Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1721201956
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1721201956.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci účastníkov konania: X/ Q. Š.,
A.. XX.XX.XXXX, W. Q. XXX, X/ U. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. XXX, obaja zast. Advokátska kancelária
Fiľo & Partners s.r.o., IČO: 47 237 031, so sídlom Štúrova 11, Bratislava, X/ Š. M., A.. XX.XX.XXXX,
N. T.Ň. XX.XX.XXXX, A. W. Q. E. Q., X/ U. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. XXX, 5/ LESY Slovenskej

republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica a 6/ Slovenský
pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, o návrhu na vydanie rozhodnutia
o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie účastníkov konania 1/ a 2/,
proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 08. marca 2023, č.k. 4Vyd 1/2021-148, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ (ďalej
aj „navrhovatelia“), ktorým sa domáhali vydania potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom zo dňa 12.11.2021 a

doplneným dňa 20.12.2021 domáhali rozhodnutia o vydaní potvrdenia vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Q., E.: Q., E.: F., F. H. „. O. Č.. XXX/X,
N. F. Y. A. E. Q. XXX P.X Y. F. H. „. O. Č.. XXX/X, N. E. Q. XXX P.X, ktoré sú evidované v katastri
nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Pezinok, na liste vlastníctva Č.. XXX (ďalej aj „pozemky“)
ku dňu 30.11.1983, a to do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, každý v spoluvlastníckom
podiele 1/1. Konštatoval, že svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 30.11.1973 na Štátnom notárstve

Bratislava - vidiek v Bratislave uzatvorili kúpnu zmluvu formou Notárskej zápisnice, sp. zn. N 595/73, Nz
631/73, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, zapísané v tom čase na D. Č.. XXX, O. Ú.: Q.: T., T., N.M.
F.. Č.. XXX E. Q. XXX P.X Y. XXX P.X, F.. Č.. XXX/X N. E. Q. XX P.X Y. F.. Č.. XXX N. E. Q. XXX P.X, O.
X. Q. X. B. na D. Č.. XXXX Q. Okresným Ú. F.B., E.: F., E.: Q., O. Ú.: Q. Y. H. T. X.. Č.. XXX, F. na F. F.
H. „. F.. Č.. XXX/X N. F. Y. A. E. Q. XXX P.X Y. F. F. H. „.: F.. Č.. XXX/X N. E. Q. XXX P.X, F.. Č.. XXX/X
N. F. Y. A. E. Q. XXX P.X, na O. U. F. H. T. X.. Č.. XXX, F.. Č.. XXX/X E. F. E. Q. XX P.X Y. F.. Č.. XXX

N. E. Q. XXX P.. Predpokladali, že s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam na nich prešlo aj vlastnícke
právo k vyššie špecifikovaným pozemkom, ktoré sú umiestnené hneď vedľa nehnuteľností, a ktoré od ich
kúpy užívajú bez rušenia s odkazom na k návrhu pripojený geometrický plán. Pozemky sa nachádzajú
v oplotenej časti nehnuteľnosti, ktorú v takom stave spolu s oplotením kúpili. X. F. S. Y. Y. P. si pamätajú
ako navrhovatelia kupovali nehnuteľnosti od predávajúcich a na základe čestného prehlásenia potvrdili,
že navrhovatelia v roku 1973 nehnuteľnosti kúpili vrátane pozemkov, ktoré ako jeden celok nerušene

po celú dobu užívali s vedomím, že sa jedná o ich majetok. Kúpna zmluva nadobudla právoplatnosť
registráciou Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek v Bratislave dňom 30.11.1973, ktorým dňom prešlovlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam na kupujúcich a týmto dňom začala plynúť vydržacia
doba, počas ktorej splnili podmienky vydržania - oprávnenosť držby po zákonom stanovenú dobu a
nepretržité užívanie pozemkov bez rušenia splnili dňa 30.11.1983. K návrhu pripojili notársku zápisnicu

N 595/73, Nz 631/73 zo dňa 30.11.1973, Q. N. D. Č.. XXXX pre O. Ú. Q., E.: Q., E.: F., geometrický plán
zo dňa 25.04.1938, 6 kusov čiernobielych fotografií, čestné vyhlásenie F. S. Y. Y. P. zo dňa 02.11.2021
a súhlas E. Q. zo dňa 13.10.2021.

