Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222201371
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7222201371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov: 1/ A. A., nar. X.X.XXXX, A., B. XX a 2/ C.
D. E., nar. X.X.XXXX, F., G. XX proti žalovanému Housecorp s.r.o., Košice, Hraničná 6, IČO: 50 653
644, zast. Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., Košice, Krivá 3, IČO: 51 941 244, o splnenie povinnosti
na základe dohody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. 69C/5/2023 zo
7. mája 2024

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobcu 2/.

P o t v r d z u j e rozsudok vo vzťahu k žalobcovi 1/.

Vo vzťahu žalobcu 2/ a žalovaného stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že sa žalobcovia 1/ a 2/ žalobou domáhali určenia, že žalovaný je povinný na
žalobcu 1/ previesť podiel 1/3 na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. H. I.
a na žalobcu 2/ tiež 1/3 podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne
územie H. I., bezodplatne, resp. za 2/3 úhradu vložených financií a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnili na skutkovom základe, že v katastrálnom území H. I. po vykonaní ROEP boli zapísaní
akovlastnícipozemkovvcelkovejvýmere42.212m2evidovanýchnaLVč.XXXkat.úz.H.I.-J.C.ajeho
manželka J. K., A. D., ktorých pobyt bol neznámy, preto evidovaní boli ako neidentifikovaní vlastníci, za

ktorýchsprávuvykonávalSlovenskýpozemkovýfond.Žalobcoviazistili,žededičmipotýchtovlastníkoch
sú piati dedičia z Českej republiky, piati dedičia zo Slovenska a jedna dedička z Nemecka. V roku
2020 boli na Okresný súd Kežmarok podané návrhy na prejednanie novoobjaveného majetku po oboch
poručiteľoch a vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla v súvislosti so šírením COVID-19, bolo dohodnuté so
všetkými dedičmi, že ešte pred vydaním uznesení im bude vyplatená suma 125.000 eur (5 dedičom v ČR
po 10.000 eur, 4 dedičom na Slovensku po 15.000 eur a dedičke v Nemecku taktiež 15.000 eur), ktoré
financie na vyplatenie poskytol žalovaný jednému z dedičov, ktorý bol ostatnými dedičmi splnomocnený

na ich zastupovanie (L. M. E.) na základe zmluvy o budúcej zmluve, ktorú vyhotovil žalobca 2/. Po
poručiteľoch nadobudol v dedičskom konaní nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX kat. úz. H. I. L.
M. E., ktorý následne v súlade so zmluvou o budúcej zmluve uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu.
Žalobcovia tvrdili, že tejto obchodnej transakcii predchádzala vzájomná dohoda ich - žalobcov 1/ a 2/a žalovaného, podľa ktorej mali získať podiely na majetku vo výške 1/3 každý z nich. Dohoda nebola
spísaná písomne aj keď to žalovaný navrhoval. Žalovaný poskytol financie na vyplatenie dedičov za
účelom, resp. z dôvodu, že potenciál týchto pozemkov je vysoký. Žalobcovia sa so žalovaným pokúšali

mimosúdne dohodnúť, avšak bezúspešne.
Žalovaný v rámci procesnej obrany uzavretie dohody so žalobcami o ich podieloch na nehnuteľnostiach
poprel;. nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k. ú. H. I. riadne nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva v roku 2021 na základe kúpnej zmluvy od L. M. E., ktorému riadne zaplatil dohodnutú
kúpnu cenu, a to ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy, na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

