Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200114
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Kolibáb

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lukáša Kolibába a členov

senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: J&G Star s.r.o., so sídlom
Tolstého 5, Bratislava, IČO: 52 115 976, právne zastúpený: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so
sídlomUl.1.mája1455,Púchov,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100693917/2023
zo dňa 1.3.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len ,,správca dane“ alebo ,,orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal
u kontrolovaného daňového subjektu - J&G Star s.r.o. kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2020. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 100543749/2022
zo dňa 22.3.2022, ktorý bol splnomocnenému zástupcovi kontrolovaného daňového subjektu doručený
dňa 7.4.2022 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v zmysle § 46 ods.
8 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“).

2. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období
október 2020 uplatnil odpočítanie dane od dodávateľa – smartdesign eu s.r.o. z faktúry č. 20101301 zo
dňa 13.10.2020 (dátum dodania 13.10.2020) v celkovej sume 63 840 eur (základ dane 53 200 eur, DPH
20% 10 640 eur) za reklamu a prenájom reklamnej plochy, pričom sa vedome stal súčasťou daňového
podvodu. Správca dane neakceptoval preukázanie splnenia formálnych podmienok uvedených v ust. §
49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o DPH“).

3. Rozhodnutím č. 102507699/2022 zo dňa 9.9.2022 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca
dane vyrubil daňovému subjektu J&G Star s.r.o. rozdiel dane v sume 10 640 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2020. Správca dane uviedol, že z jednotlivých skutkových
zistení a údajov z kontrolných výkazov DPH mal za preukázané, že zo strany kontrolovaného daňového
subjektu došlo k neoprávnenému konaniu, ktoré spočívalo v nárokovaní odpočítania dane, ktorá

nebola na začiatku reťazca odvedená a následne bola postupne v celom reťazci, v ktorom vzájomné
transakcie nezodpovedajú bežným obchodným transakciám, len formálne vykazovaná ako prenájom
reklamnej plochy a poskytovanie reklamy. Začiatok reťazca tvorila spoločnosť P.S.R. consulting
s.r.o., ktorá si prenajala závodný automobil Škoda Fábia R5 a zabezpečila výrobu a umiestneniepolepov na závodný automobil prostredníctvom maďarskej spoločnosti Topp Race Kft. Daňový subjekt
P.S.R. consulting s.r.o. deklaroval prenájom reklamnej plochy pre daňový subjekt smartdesign eu
s.r.o., ktorý reklamnú plochu ďalej prenajal kontrolovanému daňovému subjektu a okrem prenájmu

reklamnej plochy deklaroval aj zabezpečenie reklamných služieb a zverejnenie obchodného názvu
spoločnosti J&G Star s.r.o. na závodnom automobile Škoda Fábia R5. Daňové subjekty J&G Star
s.r.o. a smartdesign eu s.r.o. neboli reálni dodávatelia, boli do reťazca umelo vložené len za
účelom neprimeraného nadhodnotenia ceny. Daňový subjekt smartdesign eu s.r.o. len simuloval
prenájom reklamnej plochy a zabezpečenie reklamných služieb, pričom svoje výstupy si podvodným

spôsobom ponižoval prostredníctvom nekontaktného daňového subjektu ANIMA LMS s.r.o., ktorý si
daňovú povinnosť ponižoval odpočítaním dane z nepreskúmateľných pokladničných dokladov, pričom
vkonečnomdôsledkuneboladaňnazačiatkureťazcareálnepriznanáaodvedenádoštátnehorozpočtu.
Daňový subjekt J&G Star s.r.o. deklaroval zabezpečenie reklamných služieb a zverejnenie obchodných
názvov na závodnom automobile Škoda Fábia R5 pre daňové subjekty G3 Plus, s.r.o., HATRIX, s.r.o.,
Zásah 7 s.r.o., INNOMA s.r.o., T D Weld s.r.o. a MGM & partners, s.r.o., pričom podľa vyjadrenia

konateľa kontrolovaného daňového subjektu A. B. mali byť služby zabezpečené subdodávateľsky opäť
prostredníctvom daňového subjektu smartdesign eu s.r.o., čo nebolo zmluvne dohodnuté, nebola za
poskytnutie služieb vystavená faktúra a uvedené nepotvrdil ani A. B. – konateľ smartdesign eu s.r.o.
svojou svedeckou výpoveďou, keď uviedol, že jeho úlohou bolo len prevziať logá daňového subjektu
J&G Star s.r.o. a jeho obchodných partnerov na USB kľuči, urobiť vizualizáciu a odovzdať grafický

