Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120444150
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6120444150.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: G. Š., X. XX, B., zastúpeného
advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2, Nitra, proti žalovaným: X. F. F., P.Á. Q.
XX, B., zastúpeného Nosko & Partners s. r. o., IČO: 36 860 107, Podjavorinskej 2, Bratislava, X. D.. P.
F., P. Q. XX, B., o zaplatenie 5.600 eur s prísl., na odvolanie žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.
rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28.11.2023, č. k. 18C/15/2021-126, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. a v 2. rade plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.11.2023, č. k. 18C/15/2021-126, uložil žalovaným v 1. a
v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.600 eur spolu s 6 % úrokom
z omeškania zo sumy 5.600 eur d 15.10.2012 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením
pohľadávky v sume 54,97 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal
voči žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2020 domáhal

voči žalovaným zaplatenia sumy 5.600 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Dôvodil, že
žalovaní sú počnúc od 15.03.2011 konateľmi (štatutárnym orgánom) spoločnosti LASERCONT, s.r.o.,
D.: XX XXX XXX, (ďalej len „dlžník“). Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 30.11.2017, č. k.
2CbZm/6/2016-76, ktorý nadobudol právoplatnosť (ďalej len „právoplatný rozsudok“), uložil dlžníkovi
povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 5.600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 %
ročne zo sumy 5.600 eur od 15.10.2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 18,67 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; predmetný rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 12.01.2018. Vzhľadom

na to, že dlžník si povinnosť vyplývajúcu z právoplatného rozsudku nesplnil, podal žalobca na Okresný
súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie; upomínací súd vydal dňa 04.05.2018 upovedomenie
o začatí exekúcie, v ktorom žalobcu v postavení oprávneného a dlžníka v postavení povinného
upovedomil, že vymáhaný nárok predstavuje: (i) sumu 5.600 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 6 % ročne zo sumy 5.600 eur od 15.10.2012 do zaplatenia, (ii) náklady spojené s uplatnením
pohľadávky v sume 18,67 eura, a (iii) trovy oprávneného v exekučnom konaní v sume 36,30 eura
tvorených súčtom zaplateného súdneho poplatku za exekúciu v sume 16,50 eura a nákladov za spísanie

návrhunavykonanieexekúcieusúdnehoexekútoravsume19,80eura.Vpriebehuexekučnéhokonania
súdny exekútor informoval žalobcu, že dlžník nevlastní žiaden majetok, pričom sa od neho nepodarilo
vymôcť žiadnu sumu. Na uvedenom základe súdny exekútor vydal dňa 04.11.2020 s poukazom na
ustanovenie § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(ďalej len „Exekučný poriadok“) upovedomenie o zastavení exekúcie. Žalobca podotkol, že dlžník ako
obchodná spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť, avšak zjavne dospela do situácie predĺženia,
bez toho, aby podala návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom túto povinnosť si za dlžníka nesplnil ani

jeden zo žalovaných. Uvedené malo za následok, že dlžník sa stal úplne nemajetný. Podľa mienky
žalobcu žalovaní ako konatelia dlžníka zodpovedali v zmysle § 11a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) za škodu spôsobenú žalobcovi ako
veriteľovi dlžníka porušením ich povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na
to, že exekúcia vedená voči dlžníkovi bola pre nedostatok majetku ukončená, naplnila sa prezumpcia

porušenia právnej povinnosti žalovaných v zmysle § 11a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa žalobcu
bola vo väzbe na porušenie právnej povinnosti preukázaná i výška škody, keď v zmysle § 11a ods. 3
citovaného zákona sa predpokladá, že vznikla v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená
po ukončení exekúcie. Medzi prezumovaným konaním žalovaných a výškou škody vzniknutou žalobcovi
potom existovala príčinná súvislosť. Na uvedenom základe žalobca navrhol zaviazať žalovaných na
plnenie solidárne.

3. Žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že oneskorene našiel doklad o prevzatí
finančného obnosu žalobcom, ktorý v čase jeho podpisu vhodil medzi ostatné doklady a nevenoval mu
pozornosť.

4. Žalovaný v 2. rade v odpore proti platobnému rozkazu potvrdil nájdenie príjmového dokladu znejúceho
na sumu 2.100 eur, ktorý prevzal žalovaný v 1. rade a opomenul mu to oznámiť. Došlo teda ku
komunikačnému skratu medzi konateľmi, inak by tento doklad predložil v konaní na Okresnom súde
Bratislava V už v roku 2017. Žalobca pritom podpísal doklad pod zámienkou, že od žalovaných
nedostane žiaden materiál.

5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, právne posúdil žalobu podľa § 3 ods. 3, § 11 ods.
2, § 11a ods. 1 až ods. 3, ods. 5, § 74a ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z., § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného
poriadku, konštatujúc, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní pôsobia ako konatelia spoločnosti
LASERCONT,s.r.o.,D.:XXXXXXXX,ktorábolaprávoplatnýmrozsudkomOkresnéhosúduBratislavaV,

č. k. 2CbZm/6/2016-76, zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 5.600 eur s príslušenstvom. Nebolo sporné,
že exekúcia, ktorá začala na návrh žalobcu, proti spoločnosti LASERCONT, s.r.o. bola zastavená, keďže
súdny exekútor nezistil do 30 mesiacov od jej začatia majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora; napokon, žalovaní nerozporovali dôvodnosť
nároku uplatneného v rozsahu 3.500 eur.

6. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovaných spočívajúcu v tom, že spoločnosť uhradila žalobcovi na
zmenkovú sumu v priebehu rokov 2013 až 2014 peňažné prostriedky v sume 2.100 eur, a to v troch
platbách v sume 1.000 eur, 600 eur a 500 eur, tak ako malo vyplývať z pokladničného príjmového
dokladu, ktorý existoval v priebehu konania na Okresnom súde Bratislava V, avšak žalovaný v 1. rade

na neho zabudol, a preto ho v predmetnom konaní nepredložil, súd prvej inštancie konštatoval, že
neboloprávnenýpreskúmavaťskutočnosti,ktorébolipredmetomskôrprávoplatneskončenéhosúdneho
konania. Jeho úlohou totiž nebolo skúmať, či spoločnosť v minulosti plnila v prospech žalobcu sumu
2.100 eur, ktorú okolnosť tvrdila spoločnosť už v skoršom konaní. Pokiaľ sa i dodatočne objavil dôkaz
týkajúci sa strán a predmetu pôvodného konania majúci preukazovať úhradu sumy 2.100 eur, ktorý bez

zavinenia strany sporu nemohol byť použitý v pôvodnom konaní alebo bolo možné vykonať dôkazy, ktoré
sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a mohli pre stranu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
mohla spoločnosť LASERCONT, s.r.o. podať v zákonnej lehote žalobu na obnovu konania Okresného
súdu Bratislava V, sp. zn. 2CbZm/6/2016; žalovaní netvrdili podanie takej žaloby. Naviac, z odôvodnenia
právoplatného rozsudku vyplynulo, že žalovaná spoločnosť uviedla, že finančné prostriedky nezachytila

v podvojnom účtovníctve, pričom nepreukázala ani čiastkovú úhradu zmenkovej sumy z vlastných
zdrojov konateľa spoločnosti. Napokon, povinný by sa nemohol v exekučnom konaní brániť skoršou
úhradou sumy 2.100 eur, keďže dôvodom na zastavenie exekúcie by bola len situácia, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; k tvrdenej úhrade malo
dôjsť ešte pred vznikom exekučného titulu, pričom predmetom vymáhania bola celá suma ním priznaná.

7. Konajúci súd v ďalšom zdôraznil, že predmetom konania bolo posúdenie vzniku zodpovednosti
žalovaných ako konateľov spoločnosti LASERCONT, s.r.o. za škodu spôsobenú žalobcovi tým, že
porušili povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť. Mal za preukázané, žeexekúcia vedená proti dlžníkovi bola zastavená z dôvodu, že súdnemu exekútorovi sa do 30 mesiacov
od jej začatia nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré
by stačili aspoň na úhradu jeho trov. Podľa správy o stave exekučného konania súdny exekútor zistil

existenciu daňového nedoplatku povinného dlžníka v sume 6.068,97 eura, pričom rovnako zistil, že
voči nemu prebieha skoršie exekučné konanie na vymoženie sumy 6.184,01 eura s príslušenstvom.
Konatelia spoločnosti LASERCONT, s.r.o. neposkytli súdnemu exekútori súčinnosť pri zisťovaní majetku
spoločnosti, pričom on sám nezistil žiaden jej majetok.

8.Následnesúdprvejinštancieozrejmil,žeustanovenie§11azákonač.7/2005Z.z.,odktoréhožalobca
odvodzoval svoj nárok, bolo do právneho poriadku zavedené s účinnosťou od 01.01.2018 a bolo plne
aplikovateľné i v danom spore, keď rozsudok Okresného súdu Bratislava V nadobudol právoplatnosť
dňa 09.01.2018, návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 22.02.2018 a upovedomenie o zastavení
exekučného konania bolo vydané dňa 04.11.2020. Žalovaní ako konatelia spoločnosti LASERCONT
s.r.o. mali povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedeli alebo

sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o svojom predĺžení. Konajúci súd zistil, že
spoločnosť LASERCONT s.r.o. mala podľa správy o stave exekučného konania nedoplatok na daniach
v sume 6.068,97 eura, bolo proti nej vedené iné exekučné konanie na vymoženie sumy 6.184,01 eura s
príslušenstvom, pričom súdnemu exekútorovi sa nepodarilo zistiť žiaden majetok, ani príjmy spoločnosti.
Žalovaní tieto skutočnosti v priebehu konania nijakým spôsobom nepopreli. Pokiaľ žalovaný v 2. rade

na pojednávaní namietal, že konkurz spoločnosti bol neopodstatnený a spoločnosť sa nenachádzala
v predĺžení, k tejto skutočnosti nepredložil žiadne dôkazy. Napokon, tým, že exekúcia bola zastavená
pre nedostatok majetku povinného, prezumuje sa, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas
(§11a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.).

9. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaní by sa mohli svojej zodpovednosti za škodu zbaviť pokiaľ
by preukázali skutočnosti predpokladané ustanovením § 74a ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z., čo však
v priebehu konania ani netvrdili. Keďže žalovaní nesplnili svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie
konkurzu v mene dlžníka - spoločnosti LASERCONT, s.r.o., zodpovedajú žalobcovi za vzniknutú škodu,
a to v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená po ukončení exekúcie vedenej voči

dlžníkovi pre nedostatok majetku. Vzhľadom na to, že žalovaní netvrdili, že po zastavení exekúcie bola
pohľadávka žalobcu voči spoločnosti LASERCONT, s.r.o. uspokojená, súd prvej inštancie vyhodnotil
za dôvodný nárok žalobcu voči žalovaným ako konateľom spoločnosti, a to v rozsahu sumy priznanej
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. Na uvedenom základe žalobe
žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.600

eura s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.600 eur od 15.10.2012 do zaplatenia a nákladmi
spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 54,97 eura (zmenková odmena 18,67 eur a trovy žalobcu
ako oprávneného v exekučnom konaní v sume 16,50 eur za súdny poplatok a 19,80 eur ako trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní).

10. Súd prvej inštancie záverom poznamenal, že nevykonal navrhované dokazovanie vyšetrením na
polygrafe a IQ testami, považujúc ho za nadbytočné a nehospodárne, nespôsobilé zvrátiť ním vyslovený
názor, nakoľko dôvodnosť nároku bola preukázaná hlavne listinnými dôkazmi (rozsudok Okresného
súdu Bratislava V a listiny vydané v exekučnom konaní), ktoré neboli stranami spochybnené.

11. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Konštatoval, že žalobca mal vo veci plný úspech, a
preto mu voči neúspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania; o jej výške rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1.
rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Namietal pochybenie upomínacieho
súdu pri doručovaní viacerých písomností, keď napriek existencii zastúpenia advokátom P.. L. F., tomuto
nedoručilupovedomenieopostúpenívecinaOkresnýsúdBratislavaVapojehozánikumu(žalovanému
v 1. rade) nedoručil vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.04.2022, predvolanie na súdne pojednávanie na deň

02.02.2023, ani na 28.11.2023, a napokon mu nedoručil ani odpor žalovaného v 2. rade a jeho vyjadrenie
zo dňa 27.08.2021. Z obsahu súdneho spisu pritom vyplýva, že vo všetkých označených prípadoch mal
prevziať súdnu zásielku v odbernej lehote. Žalovaný v 1. rade však namietal, že o doručovaní súdnych
zásielok obsahujúcich označené písomnosti sa nedozvedel, nakoľko neobdržal ani oznámenie o uloženízásielky, pričom konajúcemu súdu na účely doručovania uviedol emailovú adresu a tento, po zistení, že
sa zásielku nepodarilo doručiť, mu jej obsah nedoručil elektronicky. Na uvedenom základe bol žalovaný v
1. rade toho názoru, že pri doručovaní označených súdnych zásielok sa konajúci súd dopustil viacerých

pochybení, ktoré mu sťažili uplatnenie jeho práv v konaní, najmä v súvislosti s uvedením relevantných
skutočností na jeho obranu proti uplatnenému nároku. V dôsledku uvedeného nemohol viesť riadnu a
účinnú procesnú obranu proti žalobnému nároku, okrem iného nemohol uplatniť i argument, že hoci
sa riadne nepreukázalo, že by porušil povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
spoločnosti LASERCONT, s.r.o. včas, v žiadnom prípade nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikla

škoda v žalovanej výške. Práve naopak, podľa žalovaného v 1. rade žalobcovi nevznikla žiadna škoda,
a to s poukazom na § 11a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorý predpokladá, že ide o škodu, ktorá vznikne
nesplnením si povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Účelom predmetného ustanovenia
je pritom ochrana veriteľov pred vznikom škody ako dôsledku toho, že konateľ spoločnosti nepodal návrh
na vyhlásenie konkurzu včas, teda pred zhoršením ich postavenia od momentu, kedy vznikla povinnosť
podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak však k takému zhoršeniu postavenia veriteľa nedošlo, nemôže

byť vyvodená ani zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas; inak povedané, ak
by bolo uspokojenie pohľadávky veriteľa rovnaké v prípade včasného, aj oneskoreného podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu, jeho nepodaním by nevznikla žiadna škoda. Zo skutočností zistených v konaní
bola podľa žalovaného v 1. rade preukázaná iná výška škody. Podľa písomností predložených žalobcom
spoločnosť LASERCONT, s.r.o. nedisponovala žiadnym majetkom, a teda, aj keby bol podaný návrh na

vyhlásenie konkurzu včas, pohľadávka žalobcu by nebola uspokojená ani čiastočne. Ak by spoločnosť
disponovala majetkom, tento by pri včasnom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol použitý
na individuálne uspokojenie veriteľov v rámci exekučného konania, ale na rovnomerné uspokojenie
pohľadávok veriteľov v rámci konkurzu. V danej veci bolo však podľa žalovaného v 1. rade zrejmé, že
k uspokojeniu pohľadávky žalobcu by nedošlo, a to bez ohľadu na to, či bol alebo nebol podaný včasný

návrh na vyhlásenie konkurzu; táto okolnosť potom nemala v konaní žiaden vplyv.

