Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/114/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122204494
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122204494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: NATIMO s.r.o., so sídlom
Zlatá Idka 175, 044 61 Zlatá Idka, IČO: 46627561, zastúpený KAIFER advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36861561, proti žalovanému: s Autoleasing SK, s. r. o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46806491, zastúpený Nosko & Partners s.r.o., so
sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36860107, o zaplatenie 16.500 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 30Cb/31/2022-156 zo dňa 14. februára
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 30Cb/31/2022-156 zo dňa 14. februára 2024
v napadnutom výroku II. a III.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č.k.
30Cb/31/2022-156 zo dňa 14. februára 2024 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:
I. Návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Žalobu zamieta.

III. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktoré je žalobca povinný nahradiť
žalovanému.

2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 16.500 eur titulom náhrady škody, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
16.500 eur od prvého kalendárneho dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že výkon zabezpečovacieho prevodu práva zo strany žalovaného
(v súvislosti s predčasným ukončením platnosti úverovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu)
bol v rozpore so zákonom, čím mu vznikla škoda, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Dňa
27.8.2020 uzatvorili strany sporu Zmluvu o úvere (žalovaný v postavení veriteľa a žalobca v postavení
dlžníka) za účelom financovania kúpy motorového vozidla. Obsahom zmluvy o úvere boli aj ustanovenia
upravujúce zabezpečenie záväzkov z tejto zmluvy. Listom zo dňa 27.10.2021 vyzval žalovaný žalobcu

na odovzdanie vozidla z dôvodu nedoplatku vo výške 3.141,65 eur a zároveň mu oznámil začatie výkonu
„zabezpečovacieho alebo záložného práva podľa spôsobu zabezpečenia dohodnutého v zmluve“. Dňa
24.11.2021 žalobca vozidlo odovzdal subjektu poverenému žalovaným. Žalovaný oznámil žalobcovi
listom zo dňa 12.1.2022 (Protokol konečného vyrovnania Zmluvy o úvere č. UDTA20/61001259), žezmluvy o úvere bola zosplatnená ku dňu 27.11.2021 a aktuálna výška nedoplatku žalobcu je 18.103,64
eur. Z predmetného protokolu vyplývalo, že výťažok z predaja vozidla predstavoval sumu 47.500 eur.

3.1. Za nezákonné považoval žalobca začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu a to v rozpore s §
553c ods.3 Občianskeho zákonníka, ktorý exaktne vymedzuje akým spôsobom má veriteľ povinnosť
oznámiť začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a čo musí byť predmetom tohto oznámenia.
V liste zo dňa 27.10.2021 ako aj v protokole zo dňa 24.11.2021 žalovaný informoval žalobcu „o
začatí výkonu zabezpečovacieho alebo záložného práva podľa spôsobu zabezpečenia dohodnutého

v Zmluve“, pričom ani z jednej z vyššie spomenutých listín nevyplýva, aký konkrétny spôsob výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva žalovaný začal, resp. mal žalovaný na mysli (či priamym predajom,
dobrovoľnoudražboualeboinýmspôsobom)aani,čizačalsvýkonomzabezpečovaciehoprevodupráva
alebosvýkonomzáložnéhopráva.Tútonezrozumiteľnosťoznámeniažalovanéhoniejemožnéodstrániť
ani výkladom jeho obsahu a je tak nutné konštatovať zmätočnosť a najmä neurčitosť tohto právneho
úkonu žalovaného, ktorá má za následok jeho neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Argumentum a minori ad maius je potrebným podľa žalobcu dospieť aj k záveru, že pokiaľ má žalovaný
ako veriteľ povinnosť pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva oznámiť žalobcovi ako dlžníkovi
zmenu spôsobu výkonu tohto práva (§ 553e v spojení s ust. § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka),
tak logicky musí mať žalovaný ako veriteľ aj povinnosť oznámiť spôsob výkonu tohto zabezpečovacieho
prevodu práva na začiatku jeho výkonu. Z uvedeného podľa žalobcu vyplývalo, že nielen začatie, ale aj

pokračovanie v tomto výkone „zabezpečovacieho alebo záložného práva podľa spôsobu zabezpečenia
dohodnutého v Zmluve“ bolo postihnuté vadou nezákonnosti a neplatnosti, z porušenia povinností
ktorých uložených mu právnym predpisom vznikla žalobcovi škoda.

3.2.Nezákonnosťvýkonuzabezpečovaciehoprevoduprávaspočívalapodľažalobcuajvskutočnosti,že

Zmluva o úvere č. UDTA20/61001259 je v rozsahu časti dohadovania zabezpečovacieho prevodu práva
k motorovému vozidlu neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie podstatných náležitostí, nakoľko
neobsahovala dohodu žalobcu a žalovaného o najnižšom podaní pre prípad výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

3.3. Poukázal tiež na faktúru č. FOV21/00007 vystavenú dňa 29.12.2021, doručenú mu žalovaným,
z ktorej vyplýva, že cena motorového vozidla predstavuje sumu vo výške 47.500 eur a tiež text
„ .... tento doklad nebude uhradený, ale uvedená čiastka bude započítaná voči pohľadávke za
Klientom“. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že dodávateľom motorového vozidla mal byť žalobca a
odberateľom mal byť žalovaný, ktorý zároveň vo vzťahu k žalobcovi vystupoval aj v postavení veriteľa,

ktorý mal zrealizovať výkon zabezpečovacieho prevodu práv. Podľa § 553c ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pri výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva koná veriteľ za pôvodného
vlastníka veci, ktorá vec sa stala predmetom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, nakoľko
toto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona. Pokiaľ by sa aj prijal záver, že žalovaný bol
oprávnený speňažiť predmetné motorové vozidlo v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva

podľa ust. § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak nadobúdateľom motorového vozidla na základe
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva priamym predajom mal byť priamo tretí subjekt odlišný od
osoby žalovaného, ktorý konal pri tomto právnom úkone za žalobcu. Z obsahu faktúr vyššie bližšie
spomenutých je však nutným vyvodiť záver, že žalovaný predmetné motorové vozidlo v rámci výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva previedol sám na seba v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi

výkon zabezpečovacieho prevodu práva. Písomná dohoda v zmysle § 553c ods. 2 Občianskeho
zákonníka medzi žalobcom a žalovaným absentuje. Žalobca nemá žiadnu vedomosť o účinnom prejave
vôle žalovaného smerujúceho k započítaniu, nakoľko žiaden takýto prejav nebol žalobcovi zo strany
žalovaného preukázateľne oznámený ani doručený, a preto je dôvodné konštatovať, že k započítaniu
vzájomných pohľadávok ani nedošlo, a tak žalovaný ani nemohol v Protokole zo dňa 12.01.2022 dospieť

k správnemu vyčísleniu zostatku pohľadávky voči žalobcovi.

3.4. Predajom motorového vozidla za kúpnu cenu, ktorá za 17 mesiacov mala poklesnúť o 33
% zo svojej pôvodnej hodnoty, porušil žalovaný svoju zákonnú povinnosť podľa § 553c ods. 4
Občianskeho zákonníka, a to postupovať pri speňažení s náležitou odbornou starostlivosťou, resp. tak,

aby speňažením prevedeného vozidla dosiahol čo najvyššiu predajnú cenu, čo nepochybne zakladá
zodpovednosť žalovaného za takto vzniknutú škodu. Poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v rozsudku sp.zn.: 7Cdo/222/2012, podľa ktorého: „porušenie povinnosti záložným veriteľom
postupovať pri predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sarovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste
predaja zálohu, nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, môže však – ak sú splnené ostatné predpoklady – viesť k zodpovednosti za škodu podľa

ust. § 420 Občianskeho zákonníka.“ Nezákonným výkonom zabezpečovacieho prevodu práva spôsobil
žalovaný žalobcovi škodu vo výške 64.000,- EUR zodpovedajúcej cene, za ktorú sa rovnaké alebo
porovnateľné motorové vozidlo zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v rozhodnom čase a
mieste predaja. Z dôvodu právnej istoty, predovšetkým však s poukazom na skutočnosť, že otázka
platného započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného je z dôvodov v žalobe opísaných

sporná, uplatňuje si žalobca voči žalovanému v súčasnej dobe (t.j. do vyriešenia prejudiciálnej otázky
ohľadom platnosti započítania vzájomných pohľadávok účastníkov konania) sumu vo výške 16.500,-
EUR zodpovedajúcu rozdielu medzi hodnotou motorového vozidla v čase výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva, t.j. sumou vo výške 64.000,- EUR a sumou vo výške 47.500,- EUR, za ktorú mal žalovaný
speňažiť predmetné motorové vozidlo.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Podľa jeho názoru
žalobca nepreukázal vznik škody. Poukázal na to, že dlžná suma žalobcu voči žalovanému titulom
zmluvy o úvere vyplývajúca z protokolu konečného vyrovnania je 18.103,64 eur, teda suma vyššia, ako
je žalobcom tvrdená výška škody. Žalobcovi teda nevznikol protiprávnym úkonom žalovaného úbytok na
majetku. Článok II zmluvy o úvere jasne odkazuje na článok 6 VOP, ktorý obsahuje všetky požiadavky

stanovené Občianskym zákonníkom a podrobne opisuje celý proces výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva, vrátane najnižšieho podania v prípade dobrovoľnej dražby. Žalobca v zmysle zmluvy o úvere po
prevodevlastníckehoprávakvozidlunapríslušnomdopravnominšpektorátedalzapísaťžalovanéhoako
vlastníkavozidlaažalobcuakodržiteľa.Vzhľadomnatextoznámeniazodňa27.10.2021,nemožnoprijať
záver o neurčitosti oznámenia o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a o jeho neplatnosti.

Speňaženie vozidla prebehlo v súlade so zákonom a za cenu vyššiu ako bola bežná cena obdobných
vozidiel. Vozidlo bolo ohodnotené znaleckým posudkom Ing. Róbertom Rojkom na sumu 52.388 eur.
V systéme cebia bola stanovená hodnota vozidla na sumu 44.990 eur. Vozidlo bolo ponúkané na portáli
spoločnosti Aukčné centrum za 59.990 eur s DPH. Tri cenové ponuky (vo výške 30.000 eur, 43.000 eur
a 50.000 eur s DPH) boli žalovaným odmietnuté. Záujemca zo zahraničia vozidlo kúpil za 57.000 eur

(47.500 bez DPH).

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.7.2023 uviedol, že sa s obsahom Všeobecných
obchodných podmienok, na ktoré žalovaný poukázal, nikdy neoboznámil, neboli mu predložené
a netvorili fyzicky prílohu zmluvy o úvere. Tiež uviedol, že skutočný vznik škody na strane žalobcu

spočíva v tom, že speňažením majetku žalobcu malo dôjsť k zväčšeniu majetku žalobcu o 64.000 eur,
namiesto 47.500 eur. Žalobca poukázal na skutočnosť, že znalec Ing. Rojko dospel pri vypracovaní
znaleckého posudku č. 117/2021 k nesprávnemu záveru ohľadom východiskovej hodnoty vozidla
(59.177 eur). Tá mala byť podľa žalobcu stanovená vo výške kúpnej ceny, t.j. 70.833,64 eur. Za
tým účelom navrhol vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý by ustálil východiskovú

a všeobecnú hodnotu vozidla a rovnako navrhol vypočutie znalca Ing. Rojka. Žalobca spochybnil
aj správnosť stanovenia celkovej výšky pohľadávky vo výške 11.450,41 eur v protokole konečného
vyrovnania.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že má za to, že súd aj v tomto

konaní je schopný efektívne a bez zbytočných odkladov posúdiť meritum sporu, a to preukázanie vzniku
škody, jej výšky a príčinnej súvislosti v prípade porušenia povinností žalovaného tak, ako to tvrdí žalobca
v podanom návrhu a vysporiadať sa so všetkými okolnosťami predmetného návrhu. Z tohto dôvodu súd
návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, keď nepovažoval za potrebné prerušiť toto konanie do
právoplatného skončenia konania pod sp.zn. 26CbZm/1/2022.

