Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424200073
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424200073.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, sudcom JUDr. Petrom
Lukáčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C., právne
zastúpený: JUDr. Samuel Baránik, advokát, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava 1, proti
žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom Tomášikova 64A, 831 04 Bratislava, o žalobe na úhradu sumy

386,80 € s prísl. titulom náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi istinu vo výške 386,80 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % p.a. zo sumy 386,80 € od 13.12.2023 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 09.01.2024 podanou

prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhal od žalovaného úhrady sumy 386,80
€ titulom náhrady škody. Žalobca v žalobe konštatoval, že starostka obce C. spolu s manželom
zakúpili v susedstve žalobcu stavebný pozemok, na ktorom zhotovili novostavbu zruby, ktorý toho
času trvale obývajú. Žalobca v žalobe ďalej konštatoval, že v súvislosti s touto skutočnosťou
začali medzi starostkou obce Baďan a žalobcom susedské nezhody, ktoré boli riešené na úrovni
správnych konaní, ale aj súdnych konaní. V tomto smere upozornil na rozhodnutie Obce Baďan zo dňa

XX.XX.XXXX pod č. XXX/XXXX, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica
zo dňa XX.XX.XXXX pod č. E./XXXXXX-XXX, rozhodnutia obce C. zo dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/
XXXX – XXX, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa XX.XX.XXXX
pod č. E./XXXXXX-XXX, rozhodnutie obce C. zo dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XXXX-XXX zrušené
rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa XX.XX.XXXX pod č. E./XXXXXX-XXX. Žalobca
v žalobe ďalej konštatoval, že všetky citované rozhodnutia obce Baďan boli zrušené odvolacím orgánom
a nadobudli právoplatnosť. Žalobca v žalobe ďalej konštatoval, že za právne služby advokáta pri

zastupovaní v odvolacích konaniach voči nezákonným rozhodnutiam obce Baďan vystavil advokát
faktúru za zastupovanie vo výške á 386,80 € v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Listom zo dňa
XX.XX.XXXX, doručeným žalovanej strane dňa XX.XX.XXXX, požiadal žalobca žalovanú o predbežné
prerokovanienáhradyškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmoci.Žalovanáuplatnenýnároknanáhradu
škody neuznala.

2. Žalobca pasívnu legitimáciu na strane označeného subjektu vyvodzoval z ustanovenia článku 46
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 1písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., resp. ustanovenie § 34a zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti
vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

3. Právny titul uplatneného nároku na náhradu škody špecifikoval žalobca na základe ustanovení §
5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z., v nadväznosti na judikatúru Najvyššieho súdu SR v konaní 2MCdo/17/2011 RNS SR č. 37/2014,
v konečnom dôsledku uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.12.2020 sp. zn. 4OBdo/102/2019
uverejnené v Zbierke rozhodnutí a judikátov Najvyššieho súdu SR č. 6/2021 pod č. R 67/2021.

4. Žalobca existenciu škody uplatnenú samotnou žalobou zdôvodnil ustanovením článku 47 ods. 2
Ústavy SR, podľa ktorého článku každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok stanovených zákonom.
Škodu špecifikoval ako majetkový úbytok, ku ktorému došlo na strane žalobcu uhradením fakturácie
advokátskych trov konania vo výške 386,80 € za právnu pomoc poskytnutú žalobcovi v rámci odvolacích

konaní proti rozhodnutiam obce C. zo dňa XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX.

5. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym výkonom verejnej moci zo strany obce C.,
ako stavebného úradu, preukazoval druhostupňovými rozhodnutiami Okresného úradu Banská Bystrica
zo dňa XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX, s odkazom na odôvodnenie rozhodnutí

nadriadeného orgánu, kde tento konštatoval nesúlad rozhodnutí obce Baďan so zákonom.

6. Príslušenstvo uplatnenej pohľadávky vo forme úroku z omeškania odôvodnil žalobca ustanovením §
16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka.

7. Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 7C/2/2024 – 14 zo dňa
10.01.2024.

8. V zákonom stanovenej lehote proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom podal
žalovaný opravný prostriedok vo forme odporu.

