Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200210
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200210.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu

JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: AUTOLEASING,
s.r.o., so sídlom Hlavná 81, Košice, IČO: 36 606 651, právne zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát,
so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlomLazovná63,97101BanskáBystrica,opreskúmanierozhodnutiažalovanéhoč.100255148/2022
zo dňa 8. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutiežalovanéhoFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.100255148/2022
zo dňa 8. februára 2022 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101834703/2021

zo dňa 30. septembra 2021 a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 101834703/2021 zo dňa 30.09.2021 (ďalej aj ako "správca

dane" a "rozhodnutie správcu dane") podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "daňový poriadok") vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 10 120 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie
obdobie august 2019 konštatujúc, porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) .
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100255148/2022 zo dňa 08.02.2022 (ďalej aj
"napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
správca dane začal dňa 06.03.2020 na základe oznámenia č. 100398267/2020 zo dňa 11.02.2020 u
žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019. V jej rámci bolo
zistené, že v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov
a služieb od spoločnosti Liam Slovakia, s.r.o., so sídlom Hroncova 3, Košice, IČO: 45 439 451 (ďalej
aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“) na základe faktúry č. 12019045 zo dňa 31.08.2019, so
základom dane 50 600 € a DPH 10 120 € za realizáciu prieskumu trhu na vzorke 11 500 osôb.

4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil najmä, že
- svedok A. B. C., ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti v kritickom období iba ústne potvrdil
svoje obchodné aktivity, tieto hodnovernými dokladmi nepotvrdil, uviedol, že spoločnosť nedisponovalapersonálnymzabezpečenímačasťslužbybolavykonanásubdodávateľsky,prostredníctvomspoločnosti
MV PRINT, s.r.o. (ďalej aj subdodávateľská spoločnosť“);
- subdodávateľská spoločnosť bola nekontaktná;

- svedok B. D., ktorý bol konateľom subdodávateľskej spoločnosti v kritickom období bol nekontaktný;
- dodávateľská spoločnosť mala na adrese sídla iba virtuálne sídlo;
- z daňovej kontroly u dodávateľskej spoločnosti vyplynulo, že táto neposkytla správcovi dane žiadny
relevantný dôkaz o tom, že subdodávateľská spoločnosť reálne dodala fakturované služby podľa
vyhotovených faktúr a predmetné spoločnosti správca dane spochybnil splnenie hmotnoprávnych

podmienok vo vzťahu medzi dodávateľom a subdodávateľom;
- zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 100523081/2020 zo dňa 26.02.2020 vyplýva, že pri miestnom
zisťovaní v kancelárii konateľa dodávateľskej spoločnosti bola táto preplnená veľkými krabicami od
banánov, v ktorých boli tisíce anketových lístkov z fakturovaných prieskumov, pričom pri konfrontácii
s náhodne vybranými anketovými lístkami bolo zistené, že ich musela vypisovať jedna a tá istá
osoba, pretože vykazovali znaky podobnosti a tento nález s konštatovaním rovnakého zaškrtania bol aj

zápisnične potvrdený konateľom dodávateľskej spoločnosti.

5. Následne správca dane dňa 08.01.2021 zaslal žalobcovi oznámenie č. 100026248/2021, ktorým
oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a v súlade s § 46 ods. 5
daňového poriadku ho vyzval, aby sa k týmto zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia vyjadril,

prípadne aby predložil doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v lehote ôsmich dní odo dňa
doručenia oznámenia. V stanovenej lehote sa žalobca nevyjadril ani nepredložil žiadne doklady.
6. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100180929/2021 zo dňa 02.02.2021
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu, ktorý bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený
dňa 24.02.2021. Žalobca sa dňa 22.03.2021 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole. Zároveň

dňa 05.02.2021 bolo informačným systémom pridelené pracovníkom vykonávajúcim daňovú kontrolu
podanie od právneho zástupcu žalobcu, ktoré obsahovalo plnomocenstvo a vyjadrenie k výzve podľa
§ 46 ods. 5 daňového poriadku, v rámci ktorého žalobca navrhol opakovaný výsluch konateľov
dodávateľskej spoločnosti a subdodávateľskej spoločnosti a predložil správcovi dane kópiu záverečnej
správy z prieskumu.