6.1. Výrok II. rozsudku súd odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno voči žalovanému
v jeho návrhu na uplatnenie náhrady škody. Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorá je
súčasťou zmluvy o úvere, súd vyhodnotil ako platnú a účinnú. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré
by mali mať za následok neplatnosť tejto zmluvy o zabezpečovacom prevode práva pre rozpor s

§ 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Taktiež mal za to, že konaním žalovaného neboli porušené
ustanovenia § 553a ods. 2 a § 553c Občianskeho zákonníka. Článok II. zmluvy o úvere jednoznačne
a jasne odkazoval na článok 6 Všeobecných obchodných podmienok (VOP), ktorý obsahoval všetky
požiadavky stanovené Občianskym zákonníkom a podrobne a dostatočne opisoval celý proces výkonuzabezpečovacieho prevodu práva k vozidlu, vrátane najnižšieho podania v prípade dobrovoľnej dražby.
Súd mal rovnako za preukázané, že žalovaný listom zo dňa 27.10.2021 informoval žalobcu o začatí
výkonu zabezpečovacieho alebo záložného práva podľa spôsobu zabezpečenia dohodnutého v zmluve.

V konaní sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu, že vlastnícke právo si žalovaný ponechal, práve naopak,
predmetné vozidlo speňažoval, nízke ponuky neprijal a až následne žalovaný vozidlo predal za 57 000
eur, čo pri predaji do zahraničia predstavovalo predajnú cenu 47 500 eur bez DPH. Vozidlo podľa názoru
súdu bolo speňažené za cenu vyššiu ako bežná cena vozidiel na trhu. Taktiež súd vychádzal pri určení
tejto ceny v zmysle znaleckého posudku č. 117/2021 Ing. Rojka, ktorý dostatočne ozrejmil cenu ku

dňu 27.12.2021 vo výške 52.388 eur. Žalobca vzhľadom na uvedené podľa súdu nepreukázal v konaní
vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť konaním žalovaného. Ten postupoval pri výkone zabezpečovacieho
práva s náležitou odbornou starostlivosťou a vozidlo previedol za cenu porovnateľnú za akú sa zvyčajne
prevádza.Podľanázorusúdužalovanýžiadnymspôsobomneporušilsvojepovinnostivzmysleuzavretej
zmluvy (o úvere, o zabezpečovacom prevode práva a VOP).

6.2. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 269 ods. 2, § 497 a § 502
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a § 553, § 553a, § 553c, § 553e zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka.

6.3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a nakoľko mal žalovaný v spore plný

úspech, priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

7. Žalobca doručil súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku,
ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

7.1. V odvolaní zopakoval odôvodnenie svojho žalobného návrhu, t.j. že škoda vznikla v súvislosti s tým,
že žalovaný realizoval výkon zabezpečovacieho prevodu práva v rozpore so zákonom, s prihliadnutím
na neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu absencie podstatnej náležitosti a pre

rozpor s ust. § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj pre neoznámenie výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva v zmysle ust. § 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na nekonanie
žalovaného pri speňažovaní motorového vozidla s náležitou starostlivosťou (porušenie § 553c ods.
4 Občianskeho zákonníka) a na nadobudnutie vlastníckeho práva v súvislosti s procesom výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva žalovaným. Nezákonnosť rozsudku odvolateľ vidí predovšetkým v

nedostatočnom a nesprávne zistenom a vyhodnotenom skutkovom stave ohľadom oboznámenia sa
žalobcu so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného, ako aj ohľadom zistenia obsahu VOP
v čase uzavretia úverovej zmluvy, v nesprávnom právnom posúdení veci majúcom základ v nesprávnej
aplikácii príslušných právnych noriem (týkajúcich sa začatia a výkonu zabezpečovacieho prevodu práva,
speňažovania vozidla a nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlu žalovaným). Poukázal na negatívnu

dôkaznú teóriu a presun dôkazného bremena na žalovaného, nakoľko nemožno spravodlivo žiadať od
žalobcu, aby preukázal neexistenciu skutočnosti, že Všeobecné obchodné podmienky v znení ako tvrdí
žalovaný zaväzovali žalobcu. Pre unesenie dôkazného bremena mal mať súd prvej inštancie riadne
preukázané (keďže žalobca poprel túto skutočnosť), kedy, kde a kým mali byť tieto Všeobecné obchodné
podmienky predložené žalovaným na oboznámenie žalobcovi pred jednaním o uzavretí zmluvy o úvere

a jej podpisom a s akým obsahom mali tieto VOP byť. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by súd
prvej inštancie vykonal v tejto súvislosti akékoľvek dokazovanie. Nemohlo byť preto v konaní pred
súdom prvej inštancie jednoznačne preukázané ani to, že nárok v Protokole konečného vyrovnania
zo dňa 12.01.2022 definovaný ako: „Nárok podľa bodu 5.1. písm. c) Podmienok“ vo výške 5.203,07
eur, „náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov“ vo výške 125 eur, „poplatok za predčasné

ukončenie zmluvy o úvere“ vo výške 1.200 eur, „ostatné dlžné záväzky klienta voči Spoločnosti (okrem
vyššie uvedených)“ v celkovej sume 80 eur, si žalovaný voči žalobcovi uplatňoval oprávnene. Súd prvej
inštancie si bez vykonaného dokazovania nekriticky iba osvojil tvrdenia žalovaného, ktorý v konaní
predložil nejaké VOP a vo vzťahu ku ktorým žalovaný v konaní tvrdil, že prílohou zmluvu o úvere mali
byť tie VOP, ktoré sú k dispozícii aj v elektronickej verzii na internetovej stránke žalobcu.

