Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, July 25, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820201743
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7820201743.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.
AnnySlovinskejaJUDr.ZuzanyMatyiovejvsporežalobkyneSociálnejpoisťovne,sosídlomvBratislave,
pobočka Rožňava, Rožňava, Šafárikova 22, IČO: 30 807 484 proti žalovaným: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX,
C., D. XXX/XX, 2/ E. F., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou,
Rožňava, Čučmianska dlhá 7, 3/ H. I., nar. XX.X.XXXX, C., J. XXXX/XX a 4/ K. D., nar. XX.XX.XXXX,

C., G. XX, zast. JUDr. Viktórou Kerekešovou, advokátkou, Rožňava, Šafárikova 71, o náhradu škody
1.766,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn.
11C/64/2020 z 20. novembra 2024

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku IV. o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými
2/ a 4/ tak, že žalovaným 2/ a 4/ náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava („v ďalšom súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
povinnosť žalovanému 1/ zaplatiť žalobkyni 1.766,40 eura (výrok I.), žalobu proti žalovaným 2/, 3/ a 4/
zamietol (výrok II.) vo vzťahu žalobkyne voči žalovanému 1/ žalobkyni náhradu trov konania nepriznal
(výrok III.) a výrokom IV. priznal žalovaným 2/ a 4/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, výrokom V. rozhodol tak, že žalovanému 3/ náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal a
výrokom VI. priznal štátu voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným 1/ až 4/ spoločne
a nerozdielne zaplatenia 1.766,40 eura titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových
dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaných, ktorí 9.11.2012 v C., na ulici D. pod
vplyvom alkoholických nápojov napadli F. L., ktorému spôsobili viacpočetné zranenia, a za ktoré konanie
boli rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/32/2013 z 15.5.2013 uznaní vinnými. Poškodený F.

L. v dôsledku úrazu bol od 9.11.2012 uznaný za invalidného a žalobkyňa mu tak za obdobie od 1.1.2019
do 31.12.2019 vyplatila dôchodkové dávky formou invalidného dôchodku vo výške 1.766,40 eura. V
zmysle § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. si uplatnila voči žalovaným právo na náhradu škody.
Súd prvej inštancie vo svojom v poradí druhom rozhodnutí vo veci mal za preukázané vykonaným
dokazovaním, že žalobkyňa vyplatila za predmetné obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 poškodenému
F. L. dávky dôchodkového poistenia, a to invalidný dôchodok vo výške 1.766,40 eura, mal preukázané,

že vyzvala žalovaných na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá jej výplatou
dôchodkových dávok vznikla, žalovaní však napriek tomu, že výzvy žalobkyne prevzali, žalovanú sumu
jej neuhradili. Všetky tieto skutočnosti mal súd v konaní za nesporné. Za spornú otázku vymedzil súd
určenie miery zavinenia jednotlivých žalovaných na vzniku invalidity poškodeného F. L., s následkom
nároku na výplatu dôchodkových dávok, ktoré mu – poškodenému bola povinná plniť žalobkyňa, čím
jej vznikla škoda. Súd znaleckým dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že výlučne žalovaný 1/

svojím protiprávnym konaním spôsobil poškodenému zranenia, ktorých dôsledkom bol vznik invalidity
a následne vznik nároku na výplatu invalidného dôchodku. Mal za nepochybné, že tieto dávkypoškodenému vyplatila žalobkyňa, preto jej vzniklo právo na náhradu škody voči žalovanému 1/ ako
osobe, ktorá svojím protiprávnym konaním škodu spôsobila a výlučne žalovaný 1/ je povinný žalobkyni
vzniknutú škodu nahradiť. Súd aplikujúc § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal za to, že žalovaní 2/

až 4/ za spôsobenú škodu nezodpovedajú, a preto žalobu voči nim zamietol, keďže nemal preukázané,
že ich protiprávnym konaním bola spôsobená invalidita poškodeného F. L. a s ňou spojený nárok na
výplatu dôchodkových dávok poškodenému.
Súd súčasne rozhodol o náhrade trov konania, a to aplikujúc jednak článok 4 ods. 1 CSP, § 251, § 255
ods. 1, 2, § 262 ods. 2 a § 257 CSP.

