Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, April 11, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010791
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124010791.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25 4T/23/2024

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
11.04.2025 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

25 4T/23/2024

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. E. XX, C.,

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov, pod číslom 1 Pv 558/23/7707-90 zo dňa
23.05.2024, podanej na Okresný súd Prešov dňa 27.05.2024, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

v období od presne nezisteného dňa, koncom mesiaca október 2023 do 22:45 hod. dňa 24.12.2023
v obci Kendice, okres Prešov na pozemku rodinného domu s popisným číslom XXX, v miestnosti,
ktorá je súčasťou hospodárskej budovy, prispôsobenej na bývanie, bez oprávnenia bránil užívať osobnú
slobodu mal. F. B. nar. XX.XX.XXXX a to tak, že v uvedenom období približne päťkrát do týždňa ju
proti jej vôli opakovane zamykal cez noc v miestnosti, od ktorej mal len on kľúče, kde nemala prístup
ani k základným hygienickým zariadeniam, išlo o žiačku 9. ročníka základnej školy, ktorá sa mala

podrobovať psychiatrickej liečbe, medzi poškodenou a obžalovaným existovalo silné citové puto, pričom
obžalovaný maloletej prezentoval svoju vôľu tento vzťah naďalej udržiavať, skrýval ju pred manželkou,
ukrýval ich vzťah, aj jej bránil, aby si nerobila čo chce, čím maloletú obmedzoval vo voľnom pohybe,
poškodenámohlaísťvonlenvtedy,keďobžalovanéhopoprosilaalebolenkeďboldoma,obžalovanýmal
s poškodenou intímny pomer, nemal zábrany ani voči vulgárnym nadávkam a fyzickým útokom smerom
k maloletej, vozil ju do školy, mesta, kupoval jej veci, čím ju obžalovaný manipuloval, vzhľadom na vek
a jej intelekt, a aj s citmi maloletej, nebola spôsobilá vyhodnotiť vážnosť jeho počínania k nej a dňa

24.12.2023 v snahe opustiť priestor, keďže okno a dvere sa nedali otvoriť a s obžalovaným sa nemohla
najmenej tri hodiny skontaktovať, lebo jej nedvíhal telefón, požiadala o pomoc kamaráta a následne
políciu, ktorej správanie obžalovaného voči nej oznámila

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

23 4T/23/2024

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 27.05.2024 obžalobu
pod číslom 1 Pv 558/23/7707 – 90 na obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný
dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý
prokurátorka v podanej obžalobe právne kvalifikovala ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona (v obžalobe pisárskou chybou označené ako „prečin“).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.07.2024 po poučení o možnosti urobiť niektoré
z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný /vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku/. Po tomto vyhlásení súd vykonal na hlavnom pojednávaní

dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej, svedkov, znalcov, prehratím zvukových
a zvukovoobrazových záznamov, ako aj prečítaním listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný v rámci výpovede na tomto hlavnom pojednávaní predniesol pripravené písomné
stanovisko, v ktorom poprel svoju vinu s tým, že poškodená chcela byť s ním, prespávala u neho

dobrovoľne a vždy vedela, že dvere zamkne, s čím súhlasila. Stále mala pri sebe telefón, ktorý bol
funkčný. To isté bolo aj 24.12.2023, kedy sa dohodli, že k nej príde. Obžalovaný po prečítaní tohto
písomného stanoviska ďalej využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Na základe návrhu prokurátorky súd na hlavnom pojednávaní prečítal všetky výpovede obžalovaného

realizované v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného.

Obžalovaný na výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie v súvislosti s návrhom na vzatie do väzby
dňa 27.12.2023 vypovedal, že nebránil poškodenej odísť, stále mala mobilný telefón pri sebe a bola tam
dobrovoľne. Políciu volala 24.12.2023 z trucu lebo sa rozprávala s kamarátom C. G. a on jej navrhol, aby

na neho zavolala políciu. Predtým sa raz stalo, že na neho volala políciu ale asi ho chcela iba postrašiť
lebo policajti neprišli. Obvinený býva v rodinnom dome v obci Kendice s manželkou a tromi maloletými
deťmi. Dom je v jeho vlastníctve a nachádza sa na okraji dediny. Najbližší sused má iba chatu a je
vzdialený asi 50 metrov. Rodinný dom má prízemie a prvé podlažie. K rodinnému domu patrí ešte šopa
a dielňa, ktoré sú spolu s rodinným domom. Tá miestnosť sa nachádza v šope a slúži ako kotolňa a je

na prízemí tej šopy. Súčasťou šopy je aj dielňa. Do tejto kotolne sa vstupuje cez jedny dvere, ktoré sú
plastové a na dverách je klasický cylindrický zámok. V tej kotolni sú ešte tri okná a sú plastové. V kotolni
sa nachádza kotol na tuhé palivo, drevo ako palivo a nábytok, ktorý tam doniesol on, aby si poškodená
mala kde dať veci, keď sa tam pred asi dvomi mesiacmi prisťahovala. S poškodenou sa pozná zhruba
rok a zoznámili sa tak, že chodil do osady v Ostrovanoch nosiť odpadové drevo. Vtedy mala 15 rokov

a o tomto jej veku vedel. Zo začiatku si iba písali a neskôr sa aj stretávali a mali aj pohlavný styk.
Poškodená bola u neho v kotolni preto, lebo ho strašne miluje a nechce bývať doma. On sa jej každý
deň pýtal, či chce byť u rodičov a ona mu povedala, že chce byť pri ňom. V kotolni bola preto, lebo ju
skrýval pred manželkou ale manželka to neskôr zistila. V kotolni spávala a mala tam posteľ, zariadenie,
skrinky a oblečenie, ktoré si doniesla z domu. Všetko, čo potrebovala si doniesla. Rodičia poškodenej

vedeli o tom, že býva u neho ale nevedeli, kde konkrétne a on im povedal, že býva v dielni. Rodičia
poškodenej boli raz na návšteve u neho na dvore a vtedy s nimi prišla aj poškodená. V kotolni ju zamykal
s jej súhlasom, aby sa k nej nedostala jeho manželka. Poškodená bola zamknutá iba keď nebol pri nej
a vtedy spolu trávili spolu čas. Obvinený pripustil, že mal s ňou dobrovoľný pohlavný styk a tiež, že jej
dával facky, keď sa pohádali, čo bolo niekedy aj raz za týždeň. Jeho manželka tieto hádky počula a tak sa

dozvedela o poškodenej a chcela dať návrh na rozvod, ale s poškodenou do kontaktu neprišla. Vozieval
ju do školy a poškodená tiež chodievala sama na nákupy do Prešova, na čo jej dával peniaze. Mala
mobilný telefón, ktorý jej kúpil a aktívnu SIM kartu, kedy mu stále, keď neboli spolu, z kotolne volávala
a písala SMS a až ho to otravovalo ale ona bola žiarlivá a zaľúbená. Keď neboli spolu, vyhrážala sa mu,
že zavolá políciu. Vie, že poškodená bola liečená na psychiatrii a že berie lieky. O tom, že poškodená

je v kotolni vedela jeho manželka a dvaja kamaráti G. a D.. Vedel, že Sedlák s ňou mal pohlavný styk.Poškodená neužívala alkohol, resp. iba príležitostne, ak jej ho dali tí dvaja kamaráti, ktorí tam za ňou
chodili ale on jej alkohol nedával. Užívala iba lieky predpísané psychiatrom. Keď bola zamknutá, hrala sa
na mobile, jedla, pila a robila si úlohy do školy. Jedlo jej minimálne tri krát denne vozil on a tiež jej dával

peniaze, za ktoré si sama chodila jedlo kupovať. Vždy ju išiel otvoriť, keď mu zavolala alebo napísala.
Musel si dávať pozor, aby ho nikto nevidel. Keby poškodená ukončila na konci tohto školského roka
povinnú školskú dochádzku, rozviedol by sa s manželkou a išiel by s poškodenou žiť. Aj teraz sa chce
vrátiť k poškodenej ale sľubuje, že ju zamykať nebude. Kľúč od kotolne mal iba on. Dňa 24.12.2023 boli
s poškodenou u jej rodiny oslavovať Vianoce a pýtal sa jej, či chce zostať doma pri rodičoch alebo či

chce ísť k nemu do kotolne a poškodená povedala, že chce byť pri ňom. Tak ju zobral autom k nemu
domov a odviedol do kotolne, ale vtedy ju nezamkol, lebo sa pokazila kľučka a dvere iba privrel. Potom
išiel do domu oslavovať s rodinou Vianoce a tam sa mu vybil telefón, čo poškodenej napísal a asi okolo
22.00 hod. prišli pre neho policajti.

Obžalovaný na výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie v súvislosti so žiadosťou o prepustenie

z väzby na slobodu dňa 08.02.2024 vypovedal k svojim osobným a rodinným pomerom s tým, že má
manželku a tri deti, o ktoré sa potrebuje starať.

Pri svojich výsluchoch pred vyšetrovateľom dňa 25.12.2023 a dňa 03.04.2024 obžalovaný využil svoje
právo a odmietol vypovedať.

Obžalovaný tiež vypovedal pred vyšetrovateľom dňa 10.04.2024, kde pri výsluchu uviedol, že nesúhlasí
s tým, že poškodená bola dva mesiace zamykaná. Bola zamknutá jedine dňa 24.12.2023 aj to len
nejaké tri hodiny, kým nezavolala políciu. Keď od nej odbehol, tak na 10 až 15 minút a aj vtedy
nechal dvere otvorené. Niekedy sa stalo, že poškodená utiekla preč ale keď jej volal na telefón, tak sa

vrátila. Poškodená k nemu prišla niekedy koncom októbra, kedy utiekla z domu, lebo rodičia na ňu bola
nahnevaní a on ju prichýlil. Ráno ju odviezol do školy do Ostrovian alebo ju vozil k jej rodičom. Poobede
mu napísala SMS, aby k nej prišiel k rodičom a on to urobil, lebo ju mal rád. Komunikovali vždy cez mobil
a internet, kedy jej on kúpil mobilný telefón a aj SIM kartu na neobmedzený internet, ktorý aj platil. Keď
prišla o 14.00 hod. zo školy, prezliekla sa, urobila si úlohy a čakala, kým pre ňu nepríde k rodičom, a keď

to neurobil, ako chcela, ona sama išla za ním pešo do mesta. Počas toho mu písala, že sa hodí pod
auto. Za dobu od konca októbra do 24.12.2023 u neho poškodená prespala tak 9 krát. Stalo sa, že keď
jej napísal, že pre ňu k rodičom nepríde, lebo nemá čas, tak ušla z domu a dva dni sa skrývala v lese
a vypla mobilný telefón. On ju potom hľadal po lese. On to bral tak, že keď jej rodičia súhlasili s tým, aby
sa spolu kamarátili, môže poškodená u neho aj prespať a on je aj za ňu zodpovedný. On poškodenú

počúval preto, lebo keď ju nepočúval, tak vystrájala. On sa o ňu snažil postarať najlepšie ako vedel.
Poškodená k nemu prišla dňa 23.12.2023, kedy u neho prespala. Dňa 24.12.2023 boli spolu už od rána
a keďže chcela ísť k svojim rodičom, tak sa najedli a išli, kde u jej rodičov oslavovali Vianoce s celou
jej rodinou asi do 18.00 hod. Jej rodina chcela, aby poškodená ostala doma, čo by mu vyhovovalo, lebo
on chcel byť so svojou rodinou. Preto ju tam nechal ale asi po pol hodine mu volali jej rodičia a pýtali

sa ho, či je poškodená s ním, čo on poprel. Preto sa vybral ju hľadať a poškodená mu písala, že je
v Medzanoch a ide pešo. Preto ju zobral k sebe domov. On s ňou išiel do dielne a povedal, že ide za
manželkou a potom k nej večer príde spať. Nepovedal jej čas, kedy príde. Ona však bola netrpezlivá
a keď hneď nedostane, čo chce, nastáva problém. Keď odchádzal, on dvere pribuchol a odišiel, pričom
v tom čase bola kľučka v poriadku. On jej písal na mobil, že keď sa navečeria s rodinou, tak príde,

ale mal mobil v nabíjačke v inej miestnosti a tak nevedel, čo poškodená píše. Ona bola žiarlivá. On sa
s manželkou pri večeri trochu pohádal a chcel ísť za poškodenou ale to už prišli policajti. Poškodená
podľa neho hovorí nepravdu v tom, že ju bil a zamykal. Celý čas bola voľná, chodila do mesta a za
svojou rodinou. Poškodenú pozná asi rok a zoznámili sa, keď jej rodine nosil drevo. V dielni prvýkrát
spala koncom októbra. Potvrdil, že s ňou mal pohlavný styk. Do tej miestnosti jej doniesol nábytok, resp.

využil ten, ktorý tam už predtým priniesol. Poškodená mu potvrdila, že mala vzťahy aj s inými mužmi.
Dvere nezamykal a poškodená kľučku rozbila naschvál. Nikdy nebola zamknutá. Nikdy ju tiež nebil a
modriny na tele mala po páde z bicykla.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul svedkyňu – poškodenú H. B., matku poškodenej F. B., ktorá

vypovedala, že veľakrát obžalovanému hovorila, že má ženu a deti a nech dá poškodenej pokoj, rovnako
to hovorila aj poškodenej, ale tá ich nechcela počúvať. Poškodená je podľa nej chorá a bola aj dva
týždne hospitalizovaná na psychiatrii. Svedkyňa vedela o tom, že poškodená spí u obžalovaného.
Poškodená mala mobilný telefón, prostredníctvom ktorého si s obžalovaným písala a tak sa todozvedala aj ona. Poškodená utekala za obžalovaným a ona potom súhlasila s tým, aby poškodená
prespávala u obžalovaného. Oni obžalovanému povedali, že nech ju zoberie ale nech ju privedie naspäť
a obžalovaný im povedal, že dá na ňu pozor a že bude za ňu zodpovedný. Poškodená jej povedala,