13. Ak by teda z jeho strany aj došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. včas, jej porušenie by nespôsobilo žalobcovi žiadnu škodu,
keďže k jej vzniku nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti. Žalovaný v 1. rade uzavrel,

ževdôsledkutoho,žeprvoinštančnékonanietrpelovadami,najmäpokiaľišloodoručovaniepísomností,
tieto mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces a viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu o veci.
Súd prvej inštancie z dokazovania nezistil, že spoločnosť nemala žiaden majetok a potom, vychádzajúc i
zprávnejúpravyzákonač.7/2005Z.z.nevyvodil,žepokiaľnedošlokzhoršeniuuspokojeniapohľadávky
veriteľa v dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, žalobcovi nevznikla škoda; ani v

prípade včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o.
by pre nedostatok majetku nebola pohľadávka žalobcu uspokojená. Na uvedenom základe žalovaný v
1. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná mu voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie i žalovaný v 2. rade
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Namietal pochybenie Okresného súdu Banská
Bystrica vo vzťahu k doručovaniu písomností žalovanému v 1. rade, keď napriek existencii zastúpenia
advokátom P.. L. F. tomuto nedoručil upovedomenie o postúpení veci na Okresný súd Bratislava IV (v
súčasnosti Mestský súd Bratislava IV - pozn. odvolacieho súdu).

15. Odhliadnuc od toho, že v konaní nebolo preukázané, že by z jeho strany došlo k porušeniu
povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o.
bol žalovaný v 2. rade toho názoru, že rovnako nebolo preukázané spôsobenie škody v žalovanej
sume, t. j. nebolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v celom rozsahu pohľadávky, ktorá nebola

uhradená dlžníkom. Práve naopak, podľa žalovaného v 2. rade žalobcovi nevznikla žiadna škoda, a
to s poukazom na § 11a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorý predpokladá, že ide o škodu vzniknutú
nesplnením si povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Účelom predmetného ustanovenia
je pritom ochrana veriteľov pred vznikom škody ako dôsledku toho, že konateľ spoločnosti nepodal
návrh na vyhlásenie konkurzu včas, teda ochrana pred zhoršením ich postavenia od momentu, kedy

vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak však k takému zhoršeniu postavenia veriteľa
nedošlo, nemôže byť vyvodená ani zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu
včas; inak povedané, ak by bolo uspokojenie pohľadávky veriteľa rovnaké v prípade včasného, aj
oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, jeho nepodaním by nevznikla žiadna škoda.Podľa žalovaného v 2. rade podľa skutočností zistených v konaní bola preukázaná iná výška škody.
Z písomností predložených žalobcom tiež vyplynulo, že spoločnosť LASERCONT, s.r.o. nedisponovala
žiadnym majetkom, a teda, aj keď by bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu včas, pohľadávka

žalobcu by nebola uspokojená ani čiastočne. Ak by spoločnosť disponovala majetkom, tento by pri
včasnom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol použitý na individuálne uspokojenie veriteľov
v rámci exekučného konania, ale na rovnomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov v rámci konkurzu.
V danej veci bolo však podľa žalovaného v 2. rade zrejmé, že k uspokojeniu pohľadávky žalobcu by
nedošlo, a to bez ohľadu na to, či bol alebo nebol podaný včasný návrh na vyhlásenie konkurzu; táto

okolnosť potom nemala v konaní žiaden vplyv. Ak by teda z jeho strany aj došlo k porušeniu povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. včas, jej porušenie by
nespôsobilo žalobcovi žiadnu škodu, keďže k jej vzniku nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením tejto
povinnosti.

16. Žalovaný v 2. rade tiež podotkol, že LASERCONT, s.r.o. bola výrobným podnikom s výrazne vyššími

obratmi ako bola žalobcova pohľadávka. Obaja konatelia vyvíjali maximálnu snahu, aby si spoločnosť
plnila svoje záväzky voči veriteľom a postupovali tak, aby nebolo potrebné podať návrh na vyhlásenie
konkurzu, ktorý by napokon poškodil zmluvných partnerov.

17. Žalovaný v 2. rade uzavrel, že prvoinštančné konanie trpelo vadami, najmä pokiaľ išlo o doručovanie

písomností (zrejme žalovanému v 1. rade), majúce za následok porušenie práva na spravodlivý proces
a viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu o veci. Súd prvej inštancie z dokazovania nezistil, že spoločnosť
nemala žiaden majetok a potom, vychádzajúc i z právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z. z., nevyvodil, že
pokiaľ nedošlo k zhoršeniu uspokojenia pohľadávky veriteľa v dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie
konkurzu včas, žalobcovi nevznikla žiadna škoda; ani v prípade včasného podania návrhu na vyhlásenie

konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. by pre nedostatok majetku nebola pohľadávka
žalobcu uspokojená. Na uvedenom základe žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade považoval napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie za vecne správny, logicky a zrozumiteľne odôvodnený, a preto i zákonný. Súd prvej inštancie
vykonal všetky stranami navrhované dôkazy, tieto náležite posúdil, dospejúc k správne zistenému
skutkovému stavu, ktorý následne i správne právne posúdil a interpretoval. Odvolanie žalovaného v
1. rade žalobca vyhodnotil ako účelové, so snahou oddialiť právoplatné meritórne rozhodnutie, a tým i
zmariť vymoženie jeho pohľadávky. Z obsahu súdneho spisu totiž vyplýva, že konajúci súd žalovanému