návrh spoločnosti P.S.R. consulting s.r.o., ktorá zabezpečila reklamu. Z predložených dokladov bolo
zistené, že medzi spoločnosťami P.S.R. consulting s.r.o. a smartdesgin eu s.r.o. bola uzatvorená len
zmluvaoprenájmereklamnejplochy,pričomspoločnosťP.S.R.consluting,s.r.o.nemalavzmyslezmluvy
poskytovať žiadne reklamné služby a spoločnosť P.S.R. consulting s.r.o. nevystavila pre daňový subjekt
smartdesign eu s.r.o. žiadnu faktúru za reklamné služby. Všetky zúčastnené daňové subjekty v reťazci

boli dohodnuté, konali spoločne a účelovo. K dodaniu služieb zo strany deklarovaného dodávateľa
smartdesigneus.r.o.reálnenedošlo,zčohovyplýva,žedaňovýsubjektJ&GStars.r.o.otejtoskutočnosti
musel vedieť. Rovnako ani daňový subjekt J&G Star s.r.o. nedodal služby svojim odberateľom tak,
ako deklaroval v zmluvách a na faktúrach, o čom taktiež musel vedieť a vystavoval faktúry bez
ekonomického opodstatnenia. Jedinou úlohou daňových subjektov J&G Star s.r.o. a smartdesign eu

s.r.o. bolo simulovať obchodnú spoluprácu pomocou formálne pripravených zmlúv a faktúr. Okrem iného
poukázal na to, že tak konateľ J&G Star s.r.o. ako aj konateľ smartdesign eu s.r.o. svojimi výpoveďami
potvrdili, že žiadne reklamné služby reálne nedodali a ich úlohou bolo len odovzdávať si na USB
kľúči logá všetkých spoločností, ktorých obchodné názvy boli umiestnení na závodnom automobile
Škoda Fábia R5. Deklarované obchodné transakcie prenájmu reklamnej plochy a zabezpečenia reklamy

dodávateľom smartdesign eu s.r.o. a aj kontrolovaného daňového subjektu pre konečných odberateľov
boli v skutočnosti len formálne transakcie bez ekonomického opodstatnenia.

4. O odvolaní daňového subjektu - odvolateľa proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100693917/2023 zo dňa 1.3.2023 podľa § 74 ods. 4 Daňového

poriadku tak, že toto rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za to, že správca dane aplikoval zásadu
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Záver, ktorý správca dane zo
zistených skutkových okolností urobil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia,
rozhodnutie je riadne preskúmateľné a zistený skutkový stav je dostatočný na prijatie správneho
právneho záveru. Nestotožnenie sa s právnou argumentáciou správcu dane, resp. jeho právnym

posúdením založeným na odlišných názoroch si nemožno zamieňať s nepreskúmateľnosťou alebo
nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. K námietkam odvolateľa k Zmluve o reklame
a o prenájme reklamnej plochy zo dňa 30.6.2022 a návrhu odvolateľa o opätovnom vypočutí A.
B. a A. B. z dôvodu odstránenia rozporu čo bolo predmetom zmluvy žalovaný uviedol, že správca
dane sa zaoberal predmetom zmluvy dostatočne, pričom aj pri ústnych pojednávaniach predmet

zmluvy riadne overoval, následne vychádzal zo všetkých skutkových zistení, ktoré boli výsledkom
vykonaného dokazovania a teda nie je dôvodné opätovné vypočutie navrhovaných svedkov. K námietke,
že právny zástupca odvolateľa nie je subjekt, ktorý by mal suplovať povinnosti správcu dane žalovaný
uviedol, že správca dane takúto skutočnosť v rozhodnutí neuviedol a nezaťažil právneho zástupcu
odvolateľa napr. povinnosťou zistiť skutkový stav. Z vykonaného dokazovania správcu dane vyplynulo,

