Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Adriana Mazúchová

Legislation area – Rodinné právoStarostlivosť o maloletých, Vyživovacie povinnosti, and Rozvod

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9P/244/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724204434
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6724204434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci navrhovateľky:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A. XXXX/XX C., XXX XX D., aktuálne bytom XXX E. F., E. G.,
H., proti manželovi: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., G. X, G., H., aktuálne bytom XX G. K., E. G.,
H., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva: I. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo I. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., L. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 23.11.2015 vo
Zvolene, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Zvolen, vo zväzku 42, ročník 2015, na strane

134, pod poradovým číslom 224, rozvádza.

II. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu práv a povinností k maloletým deťom
I. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva a konanie v tejto časti
zastavuje .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2024 žiadala manželstvo účastníkov konania

rozviesť a zároveň žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom kvôli nezhodám a fyzickému násiliu zo
strany manžela, za ktoré bol odsúdený na súde v Írsku, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté deti boli
na základe rozhodnutia súdu v Írsku do rozvodu manželstva zverené do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov. Manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, a nie je predpoklad obnovenia manželského
spolužitia. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese
XXX E. F., E. G., H.. Na uvedenej adrese žije navrhovateľka i naďalej, spolu s ich maloletými deťmi.

2. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Jednou z procesných podmienok konania, ktorú je súd povinný vždy skúmať, je právomoc súdov
Slovenskej republiky. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v
každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadukonania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci ide o
konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode manželstva, ktorého účastníci, jednak manželia, ako aj maloleté deti majú obvyklý pobyt

na území Írska, súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky
na konanie. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov Slovenskej republiky
ako členského štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom tvoreným nariadeniami
vydávanými Radou a Európskou komisiou.

4. Podľa čl. 7 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR),
Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske
spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú
implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

5. Podľa čl. 3 oddiel I. kapitola II Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a
uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a
o medzinárodných únosoch detí (ďalej Nariadenie Brusel II bis, alebo Nariadenie), vo veciach rozvodu,
rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, a) na ktorého území: i) majú

manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále
býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý
pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním
návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne
pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo b) ktorého štátnymi

príslušníkmi sú obaja manželia.

6. Podľa § 22 ods. 1 prvej vety zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v
čase začatia konania.

7. Z vyššie citovaného čl. 3 oddiel I. písm. b) Nariadenia Brusel II bis vyplýva, že tunajší súd
má právomoc konať vo veci rozvodu manželstva, pretože obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi
Slovenskej republiky. Rozhodným právom bude právo slovenské.

8. Súd na konanie o rozvod manželstva aplikoval nasledovné ustanovenia Zákona o rodine:

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie manželstva
rozvodom, a preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.10. Podľa čl. 7 ods. 1 oddiel II. Nariadenie Brusel II bis, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.

11. Podľa čl. 7 ods. 2 oddiel II. Nariadenia Brusel II bis, odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou
článkov 8 až 10.

12. Podľa čl. 10 Nariadenia Brusel II bis, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských

práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu
podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že: (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv
a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom
štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b) účastníci, ako aj každý nositeľ
rodičovských práv a povinností: i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia
konania, alebo ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci

účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a c) ak je výkon právomoci v najlepšom
záujme dieťaťa.

13. Podľa čl. 10 oddiel II. Nariadenia Brusel II bis , ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci,
v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia

do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

14. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

15. Nakoľko maloleté deti žijú s rodičmi dlhodobo v Írsku, súd na posúdenie právomoci vo veci úpravy
práv a povinností k maloletým deťom konať a rozhodnúť aplikoval nielen slovenský právny poriadok, ale
aj právo Európskej únie, a to Nariadenie Brusel II bis. Všeobecná právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností je definovaná v čl. 7 Nariadenia, kedy právomoc majú súdy členského štátu, kde má
maloleté dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. Pojem „obvyklý pobyt“ sa v posledných rokoch

používa čoraz častejšie ako kolízne kritérium v medzinárodných nástrojoch, osobitne v tých, ktoré sa
týkajúrodinnéhopráva.Pojemobvyklýpobytniejevnariadenívymedzený,alemusísavykladaťvsúlade
s cieľmi a účelom nariadenia. Súd si otázku, či dieťa v danom štáte má obvyklý pobyt, musí určiť na
základe všetkých okolností a situácie každého dieťaťa. Obvyklý pobyt nie je to isté ako domicil, alebo
registrovaná adresa dieťaťa. Zásady určenia obvyklého pobytu dieťaťa vypracoval Súdny dvor EÚ (ďalej

SDEÚ) vo svojej jurispridencií (vec C-523/07, vec C-497/10, vec C-512/17, vec C-501/20, vec C-111/17
PPU, vec C-393/18 PPU). SDEÚ dospel k záveru, že samotná fyzická prítomnosť dieťaťa na určenie
obvyklého pobytu nepostačuje. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte sa musia zohľadniť
aj ďalšie faktory, z ktorých vyplýva, že prítomnosť nie je dočasná alebo príležitostná, a že pobyt dieťaťa
odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba

vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a
presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky,
jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, v súlade s judikatúrou SDEÚ súd dospel k záveru, že nemá právomoc

konať vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, pretože maloleté deti
nemajú na území SR obvyklý pobyt. Maloleté deti sa narodili v Írsku, kde žijú so svojimi rodičmi doteraz,
navštevujú tam školu, začlenili sa do sociálneho prostredia v tejto krajine a majú tam obvyklé centrum
svojich záujmov. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom má preto právomoc
konať príslušný súd v Írsku podľa obvyklého pobytu maloletých detí. Súd dospel k záveru, že nemá

právomoc vo veci konať ani na základe niektorej výnimky zo všeobecnej právomoci. Výkon právomoci
slovenského súdu nie je ani v najlepšom záujme maloletých detí, nakoľko súd nemá možnosť posúdiť
pomery maloletých detí prostredníctvom príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Súd preto
vyhlásil, že vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nemá právomoc
konať a v súlade s ust. 9 CSP konanie zastavil.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.18. V prejednávanej veci bol rozsudok na pojednávaní dňa 21.03.2025 vyhlásený za prítomnosti
všetkých účastníkov, ktorí sa po jeho vyhlásení vzdali odvolania voči nemu, čo potvrdili svojimi podpismi

na úradnom zázname, ktorý bol spísaný po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení
o odvolaní, preto v zmysle § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje podrobné
odôvodnenie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Zvolen.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Nakoľko sa účastníci konania na pojednávaní vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku,
rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.