Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 26Sas/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101203
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0723101203.3

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti, so sídlom Račianska č. 71 81311
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-
d-17103/14-2022 zo dňa 13.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd podanie žalobkyne zo dňa 29.10.2023 o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.10.2023, postúpenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici Najvyšším
správnym súdom Slovenskej republiky dňa 09.05.2024, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia (ďalej „GR

ZVJS“) č. GR ZVJS-d-17103/14-2023 zo dňa 13.09.2023 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým GR
ZVJS zastavilo konanie o žiadosti žalobkyne zo dňa 18.08.2022 o priznanie vdovského výsluhového
dôchodku za aplikácie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“), z dôvodu, že vo veci začal konať iný príslušný správny
orgán dňa 13.04.2023.

2. Správny súd v rámci skúmania existencie a danosti podmienok správneho súdneho konania po
preskúmaní žaloby zistil, že žalobkyňa nesprávne označila žalovaného, t. j. orgán verejnej správy
voči ktorému sa žalobkyňa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v oblasti
verejnej správy, keď z obsahu žaloby vyplynulo, že žalobkyňa ako žalovaného označila Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré však nie je orgánom verejnej správy, ktorý vydal žalobou
napadnuté rozhodnutie č. GR ZVJS-d-17103/14-2023 zo dňa 13.09.2023.

3. Správny súd uznesením sp. zn. 26Sas/13/2024 zo dňa 30.10.2024 žalobkyňu podľa § 59 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia doplnila svoju žalobu o presné označenie žalovaného. V odôvodnení uznesenia uviedol,
že žalobkyňa nesprávne označila žalovaného, t. j. orgán verejnej správy voči ktorému sa žalobkyňa
domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy a pre ďalšie
konanie je nutné, aby žalobkyňa správne označila žalovaného, nakoľko z obsahu žaloby vyplýva, že

žalobkyňa ako žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré však nie je
orgánom verejnej správy, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie GR ZVJS-d-17103/14-2023 zo
dňa 13.09.2023. Žalobkyňu správny súd poučil, že uvedený nedostatok odstráni tak, že správne označí
žalovaného (t. j. orgán verejnej správy, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie) v súlade s § 180
ods. 1 SSP, a to jeho názvom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené. Zároveň žalobkyňu podľa
§ 59 ods. 3 SSP poučil, že ak v lehote určenej správnym súdom svoje podanie nedoplní alebo neopraví,

správny súd jej podanie odmietne uznesením v prípade, ak pre uvedený nedostatok nebude možné v
konaní pokračovať.4. V podaní zo dňa 17.11.2024 žalobkyňa v reakcii na uznesenie správneho súdu sp. zn. 26Sas/13/2024
zo dňa 30.10.2024 uviedla, že za žalovaného označuje Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom
Račianska č. 71, 813 11 Bratislava. Poukázala na znenie § 6 ods. 1, ods. 2 písm. c) a § 199 ods.

1 písm. h) SSP a na to, že príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva spravodlivosti
SR je Generálne riaditeľstvo ZVJS, pričom Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán verejnej správy
a ani minister nemajú zo zákona splnomocnenie konať a rozhodovať o právach a zákonom chránených
nárokoch, na ktoré vznikol zákonný nárok. Ďalej poukázala na znenie § 180 ods. 1 SSP a § 84 ods.
4 písm. a) zákona č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Zdôraznila, že skutočnosť, že v danej veci je žalovaným Ministerstvo spravodlivosti
SR potvrdzuje aj právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v uznesení sp. zn.
7Sžsk/54/2019 zo dňa 25.09.2019. Žalobkyňa na záver uviedla, že z uvedených dôvodov v správnej
žalobe ako žalovaného v súlade so zákonom označila Ministerstvo spravodlivosti SR.
5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 55 ods. 3 SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
7. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

8. Podľa § 202 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť:
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,

d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,
e) opísanie rozhodujúcich skutočností,
f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,
g) žalobný návrh.
9. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
10. Podľa § 59 ods. 1 a 2 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka
a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve
toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. V uznesení podľa

odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo
opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
11. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,
správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

12. V zmysle § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach správny súd
posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj
bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle § 57 SSP alebo osobitné
náležitosti správnej žaloby podľa § 202 ods. 1 SSP. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké
rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané.

