Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/105/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124209480
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124209480.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore navrhovateľa: Buildercom s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Jesenná 1138/20, IČO: 31 717 934, zastúpeného Mgr. Radovanom Spišákom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Petzvalova 5 proti odporcovi: OLYMP PRESS s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Zemplínska 32, IČO: 44 348 321, zastúpeného Steiner & Associates s.r.o., so sídlom v Košiciach,

Plávková 2, IČO: 36 864 081, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 4.11.2024 č.k. 51C/17/2024-144 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že ukladá odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k
nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXXX, okres: A. B., obec: A. - C. D., katastrálne územie: C. D.,
ako pozemok - parcela reg. „C“ č. 2124/29, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 185 m2, pozemok
- parcela reg. „C“ č. 2147, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 230 m2, stavba - iná

budova - dom so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parcela reg. „C“ č. 2147 v k.ú. C. D. (ďalej aj
ako „Nehnuteľnosti“), na uspokojenie pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje záložné právo zriadené:
- Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 3.12.2015 medzi servis REALITY
s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 44 926 529 ako
záložcom na jednej strane a OLYMP PRESS s.r.o., so sídlom Zemplínska 32, 040 01 Košice, IČO: 44

348 321 ako záložným veriteľom na druhej strane; a
- Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.5.2023 medzi Buildercom s.r.o., so
sídlom:Jesenná1138/20,04001Košice-mestskáčasťStaréMesto,SR,IČO:31717934akozáložcom
na jednej strane a OLYMP PRESS s.r.o., so sídlom Zemplínska 32, 040 01 Košice, IČO: 44 348 321
ako záložným veriteľom na druhej strane, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred
Mestským súdom Košice pod sp. zn. 20C/18/2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojím v poradí druhým uznesením návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odporcovi priznal voči navrhovateľovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Rozhodoltakonávrhunavrhovateľa,ktorýsadomáhaluloženiaodporcovipovinnostizdržaťsavýkonu
záložného opráva k nehnuteľnostiam bližšie uvedeným vo výroku tohto uznesenia tak, že nariadené

neodkladné opatrenie by malo trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Mestskom
súde Košice pod sp. zn. 20C/18/2024.

3. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Dňa
20.10.2015 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. 20102015 medzi spoločnosťou servis REALITY
s.r.o. ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom, predmetom ktorej sa stala peňažná pôžička vo výške

111.000 eur, aj keď v zmluve bola uvedená suma do 200.000 eur s dobou vrátenia najneskôr
do 30.6.2016. Následne tieto zmluvné strany uzavreli dňa 3.12.2015 zmluvu o zriadení záložnéhopráva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania a ktorým záložným právom došlo k
zabezpečeniu pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015. Rozhodnutím o
povolení vkladu kúpnej zmluvy V-4986/2022 zo dňa 19.4.2022 došlo k zápisu vlastníckeho práva v

prospech navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý sa takto stal záložcom zo spomínanej
záložnej zmluvy. Dňa 31.7.2014 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. 31072016 medzi spoločnosťou
STAVAKOM s.r.o. ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom, predmetom ktorej sa stalo poskytnutie
peňažnej pôžičky vo výške 24.600,00 eur s dobou vrátenia najneskôr do 31.8.2015. Následne medzi
STAVAKOM s.r.o. a navrhovateľom Buildercom s.r.o. došlo dňa 2.1.2023 k uzavretiu zmluvy o prevzatí

dlhu, ktorej predmetom sa stalo prevzatie pohľadávky vzniknutej z tejto zmluvy o pôžičke uzavretej
dňa 31.7.2014, pričom odporca ako veriteľ s prevzatím dlhu vyjadril súhlas písomne dňa 2.1.2023,
čím namiesto pôvodného dlžníka spoločnosti STAVAKOM s.r.o. sa novým dlžníkom stal navrhovateľ.
Dňa 26.5.2023 bola medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom uzavretá zmluva
o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorou sa záložným právom zabezpečila
vyššie uvedená pohľadávka zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30.7.2014. Odporca cestou svojho

zástupcu - DRAŽOBNÍK s.r.o. doručil dňa 30.1.2024 navrhovateľovi ako záložcovi oznámenie o
začatí výkonu záložného práva zo dňa 11.1.2024, ktorý mu oznámil, že ako záložný veriteľ začína
výkon záložného práva formou predaja zálohu (predmetnej nehnuteľnosti) prostredníctvom dobrovoľnej
dražby. Neskôr odporca cestou DRAŽOBNÍK s.r.o. doručil navrhovateľovi Oznámenie o termíne konania
dražby dňa 11.6.2024 a ďalším listom z toho istého dňa bol navrhovateľ upozornený, že ako vlastník

nehnuteľnosti je povinný strpieť ohliadku predmetnej nehnuteľnosti, ktorá sa uskutoční 24.5.2024 a
7.6.2024.Navrhovateľspoukazomna§100a§101Občianskehozákonníkamázato,žesplatnosťprvej
spomenutej pohľadávky nastala 30.6.2016, teda premlčacia doba vo vzťahu k tejto pohľadávke uplynula
najneskôr 1.7.2019, kedy sa táto pohľadávka stala nevymáhateľnou. Pokiaľ ide o druhú spomínanú
pohľadávku, jej splatnosť nastala 31.8.2015, preto sa premlčala najneskôr dňa 1.9.2018. Listom zo dňa

