Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/190/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122378758
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122378758.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: A. B. C. D., s miestom
podnikania Zakarpatská 6, 048 01 Rožňava, IČO: 32996187, zastúpený JUDr. Máriou Ďurajovou,
advokátkou so sídlom Námestie 1. mája 11, 048 01 Rožňava, IČO: 35545003, proti žalovanému: MION
BUILDING COMPANY s. r. o., skrátený názov: MBC s.r.o., so sídlom Uzovské Pekľany 110, 082 63

Uzovské Pekľany, IČO: 44660375, o zaplatenie 3.780,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 23Cb/109/2022-209 zo dňa 6.6.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 23Cb/109/2022-209 zo dňa 6.6.2023 a vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,

že:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o
ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

3.780,05 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 8,00 % ročne od 12.5.2022 do zaplatenia a trov konania.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že sporové strany uzatvorili Zmluvu o dielo č.104/2016/MBC zo dňa
18.11.2016 a dodatok č.1 zo dňa 17.12.2017, prílohu č.1 ktorej predmetom a plnením boli zemné práce
a jednoduché zakladanie Supermarketu FRESH Plešivec v celkovej hodnote 94.000 eur bez DPH.
Žalobca uviedol, že v právnom postavení zhotoviteľa sa podanou žalobou domáha voči žalovanému

v právnom postavení objednávateľa zaplatenia nárokov titulom garančnej zábezpeky v zmysle čl. IV.
platobné podmienky, bodu 9. zmluvy o dielo, podľa ktorého objednávateľ pozastaví z celkovej ceny diela
podľa čl. III. bod. 2 sumu vo výške 5% bez DPH, pričom táto suma predstavuje zmluvnými stranami
dohodnutú garančnú zábezpeku. Garančnú zábezpeku podľa tejto zmluvy je objednávateľ oprávnený
zadržať za účelom zabezpečenia záväzkov zhotoviteľa zo zodpovednosti za vady podľa čl. IX. tejto
zmluvy. Garančnú zábezpeku sa zaväzuje uvoľniť na základe písomnej žiadosti zhotoviteľa v dvoch

splátkach nasledovne: Prvú splátku vo výške 2,5% bez DPH uvoľní do 35 dní po uplynutí 25 mesačnej
záručnej doby plynúcej odo dňa odovzdania celého diela objednávateľovi (žalovanému) bez vád a
nedorobkov, čo žalovaný splnil a uhradil 3.780,05 eur riadne a včas na účet žalobcu. Druhu splátku vo
výške 2,5% bez DPH do 35 dní po uplynutí 60 mesačnej záručnej doby plynúcej odo dňa odovzdania
celého diela objednávateľovi (žalovanému) bez vád a nedorobkov t.j. vo výške 3.780,05 eur žalovaný
neuhradil riadne a včas na účet žalobcu.4. Obrana žalovaného vymedzená v podanom odpore spočívala v tvrdení, že nárok žalobcu považuje za
predčasný, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal oprávnenosť a dôvodnosť
uplatneného nároku. Uviedol, že žalobca nepredložil dokumentáciu pre riadne zahájenie preberacieho

konania tak, ako mu to ukladá čl. VII. Zmluvy o dielo a na ktoré je naviazané i vyplatenie garančnej
zábezpekyavtomtosmerepoukázalinarozsudokOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.XXXX/XXX/XXXXzo
dňa 8.12.2021, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo
dňa 10.5.2022, v spore tých istých strán, kde predmetom konania bolo vyplatenie faktúry ako konečnej
ceny za zhotovenie diela.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (listinné dôkazy predložené stranami sporu a ich
vyjadrenia, rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 8.12.2021, ktorý bol
potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 10.5.2022, výsluch
žalobcu), zistil skutkový stav, podľa ktorého:
5.1. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo ani to, že došlo k vykonaniu prác.
Sporná otázka bola, či boli splnené všetky podmienky pre uvoľnenie garančnej zábezpeky ako nároku

