Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200164
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200164.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaTkáčaačlenovsenátuJUDr.

Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, E., 2. F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, E., obaja právne zastúpení:
doc. doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., IČO: 52 651 258, so sídlom Hlavná 111/25,
Košice, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
Tomášikova 64A, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská správa ciest, IČO: 00003328, so
sídlom:Dúbravskácesta1152/3,Bratislava,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiaMinisterstvadopravy
a výstavby Slovenskej republiky č. 13981/2022/SV/24397 zo dňa 28.02.2022 a rozhodnutia Ministerstva

dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 13996/2022/SSSVP/28332 zo dňa 09.03.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a správnu žalobu 1. žalobkyne.

II. Z a m i e t a správnu žalobu 2. žalobcu.

III. N e p r i z n á v a 1. žalobkyni, 2. žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania.

IV. Ďalšiemu účastníkovi p r i z n á v a voči 1. žalobkyni a 2. žalobcovi právo na náhradu trov konania,
ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou sa 1. žalobkyňa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva
dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 13981/2022/SV/24397 zo dňa 28.02.2022 (ďalej aj „odvolací
orgán“ a „napadnuté rozhodnutie_1“), ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie
Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2021/019484-015 zo dňa

11.11.2021(ďalejaj„správnyorgánprvéhostupňa“a„rozhodnutieovyvlastnení_1“),ktorýmsarozhodlo:
I. výrokom o vyvlastnení práv 1. žalobkyne k pozemku KN-E parc. č. 9396/2 o celkovej výmere 300 m2,
ev. na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E. H. I. (ďalej aj „pozemok“) v podiele 1/2 a v podiele 1/6
v prospech ďalšieho účastníka konania; II. výrokom o náhrade za vyvlastnenie určenej podľa znaleckého
posudku č. 20/2020 zo dňa 14.11.2020 vypracovaným znalcom Ing. A. I. (ďalej aj „znalecký posudok č.
20/2020“ a „znalkyňa“) vo výške 8400,- eur.

2. Správnou žalobou sa 2. žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy
a výstavby Slovenskej republiky č. 13996/2022/SSSVP/28332 zo dňa 09.03.2022 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie_2“), ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu
Košice,odborvýstavbyabytovejpolitikyč.OU-KE-OVBP2-2021/019483-013zodňa11.11.2021(ďalejaj„rozhodnutie o vyvlastnení_2“), ktorým sa rozhodlo: I. výrokom o vyvlastnení práv 2. žalobcu k pozemku
v podiele 1/6 v prospech ďalšieho účastníka konania; II. výrokom o náhrade za vyvlastnenie určenej
podľa znaleckého posudku č. 20/2020 vo výške 2100,- eur.

3. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/26/2022 zo dňa 23.06.2022, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.07.2022, došlo k spojeniu veci 2. žalobcu s vecou 1. žalobkyne (ďalej spoločne
aj „žalobcovia“) na spoločné konanie.

4. Ďalší účastník ako vyvlastniteľ podal návrh na začatie konania o vyvlastnení pozemku podľa § 9
zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho
práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o
vyvlastňovaní“), v ktorom navrhol určiť náhradu za vyvlastnenie podľa znaleckého posudku č. 20/2020.
Na základe tohto návrhu bolo voči 1. žalobkyni začaté konanie o vyvlastnení vedené pod sp. zn.
OU-KE-OVBP2-2021/019484. a voči 2. žalobcovi konanie o vyvlastnení vedené pod sp. zn. OU-KE-

OVBP2-2021/019483. 2. žalobca splnomocnil 1. žalobkyňu na svoje zastupovanie v tomto konaní
(plnomocenstvo s osvedčovacou doložkou zo dňa 11.06.2021)

5. Žalobcom bolo oznámené konanie ústneho pojednávania v deň 16.06.2021 (oznámenie o začatí

vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania č. OU-KE-OVBP2-2021/019484-2 zo
dňa 12.05.2021; oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania č.
OU-KE-OVBP2-2021/019483-2 zo dňa 12.05.2021). Na ústnom pojednávaní 1. žalobkyňa v písomnej
forme predložila svoje námietky voči vyvlastneniu a voči navrhovanej náhrade za vyvlastnenie (ďalej
aj „námietky“; zápisnica z ústneho pojednávania, č. OU-KE-OVBP2-2021/019484 zo dňa 16.06.2021).