14.5.2024 navrhovateľ ako dlžník vzniesol voči odporcovi ako veriteľovi námietku premlčania týchto
pohľadávok. S poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 250/2011 zo dňa 8.12.2011 má
navrhovateľ za to, že premlčacia doba záložného práva neuplynutie skôr, než uplynie premlčacia doba
zabezpečenej pohľadávky. Pre úspešné domáhanie sa premlčania záložného práva nie je potrebné,
aby bola vznesená námietka premlčania vo vzťahu k zabezpečeným pohľadávkam, kedy postačuje

len uplynutie premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky. V súlade s právnym názorom vysloveným
rozhodnutím najvyššieho súdu zverejneným v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
pod č. 70 zbierky 6/23-rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022 a rozhodnutie
NS SR R70/2023 ako aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 250/2011 má navrhovateľ za to, že
obe spomínané pohľadávky sú premlčané. Tým došlo aj k premlčaniu záložného práva. Odporca ako

záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy
o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015 zabezpečenej z výťažku z predaja zálohu. Má to za následok, že
pokiaľ sa navrhovateľ dovolá premlčania tohto práva, záložný veriteľ (odporca) sa nemôže úspešne
domôcť speňaženia zálohu, teda uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu.
Pokiaľ ide o záložnú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom dňa 26.5.2023, táto je podľa

názoru navrhovateľa neplatná, nakoľko jej predmetom bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti
za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 31.7.2014, ktorá sa stala
splatnou dňa 31.8.2015, a u ktorej premlčacia lehota uplynula dňa 1.9.2018. S poukazom na § 151c
ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno záložným právom zabezpečiť naturálne pohľadávky, medzi
ktoré patrí aj premlčaná pohľadávka. Premlčanú pohľadávku nemožno podľa názoru navrhovateľa

podporeného odbornou literatúrou zabezpečiť záložným právom. Podľa názoru navrhovateľa žiadnym
spôsobom nedošlo k uznaniu premlčaného práva, keďže neboli splnené predpoklady pre platné
uznanie premlčaného dlhu. Navrhovateľ adresoval spoločnosti Dražobník s.r.o. list zo dňa 26.6.2024,
ktorým túto spoločnosť vyzval na upustenie od vykonania krokov smerujúcich k vykonaniu dražby z
dôvodu, že záložca si uplatnil voči záložnému veriteľovi námietku premlčania výkonu záložného práva

a tiež namietal ohodnotenie predmetu dražby. Dražobník na predmetný list reagoval listom zo dňa
9.5.2024, v ktorom uviedol, že námietkam navrhovateľa ohľadom hodnoty nehnuteľností vyhovuje, no k
ostatným námietkam sa nevyjadril. Navrhovateľ uviedol, že už sa nemôže účinne domáhať upustenia od
dobrovoľnej dražby, keďže zákon mu nepriznáva právo vzniesť námietku premlčania záložného práva
a ani iným zákonným spôsobom nemôže zmariť samotnú dražbu. Jediným legálnym spôsobom, ako

zabrániť vykonaniu dražby je nariadenie neodkladného opatrenia v znení ním navrhnutom, ktorým by sa
odporcovi zakázalo vykonať premlčané záložné právo. Tým je daná potreba nariadenia neodkladného
opatrenia, na ktorého vydaní existuje naliehavý právny záujem.4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, po právnom
posúdení veci v zmysle § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 2 a §
336 ods. 1 C.s.p., § 100 ods. 1,2, § 101, § 151a, § 151c ods. 1, § 151j ods. 1, ods. 2, § 531, § 558

Občianskeho zákonníka, § 323 ods. 1, § 407 ods.1, ods. 4 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/, § 21
ods. 2 veta prvá zák. č. 527/2002 Z.z., berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru,
že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť, preto ho zamietol.

5. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ v danom prípade osvedčil, že ako záložca

vzniesol voči odporcovi ako záložnému veriteľovi námietku premlčania pohľadávky vzniknutej zo zmluvy
o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015, listom zo dňa 26.2.2024 a tiež námietku premlčania záložného
práva zo záložnej zmluvy uzavretej dňa 3.12.2015 medzi servis REALITY ako dlžníkom a odporcom ako
veriteľom. K uplatneniu námietky premlčania tak došlo až po uzavretí záložnej zmluvy.