7. V rámci vyrubovacieho konania sa dňa 21.07.2021 k správcovi dane dostavil na vypočutie svedok B.
C., ktorý k záverečnej správe z prieskumu uviedol, že táto je výsledkom fakturovaného prieskumu trhu.
Zopakoval, že na zber údajov bola využitá subdodávateľská spoločnosť. Uviedol, že vypracoval okruh
otázok, ktorý sa zameriaval na témy zadané žalobcom a tieto otázky podal žalobcovi na schválenie.
Po schválení otázok začala realizácia objednanej služby. Po obdržaní výsledkov subdodávateľská

spoločnosť tieto výsledky spracovala vo forme záverečnej správy, ktorá bola odovzdaná žalobcovi.
Anketové lístky nemá k dispozícii, pretože ich odovzdal pri predaji spoločnosti pánovi E. D., zástupcovi
spoločnosti Nadra, s.r.o., ktorej bola dodávateľská spoločnosť predaná. Vypočutia svedka sa žalobca
nezúčastnil.
8. Svedok B. D. sa vypočutia opätovne nezúčastnil.

9. Správca dane následne zaslal spoločnosti Nadra, s.r.o. výzvu na zapožičanie písomností a listín,
pričom zásielka bola vrátená z dôvodu: adresát neznámy.
10. Správca dane tiež zaslal výzvu na zapožičanie dokladov E. D., ktorý následne správcovi dane
doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že od konateľa dodávateľskej spoločnosti prevzal nejaké doklady
na základe plnej moci udelenej od pani F., a tieto doklady aj spolu s plnou mocou odovzdal, čím sa táto

záležitosť pre neho skončila. V súčasnosti mu jeho zdravotný stav nedovoľoval cestovať.
11. Správca dane dňa 23.09.2021 prerokoval so žalobcom predložené pripomienky a dňa 30.09.2021
vydal prvostupňové rozhodnutie, v rámci ktorého správca dane skonštatoval, že daňovou kontrolou
bolo zistené, že faktúra vystavená dodávateľskou spoločnosťou nezodpovedá reálnemu dodaniu, keďže
šetrenia správcu dane a ani daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie fakturovaných služieb. Na

základe uvedeného žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane uplatnenej v zdaňovacom období
august 2019 na základe faktúry od dodávateľskej spoločnosti.
12. Žalovaný posudzujúc odvolanie žalobcu stručne zrekapituloval zistenia a závery správcu dane a s
týmito sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom najmä uviedol, že zistenia ohľadom podstaty fakturovaných
služieb, vyplývajúce z vykonaného miestneho zisťovania dňa 26.02.2020 dostatočne a preukázateľne

svedčia o nereálnosti a účelovosti fakturovaných služieb (vypisovanie jednou a tou istou osobou), čo v
konečnom dôsledku potvrdil svojím podpisom aj samotný konateľ dodávateľskej spoločnosti v zápisnici
o miestnom zisťovaní zo dňa 26.02.2020. Zároveň žalovaný uviedol, že dodávateľská spoločnosť
nemá žiadnych zamestnancov, že k dodaniu fakturovaných služieb malo dôjsť subdodávateľskyprostredníctvom rôznych spoločností, ktorých konateľom bol B. D.. Uvedené spoločnosti fakturovali
v období január až august 2019 dodávateľskej spoločnosti spolu 88 rôznych prieskumov a ankiet -
v mesiaci august 2019 bolo fakturovaných 15 prieskumov subdodávateľskou spoločnosťou MV Print,