Zhodné námietky uplatnila 1. žalobkyňa taktiež v mene 2. žalobcu [i keď písomné vyhotovenie námietok
je súčasťou iba administratívneho spisu ku konaniu č. OU-KE-OVBP2-2021/019484, tak v označení
tohto písomného podania sa odkazuje aj na konanie sp. zn. OU-KE-OVBP2-2021/019483. Zároveň na
obsah týchto námietok sa odvoláva zápisnica z ústneho pojednávania vykonaného v konaní vedenom
pod sp. zn. OU-KE-OVBP2-2021/019483 zo dňa 16.06.2021].

6. Vo vyššie uvedených námietkach žalobcovia okrem iného vytýkali znaleckému posudku č. 20/2020
uplatnenie redukujúcich faktorov spoločne s povyšujúcimi faktormi. Ďalej to, že trojuholníkový tvar
pozemku,ktorýpovažovalznaleckýposudokzadôvoduplatneniaredukujúcichfaktorovnebrániužívaniu
pozemku, pričom takýto stav bol spôsobený samotnou výstavbou cestnej komunikácie.

7. Správny orgán prvého stupňa pre účely oboch konaní o vyvlastnení požiadal znalkyňu o predloženie
odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia k znaleckému posudku č. 20/2020 (žiadosť o odborné
stanoviskokZPč.20/2020,č.OU-KE-OVBP2-2021/019484–006zodňa16.06.2021;žiadosťoodborné
stanovisko k ZP č. 20/2020, č. OU-KE-OVBP2-2021/019483 – 006 zo dňa 16.06.2021). Následne

znalkyňa vypracovala odborné vyjadrenie č. 21/2021 zo dňa 14.08.2021 (ďalej aj „odborné vyjadrenie
č. 21/2021“).

8. Ku odbornému vyjadreniu č. 21/2021 podala 1. žalobkyňa vo svojom mene a v mene 2. žalobcu
vyjadrenie zo dňa 23.09.2021. V tejto súvislosti správny orgán prvého stupňa pre účely oboch konaní

o vyvlastnení opakovane požiadal znalkyňu o predloženie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia
k znaleckému posudku č. 20/2020 (žiadosť o doplnenie ZP č. 20/2020, č. OU-KE-OVBP2-2021/019484
– 012 zo dňa 11.10.2021; žiadosť o doplnenie ZP č. 20/2020, č. OU-KE-OVBP2-2021/019483 zo dňa
11.10.2021). Následne znalkyňa vypracovala ďalšie odborné vyjadrenie č. 29/2021 zo dňa 23.10.2021
(ďalej aj „odborné vyjadrenie č. 29/2021“).

9. Správny orgán prvého stupňa rozhodol dvomi samostatnými rozhodnutiami o vyvlastnení práv
k pozemku a náhrade za vyvlastnenie voči 1. žalobkyni a 2. žalobcovi , tak ako je uvedené vyššie.
V týchto rozhodnutiach správny orgán prvého stupňa zhodne konštatoval, že (doslovne citované)
„Vychádzajúc z obsahu ZP č. 20/2020, vyjadrení znalca, a to č. 21/2021 a 29/2021, znalkyňa obhájila

postupy a vstupné údaje použité pri vyhotovení ZP č. 20/2020, ktorý je podkladom pre určenie
výšky náhrady za vyvlastnenie. Tunajší úrad ďalej uvádza, že znalec plne zodpovedá za obsah ním
vyhotoveného znaleckého posudku a správny orgán nemá právo posudzovať správnosť znaleckého
posudku“ (rozhodnutie o vyvlastnení_1, s. 4; rozhodnutie o vyvlastnení_2, s. 4)10. O odvolaní žalobcov rozhodol odvolací orgán, tak ako je uvedené vyššie. V napadnutom
rozhodnutí_1 odvolací orgán uviedol, že (doslovne citované): „Správny orgán nemôže závery

znaleckéhoposudkunahradiťvlastnýmodbornýmposúdením.Právezuvedenéhodôvoduvyvlastňovací
orgán zabezpečil odborné vyjadrenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na
rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.“ (napadnuté rozhodnutie_1, s. 4) V napadnutom
rozhodnutí_2 odvolací orgán uviedol, že (doslovne citované): „okresný úrad postupoval pri námietke
vyvlastňovaného (odvolateľa) týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie v súlade so zákonom, keď

postupom podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní zabezpečil odborné vyjadrenie/vysvetlenie
znalkyne.“ (napadnuté rozhodnutie_2, s. 9).