6. V prípade oboch žalobcom tvrdených pohľadávok (zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015 a

zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 31.7.2014) zo strany navrhovateľa došlo k prevzatiu dlhu pôvodných
dlžníkov. Stalo sa tak zmluvou o prevzatí dlhu uzavretou dňa 2.1.2023 medzi STAVAKOM s.r.o. a
navrhovateľom, predmetom ktorej bolo prevzatie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzavretej
dňa 31.7.2014 a zmluvou o prevzatí dlhu uzavretou medzi REALITY s.r.o. (pôvodným dlžníkom) a
navrhovateľom ako novým dlžníkom, predmetom ktorej bolo prevzatie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy

o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015. V oboch prípadoch prevzatia dlhu navrhovateľom bol jeho súčasťou
aj súhlas veriteľa - odporcu so zmenou v osobe dlžníka. Súhlas veriteľa bol ako príloha súčasťou oboch
zmlúv. Odkaz na prílohu bol pritom uvedený v samotnom texte oboch zmlúv (bod 1 čl. III., bod 1 čl. IV. a
nakoncidruhejstranytotožnevobochzmluvách).Zmluvybolipodpísanévjedendeň,vKošiciach,čímje
osvedčené tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ ako veriteľ bol účastníkom daných právnych úkonov.

Zmluvy pritom podľa tvrdení odporcu vypracoval zástupca navrhovateľa, ktoré tvrdenie navrhovateľ
nerozporoval.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade bez vykonania relevantného dokazovania
nemožno dôjsť k záveru o tom, či tvrdenia navrhovateľa o tom, že predmetné pohľadávky sú premlčané,

obstoja. Nemožno totiž prehliadnuť argumentáciu odporcu, ktorý tvrdí, že vzhľadom k uznaniu záväzkov
zo strany navrhovateľa začala plynúť nová premlčacia doba a z toho dôvodu pohľadávky nemožno
považovať za premlčané.

8. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že v danom prípade navrhovateľ neosvedčil okolnosti, o ktoré

oprel návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda že v danom prípade došlo k zabezpečeniu
premlčaných pohľadávok. Takýto záver vyvodil vzhľadom na spornosť okolností uzavretia zmlúv
o prevzatí dlhov, námietku odporcu, že k premlčaniu sporných pohľadávok nedošlo a tiež námietku
odporcuouznanízáväzkuzostranynavrhovateľaakodlžníka.Súdprvejinštancievtejsúvislostiuviedol,
že v konaní vedenom pred Mestským súdom Košice pod sp.zn. 20C/18/2014, v ktorom sa navrhovateľ

vo vzťahu k odporcovi domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom,
ktoré vzniklo na základe spomínaných záložných zmlúv sa po vykonanom dokazovaní preukáže, či
došlo k uznaniu dlhu - záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Nakoľko k vzneseniu námietok
premlčania došlo až po údajnom uznaní záväzkov navrhovateľom, rozhodnutia, na ktoré odkazuje
navrhovateľ nebudú mať na otázku premlčania vplyv.

9. Argument navrhovateľa o neplatnosti „záložnej zmluvy 2023“ neobstojí, nakoľko k vzneseniu námietky
premlčania dlhu zo „zmluvy o pôžičke 2014“, ktorú zabezpečovala, došlo až po jej uzavretí, pričom zákon
nevylučuje zriadenie záložného práva k premlčanej pohľadávke. Premlčania sa musí dlžník dovolať,
jeho účinky nenastávajú priamo zo zákona, ako je to v prípade preklúzie.

10. Navrhovateľ podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
pokiaľ argumentoval tým, že hrozí opakovanie dražby a nemá iné prostriedky obrany.

11. Vo vzťahu k pohľadávke zabezpečenej „záložnou zmluvou 2023“, táto argumentácia neobstojí,

nakoľko odporca ešte nezačal výkon záložného práva na základe tejto zmluvy, ale len na základe
„záložnej zmluvy 2015“. Tvrdenie o neplatnosti „záložnej zmluvy 2023“ je dôvodom na podanie žaloby
o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.12. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval rozhodnutiami súdov, ktorými bola poskytnutá ochrana záložcovi,
išlo o rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľov, ktorým bola poskytnutá ochrana zo strany súdu aj vzhľadom
na postavenie slabšej strany v spotrebiteľskom vzťahu a tiež išlo o nehnuteľnosti, ktoré slúžili na

bývanie navrhovateľov - spotrebiteľov. V danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a predmetné
nehnuteľnosti slúžia navrhovateľovi na podnikanie, pričom v nich nemá ani sídlo. V prípade predaja
týchto nehnuteľností na dražbe by sa časť majetku navrhovateľa speňažila. Navrhovateľ neuviedol, k
akému zásahu na jeho strane by došlo v prípade predaja nehnuteľností na dražbe. Navrhovateľ má k
dispozícii iný prostriedok, ako predísť dražbe, a to úhradou „pohľadávky 2015“.

