Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/138/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200880
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200880.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátudoc.JUDr.MatejaHorvata,PhD.,aJUDr.JozefaTimeka,vprávnejvecižalobcu:MestoPovažská
Bystrica, so sídlom Centrum 2/3, 017 13 Považská Bystrica, IČO: 317 667, právne zastúpený: doc.
JUDr. Ľubomír Fogaš, CSc., advokát, Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre
verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, č. spisu 9102-P/2019 zo dňa 03.06.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, č. spisu 9102-
P/2019 zo dňa 03.06.2019 a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, odboru dohľadu, č. spisu

12774-3000/2018 zo dňa 01.03.2019, z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie predsedu Úradu pre verejné obstarávanie
(ďalej len „žalovaný“), č. spisu 9102-P/2019 zo dňa 03.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie,
odboru dohľadu (ďalej len „úrad“) č. spisu 12774-3000/2018 zo dňa 01.03.2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) a zamietol rozklad podaný Mestom Považská Bystrica (ďalej len „účastník konania“ alebo
„žalobca“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňovým rozhodnutím potvrdeným napadnutým rozhodnutím bola účastníkovi konania uložená
pokuta vo výške 129 441,18 eur podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní (ďalej len „ZVO“) za to, že na základe zvolenej formy kombinácie zmluvných vzťahov, a to
najmä uzavretím
· zmluvy o nájme pozemku č. 332/2014-OdNsM zo dňa 10. 7. 2014 so spoločnosťou HANT BA, a. s.,
Hliny 1412, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 36 328 375 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16. 5. 2016 (ďalej
len „zmluva o nájme“);

· dohody o postúpení práv a povinností z nájomnej zmluvy č. 332/2014-OdNsM zo dňa 9. 10. 2014
so spoločnosťami HANT BA, a. s., Hliny 1412, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 36 328 375 a HANT
Development a. s., Stará Ivanská cesta 1/386, 821 04 Bratislava, IČO: 47 800 011 (ďalej len „dohoda
o postúpení práv“);· zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytového domu a technickej
infraštruktúry a zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva pozemku a dohoda o
budúcejzmluveozriadenívecnéhobremenazodňa26.2.2015sospoločnosťouHANTDevelopment,a.

s. Stará Ivanská cesta 1/386, 821 04 Bratislava, IČO: 47 800 011 (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“);
· zmluvy o prevode vlastníctva bytových domov a technickej infraštruktúry zo dňa 16. 2. 2017 so
spoločnosťou HANT Development, a. s., Stará Ivanská cesta 1/386, 821 04 Bratislava, IČO: 47 800 011
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 6. 12. 2017 (ďalej len „zmluva o prevode“),
neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, čím sa pri obstaraní výstavby obytného

súboru na Kukučínovej ulici 2x22 BJ v Považskej Bystrici (ďalej len „zákazka“) zároveň vyhol povinnosti
uzavrieť zmluvu na zákazku na uskutočnenie stavebných prác podľa ZVO.

3. V prvostupňovom rozhodnutí okrem zmluvy o nájme, dohody o postúpení práv, zmluvy o budúcej
zmluve, zmluvy o prevode vychádzal úrad aj z Memoranda o spolupráci pri výstavbe nájomných bytov
na území mesta Považská Bystrica zo dňa 06.04.2016 (ďalej len „memorandum“), ktorého účelom bolo

upraviť prejav vôle účastníkov memoranda smerujúci k naplneniu ich zámeru v súvislosti s realizáciou
investičnej bytovej výstavby na území mesta. Zhotoviteľ mal podľa memoranda zrealizovať výstavbu
bytových domov a technickej infraštruktúry, ich zameraní a kolaudáciu. Zmluvné strany sa zaviazali
uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod bytových domov do vlastníctva účastníka
konania. Toto memorandum bolo dňa 28.12.2016 ukončené dohodou.

4. S poukazom na viaceré rozsudky Súdneho dvora Európskej únie ako napríklad vo veci Impresa
Pizzaroty & C. SpA. proti Commune di Bari a i. (ďalej aj ako „vec C-213/13“), ďalej vo veci C-26/03,
C-458/03, C-385/02, C-340/02 dospel úrad k záveru, že rozhodovacia prax súdneho dvora ustálila
výnimočný a objektívne zdôvodniteľný charakter výnimiek z povinnosti použitia postupov pri obstarávaní
tovarov prác a služieb. Výnimka sa vzťahuje na prípady, keď ide o existujúcu nehnuteľnosť, pretože

okruh samotného predmetu zákazky, ako aj potenciálnych uchádzačov je konečný a vopred známy a,
naopak,vprípadoch,keďideonehnuteľnosť,ktorámávzniknúťvbudúcnosti,jezrejmé,žeprevažujúcim
faktorom je uskutočnenie stavebných prác, kde súťaž je možné zabezpečiť.
5. Účastník konania bol o vhodnom postupe pri obstarávaní bytov pre obyvateľov informovaný úradom
už v roku 2015 v metodickom usmernení č. spisu 2835-5000/2015, ako aj metodickým usmernením č.

spisu 9230-5000/2017.
6. Ďalej úrad uviedol, že účastník konania bol upozornený z jeho strany v liste č. 23149-7000/2016-
ODII/2 zo dňa 13.02.2017 na to, že tu existuje riziko, že uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmetný bytový
dom bude považované za vyhnutie sa aplikácie ZVO.
7.Zámerodkúpiťbytovédomybolavprvostupňovomrozhodnutíodvodenázlistuzhotoviteľaúčastníkovi

konania „Žiadosť o prenájom pozemkov v k. ú. A. B.“ zo dňa 22.01.2014, ďalej aj z medializovaných
informácií v internetovom článku zo dňa 21.02.2015 (zdroj článku: TASR), ako aj zo zmluvy o budúcej
zmluve, ktorej predmet, ako aj budúca kúpna cena sa zhodujú s predmetom a kúpnou cenou v zmluve
o prevode, a napokon aj z memoranda ktorým bol zmenený termín kolaudácie oproti zmluve o budúcej
zmluve, a to na deň 31.08.2017 (pôvodný termín: 15.06.2016 bol určený zmluvou o budúcej zmluve).