Keďže si v spore úspešná žalobkyňa, avšak len proti žalovanému 1/, nárok na náhradu trov konania
neuplatnila, rozhodol súd tak, že jej vo vzťahu k žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal. Zásadu
úspechu mal za rozhodujúcu aj pre rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a v spore
úspešnými žalovanými 2/, 3/ a 4/. Keďže si žalovaný 3/ nárok na trovy konania neuplatnil, vo vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovaným 3/ súd žalovanému 3/ náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ sa týka
žalovaných2/a3/,ktoríbolivsporeúspešní,súdimpriznalvočižalobkyninároknanáhradutrovkonania

v celom rozsahu.
Súd taktiež rozhodol o nároku na náhradu trov štátu, ktoré v konaní vznikli z dôvodu vykonaného
znaleckého dokazovania, a to štátu priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % vo vzťahu
k žalovanému 1/ ako neúspešnej strane konania.
Súd dodal, že v predmetnej veci nevzhliadol a strany ani netvrdili žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa podľa § 257 CSP odôvodňujúce nepriznanie nároku na náhradu trov konania sporovým stranám.

3. Proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd priznal žalovaným 2/ a 4/ voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, podala žalobkyňa odvolanie.
Dôvodila, že protiprávnym konaním, ku ktorému došlo 9.11.2012 v C. na ulici D., kedy žalovaní

1/ až 4/ pod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napadli F. L., pričom mu spôsobili viacpočetné
zranenia, spáchali žalovaný 1/ zločin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
a žalovaní 2/, 3/ a 4/ v spolupáchateľstve prečin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva, za čo boli rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/32/2013 z 15.5.2013 uznaní
vinnými. V dôsledku úrazu, uviedla, bol poškodený F. L. uznaný za invalidného od 9.11.2012, pričom

mu žalobkyňa za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 vyplatila dôchodkové dávky formou invalidného
dôchodku 1.766,40 eura, a teda si podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. uplatnila voči žalovaným
ako tretím osobám nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania.
Žalobkyňa argumentovala, že podľa jej názoru, sú podľa § 257 CSP na jej strane dané dôvody hodné

osobitnéhozreteľa,abysúdnepriznalžalovaným2/a4/náhradutrovkonaniavovzťahuknej-žalobkyni,
keďže v rozsudku Okresného súdu Rožňava 1T/32/2013 z 15.5.2013, ktorým boli žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/
uznaní vinnými, nebola určená miera zavinenia jednotlivých žalovaných vo vzťahu k vzniku invalidity
poškodeného F. L.. Poukázala na to, že podala žalobu v rovnakej veci vo vzťahu k rovnakým žalovaným
nanáhraduškody3.304,19eura(invalidnýdôchodokvyplatenýzaobdobieod9.11.2012do31.12.2014),

kde okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 5C/122/2015 z 28.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
9.8.2016, ktorým boli žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ zaviazaní na náhradu škody spoločne a nerozdielne
a žalovaná suma jej bola uhradená v plnej výške. Následne podala ďalšie žaloby o náhradu škody,
ktorá vznikala výplatou invalidného dôchodku poškodenému, avšak za iné obdobia, ktoré konkretizovala
v pripojenej tabuľke. Poukázala v tej súvislosti na to, že pokiaľ si uplatnila náhradu škody 1.606,80 eura

zaobdobieod1.1.do31.12.2015,žerozsudkomsúduprvejinštanciesp.zn.9C/72/2016z30.5.2017boli
žalovaní 1/ až 4/ zaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej sumy, rozsudok bol následne
potvrdený aj rozsudkom odvolacieho Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/386/2017 z 10.5.2018, a teda
dôvodila, že súdy považovali podanú žalobu vo vzťahu ku všetkým žalovaným 1/ až 4/ za dôvodnú. Až
na základe dovolania podaného žalovaným 2/ bol vo vzťahu k nemu rozsudok krajského súdu zrušený

a následne uznesením Krajského súdu v Košiciach 6Co/128/2022 zo 6.10.2022 bol zrušený aj rozsudok
súdu prvej inštancie 9C/72/2016. Vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ a 4/ rozsudok Okresného súdu Rožňava
9C/72/2016 nadobudol právoplatnosť, a teda žalovaní 1/, 3/ a 4/ boli zaviazaní spoločne a nerozdielne
uhradiť vzniknutú škodu.
Aj v prípade ďalšieho osobitnou žalobou uplatneného nároku na náhradu škody za obdobie od 1.1.

do 31.12.2016 boli žalovaní 1/ až 4/ zaviazaní spoločne a nerozdielne rozsudkom Okresného súdu
Rožňava 6C/24/2017 z 21.6.2018 zaplatiť 1.618,80 eura, ktorý rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach 3Co/45/2019 z 29.4.2020, a teda dôvodila žalobkyňa, že súdy považovali
podanú žalobu vo vzťahu ku všetkým žalovaným za dôvodnú. Na základe dovolania Najvyšší súd SRuznesením sp. zn. 2Cdo/206/2021 z 27.4.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach 3Co/45/2019
z 29.4.2020 a Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/115/2023 zo 7.8.2023 zrušil rozsudok
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6C/24/2017.