že spoločnosť smartdesign eu s.r.o. a odvolateľ deklarované služby reálne nedodali a ich úlohou
bolo len odovzdať si na USB kľúči logá spoločnosti, ktoré boli umiestnené na závodnom automobile
Škoda Fábia R5. Výrobu a umiestnenie polepu, fotografie a videa zo závodu, VIP zónu, kalendáre,
reklamnú plochu automobilu zabezpečila spoločnosť P.S.R. consulting s.r.o. Deklarované obchodnétransakcie prenájmu reklamnej plochy a zabezpečenie reklamy spoločnosťou smartdesign eu s.r.o.
a odvolateľom boli len formálne transakcie bez ekonomického opodstatnenia s umelo navýšenou
cenou, ktorá nezodpovedá realite, pričom prenájom závodného automobilu na podujatí C. D. bol

reálne zabezpečený od maďarskej spoločnosti Topp Race Kft. a táto spoločnosť zabezpečila aj
kompletný polep automobilu. Spoločnosť smartdesign eu s.r.o. len simulovala prenájom reklamnej
plochy a zabezpečenie reklamy, pričom si výstupy ponížila prostredníctvom nekontaktnej spoločnosti
ANIMA LMS s.r.o. (tá si ponížila daňovú povinnosť z nepreskúmateľných pokladničných dokladov).
Skutočnosť, že odvolateľ svojim odberateľom fakturoval od 1200 eur do 24 000 eur podľa toho,

koľko mohli spoločnosti investovať do reklamy nezodpovedá podmienkam bežného obchodného styku
založeného na stanovení reálnej ceny za poskytnutú službu s ohľadom aj na vynaložené náklady
na túto službu. Taktiež skutočnosť, že A. B. bezodplatne dovolil spoločnosti P.S.R. Consulting s.r.o.
umiestniť aj logá iných spoločností, ktorým potom spoločnosť P.S.R. Consulting s.r.o. fakturovala za
poskytnutie tejto služby, pričom spoločnosť smartdesign eu s.r.o. mala prenajatých 100 % plochy auta je
neekonomická, neštandardná a nezodpovedá zásadám logického myslenia. Správca dane vykonaným

dokazovaním dospel k záveru, že odvolateľ vedel, že sporné plnenie zakladajúce právo na odpočítanie
dane je súčasťou daňového podvodu a že deklarovaním obstarania služby v rozsahu uvedenom na
spornej faktúre od dodávateľa smartdesign eu s.r.o. sa zapojil do daňového podvodu. Odvolateľ pritom
dostatočne nepreukázal, že by prijal relevantné opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom
podvode. Bolo jeho povinnosťou preukázať, ako si preveroval svojich obchodných partnerov. Taktiež

poukázal na to, že z administratívneho spisu odvolateľa bolo zistené, že A. B. sa už v minulosti zapojil do
podobného podvodného reťazca, v ktorom figurovali spoločnosti E. F. a A. B., pričom predmetom spornej
obchodnej spolupráce bol taktiež prenájom reklamnej plochy na závodnom automobile a zabezpečenie
reklamy. A. B. sa taktiež vyjadril, že obchodná spolupráca so spoločnosťou smartdesign eu s.r.o. bola
pokračovaním obchodnej spolupráce predtým prostredníctvom spoločnosti LIAM s.r.o., v ktorej ukončil

činnosť, pričom bolo zistené, že aj v tejto spoločnosti správca dane vykonával kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2019 s poukazom na zistené podvodné konanie v umelom
nadhodnocovaní ceny v reťazci spoločností za prenájom reklamnej plochy na závodnom automobile.
Tvrdenie odvolateľa o tom, že rozhodnutie správcu dane obsahuje logické rozpory a správca dane mal
v skutkovom prípade zmätok a nevedel, kto mal polep závodného automobilu vykonať nie je dôvodné,

keď bolo preverené, že tento polep vykonala maďarská spoločnosť G. C. Kft., ktorá ho fakturovala
spoločnosti P.S.R. consulting, s.r.o., pričom však táto spoločnosť už polep nefakturovala spoločnosti
smartdesign eu s.r.o. a tá následne odvolateľovi. K námietke odvolateľa, že správca dane v predmetnej
veci vychádzal z informácii, ktoré odvolateľovi nemohli byť v čase uzatvorenia zmluvy známe žalovaný
uviedol, že bolo preukázané, že odvolateľ musel mať vedomosť o zapojení do podvodného konania už

pri uzatvorení zmluvy.

5. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného správnou žalobou na Krajskom súde v Trenčíne a to
z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c) až f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej len ,,S.s.p.“), pričom navrhol tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu

dane zrušiť. V prvom rade sa nestotožnil s názorom finančných orgánov, že deklarované obchodné
transakcie prenájmu reklamnej plochy a zabezpečenie reklamy zo strany smartdesign eu s.r.o. boli
len formálne a bez ekonomického opodstatnenia, ktoré mali mať umelo navýšenú cenu, ktorá nemá
údajne zodpovedať realite. Mal za to, že ide o názor svojvoľný a zrejme neodôvodnený. Uviedol,
že v konaní dokázal preukázať a vysvetliť, na základe akých dôvodov prebehli transakcie medzi

žalobcom a smartdesign eu s.r.o. Vysvetli aj to, akým spôsobom bola určená cena za reklamu.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu nie je vôbec zrejmé, kto mal teda dodať
zdaniteľné plnenie, ale čo je najpodstatnejšie, že z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že smartdesign
eu s.r.o. môže vykonať dodávku zdaniteľného plnenia aj prostredníctvom subdodávateľa, čo vyplýva z čl.
4 zmluvy. Smartdesign eu s.r.o. mohol dodať zdaniteľné plnenie aj prostredníctvom subdodávateľa, čo

je v obchodnom styku bežnou záležitosťou. Finančné orgány nepreukázali, že by medzi smartdesign eu
s.r.o. a subdodávateľmi neexistoval zmluvný vzťah. Keďže sa táto skutočnosť dotýka iného obchodného
a daňového stupňa, tak žalobcu nie je možné zaťažiť dôkazným bremenom aj vo vzťahu k týmto
okolnostiam tak, nezákonne ako to spravil žalovaný. Pokiaľ finančné orgány uvádzajú, že plnenie dodal
buďP.S.R.consultings.r.o.aleboToppRaceKft.,pričomneboloskúmané,čimedzitýmitospoločnosťami

a smartdesign eu s.r.o. boli uzavreté zmluvné vzťahy, ktoré by opodstatňovali dodanie zdaniteľného
plnenia týmito spoločnosťami tak by finančné orgány vydali správne akty na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Za týmto účelom nakoniec aj žalobca navrhol vypočuť p. F. a p. B., aby
sa potvrdilo, resp. vyvrátilo, či bol medzi týmito spoločnosťami uzatvorený zmluvný vzťah. Tomutonávrhu však bez odôvodnenia nebolo vyhovené. Z rozhodnutí finančných orgánov vyplýva, že bolo
povinnosťou žalobcu preukázať skutočnosť existencie zmluvného vzťahu na inom obchodnom stupni,
či došlo k nezákonnému rozšíreniu dôkazného bremena žalobcu, pretože od žalobcu logicky nie je

spravodlivo možné očakávať, aby mal vedomosť o tom, či existoval medzi smartdesign eu s.r.o. a P.S.R.
consulting s.r.o. alebo Topp Race Kft. akýkoľvek zmluvný vzťah. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp.zn.6Sžfk/48/2021 zo dňa 27.3.2022.

6. Podľa žalobcu je zjavne nesprávny aj argument žalovaného čo do otázky údajne neekonomickej

opodstatnenosti jednotlivých cien za zabezpečenie reklamy. Tvrdenie žalovaného v súvislosti s jeho
fakturáciou odberateľom vo výške od 1200 eur do 24 000 eur, resp. že toto nezodpovedá podmienkam
bežného obchodného styku je právne nesprávne, pretože je to úplne bežné v konkurenčnom
obchodnoprávnom prostredí. Do momentu kým žalovaný kvalifikovaným spôsobom nepreukáže, že by
tieto reklamy boli nadhodnotené, alebo umelo navyšované, tak ako to tvrdili finančné orgány, tak nemôžu
byť tieto okolnosti vykladané v neprospech žalobcu bez relevantného odôvodnenia.

