Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106329
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: ONRDS a.s., so
sídlomDúbravskácesta2,84104Bratislava,IČO:47068051,právnezastúpený:advokátskakancelária
agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ROZ č. 102136573/2023 zo dňa 21.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017,
o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100285833/2019 zo dňa 23.01.2019, daňová kontrola bola
vykonávaná od 19.07.2017 do 28.01.2019, z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii bola prerušená.
2. Daňový úrad Žilina (ďalej aj ,,správca dane“) rozhodnutím č. 101094448/2023 zo dňa 21.04.2023
podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi - platiteľovi dane z pridanej hodnoty

ONRDS a.s., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 47068051, DIČ:
XXXXXXXXXX, IČ DPH: A., rozdiel v sume 206 058,23 EUR, slovom: dvestošesťtisícpäťdesiatosem
eur a dvadsaťtri eurocentov, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017, nevrátený
nadmerný odpočet v sume 47 137,02 EUR, slovom: štyridsaťsedemtisícstotridsaťsedem eur a dva
eurocenty nepriznáva a vyrubuje daň v sume 158 921,21 Eur.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie.
4. Finančné riaditeľstvo SR (ďalej aj ,,žalovaný“) rozhodnutím č. 102136573/2023 zo dňa 21.08.2023

rozhodnutie správcu dane potvrdilo a odvolanie žalobcu zamietlo.
5. Na základe dôkazov získaných v daňovej kontrole a vyrubovacích konaniach, správca dane ako
aj žalovaný nepriznali odpočítanie dane, uplatnené žalobcom sa na základe faktúr od dodávateľov
IMEXPORT GROUP s.r.o., GET & MAKE, s.r.o., PREST TRADE s.r.o., za dodanie tovaru v zdaňovacom
období apríl 2017, z dôvodu preukázanej účasti žalobcu sa (v tom čase ZENCOR a. s.) na obchode
poznačenom podvodom na DPH.

Správna žaloba
6. Včas doručenou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle §
191 ods. 1 písm. c), d), g) a f) zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku a zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov konania.7. Žalobca konkretizoval žalobné námietky tak, že rozhodnutie správcu dane je neúplné, nezrozumiteľné
a nepreskúmateľné, pretože neobsahuje jasný a zrozumiteľný výrok tak, ako to ukladá § 63 ods. 3 písm.
d) Daňového poriadku v spojení § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku, neobsahuje odôvodnenie tak, ako

to ukladá § 63 ods. 4 Daňového poriadku, chýba úplné a zrozumiteľné hodnotenie jednotlivých dôkazov,
chýba úplné a zrozumiteľné hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, chýba objektívne hodnotenie
a zohľadnenie dôkazov potvrdzujúcich neexistenciu indícii o možnej účasti žalobcu na nákupe tovaru
od dodávateľa PREST TRADE, dodávateľa IMEXPORT GROUP a GET & MAKE poznačeného
podvodom, chýba objektívne preukázanie a odôvodnenie vedomej účasti žalobcu na nákupe tovaru v

reťazci dodávateľov poznačenom podvodom, chýba určenie a odôvodnenie opatrení, ktoré Daňový úrad
Žilina považuje za primerané a potrebné za účelom overenia svojich dodávateľov žalobcom, namiesto
objektívne zistených skutočností Daňový úrad Žilina odôvodňuje svoje závery vlastnými, rozporuplnými
a nelogickými pochybnosťami a predpokladmi, bol vyhotovený formálne protokol z daňovej kontroly,
avšak nespĺňal podmienky pre protokol z daňovej kontroly podľa § 47 Daňového poriadku ktorého
doručením končí daňová kontrola podľa § 46 ods. 9 písm. a v spojení s § 46 ods. 8 Daňového

poriadku, daňová kontrola nebola ukončená spôsobom podľa § 46 ods. 9 písm. a) v lehote podľa § 46
ods. 10 Daňového poriadku, pričom zároveň boli vykonávané úkony daňovej kontroly v rámci formálne
vedeného vyrubovacieho konania v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku upravujúce postup
správcu dane vo vyrubovacom konaní, správca dane neopisuje a neuvádza výsledok daňovej kontroly,
napriek viacnásobnému konštatovaniu, že nedošlo k zmene záverov vyplývajúcich z daňovej kontroly.

8. Rozhodnutie správcu dane spočíva na nedostatočnom a nesprávnom vyhodnotení skutočného
skutkového stavu, keďže správca dane nehodnotil všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti
a viaceré dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti ignoroval, správca dane sa nevysporiadal s rozpormi,
domýšľa skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplývajú, rozhodnutie žalovaného je neúplné,
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, chýba úplné a zrozumiteľné hodnotenie jednotlivých dôkazov,

chýba úplné a zrozumiteľné hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, chýba hodnotenie a
zohľadnenie dôkazov potvrdzujúcich neexistenciu indícii o možnej účasti Žalobcu na nákupe tovaru
od dodávateľa PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE poznačeného podvodom,
konštatuje nepravdy ohľadom úkonov správcu dane, obsahuje zjavné rozpory, najmi konštatuje
vzájomne odporujúce si závery, že žalobca vedel o účasti na podvodnom konaní a zároveň, že žalobca

mohol vedieť o tom, že je zapojený do reťazca poznačeného podvodom vo vzťahu k DPH, obsahuje
nesprávne vyhodnotený skutkový stav, keď napriek dôkazom preukazujúcim overenie dodávateľov
PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE, v rozsahu, ktorý je možno primerane od Žalobcu
vyžadovaťnaubezpečeniesa,žesaneúčastnípodvodu,konštatuje,žeŽalobcavedelavedieťmohol(čo
sú odlišné skutočnosti), že sa nákupom zinku od dodávateľa PREST TRADE, dodávateľa IMEXPORT