9. Žalovaný v odpore žiadal uplatnený nárok žalobcom na náhradu škody v celom rozsahu zamietnuť.
V odpore konštatoval, že nie sú sporné otázky ohľadom rozhodnutí obce C., špecifikovaných v samotnej
žalobe, ani rozhodnutí nadriadeného orgánu, a to Okresného úradu Banská Bystrica. Zároveň
konštatoval okolnosť, že nie je sporná opísaná miestna príslušnosť Okresného súdu Žiar nad Hronom,

resp. nespochybnená zostáva i pasívna legitimácia na strane žalovaného. Konštatoval však okolnosť,
že žalobou uplatnený nárok na náhradu škody je právne odôvodnený ustanovením § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., konštatoval skutočnosť, že uplatnenie nároku na náhradu škody tak ako obsahuje
samotná žaloba, je existencia právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, pričom konštatoval skutočnosť, že ani jedno

z uvedených rozhodnutí nenadobudlo do dňa podania žaloby právoplatnosť. Čo sa týka argumentácie
žalobcu v súvislosti s uplatnením judikatúry Najvyššieho súdu SR, konštatoval okolnosť, že čo sa týka
odkazu na uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2011 zo dňa 21.12.2021, toto bolo zrušené nálezom
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 591/2012-55 zo dňa 04.09.2013, ďalej konštatoval okolnosť, že čo
sa týka argumentácie žalobcu v tejto súvislosti a preukazovanie existencie prípadov osobitného zreteľa

ako to judikát Najvyššieho súdu SR a následne i nález Ústavného súdu SR vo svojich odôvodneniach
konštatuje zostal len v rovine hypotetického tvrdenia a žalobca v konaní nepreukázal dôvody hodné
osobitného zreteľa pre uplatnenie samotného nároku. Žalovaná v ďalšom vo svojom odpore poukázala
na skutočnosť, že po právnej stránke z odôvodnenia vyplýva nekonzistentnosť uplatneného nároku
v súvislosti s titulom pre priznanie nároku na náhradu škody, kde na jednej strane žalobca uplatňuje

náhradu škody titulom existencie neprávoplatného, nezákonného rozhodnutia a v ďalšom argumentuje
treťou časťou zákona č. 514/2003 v súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

10. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX reagoval na tvrdenie žalovanej a to
tým spôsobom, že čo sa týka zrušujúceho nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 591/2022 v súvislosti

s rozhodnutím NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2021 zo dňa 21.12.2011 k zrušeniu horeuvedeného rozhodnutia
NS SR horeuvedeným nálezom Ústavného súdu došlo výlučne z procesných dôvodov, pričom obsahovo
neboli spochybnené argumenty v súvislosti s uvedením dôvodov uplatnenia nároku na náhradu škody
pri absencii právoplatného rozhodnutia. Žalobca v tomto smere odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.4Cdo/145/2022, ktoré rozhodnutie špecifikuje určité výnimky, kedy sa možno domáhať náhrady škody
pri neexistencii požiadavky zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia, ergo náhrady škody je
možné domáhať sa predtým, ako sa konkrétne rozhodnutie stane právoplatným za existencie troch

výnimiek špecifikovaných v rozhodnutiach.
11. Žalobca ďalej reagoval na námietku nepreukázania šikanózneho konania starostky obce Baďan,
pričom konštatoval, že všetky rozhodnutia obce starostka vydávala aj podpísala v rámci preneseného
výkonu štátnej správy na obec. V tomto smere v ďalšom odkázal na rozhodnutia Okresného úradu
Banská Bystrica a konkrétne ich obsahové náležitosti, kde podľa názoru žalobcu druhostupňový orgán

v rámci odvolacieho konania minimálne naznačoval, ak nie konštatoval šikanózny výkon práva a teda
existenciu prípadov hodných osobitného zreteľa pre uplatnenie nároku na náhradu škody.

12. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 28.03.2024 v podstate obsahových
náležitostiach zopakovala dôvody pre zamietnutie žaloby, ktoré tvorili obsahovú súčasť odporu proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, na základe čoho vo veci rozhodol rozsudkom sp.
zn. 7C/2/2024-58 zo dňa 30.05.2024. Po podaní riadneho opravného prostriedku Krajský súd Banská
Bystrica uznesením sp. zn. 16Co/64/2024-84 zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok prvostupňového súdu zrušil

a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s vyslovením právneho názoru.

14. Rešpektujúc právny názor vyslovený rozhodnutím KS Banská Bystrica ako súdu odvolacieho, súd
vo veci nariadil ďalší termín, na ktorom boli realizované výsluchy účastníkov konania. Žalobca zotrval
v plnom rozsahu na uplatnenom nároku s odôvodneniami, ktoré boli zhodné s dôvodmi uvedenými

v samotnej žalobe, žalovaný zotrval na svojom právnom názore žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť
z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody v zmysle právnej kvalifikácie uvedenej v samotnom podaní.