3. Súd prvej inštancie následne podľa ust. § 359f ods. 2 C.m.p. vydal vyzývacie uznesenie č.k. 4Vyd

1/2021-49 zo dňa 03.03.2022, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 14.03.2022, ktorým vyzval na
uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v prejednávanej veci v lehote do
dňa 01.10.2022.

4. Konštatoval, že len účastník konania 6/ - Slovenský pozemkový fond uplatnil námietky, v ktorých s
poukazom na rozhodovaciu prax NS SR uviedol, že samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých

nehnuteľnostiach navrhovateľmi automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Podľa účastníka 6/
absentujepredloženienadobúdaciehotitulu,odktoréhobynavrhovateliamohliodvodzovaťoprávnenosť
držby a na základe ktorého sa mohli domnievať, že získali vlastníctvo k pozemkom, nakoľko predmetom
kúpnej zmluvy sú iba nehnuteľnosti zapísané na D. Č.. XXXX. Q. Q. O. D. Č.. XXX N. F. Q. Č.. XXX, N.
O. Q., Ž. Š. M. je zrejme právnym predchodcom (E.) U. M., ktorý nehnuteľnosť v podiele 1/2 nadobudol

po svojej P. S. M., H.. P. uznesením o dedičstve D 175/77-8, evidované v Pkn. vložke Č.. XXX pod B.5.
č.d. 1929 z roku 1938, jeho T. Y. M. zomrel krátko po narodení a U. zomrela slobodná dňa 02.02.1945.
Druhý podiel v 1/2 vo vlastníctve Š. M., ktorý N. T. XX.XX.XXXX, zrejme nebol predmetom dedenia
a navrhol vyžiadať uznesenie o dedičstve po A.. Š. M. s tým, že pokiaľ navrhovatelia nepreukázali
žiadny relevantný právny titul na vstup do oprávnenej držby, ktorá by viedla k vydržaniu, tak pozemky

sú majetkom patriacim do dedičstva a prechod práv a povinností z poručiteľa je potrebné realizovať
dedičským konaním, a preto žiadal návrh zamietnuť, keďže prípadným vydržaním môžu byť dotknuté
práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dedičov osôb zapísaných na liste vlastníctva. K námietkam
pripojil D. Č.. XXXX, D. Č.. XXX pre O.. Ú. Q., E. E. Q., Okresného Ú. F. a Registra obyvateľov SR zo
dňa 30.03.2022. Súd prvej inštancie ďalej uviedol obsah ďalších následných vyjadrení navrhovateľov

a účastníka 6/.

5. Vec posúdil právne podľa ust. § 359i C.m.p. a § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 a 2 Obč.
zák.. Nestotožnil sa s právnou úpravou civilného mimosporového konania, podľa ktorej by malo byť
po vydaní vyzývacieho uznesenia prenesené dôkazné bremeno na osobu podávajúcu námietky, keď u

navrhovateľa by malo stačiť len osvedčenie skutočností. Prezentoval názor, že cit. „to popiera všetky
princípy, na akých súdne konanie stojí. Súd by mal preto jednoznačne požadovať od navrhovateľa, aby
dokázal,žesplnilvšetkyzákonnépredpokladyvydržania.Atoajvprípadepreukázaniadobromyseľnosti,
pri ktorej sú podľa súdnej praxe predmetom dokazovania skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých
možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Vyžaduje sa teda

dokazovanie, nielen osvedčovanie, právne významných skutočností, a to napriek prezumpcii oprávnenej
držby v prípade pochybností (§ 130 ods. 1 Obč. zák.). Pri ostatných predpokladoch vydržania už neplatí
ani prezumpcia, preto je potreba ich dokázania nevyhnutným predpokladom úspechu navrhovateľa v
konaní. Pokiaľ navrhovateľ preukázateľne nedokáže splnenie všetkých predpokladov vydržania, nemá
význam ani právne posudzovanie námietok, pretože neuniesol dôkazné bremeno. Význam námietok

nastupuje až potom, keď vydržateľ na základe ním predložených dôkazov dokázal všetky potrebné
skutočnosti, no osoba, ktorá podala námietky, sa snaží ich dokázanie vyvrátiť. Až potom zaťažuje
dôkazné bremeno túto osobu.“.

