Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 17, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-4C/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117215311
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1117215311.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B1-4C/33/2017

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v sporovej veci žalobcu:
BYTOKOMPLET - D, s.r.o., so sídlom Kamenárska 18, Bratislava, IČO: 35 799 285, zastúpený:
JUDr. Miroslav Pekár, advokát, so sídlom Krížna 44, Bratislava, proti žalovanému: Bytové družstvo

„Centrum“ v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava, IČO: 00 176 834, zastúpený: JUDr. Dušan
Jovankovič, advokát s.r.o., so sídlom Doležalova 5, Bratislava, IČO: 47 253 479, o zaplatenie 1.100,14
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

B1-4C/33/2017

I. Súd návrh žalovaného zo dňa 17.09.2018 na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedené pôvodne na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 45C/17/2016 z a m i e t a .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.100,14 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 1.100,14 eur od 01.04.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 21.06.2017 sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.100,14 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku nákladov
spojených s užívaním bytu.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom bytu č. 14, nachádzajúci sa na 4.
posch. bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod A. XX, postavenom na parcele registra „C“ č.
XXXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. C.. Žalobca ako správca vykonáva správu

k predmetnej nehnuteľnosti podľa Zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi dňa 30.03.2001.
Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť nedoplatok nákladov spojených s vyúčtovaním bytu
za rok 2016 a tak sa žalobca proti nemu domáha aj nároku na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.3. Na návrh žalobcu súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 02.08.2017, č. k. 4C/33/2017 -
38, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.

4. Žalovaným v odpore zo dňa 21.08.2017 dôvodil, že dňa 24.01.2014 poukázal na účet vedený
žalobcom sumu vo výške 8.543,47 eur, keďže sa domnieval, že nadobudne vlastnícke právo k bytu č.
XX na adrese D. X a žalobca ho na toto plnenie vyzval. Žalovaný sa v čase poukázania predmetnej sumy
iba domnieval, že účet, na ktorý plnil, je účtom bytového domu pre fond prevádzky, údržby a opráv bytu.
Vzhľadom na to, že sa žalovaný nestal vlastníkom hore označeného bytu, nikdy mu nevznikla povinnosť

plniť podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., a teda išlo o bezdôvodné obohatenie na
stranepríjemcu-žalobcu.Nakoľkožalobcaodmietolžalovanémubezdôvodnéobohatenievydať,uplatnil
si žalobca svoje právo súdnou cestou na Okresnom súde Bratislava III v konaní vedenom pod spisovou
značkou 45C/17/2016. Žalovaný poukázal na to, že listom zo dňa 10.04.2017 si jednostranne započítal
pohľadávku bytového domu, ktorý spravuje žalobca (okrem iného aj za byt č. 14) voči pohľadávke
žalovaného voči bytovému domu z titulu plnenia bez právneho dôvodu. Podľa názoru žalovaného tak

žalovaná pohľadávka zanikla okamihom, keď sa vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného spôsobilé
na započítanie stretli a preto je žaloba v celom rozsahu nedôvodná. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov konania.

5. Na uvedenú argumentáciu reagoval žalobca podaním zo dňa 04.07.2018, v ktorom sporoval

existenciu pohľadávky žalovaného spôsobilú na prípadné započítanie a zároveň aj platnosť zápočtu zo
dňa 10.04.2017. Poukázal na ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého je
správca povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky
získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu
prevádzky, údržby a opráv musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne

pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov
a nebytových priestorov v dome. Žalobca mal za to, že za hypotetického predpokladu existencie
pohľadávky žalovaného, by tak mohlo ísť výlučne o pohľadávku voči vlastníkom bytového domu, voči
ktorým by prípadné započítanie mohlo smerovať. Započítanie tak podľa jeho názoru je nutné považovať
za neplatný právny úkon, pričom vzhľadom na nespornosť nároku uplatneného žalobcom, ako aj

absenciu ďalšej relevantnej obrany žalovaného mal žalobca za to, že uplatnený nárok je v celom rozsahu
oprávnený.