v 1. rade doručoval všetky súdne písomnosti, a bol to práve on, ktorý si tieto zásielky riadne neprevzal.
Žalovaný v 1. rade pritom nepopieral, že sa na adrese pre doručovanie zdržiaval. Napokon, nepochybne
vedel o postúpení veci, o vyjadrení žalobcu, žalovaného v 2. rade a napokon i o termínoch súdnych
pojednávaní, keďže sa posledného i sám zúčastnil; kedykoľvek pritom mohol nazrieť do súdneho
spisu. Žalovaný v 1. rade nešpecifikoval, ktoré procesné práva mohol uplatniť a tieto práve z dôvodu

nesprávneho postupu konajúceho súdu nerealizoval. Žalovaný v 1. rade nekonkretizoval, na základe
ktorých dôkazov konajúci súd dospel k nesprávnym zisteniam; pritom nepoprel žiadne skutkové tvrdenie
žalobcu, keď iba namietal, že časť pohľadávky zaplatil, čo však žalobca účinne poprel a žalovaný v 1.
rade svoje tvrdenia nepreukázal. Napokon, jeho obrana bola oneskorená, vzhľadom na to, že mala byť
použitá v pôvodnom konaní na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 26CbZm/6/2016.

19. Pokiaľ žalovaný v 1. rade argumentoval tým, že mu nevznikla žiadna škoda, žalobca uviedol, že
jeho argumentácia je vecne nedôvodná; naviac, v prvoinštančnom konaní ani jeden zo žalovaných
netvrdil a ani nepreukázal, že ani v prípade včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na
majetokspoločnostiLASERCONT,s.r.o.byprenedostatokmajetkunebolajehopohľadávkauspokojená.

Žalobca mal za to, že boli splnené podmienky podľa § 11a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. na
vyvodenie zodpovednosti žalovaných, keď exekúcia vedená proti dlžníkovi (LASERCONT, s.r.o.) bola
ukončená z dôvodu nedostatku majetku dlžníka, a teda sa prezumuje, že ako konatelia nepodali návrh
na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť včas; žalovaní netvrdili a nepreukázali opak. Vzhľadom na to,
že nebola preukázaná iná výška škody, v dôsledku ukončenia exekúcie táto vznikla práve v rozsahu, v

akom nebola jeho pohľadávka v exekučnom konaní uspokojená. Pritom medzi zákonom prezumovaným
konaním žalovaných a prezumovanou výškou škody existuje príčinná súvislosť; žalovaní sú tak povinní
vzniknutú škodu zaplatiť solidárne. Žalovaní pritom netvrdili a nepreukázali okolnosti podľa § 74a ods. 5zákona č. 7/2005 Z. z., pre existenciu ktorých by sa svojej povinnosti mohli zbaviť. Na uvedenom základe
žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

20. Žalovaný v 1. rade v odvolacej replike zotrval na tom, že v odvolaní označené písomnosti mu neboli
doručené, s ich obsahom sa nemohol oboznámiť a relevantne sa k nim vyjadriť, všetko za účelom
realizácie procesnej obrany. V ďalšom zotrval na odvolacej argumentácii ohľadne neexistencie škody a
príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti.

21. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 17.04.2024 uviedol, že problém nastal v súvislosti s tým,
že si v bližšie neuvedenom roku požičal od žalobcu finančný obnos 5.000 eur v hotovosti za účelom
nákupu materiálu na dôležitú zákazku. Žalobcovi vystavil zmenku na sumu 5.600 eur (5.000 eur pôžička,
600 eur provízia) splatnú do 6 mesiacov a opatril ju pečiatkou spoločnosti. Spoločnosť mala v majetku
vysokovýkonné špičkové CNC systémy, pričom s takou výrobnou zostavou a kapacitou sa nemohli
pochváliť v roku 2011 žiadne firmy v B.. Spoločnosť podnikala bez bankového úveru, disponovala

viacerým zariadením, a teda v čase splatnosti zmenky bola solventná a likvidná; nebol žiaden dôvod
zmenkové plnenie neplniť, nebyť obštrukcie zo strany žalobcu. Firma s takou technológiou, výrobnými
priestorom a klientelou potom nemohla ísť do konkurzu; napokon ani krátkodobá insolventnosť nemôže
byť dôvod na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný v 2. rade zopakoval, že čiastku 2.100 eur osobne odovzdal
žalobcovi, ktorý však o tom odmietol urobiť prehlásenie. Ozrejmujúc situáciu v rodine navrhol, aby

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom
navrhne splatenie dlžnej sumy aj s úrokmi tak, aby to bolo výhodné pre obe strany.

22. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.05.2024 mal za to, že žalovaný v 2. rade tvrdil a preukazoval
existenciu majetku spoločnosti, z ktorého mohla byť jeho pohľadávka uspokojená. Jemu samotnému

nebolo zrejmé, čo sa s uvedeným majetkom spoločnosti stalo, keďže exekúcia proti spoločnosti bola
napokon ukončená práve z dôvodu nedostatku majetku dlžníka. Tvrdenie, že spoločnosť chcela a
mohla plniť záväzok, ale on odmietol vydať potvrdenie o úhrade dlhu, označil za účelové a právne
irelevantné. Hoci sám žalovaný v 2. rade deklaroval ochotu splatiť pohľadávku aj s úrokmi z omeškania,
k plneniu nikdy nepristúpil. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobca zotrval na tom, že mu konajúci súd

doručovalvšetkysúdnepísomnosti,napojednávaníhooboznámilsospornýmianespornýmiskutkovými
tvrdeniami, ako i s predbežným právnym posúdením veci. Tvrdenia o porušení jeho procesných práv
preto označil za účelové. Žalobca zopakoval, že žalovaný v 1. rade na súde prvej inštancie netvrdil, že
ani v prípade včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT,
s.r.o. by pre nedostatok majetku nebola jeho pohľadávka uspokojená. Bol pritom poučený, rovnako

ako žalovaný v 2. rade, o sudcovskej koncentrácii konania. V ďalšom zotrval na tom, že boli splnené
podmienky pre vznik škody, ktorej sa domáhal voči žalovaným.

