Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/117/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217220355
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1217220355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov

JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobkyne: K.W. J., nar. 01.04.1975, bytom
Bratislava, Hradská č. 110, zastúpenej Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova č. 20, proti žalovanému: BYTOKOMPLET, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Kamenárska č. 18, IČO: 35 698 845, zastúpenému JUDr. Rudolfom Mičietom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Medzilaborecká č. 21, o peňažné plnenie, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 24. marca 2023 č. k. B2-67C/89/2017-574, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e;

vo výroku III. z r u š u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie pre neunesenie bremena tvrdenia
i dôkazného bremena v otázke nesprávnosti vyúčtovania plnení, poskytovaných s užívaním bytu za
roky 2014 a 2015 ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa uplatňovala vrátenie tvrdeného
preplatku vo výške 1.110,41 a 312,67 € (výrok I.). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu (výrok II.). Vo výroku III. rozhodol o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vrátenia preplatkov, teda vydania bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 OZ na základe vlastného vyúčtovania, na základe ktorého nesprávnosť
vyúčtovaní, vyhotovených správcom, nepreukázala. Vlastníkovi bytu prislúcha právo reklamovať
správcom vyhotovené vyúčtovanie, nie ho sám vyhotovovať. Zo žaloby a ani z jej doplnenia nevyplýva,
ako žalobkyňa dospela k jednotlivým položkám na č. l. 19 a č. l. 31, povinnosť platiť poistné, odmenu

správcovi a zástupcovi vlastníkov vyplýva z bytového zákona i zo zálohového predpisu z 1.8.2011
(pôvodný správca). Slovenská obchodná inšpekcia i Daňový úrad Bratislava na základe podnetov
žalobkyne preverovali činnosť žalovaného správcu so záverom v prospech; žalovaný vo vyúčtovaniach
zohľadnil všetky žalobkyňou uskutočnené zálohové platby, ktoré žalobkyňa pravidelne uhrádzala.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdila, že súd v odôvodnení rozhodnutia vyslovil svoj záver, ale

nevyložil úvahy, ktoré ho k tomuto záveru viedli a nevyporiadal sa s jej relevantnou argumentáciou. V
tomto kontexte súd neobjasnil, prečo neakceptoval preplatky 983,09 a 239,22 €. Namietla postup súdu,
ktorývyvodzovalopodstatnenosťpoložiekakoodmenasprávcu,odmenazástupcuvlastníkovapoistnéz
výpočtového listu za r. 2011. Tvrdila, že v spotrebiteľskom spore mal súd vykonať dôkazy, ktoré nemohlazabezpečiť, ktoré mali preukázať nesprávnosť vedenia účtovníctva žalobcom a nevedenie preddavkov
vlastníkov bytov v r. 2014 a 2015 na účtoch domu. Namietla, že absentuje odôvodnenie ich nevykonania
ako aj aktívna činnosť súdu, ktorý mal podľa § 295 CSP možnosť v spotrebiteľskom spore vykonať i

žalobkyňou ako spotrebiteľkou nenavrhnuté dokazovanie. Objasňovala, z akých konkrétnych položiek
pozostáva ňou tvrdený preplatok za rok 2014 a za rok 2015.

4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobu považoval za šikanóznu,
keď samotná žaloba aj dôvody odvolania sú formulované veľmi všeobecne, nedá sa na ne reagovať,

žalobkyňa doposiaľ nešpecifikovala uplatnených súm. Poukázal na množstvo sporov medzi stranami
v rôznej procesnej pozícií, keď okrem žalobkyne iní vlastníci bytov vyúčtovania nespochybňujú.
Žalobkyňou spracované tabuľky sú založené na vyfabulovanej metodike.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

6. Súd prvej inštancie v spotrebiteľskom spore, v ktorom žalobkyňa ako vlastníčka bytu v bytovom dome
v správe žalovaného (od 1. 1. 2015) uplatňuje vrátenie preplatkov na preddavkoch za plnenia spojené s
užívaním bytu za roky 2014 a 2015, vykonal podľa názoru odvolacieho súdu dokazovanie v dostatočnom
rozsahu a dospel k správnemu záveru o tom, že žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné

bremeno o tom, že žalovaný vykonal vyúčtovania v roku 2014 a 2015 nesprávne, v dôsledku čoho jej
patria preplatky v žalovanom rozsahu. Tieto svoje závery aj dostačujúcim spôsobom odôvodnil.

7. Žalobkyňa v pomerne nezrozumiteľných podaniach i po čiastočne kasačnom rozhodnutí odvolacieho
súdu (rozsudok zo dňa 31. mája 2021 č. k. 5Co/294/18-175) napriek výzvam súdu neuniesla bremeno

tvrdenia, keď s výnimkou nevýznamných položiek ako odmena správcu, odmena zástupcu vlastníkov
a poistné, v písomných podaniach a ani ústne na pojednávaniach jasne (po jednotlivých položkách
vyúčtovania) nevymedzila dôvody, pre ktoré považuje vyúčtovanie plnení v rozhodnom období za
nesprávne. Uviedla len výslednú sumu za jednotlivé roky a pripojila tabuľku, z ktorej má nesprávnosť
vyúčtovaní vyplývať. Namiesto toho bez objasnenia bližšieho súvisu s požadovaným peňažným plnením

