Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200508
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200508.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: STAVIVÁ-Garaj, s.r.o., so sídlom
Zvolenská cesta 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, právne zastúpený: Mgr. Františkom
Baraniakom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 1824/43, Dolný Kubín, proti žalovanému: Národný
inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. O-244/2022, č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/3727 zo dňa 23.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Na základe inšpekcie práce vykonanej u žalobcu v prevádzke na A. B. XX C. D. v období
od 18.02.2022 do 18.03.2022 vydal Inšpektorát práce Nitra rozhodnutie č. 287/22/práv, IPNR/
IPNR_PRODD/ROZ/2022/2307 zo dňa 21.06.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil
žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) pokutu vo výške X.XXX

eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods.1 písm. a) v treťom bode
zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v:
i) porušení § 6 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase
(ďalej len „zákon o BOZP“), nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.5.13 slovenskej
technickej normy (ďalej len „STN“) 26 90 30 : 1993 tým, že žalobca na uvedenej prevádzke nevykonal
opatrenia so zreteľom na všetky okolností týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi

nazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci,pretožekudňu18.02.2022prístupkregáluvmalom
sklade č. 1 nebol voľný a žalobca nezabezpečil, aby nič nebránilo zakladaniu a odoberaniu materiálov
z regálu, keďže regál bol založený materiálom;
ii) porušení § 6 ods. l písm. a) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona o BOZP nedodržaním bezpečnostnej
úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.3.2 STN 26 9030 : 1993 tým, že žalobca na uvedenej prevádzke nevykonal
opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože ku dňu 18.02.2022 neboli vo všetkých

skladových priestoroch, a to vonkajších aj vnútorných, viditeľne označené plochy skladovacej zóny
bielymi alebo žltými čiarami šírky od 100 mm do 125 mm.2. Výšku uloženej pokuty odôvodnil prvostupňový orgán s odkazom na kritériá podľa § 19 ods. 6
zákona o inšpekcii práce, pričom zistené nedostatky spĺňali kvalifikáciu závažnosti podľa ustanovenia
§ 19 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, pri ktorých nastupuje obligatórna povinnosť uloženia sankcie.

Objektom právnej ochrany sú zamestnanci a je odôvodnené, aby konanie, ktorého sa voči nim dopustil
žalobca správny orgán potrestal uložením sankcie, ktorá by splnila svoju preventívnu, výchovnú funkciu
a aj represívnu funkciu. Závažnosť porušenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP nedodržaním
bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.5.13 STN 26 90 30 : 1993 videl správny orgán v tom, že
žalobca zanedbal bezpečnostné opatrenia tým, že prevádzkoval regál tak, že k nemu bol obmedzený

prístup vzhľadom na ďalší naskladnený materiál pred regálom; nezabezpečenie voľného prístupu
k regálu malo za následok ohrozenie zamestnancov pádom, zakopnutím alebo inou udalosťou pri
odoberaní alebo prikladaní do regálu, hrozilo nebezpečenstvo vzniku pracovného úrazu zamestnancov,
ktorí vykonávali práce v týchto skladovacích priestoroch, t.j. hroziaci následok poškodenia zdravia
bol následkom závažným. Závažnosť porušenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP nedodržaním
bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.3.2 STN 26 9030 : 1993 je zrejmá, keďže hrozilo poškodenie

zdravia zamestnancov; nevyznačením skladovacích zón riadnym spôsobom - viditeľne a v plnom
rozsahu sa títo mohli pohybovať medzi paletami a uskladneným tovarom a materiálom a tiež mohli byť
ohrození prípadným pohybom motorových vozíkov a zosuvom alebo pádom skladovaného materiálu.

3. Správny orgán prihliadal aj na to, že bez vykonanej inšpekcie práce by protiprávny stav u účastníka

pretrvával, čo bolo potrebné hodnotiť ako okolnosť priťažujúcu pri určovaní výšky pokuty v rámci
jej zákonného rozpätia. Žalobca je malým zamestnávateľom, čo hodnotil správny orgán v prospech
nižšej pokuty v rámci zákonného rozpätia. Systém riadenia ochrany práce bol vyhodnotený ako
nedostatočný, vzhľadom na zistené porušenia bezpečnostných predpisov. Čo sa týka ojedinelosti
výskytu nedostatku, toto správny orgán nekonštatoval, pretože inšpekciou práce bolo celkom zistených

8 porušení bezpečnostných predpisov. Toto kritérium zobral správny orgán do úvahy ako najdôležitejšie,
pretože sankčné oprávnenia mu slúžia na presadzovanie uspokojujúcich pracovných podmienok, ktoré
zamestnancom zabezpečia dlhodobo udržateľnú pracovnú schopnosť a požadovanú kvalitu života; toto
kritérium bolo hodnotené v prospech vyššej pokuty v rámci zákonom stanoveného rozpätia. Porušenie
bezpečnostných predpisov týmito skutkami bolo u žalobcu zistené prvýkrát, čo správny orgán zohľadnil

smerom k nižšej sankcii.