23. Žalovaný v 1. rade sa podaním zo dňa 05.12.2024 v plnom rozsahu stotožnil s obsahom odvolania
žalovaného v 2. rade.

24. Odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania a jeho rozsahom (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom, tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Odvolací súd

rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.06.2025 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

25.Vychádzajúczodôvodnenianapadnutéhorozsudkuodvolacísúdudáva,žesúdprvejinštancievňom
v primeranom rozsahu rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská
procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania vo väzbe i na zistené

sporné a nesporné skutočnosti. Konajúci súd ozrejmil dôvody, pre ktoré nevykonal žalovaným v 2. rade
navrhované dokazovanie (polygraf), citoval ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne
závery a tieto i náležite vysvetlil, objasniac zrozumiteľne dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcu
za dôvodnú, a preto zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi ním
uplatnenú sumu 5.600 eur spolu s príslušenstvom a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky;

ním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, a preto i celé
odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa požiadavky ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., a preto môže byť
podrobené odvolaciemu prieskumu.26. Odvolací súd sa v prvom rade nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného v 1. rade ohľadne
porušenia jeho procesných práv v intenzite majúcej za následok porušenie práva na spravodlivý proces.
Toho sa mal konajúci súd dopustiť v procese doručovania písomností tvoriacich obsah súdneho spisu

žalovanému v 1. rade. Z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný v 1. rade poveril svojim zastúpením
v upomínacom konaní advokáta P.. L. F., ktorému po obdržaní návrhu žalobcu na pokračovanie v
konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa ustanovení C.s.p. upomínací súd doručoval i
upovedomenie o postúpení veci na (bývalý) Okresný súd Bratislava IV; advokát prevzal zásielku dňa
30.04.2021. Napokon, pokiaľ by splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade (ako i žalovaného v 2.

rade) nemal vedomosť o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava IV, neadresoval by mu podaním zo
dňa 17.05.2021 (č. l. 65) informáciu o ukončení jeho zastupovania.

27. Z obsahu súdneho spisu, konkrétne z jednotlivých podaní žalovaného v 1. rade ďalej vyplýva, že
tento nepožiadal konajúci súd o doručovanie písomností na inú adresu ako je adresa jeho trvalého
pobytu vo verejnom registri obyvateľov SR; v každom jednotlivom podaní pri označení jeho osoby

uvádzal nepochybne adresu P.na Q. XX, B.. Súd je pritom povinný doručovať súdne písomnosti, s
výnimkou tých určených do vlastných rúk, na elektronickú adresu strany len na jej výslovnú žiadosť (§
105 ods. 2 C.s.p.). Vzhľadom na to, že taká žiadosť zo strany žalovaného v 1. rade v súdnom spise
absentuje, nebol ani dôvod zasielať mu súdne zásielky na jeho emailovú adresu. Hodno dodať, že súd
prvej inštancie doručoval žalovanému v 1. rade vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.04.2022, predvolanie na

súdne pojednávanie na termín 02.02.2023, i na 28.11.2023, pričom mu doručoval i odpor žalovaného v
2. rade a jeho vyjadrenie zo dňa 27.08.2021, na adresu ním zadanú (P. Q. XX, B.), ktorá je totožná s
adresou trvalého pobytu. Tieto sa konajúcemu súdu vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, v dôsledku
čoho ich treba považovať za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky konajúcemu súdu (tzv.
fikcia doručenia); je pritom irelevantné, či sa žalovaný v 1. rade ako ich adresát o ich obsahu dozvedel

alebo nie, čo napokon vyplýva i z ustanovenia § 111 ods. 3.C.s.p., resp. § 112 C.s.p. Napokon, k
sťaženiu uplatnenia procesných práv žalovaným v 1. rade nemohlo dôjsť v súvislosti s doručovaním
predvolania na súdne pojednávanie na termín 02.02.2023, nakoľko toto pojednávanie bolo zrušené, a
ani pri doručovaní predvolania na pojednávanie nariadené na 28.11.2023, keďže žalovaný v 1. rade sa
ho zúčastnil a okolnosti týkajúce sa nesprávneho postupu pri doručovaní na predmetnom pojednávaní

nevytkol. So zreteľom na uvedené žalovaný v 1. rade, i žalovaný v 2. rade, neopodstatnene namietali
nesprávny procesný postup konajúceho súdu pri doručovaní písomností tvoriacich obsah súdneho
spisu. Napokon, i v prípade namietaného zásahu do procesných práv žalovaného v 1. rade, ktoré by
dosahovalo intenzitu porušenia jeho práva na spravodlivý proces, by sa tohto nemohol s úspechom
dovolávať žalovaný v 2. rade, keďže so žalovaným v 1. rade tvorili síce procesné spoločenstvo,

avšak majúce charakter samostatného spoločenstva; v jeho rámci potom každý zo spoločníkov koná a
uplatňujeprocesnéprávasámzaseba,čovedieklogickémuzáveru,želenonsámsamôžesúspechom
dovolávať i ich prípadného porušenia.

