Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/179/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201107
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: JUDr. Jakub
Mandelík, PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Mestská časť Bratislava
- Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. ORG/CS 7653/2021/64/VJA zo dňa 04.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. ORG/CS 7653/2021/64/VJA zo dňa 04.05.2021
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Žalobcapodanímzodňa30.03.2021požiadalžalovanéhopodľazákonač.211/2000Z.z.oslobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) o sprístupnenie informácie, a to čísla
konania vedeného stavebným úradom v Mestskej časti Bratislava – Ružinov v súvislosti so stavebnými

prácami (za obdobie od roku 2003 až ku dňu podania tejto žiadosti) v nebytovom priestore č. 2 (2.
p.), evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, okres B. C., obec Bratislava – miestna časť Ružinov,
katastrálne územie D., ktorých vlastníkom bola obchodná spoločnosť KRAFT ENERGY spol. s r. o.,
so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 45 473 994 (ďalej len „číslo konania vedeného
v súvislosti so stavebnými prácami v predmetnom nebytovom priestore“ alebo „predmetná informácia“).
Predmetnú informáciu žalobca žiadal zaslať formou e-mailu na adresu E., a to v zákonom stavenej
lehote.

2. Žalovaný rozhodnutím č. SU/CS 6654/2021/2/VJA zo dňa 01.04.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) rozhodol o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie (ďalej len „žiadosť o sprístupnenie
informácie“) tak, že tejto žiadosti nevyhovel, pretože požadovanými informáciami nedisponoval.
V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 31.03.2021 obdržal od žalobcu žiadosť
o sprístupnenie informácií, ďalej citoval relevantné ustanovenia zákona o slobode informácií
a konštatoval, že stavebný úrad nedisponuje konkrétnym číslom konania, keďže nedisponuje uvedenou

databázou. Žalovaný preto v súlade s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií vydal rozhodnutie
o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie informácie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný
ďalej uviedol, že časť žalobcom požadovaných informácií v bode 2. a 3. jeho žiadosti nebolo možnésprístupniť z dôvodu, že tieto informácie nebolo možné na účely zákona o slobode informácií považovať
za informácie.

3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. ORG/
CS 7653/2021/64/VJA zo dňa 04.05.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie
žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný zhrnul
priebeh administratívneho konania, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ďalej citoval
relevantné ustanovenia zákona o slobode informácií a konštatoval, že nesprístupnenie požadovaných

informácií bolo odôvodnené. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý mal právo na prístup
k informáciám, ktoré mali povinné osoby k dispozícii. Pod termínom „mať niečo k dispozícii“ sa rozumelo,
že informácia sa nachádzala u povinnej osoby. Povinná osoba mala poskytovať len tie informácie, ktoré
mala k dispozícii (priamo na úrade, resp. v archíve) a vo forme, v akej ich uchovávala. Žalobca v žiadosti
o sprístupnenie informácie žiadal sprístupniť číslo konania vedeného v súvislosti so stavebnými prácami
v predmetnom nebytovom priestore. Žalovaný pred vydaním prvostupňového rozhodnutia preskúmal

databázy vedené v archíve stavebného úradu s výsledkom, že dané databázy nie sú vytvorené a bez
konkrétneho čísla konania, ktoré žalovaný nemal k dispozícii, nevedel vyhľadať v archíve predmetný
spis. Z tohto dôvodu bolo potrebné konštatovať, že žalovaný požadovanými informáciami nedisponoval,
a teda muselo byť vydané rozhodnutie o ich nesprístupnení. Zákon o slobode informácií neukladal
žalovanému ako povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadostí žiadateľov o sprístupnenie

informácie také informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistovali.

II.
Žaloba

4. Žalobou zo dňa 07.07.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.07.2021, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie. Žalobca zároveň žiadal, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, pretože žalovaný žiadosť o sprístupnenie informácie

nesprávne právne posúdil a svoje právne závery ani náležite neodôvodnil.

