Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820204225
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7820204225.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8,
IČO: 43 023 096, proti žalovanému D. C., nar. X.X.XXXX, bytom D., C. XX, zastúpenému JUDr. Attilom
Elekom, advokátom so sídlom v Rožňave, Jovická 2, o zaplatenie sumy 1.950 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 30. januára 2024 č.k. 6C/51/2020-182

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
(výrok I.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.)

2.Súdtakrozhodoložalobe,ktorousažalobcadomáhalvočižalovanémuzaplatenia1.950eursúrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.950 eur od 21.6.2020 do zaplatenia titulom nároku z
ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, a to potom, ako rozsudok zo dňa 29.3.2022 č. k. 6C/51/2020 – 95,
ktorým súd žalobu žalobcu zamietol, zrušil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25.7.2023 sp. zn.

5Co/166/2022 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Pri rozhodovaní súd vychádzal z tvrdení a výpovede žalobcu a žalovaného, ako i výpovede svedkov
E. B., F. C., G. H., predžalobnej výzvy zo dňa 14.10.2020 adresovanej žalovanému, predloženej
textovej komunikácie vo forme sms správ a messengerovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným,
Rozpočtom a výkazom výmer zo dňa 9.4.2021 zhotoviteľa W-Partners s.r.o..

4. Po právnom posúdení veci podľa § 48 ods. 1 a 2, § 631, § 632, § 642 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobca svoj nárok voči žalovanému nepreukázal, na
svoje tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. Dôvodil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané
ani tvrdenie žalobcu, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo a ani
tvrdenie žalobcu, že došlo k odovzdaniu finančnej zálohy 3.000 eur žalobcom žalovanému, a preto
nebolo možné vyhovieť ani nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške žalobcom
tvrdenej žalovanému poskytnutej zálohy 3.000 eur, po odrátaní žalovaným vykonaných prác a účelne

vynaložených nákladov vo výške 1.950 eur. Dodal, že ak nebolo preukázané, že došlo k platnému
uzavretiu zmluvy o dielo, neprichádza do úvahy ani prípadné odstúpenie žalobcu od zmluvy, lebo ak je
zmluva neplatná, nemožno od nej odstúpiť. Výrok o trovách konania súd odôvodnil aplikáciou § 255
ods. 1 CSP.5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vo veci samej žalobe žalobcu vyhovieť a žalobcovi priznať i nárok náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca v odvolaní namietol správnosť záveru súdu o neunesení dôkazného bremena. Nesúhlasil so
záverom súdu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané jeho tvrdenie, že medzi stranami sporu
došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo a že sa so žalovaným dohodol na podstatných náležitostiach
zmluvy o dielo, pričom poukázal na konštatovanie odvolacieho súdu v bode 12 uznesenia zo dňa
25.7.2023 sp.zn. 5Co/166/2022, že zo žaloby a z obsahu súdneho spisu je zrejmé tvrdenie žalobcu,

že uzatvoril so žalovaným ústnu zmluvu o dielo. Zopakoval, že je irelevantné, či došlo k platnému
uzavretiu zmluvy o dielo, lebo žalobou uplatnený nárok môže byť posudzovaný aj ako bezdôvodné
obohatenie žalovaného, a to vo výške rozdielu medzi sumou preddavku a hodnotou vykonaných prác
a materiálu, ktoré vykonal a zabezpečil žalovaný. Tvrdiac, že tieto dve proti sebe stojace pohľadávky,
ktoré eventuálne vznikli z titulu bezdôvodného obohatenia na oboch domnelých zmluvných stranách,
sú spôsobilé započítania v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, súdu žalovaný vytkol, že sa

vôbec nezaoberal ani hodnotou vykonaných prác. Žalobca vyjadril nesúhlas s hodnotením vykonaných
dôkazovsúdomprvejinštancie,vrátanevýpovedísporovýchstránasvedkov,ktorépodľanázoružalobcu
súd dôsledne neanalyzoval. Akcentoval, že výšku uplatneného nároku objektivizoval listinným dôkazom
- Rozpočet a výkaz výmer zo dňa 9.4.2021, kde boli práce a použitý materiál žalovaným ohodnotené
na sumu 1.335,87 eur.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaným napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky
zákonom stanovené atribúty a je vecne správne. Rozsudok navrhol potvrdiť a priznať mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V súvislosti s výsluchom strán sporu na pojednávaní
konanom dňa 30.1.2024 žalovaný zdôraznil, že z jeho strany došlo k ozrejmeniu podstatnej skutočnosti