4. Pri ukladaní správnej sankcie správny orgán uplatnil aj analógiu postupu trestného konania, a preto
zohľadnil aj zásady ukladania trestu podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej
zodpovednosti právnických osôb v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o trestnej

zodpovednosti PO“). Zhrnúc všetky uvedené kritériá stanovené v zákone o inšpekcii práce a v zákone
o trestnej zodpovednosti PO správny orgán dospel k záveru, že závažnosť pochybenia žalobcu nebola
malá, toto pochybenie mohlo mať závažné dôsledky na bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Nebolo by
spravodlivé, aby správny orgán po zohľadnení veľkosti účastníka konania, jeho konania v neprospech
zamestnancov, uložil sankciu v nízkej výmere; bolo nevyhnutné, aby žalobca následky svojho konania

pocítilvosvojejekonomickejsfére.Správnyorgánuvedenévyhodnotiltak,žeustálilakoprimeranúvýšku
sankcie v sume X.XXX,- eur, ktorá pokuta bude mať silu odradiť účastníka konania od protiprávneho
postupu, príp. zanedbanie plnenia povinností v budúcnosti.

5. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. O-244/2022,

NIP/NIP_PO/BEZ/2022/3727 zo dňa 23.09.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 6 ods. 1
písm. b) a § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

6. Žalobca sa správnou žalobou včas podanou na Krajskom súde v Nitre domáhal preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

7. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce na posúdenie veci a v rozpore s obsahom
spisov, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a v konaní
správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalovaný sa v
napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré žalobca podal odvolanie protirozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a na niektoré námietky žalobcu uvedené v odvolaní
vôbec nereagoval, ani nevykonal žiaden zo žalobcom v odvolaní navrhovaných dôkazných prostriedkov.

8. Výrokovú časť napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval žalobca za rozpornú s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, pričom skutková veta správneho deliktu nebola formulovaná jasne,
zrozumiteľne a v súlade s právnymi predpismi tak, aby nemohlo dôjsť k zameniteľnosti s iným skutkom.
Správny orgán v prvostupňovom nevymedzil presne za aký konkrétny skutok bol žalobca postihnutý
a pre ktorý sa vedie správne konanie. Výrok prvostupňového rozhodnutia tak ako bol uvedený, nie je

určitý a zrozumiteľný, a preto je nepreskúmateľný. Prvostupňový správny orgán bol povinný vo výroku
rozhodnutia vysloviť vinu žalobcu zo spáchania správneho deliktu, čo absentuje. Miesto a čas nie sú
spoľahlivo identifikované a s určitosťou vymedzené tak, aby nedošlo k zámene s iným konaním. Správne
orgány nevykonali dostatočné dodatočné podrobné určenie miesta, času a spôsobu spáchania skutkov,
ktorých sa mal žalobca dopustiť.

9. Žalobca namietal uloženie sankcie za nedodržanie podmienok bezpečnostnej úrovne, ktorá mala
vyplývať z čl. 4.5.13 STN 26 90 30 : 1993, pretože STN nie je všeobecne záväzným právnym predpisom,
STN ani žiadna iná norma nemôže byť a nie je prameňom práva; žalobca nie je a zo strany správneho
orgánu nikdy nebol oboznámený so znením a obsahom STN 26 90 30 : 1993, STN 26 90 30 : 1993
nebola nikdy verejne vyhlásená ani publikovaná v Zbierke zákonov a nie je ani verejne dostupná,

STN 26 90 30 : 1993 nie je ani na webovom sídle Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo
Slovenskej republiky prístupná v slovenskom jazyku. Nie je možné vo výroku rozhodnutia sankčnej
povahy odkázať na STN, rovnako nemožno doplniť právnu normu textom v technickej norme. STN
nie sú adresátovi vyhlášky prístupné zadarmo. Žalobca nemohol byť s obsahom právnej normy, ktorú
mal porušiť, oboznámený. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva povinnosť

účastníka konania byť oboznámený s obsahom STN. STN sú uplatňované na princípe dobrovoľnosti.
ZmenuvkoncepciitvorbyprávnychpredpisovatýmajzmenuvdobrovoľnomuplatňovaníSTNsisprávny
orgán prvého stupňa neuvedomil, pretože vyžaduje dodržiavanie STN, napriek tomu, že ich právne
predpisy uvádzajú len ako príklad v poznámkach pod čiarou, ktoré poznámky nie sú súčasťou právneho
predpisu. Zo zákona jasne vyplýva, že tento nepovyšuje STN na záväznú, ale len ako určitú možnosť. Ak

majú niekoho zaväzovať všeobecne záväzné pravidlá správania sa, tieto by mali byť verejne a bezplatne
prístupné každému bez obmedzenia tak, aby mohol upraviť svoje konanie právne predpokladaným
spôsobom a vyhnúť sa tak prípadnej právnej sankcii.

10. Žalobca tiež namietal výklad ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP uvedený v rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/163/2015 zo dňa 25.01.2017 ako nesprávny a arbitrárny. Analogické
použitie STN, ktorá nie je záväznou normou, na skutkovú podstatu správneho deliktu nie je možné z
dôvodu rozporu takejto aplikácie s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Je v rozpore so zákonom ale aj s formálnou
a právnou logikou, aby bol žalobca postihovaný za konanie, ktoré je v rozpore s nejakou nezáväznou
právnou normou, ktorá ani nie je verejne dostupná a ani sa nenachádza v administratívnom spise.