6. Z obsahu jednotlivých žiadostí žalobcu jednoznačne vyplýval jeho úmysel dozvedieť sa, či si
spoločnosť KRAFT ENERGY spol. s r. o. v súvislosti s premiestnením vstupu do nebytového priestoru
(vybúranímnovéhovchodu)vpresnenešpecifikovanomobdobísplnilapovinnostivyplývajúcezozákona

č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov. Práve z uvedeného dôvodu žalobca požiadal žalovaného o oznámenie spisovej značky ním
špecifikovaného konania. Namiesto poskytnutia jasnej informácie (odpovede) žalovaný najprv tvrdil, že
informáciami nedisponoval, pričom ďalej ale tvrdil, že mu umožní nahliadnuť do spisu, ak disponuje
konkrétnymčíslomkonania.Vyjadreniažalovanéhotakbolizmätočnéaneboloznichzrejmé,čiohľadom

búracích prác v nebytovom priestore bolo/nebolo vedené stavebné konanie alebo boli/neboli zo strany
spoločnosti KRAFT ENERGY spol. s r. o. ohlásené stavebné práce.

7. Žalobcovi neboli známe žiadne informácie ohľadom stavebného konania v súvislosti so stavebnými
prácami v nebytovom priestore spoločnosti KRAFT ENERGY spol. s r. o. Absurdne potom vyznieval

argument, aby uviedol číslo konania, teda informáciu, ktorou mal disponovať žalovaný. Rozporuplný bol
tiež argument žalovaného, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia preskúmal databázy vedené
v archíve stavebného úradu s výsledkom, že dané databázy neboli vytvorené. V súvislosti s touto
argumentáciou žalovaného vyvstávala otázka, aké databázy skúmal žalovaný, keď databázy neboli
vytvorené. Skutočnosť, že žalovaný nemal vytvorenú databázu, ktorá by mu zjednodušila vyhľadanie

čísla konania, resp. spisu v archíve, nemohla byť dôvodom pre odmietnutie sprístupnenia informácie.
Žalobca nepožadoval od žalovaného, aby vytváral nové informácie, ale aby mu poskytol konkrétnu
informáciu, a to číslo konania vedeného v súvislosti so stavebnými prácami v predmetnom nebytovom
priestore. Dohľadaním informácie, ktorá sa zrejme nachádzala v archíve žalovaného, nedochádzalo ku
žiadnej kvalitatívnej zmene, pričom bolo prirodzené, že jej vyhľadanie a zhromaždenie boli pri príprave

odpovede na žiadosť žalobcu nevyhnutné a potrebné úkony.

8. Nelogické a chaotické boli aj vyjadrenia žalovaného v prvostupňovom rozhodnutí, keď v tomto
rozhodnutí uvádzal, že „časť žiadateľom požadovaných informácií v bode 2. a 3. žiadosti nebolo možnézo strany povinnej osoby sprístupniť z dôvodu, že tieto informácie nemožno na účely zákona o slobode
informácií považovať za informácie, vzhľadom k tomu, že predstavujú hodnotiace správy a ucelené
databázy“. Žalobca však žiadal sprístupniť iba číslo konania vedeného v súvislosti so stavebnými

prácami v predmetnom nebytovom priestore. Ani predchádzajúce žiadosti žalobcu neobsahovali žiadne
body. Je zrejmé, že žalovaný iba prekopíroval odôvodnenie svojho rozhodnutia zo dňa 18.01.2021 do
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

9. Keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo postihnuté viacerými zásadnými pochybeniami tak

hmotnoprávneho ako aj procesného charakteru, porušenie uvedených zákonných povinností viedlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným a následne k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

10. Záverom žalobca navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť mu požadovanú
informáciu, ak sa nestotožní s dôvodmi nesprístupnenia požadovanej informácie a ani sám nezistí
dôvody na nesprístupnenie požadovanej informácie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.11.2021 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

12. Žalobca v žalobe zmätočne označil žalovaného, a to konkrétne tak, že ako žalovaného označil
starostu Mestskej časti Bratislava – Ružinov. Žalobca tak pri určení žalovaného postupoval v rozpore s
§ 180 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). Žaloba neobsahovala v časti označenia žalovaného orgán verejnej správy, ktorý by mohol byť

pasívne vecne legitimovaný v konaní pred súdom. V preskúmavanej právnej veci žalovaným orgánom
verejnej správy mohla byť výlučne Mestská časť Bratislava – Ružinov ako nositeľ povinnosti podľa
zákona o slobode informácií.