týkajúcej sa ,,uzavretia“ zmluvy o dielo, a to, že pred samotným stretnutím v byte žalobcu žalovaný nikdy
nebol v rodinnom dome žalobcu, čo žalobca nenamietal, keďže je to pravda a je tak zrejmé, že v byte
žalobcusanemohlidohadovaťžiadnekonkrétnostiohľadomrekonštrukcierodinnéhodomužalobcuauž
vonkoncom nebolo možné sa rozprávať ani len o približnej cene. Doplnil, že bez toho, aby osoba (murár)
videla objekt určený na rekonštrukciu, bez znalostí jeho rozmerov, bez akýchkoľvek vykonaných meraní

nie je možné sa ,,baviť“ o cene, a to ani len v teoretickej rovine. Zopakoval, že je teda vylúčené, aby sa čo
i len odhadom dala určiť cena prác, a preto aj tvrdenie žalobcu ohľadom ceny 10.000 eur nie je pravdivé
a nadväzujúc na túto skutočnosť je potom nereálne aj tvrdenie žalobcu ohľadom odovzdania finančnej
zálohy vo výške 3.000 eur. Žalovaný znovu akcentoval, že na stretnutí v žalobcovom byte sa nemohla
určiť výška žiadnej zálohy, keďže táto je určovaná na základe vyhotoveného rozpočtu, k vypracovaniu

ktoréhosavyžadujúkonkrétneúdaje.Vsúvislostisožalobcovýmnamietaním,ženapadnutérozhodnutie
sanezaoberalonímpredloženýmdôkazom-Rozpočetavýkazvýmerzodňa9.4.2021,žalovanýuviedol,
že z tejto listiny nie je možné stotožniť akúkoľvek spojitosť tohto rozpočtu s rodinným domom žalobcu.
Dokonca aj miesto je uvedené v Rozpočte – Rožňava, pričom rodinný dom žalobcu sa nachádza v obci
Kružná a naviac tento bol vypracovaný dňa 9.4.2021, takmer pol roka po podaní žaloby. Opäť podčiarkol,

že od žalobcu žiadnu finančnú zálohu neobdržal, ani len v rámci sms komunikácie so žalobcom nikdy
neodznelo, že by malo dôjsť k odovzdaniu finančnej hotovosti, žalovaný v žiadnom ústnom či písomnom
vyjadrení neuviedol, že by dostal od žalobcu akúkoľvek finančnú hotovosť, pričom ani raz nevypovedal
rozdielne, keďže len pravdivo opisuje rozhodné skutočnosti týkajúce sa tohto sporu.

7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu zotrval na svojom odvolaní a navrhol
odvolaciemu súdu mu v plnom rozsahu vyhovieť. Tvrdiac, že žalovaný na odvolanie žalobcu nereagoval
v súdom stanovenej lehote a ani nepožiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie, navrhoval, aby naň
odvolací súd neprihliadal a z uvedeného dôvodu sa k nemu nevyjadril.

8. Žalobca nevyužil právo na dupliku.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP,

v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.10. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní a nasledovných vyjadreniach, nič nemenia
na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových
zistení a záverov a ani právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a neumožňujú prijať

rozhodnutie v prospech žalobcu ako odvolateľa. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho
stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto odvolací súd odkazuje na skutkové zistenia a na právne
normy, ktoré použil súd prvej inštancie, ktorý stranám sporu vytvoril všetky procesné podmienky, aby
v priebehu sporu uplatnili a realizovali všetky svoje procesné práva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa posúdenia odvolacieho súdu spĺňa súčasne zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP a za vecne správne odvolací súd považuje aj dôvody, na ktorých
podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP).