13. Naviac súd prvej inštancie uviedol, že prípadným vyhovením návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia, veriteľ by stratil možnosť domáhať sa (hoci len v obmedzenom čase) svojej
pohľadávky voči navrhovateľovi. Tým by bola porušená zásada proporcionality.

14. Nakoľko neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

stanovené zákonom, súd prvej inštancie tento návrh zamietol.

15. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. tak, že odporcovi
priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže odporca bol v
konaní plne úspešným. Uviedol, že nevzhliadol dôvod aplikáciou ust. § 257 C.s.p. nepriznať úspešnému

odporcovi nárok na náhradu trov konania.

16. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že v

danom prípade nie sú naplnené dôvody pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
znení navrhnutom navrhovateľom. Úlohou súdu podľa navrhovateľa nebolo prejudikovať rozhodnutie vo
veci samej, ale ustáliť či k premlčaniu pohľadávok mohlo dôjsť, nakoľko nevykonáva dokazovanie. Na
druhú stranu, súd vyhodnotil pochybné tvrdenia odporcu o uznaní záväzkov zo strany navrhovateľa za
tak relevantné, pre ktoré nevyhovel návrhu. Z obsahu jednotlivých zmlúv o prevzatí dlhu pritom vyplýva,

že súhlas veriteľa s prevzatím dlhu bol daný ešte pred jeho prevzatím, z čoho nemožno usudzovať,
že úkon prevzatia dlhu bol adresovaný veriteľovi, čo naráža na podstatu uznania záväzku, ktoré je
adresované priamo veriteľovi. Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu nemožno považovať za uznanie záväzku
adresované veriteľovi. V tej súvislosti poukázal na výklad ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a
rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Navrhovateľ zotrval na svojom právnom názore, že záložným

právom nemožno zabezpečiť naturálne pohľadávky, medzi ktoré patrí aj premlčaná pohľadávka, v
danom prípade „pohľadávka 2014“. V tejto súvislosti poukázal na odbornú právnu literatúru vzťahujúcu
sa k ust. § 151c Občianskeho zákonníka. Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 26.5.2023 je
preto neplatným právnym úkonom. Navrhovateľ sa nemôže účinne domáhať upustenia od dobrovoľnej
dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. a jediným legálnym spôsobom, ako zabrániť dražbe je nariadenie

neodkladného opatrenia. V prípade predaja predmetnej nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by už
navrhovateľ nebol oprávnený domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu, že tak, ako
pohľadávka,takajvýkonzáložnéhoprávaužbolivčasekonaniadražbypremlčané.Vprípadevykonania
dražby by nehnuteľnosť prešla do vlastníctva tretej osoby a tým by vznikli na strane navrhovateľa
rozsiahle škody v majetkovej a osobnostnej sfére. Navyše navrhovateľ by v prípade vykonania dražby

stratil naliehavý právny záujem na určení, že v prípade záložných práv záložné právo nevzniklo. Preto,
že už neexistovala záložným právom zabezpečená pohľadávka. Dočasným znemožnením výkonu
záložnéhoprávanemôžedôjsťnastraneodporcukzávažnejujme,ktoráneprevyšujeujmunavrhovateľa
v prípade úspešného výkonu záložného práva.

17. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie ako vecne správne. V prezentovanej
judikatúrezostranynavrhovateľa,aleajvkomentárochodbornejobceišlooprípady,kedydlžníkaveriteľ
neboli spoločne účastníkmi toho istého právneho úkonu, v ktorom došlo k uznaniu záväzku (iba sa o
uznaní záväzku dozvedeli), preto logicky nemôže byť takéto konanie adresné a považované za uznanie
záväzku. V danom prípade však uznanie záväzku nastalo v samotnej zmluve, ktorej účastníkom bol tak

dlžník uznávajúci svoj záväzok a prevádzajúci dlh inému, ako aj veriteľ (odporca), ktorý dal súhlas k
takémuto prevodu. Nie je tu preto priestor na špekulácie o tom, či úkon bol adresný alebo nebol. Navyše
text obsahu zmluvy vytvoril samotný navrhovateľ, dohoda o prevzatí dlhu bola uzavretá v jeho prospech,
na jeho iniciatívu a odporca chcel obdržať uznanie záväzku výmenou za podpis súhlasu veriteľa sozmenou dlžníka. K týmto úkonom došlo v jeden deň. Navrhovateľ má stále možnosť uhradiť dlh,
pričom nesplatením dlhov neprimerane zasahuje do majetkových práv odporcu. K pohľadávkam z roku
2014 navyše nikdy nebola realizovaná dražba, ktorej realizácia je základným predpokladom naliehavej

potreby úpravy pomerov. Navyše v zmluve o prevzatí dlhu 2023 bola dohodnutá nová splatnosť k
31.8.2023, preto aj v prípade, pokiaľ by nedošlo k uznaniu dlhu, začala plynúť nová premlčacia doba
a tá plynie dodnes. V ďalšom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v napadnutom
uznesení.