11. Žalobca mal za to, že analógia vo vzťahu k skutkovým podstatám správnych deliktov v neprospech
obvinených nie je ústavne prípustná, keďže by tým priamo odporovala ústavnému princípu zákonnosti.
Ukladanie sankcií, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu ochranu (na
spravodlivýproces),samôžerealizovaťibavzákonomjasne,určiteazrozumiteľnestanovenomrozsahu

a obsahu; potreba reštriktívneho výkladového prístupu v súvislosti s ukladaním sankcií za spáchanie
správneho deliktu vyplýva už zo samotnej povahy ústavnej možnosti ukladať sankcie.

12. K tvrdeniu správneho orgánu, že ku dňu 18.02.2022 prístup k regálu v malom sklade č. 1 nebol
voľný žalobca uviedol, že zistenie zo dňa 18.02.2022 nemalo trvalý charakter. PVC rúry, ktoré sa

nachádzali v dotknutých priestoroch boli dňa 18.02.2022 pripravené na expedíciu priamemu zákazníkovi
a v uvedených priestoroch sa nachádzali len do času, kým si ich konečný zákazník neprevzal.

13. K neoznačeniu skladových priestorov žalobca namietal, že vlastníkom priestorov, v ktorých bola
kontrola vykonaná sa stal na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený až dňa 13.07.2021.

Dovtedy nemal žiadnu vedomosť o technickom stave uvedených budov a nehnuteľností a nemohol v
uvedených priestoroch vykonávať žiadne stavebné zásahy.14. Žalobca považoval uloženú pokutu za neprimeranú najmä závažnosti údajného protiprávneho
konania. Uloženie pokuty vo výške X.XXX,- eur za údajné porušenie právnych predpisov, ktoré aj sám
zákonodarca označuje za menej závažné správne delikty, za situácie keď k nim nikdy nedošlo resp.

ich porušenie zo strany účastníka konania nebolo preukázané, nemôže obstáť. Rozhodnutie o uložení
pokuty za správny delikt, ktoré je odôvodnené len tým, že pri uložení pokuty bolo prihliadnuté na mieru
zavinenia a jej výška bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, bez zaoberania sa všetkými
hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy o uložení pokuty stanovuje, je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Úvaha prvostupňového správneho orgánu najmä z pohľadu, či určená výška

sankcie nie je voči účastníkovi konania likvidačná v napadnutom rozhodnutí úplne absentuje. Určenie
výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže
byť uložená v ľubovoľnej výške. Z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, aká bola miera
ohrozenia verejného záujmu, pretože správny orgán sa nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho
deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútky účastníka konania, okolnosti,
za ktorých k jeho spáchaniu došlo – najmä pokiaľ ide o faktické ohrozenie BOZP zamestnancov

žalobcu na dotknutom pracovisku. Nie je možné zistiť, či vôbec, a do akej miery, vzal správny orgán
do úvahy tú skutočnosť, že účastník konania ešte pred vykonaním kontroly vyvinul všetku dostupnú
aktivitu k tomu, aby všetky sklady mali vyznačené skladovacie zóny bielymi alebo žltými čiarami tým, že
podal objednávku na vypracovanie projektovej dokumentácie na komplexnú rekonštrukciu v dotknutej
prevádzke po tom, ako dňa 13.07.2021 k týmto nehnuteľnostiam nadobudol vlastnícke právo.

15. Žalobca neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci, pretože v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pravidelne v stanovených
intervaloch v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
prácizabezpečujevšetkyčinnosticezprofesionálneorganizácie,ktorésavenujúuvedenejproblematike.

Správny orgán nedostatočne posúdil úroveň vedenia administratívnej agendy a vykonávaných opatrení
sozreteľomnavšetkyokolnostitýkajúcesaprácevsúladesprávnymiaostatnýmipredpisminazaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráciprepracovníkovdotknutejprevádzky;všetkyvytknuténedostatky
boli vysvetlené a odstránené v určenej lehote 90 dní.

III. Vyjadrenie žalovaného
16.Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobedoručenomsúdudňa18.04.2023navrholžalobuzamietnuť.

17. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný riadne a spoľahlivo preskúmal a urobil
analýzu zisteného skutkového stavu, posúdil jednotlivé skutkové závery urobené na jeho základe a

starostlivo a vyčerpávajúcim spôsobom reagoval na jednotlivé námietky žalobcu, ktoré tento vzniesol v
priebehu vedeného odvolacieho konania. Žalobca v podanom odvolaní nenavrhoval vykonanie žiadnych
konkrétnych dôkazných prostriedkov a z uvedeného dôvodu sa žalovaný námietkami takéhoto druhu ani
nezaoberal. Naviac žalovaný v konaní disponoval dôkazmi, ktoré obstaral správny orgán prvého stupňa
v priebehu výkonu inšpekcie práce, ktoré žalovaný vyhodnotil ako hodnoverné, a ktoré bez akýchkoľvek

pochýb preukazovali zistenia ohľadne skutkov.

18. Vo vzťahu k námietke ohľadne toho, že podklady pre vydanie prvostupňového rozhodnutia neboli
úplné, dostatočné, presné žalovaný uviedol, že táto námietka je plne neopodstatnená, jedná sa o
všeobecné nekonkrétne tvrdenia bez ich podloženia konkrétnymi dôkazmi.