28. Odvolací súd ďalej udáva, že žalovaný v 1. rade, rovnako ako i žalovaný v 2. rade, majúc za

opodstatnenú ich námietku ohľadne procesných pochybení konajúceho súdu, v odvolaní ďalej namietali,
že v konaní nebolo preukázané porušenie ich povinnosti ako konateľov spoločnosti LASERCONT, s.r.o.
podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na jej majetok, ani vznik škody v žalovanej výške.

29. Odvolací súd v prvom rade udáva, že žalovaný v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade v rámci

písomných podaní adresovaných konajúcemu súdu neuviedli skutkové tvrdenia, ktorými by popierali
žalobcomtvrdenéporušenieichpovinnostipodaťnávrhnavyhláseniekonkurzunamajetokdlžníkavčas.
Žalobca pritom v žalobe, ako i vo vyjadrení k odporu, deklaroval, že spoločnosť LASERCONT, s.r.o. sa
dostala do stavu predĺženia, nedisponovala žiadnym majetkom, čo malo vyplývať i zo správy o stave
exekučného konania, pričom žalovaní ako jej štatutárny orgán, porušili právnu povinnosť podať návrh na

vyhlásenie konkurzu včas odvolávajúc sa na prezumpciu v zmysle § 11a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.;
žalobca rovnako deklaroval vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi ňou a porušením právnej
povinnosti žalovaných. Žalovaní zamerali svoju procesnú obranu len na argumentáciu týkajúcu sa
okolností nájdenia príjmového pokladničného dokladu znejúceho na sumu 2.100 eur a nemožnosti jeho
použitia v pôvodnom konaní na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 2CbZm/6/2016. Námietky ohľadne

porušenia povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu nevzniesol žalovaný v 1. rade ani na
súdnom pojednávaní dňa 28.11.2023, keď vychádzajúc i zo zápisnice o pojednávaní (rovnako ako aj zo
zvukového záznamu) dokonca uznal za dôvodný žalobcov nárok čo do sumy 3.500 eur. Jeho procesný
úkon (čiastočné uznanie nároku) pritom plne korešpondoval s jeho dovtedajšou argumentáciou, podľaktorej mala spoločnosť žalobcovi plniť v rozsahu sumy 2.100 eur, čo z celkovej zmenkovej sumy 5.600
eur predstavoval zostatok v sume 3.500 eur, ktorého dôvodnosť žalovaný v 1. rade prejavom vôle
uznal. Za tejto procesnej situácie, pokiaľ žalovaný v 1. rade až v odvolaní tvrdil, že nebolo preukázané

porušenie jeho povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu a nebol preukázaný ani vznik škody,
keď jej existencia nebola v príčinnej súvislosti s opomenutím podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas,
nielenže uvádzal nové skutkové tvrdenia, ktoré ako prostriedky procesnej obrany pred konajúcim súdom
neuplatnil, napriek tomu, že tak urobiť mohol (§ 154 C.s.p.), a teda tieto predstavujú tzv. neprípustné
novoty v odvolacom konaní, ktoré nemožno použiť pre nesplnenie podmienok, avšak súčasne svojimi

skutkovými tvrdeniami bez ďalšieho popieral i na súdnom pojednávaní uskutočnený prejav vôle; v jeho
rámci uznal za dôvodnú žalobu žalobcu v časti zaplatenia sumy 3.500 eur. Žalovaným v 1. rade v
odvolaní novo uvádzané tvrdenia a argumentáciu spochybňujúcu porušenie povinnosti v zmysle § 11a
ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., vznik škody samotnej, a tým i danosť príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti, práve i s ohľadom na uznávací prejav vôle plne korešpondujúci s jeho postojom v celom
konaní, nemohol odvolací súd vziať do úvahy, resp. na nich v zmysle § 366 C.s.p. prihliadať.

30. Žalovaný v 2. rade, obdobne ako žalovaný v 1. rade, v odvolaní namietal nepreukázanie porušenia
jeho povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, spochybňujúc súčasne i existenciu škody,
keď táto podľa neho nemala väzbu s opomenutím podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka včas. I keď na súdnom pojednávaní dňa 28.11.2023 žalovaný v 2. rade predniesol tvrdenie,

podľa ktorého sa LASERCONT, s.r.o. nenachádzala v predĺžení, a preto konkurz na jej majetok nebol
opodstatnený, spochybniac tým porušenie jeho povinnosti ako štatutárneho orgánu, svoje skutkové
tvrdenie bližšie nešpecifikoval a následne ani relevantne nepodporil dôkazmi, čo napokon konštatoval i
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Keďže v danom prípade ide o zodpovednosť
zaškoduvzmysle§11azákonač.7/2005Z.z.,konkrétnevoväzbenaporušeniepovinnostipodľaods.2