11. Žalobcovia v správnych žalobách uviedli zhodné žalobné body, ktorými: (i) namietali záver
správneho orgánu prvého stupňa, ktorý uviedol, že nemá právomoc posudzovať správnosť znaleckého
posudku č. 20/2020 [avšak zároveň nezohľadnil závery znaleckého posudku Ing. Štefana Kopora č.

162/2017 zo dňa 30.11.2017]. Zároveň v tejto súvislosti žalobcovia konštatovali, že všeobecná hodnota
pozemku by mohla byť určená na základe znaleckého posudku Ing. Pavla Daňka č. 58/2022 zo dňa
22.03.2022, ktorý predložili do súdneho konania, (ii) ďalej žalobcovia namietali pochybenia v znaleckom
posudku č. 20/2020 [nesprávne uplatnenie metódy polohovej diferenciácie a porovnávacej metódy;
uplatnenie koeficientu redukujúcich faktorov z dôvodu trojuholníkového tvaru pozemku napriek tomu,

že tento bol výsledkom výlučne záberu územia cestným telesom; súčasné uplatnenie koeficientu
povyšujúcich a redukujúcich faktorov], (iii) poukázali na dôkazy, ktoré majú preukazovať nesprávne
určenie všeobecnej hodnoty pozemku [znalecký posudok Ing. Štefana Kopora č. 162/2017 zo dňa
30.11.2017; znalecký posudok Ing. Pavla Daňka č. 58/2022 zo dňa 22.03.2022; vyjadrenie realitnej
kancelárie Diamond Reality Realitná kancelária zo dňa 26.11.2020; vyjadrenie realitnej kancelárie

Aristo s.r.o. zo dňa 10.11.2020; kúpna zmluva zo dňa 23.05.2007], (iv) vytýkali nedostatky odborného
vyjadrenia č. 29/2021, v ktorom znalkyňa nevysvetlila použitie redukujúcich faktorov v znaleckom
posudku č. 20/2020, (v) uviedli, že správny orgán prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav, keď
nevzal do úvahy dôkazy predložené žalobcami preukazujúcimi nesprávne určenie všeobecnej hodnoty
pozemku,(vi)namietali,žesprávnyorgánprvéhostupňanepostupovalnestranne,dostatočneobozretne

a spravodlivo [v tejto súvislosti poukázali žalobcovia na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. 4Sžo/65/2015 zo dňa 05.05.2015].

[žalobcovia podali v správnych žalobách identickú žalobnú argumentáciu, a preto správny súd označuje
zhodné žalobné body rovnakým číselným označením, pod ktorým dá odpoveď na zhodnú žalobnú

argumentáciu oboch žalobcov].

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že správny orgán prvého stupňa postupoval v oboch
prípadoch v súlade so zákonom, keď v rozhodnutiach o vyvlastnení určil náhradu za vyvlastnenie
podľa znaleckého posudku č. 20/2020, ktorý bol znaleckým posudkom vyvlastniteľa. K námietkam

vzneseným voči tomuto znaleckému posudku a určenej výške náhrady žalovaný uviedol, že znalec
zodpovedá za obsah ním vyhotoveného znaleckého posudku. Podľa názoru žalovaného, námietky
žalobcov nepoukazujú na nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Z týchto dôvodov navrhol žalovaný žalobu
zamietnuť (vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.08.2022).

13. V svojom vyjadrení žalobcovia poukázali na znalecký posudok znalca Ing. Gabriely Kriškovej
č. 19/2022 zo dňa 27.03.2022 na určení hodnoty susedného pozemku (vyjadrenie žalobcov zo dňa
09.09.2022). Žalovaný následne zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach v súdnom konaní
(vyjadrenie žalovaného zo dňa 08.12.2022)

14. Správny súd sa v prvom rade zaoberal ustálením predmetu súdneho prieskumu. Žalobcovia
v správnej žalobe uviedli: „Predmetom tejto žaloby je výlučne preskúmanie rozhodnutia vo výroku
o náhrade za vyvlastnenie“ (správna žaloba, ods. 11). Na druhej strane v žalobnom návrhu oboch
správnych žalôb požadovali žalobcovia zrušenie napadnutých rozhodnutí a rozhodnutí o vyvlastnení v
celosti [bez toho aby vymedzili, že požadujú zrušenie iba výroku o náhrade za vyvlastnenie]. Preto i keď