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP, plne sa stotožňujúc so správnym, presvedčivým a
zákonu zodpovedajúcim odôvodnením napadnutého rozsudku, a so zreteľom na to, že: a) odôvodnenie
a rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, a preto nie je potrebné, aby
odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie isté závery napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje, b) odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba
na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom
prostriedku preskúmavalo (por. napr. IV. ÚS 350/2009, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07),

v zmysle § 387 ods. 3 druhá veta CSP na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam
žalobcu dodáva nasledovné:

13. V posudzovanej veci je zrejmé, že v rámci odvolacích námietok žalobca uplatnil odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazyvichvzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo,a
to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd opomenul rozhodujúce

skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, a to z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 a nasl. CSP.

15. K odvolaciemu dôvodu upravenému v § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočívajúcemu v nesprávnom
právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie). O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo
akpoužilsícesprávnyprávnypredpis,nesprávnehoaleinterpretovalaleboaplikovalnazistenýskutkovýstav, alebo z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a
povinnostiach strán.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu námietok a argumentov žalobcu
uvedených v odvolaní, dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci
nie sú naplnené a odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné.

17. Súd prvej inštancie v danom prípade vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil

skutkový stav veci. Vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil
podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP v súlade so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k
uplatnenému nároku, starostlivo prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty
oboch sporových strán, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje
rozhodnutie.Všetkynámietkyžalobcupodľakontextuvrámciodvolania,vyjadrujúskôrnesúhlasžalobcu
s odôvodnením napadnutého zamietavého výroku rozsudku a hodnotením vykonaných dôkazov. Ani

v tomto smere však súdu nemožno vytknúť nesprávnosť jeho postupu. Zo zisteného skutkového stavu
súd vyvodil zákonu zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových strán, uplatnený nárok
správne kvalifikoval aj po právnej stránke a aplikované hmotnoprávne normy správnym spôsobom aj
interpretoval.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie so
zameraním na zhodnotenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neunesení dôkazného
bremena žalobcom, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli
preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

18.1. Zmyslom dôkazného bremena je totiž umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch,
kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola buď pre
nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu § 132 ods. 1 CSP) alebo
vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná, teda ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú
súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

18.2. V zásade platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá
tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky.

19. Z odôvodnenia rozsudku plynie, že súd prvej inštancie zamietavý výrok odôvodnil úsudkom, že
žalobca v spore nepreukázal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o

dielo a nepreukázal ani svoje tvrdenie, že došlo k odovzdaniu finančnej zálohy 3.000 eur žalobcom
žalovanému, a preto nemožno vyhovieť ani nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške žalobcom tvrdenej žalovanému poskytnutej zálohy 3.000 eur, po odrátaní ceny žalovaným
vykonaných prác a účelne vynaložených nákladov vo výške 1.950 eur.

20. Správnosť tohto záveru súdu sa žalobcovi v odvolaní nepodarilo spochybniť. Ako opodstatnenú totiž
nemožno vyhodnotiť odvolaciu námietku žalobcu založenú na tvrdení, že prvoinštančný súd nesprávne
uzavrel, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že medzi stranami sporu
došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo a že sa so žalovaným dohodol na podstatných náležitostiach
zmluvy o dielo, pokiaľ v tejto súvislosti žalobca v odvolaní iba bez ďalšieho poukázal na konštatovanie

v bode 12. uznesenia odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 25.7.2023 sp. zn. 5Co/166/2022, že žalobca
v žalobe a v priebehu sporu tvrdil, že uzatvoril so žalovaným ústnu zmluvu o dielo a súd právne závery
odvolacieho súdu nerešpektoval. Naopak, súd prvej inštancie postupoval po vrátení veci dôsledne
vintenciáchprávnehonázoruodvolaciehosúduvyslovenéhovzrušujúcomuznesení.Zobsahusúdneho
spisujezrejmé,žesúdnáležiteposudzoval(aj)tvrdeniežalobcu,žeuzatvorilsožalovanýmústnuzmluvu