Dohoda o ukončení platnosti memoranda je zo dňa 28.12.2016. Napokon úrad poukázal aj na webovú
stránku C., kde zhotoviteľ uviedol medzi svojimi referenciami realizáciu stavby na adrese zákazky,
pričom ako investor je v predmetnom prípade uvedené D. A. B. a podľa informácií na tejto webovej
stránke bola stavba ukončená dňa 31.12.2016, teda v čase, keď ešte pretrvávala platnosť a účinnosť
memoranda. Úrad tak dospel k záveru, že aj keď jednotlivé zmluvy uzatvorené účastníkom konania

nemusia vykazovať znaky porušenia zákona, kombinácia zmluvných vzťahov, ktoré účastník konania
použil v spoločnom kontexte, predstavovali obchádzanie ZVO na účely aplikovania výnimky podľa §
1 ods. 2 písm. c) tohto zákona. Mal tiež za to, že zámer účastníka konania odkúpiť od zhotoviteľa
postavené bytové domy pretrvával dlhšie a nevznikol tak pri uzatváraní zmluvy o prevode, ale ešte pred
tým, než spĺňali definíciu existujúcej stavby, keď účastník konania zhotoviteľovi na tento účel prenajal

stavebné pozemky.
8. V napadnutom rozhodnutí žalovaný argumentuje, že lehota na začatie správneho konania bola
zachovaná. Jednoročná subjektívna lehota začala plynúť odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení
zákona, pričom úrad začal konanie z úradnej povinnosti na základe skutočností zistených v zmysle
protokolu o výsledku kontroly zo dňa 24.04.2018, ktorý bol prerokovaný dňa 26.06.2018. Začiatok

plynutia jednoročnej subjektívnej lehoty sa preto odvodzuje odo dňa prerokovania protokolu.
9. Správny delikt podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO bol v tomto prípade dokonaný a naplnený uzatvorením
zmluvy o prevode zo dňa 16.02.2017, pričom tento okamih žalovaný považuje za rozhodujúci pre začatie
plynutia objektívnej lehoty.10. Podľa žalovaného účastník konania uzatvorením všetkých zmlúv (t. j. zmluvy o nájme, dohody o
postúpení práv, zmluvy o budúcej zmluve, zmluvy o prevode) a následne ich zrušením mal v úmysle
obísť zákon. Poukazuje preto na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.05.2012,

sp. zn 1Sžr/21/2012: „Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i
vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný.
Konanie ‚in fraudem legis‘ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne
dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých

zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení záložnú zmluvu), tieto zmluvy je
potrebné však posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo
dosiahnuť.“
11. S tvrdením účastníka konania ohľadne akútnej potreby nových bytov žalovaný nesúhlasil. Výstavba
bola zahrnutá do dlhodobých plánov mesta, pričom na začiatku roka 2015 účastník konania evidoval 75
žiadostí o pridelenie mestského nájomného bytu a ku koncu roka 2016 evidoval 95 takýchto žiadostí; za

takmer2rokytopredstavujenárasto20žiadateľov,čožalovanýnepovažujezavýraznúzmenuvdopyte.
Okrem toho dokument rozvoj bytovej výstavby bol schválení mestským zastupiteľstvom už v roku 2008.
12. K námietke, že účastník konania nikdy nebol v takom postavení, že by mohol ovplyvniť návrh
diela alebo jeho budovanie, žalovaný poukázal na to, že v procese budovania stavby účastník
konania a zhotoviteľ uzatvorili podľa zmluvnej autonómie niekoľko dvojstranných právnych úkonov,

prostredníctvom ktorých si zabezpečovali vzájomnú spoluprácu a v tom čase právnu vymožiteľnosť
plnenia vzájomných povinností.
13. K rozsudku vo veci C-213/13 uvádza, že tento rozsudok potvrdzuje, že na priznanie výnimky sa
kumulatívne vyžaduje, aby sa predmet zákazky týkal nadobúdania alebo nájmu nehnuteľnosti a zároveň
táto nehnuteľnosť musela byť v čase aplikovania výnimky existujúca. Skutočnosťou, ktorá vyplýva z

tohto rozsudku, je to, že zmluva, ktorej hlavným predmetom je výstavba diela spĺňajúceho potreby
uvedené verejným obstarávateľom, predstavuje verejnú zákazku na práce. Žalovaný preto poukázal
na to, že požiadavky účastníka konania zodpovedajú projektu zhotoviteľa na výstavbu nájomných
bytov, pričom účastník konania nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa zaoberal aj inými riešeniami
zabezpečenia nájomných bytov. Realizácia výstavby bola zmluvne opatrená od februára 2015. Ak

požiadavkaverejnéhoobstarávateľavzniklaeštepredzačatímvýstavby,resp.vpočiatkochjejrealizácie,
nemožno hovoriť o kúpe nehnuteľnosti už existujúcej stavby, a preto treba považovať postup účastníka
konania za obchádzanie zákona. Predmetný rozsudok súdneho dvora možno aplikovať, aj keď nejde o
úplneidentickýskutkovýstav,dôležitéjevyabstrahovaťzjudikatúryrelevantnúpodstatunázorusúdneho
dvora.