že sa ide vonku prejsť, ale ona klamala a išla za obžalovaným a oni ju museli hľadať. Niekedy ale
povedala pravdu, že spala u obžalovaného a niekedy spala aj u nich doma. Oni s tým nesúhlasili
a presviedčali poškodenú, aby išla bývať k nim domov. Poškodená im nikdy nepovedala, že kde
konkrétne u obžalovaného býva. Keď bola poškodená s obžalovaným u nich doma na návšteve, tak
sa k sebe správali slušne a poškodená sa im na správanie obžalovaného nikdy nesťažovala. V čase,

keď sa poškodená stretávala s obžalovaným, tak riadne chodila do školy, ale podľa svedkyne aj tam
mala problémy a zo školy ušla. Keď poškodená prespávala u obžalovaného, obžalovaný im ju ráno
priviezol domov, doma sa prezliekla, zbalila si veci, desiatu a išla do školy. Zo školy prišla tiež domov,
najedla sa, spravila si domáce úlohy a potom písala obžalovanému, aby pre ňu prišiel. Keď obžalovaný
nemohol prísť, lebo mal prácu, tak ona išla pešo za ním. Niekedy u obžalovaného bola dva, tri dni,
niekedy aj štyri dni do týždňa. Svedkyňa si už však nespomína, ako dlho poškodená u obžalovaného

takto prespávala. Keď obžalovaného zadržala polícia, svedkyňa uviedla, že poškodená bola vtedy ako
„šalená“, vôbec si nepamätala, čo robila a nevedela, že obžalovaný je vo väzbe. Poškodená klamala,
ak tvrdila, že svedkyňa mala vedieť o tom, že ju obžalovaný bije a zamyká, lebo svedkyňa, ako jej
matka o tom nevedela. Poškodenú označila v tom čase ako zmätenú a s tým, že nevedela, čo rozpráva.
Svedkyňa potvrdila, že poškodená sa s obžalovaným stretávala dobrovoľne a sama chcela prespávať

u obžalovaného. Poškodená sa nikdy na správanie obžalovaného jej alebo jej rodinným príslušníkom
nesťažovala. Poškodená si často robila po svojom a keď nebolo po jej, tak bola strašne nervózna, zlostila
sa a nedala si povedať. Poškodená sa veľakrát vyhrážala, že sa zabije a to kvôli obžalovanému, lebo
chcela byť s ním, hoci im nikdy nepovedala, prečo chcela byť s obžalovaným. Podľa svedkyne bola
poškodená psychicky chorá a nevedela, čo robí. Poškodená im tvrdila, že obžalovaného ľúbi a aj on

povedal, že ľúbi ju. V I. majú rodinný dom a žijú v dobrých podmienkach. S nimi žijú ešte tri maloleté
deti, vrátane poškodenej. U obžalovaného v dome nikdy neboli. Svedkyňa ďalej uviedla, že raz povedala
obžalovanému, aby prišiel k nim, lebo poškodená robila zlosť a vyhrážala sa, že sa zabije. On potom pre
ňu prišiel. Poškodená bola asi 6x hospitalizovaná na psychiatrii. Vždy ju potom pustili a raz ju zobrala
na reverz lebo poškdoená plakala. Mala predpísane lieky, ktoré jej ona dávala ráno a večer. Keď išla

poškodená spať k obžalovanému, tak obžalovaný si od nich pýtal lieky pre poškodenú a oni mu ich
dali. V čase, keď poškodená mala vzťah s obžalovaným, bola podľa svedkyne nespokojná, smutná
ale nikdy im nepovedala, čo sa deje. Keď bol obžalovaný pri nej, tak bola veselá. Vo vzťahu k tomu,
čo sa dialo 24.12.2023 svedkyňa uviedla, že okolo 10.00 hod. dopoludnia obžalovaný k nim priviezol
poškodenú. Ona si najprv myslela, že hneď odíde domov, ale nakoniec ostal s nimi sláviť Vianoce u ich

dcéry v Ostrovanoch. Počas toho bolo všetko v poriadku a ona okolo 18.00 hod. odišla domov podávať
lieky manželovi a dcére Vanese. Vie, že poškodená odišla s obžalovaným. Mobilný telefón a aj kredit
mala poškodená od obžalovaného, ktorý jej ho aj dobíjal. Z ich rodiny sa s obžalovaným rozprávala ešte
jej dcéra E..

Svedkyňa J. B., manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že celé sa to začalo
na jar 2023, kedy obžalovanému našla v jeho mobilnom telefóne správy, ktoré si písal s F. a vtedy
pochopila, že je medzi nimi vzťah. Ona vtedy kontaktovala poškodenú cez sociálne siete a požiadala
ju, aby dala obžalovanému pokoj, lebo je ženatý a majú deti. Celú dobu bola s poškodenou v kontakte.
Takým zlomom bolo, keď sa raz vracali z rodinného výletu, kedy prišli domov a ona vošla do šopy, ktorá

je voľne prístupná z ich pozemku a tam našla dievča, o ktorom vtedy pochopila, že to je poškodená,
ktorá sa tam skrývala. Ona jej hneď povedala, aby odišla ale ona ju neposlúchla. Svedkyňa sa vtedy
veľmi nahnevala a odišla domov, pričom nevie, čo bolo ďalej. Písala si s poškodenou celý čas, lebo
vedela, že poškodená za obžalovaným chodí a dolieza a žiadala ju, aby dala obžalovanému pokoj. Aj
počas telefonátov poškodenej s obžalovaným v pozadí počula, ako chodia autá a ako sa mu v telefóne

poškodená vyhráža, že ak pre ňu nepríde, že skočí pod auto. Poškodená aj jej volala, že je v lese
a že ju obžalovaný má prísť hľadať. Zo strany poškodenej boli stále vyhrážky a obžalovaný bol z nich
stále v strese a nevedel, ako má z tejto situácie „vykorčuľovať“ a preto robil všetko, čo poškodená
chcela, aby mal od nej pokoj. Ona sa s takým správaním, ako mala poškodená nikdy predtým nestrela.
Podľa svedkyne, ak poškodená nedosiahla to, čo chcela, tak neprestala s nátlakom. Písala aj jej aj

obžalovanému a ona z jej správania vyrozumela, že poškodená sa obžalovaného nevzdá a to jej aj
napísala a tiež jej napísala to, že ho ľúbi a že budú spolu a že sa nemá do toho starať. Vedela, že
poškodená občas prespáva v dielni a že ju obžalovaný viezol domov. Vtedy poškodenej hneď písala,
aby sa už nevracala, ale poškodená jej odpísala, že ona sa vráti a že budú s obžalovaným žiť spolu.Dňa 24.12.2023 obžalovaný odišiel z domu, že ide na nákupy a prišiel domov až o 18.00 hod. alebo
18.30 hod. Bola dosť nahnevaná na to, že mešká a keď sa ho spýtala, kde bol, obžalovaný sa priznal, že
bol v Ostrovanoch s rodinou poškodenej a že oslavovali Vianoce. Nechcela, aby deti mali z toho stres,

tak to neriešila. Išli sa navečerať a obžalovaný si dal nabíjať mobilný telefón. Oslavovali Vianoce, sedeli
pri stromčeku, fotili sa a nakoniec to bol pekný Štedrý večer a to až do chvíle, pokiaľ neprišli policajti.
Policajti sa spýtali, či je tam poškodená, lebo že vraj niekto volal na tiesňovú linku, že je zamknutá
a búcha na dvere a že ju obžalovaný väzní a nechce ju pustiť. Z toho bola prekvapená, lebo keby
niekto búchal a kričal na dvere, tak by to počula, lebo dielňa je hneď vedľa domu. Ona ale nič nepočula

a ani nikto z ich domu. Potom sa policajti opýtali obžalovaného, či je tam poškodená, čo im obžalovaný
potvrdil a išiel im otvoriť. Ona s nimi do dielne nešla. V ten deň, teda 24.12.2023 jej písal aj svedok G.,
či môže prísť prespať do dielne, s čím ona súhlasila. Dohodli sa, že tam bude mať otvorené a že môže
tam ísť. Čiže podľa svedkyne v tom čase dvere zamknuté neboli. Podľa nej poškodená nechcela odísť
a obžalovaný za ňou neprišiel a to bolo dôvodom jej správania. Keby aj bola zamknutá, tak tam mala
3 okná, ktoré si mohla ľahko otvoriť a prejsť cez ne, pričom tá miestnosť je na prízemí. Mala tam aj

náradie, preto aj keby nevedela otvoriť okno alebo dvere, tak ich mohla rozbiť, keby chcela ujsť, ale ona
podľa svedkyne ujsť nechcela. Svedkyňa na ich dvore videla alebo počula poškodenú asi 5 krát a vždy
za prítomnosti obžalovaného alebo svedka G.. Jedno okno je vo veľkosti 70 x 70 cm a dve vo veľkosti
40 x 40 cm. V dielni sa nachádzali sekery, kladivá, pílky, stavebné náradie, kelne a rôzne kovania a iné
náradia, ktoré obžalovaný používa na montáže. Svedkyňa ďalej predložila osem farebných fotografií,

ktoré vyhotovila sama po skutku, ktoré zachytávajú dvere do dielne, okná a priestory dielne, kde mala
byť poškodená, pričom podľa svedkyne sa toto nezmenilo od zadržania obžalovaného. Poškodená sa
jej nikdy nesťažovala na správanie obžalovaného, naopak, ona chcela byť stále s obžalovaným. Raz
v kotolni našla aj poškodenú, ktorá tam bola s obžalovaným a hrala sa na mobile. Mala tam posteľ,
lehátko, gauč, skrinky, komody na oblečenie, sušiak, vaničku na kúpanie a množstvo dreva na kúrenie.

Mala tam tiež svoje osobné veci, školskú tašku a pod. V tom čase poškodená chodievala do školy, kam ju
vozil obžalovaný, keď u nich prespávala. Poškodená mala mobilný telefón a kredit, ktorý jej obžalovaný
kúpil a celý čas mala prístup na internet. V kotolni aj v dielni je dostupný mobilný signál a tiež internetové
pripojenie cez WiFI. Na vstupe do kotolne sú dvere s FAB zámkom, ku ktorému má kľúč iba obžalovaný.
Ona kľúče nemala a keďže tam nechodila, nevedela ani, či je ten zámok funkčný.

Svedok C. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, pretože k nemu chodil na
brigády. Neskôr tam začal stretávať poškodenú, ktorú musel chrániť, lebo ona sa obžalovanému často
vyhrážala, že sa hodí pod vlak alebo pod auto, keď k nej obžalovaný nepríde, čo nie vždy mohol, lebo
pracoval a mal aj iné povinnosti. Keď ju obžalovaný odviezol domov, stávalo sa, že k nemu prišla späť

peši. Obžalovaný sa jej však nemohol stále venovať lebo mal na práci aj iné veci, najmä rodinu a svoju
prácu. Na Vianoce bol so svojou rodinou, kedy sa mu poškodená začala vyhrážať, že keď obžalovaný
nepríde k nej, tak si niečo spraví a na videohovore, ktorý vtedy mali, videl, ako si reže žily s nejakým
ostrým predmetom. On jej povedal, že nech je obžalovaný so svojou rodinou a že príde k nej on, ale
už nestihol posledný vlak. Poškodená sa potom začala hrať so zápalkami a vyhrážala sa, že to podpáli,

pričom on vedel, že v dielni je veľa pilín a veľa horľavého materiálu, čo tiež videl na videohovore cez
mobilný telefón. Tak zavolal tiesňovú linku a potom prišli policajti. Poškodená tam mala wifi a vedela sa
takto spojiť. Podľa neho poškodená zostávala v tej šope dosť často, pričom obžalovaný sa jej venoval
a odvážal ju do školy aj zo školy. Nikdy tam však nebola v čase, keď tam nebol aj obžalovaný. Poškodená
chodila za obžalovaným dobrovoľne a aj keď ju obžalovaný odviezol domov k rodičom, išla za ním

peši. Poškodená chcela prespávať u obžalovaného. Na správanie obžalovaného sa poškodená nikdy
nesťažovala, len to, že veľa pracuje a má iné povinnosti. Poškodená sa mu nikdy nesťažovala na
to, že je v dielni nedobrovoľne. V čase, keď tam prespávala poškodená, bola v dielni posteľ, voda,
jedlo, vaňa na kúpanie a celkovo bola táto miestnosť prispôsobená na bývanie. V dielni boli minimálne
dve okná o rozmeroch 40x40 cm a 50x50 cm alebo 70x70 cm. V prípade potreby bolo možné použiť

tieto okná ako únikový východ. V dielni bolo náradie a teda by sa poškodená vedela dostať von, keby
chcela, ale ona podľa svedka nechcela. Keď mu poškodená volala na Vianoce, v telefonáte chcela, aby
opustil svoju manželku a deti a aby bol s ňou. Vynucovala si to všetkými prostriedkami. Vo videohovore
s ním cez Vianoce sa poškodená nesťažovala na to, že je v tej dielni zamknutá. Podľa názoru svedka
chcela schválne rozbiť tie dvere, aby to vyzeralo, že je zamknutá. Ona tam podľa názoru svedka chcela

byť a chcela si vynútiť obžalovaného spoločnosť. Podľa svedka bola poškodená do obžalovaného
zamilovaná a chcela sa mať lepšie ako doma. Tiež mu povedala, že chce, aby obžalovaný nechal ženu
a deti a bol s ňou. Tá dielňa je v prístavbe k rodinnému domu, kde býva obžalovaný s rodinou. V tej prvej
miestnosti hneď za vchodom sú uložené materiály a kosačky. Vľavo sa ide do kotolne ale medzi prvoumiestnosťou a kotolnou nie sú žiadne dvere. V kotolni je kotol a drevo. Napravo od tej prvej miestnosti
je zasa ďalšia miestnosť, kde je všetko otvorené, je tam odsávač pilín, gauč, skriňa. Poškodená buď
spala hneď v tej prvej miestnosti alebo v miestnosti napravo, kde bol gauč. Vchodové dvere sú iba do

prístavby, ale už vo vnútri prístavby tie tri miestnosti už ďalšími dverami oddelené nie sú. Vchodové
dvere do prístavby sú plastové, sú uzamykateľné, je tam FAB zámok a kľúče od zámku mal v tom čase
obžalovaný, pričom on kľúče od tých dverí nemal. V čase telefonátu na Vianoce mu poškodená volala
z kotolne. Svedok pripustil, že poškodená bola v tej miestnosti zamknutá ale bolo to pre jej dobro, lebo
sa stále sa vyhrážala, že si ublíži a že spraví dopravnú alebo železničnú nehodu. Nikdy však neprejavila

nesúhlas s týmto zamknutím. Svedok poprel, že by sa obžalovaný vyhrážal poškodenej alebo že by voči
nej použil fyzické násilie, aby ju prinútil ostať v kotolni.

Svedok D. B., brat poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodená prespávala
u obžalovaného a on sám chodil pre poškodenú do Župčian, keď utekala z domu za obžalovaným,
pretože chcela byť s ním. Nerozprával sa s ňou o tom, či bola u obžalovaného dobrovoľne alebo či

ju obžalovaný nejako obmedzoval. Jeho mama poškodenú prehovárala, aby ostala doma ale ona ju
nepočúvala a utekala za obžalovaným. Poškodená sa jemu a a ani nikomu inému z rodiny na správanie
obžalovaného voči nej nesťažovala. Podľa svedka chcela byť poškodená s obžalovaným preto, lebo
bola do neho zaľúbená. O ich vzťahu mu poškodená nehovorila nič.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul ako svedkyňu aj E. B., sestru poškodenej, ktorá vo svojej výpovedi
uviedla, to nebola chyba obžalovaného, lebo poškodená k nemu utekala a chcela ísť k nemu a tak to
bolo aj na Vianoce 2023. Aj keď ju obžalovaný nechcel vziať k sebe, poškodená trvala na tom, aby
ju zobral. Svedkyňa potvrdila, že poškodená u obžalovaného prespávala. Keď prišiel obžalovaný pre
poškodenú, tak sa jej pýtal, či tam chce prespať alebo nie a ona vždy chcela ísť k nemu, aj keď mama

poškodenej jej hovorila, aby ostala doma. Keď bola poškodená u obžalovaného, mohla sa slobodne
pohybovať, chodila do školy a aj do Novumu do Prešova na nákupy. Keď prespávala u obžalovaného,
tak ju obžalovaný odviezol do školy. Podľa svedkyne to nebola len vina obžalovaného ale aj vina
poškodenej, lebo ona s ním stále chcela byť, bola do neho zamilovaná a nedala si povedať. Obžalovaný
sa podľa nej snažil a staral sa o ňu, aby sa jej nič nestalo. Keď niekam utiekla, tak on pre ňu išiel. Pokiaľ

vie, poškodená bola zamknutá iba v ten deň, keď pre ňu prišla polícia. Tak jej to povedala mama, keď jej
volalapolícia.Poškodenájejsamanikdynehovorila,žebolazamknutáobžalovaným.Poškodenáchodila
za obžalovaným dobrovoľne a tiež dobrovoľne u neho aj prespávala. Na obžalovaného sa jej poškodená
nikdy nesťažovala. Podľa svedkyne, ak si poškodená niečo vezme do hlavy, tak jej to nie je možné
vyhovoriť. Vtedy sa správa agresívne. Niekedy chcela zjesť tabletky a vyhrážala sa, že sa zabije. Bola

aj svedkom toho, že poškodená klamala alebo si vymýšľala veci. S poškodenou si niekedy telefonovali
aj počas toho, ako bola u obžalovaného, ale málo. V telefonátoch sa jej pýtala, čo má nové a na jej deti.
Počas telefonátov sa jej poškodená nikdy nesťažovala na to, že je nedobrovoľne zamknutá alebo na
správanie obžalovaného. S obžalovaným sa občas rozprávala. Poškodená bola viackrát na psychiatrii
a brala nejaké lieky. Počas vzťahu s obžalovaným sa poškodená správala agresívne, nepočúvala a stále

si robila svoje. Nebola svedkom toho, aby sa obžalovaný poškodenej v súvislosti s ich vzťahom vyhrážal
alebo ju vydieral.

