Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206489
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1216206489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcu: VB Group Slovakia a.s, so
sídlom v Bratislave, Páričková č. 5, IČO: 47 604 107, zastúpeného BURDA LEGAL, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Rudnícka č. 8, proti žalovanému: H.. V. J., K.. XX.X.XXXX, O. O., O. Č.. XX, zastúpenému
JUDr. Evou Klemovou, advokátkou so sídlom v Pezinku, M.R. Štefánika č. 1, o náhradu škody, na
odvolanie žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. júna 2022 č.
k. 18C/72/2016-317, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody-ušlého zisku, spočívajúceho v nemožnosti žalobcu prenajať žalovaným v garážach zadržané jeho
dve motorové vozidlá. Žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žaloba je vecne neopodstatnená pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie
žalobcu, keď nebola preukázaná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami a ani porušenie právnej

povinnosti žalovaným, preto v zmysle § 420 OZ nezodpovedá za uplatnenú škodu. Z vykonaného
dokazovania dospel totiž k záveru, že O. C. ako fyzická osoba, a nie ako predseda predstavenstva
žalobcu, uzavrel so žalovaným ústnu dohodu o nájme garáží. Za nepreukázanú a účelovú posúdil
argumentáciu žalobcu, že neformálna nájomná zmluva bola uzatvorená s jeho osobou, pre nesúhlas
žalovaného uzavrieť písomnú zmluvu a autá už parkovali pred garážami žalovaného, a to len v
trvaní jedného mesiaca, keďže neformálnu zmluvu nemohli akceptovať. Podľa záverov súdu práve
skutočnosť, že pre žalobcu (akciová spoločnosť) neformálna zmluva bola neprijateľná, potvrdzuje

tvrdenia žalovaného, že zmluva o nájme garáží bola uzatvorená s osobou od žalobcu rozdielnou, s O. C..
Podobne súd zohľadnil, že pri ukončení nájmu, nie žalobca, ale O. C. ako fyzická osoba, splnomocnil H..
H. Č. na vyplatenie žalovaným požadovaného nájomného a na prevzatie vozidiel z garáží. Na písomnom
plnomocenstve sa pri mene O. C. neuvádza, že ide o konanie tejto osoby za žalobcu, splnomocniteľ
je identifikovaný osobnými údajmi. Z odovzdávacieho protokolu vyplýva, že vozidlá prebral subjekt od
žalobcu rozdielny, VB Taxi s.r.o., zastúpená H.. J. Č.. Táto spoločnosť aj zaplatila požadované nájomné.

3. Ďalšie sporné otázky ako doba nájmu a výška nájomného súd prvej inštancie ustálil tak, že nájomné
bolo dojednané za jednu garáž najmenej vo výške 60 € a doba nájmu bola dojednaná do 31.12.2015.
Súd svoj záver založil na SMS komunikácie medzi O. C. a žalovaným zo dňa 21.10.2015, v ktorej O.
C. zisťoval výšku dlhu. Žalovaný mu oznámil, že mesiac má zaplatený, teda ešte dvakrát toľko trebadoplatiť podľa dohody. Nájomné nebolo uhradené za 3 mesiace vopred, okrem zálohy 120 €, bol potom
oprávnený v zmysle § 151s a nasl. OZ uplatniť zádržné právo na veciach vnesených do garáží, vozidlá
ihneď po úhrade nájomného vydal splnomocnenej osobe. V minulosti žalovaný O. C. (ako súkromnej

osobe) i jeho bratovi garáže prenajímal, preto mu boli známe podmienky ich nájmu.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Pre nesprávne skutkové zistenia i nesprávne
právne posúdenie veci požadoval zmenu napadnutého rozsudku a vyhovenie žalobe. Predovšetkým
odmietol záver súdu o tom, že ústna nájomná zmluva bola uzavretá medzi žalovaným a O. C. ako

nájomcom. Tvrdil, že žalovaný poznal spoločnosť žalobcu, vedel že žalobca je držiteľom motorových
vozidiel a tvrdenia o uzavretí zmluvy s O. C. predstavujú len účelové zavádzanie súdu žalovaným.
O. C. nebol držiteľom v garážach umiestnených vozidiel, preto nemal žiaden dôvod nájomnú zmluvu
uzatvárať. Vytkol súdu, že sa nevyporiadal s výpoveďou svedka H.. J. Č., podľa ktorého O. C.
konal vo veci zabezpečenia parkovania vozidiel ako štatutárny orgán žalobcu, podobne vo vzťahu k
udeleniu splnomocnenia na prevzatie vozidiel spoločnosti VB Taxi s.r.o.. Uvedenou výpoveďou teda bolo

preukázané, že O. C. konal ako predseda predstavenstva žalobcu. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že
žalovaný bol oprávnený na postup podľa § 151s a nasl. OZ, keďže k 31.10.2015 neexistovala žiadna
splatná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi. V čase, keď žalovaný vymenil zámky na garážach, mal
nájomca uhradené nájomné prinajmenšom do 31.10.2015. Zopakoval svoju argumentáciu o tom, že
v mesiaci november už nájomný vzťah netrval, zadržiavanie vozidiel bolo preto nezákonné. Tvrdil, že

hoci nájomný vzťah netrval, žalovaný absurdne vydanie vozidiel podmieňoval zaplateným nájomného do
31.12.2015, počas ktorého však žalobca nemal záujem užívať predmet nájmu a nájomný vzťah ukončil.

5. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca
v priebehu šesťročného sporu nepredložil súdu prvej inštancie jediný dôkaz o svojej aktívnej vecnej

legitimácií. Zopakoval svoju obranu o tom, že žalobcu nepozná, s touto firmou nikdy neuzavrel žiadnu
zmluvu.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

7. Súd prvej inštancie v spore o náhradu škody, predstavujúcej ušlý zisk žalobcu za nemožnosť užívania
žalovaným ako prenajímateľom zadržaných vozidiel v ním prenajatých garážach, vykonal dokazovanie
v rozsahu navrhnutom sporovými stranami, podľa názoru odvolacieho súdu dôkazy vyhodnotil jednotlivo
a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom na ich základe dospel k zodpovedajúcim skutkovým záverom

o tom, že žalovaný neuzatvoril nájomnú zmluvu o prenájme garáži so žalobcom, ale s O.R. C. ako
fyzickouosobou,anieakospredsedompredstavenstva,akoajvotázkeoprávnenéhozadržaniavozidiel
žalovaným v súlade s ustanovením § 151s OZ, a to až do úhrady pohľadávky žalovaného, po ktorej
vozidlá bezodkladne uvoľnil.

8. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje

sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(I. ÚS 97/97).

9. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti alebo
nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva,
že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie

vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
dokazovania nevyplynuli, alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie
je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi (porovnaj napr. 4 Cdo/358/2014).10. Preukázané skutkové okolnosti, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil záver o osobe nájomcu, t.
j. neformálnosť nájomnej zmluvy, splnomocnenie na úhradu dlhu nájomného O. C., sms komunikácia

medzi žalovaným a O. C., nájomný vzťah medzi týmito osobami v minulosti, sú okolnosťami, z ktorých
záver súdu celkom jednoznačne vyplýva. Výpoveď svedka H.. J. Č., ktorého vierohodnosť je limitovaná
jeho spoluprácou so žalobcom, správnosť záveru súdu prvej inštancie v tejto otázke nie je spôsobilá
spochybniť.
11. Prie riešení otázky porušenia právnej povinnosti žalovaným, t. j. či bol oprávnený vozidlá v

prenajatých garážach zadržať, inak by v zmysle § 420 OZ prichádzala do úvahy zodpovednosť
žalovaného za tvrdený ušlý zisk, súd prvej inštancie v prípade uzavretia neformálnej nájomnej zmluvy
správne prihliadol na sms komunikáciu medzi žalovaným a O. C. ako nájomcom, z tejto správne ustálil
obsah nájomnej zmluvy (prenájom dvoch garáží (od 8.10.2015) do 31.12.2015, nájomné najmenej 60 €/
vozidlo, splatné vopred-sms 14.10.2015, 21.10.2015 a 6.11.2016, č. l. 103-104) a dospel k správnemu
záveru o tom, že žalovaný mal voči nájomcovi O. C. splatnú pohľadávku (dlh na nájomnom pri zálohe

120 €). Uvedená komunikácia prebiehala medzi žalobcom a O. C. pred začatím konania, žalovaný pred
začatím konania postupoval podľa takto dojednanej zmluvy (pre nezaplatenie nájomného vopred, dňa
31.10.2015 výzva na vypratanie garáží a výmena zámkov, vydanie vozidiel bezodkladne po zaplatení
takto dojednaného nájomného), teda komunikáciu možno považovať za vierohodný dôkaz, obdobne
výzvu žalovaného na vypratanie garáží zo dňa 16.11.2015.

12. Osoba držiteľa motorových vozidiel a ani príp. úmysel O. C. prenajať vozidlá v garážach žalovaného
len krátkodobo (pre neuzavretie písomnej zmluvy), nie je pre posúdenie sporných otázok relevantná,
keďže celkom jednoznačne (bez popretia žalobcom) O. C. mal záujem prenajať dve garáže pre dve
motorové vozidlá, avšak žalovaný bol ochotný garáže prenajať len za podmienok, ktoré vyplývajú z sms

komunikácie (tri mesiace, nájomné vopred, min 60€/vozidlo mesačne). Ak teda O. C. za tejto situácie
vozidlá v garážach umiestnil, akceptoval žalovaným ponúknuté podmienky nájmu a bol povinný ich
dodržať, inak bol žalovaný oprávnený na odstúpenie od zmluvy z titulu omeškania od nájomnej zmluvy
odstúpiť (§ 48 ods. 1, § 517 ods. 1 OZ) a veci v garážach zadržať.

13. Proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že z výroku nevyplýva osoba,
ktorá je na náhradu trov žalovaného zaviazaná.

14. Odvolanie žalovaného odvolací súd nepovažoval rovnako za opodstatnené, keďže na každej strane
sporu bol len 1 subjekt, preto je celkom zrejmé, že nárok na náhradu trov konania žalovanému prislúcha

vo vzťahu ku žalobcovi. Niet žiadneho dôvodu, aby výrok o trovách konania obsahoval túto zo zákona
vyplývajúcu skutočnosť. V mnohoročnej praxi súdov sa vo výroku o trovách konania nerozhodovalo o
osobe, ktorá má platiť trovy konania, ale o osobe, ktorej náhrada trov patrí. Z podstaty veci vyplýva, že
trovy platí protistrana.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v oboch napadnutých výrokoch ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže k
odvolaniu žalobcu sa vyjadril sám, bez účasti právneho zástupcu a v časti odvolania do výroku o trovách

konania nedosiahol úspech (§ 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).