14. Vo vzťahu k ostatným rozhodnutiam súdneho dvora spomenutých v prvostupňovom rozhodnutí
žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že aj keď nejde o skutkovo a právne totožné prípady, všetky
tieto rozsudky zdôrazňujú reštriktívny prístup k výnimkám z použitia otvorených postupov vo verejnom
obstarávaní.

III. Správna žaloba

15. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 25.06.2019 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správy súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

16. Podľa žalobcu výroková časť rozhodnutia je v rozpore so zákonom, keď neobsahuje ani čas
spáchania deliktu, ktorý nie je presne a spoľahlivo určený.
17. Podľa žalobcu žalovaný zmeškal objektívnu prekluzívnu lehotu troch rokov podľa § 182 ods. 6 ZVO,
keď správne konanie sa začalo oznámením zo dňa 29.10.2018, doručeným žalobcovi 05.11.2018. Avšak
zmluva o nájme a dohoda o postúpení práv sú z roku 2014 a zmluva o budúcej zmluve je zo dňa

26.02.2015, a teda do okamihu začatia správneho konania o uložení pokuty dňa 05.11.2018 uplynuli viac
ako 3 roky. Nestotožnil sa preto s výkladom žalovaného, že za okamih rozhodný pre plynutie objektívnej
lehoty sa považuje zmluva o prevode zo dňa 16.02.2017.
18. Zmluva o prevode je podľa žalobcu v súlade so zákonom, žalobca nenaplnil znaky porušenia § 9 ods.
1, ale naopak naplnil podstatu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, pretože išlo o kúpu existujúcej, v

čase uzatvorenia kúpnej zmluvy už skolaudovanej nehnuteľnosti a nie zákazku. Kombinácia zmluvných
vzťahov,oktorýchhovorížalovaný,niejevsúladesoZVO,taktodefinovanýskutkovýpriebehsprávneho
deliktu je v rozpore s týmto zákonom, ako aj so zásadami správneho konania. Kombinácia zmlúv
je v rozpore s princípom právnej istoty. Podľa tohto modelu by správne orgány mohli donekonečnakontrolovať a udeľovať pokuty za údajné porušenia identifikované zmluvami z minulosti bez ohľadu
na dátum ich vzniku, platnosť či účinnosť. Žalobca zdôrazňuje, že rozhodnutie sa odvoláva na zmluvy
uzatvorené v minulosti, avšak tieto zmluvy buď nenadobudli alebo stratili účinnosť, alebo zanikli.

19. Podľa žalobcu má byť postihovaný skutok a nie vymyslený zámer. To, že si účastník konania a
predávajúci zabezpečuje vzájomnú spoluprácu je ničím nepodložené tvrdenie. Zmluva o budúcej zmluve
nikdy nenadobudla účinnosť, nezačala tak spôsobovať zamýšľané právne následky. Memorandum
bolo na základe dohody účastníkov tohto nezáväzného dokumentu zrušené. Žalovaný nepreukázal a
neuviedol jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalobca údajne ovplyvňoval projekt stavby alebo jeho

budovanie. Predávajúci zo zmluvy o prevode nebol nikdy v pozícii zhotoviteľa, pretože nikdy nebola
uzatvorená žiadna zmluva o dielo medzi žalobcom a predávajúcim ako ani iná zmluva na poskytovanie
akýchkoľvek služieb.
20. Ďalej poukázal na to, že žalovaný neuviedol jediný článok zmluvy o nájme, ktorý by preukázal, že by
tátozmluvanieslaznakyzmluvyodielo.Predmetomtejtozmluvybolvýlučnenájompozemkuvprospech
investora a žiadne iné záväzky z nej žalobcovi nevyplynuli. Zmluva o budúcej zmluve v súlade so svojimi

ustanoveniami nikdy nenadobudla účinnosť a zmluva o prevode bola uzatvorená až o dva roky dňa
16.02.2017, keď boli obidva bytové domy dokončené a skolaudované tak, ako to vyžaduje zákon.
21. Vo vzťahu k subjektívnej lehote uviedol, že s možným porušením povinností bol žalovaný
oboznámený už napríklad 13.02.2017, čo je zrejmé z priloženého listu v administratívnom spise. Z
metodického usmernenia žalovaného z roku 2017 je zrejmé, že tento už v tomto období disponoval

informáciou, že žalobca podal žiadosť na Štátny fond rozvoja bývania na účely financovania kúpy už
existujúcich bytoviek.