18. Navrhovateľ v replike k vyjadreniu odporcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii. K zmene
splatnosti zmluvy o pôžičke 2014 uviedol, že nedošlo k zmene pôvodnej zmluvy. Uviedol, že predmetná
nehnuteľnosť je uvedená na stránke spoločnosti Dražobník s.r.o. v sekcii pripravované dražby, z čoho
je zrejmé, že odporca naďalej vykonáva premlčané záložné právo.

19. Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní navrhovateľa uznesením zo dňa 26.3.2025 sp.zn.

9Co/33/2025 tak, že zmenil uznesenie a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXXX, okres: Košice I, obec: A. - C. D., katastrálne územie:
C. D., ako pozemok - parcela reg. „C“ č. 2124/29, druh pozemku Ostatná plocha, o výmere 185 m2,
pozemok - parcela reg. „C“ č. 2147, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 230 m2,
stavba - iná budova - dom so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parcela reg. „C“ č. 2147 v k.ú. C. D.

(ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“), na uspokojenie pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje záložné právo zriadené:
- Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 3.12.2015 medzi servis REALITY s.r.o., so
sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 44 926 529 ako záložcom
na jednej strane a OLYMP PRESS s.r.o., so sídlom Zemplínska 32, 040 01 Košice, IČO: 44 348 321
ako záložným veriteľom na druhej strane; a

- Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.5.2023 medzi Buildercom s.r.o., so
sídlom:Jesenná1138/20,04001Košice-mestskáčasťStaréMesto,SR,IČO:31717934akozáložcom
na jednej strane a OLYMP PRESS s.r.o., so sídlom Zemplínska 32, 040 01 Košice, IČO: 44 348 321
ako záložným veriteľom na druhej strane, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred
Mestským súdom Košice pod sp. zn. 20C/18/2024.

20. Proti uzneseniu odvolacieho súdu sa odporca ústavnou sťažnosťou domáhal pred Ústavným súdom
SR vyslovenia porušenia jeho základných práv, o ktorej bolo rozhodnuté Ústavným súdom SR nálezom
zo dňa 17.7.2025 sp.zn. III.ÚS 315/2025 tak, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa
26.3.2025 č.k. 9Co/33/2025-209 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Krajskému súdu v Košiciach bola uložená povinnosť nahradiť sťažovateľovi
trovy konania 949,17 eur a zaplatiť ich jeho advokátovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel. Ústavný súd v odôvodnení nálezu konštatoval, že
záver krajského súdu o splnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia voči sťažovateľovi
predstavuje arbitrárny procesný exces a porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

ústavy. Je tomu tak preto, že mestský súd právne posúdil podmienku osvedčenia nároku navrhovateľa,
zatiaľčokrajskýsúdsavedomeodmietolzaoberaťskúmanímosvedčenianárokužalobcu.Zrozhodnutia
krajského súdu vyplýva, že ním nariadené neodkladné opatrenie je postavené len na preukázaní
splnenia podmienky bezprostrednej hroziacej ujmy navrhovateľovi bez toho, aby sa súd zaoberal
otázkou osvedčenia tvrdeného premlčania v rozsahu nevyhnutnom pre nariadenie neodkladného

opatrenia. Argumentácia krajského súdu, podľa ktorej sa k podstatným skutočnostiam nevyjadril iba
z dôvodu, že táto otázka sa vyrieši v konaní vo veci samej, je v podstate rezignáciou na prieskum
zákonom danej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá spočíva v osvedčení, teda
predbežnom, nielen skutkovom (skutkové okolnosti veci sa zdajú byť nesporné), ale aj právnom
posúdení práva, ktorému sa má neodkladne poskytnúť ochrana. Osvedčené skutkové tvrdenia

navrhovateľa krajským súdom na rozdiel od mestského súdu o premlčaní neboli vôbec predbežne
právneposúdené.Tovediekzáveru,žeúvahakrajskéhosúduoosvedčeníprávanavrhovateľajecelkom
arbitrárna, lebo je postavená na tvrdení, že nie je dôvod sa zaoberať tým, či má odporca právo vykonať
záložné právo zabezpečené majetkom žalobcu. Úlohou krajského súdu ako súdu odvolacieho sa bude
vyporiadať s vyjadrením sťažovateľa o nepremlčaní zabezpečených pohľadávok v súlade s Civilným