citovaného zákonného ustanovenia, bol žalovaný v 2. rade povinný tvrdiť a preukázať, že túto povinnosť
vôbec nemal alebo že ju neporušil, pretože návrh na vyhlásenie konkurzu podal včas. Také okolnosti
žalovaný v 2. rade, a napokon ani žalovaný v 1. rade, v konaní pred prvoinštančným súdom netvrdili a
napokon ani nepreukázali. Žalovaní sa pritom procesnou obranou založenou na existencii príjmového
pokladničného dokladu a úhrade sumy 2.100 eur snažili (len) spochybniť dôvodnosť žalovanej sumy

v uplatnenom rozsahu 5.600 eur; táto, ako uviedol i súd prvej inštancie bola pre účely prebiehajúceho
konania neopodstatnená, nakoľko v prípade jej preukázania mohla byť zohľadnená práve v konaní pred
Okresným súdom Bratislava V, v ktorom vystupovala spoločnosť LASERCONT, spol. s.r.o. ako žalovaná;
v celosti sa totiž týkala dôvodnosti nároku vyplývajúceho zo zmenky, ktorý predmetný súd vyhodnotil za
oprávnený, nakoľko sa žalovanej spoločnosti a v jej mene konajúcich žalovaných nepodarilo preukázať

plnenie sumy 2.100 eur v rokoch 2013 a 2014 žalobcovi. Žalovaní v prvoinštančnom konaní neuviedli
relevantné tvrdenia popierajúce vznik škody a príčinnej súvislosti s porušením povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu včas, ktorými ako odvolacími dôvodmi argumentovali v podanom odvolaní, pričom
boli poučení podľa § 154 C.s.p.; odvolací súd na tieto tvrdenia bez splnenia predpokladov podľa § 366
C.s.p. nemohol prihliadať.

31. Odvolací súd pritom z hľadiska veci samej považuje za potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť
za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je objektívnou zodpovednosťou, za ktorú zodpovedá
štatutárny orgán spoločnosti v prípade, ak opomenul podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zákonnej
lehote, hoci vedel alebo mal vedieť o úpadku právnickej osoby. Za škodu sa pritom považuje

nevymožená pohľadávka veriteľa. Ustanovenie § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. priamo upravuje podmienky
vzniku tejto zodpovednosti za škodu, ktorej sa povinný zbaví, ak preukáže liberačné dôvody stanovené
v § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. Môže pritom preukazovať, že takú povinnosť nemal vôbec alebo ju
neporušil, keďže návrh na vyhlásenie konkurzu podal včas. Zákon č. 7/2005 Z. z. v ustanovení § 11a
ods. 2 stanovuje vyvrátiteľné domnienky tzv. oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu;

tie tvrdil žalobca v žalobe. Okrem iného ide o situácie, keď exekúcia alebo iné obdobné vykonávacie
konanie bolo ukončené pre nedostatok majetku spoločnosti. V tomto smere je potrebné rozlišovať
dva prípady, a to že 1/ dlžník nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu vôbec (nastupuje automaticky
vyvrátiteľná domnienka), ako i 2/ exekučné konanie bolo síce skončené pre nedostatok majetku, avšak
dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca v rámci procesného útoku tvrdil, že žalovaní porušili

povinnosťpodaťnávrhnavyhláseniekonkurzuvčas,vznikškodyvdeklarovanejvýškeanásledneztoho
vyvodzoval i príčinnú súvislosť medzi týmito atribútmi, všetko vo väzbe na ustanovenie § 11a ods. 2 a
ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. a tam stanovené domnienky. Žalobca teda deklaroval domnienku ohľadne
včasného nesplnenia povinností zo strany žalovaných, v dôsledku ktorých mu vznikla škoda vo výškezodpovedajúcej jeho neuspokojenej pohľadávke po skončení exekučného konania; exekučné konanie
pritom bolo vedené pre pohľadávku, ktorej svedčil exekučný titul - právoplatný rozsudok Okresného súdu
Bratislava V. Na žalovaných, ako osobách povinných podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok

spoločnosti, potom spočíval dôkaz o opaku, t. j. preukázať, že túto zákonnú povinnosť nemali, resp. ak
aj mali, ani v dôsledku jej dodržania by žalobcovi nevznikla škoda zodpovedajúca výške neuspokojenej
pohľadávky. Žalovaní už v prvoinštančnom konaní mohli tvrdiť a následne preukázať, že aj keby podali
včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok LASERCONT, s.r.o., k uspokojeniu žalobcu by nedošlo v
plnom rozsahu jeho pohľadávky, ktorú argumentáciu predniesli prvý krát až v rámci odvolacieho konania;

na túto argumentáciu, ktorú naviac nijako nepreukázali, nebolo možné prihliadať (§ 366 C.s.p.).

32. Zhrnúc uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní dôvodnosti
žaloby žalobcu riadil zodpovedajúcimi ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. a zohľadniac žalovanými
nesporované skutkové tvrdenia žalobcu o nesplnení ich povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. včas, vo väzbe na tvrdenú a prezumovanú škodu a jej výšku,

ako i príčinnú súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaných a škodou, nepochybil, pokiaľ žalobe
vyhovel. Žiaden z odvolacích dôvodov uplatnený žalovanými v odvolaní nebol spôsobilý spochybniť
prijaté závery, resp. privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, keď vo veci samej išlo o
prevažne skutkovú argumentáciu novú, ktorú žalovaní neuplatnili v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

33. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným v 1. a v 2.
rade plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).