13. Z prvostupňového rozhodnutia vyplývalo, že žalovaný nedisponoval konkrétnym číslom konania,

keďže nedisponoval uvedenou databázou. Žalovaný preto v súlade s § 18 ods. 2 zákona o slobode
informácií v zákonnej lehote vydal písomné rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o sprístupnenie
informácie.

14. Príslušný stavebný úrad nedisponoval databázou administratívnych konaní podľa stavebného

zákona a databázou vybavených ohlásení podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, prostredníctvom ktorej
by bolo možné na základe žiadosti žalobcu a podľa ním definovaných kritérií nájsť ním požadovanú
informáciu vo forme čísla konania za obdobie od začatia vykonávania kompetencie stavebného úradu,
t.j. od 01.05.2023. Preverenie, či takéto konanie bolo vedené a pod akým číslom, by vyžadovalo
spracovanie údajov z veľkého množstva spisov za obdobie viac ako osemnástich rokov. Žiadosť

o sprístupnenie informácie teda nebola žiadosťou, prostredníctvom ktorej bolo možné jednoduchou
administratívnou, prípadne mechanickou činnosťou získať objektívne jestvujúcu informáciu. Žiadosť
žiadateľa bola pokynom na výkon rozsiahlej vyhľadávacej činnosti podľa ním stanovených kritérií.

IV.

Replika žalobcu

15. Žalobca v replike zo dňa 16.12.2021 zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby jej bolo v celom
rozsahu vyhovené.

16. Odmietnutie sprístupnenia požadovanej informácie len preto, že žalovaný údajne nedisponoval
databázou, bolo neakceptovateľné. Ak by bolo možné z tohto dôvodu odmietnuť sprístupniť požadovanú
informáciu, potom by tak mohli postupovať aj iné povinné osoby. Aj iné povinné osoby by tak
mohli odmietnuť sprístupnenie požadovanej informácie jednoduchým konštatovaním, že nedisponujú
databázou, ktorá by im umožnila vyhľadať požadovanú informáciu. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného,

že žiadosť o sprístupnenie informácie bola pokynom na výkon rozsiahlej vyhľadávacej činnosti podľa
žalobcom stanovených kritérií, žalobcovi nebolo zrejmé, aké „pokyny“ alebo aké „kritériá“ mal ukladať
žalovanému. Žalobca totiž požiadal žalovaného iba o sprístupnenie čísla konania vedeného v súvislosti
so stavebnými prácami v predmetnom nebytovom priestore.17. Samotnou žiadosťou o sprístupnenie informácie žalobca iba reagoval na list žalovaného č. SU/CS
5527/2021/2/VJA zo dňa 05.03.2021, v ktorom bolo uvedené, že do predmetnej spisovej dokumentácie

môže nahliadnuť, ak disponuje konkrétnym číslom konania.

18. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobcu nevyužil.

V.

Konanie na správnom súde

19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave
(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre na správny súd vo všetkých

veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným
rozvrhomprácesprávnehosúdubolavecvedenánaKrajskomsúdevBratislavepodsp.zn.1S/179/2021
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená

pod sp. zn. BA-1S/179/2021.

20. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok

podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke
tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

VI.

Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú

povinné osoby k dispozícii.

25. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho
alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

26. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované
informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom
v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

27. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti,

vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak
žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).28. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci
žiadosti o sprístupnenie informácie. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu

bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydávaní tohto rozhodnutia a v konaní,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou
súdnou praxou.

31. Správny súd skôr, ako by pristúpil k vlastnému prieskumu rozhodnutia žalovaného vo veci

žiadosti o sprístupnenie informácie, posúdil námietku žalovaného, že žalobca v žalobe nesprávne
ako žalovaného označil starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov. V nadväznosti na túto námietku
žalovaného správny súd prvotne uvádza, že pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným) v správnom
súdnictve je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom
fyzická osoba alebo právnická osoba, resp. ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok,

orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie, tak, ako to vyplýva z ustanovenia §
180 ods. 1 SSP. To znamená, že žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale
priamo zákonom. Z uvedeného potom vyplýva, že správny súd nie je viazaný označením žalovaného,
ale je povinný sám žalovaného určiť, a to v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom.
Pokiaľ teda žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd sám určí žalovaného a s takto

určeným žalovaným aj koná (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Asan/16/2019 zo dňa 05.05.2020, ods. 27, či komentárovú literatúru napr. Baricová, J., Fečík, M.,
Števček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 907).