22. Ďalej namietol, že vo veci došlo ku prekvalifikovaniu veci, kde v štádiu kontroly bola zo strany úradu
vec označovaná ako kontrola postupu pri prenájme pozemku a v správnom konaní úrad definoval vec

ako „porušenie zvolenou vyššie uvedenou kombináciou zmlúv“. Žalovaný si dobre uvedomoval, že ak
by definoval porušenie zákona a správny delikt len zmluvou o nájme, nielenže by to bolo nepostačujúce,
pretože ide len o nájom pozemku, ale aj z hľadiska času premlčané.
23. Žalobca svojim konaním dokázal, že mal záujem konať v súlade so zákonom a dával si záležať,
aby to tak bolo. Vždy akonáhle mal pocit, že sa už dostáva čo i len k „hrane“ zákona, zjednal urýchlenú

nápravu.
24. K judikatúre súdneho dvora uviedol, že oprávnenie dotvárať právo nie je bezhraničné. Všetky
rozhodnutia, ktoré spomína žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nemožno aplikovať na skutkový stav v
prejednávanejveci.Idetutotižodiametrálneskutkovoodlišnéprípady.Úlohoužalovanéhobolodokázať,
že žalobca podstatne ovplyvňoval návrh diela a jeho budovanie, no to sa nestalo.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 30.09.2019 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom sa zásadne
pridržal odôvodnenia, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí.

26. Žalovaný zdôraznil, že lehota na začatie správneho konania bola zachovaná, keď o porušení zákona
sa dozvedel z výkonu kontroly ku dňu prerokovania protokolu o výkone kontroly, ktorý bol prerokovaný
dňa 26.06.2018. Ďalej zdôraznil, že v tomto prípade bol správny delikt dokonaný uzatvorením zmluvy o
prevode dňa 16.02.2017; lehoty sú tu teda zachované.
27. K prekvalifikovaniu veci uviedol, že výkon kontroly a správne konanie sú dve rôzne samostatné

konania, kde definovanie predmetu výkonu kontroly nepodmieňuje definovanie správneho deliktu, pre
ktorý je vedené správne konanie. Je úlohou prvostupňového správneho orgánu posúdiť a vyhodnotiť,
či v priebehu kontroly boli zistené skutočnosti, ktoré zakladajú skutkovú podstatu správneho deliktu,
a ak áno, následne skutkovo vymedziť protiprávne konanie subjektu a toto konanie subsumovať pod
príslušné zákonné ustanovenie.

28. V rozpore so ZVO je použitie výnimky bez objektívnych dôvodov s cieľom vyhnúť sa postupom
zadávania zákazky. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie uviedol, že tieto výnimky
musia mať výnimočný a objektívne zdôvodniteľný charakter. Judikatúra súdneho dvora tak jednoznačne
prezumuje reštriktívny prístup k výnimkám z použitia otvorených postupov vo verejnom obstarávaní.
29. Ak žalobca uviedol, že nikdy nebol v takom postavení, že by mohol ovplyvniť návrh diela alebo jeho

budovanie, tak žalovaný poukázal na skutočnosť, že v procese budovania stavby žalobca a zhotoviteľ
uzatvorili v zmysle zmluvnej autonómie niekoľko dvojstranných právnych úkonov, prostredníctvom
ktorých si zabezpečovali vzájomnú spoluprácu a v tom čase právnu vymožiteľnosť splnenia vzájomných
povinností.30. Opätovne zdôraznil vydané metodické usmernenia úradom, kde účastníci procesu verejného
obstarávania sa môžu obrátiť na úrad prostredníctvom žiadosti o vydanie takéhoto usmernenia, ktoré
sícenepredstavujeprávnezáväznývýkladZVOaaniindividuálnysprávnyaktskonštitutívnymúčinkami,

avšak napomáha verejnosti pri aplikácii zákona. Žalobca bol upozornený zo strany úradu v liste č.
23149-7000/2016-ODII/2 zo dňa 13.02.2017, kde bolo uvedené, že tu existuje riziko, že uzavretie kúpnej
zmluvy na predmetný bytový dom bude považované za vyhnutie sa aplikácii ZVO, a teda za úmyselné
obchádzanie ZVO.
31. Vo zvyšku sa pridŕžal argumentácie uvedenej v napadnutom rozhodnutí.

32. Žalovaný navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu a žalobcovi
nepriznať náhradu trov konania.
33. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní z 31.10.2019 (ďalej len „replika“).
34. Podľa žalobcu žalovaný vychádzal z nesprávne určeného dňa začiatku plynutia objektívnej, ako
aj subjektívnej lehoty, ku ktorej sa dopracoval na základe kombinácie troch zmlúv, z ktorých prvá bola
uzatvorená 09.10.2014. Podľa žalobcu, ak niekedy malo vôbec dôjsť k porušeniu zákona, tak sa tak

malo stať už uzatvorením zmluvy o prenájme pozemku. Označenie dňa uzatvorenia zmluvy o prevode
za deň rozhodujúci pre začatie plynutia objektívnej lehoty preto nemožno akceptovať.
35. Podľa žalobcu boli splnené podmienky na výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO, keďže v
čase uzatvorenia zmluvy o prevode bola stavba konkrétnou existujúcou a riadne skolaudovanou
nehnuteľnosťou, ktorú žalobca odkúpil, a tak nebolo možné z objektívnych dôvodov použiť postup

podľa ZVO. V čase uzatvárania zmluvy o prevode boli všetky ostatné zmluvy neplatné a neúčinné.
Žalovaný tak len potvrdzuje nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia, keď tvrdí, že k porušeniu ZVO došlo
podľa zmluvy o prevode dňa 16.02.2017, pretože naznačuje, že stavba v tom okamihu neexistovala,
čo ale nie je pravda, a ďalej určenie okamihu porušenia zákona za spáchanie správneho deliktu.
Žalovaný tak využíva zmluvu o prevode zo dňa 16.12.2017 ako sa mu hodí do časového vzorca a tiež