SvedokK.D.nahlavnompojednávaníkuskutkuvypovedal,žeobžalovanéhoapoškodenúpoznáodleta
2023. Obžalovaný pomáhal poškodenej, kupoval jej veci, nabíjal jej kredit na telefón a internet. Bol pri

obžalovanom, keď sa tam nachádzala poškodená a v tom čase sa mohla poškodená voľne pohybovať.
Mala mobilný telefón, funkčný internet a chodila do Prešova a to aj v zime, keď mrzlo. Obžalovanému to
nebolo jedno, zháňal ju a následne ju v aute odviezol k sebe. On bol v tom čase s obžalovaným a aj on
poškodenej rozprával, že môže zamrznúť ale ona chcela stále to svoje. Podľa svedka mala poškodená
obžalovanéhoradaalechcelabyťjehoženouachcela,abymanželkaobžalovanéhoodišlazdomuaona

by v tom dome bývala. Poškodená sa s obžalovaným stretávala dobrovoľne a oni poškodenú chránili,
lebo sa stretával s rôznymi Rómami. Keď bola poškodená u obžalovaného, tak sa zdržiaval v takej
pivnici alebo v priestore, ktorý svedok nevedel definovať a mala tam posteľ, chladničku, gauč a podobne.
Bola tam, lebo ju obžalovaný nemohol zobrať do rodinného domu. Svedok tam bola asi dvakrát. Vtom
priestore sa zdržiavala dobrovoľne. Svedok od obžalovaného aj od svedka G. vie, že tam aj spala, ale

nebol toho svedkom. Keď tam prespala, obžalovaný ju vozil do školy. V tej miestnosti mala všetko, čo by
nemala ani doma v osade. Ona sa na správanie obžalovaného nesťažovala. Keď si zmyslela, že ide do
Prešova v mraze a obžalovaný jej povedal, že ju tam neodvezie, lebo má prácu, tak poškodená sa tam
sama vybrala, kde ju obžalovaný potom hľadal, aby jej pomohol. Keď chcela, vedela utiecť aj oknom.V tej miestnosti bolo jedno alebo dve okná. Tie okná sa dali otvoriť a sama poškodená jej hovorila, že
cez ne niekedy preskakovala. Proti jej vôli ju obžalovaný nezamykal, ale keď odchádzal do roboty, tak ju
zamkol, aby neutiekla preč, ale povedal, že to bude na hodinu a poškodená s tým niekedy bola spokojná

niekedy nie. Keď nebola spokojná, tak tam vyvádzala alebo ušla cez okno. To bolo cez zimu a keď ju
stretol v Prešove na vianočných trhoch, musel jej dať bundu. Poškodená mala pri sebe celý čas mobilný
telefón a používala aj internet. Komunikovala v tom čase aj s ním a aj sa sťažovala, že je zamknutá,
lebo chcela ísť v noci v mrazoch k nemu, čo jej on vyhováral.

Súd na hlavnom pojednávaní ako svedkov vypočul aj dvoch policajtov, ktorí dňa 24.12.2023 vykonávali
v rámci hliadkovej služby služobný zásah na pozemku a v obydlí obžalovaného.

C.. D. C. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o preverení udalosti bol spísaný úradný záznam,
na obsahu ktorého trvá. Dňa 24.12.2023 vykonával spolu s kolegom M. N. službu, kedy boli vyslaní
operačným strediskom za účelom preverenia oznámenia osoby menom Duždová, že je zavretá v dome

v Kendiciach. Hlásenie boli preveriť a našli rodinný dom. Klopali na rodinný dom ale keď im nikto
neotváral, išli do zadnej časti domu, kde im otvorila pani B., ktorá im uviedla, že taká osoba sa v dome
nenachádza. Za ňou vyšiel von obžalovaný a on im išiel ukázať tú kôlňu alebo miestnosť, kde sa mala
oznamovateľkanachádzať.Išieltamskolegomasobžalovaným.Obžalovanýimdvereodomkolkľúčom.
Následne vstúpili do miestnosti a stotožnili osobu, ktorá sa v nej nachádzala. V tej miestnosti bola posteľ,

vedro na zemi s exkrementom a žltou tekutinou, asi močom a neporiadok, náradie. Kľučka na dverách
bola odlomená z vnútornej strany. Následne prezreli miestnosť a tú osobu zobrali k služobnému vozidlu,
aby im vysvetlila, čo sa stalo. Ona im opísala situáciu, že bola nevie ako dlho zamknutá, ale svedok si
už presne nepamätá, čo im hovorila. Podľa toho, čo im uviedla im vyšlo, že bol spáchaný trestný čin
a tak kontaktovali operačné stredisko a to vyrozumelo vyšetrovateľa. Následne obžalovaného obmedzili

na osobnej slobode. Potom prišiel na miesto vyšetrovateľ. Svedok v rámci výpovede stotožnil plastové
dvere na fotografiách z ohliadky miesta činu ako tie, ktoré im otvoril obžalovaný, pričom v čase ich
otvárania sa nachádzal za ním alebo vedľa neho. Obžalovaný ich otvoril tak, že vložil kľúč do zámku
a dvere otvoril. Nevedel však, koľkokrát bol pretočený kľúč.

Ďalej bol ako svedok vypočutý C. M. N., ktorý vypovedal, že s kolegom Uhliarom vykonávali hliadkovú
službu v zmysle inštruktáže. Vo večerných hodinách dňa 24.12.2023 boli operačným strediskom vyslaní
do obce Kendice za účelom preverenia oznámenia, nakoľko na tiesňovú linku volala nejaká pani, že ju
druhnechcepustiťzdomuažejuzamyká.Popríchodenauvedenúadresusasnažilipreveriťoznámenie
a skontaktovať sa s oznamovateľkou. Po krátkom čase vyšiel pán, ktorý povedal, že je domáci, býva

v tom dome a predstavil sa ako A. B.. Následne mu oznámili, koho hľadajú, na čo ich obžalovaný zobral
do zadnej časti domu, kde bola nejaká prístavba alebo hospodárska budova s tým, že im otvoril dvere
a tam sa nachádzala tá osoba, ktorá im povedala, že to ona volala políciu a aj sa im predstavila. Keď
vošli do vnútra, tam boli ešte jedny dvere a za nimi bola oznamovateľka. Snažili sa ju k veci vyťažiť, či
to ona volala, prečo volala a kládli jej štandardné otázky, pričom ona bola rozrušená. Popísala im, že

ju tam obžalovaný zamkol a nemôže ísť preč alebo niečo v tom zmysle. Opäť sa ju snažili s kolegom
vyťažiť, lebo sa stretávajú s rôznymi oznámeniami a treba preveriť ich dôveryhodnosť. O zistených
skutočnostiach kolega Uhliar kontaktoval nadriadených, aby sa dohodol na ďalšom postupe. Následne
im bolo oznámené, že na miesto príde vyšetrovateľ OKP s technikom a vo veci sa bude ďalej konať.
Okrem toho komunikovali aj so ženou, ktorá sa predstavila ako pani B.. K hospodárskej budove išiel

s ním a s jeho kolegom obžalovaný. Tie dvere boli zamknuté a obžalovaný ich musel otvoriť, aby sa mohli
dostať dnu. Najprv prešli jedny dvere do miestnosti hospodárskej budovy a doprava boli ďalšie dvere
a za nimi bolo lehátko, nádoby s výkalmi a priestor, kde sa dá nejakým spôsobom užívať. Obe dvere im
otvoril obžalovaný, pričom za tými druhými dverami sa nachádzala oznamovateľka, ktorá im povedala,
že sa cez ne nemohla dostať von a preto volala na tiesňovú linku. Dvere si nijako zvlášť nevšímal.

Aj tento svedok potvrdil, že fotodokumentácia z ohliadky miesta činu zachytáva miestnosť tak, ako ju
videl on. Na prvé dvere si nespomína, ale určite sa oznamovateľka nachádzala za druhými plastovými
dverami, ktoré im pred nimi odomkol obžalovaný. Nespomína si, koľkokrát bol pretočený kľúč v zámku.
Nespomína si tiež, či sa v tej miestnosti nachádzali okná. Po príchode na miesto nepočul žiaden hluk
a na mieste bol pokoj.

Nakoľko sa znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvia Klinická psychológia detí, Klinická psychológia
dospelých C. H. O. vo svojej výpovedi odvolala na ňou vypracované písomné znalecké posudky č.
5/2024 a č. 6/2024, súd oba posudky podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávanív rámci dokazovania prečítal. V znaleckom posudku č. 5/2024, ktorý sa týkal obžalovaného A. B.
znalkyňa konštatovala, že tento obžalovaný sa odmietol podrobiť psychologickému vyšetreniu. Na
základe uvedeného v písomnom posudku konštatovala, že nie je možné zodpovedať na otázky

vyšetrovateľky, ktoré jej boli v unesení o jej pribratí za znalkyňu položené. Vo svojej výpovedi k tomuto
posudku uviedla, že vypracovanie znaleckého posudku bez vyšetrenia nie je množné, pretože samotné
psychologické vyšetrenie má svoj predpísaný postup a nie je možné vysloviť závery bez rozhovoru
s obžalovaným, prípadne bez aplikácie psychodiagnostických metód, napríklad použitia testov.

Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2024, ktorý vypracovala vo vzťahu k poškodenej podľa znalkyne
po jej vyšetrení vyplynulo, že poškodená by sa z vývinového hľadiska mala nachádzať v období
adolescencie, pôsobí však nezrelo a viac pubertálne než adolescentne. Záujem o opačné pohlavie
aktuálne nejaví. Zaujíma ju primárna rodina, v ktorej hľadá pocit bezpečia a oporu. Je skôr dominantná
a rada si robí veci po svojom, robí svoje vlastné rozhodnutia a riadi sa nimi. Ak je to však nevyhnutné,
dokáže sa prispôsobiť aj rozhodnutiam iných. Jej povaha je na škále introverzia – extroverzia

nevyhranená, dokáže mať krátkodobé a plytké ale aj dlhodobé a hlboké vzťahy. V kontakte s inými ľuďmi
pristupuje v čase skúmania obozretne, dlhšie trvá, kým si niekoho pustí k telu a zdôverí sa mu. Svoje
pocity si zvyčajne necháva pre seba. Z povahových vlastností sú u nej badateľné pubertálne znaky
ako výkyvy nálad, vzdorovanie, výbušnosť, pubertálny egocentrizmus. Smerom navonok je aktívna,
dynamická, avšak už aj opatrná a nedôverčivá. Bežnú záťaž zvyčajne zvláda dobre. Pri zvýšenej

psychickej záťaži potrebuje pomoc iných, aby túto situáciu zvládla. Ak je v náročných situáciách
odkázaná na seba, možno očakávať maladaptívne a neadekvátne reakcie a správanie. Sebavedomie
má primerané. Osobnosť poškodenej je podľa názoru znalkyne ešte nezrelá a nie je definitívne
vyformovaná, pričom sa neustále vyvíja. Ide o jednoduchý, simplexný vývin. Intelektové a rozumové
schopnosti sa nachádzajú v pásme mentálnej retardácie ľahkého stupňa. Prevláda u nej konkrétne

myslenie, abstraktné myslenie je rozvinuté v menšej miere. Intelektové schopnosti sú postačujúce na
to, aby pochopila predmet vecí, o ktorej je vypočúvaná a vedela sa k nemu vyjadriť. Poškodená je
podľa znalkyne orientovaná správne miestom a osobou. V časových úsekoch sa horšie orientuje, čo
je dané nižším intelektom, nie však narušeným vnímaním. Vnímanie a myslenie je u nej správne,
poškodená aktuálne netrpí poruchami vnímania a myslenia v zmysle bludov a halucinácii. Nebadať

u nej ani psychotické fenomény. Slabá je u nej krátkodobá ako aj dlhodobá pamäť. Poškodená si
zapamätá oveľa menšie množstvo detailov a informácií ako jej rovesníci. Vybavovanie z pamäte je
relatívne presné, bez nadmerného výskytu konfabulácií a distorzií. Na schopnosť reprodukcie má
vplyv reč a slovná zásoba, ktorá je postačujúca. Poškodená komunikuje samostatne a aj odpovedá
na jednoducho položené otázky. Zložitejším otázkam nerozumie. Dokáže však postačujúco vyjadrovať

svoje myšlienky. V prospech jej všeobecnej vierohodnosti podľa znalkyne hovorí, že poškodená
dokáže správne vnímať a interpretovať bežné sociálne situácie. Jej intelektové schopnosti sú v pásme
mentálnej retardácie ľahkého stupňa ale stále ešte ide o postačujúci intelekt. Osobnostné charakteristiky
neinterferujú s dôveryhodnosťou, poškodená nemá snahu javiť sa v lepšom svetle. V neprospech
všeobecnej vierohodnosti podľa znalkyne hovorí slabá krátkodobá a dlhodobá pamäť. Poškodená si

dokáže vybaviť menej spomienok v porovnaní s rovesníkmi, jej spomienky nemusia byť preto úplné.
V prospech špecifickej vierohodnosti hovorí, že jej výpoveď je primeraná obsahu, dej je popísaný
súhlasne a to aj napriek časovému odstupu. Pri popise udalostí sa objavuje autentický emočný
doprovod, teda ide o skutočne prežité udalosti. Ňou popisované udalosti sa podľa znalkyne javia
byť skutočne prežité a nejavia sa byť fantáziou. Nie je badať ovplyvnenie poškodenej inou osobou.

Znalkyňa potom v znaleckom posudku popísala jej pohľad na udalosti, ktoré jej uviedla pri vyšetrení
poškodená s tým, že poškodená podľa znalkyne nemá snahu poškodiť obžalovanému. Poškodená
v dôsledku neuspokojúceho vzťahu s obžalovaným trpela psychickými ťažkosťami – poruchami
správania a emócií. Emočné ťažkosti sa prejavovali emočnou labilitou, impulzívnym, nepremysleným
konaním, demonštratívnym sebapoškodzovaním. Poruchy správania sa prejavovali útekmi z domu a zo

školy za obžalovaným. Na zvládnutie nerovnomerného a problematického vzťahu so starším partnerom
poškodená podľa znalkyne nemala dostatočnú psychickú odolnosť a ani dostatočnú mentálnu kapacitu.
Poškodená je ľahko manipulovateľnou osobou v dôsledku svojho detského veku a aj v dôsledku nízkeho
intelektu. Obžalovaný podľa znalkyne manipuloval citmi poškodenej a svojimi sľubmi a darčekmi ju
udržiaval v pozícii svojej milenky. Poškodená naivne verila, že sa to zmení, obžalovaný sa rozvedie

a ona sa stane jeho oficiálnou rovnocennou partnerkou. Preto zotrvávala pre ňu v neuspokojivom vzťahu
s obžalovaným. U poškodenej sa podľa znalkyne v dôsledku vzťahu s obžalovaným rozvinuli poruchy
správania a emócií s dlhšou potrebou psychiatrickej liečby, po ktorej sú na ústupe. U poškodenej došlo
kregresunanižšiuvývinovúúroveň,zobdobiaadolescenciedoobdobiapuberty.Mákamarátskyzáujemo kontakty s rovesníkmi, nie však záujem o vytváranie partnerského vzťahu, čo je práve typické pre
obdobie adolescencie, v ktorom by sa z hľadiska veku mala nachádzať. Dôležitejší je pre ňu pocit
bezpečia a stabilita, ktoré prežíva vo svojej rodine.