19. K náležitostiam výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že špecifikácia
sankcionovaných skutkov vo výroku bola dostačujúca, je z nej možné presne zistiť, kde a kedy
bola kontrola vykonaná; rovnako je možné určito a zrozumiteľne zistiť k akému konkrétnemu
kontrolovanému subjektu ukladaná sankcia smeruje, je možné zistiť čas a miesto spáchania skutkov,

aké zákonné ustanovenia žalobca porušil, o porušenie ktorých konkrétnych právnych povinností ide,
v čom spočívajú porušenia týchto právnych povinností a akým spôsobom došlo k ich porušeniu;
teda samotná špecifikácia skutkov je vymedzená takým spôsobom, aby tieto skutky nebolo možné v
inom administratívno-deliktuálnom konaní zameniť s inými skutkami. Zákonná dikcia ani súdna prax
neukladá správnym orgánom rigidne povinnosť uvádzať do výrokovej časti správnych aktov vyslovenie

viny žalobcu zo spáchania správneho deliktu. Žalobca bol sankcionovaný za porušenie konkrétnych
príslušných zákonných ustanovení zákona o BOZP v nadväznosti na nedodržanie bezpečnostnej
úrovne, resp. nevyhnutných bezpečnostných požiadaviek plynúcich z príslušných STN.20. Žalovaný vo vzťahu k záväznosti STN uviedol, že tieto možno charakterizovať ako dokument, ktorý
predstavuje minimálne bezpečnostné požiadavky, ktoré sa uplatňujú pri plnení požiadaviek bezpečnosti
v jednotlivých odvetviach, ktoré musia byť zamestnávateľom uplatnené presne podľa požiadaviek

normy, alebo aj iným preukázateľne primeraným spôsobom a sú plne v súlade s platnými právnymi
predpismi. Ak zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej
technickej norme, uvedené plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci. V danom prípade minimálne bezpečnostné požiadavky, resp. bezpečnostnú

úroveň, na prevádzku skladovacích priestorov bližšie ustanovuje a konkretizuje vyššie cit. STN. Podľa
§ 38 ods. 1 zákona o BOZP zamestnávatelia plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi spôsobom upraveným v STN alebo iným preukázateľne
primeranýmspôsobom.Žalobcavpriebehukonanianijakonepreukázal,žebysvojepovinnostiplniliným
preukázateľným primeraným spôsobom, rovnako nepreukázal aké iné opatrenia za účelom dodržania
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prijal a vykonal, ak nepovažoval STN za záväzné tak, aby boli

dodržané citované ustanovenia osobitných právnych predpisov.

21. Nezáväznosť STN je limitovaná v § 38 ods. 1 zákona o BOZP, pričom jej dodržiavanie nie
je dobrovoľné v zmysle prezentovanom žalobcom. Správne orgány sankcionovali žalobcu primárne
za porušenie konkrétnych príslušných ustanovení zákona o BOZP v nadväznosti na nedodržanie

bezpečnostnej úrovne, resp. nevyhnutných bezpečnostných požiadaviek plynúcich z príslušných
slovenských technických noriem. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžo/163/2015, kde najvyšší súd judikoval, že technické normy sa s poukazom na § 2 ods.
1 písm. a), bod 3 zákona o inšpekcii práce, ktorý odkazuje na § 39 zák. č. 311/2001 Zákonníka práce
v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Zákonník práce“), považujú za ostatné právne predpisy

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Otázkou platnosti technických noriem sa podrobne
zaoberal i Ústavný súd Českej republiky v náleze zo dňa 26. 05. 2009 uverejnenom v Sbírke zákonú ČR
podsp.zn.241/2009Sb.,ktorýsavyjadrilikichdostupnosti,akoajKrajskýsúdvTrenčínevrozsudkusp.
zn. 13S/34/2022. Žalovaný tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 11S/23/2014, kde
súd konštatoval, že STN je možné si zakúpiť legálnym spôsobom, resp. žalobca mohol v prípade záujmu

do týchto noriem nahliadnuť v rámci správneho konania na správnom orgáne, pričom tieto nemusia byť
súčasťou administratívneho spisu.

22. Pokiaľ sa jedná o žalobnú námietku súvisiacu s tým, že PVC rúry, ktoré sa nachádzali v dotknutých
priestoroch boli dňa 18. 02. 2022 pripravené na expedíciu priamemu zákazníkovi, žalovaný poukázal na

fotodokumentáciu vyhotovenú inšpektormi práce dňa 18. 02. 2022 o 10.09 h, ktorá zachytávala aktuálny
stav kontrolovaných skladovacích priestorov žalobcu, pričom je zrejmé, že v skladovacích priestoroch
sa nachádzal regál/regály, pričom prístup k nemu/ním bol založený, resp. zatarasený materiálom,
konkrétne umelohmotnými rúrami, v dôsledku čoho prístup k tomuto regálu/regálom nebol voľný, čím
nebola dodržaná minimálna bezpečnostná úroveň, ktorá by mala zabezpečiť bezpečné odoberanie a

vkladanie skladovaných materiálov z a do regálov. Zo stavu zachyteného na fotodokumentácii vyplýva,
že zamestnanci žalobcu si pre potreby nakladania alebo vykladania skladovaného materiálu museli
najprv urobiť priestor, aby sa vedeli dostať k jednotlivým regálom a až tak mohli pristúpiť k nakladaniu,
či vykladaniu skladovaného materiálu, v dôsledku čoho boli takíto zamestnanci potencionálne vystavení
zvýšenému riziku vzniku pracovného úrazu. Predmetná fotodokumentácia nijako nezachytáva situáciu,

či tvrdenia žalobcu a nepreukazuje, že umelohmotné rúry boli v daný deň pripravené na expedíciu
priamemu zákazníkovi; uvedené umelohmotné rúry boli položené voľne pri regáloch, zatarasovali
k nim prístup a nijako nevykazovali známky možnej tvrdenej expedície priamemu zákazníkovi.
Fotodokumentácia nezachytávala ani žiadneho zamestnanca žalobcu, ktorý by nejakým spôsobom
manipuloval s uvedenými rúrami za účelom ich expedície priamemu zákazníkovi.