sporovýmporiadkomatiežstanovenýmiaprávnymnázoromústavnéhosúduzopakovanýmiprocesnými
podmienkami na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri nespornosti skutkového stavu v tom krajskému
súdu rovnako nič nebráni, ako nebránilo mestskému súdu vyrovnať sa s podmienkou osvedčenia nároku
žalobcu. Z týchto dôvodov zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po vrátení veci na ďalšie konanie opätovne prejednal
odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., berúc do úvahy
právny názor ústavného súdu vyslovený v náleze zo dňa 17.7.2025 sp.zn. III.ÚS 315/2025 a dospel
k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

22. V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ

domáha uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
predmetnej nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenom na Mestskom
súde Košice pod sp.zn. 20C/18/2024, v ktorom sa domáha vo vzťahu k odporcovi určenia, že predmetná
nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, ktoré vzniklo na základe záložných zmlúv.

23. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ potrebou bezodkladne upraviť

pomery strán sporu tým spôsobom, aby sa odporcovi ako záložnému veriteľovi uložila povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti majúc za to, že obe pohľadávky, ktoré
sa stali predmetom záložného práva sú premlčané, pričom došlo aj k premlčaniu záložného práva.
Naviac, pokiaľ ide o záložnú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa 26.5.2023, táto je podľa
názoru navrhovateľa neplatná, nakoľko jej predmetom bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti

za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, ktorá v čase zabezpečenia už bola
premlčaná. S poukazom na § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa názoru navrhovateľa nemožno
záložným právom zabezpečiť naturálne pohľadávky, medzi ktoré patrí aj premlčaná pohľadávka. Pokiaľ
navrhovateľ sa vo vzťahu k spoločnosti Dražobník s.r.o. domáhal listom zo dňa 26.6.2024 upustenia
od vykonania dražby z rovnakých dôvodov, Dražobník s.r.o. na tento list nereagoval a k námietkam

navrhovateľa sa nevyjadril. Navrhovateľ nemá preto žiadne prostriedky obrany pri výkone dobrovoľnej
dražby a jedine nariadením neodkladného opatrenia môže súd zabrániť vykonaniu dražby a tým
spôsobenia mu ujmy, ktorá by vznikla predajom jeho nehnuteľnosti na dražbe.

24. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ v danom prípade neosvedčil tvrdené premlčanie,

teda nesplnil podmienku pre vyhovenie návrhu pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je
osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

25. Odvolací súd tento názor súdu prvej inštancie nepovažuje za správny. Navrhovateľ v danom prípade
podľa názoru odvolacieho súdu preukázal existenciu vzťahu medzi stranami sporu a osvedčil dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana.

26. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

29. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

30. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

31. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.32. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

33. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa

navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

34. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať
splnenie uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo
strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

35. Nárok, ktorému má byť v danom prípade poskytnutá právna ochrana, spočíva v práve navrhovateľa
ako vlastníka brániť sa proti protiprávnemu neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva v podobe
predaja jeho majetku na dražbe napriek spornosti zabezpečovanej pohľadávky. Ide predovšetkým
o ochranu práv vlastníka v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v ochrane reálnej
hodnoty jeho majetku.

36.Vdanomprípadepodľanázoruodvolaciehosúdunietpochýbotom,ženavrhovateľnemákdispozícii
možnosť žiadať neodkladné opatrenie s iným obsahom, ako je uvedené v petite návrhu. Rovnako
neprichádza do úvahy z povahy veci ani zabezpečovacie opatrenie podľa § 324 ods. 3 C.s.p.

37. Základnou argumentáciou navrhovateľa, o ktorú oprel potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
bolo namietané premlčanie pohľadávok a záložného práva, zabezpečujúceho predmetné pohľadávky,
ide teda o prípustnú záložcom vznesenú obranu proti záložnému právu, ktoré z tohto dôvodu by nebolo
možné ani v budúcnosti vykonať (k tomu pozri závery nálezu ÚS SR sp.zn. II.ÚS 250/2011). Záložca je
oprávnený podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, ak je toto premlčané

a dovolať sa jeho premlčania v konaní o určenie neexistencie záložného práva tak, ako navrhovateľ
aj učinil, keď sa v konaní vedenom pred Mestským súdom Košice pod sp.zn. 20C/18/2014 vo vzťahu
k odporcovi domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, ktoré
vzniklo na základe spomínaných záložných zmlúv, ktoré konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené.