6. Žalovaným vo vyjadrení zo dňa 17.09.2018 zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odpore.
Zdôraznil, že žalobca nepoprel, že platba vo výške 8.543,47 eur bola poukázaná žalovaným na účet,

ktorý žalobca spravuje. Žalobca prijal od žalovaného plnenie bez právneho dôvodu, ktoré žalovanému
nevydal, a tak došlo k prekročeniu zákonného, ako aj zmluvného mandátu žalobcu ako správcu.
Žalovaný zotrval na svojej argumentácii ohľadne zániku predmetnej pohľadávky započítaním. Nakoľko
je vedené konanie na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 45C/17/2016, v ktorom sa
má podľa tvrdenia žalovaného riešiť otázka so zásadným významom pre konanie v tejto veci, navrhol

žalovaný prerušiť konanie do právoplatného skončenia označeného konania.

7. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa k návrhu žalovaného na prerušenie konania svojím
podaním zo dňa 15.10.2018, kedy návrh na prerušenie konania označil za predčasný v danom čase,
keď podľa názoru žalobcu zápočet žalovaného nie je platný. Mal za to, že platnosť zápočtu je potrebné

riešiť ako prejudiciálnu otázku.

8. Podaním zo dňa 28.02.2020 žalobca doručil súdu nové zistenia v priebehu konania. Poukázal na
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v skutkovo a právne totožnej veci (rozdielna je len žalobcom
žalovaná suma - iné vyúčtovanie), v ktorom žalovaný totožne argumentoval. Zároveň poukázal na

priebeh konania vedené na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 45C/17/2016, v ktorom
si žalovaný (v pozícii žalobcu) uplatnil voči všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome, ako aj správcovi
nárok na zaplatenie sumy vo výške 8.543,47 eur. Listom zo dňa 10.04.2017 si žalovaný započítal
predmetnú pohľadávku oproti žalovanej sume. Podaním zo dňa 22.03.2019 žalovaný (v postavení
žalobcu) vzal žalobu vedenú na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 45C/17/2016 v

časti istiny vo výške 7.140,27 eur späť a súčasne vzal späť žalobu voči žalobcovi (správca ako žalovaný
č. 175) s odôvodnením absencii jeho pasívnej legitimácie. Dôvodom späťvzatia bola tá skutočnosť, že
žalovaný si jednostranne započítal svoju pohľadávku v časti 7.140,27 eur oproti pohľadávkam, ktoré
mal uhradiť do fondu údržby a opráv za jednotlivé byty a nebytové priestory, vrátane pohľadávky, ktoráje uplatňovaná v tomto konaní. Vzhľadom na zistenia žalobcu o čiastočnom späťvzatí žaloby vzniesol
žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spisovou značkou 16C/40/2017 námietku
premlčania konania, na základe ktorej súd obranu žalovaného zamietol a žalobe vyhovel. S poukazom

na uvedené vzniesol žalobca vo vzťahu k obrane žalovaného námietku premlčania aj v tomto konaní
zdôrazňujúc skutočnosť, že voči žalobcovi ako žalovanému č. 175 bola žaloba na Okresnom súde
Bratislava III vzatá späť z dôvodu absencie pasívnej legitimácie (čiže nie priamo zápočtu a zániku
pohľadávky) bez meritórneho rozhodnutia vo veci samej.

9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 17.05.2024, na ktorom sa zúčastnili obe
sporové strany prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Obe sporové strany zopakovali svoje
skutkové tvrdenia uvádzané v písomných podaniach, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

10. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených
listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

11.ZvýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduBratislavaImalsúdzapreukázané,žedopredmetu
činnosti žalobcu, okrem iného, patrí obstarávanie služieb spojených so správou nehnuteľností, správa
bytového alebo nebytového fondu a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností.

12. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. 14,
nachádzajúci sa na štvrtom poschodí na ulici A. XX, E.