Bo vzťahu k námietke obhajcu k zákonnosti tohto znaleckého posudku súd uvádza, že tento má všetky
náležitosti posudku a znalkyňa vo svojej výpovedi závery svojho posudku riadne obhájila.

Znalkyňa C. H. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola prítomná na výsluchu

poškodenej a aj táto jej prítomnosť na výsluchu mala vplyv na vypracovanie znaleckého posudku
č. 6/2024. Vzťah medzi obžalovaným a poškodenou trval niekoľko mesiacov a v priebehu trvania
tohto vzťahu sa menil, najskôr tam bola zaľúbenosť a snaha byť neustále s obžalovaným, až po
bezvýchodiskovosť vzťahu a k jeho ukončeniu. Poškodená túžila byť v blízkosti obžalovaného a byť
jeho výlučnou partnerkou, čo sa jej nesplnilo. Dôvodom bola zaľúbenosť, bola prvý krát zaľúbená
a riadila sa prežívaním. Znalkyňa vedela o tom, že poškodená bola hospitalizovaná, pričom práve

jej zdravotný stav pri hospitalizácii v čase po skutku neumožňoval jej vyšetrenie. V čase, keď
poškodenú pred koncom hospitalizácie vyšetrovala, bola jej spolupráca na vysokej úrovni a preto
hospitalizáciu znalkyňa hodnotila ako pozitívnu. Vzhľadom na to, že sa poškodená snaží zabudnúť
na tieto udalosti a vzhľadom na jej minulosť znalkyňa neodporúčala jej opätovný výsluch. Tento vzťah
znalkyňa hodnotila ako nerovnocenný. Psychické ťažkosti u poškodenej súhlasia so začiatkom vzťahu

sobžalovaným.Ichpríčinuznalkyňavidívnadmernejpsychickejzáťaži,ktorútentovzťahprepoškodenú
predstavoval. Nerovnocenný vzťah so starším mužom bol pre poškodenú veľmi psychický náročný.
Takáto záťaž môže byť spúšťačom psychických ťažkostí. Dôvodom prečo poškodená vyhľadávala
prítomnosť obžalovaného, bola jej zaľúbenosť. Znalkyňa mala k dispozícii celý vyšetrovací spis so
všetkými výpoveďami svedkov a obžalovaného. Znalkyňa ďalej odpovedala na otázky obhajcu týkajúce

sa použitia metód pri vyšetrení poškodenej s tým, že tieto metódy, ktoré použila, označila za štandardné
a ich použitie opísala v znaleckom posudku. Množstvo testov bolo limitované nízkym intelektom a nebolo
možné ich aplikovať a bodovo vyhodnocovať. Výpoveď poškodenej pred vyšetrovateľkou bola podľa
nej autentická. Jej výpoveď mala emočný doprovod a bola podobná v rôznych časoch. Poškodená
podľa znalkyne nemala snahu zahmlievať, skrývať, vyhovárať sa, hovorila o tom prirodzene a tie emócie

zodpovedali tomu obsahu. Bolo u nej vidno, že raz jej to bolo ľúto, potom, keď prežívala niečo pekné,
tak tie emócie boli k tomu zodpovedajúce, potom tam bol smútok, bezradnosť. Jej výpoveď znalkyňa
označila za primeranú z hľadiska veku, intelektu a udalosti, ktorú prežívala.

Pretože aj súdom vypočutá znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria MUDr.

Terézia Rosenbergerová sa na hlavnom pojednávaní odvolala na ňou vypracovaný písomný znalecký
posudok č. 5/2024, súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal
obsah tohto znaleckého posudku vypracovaného vo vzťahu k duševnému stavu poškodenej, zo záverov
ktorého vyplynulo, že poškodená je dlhodobo vedená pre duševnú zaostalosť s významnou poruchou
správania a s potrebou pozorovania a liečby, epileptickou aktivitou a v dokumentácii popisovanou

posttraumatickou stresovou poruchou. Prítomný je narušený osobnostný vývin, osobnostne je nezrelá,
impulzívna, simplexná s disociálnym osobnostným vývinom. Ide o osobou s vývinovou poruchou
intelektových schopností v pásme mentálnej retardácie ľahkého stupňa, osobnosť s deprivačným
procesom vývoja, s veľkou snahou upútať na seba pozornosť za každú cenu či už v pozitívnom
alebo v negatívnom zmysle. Prítomná je u nej afektívna labilita s prejavmi skratových a impulzívnych

reakcií, ktoré sú zamerané proti vlastnej osobe alebo stavy zlosti a hnevu ventiluje navonok v podobe
interpersonálnych konfliktov. Preto sú u nej prítomné opakované konflikty v rodine, opakované
samovražedné pokusy, neustále samovražedné vyhrážky, afektívne rapty, agresivita a útočenie
na okolie, k čomu dochádzalo aj počas hospitalizácie. Znalkyňa v čase vyšetrenia poškodenej
nepozorovala prejavy posttraumatickej stresovej poruchy udávané v anamnéze, aktuálne je podľa

znalkyne u poškodenej manifestovaná úzkostná symptomatika bez flashbackov, frustrácia z odmietnutia
a prejavy hnevu. Známky sexuálneho násilia u nej zistené neboli, sexuálne praktiky praktizovala
dobrovoľne, bez nátlaku a násilia. Vzhľadom k jej intelektu, etnickej príslušnosti, iným kultúrnym
a sociálnym výchovným zvykom a spôsobu života poškodená podľa znalkyne nie veľmi vnímala
nebezpečenstvo svojho konania a ani dopad svojho správania na rodinu obžalovaného. Do jeho rodiny

chodila bežne a stretávala sa s manželkou obžalovaného s odôvodnením, že obžalovaného miluje.
Schopnosť vnímať svoje konanie ako neprijateľné si vzhľadom na nezrelosť a etnickú príslušnosť podľa
znalkyne neuvedomovala. Ako traumu poškodená vnímala svoj stav až potom, keď sa aj napriek tomu,
že jej obžalovaný sľúbil, že sa rozvedie, nerozviedol. Toto ju podľa znalkyne veľmi nahnevalo a podalana neho trestné oznámenie, v ktorom udala, že ju bil a zamykal, hoci do domu chodila dobrovoľne,
brala od obžalovaného peniaze, ktoré jej on dobrovoľne dával, utekala z domu a vyhrážala sa
samovraždou. Poškodená bola opakovane mnohokrát hospitalizovaná na pedopsychiatrickom oddelení

v Prešove, dvakrát v DPL Hraň ale prejavy duševnej choroby u nej zistené neboli, medikamentózne sa
zvláda patologická irritabilita, impulzivita, poruchové správania pri nevyrovnanom osobnostnom vývine.
Poškodená je podľa znalkyne schopná chápať zmysel trestného konania. Ďalej sa znalkyňa v odpovedi
na otázku č. 7 vyjadrila k dôvodom konania poškodenej, čo však z pohľadu súdu nepatrí do kompetencie
znalca ale súdu, a preto súd pri hodnotení tohto dôkazu na túto časť záveru znaleckého posudku

neprihliadal.

Znalkyňa ďalej vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase, keď bola poškodená
hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení FNsP v Prešove, bola veselá, komunikovala a jej psychický
stav bol dobrý. V čase vyšetrenia bola ešte veľmi nahnevaná, že obžalovaný si ju nevezme, že sa
nerozviedol a povedala, že mu to nikdy neodpustí. Povedala, že jej ide na nervy stále dookola o tom

rozprávať a že už o tom rozprávať nebude. Jej osobnosť je podľa znalkyne predisponovaná zníženým
intelektom a prostredím, v ktorom vyrastala, pričom sama uviedla, že je hanba, že 15 ročná ešte nie
je tehotná. V čase hospitalizácie bol jej zdravotný stav dobrý. V minulosti ju vždy hospitalizovali pre
afektívny raptus, po samovražednom pokuse alebo po vyhrážkach, že si niečo urobí. Znalkyňa ju ale
videla pokojnú, ale nahnevanú na obžalovaného, že si ju nevezme. Intelekt sa v priebehu času nebude

meniť k lepšiemu. To, čo ju hospitalizácie naučili je podľa názoru znalkyne to, že stačí povedať, že
si niečo urobí a okamžite bude hospitalizovaná. Teda si našla spôsob, ako vie manipulovať a riešiť
konflikty. Každý lekár sa bojí neprijať dieťa, ktoré povie, že sa ide zabiť. V dokumentácii znalkyňa našla
prvú zmienku o tomto jej správaní v apríli 2023. Poškodená podľa nej príde na psychiatriu a na druhý
deň je už spokojná a je všetko v poriadku. V čase pobytu v nemocnici riadne navštevovala školu,

mala psychologické intervencie, užívala aj medikamentóznu terapiu a bola podrobená neurologickému
vyšetreniu kvôli epiparoxizmom. Keď je doma, mala odporúčanú medikamentóznu liečbu a zvýšený
dozor zo strany rodiny, aby sa zdržiavala doma a nepúšťali ju z domu. Vo vzťahu k posttraumatickej
stresovejporucheznalkyňauviedla,že tá másvojezákonitostiapočasvyšetrenianezistilaupoškodenej
žiadne jej prejavy. Pri prvých hospitalizáciách poškodená popisovala, že bola zamykaná a sexuálne

zneužívaná, čo sa vo všeobecnosti indikuje ako možná posttraumatická stresová porucha. Znalkyňa si
však myslí, že to je nesprávna diagnóza, pretože je tam potrebný časový faktor jedného roka od udalosti.
Znalkyňa v tom čase zistila u poškodenej iba hnev, že si nemôže robiť, čo chce. Neustále sa vyhrážala,
že skočí pod vlak alebo pod auto, čiže to zamykanie malo podľa znalkyne preventívny charakter. Podľa
znalkyne zdravotný stav maloletej poškodenej umožňuje opakovaný výsluch na hlavnom pojednávaní.

Súd ako zákonný dôkaz akceptoval výpoveď poškodenej zo dňa 26.12.2023, teda realizovanú po
vznesení obvinenia, ktorá bola v súlade s požiadavkami uvedenými v § 135 Trestného poriadku

avykonanátak,abyjuužnebolopotrebnéopakovaťnahlavnompojednávaní.Zprehratéhokamerového
záznamu zachyteného na CD nosiči vyplýva, že prepis výpovede nachádzajúci sa vo vyšetrovacom
spise je úplný a zodpovedá výsluchu, ktorý bol vedený za prítomnosti psychológa a zástupcu sociálno
právnej ochrany detí. Je potrebné prisvedčiť námietke obhajcu, že otázky v zmysle § 135 ods. 2
Trestného poriadku môže klásť iba orgán činný v trestnom konaní, v tomto prípade vyšetrovateľka

a prokurátor a je neprípustné, aby otázky poškodenej kládli a teda vypočúvali poškodenú aj zástupkyňu
orgánu sociálno právnej ochrany detí a psychologička, ktorej úlohou je iba konzultovať správnosť
vedeniavýsluchuažiadaťjehoodloženiealebopreloženie,nievšakklásťotázky.Pretosúdprihodnotení
tohto dôkazu na tieto otázky kladené psychologičkou a zástupkyňou ÚPSVaR Prešov neprihliadal.

Z výsluchu svedkyne – poškodenej ml. F. B. zo dňa 26.12.2023 vyplynulo, že bývala u obžalovaného
a ten ju stále zamykal a každý deň ju bil. Bývala u neho asi dva mesiace a vie to podľa fotiek v mobilnom
telefóne. S obžalovaným sa spoznala cez svojho brata, ktorý chodil k obžalovanému na brigády. Keď
sa začali stretávať, najprv sa len spolu rozprávali a pozerali sa na seba. Chodili sa tiež povoziť na aute,
kedy obžalovaný prišiel za ňou do Ostrovian. Stretávali sa skoro každý deň. Neskôr to zistili jej rodičia

a tí jej povedali, aby sa s obžalovaným nestretávala. Potom ju dali na psychiatriu, lebo sa chcela zabiť.
Obžalovaný býval v O., kde ju neskôr aj vzal so sebou. Bola s ním v dielni, kde zametala, lúskala orechy
a robila iné podobné veci. Potom ju obžalovaný odviezol domov. Potom od októbra už u obžalovaného
v dielni aj prespávala. Obžalovaný ju tam priviezol, kúril do pece, ona sa hrala na mobile a potom si išliľahnúť v dielni na posteľ. Potom bolo desať hodín, obžalovaný sa na ňu nazlostil a bil ju, niekedy rukou,
niekedy káblom a tiež ju ťahal za vlasy. Ona kričala a búchala na dvere a okná, lebo bola zamknutá,
pričom ju zamkol obžalovaný. Najprv sa pokúsila utiecť cez okno, ale keď obžalovaný vybral z okien

kľučky, už utiecť nemohla. Kým tam boli kľučky, tak sa dalo utiecť. Keď utiekla, najprv bola vonku ale
potom išla naspäť k obžalovanému, ale nevie, prečo sa k nemu vrátila. Obžalovaný jej tam spravil jednu
izbu, bola tam posteľ, skrinky, masážny stôl, gauč a pec. Keď bola v tej miestnosti, tak si písala do
zošita, domáce úlohy do školy. Keď mala od obžalovaného povolenie, tak mohla odísť, mohla ísť na
3 až 4 hodiny do Novumu do Prešova, potom pre ňu obžalovaný prišiel a znova ju zamkol. Chodila aj

do školy. Vtedy ju obžalovaný odviezol domov a z domu išla do školy autobusom. Keď prišla zo školy
domov do Ostrovian, prišiel obžalovaný pre ňu a zobral ju do Kendíc. Predtým mu ale napísala, aby
pre ňu prišiel. Do dielne k obžalovanému chodil aj jeho brigádnik C. G. a ešte jeden kamarát K. D.. Oni
potom pili a zabávali sa. Ona mala celý čas pri sebe mobilný telefón a mala tam aj signál. Ona im dvom
hovorila, že ju obžalovaný bije a že ju týra. Vtedy aj plakala. V dielni bolo v pohode, aj ju obžalovaný bil
ale aj sa o ňu staral. Aj jej kupoval veci, napríklad oblečenie a tiež ju aj kúpal. Nosil jej tiež jedlo a tiež

sa chodila aj sama najesť. Potrebu vykonávala vo vedre. Keď ju zamkol, nemohla odísť von, ale keď
obžalovaného poprosila, tak ju pustil von. Potom ju odviezol napríklad do Novumu. Keď chcela ísť von,
nekričala ale ho poprosila a to tak, že mu písala na Instagram a aj mu volala a obžalovaný prišiel ju
pustiť von. Mala s obžalovaným dobrovoľný pohlavný styk. Vedela, že obžalovaný má manželku a deti
a manželka vedela, že je v dielni. O tom, že je u obžalovaného v dielni nikomu inému nepovedala. Na

Vianoce bol obžalovaný s ňou u nich doma v Ostrovanoch, potom išli do Kendíc a od 16.50 hod. bola
zamknutá.Onakričalaabúchala,ajzlomilakľučkunadverách,aleobžalovanýjejneprišielotvoriť.Volala
a písala mu na mobil, aby ju prišiel otvoriť, ale on neprišiel. Preto sa na neho nazlostila a zavolala políciu.
Okrem polície volala aj jeho kamarátovi – tomu brigádnikovi. Rodičia o tom nevedeli. Obžalovaný k nej
prišiel, rozprávali sa, keď mal prácu, zamkol ju aj cez noc a odišiel. Takto zamknutá cez noc bola celý

mesiac. Obžalovaný jej dával peniaze na nákupy, aby si kúpila jedlo, pitie a svoje oblečenie. Manželka
obžalovaného asi kľúče od tej dielne nemala. Okrem toho bol s ňou a jej rodinou na výlete v Poľsku. Má
k obžalovanému dobrý vzťah a cíti sa v pohode. Sú kamaráti.