7.2. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj dôkazy vo vzťahu k zákonnosti začatia
avýkonuzabezpečovaciehopráva,dôsledkomčohovecajnesprávneprávneposúdil.Akonedostatočné
anepresvedčivépovažujeodôvodnenierozsudkuajvovzťahukspeňaženiuvozidla.Súdneodôvodnenepreferoval výsledky znaleckého posudku predloženého žalovaným, pričom opomenul akokoľvek sa
vysporiadať s námietkami a dôkazmi žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení podľa neho vôbec
neuviedol, akými úvahami sa riadil, keď konštatoval, že znalec Ing. Rojko dostatočne ozrejmil cenu

vozidla ku dňu 27.12.2021.

7.3. Odvolateľ poukázal tiež na to, že ustanovenie § 553c ods. 3 Občianskeho zákonníka
ukladá veriteľovi povinnosť oznámiť dlžníkovi začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva,
avšak bez možnosti uviesť v oznámení všetky do úvahy pripadajúce alternatívy zabezpečovacích

inštitútov v zmysle Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 553c ods.3 Občianskeho zákonníka teda
exaktne vymedzuje akým spôsobom má veriteľ povinnosť oznámiť začatie výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva a čo musí byť predmetom tohto oznámenia a je nepochybné, že nemá obsahovať
eventuálne oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ak veriteľ má záujem začať výkon
inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva, čo jednoznačne zakladá neurčitosť a zmätočnosť takéhoto
oznámenia vykonaného žalovaným a jeho následnú neplatnosť. S poukazom na obsah listu zo dňa

27.10.2021 ako aj protokolu zo dňa 24.11.2021 však nie je možné jednoznačne určiť výkon akého
zabezpečovacieho inštitútu mal žalovaný ako veriteľ v úmysle začať a jeho začatie oznámiť žalobcovi
(či výkon záložného práva alebo výkon zabezpečovacieho prevodu práva) a už vôbec nevyplýva, aký
spôsob výkonu zabezpečovacieho práva mal začať (či priamym predajom, dobrovoľnou dražbou alebo
iným spôsobom). Zmienenú nezrozumiteľnosť oznámenia nie je v žiadnom smere možné odstrániť, a to

ani len výkladom obsahu tohto oznámenia, ktoré je zo strany žalovaného zmienené jednak v Liste zo dňa
27.10.2021 ako aj v Protokole zo dňa 24.11.2021 a ani súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil tieto svoje
úvahy vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam žalobcu. Nielen začatie výkonu, ale aj pokračovanie v
tomto výkone z dôvodu alternatívneho označenia začatia výkonu rôznych zabezpečovacích inštitútov
v oznámení („zabezpečovacieho alebo záložného práva podľa spôsobu zabezpečenia dohodnutého v

Zmluve“) bez uvedenia konkrétneho spôsobu výkonu (ktorý žalovaný aj následne zmenil z elektronickej
dražby na priamy predaj), zakladá neplatnosť vykonaných úkonov žalovaného. Zo žiadneho listinného
dôkazu predloženého žalovaným nevyplývalo, že by si žalovaný splnil svoju povinnosť podľa ust. §
151m ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalobcu ako dlžníka informoval o zmene spôsobu výkonu
zabezpečovacieho výkonu práva, resp. záložného práva (ako v oznámení sám neurčito a alternatívne

uvádza). Žalobca sa dozvedel o spôsoboch speňažovania motorového vozidla a o jeho prípadných
zmenách, t.j. zo zmeny spôsobu speňažovania na elektronickej dražbe na spôsob priameho predaja,
až z vyjadrenia predloženého žalovaným v tomto konaní. Súd prvej inštancie sa v odôvodení rozsudku
žiadnym spôsobom nezmienil ani s tým, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu prednesenými v
konaní ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k vozidlu žalovaným, čo podľa odvolateľa svedčí

záveru o tendenčnosti a arbitrárnosti rozsudku a jeho nepreskúmateľnosti.

7.4. Nakoniec žalobca uviedol, že zo žalovaným predloženej inzercie týkajúcej sa predajnosti rovnakých
alebo porovnateľných motorových vozidiel je zrejmé, že predajná cena približne 47.500 eur (t.j. suma
zodpovedajúca výťažku z predaja podľa Protokolu zo dňa 12.1.2022) sa týkala spravidla motorových

vozidiel s rokom výroby 2018, a teda motorových vozidiel, ktoré boli spravidla staršie a u ktorých bola
výraznejšia amortizácia v porovnaní s predmetným motorovým vozidlom. Naopak, kúpna cena, za ktorú
sa rovnaké alebo porovnateľné motorové vozidlo zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v
rozhodnom čase a mieste predaja predstavovala podľa odvolateľa sumu vo výške približne 64.000
eur. Žalovaný porušujúc svoje povinnosti vyplývajúce mu ako veriteľovi z § 553c ods. 4 Občianskeho