13. Zo zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi správcom - žalobca a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov, okrem iných aj žalovaným, dňa 30.03.2001, na dobu neurčitú, vyplýva povinnosť vlastníka

zaplatiť správcovi do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania zistený nedoplatok (bod 4.8 Zmluvy).
Zmluvná strana, ktorá je v omeškaní so splnením tejto povinnosti je povinná zaplatiť úrok z omeškania
vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby podľa § 3 nariadeniam 87/1995 Z. z. (bod 4.8 Zmluvy).

14. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.02.2016 do 31.12.2016 mal súd za preukázané, že

žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť platbu na základe predpisu vo výške 96,84 eur
mesačne za mesiace február až december 2016; dňa 31.12.2016 bolo vykonané preúčtovanie platby vo
výške 50,94 eur; konečný zostatok predstavoval sumu vo výške -1.100,14 eur.

15. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2016 až 31.12.2016 vyplynul

nedoplatok po vyúčtovaní ku dňu 31.12.2016 vo výške 1.100,14 eur.

16. Listom zo dňa 16.03.2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku za plnenia spojené
s užívaním bytu, ktorý ku dňu 28.02.2017 predstavoval sumu 1.244,78 eur (vrátane poštovného a
poplatkov za vystavenie upomienky). Výzva bola žalovanému doručená dňa 20.03.2017, o čom svedčí

doručenka poštového podniku.

17. Z čiastočného výpisu z bankového účtu žalovaného vedený v F. E., G. mal súd za preukázané, že
žalovaný zaplatil dňa 24.01.2014 na účet „žalobcu“ sumu vo výške 8.543,47 eur.

18. Listom zo dňa 06.07.2015 žalovaný vyzval žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
8.543,47 eur, sumu ktorú žalovaný zaplatil dňa 24.01.2014 do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového
domu za byt č. XX na účet bytového domu, ktorý žalobca ako správca spravuje. Svoju žiadosť žalovaný
zdôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 04.05.1992 a dňa 14.04.1994 s H. I. J. K. o nájme spoločných
priestorov a o budúcej zmluve, ktorou mu dal do nájmu spoločné časti bytového domu (povalu) o rozlohe

131 m2 za účelom realizácie novej výstavby – bytu na 6. nadzemnom podlaží na D. L. M. X A. E..
Vlastnícke právo žalovaného k bytu č. XX nebolo nikdy zapísané na liste vlastníctva a žalovaný tento
byt nikdy neužíval. Ako vlastník, ktorý dlhodobo byt užíva je na LV č. XXXX zapísaný H. I. J..

19. Žalovaný podal na Okresnom súde Bratislava III dňa 20.01.2016 proti vlastníkom bytov a nebytových

priestorov (žalovaní v 1. – 174. rade) a správcovi (žalovaný v 175. rade) žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 8.543,47 eur. Podaním zo dňa 22.03.2019, doručené Okresnému súdu Bratislava
III dňa 25.03.2019, vzal žalovaný v konaní vedenom pod spisovou značkou 45C/17/2016 (v procesnom
postavení žalobcu) žalobu späť v časti istiny vo výške 8.543,47 eur. Žalovaný v tomto podaní pod bodom3 namietol pasívnu vecnú legitimáciu správcu a účastníka konania pod poradovým číslom 175, dôvodiac
tým, že správca je účastníkom peňažného vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome a žalovaným (v procesnom postavení žalobcu), ktorý v tejto záležitosti zásadne pochybil.

20. Listom zo dňa 10.04.2017 adresovaný žalovaným žalobcovi si žalovaný jednostranne započítal
pohľadávku voči žalobcovi vo výške 8.543,47 eur; okrem iného aj vo vzťahu k výške neuhradených
platieb za byt č. 14 na Vajnorskej 12 vo výške 1.293,82 eur. Zásielka bola žalobcovi doručená dňa
13.04.2017.

21. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Ak súd neurobí iné
vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

Podľa § 162 ods. 3 CSP, O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím

vo veci samej.

Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane

okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 6 odsek 2 písm. d) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov účinný a platný v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), správa domu je
obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby
a opráv a iných nedoplatkov.