tvrdila, že správca postupuje v rozpore s bytovým zákonom, vedie účtovníctvo nesprávne, nezohľadnil
jej preddavky a pod. Týmto postupom porušila svoju povinnosť tvrdenia podľa § 132 ods. 1 a § 150 ods.
1 CSP, v zmysle ktorých je strana povinná pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia. V spore postupovala v priamom rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
splneniepovinnostitvrdenianemožnonahradiťodkazomnaoznačenédôkazy,tedanatabuľkuvlastného

vyúčtovania pripojenú k nie celkom zrozumiteľným podaniam. Na povinnosti strany v zmysle uvedeného
nič nemení skutočnosť, že ide o spotrebiteľský spor. Následkom nesplnenia povinnosti tvrdiť (uviesť
rozhodujúce skutočnosti) je pre porušujúcu stranu vydanie negatívneho rozhodnutia. Úlohou súdu v
súdnom spore (ani v spotrebiteľskom) nie je za spotrebiteľa z ním predložených dôkazov vyhľadávať
relevantné skutkové tvrdenia. Súd môže pri danosti skutkových tvrdení zo strany spotrebiteľa vykonať i

ním nenavrhnutý dôkaz, o ktorú situáciu však nešlo pre neuvedenie skutkových tvrdení žalobkyňou.

8. V dôsledku tohto postupu žalobkyne nebol dostatočne vymedzený predmet konania po skutkovej
stránke, v dôsledku čoho protistrana proti v spore uplatnenému peňažnému plneniu nemohla účinne
argumentovať. Na túto okolnosť žalovaný celkom opodstatnene v priebehu sporu viackrát poukazoval.

Z rozsiahlych a početných podaní žalobkyne, obšírne popisujúcich nesprávne postupy žalovaného
správcu, možno len z jednej vety dedukovať, že nesprávnosť vyúčtovania by mala mať vzťah (i ?) ku
vyúčtovaniu tepla, žalobkyňa v tejto otázke nič bližšie netvrdila a ani nepreukazovala.

9. Otázka existencie preplatkov, a teda správnosti realizovaného vyúčtovania plnení v rozhodnom

období, by pri dostatočne vymedzenom skutkovom deji žalobkyňou mohla byť predmetom znaleckého
dokazovania, ktoré žalobkyňa nenavrhla. Súd prvej inštancie však nepochybil, keď za tohto stavu
sporu znalecké dokazovanie nevykonal. S ohľadom na zásadu hospodárnosti konania by pri riadne
vymedzenom skutkovom stave (tu absentujúcom) nariadenie znaleckého dokazovania súdom (pomerne
finančne náročného) by predpokladalo aspoň predloženie odborného vyjadrenia žalobkyňou, ktorá i v

tomto smere bola pasívnou.

10. Správnosť postupu súdu v spore je zvýraznená tým, že prevažujúce argumenty žalobkyne proti
činnosti žalovaného správcu boli negované výsledkami kontrol, iniciovaných žalobkyňou v Slovenskejobchodnej inšpekcii (činnosť v súlade s bytovým zákonom a zákonom o energetike, č. l. 283 a 291)
i daňovým úradom (správnosť vedenia účtovníctva č. l. 273). Súd pri neunesení bremena tvrdenia
žalobkyňou v zmysle zásady hospodárnosti konania na tieto výsledky správne prihliadol.

11. Za tohto stavu súd prvej inštancie nepochybil, keď nevykonal žalobkyňou navrhované dokazovanie,
ktoré jednak neupresnila v tom, aká skutočnosť má byť dôkazom preukázaná, resp. sa týkala
preukazovania skutočností, ktoré boli predmetom kontroly na to oprávnených subjektov (bod 10).

12. Napokon možno akceptovať, ak v dlhoročnom spore pri nevýznamných a jedine špecifikovaných

položkách (odmena správcu, odmena zástupcu vlastníkov a poistné) súd vychádzal zo zálohové
predpisu skoršieho správcu z r. 2011 (pri poistnom vo výške 26,28 a preddavku zástupcovi vlastníkov
vo výške 19,92 € za r. 2014). Nárok správcu na odmenu vyplýva samozrejme i z bytového zákona, ako
správne uzavrel i súd prvej inštancie, bez ohľadu na to, či žalobkyňa zmluvu o výkone správy podpísala.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387

ods. 1 CSP) vo výrokoch I. a II. Výrok III. ako nadbytočný zrušil, keď úspech strany v spore sa
posudzuje v závislosti od rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým sa končí konanie, nie podľa výsledku
predchádzajúceho odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvoinštančným konaním jeden celok. Trovy
odvolacieho konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, bez výslovného vymedzenia
v samostatnom výroku, teda patria tej strane, ktorá dosiahla úspech pred súdom prvej inštancie, t. j. bez

ohľadu na úspech/neúspech tejto strany v predchádzajúcom odvolacom konaní. Inak by právna úprava
o (ne)rozhodovaní súdu vyššej inštancie o trovách jeho konania pri kasačnom rozhodnutí nemala žiaden
význam. Práve z dôvodu, že pri kasácii nie je súdu vyššej inštancie známy výsledok sporu, o trovách
konania nerozhoduje (porovnaj § 396 ods. 3, § 453 ods. 3 CSP, Števček, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1445 s.)

14. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (§
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasom 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).