Napokon dôvodila, že podľa jej názoru posúdenie miery zodpovednosti jednotlivých žalovaných na
vzniku škody, poškodení zdravia (vznik invalidity F. L.) nie je v kompetencii žalobkyne, ale je závislé od
posúdenia znalcom, ktorá miera zodpovednosti bola jednoznačne preukázané až znaleckým posudkom
č. XX/XXXX z 30.6.2024 vyhotoveným B. B. M., E., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia.

Navrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. tak, že
podľa § 257 CSP žalovaným 2/ a 4/ neprizná náhradu trov tohto konania voči žalobkyni, pretože sú na
jej strane dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

4. Žalovaný 2/ vo vyjadrení na odvolanie žalobkyne zotrval v celom rozsahu na svojich doterajších
vyjadreniach a prednesoch a mal za to, že odvolacie dôvody na strane žalobkyne nie sú dané. Podľa

jeho názoru, podané odvolanie trpí vadami, nakoľko neobsahuje odvolacie dôvody v zmysle § 365
CSP. Mal za to, že žalobkyňa uvádza v odvolaní prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvej inštancie, mala za to, že ide o novoty k údajne existujúcemu dôvodu hodnému
osobitného zreteľa a tieto sú v odvolacom konaní neprípustné. Trval na tom, že on - žalovaný 2/ mal plný
úspech v konaní a ako strana sporového konania legitímne očakáva, že v prípade úspechu v konaní

mu budú prostriedky vynaložené na súdny spor nahradené (odkaz na nález ÚS SR II. ÚS 615/2021
z 20.12.2012 a IV. ÚS 20/2024 z 18.3.2024). Dôvodil, že nepriznanie nároku na náhradu trov konania
považuje za postup v rozpore s § 262 ods. 1 CSP, a teda za extrémne vybočenie z procesných pravidiel
upravujúcich rozhodovanie o trovách konania, ktoré podľa vyššie označených nálezov ústavného súdu
môže predstavovať porušenie základného práva žalovaného 2/ na súdnu ochranu.

Označil napadnuté rozhodnutie za vecne správne v celosti.
Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne odmietol v zmysle § 386 písm. d/ CSP a priznal mu nárok
na náhradu trov konania, prípadne, ak odvolanie neodmietne, aby napadnuté rozhodnutie potvrdil ako
vecne správne a taktiež priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žiadne ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného včas
žalobkyňou ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355-358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a

viazanýrozsahomodvolania(§379CSP)aodvolacímidôvodmi(§380a386CSP)preskúmalnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie pričom dospel k záveru, že je odvolanie žalobkyne podané proti výroku
IV. rozsudku súdu prvej inštancie dôvodné a keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani
na zrušenie, výrok IV. napadnutého rozsudku zmenil (§ 388 CSP).

7. Odvolaním neboli napadnuté výroky I., II., III., V, a VI. rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok v ich
rozsahu nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu sa stal, a to na základe odvolania žalobkyne výrok IV., ktorým
súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 2/ a 4/, a to

podľa zásady úspechu v spore tak, že žalovaným 2/ a 4/, proti ktorým žalobu žalobkyne výrokom II.
zamietol, priznal nárok proti žalobkyni na náhradu trov v plnom rozsahu.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
dospelkzáveru,žesúdprvejinštancieprirozhodovaníonárokunanáhradutrovkonaniavposudzovanej
veci, keď priznal ich náhradu žalovaným 2/ a 4/ proti žalobkyni, rozhodol síce v zmysle zákonnej

zásady úspechu vo veci a podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak nedôsledne vyhodnotil situáciu a okolnosti
posudzovanej veci, ak nevzhliadol danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré sú v zmysle §
257 CSP zákonným dôvodom na to, aby výnimočne súd nepriznal náhradu trov konania strane, ktorej
by inak náhrada patrila.

9. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania, a to zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkamiuvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

10.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§257vyžadujekumulatívnesplnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. V zmysle

ustálenej judikatúry (napr. uznesenia NS SR sp. zn.: 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012)
nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy
konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často (dôvody) vyskytujú, a tento dôvod

je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii § 257 dochádza
aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť
v akomkoľvek sporovom konaní. Slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé,
aby ten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal
náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti úspešne vynaložil.

11. Zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaným 2/ a 4/ v danej veci sa javí ako neprimeraná
tvrdosť, nejaví sa ani byť v súlade s dobrými mravmi, aby žalobkyňa uplatňujúca podľa § 238 zákona
č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok sociálneho poistenia
poškodenému F. L., a to výplatou dávok invalidného dôchodku, ktorých poberateľom sa poškodený L.

stal v dôsledku poškodenia jeho zdravia úmyselným protiprávnym konaním všetkých žalovaných 1/ až
4 /, ktorí 9.11.2012 v C., na ulici D. pod vplyvom alkoholických nápojov napadli poškodeného F. L. a
spôsobili mu viacpočetné zranenia, a za ktoré konanie boli všetci rozsudkom Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 1T/32/2013 z 15.5.2013 uznaní vinnými.

12. Podľa predmetného rozsudku boli žalovaní 2/ a 4/ spolu s ďalšími žalovanými (1/ a 3/) uznaní
vinnými, že fyzicky napadli F. L. tak, že ho zhodili na zem opakovane bili päsťami a kopali do hlavy,
čím mu spôsobili viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy. Žalovaní 2/, 3/ a 4/ spoločným konaním
inému úmyselne ublížili na zdraví, fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti tým,
že napadli iného, čím spáchali v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona prečin ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo bol žalovaný 2/ právoplatne odsúdený k úhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
18 mesiacov a žalovaný 4/ bol právoplatne odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Tým istým rozsudkom boli

všetci obžalovaní, t.j. žalovaní 1/ až 4/ zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému škodu
307,60 eura (a výlučne len žalovaný 1/ škodu vo výške 3.152, 59 eura).

13. Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na
náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku

škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o
výške vyplatených dávok.

14. Podľa § 438 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne (1). V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,

zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody (2).

15. Súd môže svojím rozhodnutím v odôvodnených prípadoch vylúčiť solidárnu zodpovednosť upravenú
v odseku 1 tým, že rozhodne o delenej zodpovednosti viacerých škodcov. Ide o rozhodnutie, že tí,
čo škodu spôsobili spoločne, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Účasť na

spoločnom spôsobení škody môže spočívať v spoločnom zavinení, vtedy sa účasť určuje podľa miery
zavinenia jednotlivých spoločných škodcov; ak ide o objektívnu zodpovednosť, rozdelí sa zodpovednosť
podľa miery účasti na spôsobení škody. Ak ide o stret objektívnej a subjektívnej zodpovednosti, niektorí
spoloční škodcovia zodpovedajú podľa miery účasti na spôsobení škody, iní podľa miery zavinenia.Riešenie obsiahnuté v odseku 2 je výnimkou zo zásady ustanovenej v odseku 1. Prichádza do úvahy len
v odôvodnených prípadoch. Či ide o takýto prípad, musí súd starostlivo uvážiť a v súdnom rozhodnutí
aj náležite odôvodniť. Spravidla zhodnotí sociálne pomery škodcov a posúdi, či solidárna zodpovednosť

prichádza do úvahy (napr. v prípade, keď je účasť niektorých škodcov na spoločnom spôsobení škody
minimálna vzhľadom na účasť ostatných škodcov).

16. V posudzovanej veci je nesporné, že ide o jeden z niekoľkých (viacerých) žalobkyňou proti tým istým
žalovaným 1/ až 4/, o obdobnom nároku na náhradu škody podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.,

z toho istého skutku (ku ktorému došlo 9.11.2012 v čase o 22.00 hod. do 23.00 hod. v C. na ul D., pri
ktoromvšetcištyriažalovaní1/až4/podvplyvomalkoholickýchnápojov fyzickynapadlipoškodenéhoF.
L. tak, že ho zhodili na zem, kde ho opakovane bili päsťami a kopali do hlavy, čím mu spôsobili zranenia
a viacpočetné pomliaždeniny tváre a hlavy, a žalovaný 1/ mu najmenej dvakrát udrel hlavou o betónový
chodník, v dôsledku čoho poškodený utrpel zlomeninu pravostrannej spánkovej kosti pomliaždeninu
ľavého spánkového laloka mozgu a poúrazové podlebečnicové zakrvácanie v oblasti ľavého laloka