žalobcovia zamerali svoju žalobnú argumentáciu voči výroku o náhrade za vyvlastnenie, tak správny súd
ustálil predmet súdneho prieskumu, tak ako bol vymedzený v žalobnom návrhu [uvedený záver vyplýva
aj z obsahového posúdenia správnych žalôb, keďže žalobné body sa mohli vzťahovať taktiež na obsah
napadnutých rozhodnutí a nie len na II. výroky o náhrade za vyvlastnenie].15. Správny súd sa ďalej zaoberal ustálením okruhu žalovaných orgánov verejnej správy. Okrem
právneho predchodcu žalovaného označili žalobcovia za žalovaného taktiež správny orgán prvého

stupňa, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. Žalobcovia tak urobili s poukazom na § 14 ods. 2 zákona
o vyvlastňovaní, ktorý pripúšťa samostatný súdny prieskum výroku o náhrade za vyvlastnenie bez
nutnosti podania odvolania voči tomuto výroku.

16. Žalobcovia v podanom odvolaní uviedli, že podávajú odvolanie voči všetkým výrokom rozhodnutia

o vyvlastnení (odvolanie 1. žalobkyne zo dňa 29.11.2021, s. 1; odvolanie 2. žalobcu zo dňa 29.11.2021,
s. 1). Podľa § 180 ods. 1 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) [podčiarknutie doplnené správnym súdom]: žalovaným je orgán
verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo
právnická osoba. Samotné rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku je teda právnou skutočnosťou
zakladajúcou procesné postavenie žalovaného pre účely tohto typu konania pred správny súdom.

Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že podanie odvolania voči výroku o náhrade za vyvlastnenie
je síce možné, avšak takéto odvolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorého vyčerpanie by
bolo nevyhnutným predpokladom pre podanie správnej žaloby [rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“), sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021, ods. 26]. Vo
výroku napadnutých rozhodnutí zamietol odvolací orgán odvolanie žalobcov ako celok [teda vrátane

odvolacích námietok smerujúcich proti výroku o náhrade za vyvlastnenie] a zároveň potvrdil rozhodnutia
o vyvlastnení ako celok [teda vrátane II. výroku o náhrade za vyvlastnenie]. Zároveň sa odvolací orgán
v konkrétnej rovine zaoberal odvolacími námietkami vzťahujúcimi sa k výroku o náhrade za vyvlastnenie
[napriek tomu, že v texte napadnutého rozhodnutia_2 odvolací orgán odkázal žalobcov na možnosť
podania samostatnej žaloby voči II. výroku rozhodnutia o vyvlastnení] (napadnuté rozhodnutie_1, s.

4; napadnuté rozhodnutie_2, s. 8). Preto správny súd považoval obe napadnuté rozhodnutia za taký
predmet súdneho prieskumu, ktorý v spojení s rozhodnutiami o vyvlastnení zahŕňa taktiež súdny
prieskum II. výroku o náhrade za vyvlastnenie pre účely oboch rozhodnutí o vyvlastnení. Z uvedeného
dôvodu správny súd určil okruh žalovaných orgánov verejnej správy podľa § 180 ods. 1 prvá veta SSP,
pričom na vec neaplikoval § 180 ods. 1 druhá veta SSP v spojení s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní

[uvedené ustanovenie by bolo potrebné uplatniť iba v prípade, ak by nebolo napadnutými rozhodnutiami
rozhodnuté taktiež o odvolaní voči II. výroku rozhodnutí o vyvlastnení]. Za žalovaného teda správny súd
v tomto súdnom konaní považoval iba Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
[keďže na tento orgán verejnej správy prešla rozhodovacia právomoc z pôvodného odvolacieho orgánu
podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 180 ods. 3 SSP]. Preto správny súd

nepovažoval správny orgán prvého stupňa resp. jeho právneho nástupcu za účastníka konania [z tohto
dôvodu na jeho vyjadrenia vo veci neprihliadal, pričom ho neoznačil za účastníka konania ani pre účely
tohto rozsudku].

17. Pri posudzovaní svojej právomoci správny súd vychádzal z toho, že žalobcovia označili

za žalovaného orgán verejnej správy, pričom svojimi správnymi žalobami sa domáhali zrušenia
napadnutých rozhodnutí a nie doplatenia náhrady za vyvlastnenie. Preto bola vo veci oboch správnych
žalôb daná právomoc správneho súdu [porovnaj uznesenie Kompetenčného senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 18SKomp/9/2022 zo
dňa 25.01.2023, ods. 11].