23. Námietku žalobcu ohľadne toho, že vlastníkom priestorov sa stal až na základe kúpnej zmluvy
zavkladovanej dňa 13.07.2021 a dovtedy nemal žiadnu vedomosť o technickom stave uvedených budov
a nehnuteľností a nemohol v uvedených priestoroch vykonávať žiadne stavebné zásahy, považoval
žalovaný za nedôvodnú. Nie je rozhodujúci konkrétny vzťah k priestorom, ktoré žalobca prevádzkuje

ako pracovisko pre svojich zamestnancov, podstatnou je zákonná povinnosť žalobcu v záujme zaistenia
bezpečnosti a zdravia jeho zamestnancov, aby si plnil všetky svoje primárne zákonné povinnosti
viažuce sa na ním prevádzkované pracovisko za účelom zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia jeho
zamestnancov pri práci (§ 4 nariadenia vlády SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostnýchpožiadavkách na pracovisko), medzi ktoré nepochybne patrí i povinnosť označiť skladovacie zóny
viditeľnými čiarami, či už v jeho vonkajších, či vnútorných skladovacích priestoroch, za účelom dodržania
minimálnej bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej z príslušnej STN.

24. S odkazom na charakter protiprávneho konania žalobcu, na jeho rozsah a jednotlivé súvisiace
okolnosti daného prípadu, s odkazom na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ako i s
odkazom na zásadu materiálnej rovnosti, v zmysle ktorej správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o
skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, považoval žalovaný

uloženú výšku sankcie v sume 1000 eur vo vzťahu k dvom zisteným sankcionovaným skutkom za
primeranú a za náležite a dostatočne odôvodnenú.

IV. Posúdenie veci správnym súdom
25. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý

začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave

na rok 2023 v znení dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. NR-11S/65/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k Rozvrhu práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom
v záhlaví tohto rozsudku.

26. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom
do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, zároveň majúc na zreteli, že sa jedná o vec správneho
trestania podľa § 194 SSP nezistil mimo žalobných bodov vadu podľa § 195 SSP.

27. O žalobe rozhodol a rozsudok vyhlásil na pojednávaní nariadenom na 11.06.2025, ktorého sa
zúčastnil právny zástupca žalobcu. Správny súd uznesením vyhláseným na nariadenom pojednávaní
zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu, E. F. a vykonaním ohliadky
na mieste samom, keďže mal za to, že ich vykonanie nie je nevyhnutné na posúdenie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia (§ 121 ods. 1 SSP).

28.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

29. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod tri zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je a) dozor nad
dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

30. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak

tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode
alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku
tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20
000 eur, 2. smrť, najmenej 33 000 eur.

31. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

32. Podľa § 39 ods. 1 Zákonníka práce, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a
protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej
ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi
a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

33. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v
súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

34. Podľa § 38 ods. 1 zákona o BOZP, ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom
upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným
spôsobom.

35. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 60/2018 Z. z. o technickej normalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len zák. o technickej normalizácii“), slovenskou technickou normou je technická norma prijatá úradom
ako slovenským národným normalizačným orgánom do sústavy slovenských technických noriem podľa
tohto zákona.

36. Podľa § 3 ods. 10 zák. o technickej normalizácii, dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo
technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné.

37. Podľa § 20 zák. o technickej normalizácii, slovenské technické normy, predbežné slovenské
technickénormyatechnickénormalizačnéinformácieprijatédosústavyslovenskýchtechnickýchnoriem

pred 1. aprílom 2018 sa považujú za slovenské technické normy, predbežné slovenské technické normy
a technické normalizačné informácie podľa tohto zákona.

38. Podľa § 47 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia

právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

39.Podľačl.4.3.2STN269030:1993,plochyskladovacejzónymusiabyťnapodlaheviditeľneoznačené

bielymi alebo žltými čiarami. Šírka čiary je od 100 mm do 125 mm.

40. Podľa čl. 4.5.13 STN 26 9030:1993, prístup poprípade príjazd v regálom musí byť voľný a nič nesmie
brániť zakladaniu a odoberaniu manipulačných jednotiek a materiálov z regálov.

41. Prvotne sa správny súd zaoberal námietkou nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti
s nedodržaním zásady nullum crimen sine lege, ktorej porušenie videl žalobca v tom, že STN nie je
všeobecne záväznou právnou normou, ide o technický predpis, ktorého dodržiavanie je dobrovoľné,
a preto nedodržiavanie jeho obsahu nemôže napĺňať skutkovú podstatu správneho deliktu.