odielo,pričomvodôvodnenírozsudkujednoznačneuzavrel,žežalobcatotosvojetvrdenie–t.j.tvrdenie,
že uzatvoril zmluvu o dielo so žalovaným, nepreukázal. Tento záver súdu žalobca v odvolaní okrem
poukazu na bod 12 uznesenia odvolacieho súdu v odvolaní ďalej nenamieta. Podľa jeho vyjadrenia
vodvolaní-majúczairelevantnúskutočnosť,čivkonečnomdôsledkudošlokplatnémuuzavretiuzmluvy
o dielo alebo nie, žalobca v odvolaní spochybňuje skutkový záver súdu - ako výsledok hodnotenia

vykonaných dôkazov, o nepreukázaní nároku žalobcu (ani) na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovanému a výšky bezdôvodného obohatenia - vyčísleného žalobcom ako rozdiel medzi sumou
preddavku zaplateného podľa tvrdenia žalobcu žalovanému a hodnoty vykonaných prác a materiálu,
ktoré vykonal a zabezpečil žalovaný, vyčítajúc súdu, že nesprávne uzavrel, že ani v tomto ohľadežalobca svoj nárok nepreukázal, lebo nepreukázal, že odovzdal žalovanému finančnú zálohu 3.000 eur,
spochybňujúc hodnotenie vykonaných dôkazov súdom.

21.Natomtomiesteodvolacísúdpripomína,žepodstatouzisteniaskutkovéhostavuvecijeúsudoksúdu
(sudcu) o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať
za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov.

22. Dôkazy a tvrdenia strán sporu pritom hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo (čl. 15 Základných princípov CSP, § 191 ods. 1 CSP).

23. Citované ustanovenia o hodnotení dôkazov vychádzajú zo zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov.
Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či

nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov totiž
môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zákon pritom nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať
pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a hodnotenie ich vzájomnej
súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou

sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním
dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami sporu tvrdené
má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Vierohodnosť určitého poznatku
získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či
nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami

získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných
prostriedkov je potom záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či
a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu,
akým súd hodnotenie vykonal.

24. Ani v tomto smere žiadne pochybenia vyčítať súdu nemožno. Súdu nemožno vytknúť, že výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že by súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo že by opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli
v konaní najavo. Nie je preto možné priznať relevanciu polemike žalobcu v odvolaní so skutkovými

závermi súdu prvej inštancie, spočívajúcej bez ďalšieho v námietke, že súd prvej inštancie dôsledne
neanalyzoval vykonané dôkazy, vrátane výpovedí sporových strán a svedkov, predkladajúc pritom ich
vlastné hodnotenie a zotrvávajúc aj na názore, že výšku uplatneného nároku žalobca objektivizoval
listinným dôkazom - Rozpočet a výkaz výmer zo dňa 9.4.2021, kde boli práce a použitý materiál
žalovaným ohodnotené na sumu 1.335,87 eur. Odvolací súd je na tomto mieste v zhode so žalovaným,

že z tejto listiny nie je možné stotožniť akúkoľvek spojitosť tohto Rozpočtu s rodinným domom žalobcu,
naviac za stavu, ak Rozpočet bol vypracovaný dňa 9.4.2021, takmer pol roka po podaní žaloby, miesto
uvedené v Rozpočte je I. a rodinný dom žalobcu sa nachádza v obci Kružná.

25. So zreteľom na správny záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani na svoje tvrdenie, že

odovzdal žalovanému sumu 3000 eur, žalobca súdu v odvolaní neopodstatnene namietol i to, že súd
sa nezaoberal ani hodnotou vykonaných prác, a to (bez ďalšieho) tvrdiac, že dve proti sebe stojace
pohľadávky, ktoré eventuálne vznikli z titulu bezdôvodného obohatenia na oboch domnelých zmluvných
stranách, sú spôsobilé započítania v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka.

26. Poukazom na uvedené je nutné konštatovať, že žalobcovi sa vecnú správnosť rozsudku
v odvolaní nepodarilo spochybniť, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správny rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj v súvisiacom
výroku o priznaní nároku žalovanému na náhradu trov konania proti žalobcovi, v odvolaní žalobcu
nespochybňovanom.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, na základe čoho mu
odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

30.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).