Z analýzy prevádzkových záznamom telekomunikačnej prevádzky z telefónneho čísla XXXXXXXXXX,

ktorého užívateľkou mala byť poškodená za obdobie od 15.11.2023 do 25.12.2023 vyplývajú rôzne
lokalizácie mobilného telefónu v C., v Sabinove, v O., v C., pričom je tam 244 záznamov o volaniach na
telefónne číslo patriace obžalovanému, 138 záznamov o volaniach na telefónne číslo patriace C. G. a 95
záznamov o volaniach na telefónne číslo H. B.. Dňa 24.12.2024 bola lokalizácia jej mobilného telefónu
v BTS stanice v Sabinove od 18.10 hod do 01.14 hod. v Petrovanoch a Kendiciach.

Zo správy spoločností Orange Slovensko, a.s. a O2 Slovakia, s.r.o. vplýva, že v ich spoločnostiach nie
je telefónne číslo XXXXXXXXXX registrované.

Zo zápisnice o prehliadke tela vyplýva, že poškodená sa jej podrobila dobrovoľne dňa 25.12.2023. Táto

zápisnica je podpísaná poškodenou a jej zákonnou zástupkyňou a nakoľko táto nebola vypočúvanou
osobou, nebolo potrebné podpísať každú stranu zápisnice osobitne. Z tejto ohliadky bola vykonaná aj
fotodokumentácia, ktorá zachytáva postavu poškodenej s detailmi jej tela, kde na rukách sa nachádzajú
jazvy a škrabance a na nohách aj modriny.

Dňa 25.12.2023 v čase od 01.15 hod do 01.45 hod. bola vykonaná ohliadka miesta činu, o ktorej bola
spísaná zápisnica, z obsahu ktorej vyplýva, že prístavba rodinného domu je v zadnej časti rodinného
domu. Po vojdení do prístavby sa cez plastové dvere vchádza do kotolne, kde z vnútornej strany je
zlomená kľučka dverí a časť z nej sa nachádza na zemi. V kotolni a priľahlých priestoroch sa nachádzajú
rôzne veci, ako náradie, dosky, krabice a pod. V miestnosti sa nachádza posteľ, paplón, modrá perina

a pri posteli je vedro s ľudskými exkrementmi. Z vykonanej ohliadky miesta činu bola vyhotovená
fotodokumentácia v počte 37 farebných fotografií zachytávajúcich predmet ohliadky.

Zo správy o rodinných, bytových a sociálnych pomerov poškodenej vypracovanej ÚPSVaR Prešov zo
dňa 28.12.2023 vyplýva, že úrad práce eviduje túto rodinu od roku 2023 z dôvodu, že poškodená odišla

z domu, nakoľko ju mali rodičia biť. V čase zadržania sa poškodená vyhrážala, že sa zabije. Preto bola
poškodená prevezená na oddelenie detskej psychiatrie v Prešove. Na základe uvedeného úrad vykonal
preverenie situácie priamo v rodinnom prostredí. Rodičia im uviedli, že poškodená je hospitalizovaná na
psychiatrii. Matka uvádzala, že poškodená sa mala pohádať s ich dcérou P. kvôli mobilnému telefónu,neskôr im vulgárne vynadať a odísť z domu. Rodičia ju hľadali, ale ju nenašli. Dňa 06.06.2023 bolo
vykonané opätovné preverovanie, kde otec poškodenej uviedol, že táto bola opakovane hospitalizovaná
na psychiatrii a že dvakrát predčasne ukončili jej pobyt, lebo plakala. Z dôvodu výchovných problémov

a nerešpektovania pravidiel bola poškodená aj s rodičmi úradom predvolaná na pohovor. Rodičia
poškodenej pri pohovore uviedli, že poškodená má staršieho priateľa, s ktorým trávi veľa času. Lieči
sa na psychické problémy ale lieky berie nepravidelne, lebo ju uspávajú. Je zamilovaná do priateľa,
konflikty rieši samovražednými pokusmi. Rodičom bolo poskytnuté sociálne poradenstvo a odporúčané
kontaktovanie psychológa. Maloleté deti, vrátane poškodenej nevykazovali známky zanedbávania,

rodina žije v murovanom dome a hygiena je na uspokojivej úrovni. Rodičia sú si vedomí, že poškodená
má psychické problémy a jej výchovu nezvládajú.

Zo správy o povesti obžalovaného, vypracovanej I. O. dňa 28.12.2023 vyplývajú všeobecné údaje o jeho
rodinnom stave s tým, že v minulosti nebolo voči obžalovanému vedené žiadne priestupkové konanie.

Z správ FNsP J.A. Reimana Prešov vyplýva, že obžalovaný A. B. nebol v minulosti hospitalizovaný na
Psychiatrickom oddelení tejto nemocnice a nie je vedený ani v ich Psychiatrickej ambulancii. Poškodená
bola od 27.03.2023 do 01.01.2024 celkovo 7 krát v rôznych obdobiach hospitalizovaná a liečená
na Oddelení detskej psychiatrie ich nemocnice. Od 03.04.2024 bola opätovne na tomto oddelení
hospitalizovaná a táto hospitalizácia potrvá ešte aspoň 7 až 10 dní.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Prešov zo dňa 16.01.2024 nevyplynuli negatívne poznatky o správaní sa
obžalovaného počas výkonu väzby.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 16.01.2024 vyplýva, že obžalovaný je od 01.09.2023 prihlásený

v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako samostatne zárobkovo činná
osoba, pričom túto činnosť vykonáva od 01.07.2023.

Zo správy Základnej školy s materskou školou Šarišské Michaľany o správaní sa poškodenej vyplýva,
že poškodená pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia a žije v domácnosti, ktorej sa

poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Zmenu v jej správaní zaregistrovali v marci 2023, kedy ju do školy
prišli hľadať policajti, pretože ušla z domu. Do toho momentu sa poškodená javila ako bežné dieťa
a správanie v školskom prostredí neindikovalo žiadne známky zmeneného správania sa. Poškodená
podľa vyjadrenia rodičov od tohto momentu absolvoval šesť hospitalizácii na psychiatrii z dôvodu
pokusovosamovraždu.Vtelefonickomrozhovoreimrodičiauviedli,žedôvodomjejpsychickýchťažkostí

môže byť jej vzťah s výrazne starším, asi 40 ročným mužom, otcom troch detí. Podľa vyjadrenia
poškodenej, jej rodičia tento vzťah akceptovali. Problémové správanie poškodenej sa prejavilo aj
vseptembri2023,kedybolapoškodenápočasvyučovacíchhodínunavená,spavá,nepozornáadoškoly
chodila nepripravená, s nezáujmom o vyučovanie. Veľmi často udávala zdravotný dôvod predčasného
odchodu z vyučovania. Podľa vyjadrenia poškodenej sa po príchode domov často jej zdravotný stav

výrazne zlepší a po príchode jej priateľa k rodičom, odchádza s ním do jeho domácnosti. Tento scenár
malopakovacícharakter.Vškolesivšimli,žejuopakovanepriviezoldoškolynabielomfiremnomautejej
údajný priateľ, ktorý ju koncom septembra teatrálne sotil do budovy školy so slovami „Berte si ju. Rodičia
sa nevedia o ňu postarať, tak musím ja“. V iný deň chcel neúčasť poškodenej na vyučovaní ospravedlniť
telefonicky jej priateľ, čo neakceptovali. V telefonickom rozhovore priznal, že realizuje opatrovníctvo

poškodenej a že jeho opatrovníctvo siaha až po naplnenie sexuálnych potrieb. Tento fakt im v rozhovore
potvrdil aj samotná poškodená. Po sérii rozhovorov s poškodenou nadobudli pocit, hraničiaci s istotou,
že tento vzťah poškodená nezvláda a podľa názoru školy, rodičia zaujali k tomuto vzťahu alibistický
postoj. Dňa 07.11.2023 poškodená počas vyučovania vyskočila z okna na chodbe, ktoré sa nachádza
na prízemí budovy s úmyslom ísť za priateľom. Zástupkyňa školy obratom telefonicky kontaktovala

poškodenú, ktorá sa po rozhovore s ňou vrátila do školy. Pre tento incident kontaktovali sociálnu
kuratelu a následne ich písomne žiadali o súčinnosť pri riešení problémov s poškodenou v dôsledku
výrazného zhoršenia jej správania a z dôvodu podozrenia, že rodičia výchovu poškodenej nezvládajú.
Rodičia sa na triednych aktívoch nezúčastňovali ale so školou spolupracujú od momentu nahlásenia
nezvestnosti poškodenej na polícii. Pri rozhovore s oboma rodičmi v septembri im bolo oznámené, že

údajne kontaktovali políciu z dôvodu zneužívania a údajne chceli podať na jej priateľa trestné oznámenie
v tejto veci. Následne zo správy a z prílohy tejto správy vyplýva dochádzka poškodenej do školy, kedy
od 30.10.2023 do 22.12.2023 mala dvadsať neospravedlnených hodín.Vo vzťahu k námietke obhajcu k zákonnosti dôkazu súd uvádza, že táto správa je podpísaná štatutárnym
orgánom školy (riaditeľkou) a vypracovaná triednym učiteľom a sociálnym pedagógom a má teda
všetky atribúty zákonného listinného dôkazu, pričom obhajca napriek výzve súdu nenavrhol vypočuť

vypracovateľov tejto správy ako svedkov.

Zo správy B. C. A. Q. zo dňa 14.02.2024 vyplynulo, že poškodená je u nich hospitalizovaná od
10.01.2024, pričom do ich liečebne bola preložená z Detského psychiatrického oddelenia FNsP Prešov
v parciálne zlepšenom stave s cieľom dlhodobej hospitalizácie a stabilizácie stavu. Jedná sa o druhú

hospitalizáciu, pričom prvá v júni 2023 bola predčasne ukončená na žiadosť matky proti rade lekára. Od
príjmu sa jej zdravotný stav zhoršil a jej aktuálny zdravotný stav neumožňuje psychiatrické vyšetrenie,
pretože by to mohlo viesť k zhoršeniu jej psychického stavu z dôvodu jej sekundárnej viktimizácie. Zo
správy FNsP J.A. Reimana Prešov zo dňa 16.04.2024 vyplýva, že aj v čase vypracovania správy je
poškodená hospitalizovaná na oddelení detskej psychiatrie a hospitalizácia potrvá do 18.04.2024.

Zo záznamu o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného dňa 25.12.2023 v čase o 01.38 hod. vyplýva,
že obžalovaný nemal nameranú prítomnosť alkoholu v dychu.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním obsahu komunikácie medzi
manželkou obžalovaného J. B. a poškodenou, z ktorej vyplýva, že ju J. B. vyzývala, aby sa vrátila

do Ostrovian k rodičom, čo poškodená odmietala a naopak jej poškodená uvádzala, že má odkázať
obžalovanému, že ju do rána nájde mŕtvu. Poškodená v tejto komunikácii uvádza, že sa obžalovaného
nikdy nevzdá s tým, že J. B. ju opakovane vyzývala, aby išla domov k rodičom a že si má nájsť iný
vzťah a neničiť ich manželstvo. Poškodená na to uvádzala, že obžalovaného veľmi miluje a nikdy sa ho
nevzdá. Tiež sa poškodená vyhrážala, že ukončí svoje trápenie. Poškodená opakovane zdôrazňuje, že

nechce ísť domov a chce byť s obžalovaným a pôjde za ním hoci aj pešo. Patria k sebe a budú spolu
šťastní. Ľúbi ho a bude za neho bojovať.

Súd tiež v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní prehral zvukový záznam z tiesňovej linky 112, na
ktorú bolo volané z telefónneho čísla XXXXXXXXXX oznamovateľkou – poškodenou, ktorá v telefonáte

uviedla, že ju zamkol kamarát v dielni v Kendiciach, v rodinnom dome č. 248. Táto dielňa sa nachádza
v zadnej časti dvora. Nič jej nepovedal, len že ide odviesť auto a potom príde, ale neprišiel. Ona kričí
a búcha ale on má vypnutý mobil. Ona nesúhlasila, aby ju zamkol lebo on povedal, že sa vráti. On ju
bije a dáva jej lieky.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní prehral zvukovú nahrávku z tiesňovej linky 112, kam volal svedok C.
G., ktorý sa pýtal, či už vyslali hliadku do Kendíc č. 248 k poškodenej. Uviedol, že tam má kamarátku,
ktorá má „psychické stavy“. Povedal, že jej kamarátka sa volá F. B., je zamknutá a bojí sa volať políciu.
Zamknúť ju mal vedúci, u ktorého on brigáduje.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol do
spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu celkovo 13 krát priestupkovo postihnutý, z toho
dvanásťkrát za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jeden krát za priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

Z odpisu Registra trestov SR generovaného elektronicky v stave ku dňu rozhodnutia súdu a týkajúceho
sa obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom zo dňa 06.09.2024 obžalovaného A. B.
oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov z dôvodu, že nebolo dokázané, že

sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Krajský súd v Prešove na podklade odvolania okresného
prokurátora uznesením č.k. 4To 39/2024 – 577 zo dňa 31.12.2024 podľa § 321 ods. 1 písm. a), c)
Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení
tohto uznesenia odvolací súd poukázal na procesné pochybenie, kedy sa časť hlavného pojednávania

dňa 06.09.2024 konala v neprítomnosti obhajcu obžalovaného, hoci sa jednalo o povinnú obhajobu,
čo je postup v rozpore s ustanovením § 252 ods. 4 Trestného poriadku. Preto odvolací súd nariadil
tunajšiemu súdu, aby v ďalšom konaní vytknuté pochybenie odstránil. Zároveň uložil súdu prvého
stupňa, aby sa zaoberal skutočnosťou, či v prípade, ak sa v miestnosti nachádzalo okno, ktoré sa dalootvoriť a cez ktoré sa dala uzamknutá miestnosť opustiť iným spôsobom, je možné toto vyhodnotiť
ako okolnosť, ktorá by bránila uznať obžalovaného za vinného zo žalovaného trestného činu. Rovnako
bude potrebné, aby sa prvostupňový súd vysporiadal s výpoveďou znalkyne PhDr. Kordovánovej, ktorá

síce uviedla, že krátkodobá a dlhodobá pamäť poškodenej sú slabé, avšak dokáže správne vnímať aj
interpretovať, nemá snahu javiť sa v lepšom svetle, popísané udalosti sa javia byť skutočne prežité,
nebadať u nej ovplyvnenie inou osobou a nemá snahu škodiť obžalovanému. Okrem toho odvolací
súdu uložil súdu prvého stupňa, aby sa zaoberal odvolacími námietkami prokurátora uvedenými v ním
podanom odvolaní a to najmä podstatou odvolacej námietky prokurátora spočívajúcou v poukázaní na

rozdiel medzi trestným činom pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 Trestného zákona a trestným
činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona.