38. Vychádzajúc z argumentácie navrhovateľa sa v konaní o nariadení neodkladného opatrenia odvolací
súd prioritne zaoberal otázkou, či navrhovateľ osvedčil, že ním uvedené pohľadávky a tiež záložné
právo sú premlčané. Pokiaľ by sa totiž záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je
nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani
uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a záložné právo nemôže naďalej

byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Námietku premlčania
záložného práva pritom možno uplatniť len v konaní pred súdom (prípadne iným štátnym orgánom),
ktorým dražobník nie je (konanie o dobrovoľnej dražbe nie je súdnym konaním). Pokiaľ by navrhovateľosvedčil, že záložné právo v danej veci je premlčané, a teda by ho nebolo možné v budúcnosti vykonať,
podľa názoru odvolacieho súdu by nariadenie neodkladného opatrenia bolo opodstatnené.

39. Podľa § 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

40. Z uvedeného vyplýva, že premlčanie záložné práva (ako práva majetkového) nie je vyňaté
z premlčania a pokiaľ sa toto týka nehnuteľnosti, záložné právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej

lehote odkedy ho bolo možné vykonať po prvý raz (t.j. od splatnosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje).
Záložné právo sa však nepremlčí skôr, než ním zabezpečená pohľadávka.

41. V danej veci možno podľa názoru odvolacieho súdu uzavrieť, že navrhovateľ svojimi tvrdeniami
a predloženými listinnými dôkazmi osvedčil, že došlo k premlčaniu pohľadávok označených
navrhovateľom a tým aj záložného práva (§ 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka). Odvolací

súd je v zhode so žalobcom v danej veci toho názoru, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke č.
20102015zodňa20.10.2015,ktorásastalasplatnoudňa30.6.2016,(akovyplývazosamotnéhoobsahu
tejto zmluvy), sa najneskôr premlčala uplynutím 3-ročnej doby dňa 1.7.2019. Pokiaľ ide o pohľadávku
zo zmluvy o pôžičke č. 31072016 zo dňa 31.7.2014, ktorá sa stala splatnou dňa 31.8.2015, (ako vyplýva
zo samotného obsahu zmluvy), táto sa premlčala uplynutím 3-ročnej doby dňom 1.9.2018. Pokiaľ ide

o výkon záložného práva (§ 151j Občianskeho zákonníka), toto sa premlčuje taktiež vo všeobecnej
trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka),
teda po márnom uplynutí splatnosti zabezpečenej pohľadávky, teda rovnako ako samotné pohľadávky.
Možno preto uzavrieť, že žalobca osvedčil, že záložné právo zriadené k predmetným nehnuteľnostiam
je premlčané, a premlčané sú aj záložným právom zabezpečené pohľadávky s poukazom na ust. § 101

Občianskeho zákonníka.

42. Pokiaľ ide o posúdenie platnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa
26.5.2023 z pohľadu posúdenia otázky, či možno záložným právom zabezpečiť naturálne pohľadávky,
vtomtosmeresaargumentácianavrhovateľaovylúčenízabezpečenianaturálnychpohľadávok,zaktoré

je možné považovať aj premlčané pohľadávky s poukazom na § 151c Občianskeho zákonníka javí ako
opodstatnená. Táto otázka však bude s konečnou platnosťou súdom posúdená vo veci samej až po
vykonaní potrebného dokazovania a právnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu, ktorý je v tomto
štádiu konania sporný.

43. K obrane žalovaného, ktorý tvrdí, že uzavretím zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 2.1.2023 vo vzťahu
k pohľadávke vzniknutej zo zmluvy o pôžičke dňa 31.7.2014 a zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 19.4.2022
vo vzťahu k pohľadávke vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 20.10.2015 došlo súčasne
k uznaniu záväzku žalobcom, a preto začala plynúť nová 10-ročná premlčacia doba je potrebné uviesť,

že ide o spornú skutočnosť. V tomto štádiu konania možno podľa názoru odvolacieho súdu prisvedčiť
argumentácii žalobcu, ktorý tvrdí, že zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 19.4.2022 a zmluva o prevzatí dlhu
zo dňa 2.1.2023, na ktoré v rámci svojej obrany poukazuje žalovaný, boli uzavreté medzi zmluvnými
stranami, ktoré nie sú totožné so zmluvnými stranami, ktorým plynú práva a povinnosti zo zmlúv
o pôžičke. Dlžník (žalobca) neurobil žiaden uznávajúci prejav vo vzťahu k veriteľovi (žalovanému), keďže

žalovaný nebol zmluvnou stranou spomínanej dohody o prevzatí dlhu a naopak žalobca nebol zmluvnou
stranouprávnehoúkonu,ktorýmžalovanývyslovilsúhlassozmenoudlžníka.Pretoodvolacísúduzavrel,
žežalovanývtomtoštádiukonanianeosvedčil,žežalobcaučiniluznávacíprejavatýmdošlokpredĺženiu
premlčacej doby na 10 rokov. Je tiež otázne, či je možné platne a účinne dohodnúť podmienky splatnosti
pohľadávkyzozmluvyopôžičkevzmluveoprevzatídlhu,čojepodstatouargumentáciežalobcu,idetotiž

o diametrálne odlišný právny vzťah, sledujúci odlišný účel a zmluvné strany neboli totožné so zmluvnými
stranami, pre ktoré plynuli práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách.