využíva neúčinné a zaniknuté akty (niektoré nie sú ani právne záväzné ako napríklad memorandum,
výroky hovorcu žalobcu, odkaz nerelevantných web stránok a metodického usmernenia), aby umelo
konštruoval naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu.
36. Podľa žalobcu žiadna zo zmlúv použitá žalovaným v rámci kombinácie zmlúv neobsahuje vykonanie
prác alebo súčasne vykonanie prác a vypracovanie projektovej dokumentácie alebo akékoľvek

zhotovenie diela, resp. jeho výstavbu. Predmetom zmluvy o nájme pozemku je nájom pozemku a nie
výstavba diela, preto na túto zmluvu nemožno vzťahovať požiadavky uvedené v rozhodnutí súdneho
dvora vo veci C-213/13. Zmluva o budúcej zmluve nikdy nenadobudla účinnosť, a tak sa na ňu hľadí ako
na zmluvu, ktorá ani nezačala spôsobovať zamýšľané právne následky; k porušeniu prostredníctvom
tejto zmluvy teda ani nemohlo dôjsť. Zmluva o prevode, naopak, nevykazuje žiadne znaky porušenia

ZVO je plne v súlade s ním, pretože žalobca odkúpil existujúce nehnuteľnosť.

37. Metodické usmernenia žalovaného boli žalovaným rešpektované, a to aj napriek tomu, že niektoré
tieto usmernenia si vzájomne odporovali.
38. K používaniu listov, starých webových platforiem, nezáväzných vyjadrení hovorcu a mediálnych

správ z nejasných zdrojov, uvádza, že obsah informácií, ktoré sú v nich uvedené, nijakým spôsobom
neporušili ZVO, pričom tieto neoverené informácie nie sú dôkazom v konaní.
39. Vo zvyšku sa žalobca pridŕžal argumentácie uvedené správnej žalobe.
40. Žalovaný sa k replike ďalej nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

41. Podľa § 3 ods. 1 ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 zákazka na účely tohto zákona je
zmluva s peňažným plnením uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo
obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej,

ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.
42. Podľa § 3 ods. 3 ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 zákazka na uskutočnenie stavebných prác
na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je
a) uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie
stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 slovníka obstarávania,

b) uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavby alebo
c) uskutočnenie stavby akýmkoľvek spôsobom podľa požiadaviek, ktoré určil verejný obstarávateľ alebo
obstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh stavby alebo projekt stavby.43. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 sa tento zákon nevzťahuje
na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo
nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania.

44. Podľa § 1 ods. 13 ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmú
zadať zákazku, koncesiu alebo použiť súťaž návrhov podľa odsekov 2 až 12 s cieľom vyhnúť sa použitiu
postupov a pravidiel podľa tohto zákona.
45. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 úrad uloží verejnému
obstarávateľovialeboobstarávateľovipokutuvovýške5%zmluvnejceny,aksavyholpovinnostiuzavrieť

zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom alebo postupom
ustanoveným týmto zákonom.
46. Podľa § 182 ods. 5 ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 sa za zmluvnú cenu na účely výpočtu výšky
pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve za celý predmet
zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet
zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo

obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy, rámcovej dohody alebo
koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely výpočtu výšky pokuty podľa odseku 2 písm. b) sa rozumie
cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej rámcovej dohode alebo
v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom, zmluvnou cenou sa
rozumie predpokladaná hodnota.

47. Podľa § 182 ods. 6 ZVO v znení účinnom do 31.05.2017 konanie o uložení pokuty možno začať
do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo
dňa, keď k porušeniu došlo. Konanie o uložení pokuty za porušenie zákona, o ktorom sa úrad dozvie v
konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, možno začať do jedného roka odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

48. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý

začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1
neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v
Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z daného
dôvodu predmetná právna vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/78/2020

je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.
BA-5S/78/2020 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení
Dodatku č. 7 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho
súdu v Bratislave.
49. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)

preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď je napadnuté rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou
nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

50. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2
SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom
sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.07.2025 (§137 ods. 4 SSP).

VII. Právne hodnotenie správneho súdu

51. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je uplatňovanie ZVO, resp. uplatňovania výnimiek
zaplikácietohtoprávnehopredpisu(§1ods.2písm.c/ZVOvzneníúčinnomdo31.05.2017).Žalobcavo
svojej podstate uplatnil štyri žalobné body, a to neúplné vymedzenie výroku napadnutého rozhodnutia,

nenaplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v súvislosti s uzatvorenými zmluvami, resp. ich
kombináciou, a ktoré nenadobudli účinnosť, neaplikovateľnosť judikatúry Súdneho dvora EÚ na daný
skutkový stav a uplynutie lehôt na vyvodenie zodpovednosti.52. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa absencie presného
vymedzenia konania žalobcu vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým
rozhodnutím. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že obsahuje popis skutku s

uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné na
to, aby nemohol byť zamenený s iným. V tomto rozhodnutí je vymedzené presne, za aké konanie je
žalobca postihnutý, a tak výrok rozhodnutia napĺňa štandardy, ktoré sa kladú na výrok rozhodnutia.

53. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu o nenaplnení skutkovej podstaty

správneho deliktu v súvislosti s uzatvorenými zmluvami (ich kombináciou), ktoré nenadobudli účinnosť.
Z hľadiska skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy vyplýva, že žalobca uzatvoril so
spoločnosťou HANT BA, a. s., a následne HANT Development, a. s. (ďalej len „zhotoviteľ“), zmluvu
o nájme a následne zmluvu o postúpení. Na tieto zmluvy nadviazal žalobca uzatvorením zmluvy
o budúcej zmluve, z ktorej vyplývalo, že začiatok realizácie stavby bol ustanovený na január 2015 a
realizáciastavbymalabyťukončenávmesiacijún2016stermínomkolaudáciedo15.07.2016.Následne

na to z memoranda vyplynul zámer realizácie investičnej bytovej výstavby na území mesta Považská
Bystrica, kde zhotoviteľ mal zrealizovať výstavbu bytových domov a technickej infraštruktúry na území
mesta, ich zameranie a kolaudáciu v zmenenom termíne do 31.08.2017. Zmluvné strany sa zaviazali
uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť prevod bytových domov do vlastníctva žalobcu.
Napokon žalobca so zhotoviteľom uzatvoril zmluvu o prevode. Tento zistený skutkový stav žalobca

nijakým spôsobom v žalobe nerozporoval; podstata jeho argumentácie spočívala v tom, že tak zmluva
o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj memorandum, boli písomnosťami, ktoré nikdy nenadobudli účinnosť,
pretože boli ukončené dohodou 28.12.2016. Žalobca z uvedeného odvodil, že keďže nikdy nenadobudli
účinnosť, tak nikdy nemohli ani spôsobovať právne záväzné účinky.
54. S touto argumentáciou sa správny súd nestotožňuje, pretože treba rozlišovať medzi

verejnoprávnym vzťahom, ktorého podstatou je vyvodenie zodpovednosti medzi žalobcom a
žalovaným a súkromnoprávnym vzťahom medzi žalobcom a zhotoviteľom. Kľúčovým na vyvodenie
administratívnoprávnej zodpovednosti je samotná kombinácia zmlúv, ktoré boli postupne uzatvárané
medzi žalobcom a zhotoviteľom a ktorých hlavným účelom bola realizácia neexistujúcej stavby, pričom
konečný cieľ v podobe nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (stavby) bol zrejmý už od

okamihu uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve. Tento záver je podporený aj nepriamymi dôkazmi v
podobe odkazov na internetové články, vyjadrenia hovorcu mesta a podobne (bod 7 odôvodnenia
rozsudku) a ktoré taktiež dávajú jednoznačný obraz o zámere žalobcu nadobudnúť vlastnícke právo
k stavbe. Žalobcovi preto správny súd pripomína znenie § 32 ods. 2 veta prvá správneho poriadku,
podľa ktorého podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,

dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Predmetné informácie žalovaný získal z verejne dostupných zdrojov, pričom žalobca
neposkytol žiadnu argumentáciu, ktorá by bola v rozpore so záverom, podľa ktorého zámerom žalobcu
bolo získanie nehnuteľnosti. Práve naopak predmetný nepriamy dôkaz tento záver len potvrdili.
55. K tretiemu žalobnému bodu správny súd uvádza, že verejným obstarávaním sú pravidlá

a postupy podľa ZVO účinného v čase uzatvorenia sporných zmlúv, ktorými sa zadávajú zákazky
na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, súťaž
návrhov a správa vo verejnom obstarávaní. Cieľom verejného obstarávania je úsporné nakladanie
s prostriedkami zo štátneho rozpočtu, pretože na chod jednotlivých úradov a organizácií, ktoré
sú napojené na štátny rozpočet, sú každoročne vynakladané nemalé finančné prostriedky. Preto

je nevyhnutné, aby sa zabránilo ich zbytočnému a nadmernému odčerpávaniu a ich prípadnému
zneužívaniu. Účelom ZVO je teda v prvom rade ochrana investícií z verejných zdrojov. V zmysle
tohto účelu sú potom nastavené pravidlá používania verejných zdrojov, ktoré spočívajú práve a len
v zabezpečení voľnej súťaže dodávateľov o zákazky financované z verejných rozpočtov založených
na princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov.

Na dosiahnutie uvedených cieľov slúži aj právna úprava základných zásad verejného obstarávania,
ktorých základom je najmä nediskriminačné a transparentné zaobchádzanie so všetkými konkurujúcimi
si uchádzačmi či záujemcami, pričom tieto zásady sa ďalej premietajú do konkrétnych ustanovení
zákona, kde sú podrobnejšie rozpracované.

56. Pri verejnom obstarávaní sa uplatňujú princípy transparentnosti, rovnakého zaobchádzania
a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov, ako i princíp hospodárnosti a efektívnosti pri vynakladaní
finančných prostriedkov. Verejný obstarávateľ je podľa § 10 ods. 1 ZVO povinný pri zadávaní zákaziek,
koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. Z aplikácie ZVO sú vyňaté zákazkya zmluvy, pri ktorých nie je možné z rôznych dôvodov (ochranné a bezpečnostné dôvody, pravidlá
a postupy určené medzinárodnou organizáciou, pravidlá a postupy určené v špecifickej medzinárodnej
zmluve, uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov atď.) aplikovať pravidlá a postupy ustanovené týmto

zákonom. Výnimky z aplikácie zákona sú pre verejného obstarávateľa upravené v § 1 ods. 2 až 12 ZVO.
Výnimky z aplikácie zákona je potrebné vykladať reštriktívne. K uplatneniu výnimky z aplikácie pravidiel
apostupovvoverejnomobstarávanímôžedôjsťlenzapredpokladuexistencieobjektívnychdôvodovpre
uzavretie určitých a presne vymedzených zmlúv bez použitia týchto pravidiel a postupov. Zákonodarca
tak reflektuje skutočnosť, že v prípade potreby získania konkrétnych priestorov alebo konkrétneho