42. V prejednávanej veci ide o vec správneho trestania podľa § 194 SSP, keďže žalobcovi bola uložená
sankcia vo forme pokuty za spáchaný správny delikt. Slovenské technické normy ako súčasť skutkovej
vety trestného činu boli predmetom posudzovania zo strany Ústavného súdu SR v konaní sp. zn. III. ÚS
180/2024, ktorý dospel k záveru, že hoci dodržiavanie STN je dobrovoľné, inak je to pri ustanoveniach
§ 12 ods. 2 písm. a) a písm. c) bod 1 a 2 zákona o inšpekcii práce, ktoré sú všeobecne záväzné. Práve

porušenie týchto zákonných ustanovení by potom mohlo byť dôvodom na konštatovanie spáchania
prečinu ublíženia na zdraví závažnejším spôsobom konania v zmysle § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona. Zároveň, povinnosti
vyplývajúce z § 12 zákona o inšpekcii práce môžu byť podrobnejšie upravené v technických normách apríslušná časť technickej normy sa v takom prípade stane pre povinné osoby záväzná, keďže tu pôjde
o konkretizáciu povinnosti vyplývajúcej zo zákona. Ústavný súd teda vyvodil, že slovenské technické
normy môžu konkretizovať obsah povinností na predchádzanie ohrozenia záujmu chráneného trestným

právom v prípade, ak ide o konkretizáciu povinností uložených zákonom. Súčasne odkázal napr. aj na
rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. Pl. ÚS 40/08, bod 51 až 54 odôvodnenia a
sp. zn. II. ÚS 103/23, body 34 až 36 odôvodnenia; resp. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
vo veci sp. zn. 7 Tdo 309/2021, bod 28 odôvodnenia).

43. Vzhľadom k uvedeným záverom, tunajší súd vychádzal z premisy, že pokiaľ je možné vo veci
vedeného trestného konania ako súčasť skutkovej vety (dokonca ako okolnosť zakladajúcu kvalifikačný
znak určujúci pre posúdenie spáchania skutku závažnejším spôsobom konania) použiť aj obsah STN,
uvedený záver je možné a potrebné aplikovať aj na skutkový a právny stav vo veci samej týkajúcej sa
správneho trestania (argument a maiori ad minus).

44. Slovenské technické normy síce nie sú všeobecne záväzné a ich dodržiavanie je v princípe
dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona o technickej normalizácii v znení neskorších predpisov), avšak § 6 ods. 1
písm.a)zákonaoBOZPjeustanovenieprávnehopredpisu,ktorébolžalobcapovinnýdodržiavať.Ztohto
ustanovenia vyplýva povinnosť zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi

predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom ostatnými
predpismi sú aj STN, ktoré vymedzenie vyplýva z § 39 ods. 1 Zákonníka práce.

45. STN môžu podrobnejšie upravovať obsah povinností na predchádzanie ohrozenia záujmu
chráneného zákonom o BOZP (t. j. život a zdravie zamestnancov pri výkone práce) v prípade, ak ide

o konkretizáciu povinností uložených zákonom. V prejednávanej veci STN podrobnejšie vymedzuje
povinnosti ustanovené v § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP (vykonávať opatrenia v súlade s ostatnými
predpismi) a príslušná časť technickej normy sa v tak stala pre žalobcu záväzná, keďže sa jedná o
konkretizáciu povinnosti vyplývajúcej zo zákona.

46. Naviac na STN nie je odkazované v legislatívnej poznámke pod čiarou ako to namietal žalobca, ale
STN sú ako ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uvedené priamo vo
vlastnom texte právneho predpisu (§ 39 ods. 1 Zákonníka práce)

47. Záväznosť STN tak vyplýva zo zákona o BOZP /§ 6 ods. 1 písm. a) a § 38 ods. 1/ v spojení s §

39 ods. 1 Zákonníka práce, pričom povinnosť v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP možno
splniť buď spôsobom ustanoveným v STN, alebo iným primeraným spôsobom, STN má teda v tomto
prípade indikatívnu nie výlučnú povahu. Možnosť plnenia povinností aj iným spôsobom vyplýva aj z
dôvodovej správy k § 38 zákona o BOZP, z ktorej je zrejmé, že „navrhovaným znením sa umožňujú
osvedčené spôsoby vykonania povinností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravených

zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Umožňuje sa ich realizáciu spôsobom
alebo postupom podľa slovenskej technickej normy alebo iným primeraným spôsobom podľa potreby
zamestnávateľa“.

48. Žalobca tak mohol uvedené opatrenia v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

splniť aj iným spôsobom, avšak v danom prípade by bol povinný ich primeranosť preukázať. Na druhej
strane pokiaľ zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené zákonom o BOZP spôsobom alebo postupom
upraveným v STN, z § 38 ods. 1 zákona o BOZP vyplýva právna prezumpcia splnenia požiadaviek
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z obsahu administratívneho spisu nebolo zistené
splnenie povinnosti podľa STN a žalobca nepreukázal, ani netvrdil, že by tieto konkrétne povinnosti splnil

iným primeraným spôsobom.