Podľa § 8 odsek 1 zákona č. 182/1993 Z. z., správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická
osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového

fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., Správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne
za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „majetok vlastníkov“) musí

správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom
účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca
je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva
a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov12aaa). Majetok vlastníkov nie je
súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov,

ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok
vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.

Podľa ustanovenia § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z., správca je povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať
preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca

nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu
prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy
na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva
a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov

a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu
prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej
plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv súvlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí
domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.

Podľa ustanovenia § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým
vzťahomjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivznikáprávonaplnenie(pohľadávka)oddlžníkaadlžníkovi
vzniká povinnosť splatiť záväzok.

Podľaustanovenia§489OZ,záväzkyvznikajúzprávnychúkonov,najmäzozmlúv,akoajzospôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

22. Žalovaný podaním zo dňa 17.09.2018 navrhol prerušiť súdne konanie do právoplatného skončenia
konania vedené na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou 45C/17/2016, predmetom
ktorého bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.543,47 eur, sumu ktorú žalovaný
poukázal na účet vedený žalobcom v domnienke, že nadobudne vlastnícke právo k bytu č. XX na G. D.
X. Súd návrhu žalovaného na prerušenie konania nevyhovel majúc za to, že pokiaľ by v označenom

súdnom konaní mal súd dospieť k záveru, že žalobca sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil
a súd by zaviazal žalobcu bezdôvodné obohatenie vydať, uvedené nemá vplyv na to, že žalovaný si
neplnil svoju zmluvnú povinnosť náklady spojené s užívaním iného bytu za obdobie od 01.01.2016
do 31.12.2016 riadne neplnil a teda je povinný nedoplatok na úhradách zaplatiť. Navyše žalovaný
už v odpore doručený súdu dňa 21.08.2017 argumentoval jednostranným zápočtom pohľadávky voči

žalobcovi, skutočnosť ktorá nemala byť predmetom dokazovania v označenom súdnom konaní. Z
uvedených dôvodov súd návrh na prerušenie konania zamietol.

23. V prejednávanom spore sa žalobca ako správca bytového domu v zmysle zmluvy o výkone
správy uzatvorenej 30.03.2001 proti žalovanému domáhal zaplatenia nedoplatku nákladov spojených

s užívaním bytu č. 14, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný, za rok 2016, a to v celkovej výške
1.100,14 eur. Uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné.

24. Jedinou spornou skutočnosťou bola platnosť zápočtu vzájomný pohľadávok vykonaná žalovaným
dňa 10.04.2017.

25. Započítanie (compensatio) je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa
a dlžníka. Ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa neuskutočňuje skutočným plnením, ale
započítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Funkciou započítania je predísť dvojakému
splneniu vzájomných pohľadávok, pokiaľ pohľadávka jednej strany prevyšuje pohľadávku druhej strany.

Jedným z prípadov zániku záväzku započítaním, ktorý Občiansky zákonník upravuje, je započítanie
jednostranným právnym úkonom dlžníka alebo veriteľa (compensatio necessaria) v zmysle ustanovenia
§ 580 OZ. Toto započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci
k započítaniu. Započítanie je oprávnením ktorejkoľvek strany. Možno ho vykonať aj bez súhlasu, ba aj

proti vôli druhej strany.26. Zánik záväzku jednostranným započítaním zákon pripúšťa, ak sú zároveň splnené zákonné
podmienky, a to vzájomnosť pohľadávok, pohľadávky sú rovnakého druhu, prejav smerujúci k
započítaniu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.

27. Súd dáva do pozornosti, že musí ísť o vzájomné pohľadávky. To znamená, že veriteľ jednej
pohľadávky spôsobilej na započítanie (kompenzabilná pohľadávka) je zároveň dlžníkom druhej
pohľadávky a naopak. Nemožno teda započítať cudziu pohľadávku pre nedostatok vzájomnosti.