Išlo o klasický kúpno-predajný vzťah, ktorý bol vopred zaistený zmluvou o budúcej kúpnej zmluve z
dôvodu, že L. M. E. potreboval finančné prostriedky na vyplatenie ostatných spoludedičov, nakoľko
predmetné pozemky boli v tom čase ešte predmetom dedičského konania. Žalobu považoval za
účelovo vykonštruovanú. Ak by tvrdenie žalobcov o existencii ústnej dohody bolo pravdivé, tak s L.
M. E. by logicky zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavrel nielen on - žalovaný, ale aj žalobcovia,
v ktorej by vymedzili spoluvlastnícke podiely, v akých by títo predmetné nehnuteľnosti nadobudli. Ak

by aj tvrdenie žalobcov o ústnej dohode bolo pravdivé, táto by z právneho hľadiska bola zmluvou o
budúcej zmluve v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka a v dôsledku absencie písomnej formy by bola
absolútne neplatná, čo je samo o sebe príčinou nedôvodnosti žalobného nároku žalobcov. Z podanej
žaloby nevyplýva, aby žalobcami tvrdená údajná dohoda so žalovaným o rozdelení si podielov na
predmetných nehnuteľnostiach spĺňala všetky zákonom požadované obsahové náležitosti, nevyplýva

z nej ani splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na domáhanie sa nároku na súde v zmysle § 50a
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na nevykonateľnosť petitu a navrhol žalobu zamietnuť.
Súd vec právne posúdil podľa § 50a ods. 1 a ods. 2 veta prvá a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval nespornosť tvrdení o okolnostiach prededenia nehuteľností zapísaných na LV č. XXX v kat.
úz.H.I.akoajprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamzL.M.E.nažalovaného.Spornouvkonaní

bola existencia vzájomnej dohody (zmluvy o budúcej zmluvy) žalovaného a žalobcov 1/ a 2/ o tom, že
každý zo žalobcov získa podiel na majetku vo výške 1/3.
Súd podľa obsahu posúdil žalobu žalobcov ako žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného pri
uzatvorení zmluvy, ktorej predmetom bude bezodplatný, resp. odplatný prevod časti nehnuteľností
nachádzajúcichsavk.ú.H.I.zapísanýchnaLVč.XXX,pričomkonštatoval,žezmluvaobudúcejzmluve

zakladá jednému alebo všetkým jej účastníkom právo domôcť sa uzavretia konečnej zmluvy aj súdne,
avšak zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať podstatné náležitosti tej zmluvy, ktorá má byť uzavretá
a jej forma je obligatórne písomná, ktoré nedodržanie formy spôsobuje jej neplatnosť. Uzavrel, že v
priebehu konania žalobcovia tvrdenia o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve medzi sporovými stranami
spočívajúcej v tom, že v budúcnosti sporové strany uzavrú zmluvu, predmetom ktorej bude bezodplatný,

resp. odplatný prevod časti nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. H. I. zapísaných na LV č. XXX,
teda na základe ktorej každý zo žalobcov získa podiel na majetku vo výške 1/3 k celku, nepreukázali.
Ak by aj uzavretie tejto zmluvy o budúcej zmluve bolo medzi sporovými stranami preukázané, táto
bola uzavretá v ústnej forme, čo vyplýva zo samotného vyjadrenia žalobcov v žalobe, pričom zákon
vyžadujepísomnúformuzmluvyobudúcejzmluve,podnásledkomabsolútnejneplatnostitakejtozmluvy.

Žalobcovia nepreukázali ani existenciu stanovenia lehoty, do ktorej malo dôjsť k uzatvoreniu budúcej
zmluvy ani dohodu o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy, absencia ktorých náležitostí spôsobuje
jej neplatnosť. Súd žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena ohľadom existencie zmluvy
o zmluve budúcej medzi sporovými stranami. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom 1/

a 2/ v celom rozsahu.