objektu verejný obstarávateľ nemôže zabezpečiť dodržanie všetkých princípov verejného obstarávania,
najmäslobodnejačestnejhospodárskejsúťaže.Prepriznaniestatusuvýnimkysakumulatívnevyžaduje,
aby sa predmet zákazky týkal nadobúdania alebo nájmu nehnuteľnosti a súvisiacich práv a aby išlo
o civilnú zákazku. Pod pojmom nadobúdanie nehnuteľností musíme na účely uvedenej výnimky chápať
nadobudnutie vlastníckeho práva, čo je v zmysle platnej právnej úpravy možné najmä prostredníctvom
tzv. scudzovacích zmlúv. Medzi takéto zmluvy patrí kúpna zmluva, zámenná zmluva alebo darovacia

zmluva. Druhá časť výnimky spočíva v nájme nehnuteľností, ktorý možno uskutočniť na základe zmluvy
o nájme.
57. V zmysle eurokonformného výkladu ustanovení ZVO, ktoré neposkytujú jednoznačné východisko,
je potrebné hľadať ich účel a zmysel. Vzhľadom na skutočnosť, že ZVO predstavuje národnú
transpozíciu smerníc vzťahujúcich sa na verejné obstarávanie, je nepochybné, že účelom prijatých

ustanovení zákona bolo premietnutie pravidiel verejného obstarávania zo smerníc do slovenského
právneho poriadku. Eurokonformný výklad ako právny pojem v legislatíve EÚ neexistuje, je termínom
slovenskej právnej teórie a ekvivalentom ústavnokonformného výkladu. Obsahom tohto pojmu je
povinnosť vnútroštátnych orgánov vykladať vnútroštátne právne normy tak, aby boli čo najviac v súlade
s právom Európskej únie, ktorého transpozíciu predstavujú. Ide teda o nepriamu aplikáciu smernice na

účely interpretácie vnútroštátneho práva (bez ohľadu na výnimočný priamy účinok smernice). Zaväzuje
súdny alebo správny orgán k výkladu vnútroštátneho práva v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice
tak, aby bol zachovaný effet utile príslušnej smernice („reálny účinok“ smernice). Platí však, že ani tento
výklad nesmie ísť contra legem, t. j. predpisy EÚ môžu byť vykladané len do takej miery, v akej to
vnútroštátna právna úpravu povoľuje.

58. V tejto súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie § 1 ods. 13 ZVO, ktoré predstavuje legislatívny
mantinel správania sa verejného obstarávateľa, keď mu zakazuje zadať zákazku, koncesiu alebo
použiť súťaž návrhov podľa odsekov 2 až 12 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa
tohto zákona. Týmto ustanovením zákonodarca premietol do slovenskej právnej úpravy judikatúru
Súdneho dvora EÚ vo veciach aplikácie výnimiek z postupov verejného obstarávania, ktorá zaujala

jednoznačné stanovisko, že výnimky uvedené v príslušných smerniciach sú ustanovené taxatívne,
musia byť vykladané reštriktívne a dôkazné bremeno o skutočnej existencii výnimočných podmienok
odôvodňujúcich použitie výnimky je na strane verejného obstarávateľa. K uplatneniu výnimky z aplikácie
pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní môže dôjsť len za predpokladu existencie objektívnych
dôvodov (uzavrieť určité a presne vymedzené zmluvy bez použitia týchto pravidiel a postupov). Je

však zakázané použitie týchto výnimiek s cieľom vyhnúť sa transparentným a súťažným postupom
zadávaniazákazkybezobjektívnychdôvodov.Dôkaznébremenoodôvodneniapoužitiavýnimkyspočíva
na verejnom obstarávateľovi, ktorý sa na ňu odvoláva.
59. Kľúčovou pre posúdenie danej veci bola kombinácia zmlúv uzatvorených medzi žalobcom
a zhotoviteľom a ich hlavný účel alebo hlavný cieľ, ktorý má vplyv na vyvodenie deliktuálnej

zodpovednosti voči žalobcovi. Podľa názoru súdu je z hľadiska predmetu jednotlivých zmlúv, ich prvkov
a časovej následnosti ich uzatvorenia nevyhnutné vnímať ich vo vzájomnej súvislosti ako celok (pozri
primerane rozsudok vo veci C-536/07 Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike
Nemecko, body 9 až 12 a 25 až 29).
60. Súd zastáva názor, že hlavným účelom a predmetom komplexu uzatvorených zmlúv boli stavebné

práce spočívajúce v obstaraní výstavby a tento zámer sa prelína všetkými uzatvorenými zmluvami. Nie
je pritom dôležité, ako sa žalobca snažil argumentovať, rozoberať právne definície zmluvy o budúcej
zmluve, či jej platnosť a účinnosť. Tieto kontraktuálne formy boli zvolené účelovo a je nutné ich posúdiť
ako komplex zmlúv z hľadiska ich účelu. Ide preto o zákazku na uskutočnenie stavebných prác, na
ktoré sa výnimka z použitia postupov verejného obstarávania nevzťahuje. K rovnakému záveru dospel

aj Súdny dvor EÚ v skutkovo veľmi obdobných veciach, a to C-536/07, C-220/05, ale aj C-213/13, na
ktorý priamo odkazoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Z judikatúry súdneho dvora jednoznačne
vyplýva,žezákazkaspočívajúcavnadobúdaníneexistujúcejnehnuteľnostipodľapožiadaviekverejného
obstarávateľa nie je predmetom výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) ZVO. Determinujúce z tohto pohľaduje, že stavba alebo nehnuteľnosť ešte neexistuje a stavebné práce budú realizované pre verejného
obstarávateľa podľa jeho požiadaviek. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný na základe
skutkových zistení podriadil zistenia z konania pod nesprávnu judikatúru súdneho dvora. Skutočnosť, že