GROUP a dodávateľa GET & MAKE účastní podvodu, keď napriek zjavným porušeniam povinností
Daňového úradu Žilina a porušeniam práv Žalobcu v daňovej kontrole a daňovom konaní dospel k
záveru, že Daňový úrad Žilina nepochybil vo svojom konaní, odôvodnené nesprávne vyhodnoteným
skutkovýmstavom,keďnapriekdôkazompreukazujúcim,žežalobcaprijalvšetkyopatrenia,ktorémožno
od neho vyžadovať´ na ubezpečenie sa, že nákup zinku od spoločností PREST TRADE, IMEXPORT

GROUP a GET & MAKE nebude súčasťou podvodu, dospel k vzájomne sa vylučujúcim sa záverom, že
žalobca vedel a že žalobca mohol vedieť, že je zapojený do reťazca poznačeného podvodom vo vzťahu
k DPH, keď napriek zjavným porušeniam povinností Daňového úradu Žilina a porušeniam práv žalobcu
v daňovej kontrole a daňovom konaní dospel k záveru, že správca dane nepochybil vo svojom konaní.
9. Dokazovanie bolo nesprávne vedené, žalovaný a Daňový úrad Žilina v rozpore s rozsudkami

Európskeho súdneho dvoru (ESD) dávajú na ťarchu Žalobcu neobvyklé a neprimerané povinnosti,
ktoré prináleží vykonať´ iným kontrolným orgánom a nie žalobcovi, ako zákazníkovi spoločností
PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť´ alebo nedostatok dôvodov/ § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho
poriadku/, keďže nie je zrejmý obsah hodnotenia dôkazov a chýba jeho odôvodnenie, chýba hodnotenie

jednotlivýchdôkazovahodnoteniedôkazovvichvzájomnýchsúvislostiach RozhodnutieŽALOVANÉHO
len zhrnulo vybrané skutočnosti, pochybnosti, rozpory medzi dôkazmi a arbitrárne závery Daňového
úradu Žilina s konštatovaním, že záver Daňového úradu Žilina vychádza z „spoľahlivo zisteného
skutkového stavu“. Rozhodnutie žalovaného arbitrárne, obsahuje závery a hodnotiace úsudky, avšak
bez väzby na všetky vykonané dôkazy a spis z daňového konania. Mnohé dôkazy predložené Správcovi

dane alebo vykonané samotným Správcom dane a z nich vyplývajúce zistenia je spochybňované
alebo nezohľadnené, bez vysvetlenia, odôvodnenia a vysporiadania sa s rozpormi, pričom rozpory a
nepreukázané skutočnosti sú kladené na ťarchu žalobcovi, napriek tomu, že na ich základe bolo správcu
dane aj rozhodnutie žalovaného vydané. Odôvodnenie si vzájomne odporuje a nie je najmä čo bolodôvodom na nepriznanie nároku na odpočítanie dane — keď´ Rozhodnutie žalovaného konštatuje
spoľahlivo zistený skutkový stav. Pritom podľa Rozhodnutia žalovaného žalovaný konštatuje 2 (dva)
vzájomne si odporujúce skutkové stavy, že žalobca mohol vedieť o tom, že je zapojený do reťazca

poznačeného podvodom vo vzťahu k DPH a zároveň že žalobca vedel o tom. že vedel o svojej účasti
na podvodnom konaní.
10. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého Rozhodnutia DU, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu /§ 191 ods. 1 písm. f) Správneho súdneho poriadku/,
keďže z administratívneho spisu a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo dodanie zinku

žalobcovi zo strany dodávateľov: PREST TRADE s.r.o., A. Hlinku 2625, 02 201 Čadca, IČO: 46599100,
DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. ( ďalej len „PREST TRADE”), IMEXPORT GROUP s.r.o., 023 33
Povina 28, IČO: 50604678, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A. ( ďalej len „IMEXPORT GROUP”), GET
& MAKE, s.r.o., Frankovská 1/A, 831 0l Bratislava, IČO: 46827153, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A.
( ďalej len „GET & MAKE”). Žalobca vykonal primerané opatrenia v záujme predchádzaniu možnej účasti
na podvode pri nákupe zinku od spoločností PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE.

Pochybnosti žalovaného, ako aj Daňového úradu Žilina nie sú odôvodnené, sú účelovo a arbitrárne voči
žalobcovi konštatované, bez zohľadnenia všetkých skutočností a okolností za ktorých boli dodávatelia
PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE overení, dojednanie a nákup zinku od spoločností
PREST TRADE, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE prebiehal, ako aj jeho prevzatie, preprava a ďalšie
spracovanie vo výrobnom procese, a to so zohľadnením hodnoty kúpnej ceny za zinok, jej zaplatenia aj

priznania daňovej povinnosti k DPH spoločnosťami, IMEXPORT GROUP a GET & MAKE.
11. Žalovaný aj správca dane v odôvodnení Napádaných Rozhodnutí uvádzajú rozpory vo vykonanom
dokazovaní, pochybnosti vyplývajúce z dôkazov, vrátane svedeckých výpovedí, avšak v záujme zistenia
objektívneho skutkového stavu, tieto rozpory a pochybnosti v dokazovaní neodstránili a nahrádzajú
ich neodôvodnenými predpokladmi a domnienkami Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci /§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku/, keďže ustanovenia §
49 a § 51 č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „Zákon o DPH”) ustanovujú právo
odpočítať daň z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH”) z tovarov a služieb, ktoré ONRDS použije na
dodávky vlastných tovarov a služieb, avšak správca dane nad rámec príslušných ustanovení ukladá
ďalšie podmienky a nároky na žalovaného, ktoré nijako nešpecifikuje a nekonkretizuje, resp. splnenie v

49 a 51 Zákona o DPH uvedených podmienok nezohľadňuje a bez riadneho odôvodnenia spochybňuje.
Žalovaný nesprávne aplikuje povinnosť znášať dôkazné bremeno daňovníka. Žalovaný nesprávne
aplikuje smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty (ďalej ako „Smernica”) a súvisiacich rozsudkov Európskeho súdneho dvora vykladajúcich
Smernicu. Žalovaný nesprávne aplikuje § 63 ods. 5 písm. d) Daňového poriadku v spojení s § 68 ods.