zákonníka, dosiahol výťažok z predaja motorového vozidla vo výške 47.500,- EUR, ktorá neodzrkadľuje
skutočnú kúpnu cenu, za ktorú sa rovnaké alebo porovnateľné motorové vozidlo zvyčajne predáva za
porovnateľných podmienok v rozhodnom čase a mieste predaja. Voči svojej splatnej pohľadávke si
žalovaný teda započítaval hodnotu speňaženého vozidla iba vo výške 47.500 eur a nie skutočnú kúpnu
cenu, za ktorú sa rovnaké alebo porovnateľné vozidlá predávajú, a tak žalovaný dospel v protokole

zo dňa 12.1.2022 k nesprávnemu vyčísleniu pohľadávky. Pokiaľ súd prvej inštancie opieral správnosť
svojho rozhodnutia aj o spomenutý znalecký posudok č. 117/2021, s ktorým sa oboznámil z pripojeného
súdneho spisu Mestského súdu Košice sp.zn.: 26CbZm/1/2022, tak žalobca uviedol, že v predmetnom
znaleckom posudku dospel znalec k záveru, že východisková hodnota vozidla (ako jeden z menovateľov
potrebných pre výpočet všeobecnej hodnoty vozidla) by mala predstavovať iba sumu 59.177 eur

s DPH, pričom v dôsledku takto určenej východiskovej hodnoty dospel následne znalec aj k určeniu
všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla vo výške 52.388 eur. Námietky o nesprávnom
výpočte všeobecnej hodnoty motorového vozidla znalcom v znaleckom posudku č. 117/2021 však
opieral žalobca predovšetkým s poukazom na obsah vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnejhodnoty majetku v znení neskorších predpisov a v nej upravený postup stanovenia hodnoty cestných
vozidiel (v prílohe č. 6 vyhlášky). Cena predmetného motorového vozidla (t.j. nadobúdacia cena nového
motorového vozidla v zmysle cenníka) bola v tomto konaní nesporne zistená z listinných dôkazov

predložených samotným žalovaným, a to najmä z Faktúry vozidla č. 15112000550 zo dňa 27.08.2020,
z ktorej vyplýva, že kúpna cena, za ktorú predal autorizovaný predajca Motor-Car Košice, s.r.o. v
zmysle svojho cenníka predmetné motorové vozidlo žalobcovi bola vo výške 70.833,64 eur s DPH.
Uvedenú kúpnu cenu potvrdzuje aj obsah vyššie spomenutej zmluvy o úvere, ktorá v článku I. uvádza, že
kúpna cena vozidla je vo výške 70.833,64 eur. Zároveň v zmysle článku 6.1 Všeobecných obchodných

podmienok, ktoré v tomto konaní predložil samotný žalovaný vyplýva, že „hodnota prevádzaného
vlastníckeho práva zodpovedá kúpnej cene vozidla uvedenej v úverovej zmluve“, čo v predmetnej
právnej veci predstavuje sumu vo výške 70.833,64 eur. Postup a závery znalca nepochybne svedčia
podľa odvolateľa o jeho neodbornosti, keďže znalec na pojednávaní dňa 27.10.2023 nielen že uznal,
že pri ohodnocovaní predmetného motorového vozidla nevychádzal z kúpnej ceny uvedenej vo faktúre
č. 15112000550 zo dňa 27.8.2020, ale navyše aj nepochopiteľne a v rozpore s normatívnym znením

vyhlášky sa obhajoval konštatáciou, že „ani ho nenapadlo, že by to mohlo dôjsť k predaju nového
vozidla“, ktorá konštatácia sa prieči normatívnemu zneniu vyhlášky, ktorá priam ukladá povinnosť
určovať východiskovú hodnotu motorového vozidla z nadobúdacej ceny nového vozidla vyplývajúcej
z cenníka u autorizovaného predajcu. Bolo legitímnym očakávať, že súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku vysvetlí, z akého dôvodu v tejto súvislosti neprihliadol na námietky žalobcu, ktorý odkazujúc

obsah vyhlášky namietal nesprávnosť a nezákonnosť speňažovania motorového vozidla za cenu
odvíjajúcu sa od záverov znaleckého posudku č. 117/2021. Nezákonnosť speňažovania predmetu
zábezpeky tak nepochybne mala za následok aj nesprávnosť žalovaným vyplnenej pohľadávky v zmysle
protokolu zo dňa 12.1.2022, a to v rozsahu sumy výťažku z predaja motorového vozidla.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok považuje za dôvodný a riadne
odôvodnený. Žalobca podľa jeho názoru v konaní nepreukázal základný predpoklad priznania nároku
na náhradu škody, a to vznik škody, rovnako ako ani protiprávne konanie žalovaného.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z
hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Odvolateľ ako odvolací dôvod uviedol dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Ide

o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup

k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne

konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporuna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

13.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov

v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym právnym posúdením,
preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, či dospel k správnym skutkovým zisteniam.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolacie dôvody tvrdené v odvolaní,
z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi stranami sporu bola dňa 27.8.2020 uzatvorená Zmluva
o úvere č. UDTA20/61001259 (ďalej len zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
na financovanie kúpy motorového vozidla uvedeného v zmluve. Kúpna cena vozidla v zmysle zmluvy
o úvere a faktúry zo dňa 27.8.2020 bola 70.833,64 eur vrátane DPH (59.028,03 eur bez DPH). Celková

výška poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere bola 63.750,28 eur. Dohodnutých bolo 48 splátok,
každá vo výške 1.489,32 eur, s mesačnou frekvenciou splátok. Zmluva o úvere mala 4 strany, pričom
na strane 3 bolo v rámci časti III. „Spoločné a záverečné ustanovenia“ uvedené, že „Klient vyhlasuje,
že mu pred uzatvorením Úverovej zmluvy bola odovzdaná aktuálna verzia Podmienok platná k dátumu
podpisu tejto Úverovej zmluvy. S textom Podmienok sa dôkladne oboznámil, obsahu plne porozumel

a súhlasí s nimi. Ďalej klient berie na vedomie, že verzia Podmienok platná pre túto Úverovú zmluvu je
kedykoľvek dostupná na nahliadnutie na internetových stránkach Spoločnosti (www.sautoleasing.sk)“.
Skratka „Podmienky“ bola definovaná v časti I. zmluvy (Platobné podmienky) pre Všeobecné obchodné
podmienky úverov poskytovaných Spoločnosťou. Na str. 4 zmluvy priamo nad podpisovou časťou
zmluvy boli uvedené 2 prílohy zmluvy o úvere: Splátkový kalendár a Všeobecné obchodné podmienky