Súdna hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.04.2025 doplnil dokazovanie výsluchom znalkyne C. H.
O., ktorá zotrvala na svojej predchádzajúcej výpovedi a na záveroch svojich znaleckých posudkov.
Znalkyňa bola následne oboznámená s obsahom výpovede znalkyne MUDr. Terézie Rosenbergerovej

z hlavného pojednávania zo dňa 02.08.2024, vo vzťahu ku ktorej uviedla, že u detí sa buď prejavuje
posttraumatická stresová porucha alebo sa regres zníži na nižšiu vývinovú úroveň, k čomu došlo aj
u poškodenej, čo je ekvivalentom prežitia traumy rovnajúci sa posttraumatickej stresovej poruche. Je
pravda, že poškodená sa na obžalovaného hnevala ale podľa znalkyne je to iba jedna časť toho,
ako to prežívala a nie je si istá, či sa psychiatri môžu vyjadrovať k prežívaniu. Vo vzťahu k použitým

testovým metódam a k ich vhodnosti vo vzťahu k marginalizovaným komunitám sa znalkyňa nevedela
vyjadriť z hľadiska tvorby slovenských noriem, ale tieto testy sa používajú na Slovensku u celého
obyvateľstva. Poškodená bola zaradená do špeciálnej základnej školy a teda museli byť u nej overované
kritéria potrebné na toto zaradenie, vrátane dosiahnutia mentálnej retardácia ľahkého stupňa, ku ktorým
záverom dospela u poškodenej aj ona.

Súd rovnako ako pred zrušením rozsudku, aj po doplnení dokazovania odmietol návrh obhajcu na
výsluch maloletej poškodenej, pretože tento návrh považuje za rozporný s ustanovením § 135 Trestného
poriadku. V osobe poškodenej možno jednoznačne vzhľadom na charakter skutku identifikovať osobu
(dieťa), ktorá by mala vypovedať o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek, nízky

intelekt, povahu a okolnosti spáchania skutku mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej duševnú integritu. Je
potrebné dať do pozornosti, že sa jedná o maloleté dievča, ktoré bolo viackrát hospitalizované na
psychiatrii a hoci jej zdravotný stav bol stabilizovaný, súd vychádza aj zo stanoviska znalkyne PhDr.
Kordovánovej, ktorá jednoznačne neodporučila jej výsluch práve z dôvodu, že sa snaží na tieto veci
zabudnúť. Navyše znalkyňa MUDr. Rosenbergerová na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená

je stále na obžalovaného nahnevaná, hoci z lekárskeho hľadiska pripustila, že poškodená je schopná
na hlavnom pojednávaní vypovedať. Jej schopnosť vypovedať však podľa názoru súdu nie je možné
zameniť za vhodnosť výsluchu a vzhľadom na vyššie uvedené jej výsluch súd nerealizoval a tento návrh
obhajcu odmietol.

Na strane druhej tiež odmietol aj návrh prokurátorky na čítanie zápisnice o výsluchu maloletej
poškodenej zo dňa 25.12.2023, nakoľko poškodená bola ako dieťa vypočúvaná v nočných hodinách
medzi 03.00 hod. a 04.00 hod. bez prítomnosti zákonného zástupcu a psychológa, ktorý by dohliadol
na jej výsluch, pričom táto nočná hodina výsluchu je nielen v rozpore s ustanovením § 135 Trestného
poriadku, pretože nezodpovedá požiadavkám ohľaduplnosti a podľa názoru súdu je aj v rozpore s

článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ku ktorému ako zmluvná strana pristúpila aj Slovenská
republika. Tento dôkaz je teda z pohľadu súdu nezákonný a ako taký bol súdom odmietnutý.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval
za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa

znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok
majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to,
aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení
primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval
všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý

vytvárajú.

Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú,ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré
sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.

Prokurátor v podanej obžalobe kládol obžalovanému za vinu spáchanie zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na chránenej osobe – dieťati,
teda aplikoval kvalifikovanú skutkovú podstatu uvedenú v § 183 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, kedy
konanie obžalovaného opísal v skutkovej vete obžaloby tak, ako je napokon uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku. Obžalovaný v priebehu trestného konania odmietal akékoľvek spáchanie skutku, a to už
v štádiu prípravného konania s tým, že pripustil vzťah, ktorý mal s poškodenou ako aj to, že poškodená
prespávala u neho v hospodárskej budove, ktorá slúžila ako dielňa a kotolňa, ale ako tvrdil, bola tam
dobrovoľne a on ju nikdy proti jej vôli v tejto miestnosti nezamkol. V priebehu prípravného konania sa
vjehovýpovediachmenilidefiníciejehovzťahukpoškodenej,kedyprivýsluchudňa27.12.2023pripustil,
že sa chcel s manželkou rozviesť a žiť s poškodenou, hoci pri výsluchu dňa 10.04.2024 už uviedol, že

mal potrebu poškodenú chrániť a tento vzťah mu nevyhovoval. Akokoľvek, obžalovaný stále zotrvávala
na tom, že poškodená nebola nikdy proti jej vôli v tejto hospodárskej budove zamknutá.

Skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou bol citový vzťah, ktorý neskôr mal aj intímny rozmer
vyplynula nielen z výpovedí obžalovaného a poškodenej, ale tento vzťah potvrdili aj všetci svedkovia,

ktorí boli s oboma aktérmi tohto vzťahu v kontakte a tiež vyplynul aj zo správy školy, ktorú navštevovala
poškodená ako aj z komunikácie na Instragrame medzi poškodenou a manželkou obžalovaného J. B..
Toto silné citové puto, najmä zo strany poškodenej k obžalovanému je možné bez pochyby definovať ako
dôvod, prečo chcela byť poškodená neustále v blízkosti obžalovaného. Vyplynul aj z oboch znaleckých
posudkov znalkýň C. O. a D. N., ktoré z odborného hľadiska definovali tento vzťah zaľúbenosťou

poškodenej k obžalovanému, čo napokon potvrdzovali vo svojich výpovediach aj matka a súrodenci
poškodenej, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí. Súd tento vzťah hodnotí z hľadiska existencie
motivácie, pre ktorú poškodená vyhľadávala spoločnosť obžalovaného a teda nie je pravda to, čo tvrdil
prokurátor v skutkovej vete obžaloby aj v podanom odvolaní, že by obžalovaný mal úmysel vybudovať
medzi ním a poškodenou silné citové puto a tento vzťah udržiavať len ako motiváciu na to, aby mohol

obmedzovať jej osobnú slobodu. Na takýto záver nikdy neexistoval už ani v prípravnom konaní žiaden
dôkaz a dôkaz, ktorý by svedčil o tomto závere prokurátora nebol vykonaný ani na hlavnom pojednávaní,
tedatototvrdenieprokurátorajetedaibavrovinešpekulácie.Právnerelevantnébudovanieaudržiavanie
citovaného puta totiž prichádza do úvahy len v súvislosti s motívom trestného činu, ako fakultatívnym
znakom skutkovej podstaty trestného činu, pretože prípadná citová manipulácia sama o sebe nie je

trestným činom. Takto v obžalobe formulovaná skutková okolnosť sa ani nikdy nestala, pretože nebol
vykonaný žiaden dôkaz o tom, že by obžalovaný úmyselne a v zlej vôli manipuloval s citmi poškodenej,
aby ju udržiaval vo svojej podriadenosti za účelom jej zamykania v hospodárskej budove, pretože iba
obmedzenie osobnej slobody zamknutím môže mať povahu žalovaného trestného činu, nie však citová
manipulácia. Hoci je zrejmé, že tento vzťah bol z dôvodu vekového rozdielu a rozdielnej vzdelanostnej

a sociálnej úrovne nevyvážený, a obžalovaný občas poškodenej prispel drobnou finančnou čiastkou na
malé nákupy, ktorá sa dá porovnať s vreckovým, nebolo preukázané, že samotný charakter tohto vzťahu
obžalovaný úmyselne využil vo svoj prospech, aby mohol obmedzovať osobnú slobodu poškodenej,
ako to tvrdí prokurátor v podanom odvolaní. Je tiež iba domnienkou obžaloby, na ktorej nemôže obstáť
výrok o vine, že obžalovaný zneužíval nízky intelekt poškodenej na to, aby ňou manipuloval v úmysle

na nej spáchať akýkoľvek trestný čin. Na toto tvrdenie tiež nebol vykonaný žiaden dôkaz. Nebol tiež
vykonaný žiaden dôkaz, že by obžalovaný úmyselne nadviazal tento vzťah, budoval ho a udržiaval
len preto, aby mohol obžalovanú zamknúť u seba v hospodárskej budove. To, že tak mohol konať
s motiváciou jeho sexuálneho uspokojenia (ako je tomu v mnohých iných vzťahoch staršieho muža
a mladšej ženy) však nie je trestné, pretože nebolo dokázané, že by poškodená nemala s obžalovaným

pohlavný styk dobrovoľne. Pokiaľ súd posudzuje otázku manipulácie, z výpovedí svedkov B., G. a D.
jednoznačne vyplynulo, že bola to práve poškodená, ktorá obžalovaného citovo vydierala, manipulovala
s ním ale aj s jeho manželkou a vyhrážala sa samovraždou, ak obžalovaný neurobí, čo chce ona.
To jednoznačne vyplynulo aj z komunikácie medzi poškodenou a manželkou obžalovaného J. B. na
Instragrame, kde je zrejmá snaha poškodenej nahradiť manželku obžalovaného v pozícii primárnej

partnerky spojená s vydieraním a vyhrážkami samovraždou. To potvrdil aj svedok G.. Aj to svedčí
v prospech názoru súdu, že nebolo preukazné, že sa stal skutok v časti motivácie obžalovaného citovo
si pripútať poškodenú, aby mohol obmedzovať jej osobnú slobodu. Je pravda, že toto nastavenie ich
nevyváženého vzťahu v prospech zrelšieho a dominantnejšieho obžalovaného zjavne „uľahčilo“ konanieobžalovaného, ale nebolo tomu tak v právne relevantnom zmysle, nakoľko úmysel musí pokrývať aj
tento motív trestného činu, k čomu musí byť vykonaný dôkaz, avšak taký vykonaný nebol. Len samotný
fakt vekovo a intelektuálne nevyváženého vzťahu ku konštatovanie trestno právne relevantnému motívu

spáchania úmyselného trestného činu nestačí ale musí existovať aj kauzálny nexus medzi konaním
páchateľa citovo si pripútať mladšiu a menej inteligentnú partnerku a spáchaním trestného činu, ktorej
obeťou by bola táto partnerka. A taký stav dokazovaním zistený nebol.

Rovnako nebolo preukázané ani skutkové tvrdenie prokurátora, že obžalovaný skrýval poškodenú pred

manželkou, čo vyvracia komunikácia poškodenej a manželky obžalovaného, ktorá o ich vzťahu, ako aj
o tom, že poškodená prespáva v hospodárskej budove vedela. Súd podobne ako aj v predchádzajú
časti odôvodnenia poukazuje na to, že zatajovanie vzťahu samo sebe nemá znaky žiadneho trestného
činu v zmysle Trestného zákona a táto skutková okolnosť tvrdená obžalobou nemá podľa presvedčenia
súdu žiaden vzťah ku skutkovej podstate žalovaného trestného činu. Navyše táto skutková okolnosť ani
nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Rovnako súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu je ako skutková

okolnosť, ktorou sa preukazujú znaky trestného činu uvádzané to, že obžalovaný bránil poškodenej,
aby si robila to, čo chce. Je potrebné uviesť, že v čase skutku mala poškodená 16 rokov a nielen
dieťa ale nikto si nemôže robiť čo chce. Ak mal prokurátor touto formuláciou na mysli, že poškodená
nemohla ísť kam chcela, ani jeden zo svedkov uvedenú skutočnosť nepopisoval a aj sama poškodená
uviedla, že riadne chodila do školy, obžalovaný ju vozil na nákupy do Prešov, dával jej peniaze,

zabezpečil je mobilný telefón s pripojením na internet a teda neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by svedčil
v prospech toho, že bola obmedzovaná jej slobodná vôľa, hoci súd opätovne zdôrazňuje, že obžaloba
je postavená na právnej kvalifikácii obmedzenia osobnej slobody, kedy má byť obmedzovaná slobodná
vôľa spočívajúca v slobodnom pohybe, čo je výrazne užšie poňatie toho, ako to prokurátor definoval –
„nemohla si robiť, čo chce“. Teda ani táto časť skutku nebola preukázaná a navyše nie je definičným

znakom skutkovej podstaty nielen žalovaného ale ani iného trestného činu uvedeného v Trestnom
zákone. Nemôže sa jednať o trestný čin obmedzovania osobnej slobody, ak sa poškodená mohla
slobodne pohybovať, ako to tvrdí prokurátor v podanom odvolaní. Obžalovaný nielenže nelimitoval
pohyb poškodenej v rámci vnútra hospodárskej budovy alebo nebol vykonaný žiaden dôkaz o tom, že
by tak robil aj pri jej pobyte mimo objekt (napr. jej pripútaním lanom, reťazou a pod.). Sám prokurátor

v odvolaní tvrdí, že z hľadiska intenzity konania obžalovaného, toto nemohlo naplniť znaky skutkovej
podstaty pozbavenia osobnej slobody, s čím súd súhlasí, nakoľko znaky trestného činu pozbavenia
osobnej slobody podľa § 182 Trestného zákona vykonaným dokazovaním nezistil. Ani prokurátorom
tvrdená intenzita konania obžalovaného uvedená v skutkovej vete obžaloby spáchania tohto trestného
činu nenaznačuje a v odvolaní prokurátor toto ani netvrdí.

Pretože skutkové okolnosti, na ktoré poukázal súd vyššie sú bezprostredne viazané na právnu
kvalifikáciu uvedenú v obžalobe, súd považuje za potrebné definovať skutkovú podstatu trestného činu
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Trestného konania, aby mohol následne definovať
tie skutkové okolnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil a vysloviť následne záver, či tieto skutkové

okolnosti boli preukázané alebo nie a ak áno, či majú charakter žalovaného trestného činu alebo iného
trestnéhočinuprizachovanítotožnýchznakov.Jepotrebnépritomvychádzaťztoho,žesamotnánevera,
ktorej sa obžalovaný dopustil, vzťah s veľkým vekovým a aj vzdelanostným a sociálnym rozdielom,
ktorý aj znalkyňa PhDr. Kordovánová definoval ako nevyvážený, nenapĺňa znaky žiadneho trestného
činu. Objektom žalovaného trestného činu je osobná slobody jednotlivca, teda definuje ochranu tohto

záujmu zužujúco, kedy právna úprava považuje za trestný len zásah do osobnej slobody a nie do
všeobecnej slobody jednotlivca tak, ako je zaručená Ústavou SR. Týmto ustanovením Trestného zákona
sa chráni osobná sloboda každého človeka, pričom objektívna stránka konania páchateľa spočíva
v tom, že páchateľ bráni užívať inému jeho slobodu pohybu po akúkoľvek, hoci aj krátku dobu, ak je
bránenie ťažko prekonateľné. Teda obmedzenie osobnej slobody, ak má naplniť znaky trestného činu

musí mať svoju trestnoprávnu „kvalitu“. Hoci dĺžka doby, po ktorú je sloboda pohybu obmedzená, nie je
z hľadiska trestnosti činu rozhodujúca, rozhodujúcim je vytvorenie tohto protiprávneho stavu páchateľom
v úmysle obmedziť osobnú slobodu iného. Ide teda o trváci trestný čin, ktorého vznik nastáva vytvorením
protiprávneho stavu a jeho udržiavaním /§ 122 ods. 12 Trestného zákona/, teda úmyselným konaním
páchateľa prejavujúcim vôľu obmedziť slobodu iného a tento stav trestnosti trvá dovtedy, kým nedôjde

k odstráneniu tohto protiprávneho stavu, k čomu už ale nemusí dôjsť výlučne z vôle páchateľa. Uvedený
trestnýčin,akoúmyselný,tedapredpokladá,žepáchateľbezoprávneniaobmedzíosobnúsloboduiného
svojím konaním, ktoré je vyjadrením jeho vôle tak urobiť, pričom táto jeho vôľa vyjadrená úmyselným
konaním musí smerovať k následku, teda k obmedzeniu osobnej slobody a teda aj tento následok musíbyť tiež vyjadrením úmyslu páchateľa a nemôže tak nastať omylom alebo náhodou. Ide teda o komisívny
trestný čin, ktorého spáchanie si vyžaduje aktívne, z hľadiska subjektívnej stránky aj úmyselné konanie
páchateľa smerujúce k obmedzeniu osobnej slobody iného a k udržiavaniu tohto stavu po určitú, hoc

aj krátku dobu. Na strane druhej, oproti vôli páchateľa obmedziť inému osobnú slobodu, stojí nesúhlas
poškodenéhostýmtoobmedzenímosobnejslobody,lebovopačnomprípadesanemôžejednaťotrestný
čin /§ 29 Trestného zákona/. Teda vôľa páchateľ obmedziť osobnú slobodu inému musí na strane druhej
„naraziť“ na vôľu poškodeného túto slobodu užívať, pričom páchateľ musí vytvoriť ťažko prekonateľnú
prekážku brániacu osobnej slobode. Nemôže sa teda jednať o prekážku, ktorá svojim charakterom

má len formálnu či symbolickú povahu (napr. zatvorenie dverí miestnosti kde je poškodený bez ich
uzamknutia, alebo zhasnutie svetla v miestnosti, kde sa nachádza poškodený a pod.).