6. Vyložil, že Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu navrhovateľov do držby pozemkov

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval, pričom táto možnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1992 Zb., účinnou odo
dňa 01.04.1983. Rozsah subjektov, ako aj predmetov vydržania bol obmedzený, keď nebolo možné
vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č.
509/1991 Zb., účinnou odo dňa 01.01.1992 boli tieto obmedzenia odstránené a v súvislosti s vydržaním

vlastníckeho práva k pozemku umožnila predmetná novela započítanie nepretržitej držby vykonávanej
ajpredodňom01.01.1992,pričomdržbunekvalifikovalaodlišnevporovnaníspredchádzajúcouprávnou
úpravou. Vzhľadom na uvedené potom zhrnul, že ak držiteľ pozemku spĺňal ku dňu 01.01.1992
podmienku nepretržitej držby, trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným, t.j.bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí, nadobudol k tomuto dňu
vlastnícke právo k pozemku vydržaním.

7. Podrobne (a správne) vysvetlil inštitút, účel a predpoklady pre vydržanie, a taktiež správne vyložil
súvisiace pojmy (a inštitúty) dobromyseľnosť, oprávnená držba, nepretržitosť oprávnenej držby a
ospravedlniteľný omyl. K tomuto výkladu a posudzovaniu splnenia podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním citoval aj relevantné pasáže z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo 147/2016 zo dňa 22.02.2018, ktoré odkazuje na už prijaté závery najvyššieho súdu v

rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo 271/2007, 5Cdo 49/2010, 3Cdo 12/2010, 4Cdo 287/2006 a 5Cdo 234/2009.

8. Vyhodnotil, že navrhovateľmi k návrhu pripojená notárska zápisnica sp. zn. N 595/73, Nz 631/73
zo dňa 30.11.1973 (ďalej aj len „kúpna zmluva“) osvedčovala právny úkon odplatného prevodu
nehnuteľností, zapísaných na D. Č.. XXX, O.. Ú.. Q.: dom, dvor, záhrada F.. Č.. XXX E. Q. XXX P.X
Y. XXX P.X, F.. Č.. XXX/X N. E. Q. XX P.X Y. F.. Č.. XXX N. E. Q. XXX P.X, X. F. E. Q. XXX P.X,

medzi predávajúcimi: U. M., A.. XX.XX.XXXX Y. P. Y. M., H.. Q., A.. XX.XX.XXXX, E. W. Q. Q., a
kupujúcimi navrhovateľmi 1/ a 2/ za spolu dojednanú kúpnu cenu 30.300,- Kčs. Konštatoval, že kúpna
zmluva obsahuje prehlásenie kupujúcich, že v kúpnej zmluve opísané nehnuteľnosti, t.j. dom, dvor a
záhradu v O.. Ú.. Q. kupujú v stave, v akom sa nehnuteľnosti nachádzali, keď si ich osobne prezreli.
Vlastnícke právo k predmetu kúpy na navrhovateľov prešlo dňom registrácie zmluvy štátnym notárstvom

dňa 30.11.1973 pod č. RI 962/73. Uviedol, že navrhovatelia vo svojom návrhu na začatie konania o
vydanie potvrdenia o vydržaní k okolnostiam dobromyseľnej držby pozemkov, ktorých sa návrh týka
(parcela registra „C“ č. 280/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 244 m2 a parcela registra „I. Č..
XXX/X, N. E. Q. XXX P.X, Q. na D. Č.. XXX pre O.. Ú.. Q.) tvrdili, že predpokladali, že s vlastníckym
právom k predmetu kúpy na nich prešlo aj vlastnícke právo k týmto pozemkom, a to z dôvodu, že