žalobca nesúhlasí s týmito závermi alebo, že sa mu nehodia na predmetný skutkový stav, nespôsobuje
to ich neaplikovateľnosť na daný prípad.
61. Dôvodom zrušenia rozhodnutí orgánov verejnej správy je žalobný bod, ktorým žalobca namietal
nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia. Tieto lehoty sú vymedzené v § 182 ods. 6 ZVO ako
jednoročná subjektívna lehota (odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona) a trojročná objektívna

lehota (najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo). V týchto lehotách možno konanie
začať a pri ich dodržaní aj vydať rozhodnutie vo veci.
62. Vo vzťahu k subjektívnej lehote a jej dodržaniu správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) zo dňa 29.01.2025 sp. zn. 2Sfk/23/2023,
v ktorej sa tento súd venoval danej problematike a v ktorom, okrem iného, uviedol, že „kasačný súd za
to, že moment ‚dozvedenia sa‘ úradu o porušení zákona sťažovateľom, rozhodný pre určenie počiatku

plynutia subjektívnej lehoty, nastal skôr, než došlo k podpisu kúpnej zmluvy dňa 09.04.2018, konkrétne
vydaním protokolu dňa 18.10.2017. Kasačný súd pri identifikovaní momentu začiatku plynutia tejto
lehoty práve vydaním protokolu (nie už momentom predloženia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve úradu
dňa 10.08.2017) vychádzal zo skutočnosti, že pokiaľ je vykonávaný správny dozor, nastáva ‚zistenie‘
protiprávneho konania spravidla dňom, kedy bola dokončená kontrola. Preto kasačný súd uzavrel, že ak

úrad vydal onen protokol dňa 18.10.2017 a správne konanie voči sťažovateľovi v tejto súvislosti začal
dňa 21.01.2019, nedodržal zákonom stanovenú (jednoročnú) subjektívnu lehotu na začatie konania o
uložení pokuty. Táto uplynula dňom 18.10.2018. Sťažnostnú námietku o prekročení subjektívnej lehoty
na začatie konania o uložení pokuty úradom preto vyhodnotil ako dôvodnú“ (bod 38).
63. V prejednávanom prípade je protokol datovaný ku dňu 24.04.2018, pričom správne konanie začalo

doručením oznámenia o začatí správneho konania doručenom žalobcovi dňa 05.11.2018.
64. Z predmetného rozsudku kasačného súdu však ďalej vyplýva, že: „K naplneniu skutkovej podstaty
správneho deliktu spočívajúceho vo vyhnutí sa povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom
obstarávaní postačuje už prevzatie právne vynútiteľného budúceho záväzku odkúpiť zrekonštruovanú
stavbu, ktorú obec ako verejný obstarávateľ predtým scudzila v úmysle obstarať zákazku na

stavebné práce bez použitia zákona o verejnom obstarávaní. Uzavretie kúpnej zmluvy o spätnom
nadobudnutí zrekonštruovanej stavby je len zavŕšením celého procesu, nie je však formálno-právnou
podmienkouprevyvodeniedeliktuálnejzodpovednostivočiverejnémuobstarávateľovi.Začiatokplynutia
jednoročnej subjektívnej lehoty na začatie konania o uloženie pokuty (moment ‚dozvedenia sa‘
úradu o porušení zákona o verejnom obstarávaní) sa neviaže až na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej

predmetom je odkúpenie nájomného bytového domu naspäť na verejného obstarávateľa po zrealizovaní
rekonštrukcie, ale už na okamih, kedy sa žalovaný na základe výsledkov vykonanej kontroly dozvie
o uzavretí zmluvy o budúcom odkúpení stavby zrekonštruovanej bez použitia zákona o verejnom
obstarávaní“ (bod 36).
65. Zohľadňujúc vyššie uvedené a skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve došlo

26.02.2015, má správny súd za to, že posledným dňom plynutia trojročnej objektívnej lehoty bol deň
26.02.2018. Vzhľadom na to, že konanie vo veci začalo 05.11.2018, možno preto konštatovať, že
objektívna lehota na vyvodenie zodpovednosti nebola dodržaná. Vzhľadom na pravidlo, podľa ktorého
subjektívna lehota môže plynúť len v rámci plynutia objektívnej lehoty, platí, že ani táto nebola dodržaná.
66. Správny súd tak identifikoval, že žalovaný v rozhodnutí nesprávne právne posúdil otázku uplynutia

lehôt na vyvodenie zodpovednosti.
67. Správny súd tiež pristúpil k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, keďže hore uvedená vada
konania bola prítomná už počas prvostupňového konania. Správny súd preto identifikoval nezákonnosť
aj v postupe a rozhodnutí úradu, ktorý vydal rozhodnutie aj napriek uplynutiu lehoty na vyvodenie
zodpovednosti.

68. Správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s § 191 ods. 4
SSP, podľa ktorých správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne vyslovuje, že vec sa vracia na ďalšie
konanie žalovanému. Podľa prvej alinei § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd
v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

69. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vydať vo veci rozhodnutie, v ktorom sa vysporiada
s otázkou plynutia lehôt na vyvodenie zodpovednosti.
70. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
71. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).