7. Okrem toho zdôraznil, že keď majú finančné orgány za to, že due diligance sa malo vykonať zo strany
žalobcu odbornejšie a precíznejšie, nech teda uvedie, čo ešte mohol žalobca spraviť, aby si dostatočne
preveril smartdesign eu s.r.o. Do toho momentu však je potrebné tvrdiť, že žalovaný nesprávne právne
posúdil, že žalobca si nedostatočne preveril svojho obchodného partnera. Rovnako je neprípustné, aby

žalovaný vychádzal zo skutočnosti, ktoré vyšli najavo až ex post po nadviazaní spolupráce žalobcu
so smartdesign eu s.r.o. a teda žalobca s vynaložením odbornej starostlivosti nemohol dospieť v čase
uzavretia zmluvy k takým zisteniam, než ku ktorým dospel žalovaný a správca dane počas a po
výkone daňovej kontroly. Už v odvolaní žalobca poukazoval na tú skutočnosť, že žalovaný je povinný
v zmysle aktuálnej judikatúry ESD vykonať test proporcionality predtým, ako bude tvrdiť, že žalobca

by mohol mať vedomosť o tom, že by mal byť súčasťou podvodného reťazca. Žalovaný vychádzal
z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože správca dane nevykonal test proporcionality
v tomto dôsledku nesprávne posúdil, že žalobca musel mať vedomosť o účasti v domnelom podvodnom
daňovom reťazci. Podľa názoru žalobcu žalovaný a správca dane vychádzali z nezákonne získaných
dôkazov, keď uviedli, že podľa verejne dostupných zdrojov a interných informačných systémov finančnej

správy malo byť zistené, že konateľ žalobcu mal byť konateľom v iných obchodných spoločnostiach,
ktoré mali byť súčasťou podvodného reťazca. Žalovaný zabudol uviesť, na základe ktorých skutočností
vychádzal z týchto predchádzajúcich daňových kontrol. Došlo tak k popretiu práva žalobcu vyjadriť
sa k dôkazom z predchádzajúcich daňových kontrol. Taktiež zdôraznil, že ak by žalovaný vychádzal
napr. zo svedeckých výpovedí, čo však žalobcovi nie je zrejmé, keďže toto žalovaný neuviedol, tak by

boli priznaním takého dôkazu počas tejto kontroly popreté práva žalobcu klásť takým svedkom otázky.
Z tohto dôvodu sú nešpecifikované dôkazy v rozpore so zákonom a nie je možné z nich vychádzať pri
vydaní rozhodnutia. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS.259/2022 zo dňa 12.10.2022,
pričom aj s poukazom naň mal za to, že svoje dôkazné bremeno uniesol.

8. Žalobca mal tiež za to, že v zmysle teórie unesenia jeho dôkazného bremena jasne uviedol, aké
všetky opatrenia vykonal pre uzavretím zmluvy. Následne sa tak dôkazné bremeno prenieslo na správcu
dane a žalovaného, vo vzťahu ku kvalifikovanému spochybneniu, prečo považuje tieto opatrenia za
nedostatočné.Finančnéorgányneuviedli,prečoopatreniaprijatéžalobcomnepovažovalizadostatočné.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na argumentácii, ktorú uviedol v žalobou napadnutom
rozhodnutí. Mal za to, že správca dane preukázal, že žalobca o podvode na DPH vedel. Skúmal tzv.
objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi ním a jeho priamym dodávateľom, ktoré museli byť
žalobcovi známe v dobe uskutočnenia predmetných obchodov, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že
ide o štandardné obchodné transakcie a vyvolávajú podozrenie, že dané obchody môžu byť poznačené

podvodom. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania testu proporcionality uviedol, že dokazovaním
bolo zistené, že žalobca sa vedome zapojil do podvodného reťazca, pričom jeho konateľ musel vedieť
na základe výsledkov daňových kontrol v jeho predchádzajúcich spoločnostiach, že pokračovaním
obchodnej spolupráce so smartdesign eu s.r.o. ako aj P.S.R. consulting s.r.o. sa vedome stáva súčasťou
podvodného reťazca. Žalobca pritom neuviedol žiadne konkrétne opatrenia na splnenie si povinnosti

konať v predzmluvných vzťahoch s odbornou starostlivosťou. Poukázal na konkrétne skutočnosti,
predovšetkým nevykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosťou smartdesign eu s.r.o. v r. 2018 - 2019,
ktoré mali pre žalobcu predstavovať podozrivú skutočnosť. K opätovnému nevypočutiu p. F. uviedol,
že tento bol vypočutý, žalobca mal možnosť byť na výsluchu a preto ďalšie vypočutie nepovažovalza potrebné. Taktiež poukázal na to, že existoval len vzťah P.S.R. consulting s.r.o. a Topp Race Kft.
a v tomto smere bol skutkový stav zistený dostatočne. Uviedol aj to, že žalobca svoje tvrdenia o sumách
za poskytnuté plnenie nepreukázal. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

sp.zn. 11S/32/2023 tento vychádzal z iného skutkového stavu.

10. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že bývalý konateľ smartdesign eu, s.r.o.
p. B. v čase dodania zdaniteľného plnenia v zdaňovacom období február 2019 ani v spoločnosti
Glossix s.r.o. nefiguroval, pričom konateľ žalobcu v tom čase spolupracoval prostredníctvom p. A.

A., pričom žalobca už počas tejto daňovej kontroly s p. A. A. nespolupracoval. Nerozumie z akého
dôvodu poukazuje žalovaný na akýsi domnelý reťazec zdaňovacieho obdobia február 2019. Poukázal
na ďalšie skutočnosti, pre ktoré sa nemožno stotožniť s názorom finančných orgánov viažucim sa
k skôr vykonaným kontrolám. Zdôraznil, že žalovaný kvalifikovane nespochybnil spôsob preverenia
v predzmluvných vzťahoch spoločnosti smartdesign eu s.r.o. Nezákonne preniesol dôkazné bremeno
na žalobcu. Zdôraznil potrebu vykonania testu proporcionality a to aj s poukazom na príslušnú judikatúru

ESD. Žalobca prijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho možno požadovať. Žalovaný sa týmito
skutočnosťami – ne/vykonanie testu proporcionality vyjadril až vo vyjadrení k žalobe. Žiadal preto
napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane zrušiť.

11.Žalovanýkvyššieoznačenejreakciižalobcupodalstanovisko,vktoromtrvalnatom,žesprávcadane

a žalovaný postupovali v danej veci v súlade s príslušnou právnou úpravou. Zotrval na skutočnostiach
a právnych záveroch uvedených vo vyjadrení k žalobe a napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

12. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

13. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa § 177
a nasl. S.s.p.. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti
na to podľa § 190 S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby.

14. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 100693917/2023 zo dňa 1.3.2023,
ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Trenčín č. 102507699/2022
zo dňa 9.9.2022, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume
10 640 eur na dani z pridanej hodnoty a to za zdaňovacie obdobie október 2020, keď po vykonanom
dokazovaní mal za preukázané, že žalobca sa vedome zapojil do podvodného reťazca spojeného

s únikom na dani, čoho dôsledkom bolo nepriznanie odpočítania dane.

15. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a

bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému
vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia
záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia
alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

17. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deňskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

18. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

20. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí

tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku
pri dovoze tovaru.

21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

22. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

23. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie

do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené
bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých
najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového
zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe dane neprihliada.

25. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,

ktoré je povinný viesť.

26.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

27. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

28. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.30. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

31. Správny súd preskúmaním veci zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že spoločnosť P.S.R.
consulting, s.r.o. mala prenajatý závodný automobil v dňoch 24.10.2020 – 25.10.2020 na podujatí

C. D. od maďarskej spoločnosti Topp Race Kft., pričom spoločnosť G. C. Kft., mala zabezpečiť aj
kompletné označenie (polep) automobilu. Spoločnosť Topp Race Kft. mala vystaviť v októbri 2020 pre
odberateľa P.S.R. consluting s.r.o. faktúry č. TCR000029/2020 (záloha za Kipard Rally Tarmac) v sume
4500 eur, č. TCR000031/2020 (platba za prenájom závodného vozidla Škoda Fabia R5 na Rally Kipard)
v sume 7740 eur a č. TCR000030/2020 (kompletné označenie auta na Rally Kipard – umiestnenie
polepu) v sume 600 eur. Spoločnosť P.S.R. consluting deklarovala v októbri 2020 prenájom reklamnej