49. Vo vzťahu k namietanej nedostupnosti STN správny súd poukazuje, že technické normy je možné
zakúpiť legálnym spôsobom, resp. žalobca mohol v prípade záujmu do týchto noriem nahliadnuť
a oboznámiť sa s ich obsahom v rámci správneho konania na správnom orgáne, keď už z protokolu

o výsledku inšpekcie zo dňa 18.03.2022 mohol mať žalobca vedomosť, že boli zistené nedostatky
vyplývajúce aj nedodržania bezpečnostnej úrovne vyplývajúcej okrem iného aj z STN 26 9030 : 1993.
Obsah čl. 4.3.2 a 4.5.13 STN 26 9030:1993 bol súčasťou odôvodnenia tak prvostupňového ako aj
napadnutého rozhodnutia, ktoré skutočnosti považoval správny súd za postačujúce, aby bolo naplnenápožiadavka vyplývajúca aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/2024 odkazovaného
v bode 38 tohto rozsudku, že obsah STN je potrebné dokazovať. S obsahom čl. 4.3.2 a čl. 4.5.13 STN
26 9030:1993 sa na nariadenom pojednávaní oboznámil aj správny súd, pričom tieto boli vykonané ako

listinný dôkaz.

50. Záverom správny súd poukazuje, že otázkou prístupnosti k technickým normám sa zaoberal aj
Ústavný súd Českej republiky vo veci sp. zn. Pl. ÚS 40/08, (bod 63 až 67 odôvodnenia), pričom
za ústavne udržateľné považoval ich poskytovanie za úhradu s možnosťou bezplatného nazerania

u správnych orgánov.

51. Správny súd nespochybňuje, že pre obsahové náležitosti rozhodnutí vo veciach správneho trestania
je potrebné vyžadovať vyššie prísnejšie nároky, a to práve vo vzťahu k výroku rozhodnutia, ktorý
je najvýznamnejšou časťou rozhodnutia. Jedine výrok je spôsobilý zasiahnuť do práv a povinností
účastníka konania a len z neho je možné zistiť či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či

sankcie boli uložené. Výrok preto musí vo veciach správneho trestania obsahovať popri právnej vete
aj jasné vymedzenie skutku tzv. skutkovú vetu. Podrobnosť a presnosť skutkovej ako aj právnej vety je
nevyhnutná najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok,
pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, pre zabezpečenie riadneho
práva na obhajobu ako aj následne pre určovanie druhu a výšky sankcie. Námietky žalobcu vznesené

v podanej žalobe v tomto smere správny súd vyhodnotil ako všeobecné, pričom nebolo zistené, že by
výrok prvostupňového či napadnutého rozhodnutia vykazoval akékoľvek vady.

52. Správny súd nezistil také pochybenia, ktoré by mali za následok nezrozumiteľnosť či neurčitosť
výroku, prípadne by znamenali nejednoznačné alebo neúplné vymedzenie skutku, pre ktoré by hrozilo,

že žalobca by nemal vedomosť o skutku, za ktorý mu bola uložená sankcia, pripadne by hrozila zámena
skutku s iným skutkom. V napadnutom rozhodnutí boli uvedené dostatočné skutkové okolnosti (dátum
zistenia nedostatku, označenie prevádzky, skutkový popis zistených nedostatkov, ako aj uvedenie
príslušných zákonných ustanovení, porušenia ktorých sa žalobca dopustil a podľa ktorých sa mu ukladá
pokuta), pričom správnosť alebo nejednoznačnosť žalobca v konkrétnostiach ani žiadnym spôsobom

nenamietal. Skutočnosť, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia nebola vyslovená vina žalobcu za
spáchaný správny delikt, správny súd nepovažoval za vadu výroku, keďže na konanie podľa § 19 zákona
o inšpekcii práce sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 21 ods. 3 zákona o inšpekcii
práce). Náležitosti výroku tak v danej veci vyplývajú z § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pričom medzi tieto
zákonnénáležitostinepatrívyslovenieviny.Vtejtosúvislostinemožnopoužiťanalógiustrestnýmprávom

a vyžadovať vyslovenie viny vo výroku administratívneho rozhodnutia, pretože prvotným predpokladom
analogickej aplikácie iného právneho predpisu je zistenie medzery v zákone a nedostatok priliehavej
právnej úpravy, čo nebol prípad v prejednávanej veci, rovnako sa nejedná o aplikovateľnú základnú
zásadu trestného konania podľa zák. č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.

53. Nedostatky zisteného skutkového stavu vo vzťahu k žalobcom tvrdenej dočasnosti umiestnenia
umelohmotných rúr pri regáloch, správny súd uvádza, že toto tvrdenie nijakým spôsobom nemá
podklad v obsahu administratívneho spisu. Z predloženej fotodokumentácie (č. l. 4 administratívneho
spisu) je zrejmé, že dňa 18.02.2022 o 10,09 hod. bol na dotknutej prevádzke žalobcu pred regálom
umiestený materiál, ktorý bránil voľnému prístupu k regálu. Nijako z uvedeného nevyplýva prechodnosť

či dočasnosť jeho umiestnenia. Toto tvrdenie žalobca nepreukázal ani žiadnymi inými dôkaznými
prostriedkami.