32. O odvolaní proti rozhodnutiu obecného úradu o nesprístupnení požadovaných informácií rozhoduje

starosta obce (§ 19 ods. 2 zákona o slobode informácií). Uvedené platí aj v prípadoch, kedy pri
rozhodovaní na prvom stupni starosta obce nerešpektuje rozhodovaciu právomoc obecného úradu
a rozhodnutie vydá sám. V týchto prípadoch starosta obce rozhodne aj o prípadnom odvolaní (porovnaj
napr. Ikrényi, P., Bako, M. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Bratislava : C. H. Beck,
2023, s. 442). Aj keď o odvolaní proti rozhodnutiu o nesprístupnení požadovaných informácií obecného

úradu, resp. starostu obce vydanému na prvom stupni rozhoduje starosta obce, v prípade podania
správnej žaloby je žalovaným obec (porovnaj označenie žalovaného v právnej veci, v ktorej Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.02.2022,
porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/2/2021 zo dňa
28.07.2022, ods. 60). Ide v zásade o obdobnú situáciu ako v prípade žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu

vydanému ministrom, keď aj v týchto prípadoch je žalovaným ministerstvo a nie samotný minister.

33. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia tak správny súd ustálil, že žalovaným je Mestská časť
Bratislava - Ružinov, aj keď žalobca ako žalovaného označil starostu Mestskej časti Bratislava - Ružinov.
Po ustálení tohto záveru správny súd pristúpil k vlastnému prieskumu rozhodnutia žalovaného vo veci

žiadosti o sprístupnenie informácie.

34. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie vo veci žiadosti
o sprístupnenie informácie, správny súd prvotne uvádza, že právo na informácie predstavuje jeden
zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť

informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom
patriacim každému jednotlivcovi.35. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná
osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon
o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácie podľa

zákona o slobode informácií (ďalej len „žiadosť“), v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou
primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej
osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto
účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť

profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácie sprevádzať
tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať
spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácie a nie dôvody, ako takejto
žiadosti nevyhovieť.

36. Nemožno pritom samozrejme opomenúť, že pri sprístupňovaní informácií musí takmer vždy

prebehnúťistýprocesvyhľadávaniačizhromažďovania[čomožnojednoznačnevyvodiťajzustanovenia
§ 17 ods. 2 písm. a) a b) zákona o slobode informácií]. Tento proces však musí byť v súlade
s určitou mierou časovej, personálnej či odbornej náročnosti a jeho výsledkom nemá byť vytvorenie
novej informácie. Z povinnosti sprístupňovať informácie preto existuje zákonná výluka vo vzťahu
k informáciám, ktoré by bolo nutné vytvárať.

37. Pri výklade zákonnej výluky z povinnosti sprístupňovať informácie, ktoré by bolo nutné vytvárať, je
potrebné rozlišovať medzi prípadmi, kedy k vytvoreniu odpovede na žiadosť stačí samotné mechanické
vyhľadanie, resp. zhromaždenie údajov, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a prípadmi, kedy
je nevyhnutné s týmito údajmi vykonávať ďalšie spracovanie (nad rámec jednoduchého uvedenia

do odpovede na žiadosť). Pri rozlišovaní situácií, kedy ešte ide o vyhľadanie, resp. zhromaždenie
požadovaných informácií a ich uspôsobenie pre poskytnutie žiadateľovi a kedy už pôjde o vytvorenie
novej informácie, pritom nemožno vychádzať len z prácnosti, či doby, ktorá by bola potrebná pre prípravu
odpovede na žiadosť, resp. pre zhromaždenie požadovaných informácií.

