovanej písomnej formy by bola absolútne

neplatná, čo je samo o sebe príčinou nedôvodnosti žalobného nároku žalobcov. Z podanej žaloby
nevyplýva, aby žalobcami tvrdená údajná dohoda so žalovaným o rozdelení si podielov na predmetných
nehnuteľnostiach spĺňala všetky zákonom požadované obsahové náležitosti. Rovnako tak z podanej
žaloby nevyplýva splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na domáhanie sa nároku na súde v
zmysle § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka. To sú ďalšie dôvody samé o sebe, pre ktoré je žalobný

nárok žalobcov nedôvodný. Pre prípad, že by žalobcami tvrdenú dohodu so žalovaným o rozdelení
si podielov na predmetných nehnuteľnostiach z nejakých dôvodov predsa len nebolo možné právne
kvalifikovať ako zmluvu o budúcej zmluve, mohlo by sa jednať už len o zmluvu o prevode nehnuteľností.
Aj pre tento prípad právna úprava striktne požaduje písomnú formu. Poukázal tiež na nevykonateľnosť
petitu. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 7.5.2024, ktorého sa zúčastnil žalovaný, nezúčastnili sa
ho žalobcovia 1/ a 2/, ktorým predvolanie na uvedené pojednávanie bolo doručené dňa 21.9.2023
(žalobcovi 1/) a dňa 11.9.2023 (žalobcovi 2/). Žalobcovia svoju účasť na pojednávaní neospravedlnili
a nežiadali súd o odročenia pojednávania, preto súd v súlade s § 180 CSP pojednával v ich

neprítomnosti. Na pojednávaní žalovaný zotrval na všetkých svojich dovtedajších tvrdeniach a žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami sporových strán, listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Z výpis z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H. I., obec H. I., okres G. súd zistil, že vlastníkom
sporných nehnuteľnosti je žalovaný v spoluvlastníckom podiele 1/1. Na liste vlastníctva je vyznačená
plomba na základe V – 244/2022.6. Uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16.4.2021, sp.zn. 4D/47/2020 bola okrem iného
schválená dohoda dedičov a dedičstvo po poručiteľovi C. J., a to najmä podiel na nehnuteľnostiach

zapísaných na LV č. XXX, k.ú H. I. nadobudol dedič Bc. Jaroslav Mazurek.

7. Uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21.4.2021, sp.zn. 10D/139/2020 bola okrem
iného schválená dohoda dedičov a dedičstvo po poručiteľke K. J., rod. Vida, a to najmä podiel na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k.ú H. I. nadobudol dedič Bc. Jaroslav Mazurek.

8. Predžalobnou výzvou zo dňa 7.2.2022 žalobca 2/ vyzval žalovaného na urovnanie vzťahov medzi
nimi, a to tromi rôznymi navrhnutými spôsobmi uvedenými v tejto výzve s tým, že žalovaného žiadal
o stanovisko do 15.2.2022. Žalobca 2/ vo výzve okrem iného uviedol, že dohoda medzi sporovými
stranami, týkajúca sa nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, k.ú. H. I. v znení, že každý zo žalobcov
získa podiel na uvedených nehnuteľnostiach vo výške 1/3 z celku, nebola písomne vyhotovená.

9. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

10. Podľa § 50a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), účastníci sa
môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej
podstatných náležitostiach.

11. Podľa § 50a ods. 2 veta prvá OZ, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do
jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

13. V konaní nebolo nesporné, že v katastrálnom území H. I. po vykonaní ROEP boli zapísaní ako
pôvodní vlastníci nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX J. C. a jeho manželka J. K., A. D.. Ešte
pred vydaním uznesení v dedičských konaniach po týchto pôvodných vlastníkoch, bolo dohodnuté so
všetkými dedičmi, že im bude vyplatená suma 125.000,- eur (5 dedičom v ČR po 10.000,- eur, 4 dedičom

na Slovensku po 15.000,- eur a dedičke v Nemecku taktiež 15.000,- eur). Financie na vyplatenie dedičov
poskytol žalovaný jednému z dedičov, ktorý bol ostatnými dedičmi splnomocnený na ich zastupovanie
(L. M. E.), a to na základe zmluvy o budúcej zmluve, ktorú uzavreli L. M. E. ako budúci predávajúci a
žalovanýakobudúcikupujúci.L.M.E.,následneposkončenídedičskýchkonaní,uzatvorilsožalovaným
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. H. I.. Vlastníkom

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. H. I. je v súčasnosti žalovaný.