5 a 6 Daňového poriadku ohľadom povinného obsahu výroku Rozhodnutia DU a jeho zrozumiteľnosti a
určitosti. Rozhodnutie správcu dane je nulitné podľa § 64 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku (z výroku
Rozhodnutia DU nie je zrejmé akú daň vyrubil a preto niej e zrejmé, či je Správca dane vecne a miestne
príslušný pre vydanie rozhodnutia). Napádaným rozhodnutím orgánov verejnej správy tak boli porušené
práva a právom chránené záujmy spoločnosti ONRDS ako daňového subjektu.

Vyjadrenie k správnej žalobe žalobcu
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že túto navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú
a žiada žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že z
rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva záver, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré

bolo od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že sa nezúčastní na dodávkach
poznačených podvodom vo vzťahu k DPH. Podľa žalovaného, žalobca nielen že mohol vedieť o svojej
účasti na podvodnom konaní, ale o nej aj vedel, keď sa rozhodol, že predmetný tovar nenakúpi priamo
od dlhoročného zahraničného výrobcu - renomovaného obchodníka so zinkom, ktorý jej bol známy,
ale od slovenských spoločností bez akýchkoľvek skúseností v obchode s uvedenou komoditou. Výber

dodávateľov bez histórie a akýchkoľvek skúseností v obchodovaní so zinkom bol veľmi neobvyklým
rozhodnutím a to zvlášť za situácie, keď B. C. mal prehľad o svetových výrobcoch (predajcoch) zinku
a tých, ktorí obchodujú so zinkom v rámci EÚ. Vedel aj o poľskej spoločnosti Huta Cynku „Miasteczko
Slaskie“. Dôkazom je email zaslaný dňa 27.10.2017 správcovi dane, v ktorom uvádza zoznam týchto
výrobcov zinku. Na prijatých faktúrach od slovenských dodávateľov sa uvedená poľská spoločnosť

priamo uvádza ako výrobca dodávaného zinku. V prípade, ak by žalobca nakupoval zinok priamo od
poľského, alebo iného výrobcu zinku z EÚ, bol by povinný v daňovom priznaní pre DPH priznať DPH
(samozdanenie) a zároveň by mal právo na odpočítanie priznanej DPH, finančný dopad z nákupu z
hľadiska DPH by teda bol nulový. Vytvorením dodávateľského reťazca v tuzemsku a účelovým nákupomzinku od slovenských spoločností, žalobca v predmetnom zdaňovacom období získal výhodu vo forme
odpočítanej DPH vo výške 206 058,23 EUR. Podľa žalovaného, žalobca teda vedel o svojej účasti na
dodávkach poznačených podvodom.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-512/2021 (Aquila
Part Prod Com SA) a tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-596/2021 ( A proti Fnanzamt M).
14. Podľa žalovaného, napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konanie,
ktoré predchádzalo ich vydaniu, sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení.
Rozhodnutia sú v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku obsahujú odôvodnenie, skutočnosti, ktoré

boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane
zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach
a prijal právny záver, na základe ktorého nepriznal uplatnené odpočítanie dane od dodávateľov
IMEXPORT GROUP s.r.o., GET & MAKE, s.r.o. a PREST TRADE s.r.o.
15. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V prípade zistenia správcu

dane, že platiteľ bol súčasťou reťazca v ktorom došlo k podvodnému konaniu, je povinnosťou správcu
dane predložiť dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru,
že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie
dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu
dodávateľského reťazca. Podľa žalovaného, v predmetnom prípade správca dane takéto objektívne

dôkazy predložil, v napadnutom rozhodnutí poukázal na daňový únik a poukázal na to, na základe
ktorých skutočností žalobca mohol vedieť o tom, že je zapojený do reťazca poznačeného podvodom
vo vzťahu k DPH.

Replika žalobcu

16. Žalobca v replike uviedol, že postup žalovaného a správcu dane počas daňovej kontroly a počas
vyrubovacieho konania nebol vykonávaný v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku,
najmä:
- daňová kontrola nebola ukončená spôsobom a v lehote vyplývajúcimi z §46 Daňového
- poriadku;

- správca dane vykonával v rozpore s §68 Daňového poriadku rozsiahle a dlhotrvajúce dokazovanie,
ktoré mal povinnosť vykonať počas daňovej kontroly, pričom vykonaniu takéhoto dokazovania počas
daňovej kontroly Správcovi dane nič nebránilo;
- žalovaný a pred ním Správca dane nesprávne a nedostatočne vyhodnotili skutkový stav a dôkazy;
- rozhodnutie FRSR a Rozhodnutie DU, ktoré mu predchádzalo, sú vydané na základe nesprávne a

nedostatočne vyhodnotených dôkazov a skutkového stavu.
17. Z rozhodnutia žalovaného nie je jasný záver žalovaného a dôvody pre odmietnutie práva na odpočet
DPH.
18. Žalovaný aj v samotnom vyjadrení zo dňa 08.12.2023 uvádza vzájomne si odporujúce závery, že
žalobca vedel a vedieť mohol o tom , že sa nákupom zinku od predmetných dodávateľov účastní na