38. Pri definovaní informácií, ktoré by bolo nutné vytvárať, a ktoré preto povinná osoba nie je povinná
sprístupniť, je tiež potrebné mať na pamäti, že právo na prístup k informáciám predstavuje jeden
z prostriedkov kontroly (okrem iného aj) verejnej správy zo strany jednotlivcov, a preto v záujme
čo najefektívnejšieho zabezpečenia tejto funkcie kladie na subjekty verejnej správy určité nároky.
Neobmedzuje sa iba na sprístupňovanie informácií, ktoré má orgán verejnej správy bezprostredne

k dispozícii, ale naopak predpokladá, že požadované informácie dostupné v rámci právomoci tohto
orgánu verejnej správy budú vyhľadané a zhromaždené až na základe žiadosti. Nutnosť vyhľadania
informácie tak spravidla nepredstavuje dôvod, ktorý by orgán verejnej správy oprávňoval nesprístupniť
ju žiadateľovi (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Svk/2/2022 zo dňa 24.05.2022, ods. 60, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Tomuto záveru ostatne nasvedčuje aj zásada, v zmysle ktorej
ohľadom možnosti obmedziť sprístupnenie informácie povinnou osobou je potrebné preferovať skôr
extenzívne vnímanie (t. j. vnímanie smerujúce k rozšíreniu) povinnosti povinnej osoby sprístupniť
informácie ako reštriktívne vnímanie, benevolentnejšie k obmedzeniu sprístupňovania informácií, čo
vyplýva z požiadavky minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd – práva na informácie.

Príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií sa teda majú vykladať v tom zmysle, že obmedzenie
sprístupnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere.
Nesprístupnenie informácií má predstavovať pre povinnú osobou možnosť ultima ratio, pričom sa pri
takomto krajnom riešení potom kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia povinnej osoby
o nesprístupnení informácie, ktoré musí byť ekvivalentné s rozsahom nesprístupnenia (porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/163/2021 zo dňa 11.08.2021, ods. 69).

39. Negatívne vybavenie žiadosti predpokladajúcej prehliadanie spisov alebo inej dokumentácie za
účelom sprístupnenia požadovanej informácie je (v nadväznosti na doposiaľ uvedené zásady)
možné aprobovať len celkom výnimočne, ak by žiadateľ žiadal o sprístupnenie informácie, ktorú by

musela povinná osoba vyhľadať v takom rozsahu spisov alebo inej dokumentácie, že by proces
vyhľadania požadovanej informácie vo väzbe na zákonnú lehotu vybavenia predmetnej žiadosti
objektívne viedol k znemožneniu plnenia funkcií, resp. povinností povinnej osoby zverených jej
právnymi predpismi, za súčasného predpokladu, že prehliadanie spisov alebo inej dokumentácieza účelom vyhľadania požadovanej informácie by predstavovalo intelektuálne náročnejšiu činnosť.
Nesprístupnenie požadovanej informácie v takom prípade musí povinná osoba pochopiteľne
náležite odôvodniť v relevantných skutkových okolnostiach vzťahujúcich sa ku konkrétnej žiadosti

o sprístupnenie informácie. Nebude pritom postačovať paušálny poukaz na prácnosť vyhľadania
požadovanej informácie alebo na to, že požadovaná informácia by sa musela vyhľadať na rôznych
miestach, bez toho, aby povinná osoba priblížila konkrétne relevantné skutkové okolnosti, na
základe ktorých by bolo možné riadne posúdiť (overiť), či skutočne ide o prípad, kedy by proces
vyhľadania požadovanej informácie vo väzbe na zákonnú lehotu vybavenia predmetnej žiadosti

objektívne viedol k znemožneniu plnenia funkcií, resp. povinností povinnej osoby zverených jej právnymi
predpismi, a či by prehliadanie spisov alebo inej dokumentácie za účelom vyhľadania požadovanej
informácie predstavovalo intelektuálne náročnejšiu činnosť.

40. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec. Skôr,
ako by ale mohol správny súd pristúpiť k preskúmaniu právneho posúdenie predmetnej právnej

veci zo strany žalovaného, musel sa vysporiadať s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia
žalovaného vo veci žiadosti o sprístupnenie informácie, keďže len preskúmateľné rozhodnutie orgánu
verejnej správy je spravidla spôsobilé byť predmetom ďalšieho hodnotenia z hľadiska jeho tvrdenej
nezákonnosti a prípadne aj vád administratívneho konania. V tomto smere správny súd pripomína,
že rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné, ak je zrozumiteľné a ak obsahuje dostatok

dôvodov. Naopak, ak je rozhodnutie orgánu verejnej správy nezrozumiteľné alebo neobsahuje
dostatok dôvodov, je rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je teda
nepreskúmateľnébuďprenezrozumiteľnosťaleboprenedostatokdôvodovstým,ženepreskúmateľnosť
pre nezrozumiteľnosť spravidla predchádza nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože
nezrozumiteľnosť neumožňuje určiť ani to, o čom a ako orgán verejnej správy rozhodol.