s.r.o., ktorá bola nekontaktná, a u ktorej nebolo možné preveriť účtovníctvo ani uskutočnenie samotných
služieb.Zuvedenéhonavyševyplýva,žebysubdodávateľskáspoločnosťmalavdanommesiacivykonať
prieskumy u približne 180 000 respondentov.
13. Správca dane sa zároveň zaoberal výpoveďou konateľa dodávateľskej spoločnosti, pričom výzvy
na predloženie potrebných dokladov nástupníckou spoločnosťou a jej splnomocneným zástupcom boli

neúspešné. Navyše výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti je nedôveryhodná, keďže tento v
rámci daňovej kontroly u dodávateľskej spoločnosti nepredložil žiadne dôkazy a predmetná kontrola
skončila právoplatným rozhodnutím, ktorým správca dane posúdil dodanie predmetných služieb od
subdodávateľských spoločností ako nereálne.

II.

Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba
14. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“). Navrhol, aby správny súd rozhodnutia
daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
15. V správnej žalobe žalobca namieta:
- účtovné doklady boli dodávateľskej spoločnosti zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy a
správca dane tak disponuje účtovnými dokladmi tejto spoločnosti;

- svedok C. v čase realizovania výsluchu už nebol konateľom dodávateľskej spoločnosti, preto nemohol
disponovať účtovnými dokladmi tejto spoločnosti;
- správca dane sa nevysporiadal s návrhom žalobcu zo dňa 27.01.2021 o opätovný výsluch svedkov a
vo veci vypracoval protokol z daňovej kontroly;
- svedok B. C. pri svojom výsluchu dodanie služieb potvrdil a popísal svoju činnosť pri zbere

a vyhodnocovaní údajov v súvislosti s dodaním služby prieskumu trhu, s čím sa správca dane
nevysporiadal;
- záverečná správa z prieskumu predstavuje hmotne zachytený výsledok dodania služby;
- správca dane ani žalovaný nie sú oprávnení utvárať si vlastné závery k tomu, či určitý dokument spĺňa
charakter prieskumu trhu ani k metódam použitým pri jeho spracovaní, nakoľko na to nemá odborné

vedomosti, ale boli povinní vyhovieť návrhu žalobcu na ďalšie dokazovanie a na základe odborných
vedomostí znalca jednoznačne ustáliť, či činnosti dodávateľskej spoločnosti vrátane záverečnej správy
boli reálne uskutočnené a majú vyúčtovanú hodnotu;
- daňové orgány tiež nedisponujú odbornými znalosťami na to, aby mohli akokoľvek hodnotiť podobnosť
alebo zhodnosť rukopisu na anketovom lístku. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní taktiež nevyplýva,

koľkoz12000anketovýchlístkovboloporovnávanýchačisavôbecjednalooanketovélístkytýkajúcesa
prieskumu, ktorý bol dodaný žalobcovi. Zo záverov miestneho zisťovania ani z napadnutých rozhodnutí
tiež nie je možné zistiť, či sa správca dane vôbec dotazoval, akým spôsobom bola robená anketa, teda
či anketové lístky nevypisoval samotný anketár na základe realizovanej ankety s respondentmi. Závery
miestneho zisťovania tak nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, avšak správca dane ich neváhal prevziať

na podporu svojich záverov v daňovej kontrole;
- lehota na vyjadrenie k protokolu uplynula dňa 09.04.2021, pričom najneskôr dňa 09.07.2021 bol
správca dane povinný vo veci vydať rozhodnutie, avšak upovedomenie o predĺžení lehoty bolo vydané
dňa 15.07.2021, t.j. až po uplynutí trojmesačnej lehoty na rozhodnutie;
- od 24.02.2021 (doručenie vyjadrenia k protokolu) do 15.07.2021 správca dane nevykonal žiaden úkon

vo vyrubovacom konaní, s výnimkou predvolania svedka na termín 21.07.2021;
- nie je zrejmé, z akých logických úvah a dôkazov správca dane ako aj žalovaný vyvodili závery nimi
prezentované v rozhodnutiach, pričom nereagovali na pripomienky žalovaného v podobe jeho vyjadrení,
ako aj v podanom odvolaní;
- ak má správca dane pochybnosti o určitej skutočnosti, táto situácia neznamená, že jeho závery