sú umiestnené hneď vedľa predmetu kúpy, ako celok boli oplotené kupované nehnuteľnosti aj tieto
pozemky a od kúpy nehnuteľností sporné pozemky nerušene užívajú. Na preukázanie tohto tvrdenia
označili k návrhu pripojený geometrický plán a prehlásenie dvoch svedkov. Poukázal na to, že po
vydaní vyzývacieho uznesenia vo vyjadrení k námietkam účastníka 6/ uviedli navrhovatelia iné skutkové
tvrdenia a to, že geometrický plán (predložený spolu s návrhom) bol spracovaný pre účely kúpy aj na

dotknuté pozemky, pretože boli predmetom dohody a kúpy, a že oplotenie aj týchto pozemkov bolo z ich
strany bezprostredne po kúpe. Konštatoval, že navrhovatelia následne geometrický plán z roku 1973
(týkajúci sa predmetu kúpy a sporných pozemkov) nepredložili, nijak ho neoznačili a nenavrhli, aby ho
súd vyžiadal zo zbierky listín od orgánu katastra.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu posúdil súd prvej inštancie návrh navrhovateľov za
nedôvodný a zamietol ho. Uviedol, že sami navrhovatelia privodili svojimi protichodnými tvrdeniami stav,
že nemohol nad všetku pochybnosť dospieť k záveru o splnení podmienky pre vydržanie v zmysle
cit. ust. § 129 ods. 1 Obč. zák. o existencii dobromyseľnosti navrhovateľov už pri vstupe do držby
pozemkov, so zreteľom na všetky okolnosti, berúc do úvahy prehlásenie navrhovateľov v kúpnej zmluve,

že sa s predmetom kúpy vopred oboznámili a v takom stave ho kupujú, pri pomere plochy kúpnou
zmluvou nadobudnutých nehnuteľností (809 m2) a sporných pozemkov (467 m2), teda viac než polovice
kupovaných nehnuteľností, bez prípadného aktuálneho zamerania v roku 1973, bez existencie oplotenia
nehnuteľností a sporných pozemkov ako jeden celok v čase kúpy, prípadne v čase obhliadky alebo pred
samotnou kúpou, bez poskytnutia protiplnenia aj za tieto pozemky. Vyhodnotil, že len subjektívny pocit

(keď zrejme vzhľadom na to, že sporné pozemky sú po celej dĺžke a v zadnej časti aj po šírke priľahlé
resp. susediace s predmetom ich kúpy, predpokladali, že kupujú aj tieto pozemky) nemôže byť sám
osebe podkladom pre vydržanie, ak tento pocit nie je vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti ich vstupu do ich držby v roku 1973, a preto ani následné viac ako desaťročné „nerušené“
užívanie (ktoré navrhovatelia preukazovali čestným vyhlásením svedkov a vyjadrením obce Vištuk)

nemôže byť spôsobilé privodiť záver súdu o splnení podmienok vydržania - oprávnenej držby ku dňu
30.11.1983, ako sa domáhali navrhovatelia.

10. Uzavrel, že podľa ustálenej súdnej praxe sa dobrá viera držiteľa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za
ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva,

keďže medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť ako
vec držiteľ nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. Poukázal na to, že rozhodujúcim tu nie sú
subjektívne predstavy alebo domnienky konajúceho, ale jeho dobromyseľnosť musí byť posudzovaná
z objektívneho hľadiska, to znamená z hľadiska, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možnos prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol
mať pochybnosti, že vykonáva vlastnícke právo pre seba. Citoval aj z nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, a v súvislosti so závermi v ňom uvedenými vyjadril názor,

že pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že aj sporné pozemky boli predmetom dohody a kúpy, toto tvrdenie
nijak neosvedčili/nepreukázali v rovine poskytnutia kúpnej ceny aj za tieto pozemky, teda mimo kúpnej
ceny za predmet kúpy tak, ako je uvedené v notárskej zápisnici zo dňa 30.11.1973, na základe
čoho by navrhovatelia mohli byť objektívne presvedčení o tom, že držanú vec nadobudli poctivým
spôsobom, teda by bolo možné usudzovať dobromyseľnosť navrhovateľov pri vstupe do držby a

následne dlhoročnú nerušenú oprávnenú držbu týchto pozemkov, vyvažujúc nedôslednosť, týkajúcu sa
dodržania formálnych náležitostí ich prevodu.

11. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ust. §
53 až § 56 C.m.p..

12. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie a navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a ich návrhu v celom
rozsahu vyhovieť. Vo vzťahu ku geometrickému plánu vypracovanému v roku 1938 a jeho uplatneniu
ako podkladu ku kúpe nehnuteľností uviedli, že im slúžil pre zmapovanie dotknutých parciel, pričom

toto zmapovanie utvorilo medzi vlastnenými nehnuteľnosťami a pozemkami jeden celok. Z katastrálnej
mapy je podľa navrhovateľov zrejmé, že samotný dom sa nachádza aj na pozemku parcely registra
„C“ s F. Č. XXX/X E. Q. XXX P.X, na základe čoho sa domnievali, že kupujú aj vyššie špecifikované
pozemky. Tvrdili, že v čase kúpy nehnuteľností v roku 1973 sa domnievali, že kupujú aj tieto pozemky,
pretože poznali a vedeli, aký je stav ich zamerania vykonaný geometrickým plánom v roku 1938, a

navyše boli oplotené už pred kúpou. Keďže pozemky už boli oplotené, nebolo podľa ich názoru potrebné
vyhotovovať iný geometrický plán pre účely kúpy v roku 1973. Ďalej uviedli, že na D. Č.. XXX, na ktorom
sú evidované sporné pozemky, sú ako vlastníci uvádzané osoby, ktoré už nežijú, z čoho vyvodili, že
ak by v roku 1973 nekúpili aj tieto pozemky, tak za ostatných 50 rokov by sa pozemky objavili ako
predmet dedičstva po rodine Š. Y. U. M., keďže tieto pozemky osobne od U. M. kupovali. Zdôraznili, že

do konania sa ani na vyzývacie uznesenie súdu neprihlásili dedičia po uvedených vlastníkoch. Záverom
vytkli súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k absencii dobromyseľnosti
navrhovateľov, keďže vzhľadom na okolnosti priebehu udalostí od kúpy v roku 1973 až po dnešný stav,
kde existujú aj svedkovia, ktorí sa do konania vyjadrovali, ako aj E. Q., v ktorej katastrálnom území sa
dané nehnuteľnosti vrátane sporných pozemkov nachádzajú, presvedčivo potvrdzujú, že navrhovatelia

kupovali dané nehnuteľnosti ako jeden celok už v roku 1973, vrátane predmetných pozemkov, a to bez
pochybností, že sa chcú stať vlastníkmi a užívateľmi aj týchto pozemkov, a za tieto uhradili kúpnu cenu
a 50 rokov ich nerušene užívajú a správajú sa k nim ako k vlastným.

13. K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril účastník konania 6/ Slovenský pozemkový fond, ktorý žiadal

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

14. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

15. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a nebol viazaný dôvodmi odvolania (ust. § 379 C.s.p. a § 2

ods. 1 a § 66 C.m.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ je dôvodné. Uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď ho vyhodnotil jednak za predčasné
a zároveň za len čiastočne preskúmateľné, pričom prihliadol aj na vady konania pred súdom prvej
inštancie (§ 67 C.m.p.).

16. Podľa ust § 359d ods. 2 C.m.p. návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a

označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.Podľa ust § 359d ods. 3 C.m.p. návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným
účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g .

Podľa ust § 359e ods. 1 C.m.p. ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1 , súd preskúma,
či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení
navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z

ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.
Podľaust§359eods.2C.m.p.súdnávrhnazačatiekonaniaopotvrdenívydržaniauznesenímzamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
Podľa ust § 359f ods. 1 C.m.p. ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.
Podľa ust § 359f ods. 2, ods. 4 C.m.p. vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti
vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý
súčasne určí. Vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie nehnuteľnosti

podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že navrhovateľ
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.
Podľa ust § 359h ods. 1 písm. c) C.m.p. námietky môže podať účastník konania podľa § 359c ods.
2 písm. d) , teda Slovenský pozemkový fond.