41. Zo žiadosti o sprístupnenie informácie správny súd zistil, že žalobca žiadal žalovaného
o sprístupnenie čísla konania vedeného v súvislosti so stavebnými prácami v predmetnom nebytovom
priestore. Zo žiadosti o sprístupnenie informácie je zrejmé, že žalobca žiadal sprístupniť len túto jednu
informáciu.

42. Z prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný žiadosti o sprístupnenie „informácií“
nevyhovel, a že žalovaný priamo vo výroku tohto rozhodnutia uviedol, že „informáciami“ nedisponuje.
Na výrok prvostupňového rozhodnutia zmieňujúceho sa o „informáciách“ nadväzuje aj odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia, v ktorom žalovaný konštatoval, že žalobca požadoval sprístupniť

„informácie“, ktoré žalovaný v celom rozsahu nemal k dispozícii, a že časť žiadateľom požadovaných
„informácií“ v bode 2. a 3. žiadosti o sprístupnenie informácie nebolo možné zo strany povinnej osoby
sprístupniť.

43. Z napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný odvolanie žalobcu zamietol

a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že
pred vydaním prvostupňového rozhodnutia preskúmal databázy vedené v archíve stavebného úradu
s výsledkom, že dané databázy nie sú vytvorené a bez konkrétneho čísla konania, ktoré žalovaný nemal
k dispozícii, nevedel vyhľadať v archíve predmetný spis. Z tohto dôvodu bolo potrebné konštatovať, že
žalovaný požadovanými „informáciami“ nedisponoval.

44. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že žalovaný si dostatočne neustálil predmet žiadosti
osprístupnenieinformácie.Vprvostupňovomrozhodnutí,atotakvjehovýrokuakoajvjehoodôvodnení,
žalovaný uvádza, že žalobca žiadal sprístupniť „informácie“, hoci v skutočnosti žiadal sprístupniť len
jednu informáciu, a to číslo konania vedeného v súvislosti so stavebnými prácami v predmetnom

nebytovom priestore. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný ďalej uvádza, že „informácie“
požadované v bode 2. a 3. žiadosti o sprístupnenie informácie nebolo možné sprístupniť. Žiadosť
o sprístupnenie informácie však tieto body neobsahovala, a teda žalobca ďalšie informácie nad
rámec čísla konania vedeného v súvislosti so stavebnými prácami v predmetnom nebytovom priestore
v žiadosti o sprístupnenie informácie sprístupniť nežiadal. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

žalovaný uviedol, že nevedel vyhľadať predmetný spis, že z tohto dôvodu bolo potrebné konštatovať,
že požadovanými „informáciami“ nedisponoval, a že preto muselo byť vydané rozhodnutie o „ich“
nesprístupnení. Predmetom žiadosti o sprístupnenie informácie však bola požiadavka na sprístupnenieiba jednej konkrétnej informácie. Navyše, predmetom žiadosti o sprístupnenie informácie nebola
požiadavka na sprístupnenie spisu.

45. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie, žalovaný v ňom uviedol, že dňa 31.03.2021 obdržal od
žalobcu žiadosť o sprístupnenie „informácií“, ďalej citoval relevantné ustanovenia zákona o slobode
informácií a konštatoval, že „žiadateľ požadoval sprístupniť informácie, ktoré povinná osoba v celom
rozsahu nemala k dispozícii, resp. požadované informácie nebolo možné zo strany povinnej osoby
sprístupniť z dôvodu, že tieto informácie nemožno na účely zákona o slobode informácií považovať

za informácie, vzhľadom k tomu, že predstavujú ucelené databázy v akejkoľvek podobe a dotazy
na vytváranie nových informácií, ktorými rozumieme také, ktoré by povinný subjekt musel vytvoriť na
konkrétnu žiadosť žiadateľa, nakoľko ich nemá k dispozícii (napr. chronologicky usporiadaná evidencia
ohlásení stavebných úprav s číslami konania/žiadostí o stavebné povolenie s číslami konania a pod.).
Stavebný úrad nedisponuje konkrétnym číslom konania, nakoľko nedisponuje vymenovanou databázou
a preto v súlade s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií v lehote vydala toto písomné rozhodnutie