54. Vo vzťahu k námietke o nadobudnutí vlastníctva k budovám a pozemkom, v ktorých bola umiestnená
prevádzkareň žalobcu až dňa 13.07.2021, správny súd prvotne poukazuje, že inšpekcia práce bola

v prevádzke žalobcu vykonaná v dňoch 18.02.2022 až 18.03.2022, teda v čase, kedy žalobca už bol
vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Naviac označenie skladových priestorov nemožno považovať za
stavebnú úpravu, pre ktorú by bolo potrebné akékoľvek povolenie stavebného úradu, pričom žalobca
aj ako nájomca bol povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním predmetu nájmu;
udržiavanie pracoviska v stave zodpovedajúcom požiadavkám vyplývajúcim zo všeobecne záväzných

právnych predpisov a ostatných predpisov za týchto skutkových okolností (označením čiarami) správny
súd považoval za obvyklé užívanie a udržiavanie.55. Správny súd tiež nevzhliadol dôvody, pre ktoré by zadanie objednávky pre vypracovanie projektovej
dokumentácieainžinierskečinnostinastavbu„Zmenastavbysociálnejbudovyprestavbouazateplením,
D., A. B. G. XXXX/XX, H. G. XXX/X, XXX/X I. J. D.“ zo dňa 18.01.2022, malo mať vplyv na

zodpovednosť žalobcu za následné spáchanie správneho deliktu nevytvorením voľného prístupu
k regálom a neoznačením skladových priestorov požadovaným spôsobom.

56. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kedy žalovaný
na niektoré námietky žalobcu uvedené v odvolaní vôbec nereagoval, ani nevykonal žiaden zo

žalobcom v odvolaní navrhovaných dôkazných prostriedkov a tiež, že prvostupňový orgán vychádzal
pri rozhodovaní z neúplných, zavádzajúcich a mylných podkladov, správny súd nemohol uvedené
argumenty bližšie preskúmať pre ich nekonkrétnosť. Bolo povinnosťou žalobcu v súlade s § 182 ods. 1
písm. e) SSP uviesť skutkovo konkrétne námietky, s ktorými sa žalovaný nevysporiadal ako aj označiť
dôkazy, ktorých vykonania sa bezúspešne domáhal a rovnako dôvody neúplnosti alebo vád podkladov
prvostupňového rozhodnutia. Nie je postačujúci len odkaz na priebeh administratívneho konania, keďže

je to práve žalobca, ktorý vymedzuje dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a tým aj určuje
zameranie súdneho prieskumu, teda otázky, ktoré má správny súd pri prejednaní veci preskúmať
a overiť; nie je úlohou správneho súdu za žalobcu vyhľadávať prípadne domýšľať, ktoré konkrétne
dôkazy správca dane nevykonal a s akými námietkami sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal;
správny súd vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu považoval tento za náležite zistený, pričom tento

má dostatočný podklad v predloženom administratívnom spise.

57. Prvostupňový správny orgán a žalovaný postupovali zákonne aj pri rozhodovaní o výške pokuty,
keď prihliadli na všetky relevantné skutočnosti a po ich posúdení dospeli k záveru, že tieto odôvodňujú
uloženie pokuty pri dolnej hranici určenej zákonom (maximálna hranica 100.000 eur). Správne orgány

dostatočne odôvodnili výšku uloženej pokuty, pričom pokuta bola uložená v rámci zákonom stanovenej
sadzby. Ani prvostupňové ani napadnuté rozhodnutie neboli odôvodnené výlučne jednoduchým
poukazom na mieru zavinenia, ako to namietal žalobca. Prvostupňový orgán sa náležite zaoberal
všetkými východiskami, ktoré pri ukladaní pokuty bral na zreteľ a ktoré vyplývajú z § 19 ods. 6 zákona
o inšpekcii práce. Uvedený postup a dostatočnosť odôvodnenia uloženej pokuty vyplýva z jeho obsahu,

ktoré je uvedené vyššie v bodoch 2-4 tohto rozsudku. Prvostupňový orgán tiež bral na zreteľ (ako
okolnosť svedčiacu nižšej pokute) to, že škodlivé následky deliktov sa žalobca zaviazal odstrániť.
Rovnakoajžalovanývnapadnutomrozhodnutíuviedoldostatočnédôvodypresprávnuúvahusmerujúcu
k uloženiu pokuty vo výške XXXX,- eur.

58. Správny súd zdôrazňuje, že posúdenie likvidačného charakteru sankcie nepredstavuje zákonom
vyžadovanú náležitosť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán by mal náležite
odôvodniť výšku sankcie z hľadiska jej účelu, ktorým je tak jej represívna ako aj preventívna povaha.
V rámci uvedeného je síce potrebné zohľadňovať aj dopad sankcie na ďalšiu činnosť a existenciu
žalobcu, avšak pokiaľ sa správny orgán s dôvodmi pre uloženie konkrétnej sankcie dostatočne a náležite

vysporiada berúc na zreteľ všetky okolnosti daného prípadu, výlučne absencia zdôvodnenia vo vzťahu
k likvidačnosti uloženej sankcie v odôvodnení rozhodnutia nepredstavuje vadu zakladajúcu dôvod pre
zrušenie takto odôvodneného rozhodnutia správnym súdom.

59. Správny súd sa v ďalšom nezaoberal argumentmi žalobcu, ktoré boli do konania vnesené ako novoty

po uplynutí 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby v replike zo dňa 06.10.2023.

60. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,
a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.

61. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 493e SSP
v spojení s § 443 ods. 2 SSP a § 145 ods. 2 písm. c)/, prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. c) SSP/.

Vkasačnejsťažnostisamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§57SSP)uviesť označenienapadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.

1 SSP zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná

alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej
žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.