44. Vzhľadom na začaté súdne konanie a argumentáciu odporcu je toho času v štádiu rozhodovania
o neodkladnom opatrení sporná existencia pohľadávky žalovaného, ale aj existencia právnej skutočnosti

spočívajúcej v uplynutí premlčacích dôb. Posúdenie týchto otázok je však potrebné prenechať na
rozhodnutie vo veci samej vedené pred Mestským súdom v Košiciach pod sp. zn. 20C/18/2024.
Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu zákonných
predpokladov pre jeho nariadenie a v danom prípade táto podmienka bola naplnená.45. Odvolací súd v tej súvislosti pripomína, že o rozhodujúcich otázkach nerozhodol s konečnou

platnosťou,keďžeoúpraveprávnychvzťahovmedzistranamisporubuderozhodnutévkonanívedenom
pred Mestským súdom v Košiciach pod sp. zn. 20C/18/2024. Pokiaľ vo veci samej doteraz nebolo
rozhodnuté, môžu strany sporu (vrátane odvolateľa) stále svoje námietky prednášať pred súdom.
Žalovaný v tejto fáze konania o rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré predbieha
rozhodnutiu vo veci samej, svoju argumentáciu o tom, že k premlčaniu pohľadávok nedošlo, uvádza

predčasne. Právny názor odvolacieho súdu vyslovený v procesnom štádiu konania o neodkladnom
opatrení nie je záväzný pre súd konajúci vo veci samej (nejde o prejudikovanie konečného rozhodnutia).
Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je automaticky možné prebrať predpoklady dané hmotným
právom a použiť ich ako podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie
upravené v Civilnom sporovom poriadku má rámcovo vymedzené podmienky, splnenie ktorých je
vyžadované pre jeho nariadenie. V danom prípade tieto podmienky boli naplnené.

46. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ v danej veci tiež osvedčil, že mu hrozí ujma na jeho
právach v dôsledku začatia (resp. hrozby) výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré sú v jeho
vlastníctve.

47. V danom prípade niet žiadnych pochybností o tom, že navrhovateľ je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá sa stala predmetom oboch záložných zmlúv, pričom vo vzťahu k pohľadávke
zabezpečenej záložnou zmluvou zo dňa 2.1.2023 už odporca začal s výkonom záložného práva.

48. V súvislosti s dobrovoľnou dražbou je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, ktorého účelom je

prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu. V prípade
pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou zo dňa 3.12.2015 už odporca začal realizovať výkon
dobrovoľnej dražby, v prípade pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou zo dňa 26.5.2023 ešte
odporcanezačalsvýkonomzáložnéhopráva,avšakvbudúcnostitakmôžeučiniť,vychádzajúczobsahu
zmluvy o zriadení záložného práva.

49. Podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že predmetom neodkladného opatrenia sú
práva k nehnuteľnostiam, ktoré síce slúžia na podnikanie, avšak existuje reálna obava, že realizáciou
dobrovoľnej dražby by došlo k závažnému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa, a to prechodu
vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na tretie osoby.

50. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa názoru odvolacieho súdu nevytvorí v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov
medzi stranami sporu. Nariadené neodkladné opatrenie má totiž iba dočasný charakter, pretože má
trvať iba do skončenia konania vo veci samej a následky plynúce z tohto neodkladného opatrenia

sú pre odporcu v porovnaní s reálnou hrozbou straty vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na strane
navrhovateľa neporovnateľné. Zohľadňujúc skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci
samej bude rozhodujúce vyriešenie viacerých skutkových a právnych otázok, je namieste navrhovaným
neodkladným opatrením zabrániť vzniku nenávratného alebo len ťažko napraviteľného stavu, ktorý by
hrozil v prípade vykonania dražby. Pokiaľ teda navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa

výkonu záložného práva, a to či už v prípade prebiehajúcej dražby alebo budúcej možnej realizácie
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nariadením neodkladného opatrenia sa zabezpečí
efektívna úprava pomerov strán sporu do rozhodnutia súdu vo veci samej.

51. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, ako

vyplýva z enunciátu tohto uznesenia.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).