dodaní zinku poznačenom podvodom vo vzťahu k DPH.
19. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento svoj záver odôvodňuje tým, že žalobca sa rozhodol
nakúpiť zinok od slovenských dodávateľov a nie priamo od zahraničného výrobcu zinku. Žalovaný však
užneodôvodnil,prečoslovenskýpodnikateliamajúnakupovaťtovarvýhradneodzahraničnýchvýrobcov
a prečo nákup tovaru od slovenských podnikateľov považuje automaticky za preukázaný fakt, že žalobca

vedel alebo mohol vedieť, že takýto nákup tovaru bude poznačený podvodom.
20. Žalovaný namiesto preukázaného skutkového stavu, rozhodol len na základe domnienok a
predpokladov a neodôvodnene s diskrimináciou, slovenských podnikateľov voči zahraničným výrobcom
tovarom; v tomto prípade s tým, že žalovaný konkrétneho výrobcu s ktorým mal žalobca obchodovať
vybral a určil žalovaný, resp. správca dane pred ním. Pritom žalovaný nezohľadňuje reálne možnosti

a aplikovateľné obchodné podmienky, za ktorých by v danom čase mohol žalobca zinok od výrobcu
zinku nakúpiť, vrátane dodacích lehôt, platobných podmienok, cenových dojednaní, minimálneho
množstevného odberu, maximálneho možného množstva zinku na dodanie v jednotlivých kalendárnych
mesiacoch, históriu reštrukturalizácie v skupine spriaznených osôb žalobcu (spracovateľa zinku
SlovZink a. s.) a nesplatenia minulých dlhov.

21. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ Ferimet, C-281/20.
22. V dôsledku toho, aj keď existencia kruhového fakturačného reťazca predstavuje vážnu indíciu
naznačujúcu existenciu podvodu, ktorú treba zohľadniť v rámci celkového posúdenia všetkých
skutočností a všetkých skutkových okolností prejednávanej veci, nemožno pripustiť, aby sa daňovýorgán mohol na účely preukázania existencie podvodu typu ,,kolotoč“ obmedziť na preukázanie, že
predmetné plnenie bolo súčasťou kruhového fakturačného reťazca.
23.Daňovémuorgánuprináležíjednakpresneurčitoskutočnostizakladajúcepodvodapredložiťdôkazo

podvodnom konaní a jednak preukázať, že zdaniteľná osoba sa aktívne zúčastňovala na tomto podvode
aleboževedelaalebomalavedieť,žeuvedenéplneniezakladajúcetotoprávobolosúčasťouuvedeného
podvodu. Dôkaz o existencii podvodu a účasti zdaniteľnej osoby na tomto podvode však nevyhnutne
neznamená, že boli identifikované všetky subjekty, ktoré sa zúčastnili na tomto podvode, ako aj ich
príslušné konania. Ako bolo pripomenuté v bode 30 tohto rozsudku, vnútroštátnym súdom prináleží

overiť, či daňové orgány predložili tento dôkaz z právneho hľadiska dostatočne.
24. Žalovaný v rozpore s vyššie uvedenými závermi ESD odmieta právo na odpočet žalobcu, pričom
žalovaný resp. Správca dane pred ním:
- nepreukázal, že žalobca získal daňovú výhodu,
- nepreukázal a nepredložil dôkazy objektívne preukazujúce, že sa žalobca aktívne zúčastňoval na
podvode alebo že vedel alebo mal vedieť, že nákup zinku bude súčasťou podvodu,

- rozhodol na základe domnienok a predpokladov
- pri dokazovaní postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, keď neukončil
daňovú kontrolu spôsobom a v lehote ustanovenými príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku,
dokument označený Správcom dane ako protokol z daňovej kontroly nespĺňal predpoklady a obsahové
náležitosti kladené Daňovým poriadkom na protokol z daňovej kontroly, vykonával dokazovanie a

nezákonne získaval dôkazy počas vyrubovacieho konania, ktoré je určené na vydanie rozhodnutia
správcom dane a nie na suplovanie dokazovania, ktoré správca dane nevykonal počas daňovej kontroly,
nesprávne a nedostatočne vyhodnotil vykonané dôkazy, rozpory vyplývajúce z dôkazov neodstránil
a nahrádza ich domnienkami a predpokladmi v neprospech žalobcu, opomína dôkazy svedčiace v
prospech žalobcu.

25. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
26. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávanídňa26.06.2025zaúčastiprávnehozástupcužalobcu.Žalovanýsvojuúčasťnapojednávaní

ospravedlnil.
27. Správny súd sa v prvom rade zaoberal namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že žalobcom namietaná nepreskúmateľnosť
rozhodnutia by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Zákonným limitom
doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia sú také vady odôvodnenia rozhodnutia, kedy rozhodnutie

neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých zásadných procesných vád, pre ktoré je
preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Abdullayev proti Rusku). V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie
nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú
pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Ruiz Torija v. Španielsko). Tieto závery primerane platia aj na rozhodnutia správnych orgánov.
Žalovaný v intenciách citovaných záverov postupoval. Žalovaný sa vecne vysporiadal so zisteným
skutkovým stavom a posúdil tak uskutočnenie podvodu na DPH, ako aj vedomosť žalobcu o ňom.
Vzhľadom k viacerým zúčastneným subjektom sa žalovaný komplexne zameral sa na celkový obchodný

model. Napadnuté rozhodnutie preto vadou nepreskúmateľnosti netrpí. V tomto kontexte preto podľa
názoru správneho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,
keďže z jeho obsahu je zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti. Žalovaný
zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH za zdaňovacie
obdobie apríl 2017 a jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné či neodôvodnené. Správny súd