V danej trestnej veci teda súd na základe vykonaných dôkazov vykonal ich vyhodnotenie v tom smere, či
obžalovaný A. B. úmyselne obmedzil osobnú slobodu poškodenej jej uzamknutím v prístavbe rodinného
domu, teda chcel obmedziť osobnú slobodu poškodenej tak, aby ju nemohla užívať alebo vedel, že

svojim konaním môže obmedziť jej osobnú slobodu a pre prípad, že to urobí, bol s tým uzrozumený.
Súd tiež ale musí z vykonaných dôkazov vyhodnocovať, či poškodená prejavila vôľu užívať osobnú
slobodu počas zamknutia buď tým, že nesúhlasila so zamknutím v miestnosti v čase, kedy k uzamknutiu
obžalovaným došlo, alebo v čase zamknutia s tým súhlasila ale so zamknutím nesúhlasila až následne
po uzamknutí a tento jej nesúhlas sa dostal do dispozičnej sféry obžalovaného a on napriek prejavu vôle

poškodenej nebyť zamknutá, jej odoprel odomknutie a teda bránil naďalej užívať jej osobnú slobodu.
Obžalovaný teda mohol naplniť znaky žalovaného trestného činu buď tak, že zamkol poškodenú bez jej
súhlasu, pričom tento nesúhlas poškodená vyjadrila obžalovanému už v čase zamykania alebo tak, že
ju zamkol v miestnosti s jej súhlasom, čím nedošlo na k naplneniu znakov trestného činu obmedzovania
osobnej slobody, ale v čase, kedy bola poškodená fakticky (nie právne relevantne) obmedzená na

osobnej slobode zamknutím v miestnosti s jej súhlasom, prejavila vôľu túto miestnosť opustiť a to dala
vedomie obžalovanému, napr. prostredníctvom telefonátu, sms alebo cez sociálne siete, a obžalovaný,
hoci o tejto vôli poškodenej vedel, túto jej vôľu nerešpektoval a prejavil úmysel ju tam naďalej držať
proti jej vôli (preto sa v prípade tohto trestného činu jedná o nepravý komisívny delikt). V tomto prípade
by k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.

1 Trestného zákona došlo v tomto okamihu, pretože vtedy by nastal protiprávny stav predpokladaný
Trestným zákonom.

Z vykonaného dokazovania, vrátane výpovedí matky poškodenej H. B. a jej súrodencov D. B. a E. B.
nevyplýva, že by im poškodená hovorila o tom, že by bola obžalovaným zamknutá alebo by im hovorila

o tom, že by sa k nej obžalovaný správal zle, že by ju bil, znásilňoval, ponižoval alebo jej odopieral
potravu. Z výpovedí z toho okruhu svedkov tiež vyplynulo, že bola to práve poškodená, ktorá kvôli
zaľúbenosti vyhľadávala prítomnosť obžalovaného a to aj proti vôli svojich rodičov, ktorí s týmto vzťahom
síce slovne nesúhlasili, ale napriek tomu, že poškodená mala iba pätnásť, resp. šestnásť rokov, jej
umožnili bývať u obžalovaného a nepodnikli žiadne kroky na nápravu tohto stavu, ktorý im, ako tvrdila

svedkyňa H. B., mal prekážať. Súd považuje za absurdné, ak užívanie liekov predpísaných psychiatrom
alebododržiavanieškolskejdochádzkypoškodenejbolokladenézavinuobžalovanému,navyšespájanú
strestnýmčinomobmedzovaniaosobnejslobody,hocirodičiamaloletejpoškodenejbolischopnívplnom
rozsahu vykonávať rodičovské práva a plniť rodičovské povinnosti a aj ich vykonávať a plniť mali, pretože
im v tom nič nebránilo, na čo ale rezignovali, a to všetko za situácie, že uvedené skutkové okolnosti

obžaloby vôbec nemajú žiaden dopad na obligatórne a ani fakultatívne znaky žalovaného trestného činu.
Vo vzťahu k argumentácii prokurátora v odvolaní, že sa súd nevysporiadal s otázkou zodpovednosti
obžalovaného za maloletú poškodenú, súd uvádza, že obžalovaný z právneho hľadiska nie je a ani
nebol jej zákonným zástupcom a z faktického hľadiska opakovane vyzýval rodičov maloletej, aby ju
zobrali domov, na čo oni nereagovali. Ak by ale súd pripustil, že obžalovaný mal toto oznámiť rodičom

alebo sociálnym pracovníkom a tak neurobil, opäť súd poukazuje na absenciu skutkovej podstaty
akéhokoľvek trestného činu, ktorú by obžalovaný týmto zanedbaním neexistujúcej zákonnej povinnosti
naplnil. Obžalovaný poškodenej nepodával alkohol, pohlavný styk s ňou bol dobrovoľný a vozil ju do
školy s cieľom zabezpečiť jej riadnu školskú dochádzku, hoci, ako opäť súd zdôrazňuje, nebol jej
zákonným zástupcom.

Druhým z okruhu svedkov boli svedkovia z prostredia domácnosti obžalovaného, a to J. B., C. G. a K.
D., pričom poslední dvaja menovaní videli poškodenú aj v priestoroch hospodárskej budovy a tiež boli
s ňou v kontakte. Ani jeden z menovaných svedkov nevypovedal o tom, že by poškodená bola zamykanáproti svojej vôli, pričom svedok G. uviedol, že poškodená bola v hospodárskej budove iba za prítomnosti
obžalovaného. Svedok D. síce pripustil, že obžalovaný poškodenú zamkol ale výslovne uviedol, že
poškodená s tým súhlasila, čo ako už súd vyššie právne uzavrel, nemohlo naplniť znaky trestného

činu obmedzovania osobnej slobody. Poškodená v žiadnom prípade nebola výživnou odkázaná na
obžalovaného a neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by svedčil pre skutkové tvrdenie prokurátora, že by
obžalovaný s poškodenou manipuloval tým, že jej kupoval veci len preto, aby ju potom mohol zamknúť.
Toto tvrdenie, podobne ako pohlavný styk obžalovaného a poškodenej, to že ju vozil do mesta alebo do
školynemápodľazáverusúdužiadensúvisstrestnosťoučinuanebolvykonaný(atoužanivprípravnom

konaní) žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že všetky tieto aktivity obžalovaného smerovali k tomu,
aby poškodenú proti jej vôli nalákal do hospodárskej budovy za účelom jej zamknutia. Na tento záver
neexistuje ani žiaden motív, pre ktorý by to obžalovaný robil (napr. sexuálne uspokojene z obmedzenia
jej osobnej slobody, zo žiarlivosti na poškodenú, zo zlosti, ktorú by k nej cítil a pod.) Toto tvrdenie
prokurátora je teda iba v rovine špekulácie, nemá žiadnu právnu a ani skutkovú oporu vo vykonanom
dokazovaní a teda v tejto časti skutkovej vety tiež nebolo preukázané, že by sa obžalovaný takého

konania dopúšťal preto, aby poškodenou manipuloval. Tým by súd pripustil, že akékoľvek kupovanie
vecí či jedla, napríklad z lásky alebo snahy o to, aby poškodená mala v hospodárskej budove pohodlie
je trestné, pretože môže mať teoreticky aj znaky manipulácie, čím by sa neprijateľne rozšírila trestná
zodpovednosť aj na konanie, ktoré nemá znaky žiadneho trestného činu (rovnako by sme mali stíhať
každého, kto si kúpi nôž za prípravu na trestný čin vraždy, hoci neexistuje žiaden dôkaz, že mal úmysel

vraždiť ale nôž chcel použiť v kuchyni na krájanie). Poškodená bola v tejto miestnosti zamykaná s jej
súhlasom viackrát a keby jej to nevyhovovalo, určite by sa opakovane k obžalovanému nevracala.
Rovnako ani jeden z týchto svedkov nevypovedá o tom, že by obžalovaný poškodenú bil, dával jej nejaké
lieky, ktoré neboli predpísané lekárom alebo že by ju ponižoval, prípadne jej vulgárne nadával. Napokon,
títo traja svedkovia podrobne opisovali nevyspytateľné správanie poškodenej voči obžalovanému, kedy

sa ho aj ona snažila manipulovať, vyhrážala sa samovraždou, ak nebude obžalovaný robiť, čo chce ona
a keď nebude s ňou, teda bola to práve poškodená, ktorá sa domáhala jeho prítomnosti, čo je správanie
absolútne vylučujúce spôsobovanie dlhodobého príkoria v podobe zamykania, bytia a vulgárnych
nadávok, o ktorých poškodená vypovedala, pretože je jeho opakom.

Súd považuje za potrebné v tomto smere poukázať aj na motív, ktorý by mohol obžalovaný mať na
to, aby obmedzoval pravidelne osobnú slobodu poškodenej proti jej vôli. V prvom rade, obžalovaný
uvedenú miestnosť, kde mala byť poškodená držaná proti jej vôli zariadil nábytkom tak, aby v nej mohla
poškodená prespávať a mala primerané pohodlie. Obžalovaný kúpil poškodenej mobilný telefón, ktorý,
ako vyplynulo zo správy telekomunikačného operátora, bol funkčný a poškodenou vo veľkej miere

využívaný nielen na komunikáciu s obžalovaným ale aj s jej matkou, sestrou E. a svedkom C. G. a to aj
v čase, kedy bola zamknutá. Poškodená mala zároveň v hospodárskej budove aj internetové pripojenie,
čo jej umožňovalo spojenie s vonkajším okolím prostredníctvom komunikačných sociálnych sietí (ako
na Vianoce 2023 so svedkom G.). Uvedené konanie je preto z pohľadu súdu v úplnom protiklade
s úmyslom obžalovaného poškodenú zamknúť proti jej vôli, pretože ak by obžalovaný tento úmysel

mal, určite by poškodenej neponechal telefón, aby si mohla zavolať pomoc. Ako uviedli svedkovia G.
a D., a napokon to potvrdila vo svojej výpovedi aj samotná poškodená, obžalovaný jej dával peniaze na
drobné nákupy a sám ju vozil do obchodného centra do Prešova alebo tam išla sama. Toto správanie
obžalovaného opäť vylučuje jeho úmysel brániť v užívaní osobnej slobody poškodenej, ktorá mala
takto dostatok príležitostí, ak by sa dialo to, čo je obžalovanému kladené za vinu, aby to oznámila

komukoľvek na ulici alebo išla sama na policajnú stanicu. Rovnako to platí aj pre školskú dochádzku,
ktorú poškodená plnila aj v mesiacoch október až december 2023, teda aj v čase, kedy mala prespávať
u obžalovaného, hoci to bolo s ťažkosťami a s neospravedlnenými hodinami, avšak bolo opäť vecou
rodičov, aby zasiahli a nemôže to byť kladené za vinu obžalovanému, a už vôbec nie v súvislosti
s naplnením znakov niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, vrátane žalovaného

trestného činu, ktorého znakom toto konanie nie je. Obžalovaný, a vyplýva to nielen zo správy školy
ale aj z výpovedí matky poškodenej H. B., vždy, keď mala poškodená ísť do školy, ju priviezol domov
do Ostrovian, aby mohla ísť do školy a bola to práve poškodená, ktorá zo školy utekala domov alebo
za obžalovaným počas vyučovania, pripadne si vymýšľala choroby, čo ale vôbec neindikuje zamykanie
proti jej vôli. Konanie obžalovaného kladenému obžalobou za vinu by nutne muselo mať mimoriadne

vážne následky na správaní sa poškodenej z hľadiska jej psychiky a je teda krajne nepravdepodobné,
aby poškodená napriek týmto závažným obmedzeniam jej slobody, ktoré možno v intenzite tvrdenej
obžalobou označiť za ťažké príkorie, naďalej navštevovala domácnosť obžalovaného a dožadovala sa
jeho prítomnosti, ako to vyplýva z komunikácie cez Instragram so J. B. ale aj z výpovedí všetkýchuž uvedených svedkov. Súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené správanie je v kontraindikácii s konaním,
ktoré sa mal podľa obžaloby dopustiť a navyše z vykonaného dokazovania úplne absentuje akýkoľvek
motívnaobmedzovanieosobnejslobodypoškodenej.Právetietozáverysúduvyplývajúcezvykonaných

dôkazov umožňujú urobiť záver súdu o nedôveryhodnosti výpovede poškodenej voči obžalovanému,
ako to súd uvedie nižšie.

Jediným dôkazom, ktorý svedčí o tom, že poškodená bola zamknutá obžalovaným proti jej vôli, je
výpoveď samotnej poškodenej, ktorá uvádzala, že obžalovaný ju stále zamykal, bil ale tiež uviedla, že

keď tam bol obžalovaný s ňou, hrala sa mobile, robila si domáce úlohy, zametala a podobne. Tiež mal
vybrať kľučky z okien, aby nemohla cez ne utiecť. Zároveň ale potvrdila, že chodila aj do Novumu a tiež,
že ju obžalovaný vozil do školy. Tiež vypovedala, že keď prišla zo školy domov, napísala mu, aby pre
ňu prišiel, čo on aj urobil a zobral ju k nemu domov. Dôležitou časťou je aj jej vyjadrenie vo výpovedi,
že keď ju obžalovaný zamkol a ona chcela ísť von, zavolala mu a on ju pustil. Práve toto vyjadrenie
poškodenej, ako súd vyššie uviedol, nenapĺňa znaky žalovaného trestného činu. Len ak by obžalovaný

odmietol poškodenú pustiť, keď ho o to poprosila, vtedy by nastal okamih vzniku jeho trestnosti.

Súd zdôrazňuje, že aj jediná výpoveď môže postačovať na uznanie vinu obžalovaného, najmä, ak sa
jedná o priamy dôkaz, ktorým svedectvo poškodenej je. Avšak za situácie, že tento dôkaz je jediným a je
v rozpore s inými dôkazmi, alebo iné dôkazy, a to aj nepriame jej svedectvo nepotvrdzujú, je v procese

hodnotenia tohto dôkazu povinnosťou súdu pristupovať k nemu mimoriadne starostlivo, najmä, ak sa
jedná o relatívne neopakovateľný dôkaz. Súd tiež zdôrazňuje, že aj v prípade výpovede maloletého
dieťaťa môže tento dôkaz byť relevantný a nemôže by automaticky odmietnutý len preto, že výpoveď
podalo 16 ročné dievča s podpriemernou inteligenciou a pamäťovými schopnosťami. Je potrebné na
strane druhej ale práve vzhľadom na uvedené okolnosti vyhodnocovať tento dôkaz zvlášť starostlivo

a v kontexte iných dôkazov.