zodpovedajú skutkovému stavu a to až do času, kedy sú jednoznačne preukázané;
- správca dane neberie v úvahu dôkazy predložené žalobcom a naopak bez odôvodnenia ich
vyhodnocuje ako nedostačujúce, pričom argumenty správcu dane sa netýkajú žalobcu, ale jeho
dodávateľa;- nie je vecou daňového subjektu zisťovať akým spôsobom vykonanie služby zabezpečil dodávateľ,
či subdodávateľsky alebo prostredníctvom svojich zamestnancov, či iných osôb, nakoľko to nie je v
možnostiach daňového subjektu;

- žalobca v rámci daňovej kontroly predložil faktúry a ďalšie doklady preukazujúce výsledok činnosti
svojhododávateľa,tedapredložilrelevantnédôkazypreukazujúcedodanieslužieb,pričomsprávcadane
toto relevantnými dôkazmi nespochybnil;
- skutočnosť, že tretí subjekt si nesplnil svoje povinnosti, nemôže byť žalobcovi na ťarchu;
- dôkazné bremeno, ktoré znáša žalobca je limitované ustanovením § 24 ods. 1 až 3 daňového poriadku,

ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať
extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou
nezabezpečoval.

B. Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.07.2022 navrhol túto zamietnuť, súhlasil s nariadením

pojednávania,zotrvalnazáverochvyjadrenýchvpreskúmavanomrozhodnutíaporekapituláciiužvyššie
uvedených zistení správcu dane najmä uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom
rozhodnutí sa dôkladne zaoberal, a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní.
17. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy ohľadom zdaniteľných obchodov preukazovaných faktúrou od

deklarovaného dodávateľa.
18. Žalobca, ktorý sám navrhol opakované vypočutie svedkov a mal možnosť sa zúčastniť na vypočutí
svedkov, sa týchto vypočutí nezúčastnil a nevyužil svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) daňového
poriadku klásť svedkom otázky. Správca dane nepožadoval od žalobcu žiadne úkony a dôkazy, ktoré
nie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec

svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu
zdaniteľných obchodov skutočne došlo tak, ako to tvrdí, keďže je to on, kto si uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, a teda dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na jeho
strane. Žalovaný zdôraznil, že dôkazným bremenom žalobcu je nielen preukázanie existencie plnenia
(tovaru, služby), ale nevyhnutnou podmienkou pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty z konkrétneho deklarovaného obchodu je preukázanie, že dodávateľom fakturovaného tovaru
alebo služieb, je subjekt uvedený na faktúre. Danú skutočnosť však žalobca v priebehu daňovej kontroly
ani v rámci vyrubovacieho konania nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa faktúry
vystavenej dodávateľom. Ak žalobca tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované preverovanou faktúrou
skutočne dodala spoločnosť Liam Slovakia s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil

nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi.
19. Žalovaný ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť MV Print s.r.o.,
ktorá mala pre spoločnosť Liam Slovakia s.r.o. vykonať zber údajov, túto činnosť reálne nevykonala,
preto žalovaný trvá na tom, že tvrdenie, že dodávateľ spracoval takto získané údaje a vyhotovil
záverečnú správu, nezodpovedá skutočnosti. Reálnosť fakturovaného prieskumu nebola preukázaná a

tieto skutočnosti by nevyvrátil ani znalecký posudok, preto žalovaný trvá na skutočnostiach uvedených
v žalobou napadnutom rozhodnutí a nepovažuje znalecké dokazovanie v danej veci za potrebné.
20. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že miestne zisťovanie u dodávateľa vykonané v inom daňovom
konaní nemá žiadnu výpovednú hodnotu (Úradný záznam č. 100025983/2021), uviedol, že aj tieto
zistenia (zhodnosť rukopisu na anketových lístkoch) umožnili správcovi dane vytvoriť si obraz o činnosti

zúčastnených subjektov. Táto skutočnosť však nebola jedinou a podstatnou vecou pre vyvodený záver
správcu dane.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom
21. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.09.2022 stručne zrekapituloval uplatnené žalobné námietky a zotrval

na podanej správnej žalobe.
22. Stanovisko žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 21.09.2022, pričom k tomuto sa žalovaný
nevyjadril.
23. Podľa § 3 odsek 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená
Krajskému súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 6S/36/2022. Od 01.06.2023 je na konanie v tejtoveci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená
pod sp. zn. KE-6S/36/2022.
24. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nariadil pojednávanie na deň