15. Žalovaný ako vo svojom odpore, tak i vo svojich ústnych vyjadreniach žiadal uplatnený nárok

žalobcom na náhradu škody v celom rozsahu zamietnuť. V odpore konštatoval, že nie sú sporné
otázky ohľadom rozhodnutia obce C. špecifikovaných v samotnej žalobe, ani rozhodnutí nadriadeného
orgánu, a to Okresného úradu Banská Bystrica. Zároveň konštatoval, že nie je sporná opísaná miestna
príslušnosť Okresného súdu F. G. H., resp. nespochybnená zostáva i pasívna legitimácia na strane
označeného žalovaného. Konštatoval však okolnosť, že žalobou uplatnený nárok na náhradu škody je

právne odôvodnený ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom konštatoval skutočnosť, že
uplatnenie nároku na náhradu škody tak ako ho obsahuje samotná žaloba, je existencia právoplatného
rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, pričom konštatoval, že ani jedno z citovaných rozhodnutí
nenadobudlo do dňa podania žaloby právoplatnosť. Čo sa týka argumentácie žalobcu v súvislosti
s uplatnením judikatúry NS SR žalovaný konštatoval skutočnosť, že čo sa týka odkazu na uznesenie NS

SR sp. zn. 2MCdo/17/2011 zo dňa 21.12.2021, toto bolo zrušené nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.
IIÚS 591/2012-55 zo dňa 04.09.2013. Ďalej konštatoval skutočnosť, že čo sa týka argumentácie žalobcu
v tejto súvislosti a preukázania existencie prípadov osobitného zreteľa tak ako to bolo konštatované
jednak v judikatúre NS SR a jednak i v náleze Ústavného súdu SR, šikanózny postup vo forme dôvodov
hodných osobitného zreteľa zostal zo strany žalobcu len v hypotetickej rovine bez preukázania tejto

právnej skutočnosti a teda žalobca v konaní nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody.

16. Po prevedenom dokazovaní súd konštatuje, že medzi zúčastnenými stranami nebola sporná
existencia rozhodnutia obce C. zo dňa XX.XX.XXXX, zrušeného rozhodnutím Okresného úradu Banská

BystricazodňaXX.XX.XXXX;rozhodnutiaobceC.zodňaXX.XX.XXXX,ktorébolozrušenérozhodnutím
Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa XX.XX.XXXX; rozhodnutia obce C. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré
bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa XX.XX.XXXX. Taktiež ďalej súd
konštatuje, že neboli sporné otázky ohľadom vzniku susedských sporov medzi samotným žalobcom
a štatutárom obce C. a zároveň nebola sporná ani otázka právneho zastúpenia žalobcu právnym

zástupcom v odvolacích konaniach proti rozhodnutiam obce C., na to nadväzujúca otázka fakturácie
právnych služieb za tieto konania faktúrou č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 386,80 €, ani
sporná otázka ohľadom úhrady tejto sumy v prospech právneho zástupcu žalobcu. Súd ďalej konštatuje,
že medzi zúčastnenými stranami nebola sporná ani otázka predbežného prerokovania nároku nanáhraduškodyaakospornúmedzizúčastnenýmistranamizostalaotázkaprávnehoposúdeniamožnosti
úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody pri uplatnení aktuálnej zákonnej úpravy, resp. aplikácie
judikatúry NS SR.

17. Pri uplatnenom nároku súd aplikoval zákonné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení.

18. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

20.Podľa§9ods.1zákonač. 514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku

ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje.

21. Všeobecná zodpovednosť za náhradu škody je zakotvená v ustanovení § 420 Občianskeho
zákonníka a je viazaná na splnenie základných predpokladov, a to a) porušenia právnej povinnosti, b)
existenciu škody, c) príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, resp. zavinenie.

22. Súd v súdenej veci konštatuje, že zákon č. 514/2003 Z.z. v platnom znení je špeciálnou právnou
úpravou k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 514/2003 Z.z. priznáva v ustanovení §
5, resp. 6, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastníkovi konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

23. V ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. však priznáva nárok na náhradu škody
i v prípade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Pojem nesprávneho úradného postupu
je zákonodarcom zakotvený v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca uplatnil nárok
na náhradu škody jednak z dôvodu § 5 ods. 1, resp. § 6 ods. 1, ale i z dôvodu § 9 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z.z..