Podľa ust § 359h ods. 3 písm. b) C.m.p. v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí
osoba uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti,
ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných
predpisov zastupuje.
Podľa ust § 359h ods. 4 C.m.p. súd bez nariadenia pojednávania uznesením odmietne námietky, ktoré

boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa odseku 3.
Podľa ust § 359i ods. 1 C.m.p. súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania,
ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3 ).
Podľa ust § 359i ods. 2 C.m.p. pred rozhodnutím o námietkach môže súd vykonať potrebné šetrenia na

overenie skutočností uvedených v námietkach alebo môže vyzvať osobu, ktorá podala námietky, aby
predložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia; na tento účel môže nariadiť pojednávanie.
Podľa ust § 359j ods. 1 C.m.p. ak súd nezamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
§ 359i ods. 1 , vydá uznesenie o
potvrdení vydržania; to platí aj vtedy, ak márne uplynula lehota na podanie námietok alebo ak boli

námietky odmietnuté.
Podľa ust § 359k ods. 2 C.m.p. právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa
ten, kto je vydržaním dotknutý, domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou, ak osvedčí, že
existujú skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona.

17. Tieto ustanovenia Civilného mimosporového poriadku dopadajú na posudzovanú vec a presne
stanovujú procesný postup súdu v konaní. I keď ide o novú právnu úpravu, zavedenú zákonom č.
68/2021 Z.z. a účinnú od 01.05.2021, ktorej výklad prinesie zrejme až súdna prax a rozhodnutia
najvyšších súdnych autorít, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nepostupoval v konaní
a pri rozhodovaní v prejednávanej veci v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, keď

v napadnutom uznesení jednak zaujal právne názory rozporné s ich obsahom (tieto sú v celom znení
uvedené v bode 5. tohto uznesenia), a zároveň niektoré na vec sa vzťahujúce ustanovenia opomenul,
čo viedlo k vydaniu predčasného rozhodnutia, založeného na nepreskúmateľnom, a teda nesprávnom
právnom posúdení veci.

18. Z napadnutého uznesenia a z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil (zjednodušene
povedané), že navrhovatelia 1/ a 2/ tvrdili, že vydržali vyššie špecifikované pozemky, pričom v návrhu
uviedli skutočnosti, od ktorých odvodzovali splnenie predpokladov pre nadobudnutie ich vlastníckeho
práva k sporným pozemkom vydržaním (ust § 359d ods. 2 C.m.p.). Súd prvej inštancie ich návrhna začatie konania o potvrdení vydržania neodmietol. Následne (vzhľadom na jeho ďalší postup v
konaní) preskúmal, či navrhovatelia osvedčili, že nadobudli vlastnícke právo k sporným pozemkom
vydržaním. V tejto fáze konania mohol súd prvej inštancie sám vykonať potrebné šetrenia na overenie

správnosti tvrdení navrhovateľov, alebo ich mohol vyzvať, aby označili ďalšie dôkazy na preukázanie
skutočností, z ktorých vyplýva, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
pozemkom vydržaním (ust. § 359e ods. 1 C.m.p.). Nič z uvedeného súd prvej inštancie neurobil. Ust.
§ 359e ods. 2 C.m.p. stanovuje, že súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením
zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa ust. § 359f

ods. 1 C.m.p.. Podmienky
na vydanie vyzývacieho uznesenia sú splnené vtedy, ak navrhovatelia osvedčili, že splnili predpoklady
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním (§ 359f ods. 1 C.m.p.). Súd prvej
inštancie návrh navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania nezamietol a vydal vyzývacie
uznesenie. Z uvedeného je namieste vyvodiť, že teda dospel k záveru, že navrhovatelia 1/ a 2/ osvedčili,
že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním (§ 359f ods.