14. V konaní bola spornou existencia vzájomnej dohody (zmluvy o budúcej zmluvy) žalovaného
a žalobcu 1/ a žalobcu 2/ spočívajúca v tom, že každý zo žalobcov získa podiel na majetku vo výške 1/3.

15. Podľa obsahu je možné považovať žalobu žalobcov za žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného
pri uzatvorení zmluvy, ktorej predmetom bude bezodplatný, resp. odplatný prevod časti nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. H. I. zapísaných na LV č. XXX.

16. Zmluvu o budúcej zmluve možno za súčasného právneho stavu považovať za typickú pomenovanú

zmluvu, ktorá platí ako všeobecný, právne záväzný a vynútiteľný základ pre uzavieranie rozmanitých
zmlúv, pri ktorých sa ešte nemožno dohodnúť o všetkých obsahových náležitostiach. Takto je vyjadrený
aj účel tejto zmluvy. Zmluvu o budúcej zmluve možno uzavrieť o pomenovaných i nepomenovaných
(hybridných) zmluvách. Forma zmluvy o budúcej zmluve je obligatórne písomná. Súvisí to s účelom
takejto zmluvy, a preto sa písomná forma vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sa inak nemusia uzavrieť v

písomnej forme. Nedodržanie písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve. Určenie
doby, do ktorej sa má konečná zmluva uzavrieť, je obligatórnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve
a tiež predpokladom jej platnosti. K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým a zrozumiteľným
spôsobom, ktorý sa však nemusí viazať na konkrétny dátum. Stačí, keď sa táto doba určí tak, že zmluvasa uzavrie do toho okamihu, keď nastane určitá udalosť alebo právna skutočnosť, ktorá nepochybne
nastane, avšak nevie sa, kedy nastane. Zmluva o budúcej zmluve však musí obsahovať podstatné
náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá. Tieto náležitosti sú ustanovené v kogentných ustanoveniach

zákona alebo môžu vyplývať z dohody účastníkov. Platná zmluva o budúcej zmluve zakladá jednému
alebo všetkým jej účastníkom právo domôcť sa uzavretia konečnej zmluvy aj súdne. Žalobu, aby sa
vyhlásenie vôle nahradilo súdnym rozhodnutím, možno úspešne podať do jedného roka od uplynutia
doby dohodnutej na uzavretie konečnej zmluvy. Ak účastník v tejto lehote žalobu nepodá, právo na
uzavretie konečnej zmluvy zaniká.

17. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej
aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí

majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu
v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami sporu označených dôkazov
vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.

18. Vychádzajúc z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP strana sporu má povinnosť tvrdenia, na ktorú

nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť
s povinnosťou tvrdenia. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v

ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
sporu v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju

dôkaznúpovinnosť.Výsledokhodnoteniadôkazovsúdomsavytváranazákladeuváženiaazhodnotenia
jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti, tak aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.

19. Súd konštatuje, že v priebehu konania nebolo žalobcami preukázané uzavretie zmluvy o budúcej
zmluve medzi sporovými stranami spočívajúcej v tom, že v budúcnosti sporové strany uzavrú zmluvu,

predmetomktorejbudebezodplatný,resp.odplatný prevodčastinehnuteľnostínachádzajúcichsavk.ú.
H.I.zapísanýchnaLVč.XXX,tedanazákladektorejkaždýzožalobcovzískapodielnamajetkuvovýške
1/3kcelku.Akbyajuzavretietejtozmluvyobudúcejzmluvemedzisporovýmistranamibolopreukázané,
táto bola uzavretá v ústnej forme, čo vyplýva zo samotného vyjadrenia žalobcov v žalobe, pričom zákon
vyžadujepísomnúformuzmluvyobudúcejzmluve,podnásledkomabsolútnejneplatnostitakejtozmluvy.

Taktiež zmluva o budúcej zmluve musí mať stanovenú lehotu, do ktorej má dôjsť k uzatvoreniu budúcej
zmluvy ako aj dohodu o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy, inak je táto zmluva o budúcej zmluve
neplatná. Žalobcovia nepreukázali ani existenciu týchto náležitosti zmluvy o budúcej zmluve.

20. Keďže žalobcovia nepreukázali existenciu zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi zmluvnými

stranami, neuniesli tým dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie právneho titulu, na základe ktorého
si uplatňujú svoj nárok. Súd na základe vyššie uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

23. Žalovaný bol teda v konaní plne procesne úspešnou stranou, preto mu vznikol voči žalobcom 1/
a 2/ nárok na náhradu rov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).