24. V nadväznosti na právny názor vyslovený Krajským súdom Banská Bystrica v zrušujúcom uznesení
súd v ďalšom konštatuje právnu kvalifikáciu, ktorú aplikoval na uplatnený nárok na náhradu škody a to
na základe ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, pričom za nesprávny

úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánu verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu
právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. V konaní mal súd preukázané opakované
rozhodnutia prvostupňového orgánu v rámci prenesenej právomoci štátu, a to rozhodnutí obce C. ako
stavebného úradu v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku, a to

jednak rozhodnutia obce Baďan zo dňa XX.XX.XXXX D. XXX/XXXX, resp. rozhodnutie obce Baďan zo
dňa XX.XX.XXXX D. XXX/XXXX – XXX, resp. rozhodnutie obce Baďan zo dňa XX.XX.XXXX D. XXX/
XXXX–XXX.Súdmalvkonanípreukázanéanespornábolaotázkamedziúčastníkmikonania,ževšetky
tri rozhodnutia prvostupňového orgánu ako stavebného úradu, boli zrušené nadriadeným Okresným
úradom Banská Bystrica, rozhodnutiami zo dňa XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX.

V zrušujúcich rozhodnutiach Okresný úrad Banská Bystrica vytkol prvostupňovému orgánu pochybenia,
ktorých sa pri svojej rozhodovacej činnosti dopustil. Napriek tejto skutočnosti prvostupňový orgán, teda
obec C., opakovane rozhodoval tým istým spôsobom. Takéto konanie je podľa názoru súdu nutné
kvalifikovať ako konanie prvostupňového orgánu, teda obce C., pri ktorom dochádzalo opakovane
k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu a k porušeniu účelu, ku ktorému

postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci má smerovať. Týmto spôsobom bola podľa názoru
súdu založená zodpovednosť štátu za eventuálne uplatnený nárok na náhradu škody. Súd v ďalšom
konštatuje, že pri aplikácii právnej úpravy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zákonodarcanevyžaduje pre eventuálne úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody nezákonné rozhodnutie, ktoré
by nadobudlo právoplatnosť.

25. Právna veta judikatúry NS SR č. R 67/2021 uverejnenej v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2021 znie:
Škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené
skôr ako nadobudne právoplatnosť – v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu,
ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia posudzovať podľa ustanovení

zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

26. V súdenej veci existenciu opakovaných rozhodnutí prvostupňového orgánu na úseku stavebného
poriadku zároveň pri existencii minimálne troch zrušujúcich rozhodnutí nadriadeného orgánu na tom

istom úseku, pri nerešpektovaní názoru vysloveného v odvolacích rozhodnutiach, nie je možné podľa
názoru súdu špecifikovať iným pojmom ako nesprávny úradný postup. Pri aplikácii horeuvedenej dikcie
zákona súd kvalifikoval samotný nárok uplatnený žalobou na náhradu škody ako dôvodný.

27.Čosatýkaexistencieďalšiehoatribútuúspešnéhouplatnenianárokunanáhraduškody,podľačlánku

47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi
alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Žalobca
bol v konaní pred správnymi orgánmi zastúpený advokátom. Týmto realizoval svoje ústavné právo. Pri
definícii pojmu škoda ako majetkového úbytku, ku ktorému došlo v majetkovej sfére účastníka konania,
súd v súdenej veci konštatuje existenciu tohto, a to v súvislosti s úhradou fakturovanej sumy za právnu

pomoc poskytnutú advokátom žalobcovi v rámci prebiehajúcich správnych konaní na úseku stavebného
poriadku. Tak ako bolo hore konštatované, výška škody medzi účastníkmi sporná nebola.

28. Súd mal v konaní jednoznačne preukázaný i ďalší atribút eventuálne úspešného uplatnenia nároku
na náhradu škody, a to príčinnú súvislosť medzi nesprávnym výkonom verejnej moci zo strany obce C.

ako stavebného úradu a vzniknutou škodou na strane žalobcu. Je nepochybné, že pokiaľ by obec C.
vykonávalasvojuprávomocnastavebnomúsekuzákonne,nebolbynútenýžalobcavyužiťsvojeústavné
právo zastúpenia advokátom a nebola by vznikla škoda vo výške fakturovanej sumy za poskytnuté
advokátske služby, ktorá bola žalobcom tomuto advokátovi uhradená.

29. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd žalobe ako dôvodnej v plnom rozsahu vyhovel.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

31.Podľa§16ods.4vetaposlednázákonač.514/2003Z.z.,aksúdrozhodnutímonáhradeškodyprizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom
oznámenia, že neuspokojil nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné

prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

32. Žalobca preukázateľne bol oboznámený s neuspokojením jeho nároku uplatneným na základe
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody listom zo dňa XX.XX.XXXX. Od tohto dňa súd teda
priznal žalobcovi nárok na plnenie úroku z omeškania zo žalovanej istiny.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspešného účastníka konania
v zmysle § 255 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.