18. Správny súd v Košiciach vykonal vo veci verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré sa uskutočnilo dňa
10.07.2025, pričom tento rozsudok bol vyhlásený v tento deň postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta
SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

19. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je
všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva
roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.20. Podľa § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na
vyvlastnenienaústnompojednávaníúčastníkkonaniaaleboináoprávnenáosobanamietneskutočnosti,

ktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací
orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú
dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného
vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní Návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej
náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo
všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom.

22. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací
orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu

podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie
v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd,

23. Podľa § 16 ods. 1 zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o znalcoch“) Znalecká
činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone
znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie,

odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

24.Podľa§18ods.1zákonaoznalcochNavykonanieostatnýchúkonovznaleckejčinnostisaprimerane
použije ustanovenie § 17 ods. 5. V každom znaleckom úkone musí byť odôvodnený postup a musí byť
zabezpečená jeho preskúmateľnosť.

III.
Posúdenie správnym súdom

25. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim administratívnym spisom ako i
súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

26. K žalobnému bodu (i) správny súd poukazuje na nasledovný právny záver:

„Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že orgán verejnej správy rozhodujúci o výške náhrady
za vyvlastnenie nemá možnosť zasahovať do odborného vyjadrenia/ vysvetlenia znalca, ktorému je
zákonom zverené posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.
Pre orgán verejnej správy sú závery znaleckého posúdenia podkladom pre rozhodnutie vo veci a nie

je oprávnený do výpočtov v nich uvedených akokoľvek zasahovať, robiť si o nich vlastný úsudok, či
meniť ich. V súvislosti s právnym názorom krajského súdu o potrebe odstrániť nedostatky v skutkovom
stave je potrebné dať do pozornosti i vzájomný vzťah medzi Správnym poriadkom a zákonom č.
282/2015 Z.z., ktorý je špeciálnou právnou úpravou a ktorý zakotvuje osobitný procesný mechanizmus
uplatňujúci sa v prípade namietania skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku. Konkrétne ide

o ust. § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., ktorý v prípade nesúhlasu so stanovením výšky náhrady
za vyvlastnenie znaleckým posudkom neupravuje prehodnocovanie týchto odborných záverov ďalším
dokazovaním (napr. tak, ako je tomu v ust. § 36 Správneho poriadku), ale zakotvuje povinnosť orgánu
verejnej správy zabezpečiť odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca, ktorú povinnosť žalovaný
rešpektoval. Ak by orgán verejnej správy postupoval pri vysporiadaní sa s námietkou smerujúcou voči

náhrade za vyvlastnenie štandardným spôsobom ako pri každom inom dôkaze, či námietke, došlo by
k popretiu zmyslu a účelu § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., keď by nebolo zrejmé čo by malo byť
predmetom civilného sporového konania, nakoľko celé dokazovanie vo vzťahu k otázke správnosti
určeniavýškynáhradyzavyvlastnenie,bybolorealizovanévadministratívnom-vyvlastňovacomkonaní.Pri uplatnení takéhoto procesného postupu by sa právna úprava § 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z. stala
obsolétnou. Pokiaľ teda žalobca ako vyvlastnený predložil vo vyvlastňovacom konaní znalecký posudok,
nestotožňujúc sa so závermi pôvodného znaleckého posudku, z ktorého vychádzal žalovaný pri určení

výšky náhrady za vyvlastnenie, jediným zákonným a do úvahy prichádzajúcim postupom bolo uplatnenie
§ 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z., resp. v súlade s § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázať žalobcu ako vyvlastneného na civilný súd.