úverov poskytovaných spoločnosťou s Autoleasing SK, s.r.o.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že aj keď súd prvej inštancie explicitne nedal
odpoveď na jednu z námietok žalobcu uvádzaných v konaní (že sa so Všeobecnými obchodnýmipodmienkami neoboznámil, neboli mu odovzdané, ergo ich ustanovenia netvoria súčasť zmluvného
vzťahu založeného zmluvou o úvere, čo má dopad na žalobou uplatnený nárok), z obsahu odôvodnenia
možno dospieť k záveru, že súd mal za to, že riadnou prílohou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné

podmienky žalovaného (ďalej len „VOP“), ktoré považoval za riadnu súčasť zmluvy. S uvedeným sa
odvolacísúdstotožňujenajmäspoukazomnaskutočnosť,žežalobca(akosubjektdostatočneprimeraný
rozumovo zdatný), zmluvu riadne podpísal a podpísal aj vyhlásenie, že mu VOP boli pred podpisom
zmluvy odovzdané. Navyše zreteľne podpísal aj vyhlásenie, že VOP platné pre danú zmluvu sú
dostupné aj na presne uvedenom webovom sídle žalovaného (čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení

rozsudku nevysporiadal). Odvolací súd tiež podotýka, že skratka „Podmienky“ (mysliac VOP) sa v texte
zmluvy o úvere používa na viacerých miestach, napr. aj v súvislosti s poistením, zmluvou o výpožičke,
zabezpečovacím prevodom práva. Detailnú úpravu viacerých zmluvných dojednaní preto žalobca mohol
zistiť až z VOP, pričom uvedené preukázateľne žalobca do momentu vzniku omeškania so splácaním
úveru nenamietal tvrdením, že mu obsah VOP nie je známy. Ako obozretnej zmluvnej strane zmluvy
o úvere muselo byť žalobcovi pri uzatváraní zmluvy zrejmé, že zmluva na viacerých zásadných miestach

odkazuje na VOP. V prípade, že zmluvu o úvere (vrátane jej VOP) si žalobca riadne pred je podpisom
neprečítal, nemôže byť uvedené bez ďalšieho kladené na ťarchu žalovanému. V prípade, že so znením
zmluvy o úvere žalobca nesúhlasil, nemal ju uzatvoriť.

19. K začatiu a priebehu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva odvolací súd konštatuje, že

odôvodnenie napadnutého rozsudku je relatívne strohé, avšak odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola medzi stranami sporu uzatvorená
platne, ako aj, že obsahovala zákonom (§ 553a ods. 2 OZ) požadované náležitosti, zohľadňujúc pritom
aj obsah VOP ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere. Argument žalobcu, že zmluva neobsahovala
povinnú náležitosť týkajúcu sa najnižšieho podania pre prípad dobrovoľnej dražby, v konaní nebol

preukázaný, nakoľko práve VOP túto náležitosť obsahujú (bod 6.1 VOP), čo správne konštatoval súd
prvej inštancie.

20. K uvedeniu spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva v liste žalovaného zo dňa 27.10.2021
odvolací súd uvádza, že zo zmluvy o úvere (časť II.) jednoznačne vyplýva, že na zabezpečenie záväzkov

veriteľa (žalovaného), ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti s úverovou zmluvou, zriadili strany sporu
zabezpečenie, ktoré spočívalo v uzatvorení zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Medzi stranami
sporu teda nebol v súvislosti so zmluvou o úvere ako zabezpečovací prostriedok (v súvislosti s
pohľadávkamiveriteľavočidlžníkovi)dojednanývznikzáložnéhopráva.Jepravdepodobné,ževprípade
iných zmluvných typov takéto zabezpečenie bolo medzi žalovaným a inými zmluvnými partnermi

dojednávané. Ako akceptovateľné vyhodnotil odvolací súd s ohľadom na uvedené, ak žalovaný vo výzve
na pristavenie vozidla, ktorého súčasťou bolo aj oznámenie o predpokladanom termíne predčasného
ukončenia zmluvy a oznámenia o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva uviedol, že žalobcu
informuje o začatí výkonu zabezpečovacieho alebo záložného práva podľa spôsobu dohodnutého
v zmluve o úvere. Nakoľko zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala

dojednanie vzniku záložného práva, ale len dojednanie vzniku zabezpečovacieho prevodu práva, bolo
dostatočne zrejmé, že oznámenie smeruje voči výkonu toho zabezpečovacieho inštitútu, ktorý bol
v konkrétnom prípade medzi zmluvnými stranami písomne dohodnutý. Z obsahu VOP (bod 6.1) tiež
vyplývalo, že žalovaný si vyhradil v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva vozidlo speňažiť
spôsobompodľasvojhouváženia,atonapr.vdražbealebopriamympredajom.Odvolacísúdsastotožnil