13. Správny súd po preskúmaní obsahu podania žalobkyne zo dňa 29.10.2023 posúdil toto podanie
ako správnu žalobu v sociálnych veciach a zistil, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-17103/14-2023 zo dňa 13.09.2023, ktorým GR ZVJS zastavilo
konanie o žiadosti žalobkyne zo dňa 18.08.2022 o priznanie vdovského výsluhového dôchodku za
aplikácie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 30 ods. 1 písm. f) Správneho poriadku, z dôvodu, že vo veci
začal konať iný príslušný správny orgán dňa 13.04.2023. Proti rozhodnutiu o zastavení konania z tohto
dôvodu osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok (§ 30 ods. 2 Správneho poriadku), preto
ide o jednostupňové administratívne konanie a prípadné podanie riadneho opravného prostriedku je pre
nadobudnutie právoplatnosti vydaného rozhodnutia právne irelevantné. V danom prípade je predmetom

súdneho prieskumu jednostupňové rozhodnutie vydané Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej
a justičnej stráže - útvar sociálneho zabezpečenia č. GR ZVJS-d-17103/14-2023 zo dňa 13.09.2023,
pričom v tomto prípade je žalovaným subjektom ten orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, tedaGenerálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (§ 180 ods. 1 druhá veta
SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
14. Správny súd po preskúmaní žaloby žalobkyne zistil, že žalobkyňa nesprávne označila žalovaného,

teda orgán verejnej správy, voči ktorému sa domáha ochrany svojich práv a právom chránených
záujmov v oblasti verejnej správy, keď za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré
však nie je orgánom verejnej správy, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. GR ZVJS-
d-17103/14-2023 zo dňa 13.09.2023, keďže toto bolo vydané Generálnym riaditeľstvo Zboru väzenskej
a justičnej stráže. Uznesením sp. zn. 26Sas/13/2024 zo dňa 30.10.2024 správny súd z dôvodu rozporu

medzi označením žalovaného a žalobou napadnutého rozhodnutia preto žalobkyňu v súlade s §
180 ods. 1 SSP vyzval, aby správne označila žalovaného, teda orgán verejnej správy, ktorý vydal
žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré podlieha súdnemu prieskumu, pretože označenie rozhodnutia,
ktoré žalobkyňa žiadala preskúmať, musí korešpondovať s označením žalovaného. Žalobkyňa napriek
poučeniu správneho súdu o tom, že za žalovaného má byť v predmetnej veci označený orgán verejnej
správy, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, teda Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej

stráže vo svojom podaní zo dňa 17.11.2024 zotrvala na tom, že žalovaným orgánom je Ministerstvo
spravodlivosti SR. V tomto konkrétnom prípade je tak označenie základných náležitostí správnej žaloby
v sociálnych veci spočívajúcich v označení žalovaného a žalobou napadnutého rozhodnutia správnemu
súdu z podaní žalobkyne zrejmé, avšak je žalobkyňou opakovane uvádzané v takom rozpore, že
nie je možné ďalej pokračovať v konaní, keďže napadnuté rozhodnutie označené žalobkyňou nebolo

vydané ňou označeným žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa odmieta neformálne nazeranie súdu na náležitosti
správnej žaloby ohľadom označenia žalovaného a výslovne a jasne prejavila svoju vôľu tak, že trvá na
označení žalovaného,ktorý nevydal žalobounapadnutérozhodnutiepodliehajúcesúdnemuprieskumu,
správny súd proti vôli žalobkyne za žalovaného nemôže označiť iný orgán verejnej správy, preto je
možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie je možné meritórne vec prejednať. Úlohou

správneho súdu ani v prípade správnej žaloby podanej fyzickou osobou v sociálnych veciach totiž nie je
presviedčať žalobkyňu o mylnosti jej právneho názoru dovtedy, kým žalobkyňa správnu žalobu nedoplní
tak, aby bolo o nej možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím (uznesenie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ssk 5/2022 zo dňa 30.03.2022).
15. Pokiaľ žalobkyňa výslovne v správnej žalobe uviedla ako žalovaného iný orgán verejnej správy ako

ten, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie (t. j. Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej
stráže), správny súd to vzhľadom na vyššie uvedené vychádzajúc zo znenia § 180 ods. 1 SSP vyhodnotil
ako nesprávne a zmätočné označenie. Táto skutočnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok
procesnej podmienky konania, spočívajúci v nezrozumiteľnosti podanej žaloby, preto správny súd
nemal inú možnosť, ako žalobu odmietnuť podľa § 59 ods. 3 SSP, nakoľko v konaní pre tento

nedostatok správnej žaloby nebolo možné pokračovať.
16. Nad rámec uvedeného správny súd uvádza, že nespochybňuje žalobkyňou prezentovaný záver
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/54/2019 zo dňa 25.09.2019, tento sa však týka
inej procesnej situácie ako v predmetnej veci (predmetom súdneho prieskumu bolo druhostupňové
rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR) a zároveň poukazuje na to, že v prípade označenia

správneho orgánu v postavení žalovaného nemá byť žalovaným minister, ale samotné Ministerstvo
spravodlivosti SR.
17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko správna žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

P o u č e n i e : Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3, 4 SSP a
contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v

lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.