Predovšetkým je potrebné zhodnotiť osobu poškodenej, kedy jej matka vypovedala, že poškodená bola
tvrdohlavá a robila si, čo si zmyslela a veľakrát sa vyhrážala, že sa zabije, keď nebude po jej. Aj jej
sestra E. B. uviedla, že poškodená si často vymýšľala a klamala, bola agresívna, nepočúvala a robila

si svoje. Je potrebné zdôrazniť, že tieto dve svedkyne, vzhľadom na ich vzťah k poškodenej nemajú
motiváciu obžalovanému pomáhať účelovými výpoveďami v jeho prospech. Napokon, z hľadiska jej
správania rovnako poškodenú charakterizovali aj svedkovia B., G. a D., ktorí sami uviedli, že poškodená
bola nevyspytateľná a robila si čo chcela, a bol to práve obžalovaný, kto ju hľadal, ak utiekla z domu
a komu na nej záležalo. Z psychologického hľadiska poškodenú charakterizovala aj znalkyňa PhDr.

Kordovánová, ktorá uviedla jej dominantnú povahu, poškodená si rada robila veci po svojom, robila
vlastné rozhodnutia a aj sa nimi riadila. U poškodenej podľa znalkyne badať výkyvy nálad, vzdorovanie,
výbušnosť, pubertálny egocentrizmus. V náročných situáciách je možné u nej očakávať maladaptívne
a neadekvátne reakcie. O jej účelovom správaní a vydieraní samovraždou vypovedala aj znalkyňa
MUDr. Rosenbergerová, ktorá u poškodenej nezistila žiadne prejavy posttraumatickej stresovej poruchy.

V minulosti bola hospitalizovaná pre afektívny raptus a vyhrážky samovraždou ale jej stav sa rýchlo
zlepšil, čo podľa znalkyne svedčilo o účelovosti jej konania. Ako tiež znalkyňa uviedla, poškodená
bola aj v čase jej vyšetrenia znalkyňou nahnevaná na obžalovaného, že sa nerozviedol. Pri takejto
osobnosti poškodenej súd nemôže považovať jej výpoveď za natoľko dôveryhodnú, aby mohla byť
jediným usvedčujúcim dôkazom svedčiacim o vine obžalovaného. Naopak, je nutné brať do úvahy

hnev na obžalovaného za nenaplnené očakávania, že sa mala stať jeho výlučnou partnerkou, kedy
mal obžalovaný podľa jej predstáv opustiť manželku a tri deti a ona by bývala v rodinnom dome
s obžalovaným, čím by sa samozrejme výrazne zlepšila jej sociálna situácia a tiež spoločenský status
posunom z pozície milenky na pozíciu plnohodnotnej partnerky, čo je nutné považovať za zištný motív jej
vzťahusobžalovanýmadôvodvznikuhnevunaneho,aktietoočakávanianebolinaplnené.Nepochybne

jenutnébraťajakosilnýmotívpreúčelovúvýpoveďvneprospechobžalovanéhoajžiarlivosťpoškodenej
na manželku obžalovaného, ktorá sa, ako to vyplýva z výpovede svedkyne B. a aj z ich vzájomnej
elektronickej komunikácie, odmietala obžalovaného vzdať. Aj svedok G. vypovedal, že poškodená
chcela, aby obžalovaný opustil svoje deti a ženu a vynucovala si to všetkými prostriedkami. Znalkyňa D.
N. uviedla, že poškodená ako traumu vnímala až situáciu, kedy jej obžalovaný sľúbil, že sa rozvedie, ale

neurobil tak. To je veľmi nahnevalo a preto podala trestné oznámenie, pričom ten hnev na obžalovaného
bol u nej prítomný ešte aj počas jej vyšetrenia. Je u nej nutné medikamentózne zvládať patologickú
irritabilitu, impulzivitu a poruchové správanie pri nevyrovnanom osobnostnom vývine. Teda aj znalecké
posudky svedčia v neprospech dôveryhodnosti výpovede poškodenej z odborného hľadiska. Napokontoto manipulatívne správanie uplatňovala aj v škole, čo vyplýva zo správy školy, ktorú navštevovala.
Všetky tieto osobnostné a povahové črty poškodenej, jej intelekt a motivácia konať v neprospech
obžalovaného v snahe sa mu pomstiť za nenaplnené očakávania nedávajú súdu priestor na to,

aby mohol vysloviť vinu obžalovaného len na základe tejto jedinej výpovede poškodenej, najmä ak
o zamykaní proti vôli poškodenej nevypovedá nikto zo svedkov a nevyplýva ani zo žiadneho iného
dôkazu. Tá istá motivácia poškodenej bola aj dňa 24.12.2023, kedy volala na tiesňovú linku 112 s tým,
že je protiprávne zamknutá a následne o protiprávnom zamknutí povedala aj zasahujúcim policajtom.
Svedok G. ohľadom udalosti zo dňa 24.12.2023 pred tým, ako poškodená zavolala políciu vypovedal,

že poškodená chcela byť primárne s obžalovaným a nesťažovala sa mu, že je zamknutá proti svojej
vôli ale na to, že obžalovaný k nej na Štedrý deň neprišiel, hoci jej to sľúbil. Bola to poškodená,
ktorá sa vyhrážala podpálením hospodárskej budovy a podrezaním sa, ak obžalovaný nepríde ale ani
svedok G. nepotvrdil, že poškodená obžalovanému na Štedrý večer povedala, aby ju prišiel otvoriť
a on by to odmietol, čím by až vtedy naplnil znaky žalovaného trestného činu. Aj zasahujúci policajti
vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že po príchode na miesto bol pokoj, teda nepočuli buchot

ani krik, o ktorom vypovedala iba poškodená. Súd len dodáva, že na rozdiel od obžalovaného má za
to, že v ten večer boli dvere do hospodárskej budovy, za ktorými bola poškodená, zamknuté, čo vo
svojich výpovediach potvrdili obaja zasahujúci policajti, kedy obžalovaný tieto dvere pred nimi odomykal.
Uvedené ale nič nemení na tom, že nebolo preukázané, že v čase, kedy ju obžalovaný toho večera po
príchode z Ostrovian zamykal alebo neskôr, kedy už bola poškodená zamknutá, obžalovaný tak konal

proti jej vôli alebo ju odmietol otvoriť, hoci sa toho dožadovala. Na fotografií č. 19 z ohliadky miesta
činu je tiež vidno, že okno v miestnosti, kde bola poškodená zamknutá, má kľučku. Tento dôkaz teda
nepotvrdzuje ďalšie tvrdenie poškodenej, že obžalovaný vybral kľučky z okien, aby nemohla utiecť.
Práve možnosť opustenia miestnosti útekom nespĺňa predpoklad existencie vážnej prekážky, ktorá by
bránila v užívaní osobnej slobody poškodenej a ktorú by vytvoril obžalovaný, ako to už uviedol súd vyššie

pri rozbore tohto trestného činu. Svedok D. uviedol, že poškodená aj v minulosti používala okno ako
únik z miestnosti, ak sa jej nechcelo čakať na obžalovaného, kým príde z práce. Pokiaľ sa jedná o okno
v miestnosti, súd sa stotožňuje s argumentáciou prokurátora v jeho odvolaní o tom, že okno samo o sebe
nezbavuje páchateľa trestno právnej zodpovednosti. Súd v danom prípade poukazuje na okno len z toho
pohľadu, že poškodená mala po celý čas kedykoľvek možnosť úniku a toto okno na to aj používala, ak

považovala po potrebné priestor opustiť a ísť za obžalovaným. Teda existenciu okna je potrebné vnímať
nie ako prekážku ale ako spôsob opustenia miestnosti podobne ako sú napríklad odomknuté dvere.

O snahe poškodenej zveličiť konanie obžalovaného svedčí aj obsah jej telefonátu na tiesňovú linku,
kde prvýkrát uviedla, že obžalovaný jej mal dávať nejaké lieky, čo predtým a ani potom nespomínala.

Tiež uviedla, že obžalovaný len išiel odniesť auto, ale už sa nevrátil, čo opäť nezodpovedá vykonaným
dôkazom, že obžalovaný ju v ten večer s jej súhlasom zamkol a išiel sláviť Vianoce do domu s rodinou
a ale potom sa mu vybil mobilný telefón a tak nevedel o tom, že poškodená chce odísť preč. Svedok
G. pri telefonáte na tiesňovú linku povedal, že poškodená tam je zamknutá ale prikázala mu volať
políciu lebo je tam sama a je jej smutno. Teda nie preto, že ju obžalovaný proti jej vôli zamkol alebo

že by ju odmietol pustiť von. Súd po prehratí obrazovo zvukového záznamu z výpovede poškodenej
zo dňa 26.12.2024 sa nemohol stotožniť s tvrdením znalkyne PhDr. Kordovánovej, že počas výpovede
bol prítomný primeraný emočný doprovod. Poškodená sa počas výsluchu správala pokojne, hoci
vypovedala o údajnom protiprávnom a intenzívnom zamykaní a na otázky odpovedala vyhýbavo, hoci
tieto boli jednoduché a zodpovedali jej intelektu. Nebadať na poškodenej žiadne známky stresu, strachu,

traumy alebo emočných reakcií na vzniknutú situáciu. Je tiež otázne, v akom skutočnom duševnom
stave bola poškodená pri tomto výsluchu, keďže už dňa 28.12.2023 bola hospitalizovaná na psychiatrii
a o vážnosti jej stavu svedčí aj fakt, že jej hospitalizácia trvala až do 10.04.2024, pričom dovtedy nebola
schopná žiadnych vyšetrovacích úkonov.

Vzhľadom na to, že sa obžaloba v skutku opierala o rôzne viac alebo menej právne relevantné
skutočnosti, považuje súd za potrebné poukázať na vzťah medzi morálkou a trestnosťou činu, ktorý
je definovaný tým, že všetky trestné činy sú z hľadiska širšej morálky s ňou v rozpore, lebo zasahujú
záujem, ktorý štát pokladá za dôležitý, ale nie každé konanie, ako napríklad nevera, prípadne
nevyrovnaný vzťah, citové vydieranie a citová manipulácia, hoc, ako nemorálne, nie je samo o sebe

trestné. Súd zdôrazňuje, že podľa § 8 Trestného zákona je trestným činom protiprávny čin, ktorého
znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon neustanovuje inak. Posúdenie charakteru
obžalovaného a subjektívne hodnotenie jeho počínania z hľadiska morálky nemôže byť dôvodom na
rozhodnutie o vine alebo nevine za trestný čin, lebo tá môže byť vyslovená len na základe dôkazova faktov z nich vyplývajúcich a nie na základe subjektívnych názorov o morálke obžalovaného zo strany
súdu, prokuratúry, verejnosti alebo kohokoľvek iného.

Pokiaľ sa jedná o niektoré z odvolacích námietok prokurátora, s ktorými sa má súd v zmysle pokynu
odvolacieho súdu v novom rozhodnutí vysporiadať, súd uvádza, že aj z výpovede znalkyne PhDr.
Kordovánovej vyplýva spôsobilosť poškodenej opísať skutkový dej. Ak je teda intelekt poškodenej
postačujúci podľa prokurátora na usvedčenie obžalovaného, musí byť postačujúci na to, aby mohla
vyjadriť svoj nesúhlas so zamknutím a obmedzením osobnej slobody, čo dokážu aj oveľa mladšie

osoby. Je potrebné povedať, že poškodená mala v tom čase 16 rokov a ukončila povinnú školskú
dochádzku, teda jej spôsobilosť vyjadriť nespokojnosť s prípadným zamknutím je podľa presvedčenia
súdu daná jej intelektom a vekom na to primeraným. Používala mobilný telefón a dokázala zavolať
pomoc, ak to už považovala za potrebné, lebo obžalovaný nesplnil svoj sľub a neprišiel na Štedrý
večer za ňou. Spôsobilosť komunikácie poškodenej, o ktorej vypovedajú iné osoby, a ako je zachytená
na videozázname, nemôžu spochybňovať jej spôsobilosť prejaviť vôľu byť zamknutá alebo všeobecne

aj byť vo vzťahu s obžalovaným, ak by jej nevyhovoval (rovnako ako iní rovesníci v jej veku). Súd
nesúhlasí so závermi znalkyne PhDr. Kordovánovej, že poškodená nemala snahu obžalovanému škodiť,
pretože je prítomný silný motív pomsty a hnevu na obžalovaného vyplývajúci z neuspokojenia jej
nárokov na charakter vzťahu s obžalovaným, žiarlivosť na manželku obžalovaného a jeho rodinu
a nespokojnosť s rolou milenky. To všetko sú silné motivačné činitele, ktoré aj zo psychologického

hľadiska musia znižovať špecifickú vierohodnosť svedka a ktoré podľa presvedčenia súdu znalkyňa
dostatočne nezohľadnila. Súd zdôrazňuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktorý treba
vyhodnocovať v kontexte iných dôkazov a nemôže byť nekriticky súdom preberaný, lebo inak by to
znamenalo nielen rezignáciu súdu na proces dokazovania ale aj zákonom nepredpokladanú preferenciu
jedného dôkazu (znaleckého posudku) pred inými dôkazmi. Zlý psychický stav poškodenej nebol

znalkyňou PhDr. Kordovánovou definovaný prioritne zamykaním ale celkovým neuspokojivým vzťahom
s obžalovaným. V prospech výpovede obžalovaného svedčia výpovede ostatných svedkov a preto
z tohto dôvodu aj takto vyhodnocoval túto obranu obžalovaného. Naopak, tvrdenie poškodenej v jej
výpovedi zo dňa 26.12.2023 zostalo v procese dokazovania osamotené. Sám prokurátor v odvolaní
uvádza, že poškodená políciu volala, že mala na obžalovaného „nervy“. A práve to bolo nielen motívom

na zavolanie polície na Štedrý večer ale aj na jej neskoršiu výpoveď v neprospech obžalovaného,
kedy stav hnevu voči obžalovanému pretrvával aj pri jej neskoršej hospitalizácii. To, že poškodená
bola na obžalovaného citovo naviazaná a obžalovaný mal s ňou intímny styk nie je trestné a je len
domnienkou prokurátora vyslovenou bez dôkazov, že túto citovú naviazanosť obžalovaný umelo vytvoril,
abyuspokojovalsvojesexuálnepotreby.Akbytomuajbolo,niejezrejmé,akototresto- právnesúvisíso

žalovaným trestným činom. Vo vzťahu k námietkam obhajoby vo vzťahu k použiteľnosti a validite metód
použitých znalkyňou PhDr. Kordovánovou súd uvádza, že znalkyňa obhájila použitie metód pri vyšetrení
používaných v podmienkach SR a nie je úlohou súdu posudzovať z odborného hľadiska ich správnosť,
lebo to môže byť opäť iba predmetom znaleckého skúmania formou kontrolného znaleckého posudku.
Je potrebné zdôrazniť, že závery znaleckého posudku z odboru Psychológie majú charakter iba jedného

z dôkazov, sú vyhodnocované v kontexte iných dôkazov, nad ktorými nemajú prednosť a nemôžu sami
o sebe založiť výrok o vine a treste.

Preto na základe takto vykonaného dokazovania, zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo ale zároveň v ich
vzájomnej súvislosti neostávalo súdu nič iné, len oslobodiť obžalovaného spod obžaloby prokurátorky,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý sa obžalovanému v obžalobe kládol za vinu. Nebolo
totiž preukázané ani jedno zo skutkových tvrdení obžaloby, ktoré by mali právne relevantný základ.

Pretože poškodená si prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne náhradu škody neuplatnila, súd
o škode týmto rozsudkom nerozhodoval.

Poučenie:

2 4T/23/2024

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenierozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného

v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.