o nevyhovení žiadosti“ (ďalej len „vlastné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia“). Žalovaný ešte
dodal so žiadosťou o sprístupnenie informácie nijako nesúvisiacu vlastnú argumentáciu týkajúcu sa
„požadovaných informácií v bode 2. a 3. žiadosti“, ktoré ale žalobca v žiadosti o sprístupnenie informácie
vôbec nežiadal sprístupniť, keď v tejto žiadosti žiadal sprístupniť iba číslo konania vedeného v súvislosti
so stavebnými prácami v predmetnom nebytovom priestore.

46. Z citovaného vlastného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že v podstatnej časti
je zmätočné. Žalovaný v ňom totiž argumentuje požadovanými „informáciami“, ktoré „nemožno na
účely zákona o slobode informácií považovať za informácie“. Takéto konštatovanie žalovaného vo
vlastnom odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je nielen zmätočné vzhľadom na predmet žiadosti

o sprístupnenie informácie, ale je aj vecne nesprávne, pretože požadovanú informáciu, a to číslo
konania vedeného v súvislosti so stavebnými prácami v predmetnom nebytovom priestore, rozhodne je
potrebné považovať za informáciu na účely zákona o slobode informácií. Inou otázkou je samozrejme
to, či žalovaný mal k dispozícii žalobcom požadovanú informáciu s tým, že práve zodpovedanie tejto
otázky malo zásadný význam pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácie a jej zodpovedanie

malo tvoriť ťažisko argumentácie žalovaného v rámci jeho rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej
informácie. Vo vzťahu k tejto otázke žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí však „iba“ poukázal na to, že
„nedisponuje vymenovanou databázou“. Iné skutkové okolnosti žalovaný na odôvodnenie svojho záveru
o tom, že „informácie“ nemá k dispozícii, v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol. Žalovaný potom ani
v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne ďalšie skutkové okolnosti na odôvodnenie záveru o tom, že

požadované „informácie“ nemá k dispozícii.

47. Samotný poukaz na neexistenciu určitej databázy, ktorá by zjednodušila proces vybavenia
konkrétnej žiadosti, bez aspoň orientačného vymedzenia rozsahu spisov alebo inej dokumentácie za
niekoľko posledných rokov predchádzajúcich žiadosti, ktorú by bolo potrebné za účelom jej vybavenia

prehliadnuť,alenaodôvodnenienesprístupneniapožadovanejinformáciezdôvodu,žejupovinnáosoba
nemá k dispozícii, nepostačuje. Žiadateľ o sprístupnenie informácie a ani správny súd v eventuálnom
následnom správnom súdnom konaní si totiž potom nevie utvoriť úsudok o tom, či vo vzťahu k žiadosti
o sprístupnenie určitej konkrétnej informácie skutočne ide o celkom výnimočný prípad, kedy je možné
aprobovať negatívne vybavenie žiadosti predpokladajúcej prehliadanie spisov alebo inej dokumentácie.

V kontexte preskúmavanej právnej veci správny súd dodáva, že nie je jeho vecou utvárať si úsudok,
resp. domnienky o rozsahu spisov alebo inej dokumentácie, ktorú by bolo potrebné za účelom vybavenia
žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie prehliadnuť.

48. Záveru, že len samotný poukaz na neexistenciu určitej databázy, ktorá by zjednodušila proces

vybavenia žiadosti, nepostačuje na odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnení požadovanej informácie,
nasvedčuje aj aktuálna správna súdna prax. V rámci nej bolo totiž konštatované, že skutočnosť, že
informáciu v požadovanom rozsahu orgán verejnej správy ako povinná osoba neeviduje v osobitnej
evidencii, nemôže byť sama o sebe dôvodom na odmietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie, a že
skutočnosť, že povinná osoba informácie nemá v žiadnom (neautomatizovanom) systéme, neznamená,

že ich reálne nemá (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Svk/16/2024, zo dňa 10.02.2025, ods. 41 a 42). K neexistencii určitej databázy, ktorá by zjednodušila
proces vybavenia žiadosti, ako dôvodu nesprístupnenia požadovanej informácie sa stavia zdržanlivo
aj právna doktrína, v rámci ktorej bolo konštatované, že skutočnosť, že vyhľadanie požadovanýchinformácií bude pre povinnú osobu časovo náročnejšie, keďže ich nie je možné vyhľadať zadaním
špecifikácie do počítačovej databázy, ale bude ich treba vyhľadávať „manuálne“, nie je dôvodom na
nesprístupnenie informácie (napr. Wilfling, P.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár.