1 C.m.p.). Na vyzývacie uznesenie doručil súdu prvej inštancie námietky len účastník 6/ Slovenský
pozemkový fond (znenie jeho námietok vyplýva zo súdneho spisu a v krátkosti je aj uvedené vyššie).
I keď ust. § 359h ods. 3 písm. b) C.m.p. stanovuje, že Slovenský pozemkový fond bol povinný v
námietkach osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa
osobitných predpisov spravuje (tu sám Slovenský pozemkový fond v námietkach uviedol, že nie je na D.

Č..XXXzapísanýakosprávcaspornýchpozemkov),aleboprávaosôb,ktorépodľaosobitnýchpredpisov
zastupuje, z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd prvej inštancie vôbec skúmal, či námietky
Slovenského pozemkového fondu tieto náležitosti obsahujú (v napadnutom uznesení uviedol len ich
obsah bez akéhokoľvek vyhodnotenia a uvedenia prijatých záverov), a to napriek tomu, že ust. § 359h
ods. 4 C.m.p. stanovuje, že ak námietky Slovenského pozemkového fondu vyššie uvedené náležitosti

neobsahujú,súdbeznariadeniapojednávaniauznesenímtakétonámietkyodmietne.Súdprvejinštancie
námietky účastníka 6/ Slovenského pozemkového fondu bez vysvetlenia svojho postupu neodmietol.

19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nielen, že nevysvetlil k
akému konkrétnemu záveru dospel po preskúmaní námietok Slovenského pozemkového fondu, teda

neuviedol, z akého dôvodu a na základe akých právnych úvah zrejme prijal záver, že Slovenský
pozemkový fond v námietkach osvedčil, že vydržaním môžu byť dotknuté práva osôb, ktoré podľa
osobitných predpisov zastupuje (ust. § 359h ods. 3 písm. b) C.m.p.), neprezentoval ani žiadne
vyhodnotenie, právne názory alebo úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že vyššie uvedené
námietky Slovenského pozemkového fondu sú dôvodné, hoci práve tento záver mal viesť k zamietnutiu

návrhu navrhovateľov na začatie konania o potvrdení vydržania podľa ust. § 359i ods. 1 C.m.p., na ktoré
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí pri právnom posúdení veci odkázal a aj ho citoval. Takéto
rozhodnutie potom nie je v odvolacom konaní preskúmateľné.

20. Z napadnutého uznesenia odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie návrh navrhovateľov

zamietol po vyjadrení jeho nesúhlasu s na vec sa vzťahujúcou právnou úpravou a po prehodnotení
nimi v návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania osvedčovaných skutočností bez ohľadu na
obsah námietok Slovenského pozemkového fondu. Sám a v rozpore s príslušnými ustanoveniami
Civilného mimosporového poriadku stanovil iné podmienky pre potvrdenie vydržania. I keď Civilný
mimosporový poriadok vyžaduje od navrhovateľov osvedčenie, že splnili predpoklady pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, súd prvej inštancie (po vydaní vyzývacieho uznesenia
a podaní námietok) stanovil, že sú povinní vydržanie preukázať, pričom tiež uviedol, že cit. „pokiaľ
navrhovatelia preukázateľne nedokážu splnenie všetkých predpokladov vydržania, nemá význam ani
právne posudzovanie námietok, pretože neuniesli dôkazné bremeno. Význam námietok nastupuje až
potom, keď vydržateľ na základe ním predložených dôkazov dokázal všetky potrebné skutočnosti, no

osoba, ktorá podala námietky, sa snaží ich dokázanie vyvrátiť. Až potom zaťažuje dôkazné bremeno
túto osobu“. Z uvedeného je úplne zrejmé, že súd prvej inštancie nerešpektoval právnu úpravu Civilného
mimosporového poriadku a vec posudzoval podľa kritérií sporového konania, ktoré je upravené v
Civilnom sporovom poriadku. Odvolací súd zdôrazňuje, že v posudzovanej veci ide o mimosporové
konanie, postup v ktorom je pre súd upravený v ust. § 359a a nasl. C.m.p. (ôsma hlava - konanie