má v tejto súvislosti za to, že správca dane ako aj žalovaný sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberali
a vyvodili správne skutkové aj právne závery, ktoré odôvodnili.
28. Skôr ako správny súd pristúpil k posúdeniu veci samej, zaoberal sa tiež namietanou dĺžkou daňovej
kontroly, a tiež údajným nedostatočným odôvodnením prerušenia daňovej kontroly.
29. Správny súd sa pritom zaoberal aj dôvodnosťou prerušenia daňovej kontroly, keďže bolo potrebné

získať informácie prostredníctvom MVI. Správny súd si z administratívneho spisu overil že, správca
dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017, o výsledku ktorej
vyhotovil Protokol číslo 100285833/2019 zo dňa 23.01.2019, daňová kontrola bola vykonávaná od
19.07.2017 do 28.01.2019, z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií bola prerušená. V rámci výkonudaňovej kontroly bola dňa 13.12.2017 zaslaná žiadosť o MVI č. 130000010473/17, na preverenie
poľského dodávateľa tovaru. Správca dane rozhodnutím číslo: 100485274/2018 zo dňa 05.03.2018
prerušil daňovú kontrolu. Odpoveď na MVI bola doručená dňa 17.04.2018. Z dôvodu, že správca dane

zistil rozpor v doručených dokumentoch a v odpovediach, týkajúcich sa potvrdenia dodania tovaru
a zároveň nezaúčtovania tohto dodania tovaru v účtovníctve, podal dňa 23.04.2018 prostredníctvom
Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica Reklamáciu odpovede na žiadosť o MVI, na ktorú bola
odpoveď doručená dňa 12.10.2018, následne správca dane Oznámením číslo: 102053676/2018 zo dňa
16.10.2018 oznámil daňovému subjektu, že dňa 12.10.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová

kontrola prerušená. Správca dane preveroval obchodné reťazce u poľského dodávateľa, vzhľadom
na tento cezhraničný rozmer a viaceré spoločnosti zúčastnené v tomto obchodnom reťazci, ako aj
potrebu riadneho zistenia skutkového stavu, správny súd potvrdzuje vecnú a časovú súvislosť MVI s
preverovaným podvodom na DPH. Daňová kontrola pritom začala dňa 19.07.2017, bola ukončená dňa
28.01.2019, čo po zohľadnení jej prerušení bola ukončená v zákonom stanovenej lehote. V kontexte
tejto námietky dáva súd do pozornosti aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 - Hydina SK.

Súdny dvor dal v tomto rozhodnutí na otázky položené Najvyšším súdom Slovenskej republiky odpoveď,
v zmysle ktorej: Navyše ani články 10 až 12 nariadenia č. 904/2010, ani žiadne iné ustanovenie tohto
nariadenia nestanovujú akýkoľvek dôsledok v prípade prekročenia niektorej z lehôt vyplývajúcich z
uplatnenia uvedených článkov príslušnými daňovými orgánmi, a to či už pre tieto orgány, alebo pre
zdaniteľné osoby. Zo znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok

10, teda vyplýva, že prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej
zdaniteľnej osobe žiadne právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť
prerušenia daňovej kontroly stanoveného vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, dovtedy,
kým žiadaný členský štát neposkytne požadované informácie. Okrem toho toto nariadenie neupravuje
maximálnudĺžkudaňovejkontrolyanipodmienkyprerušeniatakejtokontroly,aksazačnepostupvýmeny

informácií stanovený týmto nariadením. Preto sa zdaniteľná osoba nemôže odvolávať na uvedené
nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, ktorá sa jej týka, z dôvodu
neprimeranej dĺžky tohto prerušenia.“ Na základe uvedeného preto platí, že daňový subjekt sa nemôže
dovolávaťnezákonnostidaňovejkontrolyzdôvodujejneprimeranejdĺžky,ktorásúvisísMVIpodľavyššie
uvedeného nariadenia, a rovnako sa daňový subjekt nemôže z tohto dôvodu dovolávať nezákonnosti

prerušenia daňovej kontroly. Správny súd teda konštatuje, že daňová kontrola bola ukončená v zákonnej
ročnej lehote, pričom bola dôvodne a zákonne prerušená. Námietky týkajúce sa dĺžky kontroly preto
neboli dôvodné.
30. Správny súd tiež v tejto súvislosti poukazuje, že na základe daňovej kontroly správca dane vydal
rozhodnutie č. 101674945/2019 zo dňa 09.07.2019, ktorým nepriznal odpočítanie dane vo výške 206

058,23 eur, z dôvodu porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s
ustanovením § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Na základe rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho
orgánu č. 102481832/2019 zo dňa 31.10.2019 bolo rozhodnutie správcu dane z dôvodu pochybenia
vo výroku rozhodnutia zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správcom
dane vydané rozhodnutie č. 100317323/2020 zo dňa 31.01.2020, bolo odvolacím orgánom potvrdené

na základe rozhodnutia č. 100905222/2020, zo dňa 18.05.2020. Rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo
zrušené na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/99/2020 zo dňa 29.09.2022, následne
FR SR ako odvolací orgán zrušilo rozhodnutím č. 100052107/2023 zo dňa 05.01.2023 rozhodnutie
správcu dane č. 100317323/2020 zo dňa 31.01.2020 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zo
záverov prijatých v rozhodnutí žalovaného, v nadväznosti na rozhodnutie súdu vyplýva, že z rozhodnutia

správcu dane nebolo jednoznačne zrejmé, či k zamietnutiu práva na odpočítanie DPH došlo z dôvodu
porušenia hmotnoprávneho predpisu ( zákona o DPH ), alebo z dôvodu účasti spoločnosti ZENCOR
a. s. na podvodnom konaní, pričom hmotnoprávny predpis bol na kontrolovanom stupni obchodného
reťazca dodržaný.
31. Správny súd po vyriešení týchto otázok pristúpil k vecnému prieskumu a skúmal, či závery daňových

orgánov o tom, že sa žalobca zúčastnil na zdaniteľných plneniach poznačených podvodom, o ktorých
vedel, mal alebo mohol vedieť sú správne.
32. Podvodné konanie je vymedzené v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (napr. vo veciach
C439/04 Kittel a C-440/04 Recolta Recycling). Daňové orgány pritom preukázali skutočnosť, že
sťažovateľ vedel, resp. mal vedieť, že sa svojim konaním zapojil do reťazca plnení poznačených

podvodom.
33. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované
na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový
subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti napodvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak o daňovom podvode vedieť mal alebo mohol, a to
v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou
a starostlivosťou.

34. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo)
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciSCPaperConsultSRL,C-101/16zodňa19.10.2017,bod52;vo
veciVikingoFővállalkozóKft.,C-610/19zodňa03.09.2020,body54,55;voveciMahagébenKft,C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od

daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59). Ani pri tejto
požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť
uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na
neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa

3.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57). Na druhej
strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského
subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na
daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový
subjekt vedel, mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, body 53, 54, 56 a 58).
35. Jednoducho povedané, pri úvahe, či možno daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočítanie DPH
alebo na oslobodenie od DPH z dôvodu jeho zapojenia do podvodného reťazca na DPH, treba skúmať
naplnenie podmienok, ktorými sú (i) existencia podvodu, (ii) existencia skutkových okolností svedčiacich
o možnej vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode a (iii) neexistencia

dostatočných rozumných opatrení, ktorými by daňový subjekt svojej účasti na podvode zabránil.
36. V prípade dokazovania existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na
daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový
subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti

na daňovom podvode.

37. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ od daňového subjektu možné očakávať, aby prijal
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Teleos

z 27.09.2007, C-409/04).
38.Správnysúdkonštatuje,žezáverydaňovýchorgánovniesúvrozporesvyššieuvedenoujudikatúrou.
Podvod na DPH v danom prípade daňové orgány preukázali zákonne získanými dôkazmi a zistenými
skutočnosťami a vedomosť žalobcu o účasti na podvode preukázali skutočnosťami, ktoré žalobca
vedel, vedieť mohol alebo vedieť mal v rozhodnom období. Žalobca tak nebol zaťažený dôkazným

bremenom, či vedel o neplnení si daňových povinností svojich odberateľov alebo ďalších spoločností v
obchodných reťazcoch. Daňové orgány skutočnosti o tom, že dodávatelia žalobcu a iné spoločnosti v
obchodných reťazcoch si neplnia daňové povinnosti uvádzali výlučne vo vzťahu k naplneniu podmienky
existencie podvodu. Inak povedané, týmito skutočnosťami správca dane a žalovaný preukazovali a v
konečnom dôsledku aj preukázali daňový podvod. V obchodných reťazcoch správca dane skúmal, či

došlo k narušeniu neutrality DPH, resp. daňovému úniku. Daňové orgány v preverovaných reťazcoch
identifikovali a preukázali narušenie neutrality DPH a rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane
obsahujú podrobné odôvodnenie vrátane uvedenia dôkazov a podkladov, na základe ktorých narušenie
neutrality DPH vyplynulo, pričom na ne súd v plnej miere odkazuje. Správny súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk č. 63/2023 ZNS.
39. Pokiaľ ide o prvú podmienku Axel Kittel testu - existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“,
správny súd uvádza, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky bezpochyby preukázané.
Správca dane identifikoval daňový únik. V prípade deklarovaných dodávok zinku zo spoločností
IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o. sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k

DPH, nakoľko prvý zistený dodávateľ zinku na území Slovenska, ktorý mal tovar nadobudnúť z Poľska,
t. j. spoločnosť GYKO s.r.o. je zmiznutý obchodník, so správcom dane nespolupracuje a za zdaňovacie
obdobie apríl 2017 podal daňové priznanie DPH, v ktorom deklaroval ako výsledný vzťah k štátnemu
rozpočtu nízku vlastnú daňovú povinnosť, pričom daňová povinnosť bola podľa údajov z podanéhokontrolného výkazu DPH účelovo znížená odpočítaním dane z pokladničných dokladov zo spoločnosti
METRO Cash & Carry SR s.r.o., ktorá však neeviduje dodanie tovaru alebo služieb pre zákazníka GYKO
s.r.o. Spoločnosť GYKO s.r.o. si teda odpočítala daň ktorá nebola do štátneho rozpočtu odvedená.

Ďalšia dodávateľská spoločnosť PREST TRADE s.r.o. podala za zdaňovacie obdobie apríl 2017 nulové
daňové priznanie na DPH, v ktorom deklarovala, že neprijala a neuskutočnila žiadne zdaniteľné plnenia,
pričom si žalobca odpočítal daň z faktúr, vystavených touto spoločnosťou, čím došlo k úniku na dani.
Pri spoločnostiach IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o. bola daň z predaja zinku u zistenej
subdodávateľskej spoločnosti GYKO s.r.o. umelo ponížená zaúčtovaním fiktívnych nákupov cez ERP, v

dôsledku čoho došlo k zníženiu deklarovanej vlastnej daňovej povinnosti, pri spoločnosti PREST TRADE
s.r.o. nebola daň z predaja zinku vôbec priznaná v podanom daňovom priznaní na DPH (základ dane -
dodanie tovaru a služieb podľa § 8 a § 9 zákona o DPH a r. 04 daň z dodania tovarov a služieb podľa
§ 8 a § 9 zákona o DPH) a nebola do štátneho rozpočtu odvedená.
40. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania,
teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania

daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú
bežným obchodným podmienkam. Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda
musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia.
Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej
transakcie; česká judikatúra za znaky svedčiace existencii daňového podvodu vymenúva napríklad

existenciu sídla na virtuálnej adrese, nezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy
pri rozsiahlom obchode, podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny a ďalšie (Procházka, Kupčík, Brychta:
Definiční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu
a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 61 a v článku citované rozhodnutia SD EÚ i Nejvyššího správního
soudu ČR).

41. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach
identifikovali nasledovné objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:
- obchodovanie s komoditou - zinkom je rizikové
- spoločnosť ZENCOR, a.s. a rovnako aj B. D. C. mali vedomosť o poľskom výrobcovi zinku,
- výber svojich dodávateľov a uzatvorenie obchodov s dodávateľmi zverila spoločnosť ZENCOR

a.s. obchodnému zástupcovi, B. D. C., ktorý však nebol na to oprávnený, pričom si nepreverila
dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov,
- E. F., ako osoba, ktorá mala sprostredkovať obchody so zinkom medzi spoločnosťou GYKO s.r.o.,
spoločnosťamiIMEXPORTGROUPs.r.o.aGET&MAKE,s.r.o.akontrolovanouspoločnosťouZENCOR
a.s. poznal uvedené spoločnosti už zo svojich predchádzajúcich obchodov ( zo svojej podnikateľskej

činnosti v spoločnosti ROMAB GROUP, s.r.o., ktorej konateľom bol v období od 18.05.2013 do
06.06.2017 ) a mal kontakt na tovar v Poľsku, na jeho dodávateľov ( poľskú spoločnosť GAN-REM ) a
rovnako aj na B. D. C., prostredníctvom ktorého obchodoval so spoločnosťou ZENCOR a.s. so zinkom.,
- B. D. C. bol do roku 2014 predsedom predstavenstva spoločnosti ZENCOR, a.s., t.j. B. D.
C. spolupracoval s E. F. v oblasti nákupu zinku už v rokoch predchádzajúcich kontrolovanému

zdaňovaciemu obdobiu. Spolupráca však bola prostredníctvom inej spoločnosti ( ROMAB GROUP,
s.r.o. ), ktorú následne nahradili spoločnosti IMEXPORT GROUP s.r.o. a GET & MAKE, s.r.o.,
- konateľ spoločnosti PREST TRADE s.r.o. so správcom dane nekomunikoval a v rámci daňovej kontroly
nepredložilpožadovanédoklady,pričomobchodysospoločnosťouPRESTTRADEs.r.o.maldojednávať
B. D. C., ktorý ich však mal dojednávať už s neoprávnenou osobou, Przemyslawom Rostowskim. V

nadväznosti na uvedené správca dane zo záznamov finančnej správy zistil, že spoločnosť PREST
TRADE s.r.o. nemala evidovaných žiadnych zamestnancov,
- B. D. C. nebol oprávnenou osobou pri uzatváraní obchodov so spoločnosťou PREST TRADE s.r.o.,
- tvrdenie spoločnosti ZENCOR a.s. o existencii skladu dodávateľa na adrese G. XXX, F. sa nepotvrdilo,
pričom spoločnosť ZENCOR, a.s., prostredníctvom B. D. C., musela vedieť odkiaľ je tovar prepravovaný,

nakoľko objednávali prepravu a prepravcovi museli uviesť presnú adresu naloženia tovaru,
- spoločnosť ZENCOR a.s. sama neoslovila priamo poľského výrobcu zinkových ingot za účelom nákupu
zinkuodneho,pričomvedela,žetovar,ktorýnakupujepochádzaodtohtovýrobcu.Dôvodykneosloveniu
výrobcu zinku spoločnosťou ZENCOR a.s., ktoré uviedol jej bývalý predseda predstavenstva boli buď
nepravdivé, alebo neboli ničím podložené,

- splnomocnená zástupkyňa žalobcu v e-maily zo dňa 06.10.2017 ( zaevidovaný pod číslom:
1375453/2017 ) doplňujúce vyjadrenie, že k uzatvoreniu zmluvy medzi dodávateľom a daňovým
subjektom nedošlo, zmluvy nie sú uzatvárané so žiadnym dodávateľom, všetko je na tzv. spotových
obchodoch podľa potrieb výroby, posielajú sa len objednávky na predmetné dodávky. Za spoločnosťZENCOR a.s. uzatváral obchody B. D. C., ktorý pracoval pre spoločnosť ZENCOR a.s. externe,
ako obchodný zástupca, na základe Zmluvy o sprostredkovaní predaja, uzatvorenej so spoločnosťou
Tatrachem s. r. o., 9. Mája 22, 900 29 Nová Dedinka, IČO: 45481261 ( ďalej len Tatrachem s.r.o. ), pričom

kontakty s preverovanými dodávateľmi mali byť cez stránku H..
42. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto
kladne. Dalo by sa dokonca uvažovať aj o aktívnej účasti žalobcu na daňovom podvode.
43. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie

subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V
zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť
tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú
obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže
zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej
dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky

z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31. 01. 2013, Stroj trans, C-642/11,
bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21. 06.
2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).