uplatneného v tomto konaní v zmysle ustanovenia čl. IV. bodu 9 Zmluvy o dielo č. 104/2016/MBC zo
dňa 18.11.2016. Podľa súdu v zmysle predloženej zmluvy o dielo (čl. VII.) bol žalobca k odovzdaniu
diela povinný predložiť okrem iného projekt skutočného vyhotovenia diela, stavebné denníky a ďalšie
doklady (čl. VII. ods. 9 zmluvy). V tomto smere súd poukázal na obchodný list zo dňa 31.5.2017, ktorým
odpovedal žalovaný na list žalobcu 05/2017, keď na 2 strane 3. odseku uviedol, že vychádzajúc z

uvedeného v súlade s čl. 5.15 zmluvy o dielo žiadal vypracovať a odovzdať dokumentáciu skutočného
vyhotovenia stavby v štyroch vyhotoveniach v tlačenej podobe a 1 krát v digitálnej podobe v termíne do
22.6.2017 s tým, že bolo uvedené, ktoré súčasti požaduje, tak, aby boli riadne očíslované a s podpisom
zoradené podľa zoznamu. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil obsah čl. IV. ods. 9 zmluvy, podľa
ktorého, druhú splátku vo výške 2,5% bez DPH do 35 dní po uplynutí 60 mesačnej záručnej doby vyplatí

objednávateľ zhotoviteľovi odo dňa odovzdania celého diela objednávateľovi bez vád a nedorobkov
pričom podľa čl. VII. bodu 2 zmluvy o priebehu a výsledku odovzdávacieho konania spíšu zmluvné
strany zápisnicu, záver, ktorej objednávateľ písomne uvedie, či dielo preberá alebo nepreberá a z akých
konkrétnych dôvodov.
6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2 ObZ, právna úprava

rozsah pôsobnosti, § 261 ods. 1 ObZ, právna úprava predmet právnej úpravy a jej povaha, § 325 ObZ,
právna úprava spôsob plnenia, § 536 ObZ, právna úprava zmluva o dielo – základné ustanovenia, § 546
ObZ, právna úprava cena za dielo, § 548 ObZ, právna úprava cena podľa rozpočtu, § 554 ObZ, právna
úprava vykonanie diela, § 36 OZ, právna úprava právne úkony a žalobu zamietol.

6.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve o dielo bola splatnosť
garančnej zábezpeky, a to samostatne pre prvú splátku a samostatne pre druhú splátku, viazaná na
odovzdanie celého diela objednávateľovi. Z povahy dohodnutých práv a povinností v čl. IV. bodu 9
zmluvy podľa súdu vyplýva, že sa jedná o vzájomné záväzky, t.j. o synalagmatickú povinnosť oboch
účastníkov konania, a to na strane žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu, ktorému splneniu

povinnosti zodpovedá povinnosť žalobcu predložiť a dodať žalovanému všetky potrebné dokumenty, ako
je uvedené v ostatných článkoch tejto zmluvy, tj. napr. v čl. VII. bodu 9 zmluvy (ust. § 325 Obchodného
zákonníka). Keďže ide o záväzok kde na strane žalovaného je povinnosť zaplatiť garančnú zábezpeku
a na strane žalobcu povinnosť vydať dokumentáciu, ešte pred zaplatením ceny diela, žalobca sa môže
domáhať plnenia voči žalovanému len vtedy, ak svoj záväzok splnil alebo preukázal, že je pripravený

a schopný tento záväzok plniť súčasne s plnením žalovaného.

6.2. Súd v tomto smere poukázal na aplikovateľný rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 32Cdo2399/2012, ktorým bolo zamietnuté dovolanie a čiastočne odmietnuté v spore, v ktorom
sa žalobca domáhal podanou žalobou zaplatenia čiastky 5% ako garančnej zábezpeky z ceny diela

s tým, že taktiež mali zmluvné strany uzatvorenú dohodu v zmluve, že objednávateľ sa zaviazal za
riadne a včas vykonané dielo zaplatiť vzájomne dohodnutú cenu pričom bolo zistené, že zhotoviteľ bol
povinný odovzdať objednávateľovi dielo ako celok, pričom podmienkou odovzdania a prevzatia diela
bolo úspešné vykonanie všetkých stanovených a dohodnutých skúšok, o ktorých priebehu a výsledku
mal odovzdať zhotoviteľ objednávateľovi protokol. Pri prevzatí diela objednávateľ mal vyhotoviť na