31. Kasačný súd ďalej aj v nadväznosti na vyššie uvedené ako i svoje závery týkajúce sa

preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie v
správnom súdnom preskúmavanom konaní poukazuje na to, že takéto preskúmanie rozhodnutia
pochopiteľne nemôže byť „bezobsažné“, t.j. v konaní pred správnym súdom žalobca musí mať možnosť
namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené konanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení
výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však predovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu,
ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr.

neobstaranie zákonom stanovených podkladov pre rozhodnutie, či nedodržanie procesného postupu s
týmspojeného(zabezpečenieodbornéhovyjadreniaalebovysvetleniaznalca)apod.Napokonžalobcav
tomto smere vytýkal orgánu verejnej správy viacero pochybení týkajúcich sa nezákonnosti jeho postupu,
resp. rozhodnutia, avšak posúdenie námietky, ktorou s poukazom na ním predložený znalecký posudok
spochybňoval výšku náhrady za vyvlastnenie, resp. domáhal sa jej navýšenia, a ktorú ako dôvodnú

vyhodnotil krajský súd v kontexte nedostatočne zisteného skutkového stavu zákonodarca v ust. §
13 ods. 3 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. preniesol do civilného sporového konania, t.j. správny
orgán ju nebol oprávnený riešiť v administratívnom - vyvlastňovacom konaní spôsobom uvedeným
v rozhodnutí krajského súdu. Kasačný súd sa pritom vo svojej rozhodovacej činnosti už zaoberal
obdobnouproblematikou,napr.vrozsudkusp.zn.3Sžp/23/2013zodňa11.2.2014,vktoromkonštatoval,

že ,,nárok na vyššiu vyvlastňovaciu náhradu pre účely výstavby diaľnice - tak, ako táto výška vyplýva
z výroku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v
správnom súdnictve - sa vyníma z právomoci správnych orgánov, a tým nepriamo i z právomoci súdov
v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí (§ 8 ods. 3 zákona č.
129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové

vozidlá v znení neskorších predpisov). Tieto nároky si vlastník uplatňuje v civilnom sporovom konaní
žalobou proti stavebníkovi diaľnice, resp. proti tomu, v prospech koho k vyvlastneniu došlo.“

[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.09.2021,
ods. 30., 31.]

27. Ďalej správny súd poukazuje na § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, ktorý
stanovuje (podčiarknutie doplnené súdom): vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v
sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]. Zákonný

odkaz na § 9 ods. 2 písm. f) v citovanom § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní výslovne odkazuje
na znalecký posudok uvedený v písomnom návrhu vyvlastniteľa na začatie vyvlastňovacieho konania.
Z tohto dôvodu je nutné ustanovenie § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní vykladať v systematickej
nadväznosti na § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní. Preto § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní
nezavádza možnosť určiť náhradu za vyvlastnenie na základe iného znaleckého posudku okrem toho,

ktorý bol predložený v písomnom návrhu vyvlastniteľa [§ 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní stanovuje teda
len požiadavku na vek znaleckého posudku podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní].

28. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že správny orgán prvého stupňa správne prihliadal na znalecký
posudok č. 20/2020, pričom nemal povinnosť konfrontovať závery tohto znaleckého posudku s inými

znaleckými posudkami alebo dôkazmi označenými žalobcami v správnej žalobe. Zároveň správny
orgán prvého stupňa nebol oprávnený posudzovať vecnú správnosť znaleckého posudku č. 20/2020 na
základe ďalšieho dokazovania. Z tohto dôvodu správny súd považoval žalobný bod (i) za nedôvodný.

29. K žalobným bodom (ii) a (iii) správny súd opätovne poukazuje na to, že vyvlastňovací orgán

nebol oprávnený hodnotiť vecnú správnosť znaleckého posudku č. 20/2020 na základe ďalšieho
dokazovania. Z uvedeného teda vyplýva, že vyvlastňovací orgán dokazovanie vo vzťahu k určeniu
všeobecnej hodnoty vyvlastňovaného pozemku nevykonáva [nad rámec postupu podľa § 4 ods. 4
zákona o vyvlastňovaní]. Povinnosť vysporiadať sa s námietkami voči správnosti znaleckého posudkuč. 20/2020 ako aj so súvisiacimi dôkazmi týkajúcimi sa všeobecnej hodnoty vyvlastňovaného pozemku
bola v oboch konaniach o vyvlastnení koncentrovaná do procesnej povinnosti vyvlastňovacieho orgánu
zabezpečiťodbornévyjadreniealebovysvetlenieznalcanaúčelposúdeniaskutočností,ktorésúdôležité

na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.