s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný neporušil v súvislosti s povinnosťou oznámiť začatie výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva (§ 553c ods. 3 OZ) žiadne svoje povinnosti. Žalobca tiež namietal,
že (pri primeranom použití § 151m ods. 3 poslednej vety OZ v zmysle § 553e OZ) žalovaný mu mal
oznámiť aj zmenu spôsobu výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Odvolací súd poukazuje v tejto
súvislosti opäť na skutočnosť, že v liste zo dňa 27.10.2021 žalovaný oznámil (okrem oznámenia začatia

výkonu zabezpečovacieho alebo záložného práva podľa spôsobu zabezpečenia dohodnutého v zmluve)
žalobcovi, že informácie o priebehu a spôsobe výkonu práva sú dostupné na A.. Predaj prostredníctvom
uvedeného webového sídla pritom nie je dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ale prebieha prostredníctvom obchodnej verejnej

súťaže o najvhodnejší návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy formou elektronickej dražby prostredníctvom
online dražobného systému. Ako už odvolací súd uviedol, v bode 6.1 VOP bolo medzi zmluvnými
stranami dohodnuté, že žalovaný môže vozidlo speňažiť podľa svojho uváženia a to napr. priamym
predajom alebo v dražbe. Odvolací súd mal za preukázané, že k predaju vozidla došlo bez pochýbna základe priameho predaja. Nakoľko si žalovaný vymienil, že spôsob výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva je na jeho uvážení, o skutočnosti, že výkon zabezpečovacieho prevodu práva bude
realizovať v dražbe alebo priamym predajom, žalobcu vopred informoval, pričom napokon výkon aj týmto

spôsobom realizoval, nemožno uvedené hodnotiť ako rozpor s povinnosťou oznámiť zmenu spôsobu
výkonu zabezpečovacieho prevodu práva.

21. K námietke odvolateľa týkajúcej sa ponechania si vlastníckeho práva k vozidlu žalovaným odvolací
súd uvádza, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané uvedené

tvrdenie žalobcu. Odvolací súd mal za to, že len existencia samotnej faktúry, na ktorú žalobca poukázal
(faktúra č. FOV21/00007), nemôže byť dôvodom pre konštatovanie, že žalovaný previedol vlastníctvo
k vozidlu na seba, resp. si ho ponechal v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Odvolací
súd aj s ohľadom na dátum vystavenia predmetnej faktúry (29.12.2021) a dátum predaja vozidla
v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva priamym predajom spoločnosti LOGIK, s.r.o. (faktúra
vystavená dňa 29.12.2021) usúdil, že vystavenie danej faktúry súviselo s daňovým aspektom transakcie,

čo vyplýva aj zo znenia bodu 6.1 VOP („Zároveň klient, ktorý je platiteľom danej z pridanej hodnoty,
týmto v súlade s § 72 odst. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. ....“). Vozidlo bolo pritom žalovanému (resp.
jeho splnomocnenému zástupcovi) žalobcom odovzdané už dňa 24.11.2021. Vystavenie danej faktúry
je však irelevantné pre možnosť konštatovať konanie žalovaného v rozpore s § 553c ods. 2 OZ zo strany
žalovaného. Vystavenie faktúry navyše samo osebe nepredstavuje prevod vlastníckeho práva, resp.

vlastnícky titul. Vlastníkom vozidla bol preukázateľne od momentu účinnosti zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva (do momentu predaja tretej osobe) žalovaný. Navyše je pritom potrebné konštatovať,
že vlastnícke právo bolo uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode práva dočasne prevedené
na žalovaného. Vo VOP bola dohodnutá rozväzovacia podmienka, v zmysle ktorej malo vlastníctvo
prejsť späť na žalobcu okamihom úplného a včasného splatenia záväzkov žalobcu voči žalovanému

alebo okamihom úplného a nie včasného splnenia zabezpečených záväzkov, pokiaľ žalovaný nezačal
do okamihu splnenia s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva. Kým do momentu doručenia výzvy
na odovzdanie vozidla užíval žalobca vec na základe zmluvy o výpožičke (bod 6.2 VOP), po tomto
momente až do speňaženia, bol žalobca v zmysle bodu 6.1. VOP povinný vozidlo odovzdať žalovanému.
V konaní podľa odvolacieho súdu bolo spoľahlivo preukázané, že žalovaný predmet zabezpečovacieho

prevoduprávanenadobudol,alehopreviedolnatretiuosobuavýťažokzpredajapoužilnavysporiadanie
pohľadávky, ktorú evidoval voči žalobcovi.

22. Napokon odvolací súd posudzoval i odvolaciu námietku žalobcu, v zmysle ktorej mal žalovaný
porušiť povinnosť pri speňažovaní vozidla a nepostupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo

previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne
prevádza (§ 553c ods. 4 OZ). Výšku žalobou uplatneného nároku na náhradu škody vyčíslil žalobca
ako rozdiel medzi ním tvrdenou obvyklou kúpnou cenou vozidla vo výške 64.000 eur (ktorú preukazoval
inzerciou jedného vozidla porovnateľných parametrov, dokonca starším - rok výroby 2019; inzercia
z 20.5.2022) a medzi sumou výťažku z predaja žalovaným v rámci výkonu zabezpečovacieho práva