44. Správca dane svoj záver postavil na nedbanlivostnej forme zavinenia a nedostatočnej obozretnosti
žalobcu tak, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné v rozumnej miere
očakávať, aby sa uistil, že sa nezúčastní na dodávkach poznačených daňovým podvodom vo vzťahu
k DPH. Uvedený záver žalovaný čiastočne skorigoval, keď uviedol, že žalobca nielen že mohol
vedieť o svojej účasti na podvodnom konaní, ale o nej aj vedel, keď sa rozhodol, že predmetný tovar

nenakúpi priamo od dlhoročného zahraničného výrobcu - renomovaného obchodníka so zinkom, ktorý
mu bol známy, ale od slovenských spoločností bez akýchkoľvek skúseností v obchode s uvedenou
komoditou. Podľa záverov žalovaného výber dodávateľov bez histórie a akýchkoľvek skúseností v
obchodovaní so zinkom bol veľmi neobvyklým rozhodnutím a to zvlášť za situácie, keď B. C. mal prehľad
o svetových výrobcoch (predajcoch) zinku a tých, ktorí obchodujú so zinkom v rámci EÚ, žalobca vedel

aj o poľskej spoločnosti ,,Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“. Dôkazom je email zaslaný dňa 27.10.2017
správcovi dane, v ktorom uvádza zoznam týchto výrobcov zinku. Na prijatých faktúrach od slovenských
dodávateľov sa uvedená poľská spoločnosť priamo uvádza ako výrobca dodávaného zinku. V prípade,
ak by žalobca nakupoval zinok priamo od poľského, alebo iného výrobcu zinku z EÚ, bol by povinný
v daňovom priznaní pre DPH priznať DPH (samozdanenie) a zároveň by mal právo na odpočítanie

priznanejDPH,finančnýdopadznákupuzhľadiskaDPHbytedabolnulový.Vytvorenímdodávateľského
reťazca v tuzemsku a účelovým nákupom zinku od slovenských spoločností, odvolávajúci sa v
predmetnom zdaňovacom období získal výhodu vo forme odpočítanej DPH vo výške 206 058,23 eur.
Podľa žalovaného, žalobca vedel o svojej účasti na dodávkach poznačených podvodom.
45. Žalobca uviedol, že si svojich dodávateľov preveril v dostupných registroch a databáza,

dôveryhodnosť dodávateľov spoločnosti žalobcu bola preverovaná kontrolou IC DPH na internetovej
stránke, kontrolou spoločnosti v registri Finančnej správy, vyžiadaním od dodávateľov potvrdení z
daňového úradu, že nemajú dlhy voči daňovému úradu, požiadaním dodávateľov, aby mali sklad na
území Slovenska, pričom si spoločnosť ZENCOR a.s. bude chodiť pre zinok podľa potrieb výroby,
požiadaním dodávateľov o uvedenie splatnosti faktúr, čím si overujú ich finančnú solventnosť, v minulosti

sa pokúšali získať z finančných výkazov informácie, či majú zamestnancov. Vzhľadom na uvedené
námietky žalobcu, že svojich dodávateľov dostatočne preveril, nemožno tieto akceptovať a prijať ani
záver, že žalobca prijal dostatočné opatrenia na to, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
46. Správny súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že v predmetnom konaní dostatočným

spôsobom preukázali, že predmetné plnenia vykazovali viacero neštandardných znakov, z ktorých
bolo možné zistiť, že deklarovaní dodávatelia boli do obchodných reťazcov účelovo vložení s cieľom
podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH a že v posudzovanom prípade boli zdaniteľné
plnenia spojené s podvodným konaním a daňovým únikom v štáte dodania. Z vykonaného dokazovania
bezpochyby vyplýva, že deklarovaní dodávatelia boli do obchodných reťazcov vložení účelovo, a síce

za účelom zneužitia neutrality DPH.
47. Správny súd ďalej dodáva, že daňové orgány dostatočne odôvodnili, prečo zistené okolnosti
považujú za neštandardné v bežnej obchodnej praxi. Ide predovšetkým o okolnosti týkajúce sa spôsobu
výberu dodávateľov, personálnej prepojenosti, nezrovnalostí na súvisiacich dokladoch, priebehu týchtoobchodov, a tiež spôsobu úhrad za faktúry. Všetky tieto skutočnosti pritom mali minimálne v žalobcovi
vzbudiť pochybnosti a podozrenia.
48. Vyššie uvedené okolnosti vo svojom súhrne podľa súdu nasvedčujú záveru, že zdaniteľný obchod sa

javil ako podozrivý. Rovnako je súd toho názoru, že žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné
opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v danom
prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na
zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky z

21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11). Žalobca uviedol, že si svojich dodávateľov
preveril v dostupných registroch a databázach, dôveryhodnosť dodávateľov spoločnosti žalobcu bola
preverovaná kontrolou IC DPH na internetovej stránke, kontrolou spoločnosti v registri Finančnej správy,
vyžiadaním od dodávateľov potvrdení z daňového úradu, že nemajú dlhy, požiadaním dodávateľov,
aby mali sklad na území Slovenska, pričom si spoločnosť ZENCOR a.s. bude chodiť pre zinok podľa
potrieb výroby, požiadaním dodávateľov o uvedenie splatnosti faktúr, čím si overujú ich finančnú

solventnosť, v minulosti sa pokúšali získať z finančných výkazov informácie, či majú zamestnancov.
Bežne obozretný podnikateľ by pri obchode o hodnote niekoľko desiatok tisíc eur s takouto osobou
mal byť obzvlášť opatrný, vykonať ďalšie šetrenie nad rámec overenia verejne dostupných dát a pri
nevyvrátení vzniknutých pochybností, že ide o podozrivého obchodníka, by s takouto osobou obchod
nemal uzavrieť.

49. Správny súd teda uzatvára, že v predmetnom prípade finančné orgány uniesli dôkazné bremeno
a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také
zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod
bol spáchaný, ako aj, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal, že
prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane

nestratil.
50. S poukazom na vyššie uvedené správny súd rozhodol tak, že správnu žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.
51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcovi právo náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu

verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 168 SSP).

52. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísal člen senátu JUDr. Lukáš Kolibáb z dôvodu jeho ospravedlnenej

neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.