28. K zániku pohľadávky započítaním nedochádza automaticky, ale na základe prejavu vôle. To
znamená, že započítaniu musí predchádzať tzv. kompenzačný prejav, teda prejav vôle smerujúci
k započítaniu vzájomných pohľadávok. Ako prejav vôle musí spĺňať všetky podmienky vyžadované
pre platnosť právneho úkonu. Prejav len jedného z účastníkov smerujúci k započítaniu je výslovným
jednostranným právnym úkonom adresovaným druhému účastníkovi, ktorého obsah a účinnosť sú od
vôle druhého účastníka nezávislé. Výber oboch pohľadávok na započítanie vykonáva kompenzujúci a

iba jeho kompenzačný prejav privodí zánik započítavaných pohľadávok v rozsahu, v ktorom sa kryjú.
Započítací prejav majúci povahu hmotnoprávneho úkonu je spravidla jednostranným adresným právnym
úkonom smerujúcim k započítaniu. Účinnosť nadobúda, len čo dôjde adresátovi.

29. Z uvedeného teda vyplýva, že na platnosť kompenzačného prejavu je potrebné skúmať, okrem

iného, existenciu vzájomných pohľadávok spôsobilých na započítanie a aby tento prejav bol doručený
do dispozičnej sféry dlžníka. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, a tieto sú zároveň podporené
aj vyjadreniami sporových strán, že žalovaný plnil na účet vedený správcom pre bytový dom D. X
A. E. sumu vo výške 8.543,47 eur, ktorá mala predstavovať platbu do fondu prevádzky, údržby a
opráv vzťahujúcej sa k bytu č. XX v označenom bytovom dome. V čase vykonanej platby mal byť

vlastníkom bytu H. I. J., ktorý sa mal zaviazať predmetný byt po jeho výstavbe a rekonštrukcii previesť
na žalovaného. K prevodu vlastníckeho práva k bytu č. XX na žalovaného následne nedošlo a preto mal
žalovaný za to, že jeho plnenie bolo uskutočnené bez právneho dôvodu.

30. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. je správca povinný vykonávať správu

domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Povinnosť správcu
viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3
citovaného zákona. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv je majetkom vlastníkov a musí byť vedený
oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu

zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Majetok vlastníkov
nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu
záväzkov,ktorébezprostrednenesúvisiasčinnosťouspojenousosprávoudomu.Správcanesmievyužiť
majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.

31. Podľa názoru súdu z uvedeného vyplýva, že vlastníkom účtu, na ktorý žalovaný mohol vykonať
platbu bez právneho dôvodu nie je správca, ale všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žalovaný
adresoval započítací prejav inej osobe ako dlžníkovi, a preto nie je možné vyvodiť platnosť tohto
právneho úkonu.

32. Žalobca, ako správca, prijal na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov platbu, ktorá
predstavovala úhradu do fondu prevádzky, údržby a opráv za byt M. XX od žalovaného za vlastníka
označeného bytu H. I. J., nakoľko v rozhodnom čase existovala dohoda medzi vlastníkom bytu
a žalovaným o prevode vlastníckeho práva. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý zastupuje práva a
oprávnené záujmy všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, že k naplneniu dohody medzi

žalovaným a treťou osobou nedošlo. Z uvedeného možno konštatovať, že vo vzťahu k žalovanému sa
mohol obohatiť iba vlastník predmetného bytu.

33. Nakoľko súd konštatoval neplatnosť právneho úkonu žalovaného zo dňa 10.04.2017 o
jednostrannom započítaní pohľadávky vo výške 8.543,47 eur, existencia pohľadávky žalobcu voči

žalovanému vo výške 1.100,14 eur nebola zo strany žalovaného žiadnym spôsobom popretá, a to tak vo
vzťahu k samotnej istine, ako aj k príslušenstvu, naopak s poukazom na procesnú obranu žalovaného
ohľadne započítacieho prejavu existenciu predmetnej pohľadávky žalovaný potvrdil, pričom táto bola v
konaní preukázaná aj predloženými listinnými dôkazmi, súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazalžalovaného na zaplatenie žalobou uplatneného nároku vrátane príslušenstva, tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

34. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

35. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zákonnej lehote.

Poučenie:

B1-4C/33/2017

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.