(47.500 eur bez DPH – faktúra z 29.12.2021). Žalovaný pritom vychádzal pri speňažovaní vozidla aj zo
záverov znaleckého posudku č. 117/2021 vypracovaného znalcom Ing. Róbertom Rojkom, voči ktorému
žalobca v konaní vznášal námietky a v zmysle ktorého bola stanovená všeobecná hodnota vozidla
na sumu 52.388 eur s DPH. Žalovaný však napokon vozidlo speňažil za vyššiu cenu, konkrétne za
cenu 47.500 eur bez DPH (57.000 eur s DPH). Takáto cena je teda preukázateľne vyššia, ako cena

stanovená znaleckým posudkom, ktorý si žalovaný dal vypracovať po odobratí vozidla od žalobcu.
Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný postupoval pri speňažovaní vozidla
zákonným spôsobom, s čím sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd má navyše za to, že ak žalobca
spochybňoval závery znaleckého posudku ako jedného z dôkazov predložených žalovaným, mal
možnosť v konaní predložiť vlastný dôkaz, napr. znalecký posudok na preukázanie svojho tvrdenia, resp.

na vyvrátenie tvrdení žalovaného. Navyše samotná inzercia (dôkaz predložený žalobcom so žalobou)
týkajúca sa ceny porovnateľného vozidla, nie je spoľahlivým dôkazom o tom, že za inzerovanú cenu
skutočne došlo k predaju daného vozidla. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že z obsahu
súdnehospisu(zápisnicazpojednávaniazodňa14.2.2024)jezrejmé,žesúdprvejinštanciesivzhľadom
na návrh na prerušenie konania pripojil súdny spis vedený v konaní Mestským súdom Košice pod sp.

zn.26CbZm/1/2022 a oboznámil sa aj s výsledkom výsluchu znalca na pojednávaní dňa 27.10.2023.
Odvolací súd pritom podotýka, že znalec v rámci svojej výpovede síce uviedol, že nemal k dispozícii
„faktúru, za akú bolo vozidlo predané“ a že ho „nenapadlo, že by tu mohlo dôjsť k predaju nového
vozidla“. O nové vozidlo sa však preukázateľne nejednalo, o čom svedčí stav tachometra a dátum prvejevidencie uvedený v znaleckom posudku (zrejme mal znalec na mysli skutočnosť, že išlo o vozidlo
zakúpené žalobcom priamo od autorizovaného predajcu ako nového vozidla). Znalec však vo výpovedi
zároveň uviedol, že „cenník nemal k dispozícii, lebo systém dát je natoľko dobrý, že ho používajú aj

poisťovne. Systém zahŕňa cenníky autorizovaných predajcov, pritom aj cenníky jednotlivých predajcov
sa môžu líšiť a tento systém zohľadňuje nejaké premenné hodnoty, ale vychádza z databázy predajcov.“
Znalec tiež uviedol, že: „znalec pri stanovení východiskovej hodnoty má viacero možností. Jednou
je softvér autotax, pričom v tejto databáze je menej vozidiel, preto si pripláca za ďalšiu databázu
a to softvér silver dát, kde pri zadaní VIN čísla vozidla systém vygeneroval hodnotu vozidla, ktorá

vyplýva z údajov od výrobcu po zohľadnení príplatkovej výbavy. Na základe toho sa potom zisťuje
východisková hodnota vozidla“. Odvolací súd uvádza, že v zmysle prílohy č. 6 vyhlášky č. 492/2004 Z.
z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, v ktorej je upravený postup
stanovenia hodnoty cestných vozidiel (časť B, bod 7 písm. a) platí, že pri určovaní východiskovej
hodnoty vozidla (VHV) postupuje znalec podľa nasledujúceho postupu: pre vozidlá kategórie, ktoré sú
k rozhodnému dátumu predávané na trhu SR, je východiskovou hodnotou VH údaj zistený z cenníka

autorizovaných predajcov predmetných vozidiel, prípadne z iných hodnoverných a preskúmateľných
zdrojov relevantných k rozhodnému dátumu. Vyhláška teda umožňuje znalcovi vychádzať aj z iných
relevantných zdrojov. Súd (prvej inštancie, aj odvolací) sa z uvedeného dôvodu stotožnil so záverom,
že žalovaným predložený znalecký posudok poskytoval relevantnú odpoveď na cenu, z ktorej následne
žalovaný pri speňažovaní vychádzal.

23. Odvolací súd nadôvažok dodáva, že žalobca v žalobe naznačil (posledná strana žaloby – možnosť
započítania pohľadávok), že do momentu vyriešenia prejudiciálnej spornej otázky týkajúcej sa možnosti
započítania pohľadávok, si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške rozdielu medzi dosiahnuteľným
výťažkom z predaja pri dodržaní povinnosti podľa § 553c ods. 4 OZ) a skutočne dosiahnutým výťažkom

z predaja. Je však potrebné dodať, že žalobca v priebehu konania započítanie pohľadávok, resp.
správnosť vyčíslenia zo strany žalovaného (tak, ako vyplýva vyčíslenie výšky pohľadávok žalovaného
v protokole konečného vyrovnania) relevantnými tvrdeniami nespochybnil, resp. spochybňoval uvedené
tvrdenie len tým (vo vyjadrení zo dňa 18.7.2023) že mu obsah VOP nebol známy a z uvedeného dôvodu
má žalovaný v konaní preukázať, že nároky definované v protokole sú odôvodnené. Nakoľko však podľa

názoru odvolacieho súdu v konaní bolo preukázané, že žalobca s obsahom VOP bol oboznámený,
dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu jeho tvrdenia o nedôvodnosti fakturovania položiek („Nárok
podľabodu5.1.písm.c)Podmienok“vovýške5.203,07eur,„nákladyspojenésvymáhanímnesplnených
záväzkov“ vo výške 125 eur, „poplatok za predčasné ukončenie zmluvy o úvere“ vo výške 1.200 eur,
„ostatné dlžné záväzky klienta voči Spoločnosti (okrem vyššie uvedených)“ v celkovej sume 80 eur)

zaťažovalo žalobcu. V konaní teda podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané ani neoprávnené
uplatnenie si pohľadávok uvedených v predchádzajúcej vete zo strany žalovaného.

24. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).