30. Správny orgán prvého stupňa po podaní námietok žalobcami zabezpečil vypracovanie odborného
vyjadrenia č. 21/2021 a odborného vyjadrenie č. 29/2021 znalcom, ktorý vypracoval posudok č. 20/2020.
Odborné vyjadrenie je jedným z úkonov znaleckej činnosti [§ 16 ods. 1 zákona o znalcoch], ktorý pre

takýto účel vyžaduje zákon o vyvlastňovaní [§ 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní]. Zároveň tieto listinné
dôkazy vypracované znalcom spĺňajú formálne požiadavky na príslušný úkon znaleckej činnosti [§ 18
ods. 1 zákona o znalcoch]. Tieto listiny teda preukazujú vykonanie postupu podľa § 4 ods. 4 zákona
o vyvlastňovaní.

31. Žalobcovia poukázali na dôkazy, ktoré mali vyvrátiť správnosť určenia všeobecnej hodnoty pozemku.

Žalobcovia sa v podaných námietkach iba vo všeobecnej rovine odvolávali na závery znaleckého
posudku Ing. Štefana Kopora č. 162/2017 zo dňa 30.11.2017 a vo vyjadrení k námietkam a taktiež
v odvolaní žalobcovia poukazovali iba „na kúpnu zmluvu z roku 2007“. V tejto súvislosti sa znalkyňa
vyjadrila taktiež k metóde určenia všeobecnej hodnoty pozemku, a preto odborné vyjadrenia poskytujú
odpoveď na posúdenie príslušnej skutočnosti (bod 1. odborného vyjadrenia č. 21/2021, odborného

vyjadrenie č. 29/2021, s. 4). Konkrétne dôkazy označené žalobcami v správnej žalobe neboli predložené
do administratívneho konania, a preto správny orgán prvého stupňa nebol povinný zabezpečiť odborné
vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca konkrétne k týmto skutočnostiam. Z týchto dôvodov neboli námietky
a dôkazy predložené žalobcami do súdneho konania spôsobilé preukázať nezákonnosť napadnutých
rozhodnutí a rozhodnutí o vyvlastnení.

32. Na základe vyššie uvedeného správny súd považoval žalobné body (ii) a (iii) za nedôvodné.

33.Správnysúdpreúplnosťktýmtožalobnýmbodomdodáva,žeúčelomsúdnehokonaniaovšeobecnej
správnej žalobe je preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Správny súd v tomto type

konania nekoná ako súd skutkový, pričom na jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vydania
napadnutýchrozhodnutí.Nemožnovytýkaťsprávnemuorgánuprvéhostupňaaaniodvolaciemuorgánu,
že neprihliadali na znalecké posudky a dôkazy, ktoré neboli predložené do administratívneho konania
[prípadne na znalecké posudky vypracované po vydaní napadnutých rozhodnutí]. Správny súd opakuje,
že náhrada za vyvlastnenie bola určená na základe znaleckého posudku č. 20/2020, pričom takýto

postup je daný § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní. Závery iných znaleckých posudkov alebo
dôkazov, ktoré boli označené žalobcami, môžu mať dôkaznú relevanciu v prípadnom civilnom spore
o požiadavke žalobcov na vyššiu náhradu za vyvlastnenie [avšak nie pre účely posúdenia zákonnosti
napadnutých rozhodnutí a rozhodnutí o vyvlastnení]. Z rovnakých dôvodov správny súd nepovažoval za
potrebné vykonať vo veci kontrolné znalecké dokazovanie.

34. Žalobcovia v žalobnom bode (iv) vytýkali kvalitu odborného vyjadrenia č. 21/2021 a odborného
vyjadrenia č. 29/2021. Znalkyňa sa v odbornom vyjadrení č. 21/2021 vyjadrila k voľbe metódy
pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku (bod 1. odborného vyjadrenia č. 21/2021) a k druhu
oceňovaného pozemku (bod 2. odborného vyjadrenia č. 21/2021). Znalkyňa sa v odbornom vyjadrení

č. 29/2021 vyjadrila k súčasnému použitiu povyšujúcich a redukujúcich faktorov (odborné vyjadrenie
č. 29/2021, s. 4), tvaru pozemku (odborné vyjadrenie č. 29/2021, s. 5) ako aj stanoveniu všeobecnej
hodnoty pozemku metódou polohovej diferenciácie a porovnávacej metódy (odborné vyjadrenie č.
29/2021, s. 4). Znalkyňa takto reagovala na všetky námietky vzťahujúce sa k znaleckému posudku č.
20/2020 uplatnené žalobcami (bod 1. námietok; vyjadrenie zo dňa 23.09.2021). Keďže správny orgán