základe odovzdávacieho konania zápis, ktorý mali podpísať všetci účastníci preberacieho konania.
Odvolací súd uviedol, že vychádzajúc z otázky vykonania diela a vzniku nároku na zaplatenie ceny
diela z konkrétnej judikatúry Najvyššieho súdu a to napríklad rozsudkom sp. zn. 23Cdo/2427/2009,
32Odo/660/2005, 32Odo/296/2005, 32Cdo/2592/2008, na ktorých odôvodnenie tiež poukázal, dospelk záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, pretože k odovzdaniu diela nedošlo
postupom dohodnutým účastníkmi v zmluve. Bola totiž podmienkou odovzdania a prevzatia diela
dohoda o existencii obojstranne podpísaného protokolu o prevzatí a odovzdaní diela, a tvorí teda

existencia takéhoto protokolu hmotnoprávnu podmienku. Uviedol, že pokiaľ odovzdávací protokol nebol
vyhotovený v písomnej forme, o čom nebol v konaní preukázaný dôkaz, nie je možné považovať dielo
za odovzdané a prevzaté a žalobca sa nemôže domáhať doplatenia ceny diela, pretože splatnosť ceny
diela v zmysle § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka nenastala. Dovolací súd konštatoval, že s odkazom
na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR odvolací súd správne vysvetlil, že dojednania zmluvných

strán, spôsob a postup pri odovzdávaní diela má ten dôsledok, že k vykonaniu predmetného diela, na
ktoré Obchodný zákonník v § 548 ods. 1 viaže vznik práva na zaplatenie ceny diela, mohlo dôjsť len
spôsobomapostupomdohodnutýmstranamivzmluve,niepostupomaspôsobominým,tedaanifakticky
(ukončením vykonania diela zo strany zhotoviteľa).

6.3. Vzhľadom na uvedené tak mal súd za to, že k splneniu danej podmienky zo strany žalobcu

doposiaľ nedošlo, preto sa nemôže domáhať splnenia záväzku protistrany, a to v súlade s ustanovením
§ 325 Obchodného zákonníka, pričom na týchto záveroch, podľa súdu prvej inštancie nič nemení
ani argument žalobcu o tom, že stavba je skolaudovaná. Podmienkou kolaudácie stavby totiž nie je
vzájomné vysporiadanie záväzkov zhotoviteľa a objednávateľa, o to viac ak zhotoviteľ pracuje iba na
časti stavby spojenej prevažne s terénnymi prácami.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených

v § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť,
prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
8.1. Žalobca v odvolaní poukázal najmä na tú skutočnosť, že predmetom konania nebolo zaplatenie
ceny diela, ale zaplatenie 2. splátky garančnej zábezpeky. V tomto smere uviedol, že žalovaný uhradil
prvú splátku vo výške 2,5%, ktorá je tiež viazaná na odovzdanie celého diela objednávateľovi bez

vád a nedorobkov a na plynutie záručnej doby. Skutočnosť uvoľnenia prvej splátky podľa odvolateľa
len potvrdzuje, že žiadna zodpovednosť za vady podľa článku IX. zmluvy o dielo z ich záväzkového
vzťahu nevyplýva a že dielo bolo riadne odovzdané bez vád a nedorobkov a založilo plynutie 60
mesačnej záručnej doby pre uvoľnenie druhej splátky. Podľa žalobcu uvoľnenie garančnej zábezpeky
bolo založené na tých istých skutkových okolnostiach len s predĺžením záručnej doby a zaplatením prvej

splátky žalovaný uznal aj zvyšok dlhu.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie je nedôvodné, nakoľko nepredloženie
dokumentácie pre riadne zahájenie preberacieho konania zo strany žalobcu v zmysle Zmluvy o dielo
a vadné a neúplné plnenie diela boli už predmetom dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov,sp.zn.XXXX/XXX/XXXXmedzitýmiistýmistranami,kdesúdžalobuzamietolarozsudokpotvrdil

i Krajský súd v Prešove rozsudkom v konaní sp. zn. XXXX/XX/XXXX, pričom následne Najvyšší súd SR
uznesením sp. zn. XXXXX/X/XXXX dovolanie žalobcu odmietol.
10. Krajský súdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalobcu,ktorébolopodanévzákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385
CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými

dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. f), t.j.
žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam;písm.
g), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie
meritórne prejednal.12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na

súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup

k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu
zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej

veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní

uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP z hľadiska prípustnosti, je potrebné vnímať
v spojitosti s § 365 ods. 1 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto

prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

15.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov

v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď nakaždú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