10.07.2025. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovaného,
pričom obaja na pojednávaní zotrvali na svojej doterajšej argumentácii a návrhoch, a tieto v stručnosti
zopakovali.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

25. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
26. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba

návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
28.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

30. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
31. Správny súd pristúpil k preskúmaniu záverov rozhodnutí daňových orgánov, a to v intenciách

vznesených námietok (§ 134 ods. 1 S.s.p.).
32. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice
2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla
uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej

bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238,
239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),

b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
(t. j. materiálna existencia plnenia),
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.33. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna
právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),

b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),

d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

34. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť, a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné

bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný

nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva
iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. 11.2018, bod 21).
Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré
sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického
a dôkazného stavu konania.
35. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že tieto spochybňovali existenciu samotného

plnenia. Uvedený záver daňové orgány založili na týchto zisteniach:
- dodávateľská spoločnosť je na adrese sídla nekontaktná;
- dodávateľská spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov;
- nebolo možné zabezpečiť účtovnú dokumentáciu dodávateľskej spoločnosti;
- z daňovej kontroly u dodávateľskej spoločnosti vyplynulo, že správca dane spochybnil splnenie

hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH vo vzťahu medzi dodávateľom a subdodávateľom;
- anketové lístky mali byť vypísané jednou a tou istou osobou.

36. Hoci daňové orgány pomenovali svoje pochybnosti tak, že spochybňujú reálne dodanie/poskytnutie
služieb, toto v skutočnosti nespochybnili. Z vykonaného vypočutia bývalého konateľa dodávateľskej

spoločnosti pána B. C. vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť potvrdila poskytnutie služby žalobcovi,
svedok popísal akým spôsobom bola táto služba poskytnutá. Uviedol, že túto službu poskytovala
dodávateľská spoločnosť čiastočne prostredníctvom označeného subdodávateľa. Pri opakovanom
vypočutí svedok podrobne opísal spoluprácu so žalobcom, pričom uviedol, že výsledky vykonaného
prieskumu trhu boli hmotne zachytené v predloženej záverečnej správe, ktorá bola správcovi dane

predložená. Žalovaný v tejto súvislosti vyhodnotil výpoveď svedka ako nevierohodnú, keďže v rámci
daňovej kontroly u dodávateľskej spoločnosti neboli dodanie predmetnej služby od subdodávateľa
preukázané.
37. Správny súd nespochybňuje právo správcu dane v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 daňového
poriadku použiť ako dôkaz všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich

pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Protokol o daňovej kontrole iného daňového subjektu, v danom prípade dodávateľa žalobcu, je síce
legitímnym dôkazným prostriedkom vykonaným v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
avšak nemožno takýto dôkaz absolutizovať, obzvlášť ak správca dane mienil spochybňovať materiálnu
existenciu plnenia a v tejto súvislosti aj vyššie zmienenú výpoveď svedka (jeho dôveryhodnosť), len na

podklade záveru predmetného protokolu.
38. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane ohľadne subdodávateľa správny súd tiež poukazuje
na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej jednoznačne vyplýva, že každá transakcia musí byť
sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúcetransakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden, bod 33). Hmotnoprávne podmienky priznania práva
na odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom -
daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti

obchodného reťazca nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/
materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane,
že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie
subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych
zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu

daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného
plnenia“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa
30.06.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky ako ZNSS 23/2022).
39. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa

či subdodávateľov nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia
materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, keďže táto skutočnosť môže byť
dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov
(osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru; bod 47, v tomto zmysle aj rozsudky Súdneho
dvora EÚ vo veci B. E. EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32 a vo veci G. C., C-324/11 zo dňa

06.09.2012,bod49).Vtakomprípadejemožnénepriznaťodpočítaniedaneakbybolapreukázanáúčasť
alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do
obchodného reťazca. Uvedeným smerom však daňové orgány neargumentovali.
40. Žalovaný vychádzal tiež zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 100523081/2020 zo dňa 26.02.2020,
z ktorej malo vyplývať, že pri miestnom zisťovaní v kancelárii konateľa dodávateľskej spoločnosti bola

táto preplnená veľkými krabicami od banánov, v ktorých boli tisíce anketových lístkov z fakturovaných
prieskumov,pričomprikonfrontáciisnáhodnevybranýmianketovýmilístkamibolozistené,žeichmusela
vypisovať jedna a tá istá osoba, pretože vykazovali znaky podobnosti a tento nález s konštatovaním
rovnakého zaškrtania mal byť zápisnične potvrdený konateľom dodávateľskej spoločnosti.
41. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že predmetné miestne zisťovanie sa uskutočnilo v rámci

daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až august 2019 u dodávateľskej
spoločnosti a vo vzťahu k týmto zdaňovacím obdobiam tak bolo miestne zisťovanie zamerané. Zo
zmienenej zápisnice tiež vyplynulo, že správca dane kontroloval náhodne vybrané vzorky anketových
lístkov ku faktúram č. 12019021, 12019002, 12019003, 12019019 a 12019020, pričom v tu súdenej veci
správca dane spochybňuje dodanie služby podľa faktúry faktúry č. 12019045 zo dňa 31.08.2019, vo

vzťahu ku ktorej obdobné závery nevyplynuli. Zistenia o vypĺňaní anketových lístkov sa tak bezpochýb
týkajú iných obchodných vzťahov dodávateľskej spoločnosti. Správny súd nespochybňuje, že určité
zistenia z iných daňových kontrol je možné aplikovať aj v tu posudzovanom obchodnom vzťahu, avšak
závery daňových orgánov o vyplnení anketových lístkov rovnakou osobou v prípade dodania služby
žalobcovi nemá v obsahu administratívneho spisu oporu. Navyše, zo zmienenej zápisnice nevyplýva

potvrdenie úvah správcu dane konateľom dodávateľskej spoločnosti a takýto význam nemožno prisúdiť
len tej skutočnosti, že ju (vzhľadom na svoju prítomnosť pri miestnom zisťovaní) podpísal.
42. Vychádzajúc zo spisovej dokumentácie je správnemu súdu zrejmé, že závery správcu dane, ako
aj žalovaného vychádzajú z inej daňovej kontroly. Rovnako je správnemu súdu zrejmé, že niektoré
zo zistení správcu dane sú nepochybne použiteľné vo viacerých daňových kontrolách. Avšak ani pri

takýchto daňových kontrolách správca dane nemôžu opomínať to, že každý sporný obchod musia
posudzovať samostatne a uniesť vo vzťahu k jednotlivým spochybneným obchodným prípadom svoje
bremeno vznesenia dôvodných pochybností, pokiaľ neuznávajú uplatnené právo daňového subjektu na
odpočet DPH z týchto obchodov.
43. Pokiaľ ide o nekontaktnosť dodávateľskej spoločnosti a s tým súvisiacu nedostupnosť jej dokladov

Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo
odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho
dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane
do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom
priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný

model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností
nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na
daňový subjekt“ (sp. zn. IV. ÚS 86/2022, zo dňa 15.02.2022), pričom uvedené závery sú opakovane
konštatované v rozhodovacej činnosti správnych súdov.44. V tejto súvislosti správny súd tiež poukazuje na protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
január až august 2019 u dodávateľskej spoločnosti č. 101993578/2020 zo dňa 16.12.2020, z ktorej
obsahu vyplýva, že správca dane mal k dispozícii anketové lístky a účtovné a daňové doklady

dodávateľskej spoločnosti. Úvaha, že keď chýba účtovníctvo dodávateľa, je vlastne nemožné preukázať
dodanie tovaru od tohto dodávateľa, sa značne vymyká ustálenej judikatúre kasačného súdu, Súdneho
dvora EÚ, ako aj zneniu Daňového poriadku (§ 24), a nemá oporu ani v zákone o DPH, ktorý síce ako
formálnu podmienku odpočítania dane ustanovuje faktúru, nie však účtovníctvo dodávateľa.
45. Za tohto stavu správny súd konštatuje, že správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné

pochybnosti o formálnych či materiálnych podmienkach práva na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné
považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali splnenie
materiálnych podmienok pre odpočet DPH žalobcom. Správny súd sa preto v tejto časti stotožnil so
žalobcom v tom, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ
daňové orgány konštatovali, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
existencie/poskytnutia služby od dodávateľskej spoločnosti v zmysle predloženej faktúry. Sú to práve

správca dane a žalovaný, ktorí v predmetnej veci nevzniesli dostatok relevantných pochybností o
reálnom poskytnutí služieb od dodávateľskej spoločnosti pre žalobcu. Rozhodnutia žalovaného a
správcu dane tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k materiálnym podmienkam
práva na odpočítanie dane ako aj z nesprávneho právneho posúdenia miery dôkazného bremena,
ktorým bol žalobca v danom konaní zaťažený.

46. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje,
že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie
dane zo sporných obchodov. Je však úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil
splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho
poskytnutia tovaru či postavenia platiteľa dane skutočného dodávateľa tovaru) alebo (v prípade,

kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch
medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne, a jednoznačne
spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH), aby preukázal žalobcovi spáchanie
daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.
Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen,

spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje
takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode
z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C-439/04).
47. Žalobca ďalej namietal, že správca dane prekročil lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom
konaní a tak porušil ustanovenie § 68 ods. 3 daňového poriadku. V zmysle § § 68 ods. 3 daňového

poriadku, správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu
pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán, o čom
správca dane upovedomí daňový subjekt.

48. Lehota na vyjadrenie k protokolu uplynula dňa 09.04.2021, pričom najneskôr dňa 09.07.2021
bol správca dane povinný vo veci vydať rozhodnutie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že žiadosť správcu dane o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bola
žalovanému doručená dňa 15.06.2021 (č. l. 27 administratívneho spisu) a oznámenie o predĺžení
lehoty bolo správcovi dane oznámené dňa 24.06.2021 (č.l. 28 administratívneho spisu), teda ešte pred

uplynutím pôvodnej trojmesačnej lehoty na vydanie rozhodnutia. Z ust. § 68 ods. 3 daňového poriadku
zároveň nevyplýva podmienenie účinkov predĺženia lehoty na rozhodnutie oznámením tejto skutočnosti
daňovému subjektu. Samotná skutočnosť, že upovedomenie žalobcu o predĺžení lehoty bolo vydané až
dňa 15.07.2021 nemá vplyv plynutie novej – predĺženej lehoty. Predmetnú námietku vyhodnotil správny
súd ako neopodstatnenú.

49. Námietku, v zmysle ktorej mal správca dane vykonať pred predĺžením lehoty na rozhodnutie vo
vyrubovacom konaní iba predvolanie svedkov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. S odkazom na §
24 ods. 2 daňového poriadku samotné poradie, resp. čas vykonávania úkonov je čisto na úvahe správcu
dane a nemôže byť nezákonným postupom správcu dane, pokiaľ určil iný sled alebo moment vykonania
jednotlivých procesných úkonov, ako si to predstavoval daňový subjekt.

V.
Záver50. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je
dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. c)
S.s.p. zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že priznal žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, nakoľko mal žalobca vo
veci úspech celkom.
52. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia

rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.