nebol oprávnený hodnotiť vecnú správnosť znaleckého posudku č. 20/2020, taktiež nebol oprávnený
hodnotiť vecnú správnosť týchto odborných vyjadrení. Z dôvodu, že znalkyňa poskytla odpoveď na
všetky námietky žalobcov voči obsahu znaleckého posudku č. 20/2020, tak odborné vyjadrenia č.
21/2021 a 29/2021 boli spôsobilým podkladom pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení. Z tohto dôvodu
správny súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa si splnil povinnosť podľa § 4 ods. 4 zákona

o vyvlastňovaní. Tento žalobný bod (iv) vyhodnotil správny súd ako nedôvodný.

35. Pre úplnosť správny súd uvádza, že Odborné vyjadrenie č. 21/2021 bolo do konania o vyvlastnení
sp. zn. OU-KE-OVBP2-2021/019484 predložené listom znalkyne zo dňa 14.08.2021 a odbornévyjadrenie č. 29/2021 bolo do tohto istého konania o vyvlastnení predložené listom znalkyne zo dňa
23.10.2021. Zhodné listy o predložení odborného vyjadrenia sú v kópii súčasťou administratívneho
spis sp. zn. OU-KE-OVBP2-2021/019483. Taktiež bola 2. žalobcovi oznámená možnosť oboznámiť sa

s odborným vyjadrením č. 21/2021 (oznámenie OU-KE-OVBP2-2021/019483-008 zo dňa 03.09.2021).
Na druhej strane, v predloženom súbore administratívnych spisov sa nachádza iba jeden rovnopis
každého odborného vyjadrenia, pričom obe odborné vyjadrenia uvádzajú ako „Číslo spisu/objednávky“
iba konanie o vyvlastnení sp. zn. OU-KE-OVBP2-2021/019484. Napriek tomu 2. žalobca žiadne
procesné pochybenia týkajúce sa vyhotovenia odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca pre účely

svojho administratívneho konania v správnej žalobe nenamietal [okrem vytýkaných nedostatkov kvality
odborných vyjadrení, na ktoré odpovedal správny súd vo svojom rozsudku]. Zároveň tieto nedostatky
nie sú také, na ktoré by mohol správny súd prihliadnuť nad rámec žalobných bodov [§ 134 ods. 1 SSP;
a contrario § 134 ods. 2 SSP]. Preto správny súd nevyhodnotil tieto skutočnosti ako dôvody, ktorými by
sa mohol zaoberať pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia_2.

36. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že správny orgán prvého stupňa nebol nad rámec postupu
podľa 4 ods. 4 zákona o vyvlastnení povinný objasňovať skutkový stav ohľadom skutočností, ktoré boli
dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie Preto správny súd považoval taktiež žalobný
bod (v) za nedôvodný.

37. K žalobnému bodu (vi) správny súd uvádza, že žalobcovia odkazujú na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžo/65/2015 zo dňa 05.05.2015, ktorý však podával výklad pravidiel pre
vyvlastnenie podľa štvrtej časti zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“). Konanie o vyvlastnení
u oboch žalobcov bolo vykonané podľa zákona o vyvlastňovaní a nie podľa príslušnej štvrtej časti

stavebného zákona. Tieto právne závery teda nie sú priliehavé na právne posúdenie veci. Žalobca
neoznačil na podporu tohto žalobného bodu žiadne ďalšie konkrétne dôvody, ktoré by mali preukazovať,
že správny orgán prvého stupňa nepostupoval vo veci žalobcov obozretne, spravodlivo a nestranne.
Preto správny súd tento žalobný bod (vi) nepovažoval za dôvodný.

38.Nazákladevyššieuvedenéhosprávnysúdzamietolobesprávnežalobyakonedôvodné[§190SSP].

39. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj

povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/

40. Správny súd odpovedal v tomto rozsudku na relevantné žalobné body, ktoré žalobcovia konkrétne

popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Ďalšie dôvody uvádzané
v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie
vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

41. Správny súd v konaní neúspešným žalobcom právo na náhradu trov nepriznal [a contrario § 167

SSP]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal,
keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcov
spravodlivopožadovať[§168SSP].Ďalšiemuúčastníkovikonaniapriznalsprávnysúdprávonanáhradu
trov konania voči obom neúspešným žalobcom v rozsahu podľa § 169 SSP.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4
SSP].Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno

odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svojepodania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.