17. V danom spore je predmetom nárok žalobcu na vyplatenie druhej splátky garančnej zábezpeky
podľa článku IV. bod 9 predmetnej zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie žalobu zamietol na tom
základe, že z neho vyplýva synalagmatická povinnosť strán sporu, a to na strane žalovaného zaplatiť
žalobcovi dohodnutú cenu a na strane žalobcu povinnosť predložiť a dodať žalovanému všetky potrebné
dokumenty, ako je uvedené v ostatných článkoch zmluvy a príkladmo poukázal na článok VII. bod 9

zmluvy o dielo, pričom žalobca si svoju povinnosť nesplnil, preto sa nemôže domáhať splnenia záväzku
žalovaným. Tento záver súdu prvej inštancie však nie je správny. Súd v podstate prevzal argumentáciu
vymedzenú v rozhodnutiach Okresného súdu Prešov, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX a Krajského súdu
v Prešove, sp. zn. XXXX/XX/XXXX, ktoré rozhodovali v spore medzi tými istými stranami o nároku
vyplývajúcom z tej istej zmluvy o dielo, avšak bez toho, aby rozlíšil nároky uplatňované žalobcom
v konaniach.

17.1. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že pri predmete tohto konania mal súd prvej
inštancie vychádzať z úpravy zmluvy o dielo obsiahnutej v článku IV. bod 9 a prípadne nadväzujúce
články VI. a IX. V zmysle nich bolo vyplatenie garančnej zábezpeky viazané na odovzdanie diela bez
vád a nedorobkov, pričom zo samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj rozhodnutí súdov

vyššie označených vyplýva, že plnenie zo zmluvy o dielo žalobca vykonal a žalovaný ho dostal. Nie
je tak správny záver súdu prvej inštancie, ktorý viazal vyplatenie garančnej zábezpeky na predloženie
všetkých dokumentov tak, ako je to uvedené v ním citovanom článku VII. bod 9 zmluvy o dielo, nakoľko
táto povinnosť žalobcu zo zmluvy sa vzťahuje len na nárok spočívajúci v konečnom zaplatení diela
v zmysle čl. IV. bod 7 zmluvy, ktorý je viazaný na odovzdanie a prevzatie diela tak, ako je dohodnutý

stranami sporu v článku VII. bod 9 zmluvy. Nakoniec nie nepodstatné je i zistenie, že žalovaný vyplatil
žalobcovi prvú splátku garančnej zábezpeky bez toho, aby ju podmieňoval odovzdaním a prevzatím
diela podľa článku VII. bod 9 zmluvy.

18.Vychádzajúczvyššieuvedeného,odvolacísúddospelkzáveru,ženiejemožnénapadnutýrozsudok

súdu prvej inštancie ani potvrdiť, ani zmeniť, pretože súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový
stav veci a vec nesprávne právne posúdil v otázke nároku žalobcu z titulu vyplatenia druhej splátky
garančnej zábezpeky a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého
výroku o trovách konania a vec mu vrátil podľa § 391 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v

spore, nakoľko by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

19. Úlohou súdu prvej inštancie, bude v ďalšom konaní opätovne zistiť skutkový stav podľa záverov
odvolacieho súdu uvedených v tomto zrušujúcom uznesení a vec právne posúdiť podľa právnych
záverov odvolacieho súdu. V rámci uvedeného súd prvej inštancie najmä ustáli čas odovzdania diela

a v nadväznosti na to i prípadnú otázku vád a nedorobkov.

20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

21. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách
pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425
CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).