Problémy z praxe. Rozhodnutia súdov. Pezinok : VIA IURIS – Centrum pre práva občana, 2012, s. 47).

49. Je tak zrejmé, že neexistencia určitej databázy, ktorá by zjednodušila proces vybavenia žiadosti,
by mohla mať relevanciu len v spojitosti s ďalšími konkrétnymi skutkovými okolnosťami viažucimi sa
k danej žiadosti, ktoré by vo vzájomných súvislostiach preukazovali, že ide o celkom výnimočný prípad,

kedy je možné aprobovať negatívne vybavenie žiadosti predpokladajúcej prehliadanie spisov alebo inej
dokumentácie, t.j. že ide o prípad, kedy by žalovaný musel požadovanú informáciu vyhľadať v takom
rozsahu spisov alebo inej dokumentácie, že by proces vyhľadania požadovanej informácie vo väzbe na
zákonnú lehotu vybavenia predmetnej žiadosti objektívne viedol k znemožneniu plnenia funkcií, resp.
povinností žalovaného zverených mu právnymi predpismi, a súčasne, že prehliadanie spisov alebo
inej dokumentácie za účelom vyhľadania požadovanej informácie predstavuje intelektuálne náročnejšiu

činnosť. Žalovaný ale takéto konkrétne skutkové okolnosti nad rámec poukazu na „neexistenciu
databázy“ neuviedol ani v prvostupňovom rozhodnutí ani v napadnutom rozhodnutí.

50. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného uvedenú v bode 2 jeho vyjadrenia k žalobe, správny
súd pripomína, že nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zhojiť

doplnením dôvodov, či zrozumiteľnejším formulovaním dôvodov predmetného rozhodnutia v správnom
súdnom konaní. Pre správny súd posudzujúci zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je právne
relevantná len argumentácia uvedená v rozhodnutí orgánu verejnej správy (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023, ods. 32). Inými slovami,
písomné vyjadrenie orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní nenahrádza

odôvodnenie jeho rozhodnutia vo veci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžk/9/2017 zo dňa 30.05.2018, ods. 32). Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej
správy teda nie je možné konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom
súdnom konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Szak/5/2017
zo dňa 22.05.2017).

51. S odkazom na vyššie uvedené, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok,
správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže rozhodnutie žalovaného vo veci
žiadosti o sprístupnenie informácie je nepreskúmateľné, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d)
SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

52. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Ak žalovaný opätovne dospeje k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
bude jeho úlohou, aby tento záver zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Pre uvedený prípad
správny súd osobitne zdôrazňuje potrebu riadne ustáliť predmet žiadosti o sprístupnenie informácie

a následne povinnosť viesť argumentáciu žalovaného v nadväznosti na riadne ustálený predmet žiadosti
o sprístupnenie informácie.

53.Pokiaľideonávrhžalobcu,abysprávnysúduložilžalovanémupovinnosťsprístupniťmupožadovanú
informáciu, správny súd mu nevyhovel. Nie je sporné, že správny súd môže uložiť povinnej osobe

povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Takýto postup by mal byť ale skôr výnimočný, keď o
žiadosti o sprístupnenie informácie realizovanej v právnom režime zákona o slobode informácií majú
rozhodovať zásadne povinné osoby. Úlohou správneho súdu je potom v nadväznosti na správnu
žalobu primárne prieskum rozhodnutia a postupu povinnej osoby. Uloženie povinnosti povinnej osobe
sprístupniť požadovanú informáciu zo strany správneho súdu by bolo dôvodné, ak by boli dané

výnimočné okolnosti nasvedčujúce tomu, že povinná osoba svojím zjavne obštrukčným postupom
obmedzuje právo žiadateľa na informácie. Existenciu takýchto okolností žalobca netvrdil a správny súd
ich ani v preskúmavanej právnej veci nevzhliadol.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.55. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na

Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum

právnej pomoci.