mozgu) vedených sporov; každý spor je o nároku na náhradu škody vzniknutej žalobkyni výplatou
dávok invalidného dôchodku poškodenému za iné obdobie. Ako na to poukázala žalobkyňa, spočiatku
boli žalovaní zaväzovaní súdnymi rozhodnutiami na náhradu škody žalobkyni spoločne a nerozdielne.
Až uznesením NS SR sp. zn. 1Cdo/69/2020 z 25. mája 2022, najvyšší súd rozhodujúc o dovolaní
žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. mája 2018, sp. zn. 5Co/386/2017 zrušil

dovolaním napadnutý rozsudok (v obdobnej veci) a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že sa odvolací
súd nevyporiadal s podstatnou skutočnosťou, ktorú žalovaný 2/ namietal už v odvolaní, a síce mierou
jeho zavinenia na spôsobenej škode požadujúc aplikáciu delenej zodpovednosti za spôsobenú ujmu
podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dal do pozornosti i vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu
žalovaného 2/, v ktorom sa žalobkyňa vyjadrila, že sa nebude brániť tomu, aby bola v konaní určená

miera zodpovednosti žalovaného 2/ na vzniku škody, keďže zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
otázku zavinenia (miery zodpovednosti) neupravuje.

17. Až následne na to nariadeným znaleckým dokazovaním bolo v spore jednoznačne preukázané,
že výlučne žalovaný 1/ svojím protiprávnym konaním spôsobil poškodenému F. L. zranenia, ktorých

dôsledkom bol vznik invalidity a následný vznik nároku poškodeného na výplatu invalidného dôchodku.

18. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka
dospel v posudzovanej veci súd prvej inštancie k záveru, že žalovaní 2/ až 4/ nezodpovedajú za
spôsobenú škodu a voči nim žalobu zamietol, keďže nebolo preukázané, že ich protiprávnym konaním

bola spôsobená invalidita poškodeného F. L. a s tým spojený nárok na výplatu dôchodkových dávok
poškodenému a žalobu voči nim zamietol.

19. Odvolací súd má za to, že vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú, aby súd výnimočne podľa § 237
CSP nepriznal náhradu trov konania žalovaným 2/ a 4/, ktorí síce, posudzujúc situáciu podľa zásady

úspechu v konaní, boli v konaní vedenom žalobkyňou proti nim o náhradu škody vzniknutej žalobkyni
výplatou invalidných dávok poškodenému, plne úspešní (keď znaleckým dokazovaním bolo preukázané,
že invalidita poškodeného F. L. bola spôsobená výlučne protiprávnym konaním žalovaného 1/), avšak
nespornévyššieuvedenéskutočnosti,najmäspoločnéprotiprávnekonanievšetkýchžalovaných,ktorým
spoločným konaním došlo k úmyselnému poškodeniu zdravia poškodeného F. L., naviac pod vplyvom

alkoholu, samotný násilný charakter skutku žalovaných, to všetko je potrebné považovať za dôvody
hodné osobitného zreteľa. Žalovaní sa v konaní ani nebránili tvrdením, že by sa boli akokoľvek
snažili, resp. pokúsili žalovaného 1/ v jeho konaní zastaviť. Odvolací súd zastáva názor, že by bolo
nespravodlivéavrozporesdobrými mravmi,akbyzatakýchokolnostíakésúdanévposudzovanejveci,
súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaným 2/ a 4/, len preto že posudzujúc spoločnú

zodpovednosť žalovaných 1/ a 4/ nie podľa všeobecného ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ale
podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako výnimky zo zásady ustanovenej v odseku 1, žalobu
voči nim zamietol.

20. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ktorý výrokom IV. napadnutého rozsudku vo vzťahu žalobkyne a žalovaných 2/ a 4/ priznal žalovaným
2/ a 4/ nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP s tým že nemal za dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, na základe ktorých by výnimočne v zmysle § 257 CSP žalovaným 2/ a 4/ náhradu
trov konania proti žalobkyni nepriznal, nie je vecné správne.Podľa § 388 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd vzhľadom na danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa, vyššie uvedených,
zmenil napadnutý výrok IV. rozsudku tak, že žalovaným 2/ a 4/ náhradu trov konania proti žalobkyni

nepriznal.

21. V zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP, keďže odvolací súd zmenil výrok IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pričom ide v prípade výroku IV. o rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovanými 2/ a 4/, toto rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov konania sa vzťahuje vo vzťahu

žalobkyne a žalovaných 2/ a 4/ na všetky trovy konania, t.z. vzniknuté tak na súde prvej inštancie,
ako i na trovy odvolacieho konania.

22. Pomer hlasov akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).