o potvrdení vydržania). Skutočnosť, že sa súd s týmto platným a účinným procesným predpisom
vnútorne nestotožňuje, nemôže byť akceptovateľným dôvodom na to, aby ho ignoroval, postupoval a
rozhodoval v rozpore s ním, a aby namiesto mimosporového konania presne upraveného zákonom,
konal a rozhodoval akoby išlo o konanie sporové, hoci medzi účastníkmi tohto konania nie je a aninemôže byť spor (o vlastníctvo). Je vylúčené, aby v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona len
s odôvodnením, že s právnou úpravou nesúhlasí, sám určoval, kto nesie v konaní dôkazné bremeno,
upravoval jeho rozsah, vyžadoval jeho unesenie a sám stanovoval kedy dochádza k presunu dôkazného

bremena na iného účastníka, hoci nejde o dokazovanie v sporovom konaní, ale o konanie nesporové.

21. Odvolací súd pritom nijak nespochybňuje výkladovú časť napadnutého uznesenia, v ktorej súd
prvej inštancie podrobne vysvetlil predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, ani právne
závery najvyššieho súdu uvedené v rozhodnutiach (v rôznych sporových konaniach), z ktorých citoval.

Pripomína však, že časť konania, kedy je súd prvej inštancie povinný prijať svoje závery o osvedčení
resp. neosvedčení vydržania zo stany navrhovateľov, je v štádiu pred vydaním vyzývacieho uznesenia,
a po jeho vydaní je zase povinný preskúmať podané námietky (čo musí ten ktorý účastník konania
v námietkach osvedčiť, opäť stanovuje zákon). V posudzovanej veci, teda za stavu, kedy súd prvej
inštancie neodmietol ani nezamietol návrh navrhovateľov (mal teda zrejme vydržanie za osvedčené) a
vydal vyzývacie uznesenie, v reakcii na ktoré podal účastník 6/ Slovenský pozemkový fond námietky,

vstúpilo konanie do fázy, kedy je súd prvej inštancie povinný v prvom rade vyhodnotiť, či Slovenský
pozemkovýfondvosvojichnámietkachosvedčil,ževydržanímmôžubyťdotknutéprávaknehnuteľnosti,
ktorú podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov
zastupuje, keďže takúto povinnosť Slovenskému pozemkovému fondu stanovuje ust. § 359h ods. 3
písm. b) C.m.p.. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že Slovenský pozemkový fond v námietkach

neosvedčil skutočnosti, na osvedčenie ktorých bol povinný, bez nariadenia pojednávania uznesením
takéto námietky, ktoré neobsahujú náležitosti podľa ust. § 359h ods. 3 písm. b) C.m.p., odmietne.
Ak námietky neodmietne, preskúma, či sú námietky Slovenského pozemkového fondu dôvodné, a
v prípade, že prijme záver o ich dôvodnosti, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
ust. § 359i ods. 1 C.m.p. uznesením zamietne. Pred rozhodnutím o námietkach môže súd prvej

inštancie vykonať potrebné šetrenia na overenie skutočností uvedených v námietkach alebo môže
vyzvať Slovenský pozemkový fond, aby predložil ďalšie dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia; na tento
účel môže nariadiť pojednávanie (ust. § 359i ods. 2 C.m.p.). Ak dospeje k záveru, že námietky dôvodné
nie sú, bude postupovať podľa ust. § 359j C.m.p..

22. Odvolací súd dospel s poukazom na vyššie uvedené k záveru, že súd prvej inštancie svojím
nesprávnym procesným postupom v rozpore s Civilným mimosporovým poriadkom a nesprávnym
právnym posúdením veci, porušil právo navrhovateľov 1/ a 2/ na spravodlivý súdny proces. Tieto
procesné pochybenia súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť. Preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p.

zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej
inštancie povinný postupovať procesne správne a v súlade so zákonom, a opätovne vo veci rozhodne.

23. O náhrade trov konania (aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci
(§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).