3. Rozsudok napadli spoločne podaným odvolaním žalobcovia, 1/ a 2/ v ktorom uviedli, že po podaní
žaloby 9.2.2022 bolo im doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré žalobca 1/ prevzal 21.9.2023
a žalobca 2/ 11.9.2023, pričom pojednávanie bolo stanovené na 7.5.2024 a preto doručenie predvolaní

v značnom časovom predstihu mali za neštandardné, čo spôsobilo ich neúčasť na pojednávaní.
V ďalšom uviedli, že o uzavretí dohody medzi sporovými stranami mal vedomosť aj C. M. E., ktorého
kontaktoval konateľ žalovaného, aby vypovedal v jeho prospech. Čo sa týka uzavretia dohody, že po
nadobudnutímajetkuprevediežalovanýnažalobcovpodiel1/3každému,tvrdili,ženávrhpodalžalovaný
na parkovisku pred vstupom do kancelárie, pričom sám zdôraznil potrebu, aby došlo zo strany žalobcov

k predloženiu písomnej dohody, avšak táto nebola vyhotovená z dôvodu dlhodobých obchodných
vzťahov medzi žalobcom 1/ a žalovaným. Návrh dohody môžu dosvedčiť aj osoby nachádzajúce sa
v tom čase v motorovom vozidle žalobcu 1/.Uzavretie predtým žalovaným navrhnutej dohody nebolo
z jeho strany akceptované, ale deklaroval, že ak zhodnotením získaných pozemkov nadobudne 1mil. eur je ochotný poskytnúť žalobcom 100.000 eur. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie. Prílohou odvolania bolo aj čestné prehlásenie C. M. E., ktorým
prehlásil, že nehnuteľnosti odpredal žalovanému s vedomím, že po odkúpení bude spoluvlastníkmi

žalobca 1/ v podiele 1/3 a žalobca 2/ v podiele 1/3, čo bolo dohodnuté medzi konateľom žalovaného
a žalobcami s tým, že po zhodnotení pozemkov bude zo strany žalobcov doplatená suma odvíjajúca sa
od následného predaja pozemkov.

4. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcov namietol, že ide o odvolanie bez odvolacích dôvodov.

Odôvodnenie neúčasti na pojednávaní, mal za to, že odôvodnili právne bezvýznamne a absurdne,
skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie im bolo doručené 8 mesiacov vopred nespôsobuje žiadnu
procesnú vadu. K argumentácii ohľadom existencie dohody uviedol, že žalobcovia sami tvrdia, že bola
uzavretá ústne, čo spôsobuje jej neplatnosť, pričom on - žalovaný naďalej popiera existenciu tejto
dohody, na čom nič nemení ani čestné prehlásenie C. M. E., pričom sa zároveň jedná o neprípustnú
novotu v odvolacom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

5. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní dané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu
podaného odvolania žalobcov 1/ a 2/ skúmal, či sú splnené formálne podmienky pre meritórne odvolacie

konanie, pri ktorom konaní dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 2/ je potrebné odmietnuť podľa
§ 386 písm. a/ CSP, lebo odvolanie bolo podané oneskorene. Žalobcovi 2/ bol rozsudok doručený
3.6.2024, pričom odvolanie bolo podané 19.6.2024, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na
podanie odvolania podľa § 362 ods. 1 CSP, ktorá uplynula 18.6.2024.

7. Na základe včas podaného odvolania žalobcom 1/ ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 - § 358 CSP) postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími
dôvodmi vymedzenými žalobcom 1/ (§ 380 a § 365 CSP) preskúmal odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne

správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený 10. júla 2025 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu
v Košiciach č. dverí 202, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň
zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 3.7.2025.

9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy riadne vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia

procesných práv a ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia,
nenechajúc pritom žiaden priestor pre vznik pochybností, prečo žalobu zamietol. Správne sa vyporiadal
snáležitosťamizmluvyozmluvebudúcej,najmäsadôvodnezaoberalobligatórnepísomnouformoutejto
zmluvy, vykonané dokazovanie a prioritne otázku unesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena v

posudzovanej veci správne vyhodnotil a aj správne rozhodol, ak žalobu žalobcov o nahradenie prejavu
vôle pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu
sa stotožňuje s jeho dôvodmi. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd

preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako už vyššie
uviedol.12. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie, v ktorom žalobca
1/ len opakuje tie argumenty, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd

prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci správne vyporiadal. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky
žalobcu 1/ a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:

13. Neopodstatnene odvolateľ namietal, resp. tvrdil, že súd predvolal žalobcov na pojednávanie so
značným časovým predstihom, čo spôsobilo neúčasť žalobcov na pojednávaní. Účelom predvolania

strán je zabezpečenie toho, aby bolo stranám konania umožnené vykonať ich právo na spravodlivý
súdny proces, ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní. Predvolanie sa
v zmysle § 178 ods. 2 CSP doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu
(t. j. oboznámenie sa so žalobou, dôkazmi, prípadne na vyhľadanie advokáta), spravidla najmenej
päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Neposkytnutie dostatku času na prípravu na
pojednávanie sa môže považovať za odňatie možnosti strane konať pred súdom, avšak poskytnutie

naopak dlhšieho času na prípravu na pojednávanie nemožno považovať za procesné pochybenie súdu.
Písomné predvolanie na pojednávanie doručené žalobcovi 1/ dňa 21.9.2023 obsahovalo náležitosti
v súlade s § 100 ods. 3 CSP a to vec, miesto, čas a predmet konania, napriek ktorým náležitostiam
sa žalobca 1/ na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, čo nemožno dávať za vinu súdu prvej
inštancie.

14. Neobstojí ani námietka žalobcu 1/ spočívajúca v tvrdení, že o dohode medzi žalobcami a žalovaným
mal vedomosť aj predávajúci C. M. E., čo odvolateľ podporil čestným vyhlásením C. E. z 8.9.2023.
Žalobca 1/ tento dôkaz uplatnil až v odvolacom konaní a to napriek tomu, že čestné vyhlásenie bolo
vyhotovené 8 mesiacov pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Z ustanovenia § 366 CSP vyplýva, že

zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Strana
sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale
neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla,

že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany,
ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Podľa ustálenej judikatúry
nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočnosti alebo dôkazov bez viny strany sporu treba
rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej
inštancie, t.j. situáciu, keď strana sporu bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť

nemohla, pretože o nich nevedela, a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej
povinnostitvrdeniaalebopredloženia.Vtomtoprípadeodvolateľvodvolaníneuviedolžiadneskutočnosti
- tvrdenia, ktoré by preukazovali, že nemohol v odvolaní uplatnený dôkaz bez svojej viny označiť alebo
predložiť už v konaní na súde prvej inštancie. Na základe vyššie uvedeného na predložený dôkaz
nemožno v zmysle zásad § 366 CSP prihliadať, lebo ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní.

16. Skutočnosť, že žalovaný navrhoval uzavretie dohody v písomnej forme, ktorú sami žalobcovia
neuzavreli z dôvodu dlhodobých obchodných vzťahov, nemôže byť na ťarchu žalovaného. Pokiaľ
žalobca 1/ v odvolaní tvrdí, že podanie návrhu na uzavretie tejto dohody môžu dosvedčiť aj svedkovia,
toto tvrdenie nie je právne významné, nakoľko k uzavretiu písomnej dohody resp. zmluvy o zmluve

budúcej v konečnom dôsledku nedošlo, čo nepopierajú ani samotní žalobcovia, preto ak by aj bol
aj bolo preukázané, že žalovaný navrhol uzavretie dohody v písomnej forme, nemalo by to vplyv
na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko zákon sankcionuje absenciu písomnej formy
zmluvy o zmluve budúcej jej neplatnosťou. Z neplatnej zmluvy nemôžu vzniknúť ani platné práva ani
záväzky.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom 1/ a žalovaným odvolací súd rozhodol podľa §

396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobcovi 1/,
ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.19. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania medzi žalobcom 2/ a žalovaným rozhodol podľa § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Odmietnutie odvolania žalobcu 2/ je možné po procesnej stránke považovať

za neúspech v konaní (porov. Števček,M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1320 s.), preto
žalovanému by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s odvolaním
žalobcu 2/ mu žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).