plochy pre odberateľa smartdesign eu s.r.o. v zmysle faktúry č. 2020/050 v celkovej sume 9000 eur
(základ dane 7500 eur, DPH 1500 eur). Spoločnosť smartdesign eu s.r.o. mala v októbri 2020 prenajať
reklamnú plochu a zabezpečiť zverejnenie obchodnej značky na závodnom automobile Škoda Fabia R5
pre žalobcu v zmysle faktúry č. 20101301 v celkovej sume 63 840 eur (základ dane 53 200 eur, DPH
10 640 eur). Žalobca v zdaňovacom období október 2020 deklaroval dodanie reklamy a zabezpečenie

zverejnenia obchodnej značky na závodnom automobile Škoda Fabia R5 na podujatí Kipard Tarmac
Masters pre odberateľov MGM & partners s.r.o. v celkovej sume 24 000 eur, G3 Plus, s.r.o. v celkovej
sume 12 000 eur, HATRIX s.r.o. v celkovej sume 12 000 eur, Zásah 7, s.r.o. v celkovej sume 12 000 eur,
T D Weld s.r.o. v celkovej sume 1200 eur a INNOMA s.r.o. v celkovej sume 4800 eur (celkovo v sume
66 000 eur pre svojich odberateľov). Preverovaním bolo zistené, že v októbri 2020 boli na závodnom

automobile Škoda Fabia R5 zverejnené logá spoločnosti MGM & partners s.r.o., G3 Plus, s.r.o., HATRIX
s.r.o.,Zásah7,s.r.o.,TDWelds.r.o.,INNOMAs.r.o.,ktorýmzadodaniereklamyazverejnenieobchodnej
značky na podujatí KIPARD Tarmac Masters fakturoval žalobca. Ďalej boli na závodnom automobile
Škoda Fabia R5 umiestnené logá spoločností Power Grid s.r.o. (faktúra č. 202/052 v celkovej sume
30 000 eur), a JaPeG, s.r.o. (faktúra č. 2020/053 v celkovej sume 18 000 eur), ktorým za dodanie reklamy

a zverejnenie obchodnej značky na podujatí KIPARD Tarmac Masters fakturovala spoločnosť P.S.R.
consulting s.r.o. Spoločnosť P.S.R. consulting s.r.o. mala celú reklamnú plochu na závodnom automobile
Škoda Fabia R5 (100% plochy) prenajať v októbri 2020 spoločnosti smartdesign eu s.r.o., ktorá celú
reklamnú plochu (100 %) ďalej prenajala žalobcovi. Spoločnosť P.S.R. consulting s.r.o. mala zabezpečiť
reklamu a zverejnenie obchodnej značky spoločnosti Power Grid s.r.o. a JaPeG, s.r.o. na základe ústnej

dohody s A. B. – konateľom smartdesign eu s.r.o. Spoločnosť P.S.R. consulting s.r.o. časť plochy na
závodnom automobile Škoda Fabia R5 trieda 2, kombinézach jazdcov a reklamných banneroch prenajal
českej spoločnosti Diamond look s.r.o. v sume 3000 eur, pričom uvedená spoločnosť podľa vyjadrenia
E. F. – konateľa P.S.R. consulting s.r.o., zabezpečovala v októbri 2020 reklamu a umiestnenie loga pre
spoločnosť HaMPR a.s. Časť plochy mala podľa vyjadrenia E. F. spoločnosť P.S.R. consulting s.r.o.

prenajať spoločnosti Diamond look s.r.o. na základe ústnej dohody s A. B..

32.Popreskúmanísprávnejžaloby,vyjadreniažalobcu,vyjadreniažalovaného,akoajadministratívneho
spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade
sozákonom.Správnysúdkonštatuje,žesprávcadanevykonalvovecirozsiahle,efektívne,dostatočnéa

na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho
spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k
ustáleniu skutkového stavu racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil.
Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa
vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu

a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

33. Správny súd zdôrazňuje, že vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v správnom súdnictve,
nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t.j. skutkových a
právnych tvrdení žalobcu, pre ktoré sa domnieva, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného

(aj správcu dane) bolo nezákonné. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je
nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí,
či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosťžalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane rozhodnutia správcu dane, ktorým nebolo
uznané odpočítanie DPH z preverovanej dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou smartdesign
eu s.r.o. na tom právnom základe, že žalobca mohol vedieť alebo mal vedieť, že svojím konaním sa

zúčastňuje na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pričom správca dane existenciu
zdaniteľných plnení nespochybňoval, ale spochybňoval dodanie zdaniteľných plnení žalobcovi zo strany
označenej dodávateľskej spoločností.

34. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu

rozpočtu v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu,
Daňový poriadok obsahuje osobitnú právnu úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
VzmyslejudikatórnychzáverovSúdnehodvoraEÚmôžebyťodpočítaniedaneobmedzenévprípadoch,
ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému
podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.6.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a iné).

35. Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma
zásadnými situáciami, a to preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a preukazovaním
daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri

preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom
subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi dane. V uvedenom prípade bol
žalobcovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal a
mohol žalobca vedieť. Pre posúdenie skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na
účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test,

ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel
(C439/04). Odborná literatúra (napr. K., P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne
následky.Bratislava:C.H.Beck,2021,s.102)tietokritériákonštruujedoštyrochotázok,ktorésivosvojej
rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.5.2022):

a/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
b/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
c/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
d/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol

a mal vedieť o tom daňový subjekt?

36. Vyššie uvedené otázky musia byť kumulatívne zodpovedané kladne. Ako bolo naznačené vyššie,
dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie vyššie opísaného Axel
Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu

účasti daňového subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a aj ich
preukázať. V prejednávanej veci v rámci obchodného reťazca spoločností P.S.R. consulting s.r.o.
– smatdesign eu s.r.o. – J & G Star s.r.o. – koneční odberatelia správca dane a žalovaný zistili
daňový únik, keď konštatovali, že žalobca si uplatňoval odpočítanie dane, ktorá nebola na začiatku
tohto reťazca spoločností odvedená. Spoločnosti žalobcu a smartdesign eu s.r.o. pritom mali byť

do reťazca vložené len za účelom neúmerného navýšenia ceny a získania neoprávneného nároku
na odpočítanie dane s tým, že na žiadnom stupni reťazca P.S.R. consluting s.r.o. – smatdesign
eu s.r.o. – J & G Star s.r.o. – koneční odberatelia nevznikla žiadna pridaná hodnota. Úlohou
spoločností žalobcu a smartdesign eu s.r.o. malo byť len deklarovanie prenájmu reklamnej plochy
a zabezpečovanie reklamy (na vstupe aj na výstupe) a umelé navyšovanie ceny, keď daň z takto

navýšenej ceny nebola odvedená. Žalobca si tak mal ponížiť vysokú daňovú povinnosť odpočítaním
dane od smartdesign eu s.r.o. a spoločnosť smartdesogn eu s.r.o. len predstierala prenájom reklamnej
plochy a zabezpečenie reklamných služieb, pričom svoje výstupy si mala ponižovať prostredníctvom
nekontaktnej spoločnosti ANIMA LMS s.r.o., ktorý si mal zasa svoju daňovú povinnosť ponižovať
odpočítaním dane z nepreskúmateľných pokladničných dokladov, pričom v konečnom dôsledku nebola

daň za začiatku reťazca reálne priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu. Správny súd konštatuje,
že žalobca tieto zistenia (týkajúce sa existencie podvodného konania, resp. s tým spojeného vzniku
na daňového úniku) v zásade nerozporoval ani v správnej žalobe. Medzi žalobcom a správcom dane,
resp. žalovaným sa však stala spornou predovšetkým otázka, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, žejeho zdaniteľné obchody boli súčasťou obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, teda
boli spojené s podvodným konaním. Žalobca v správnej žalobe predovšetkým tvrdil, že mu správca
dane a žalovaný nepreukázali vedomú (vedel alebo mal a mohol vedieť) účasť na obchodnom reťazci

poznačenom daňovým podvodom. Bolo pritom úlohou správneho súdu práve takto postavené žalobné
námietky posúdiť a konfrontovať ich so zisteniami a právnymi závermi správcu dane a žalovaného.

37. Správny súd poukazuje na to, že dôkazy a indície zistené preverovaním správcu dane považoval
vo svojej spojitosti za dostatočné pre prijatie záveru správcu dane a následne i žalovaného o daňovom

úniku, na základe ktorého žalobca získal daňové zvýhodnenie. Je potrebné podotknúť, že samotný
správcom dane zistený nesúlad medzi skutočným a na faktúre deklarovaným dodávateľom služieb môže
byť jeden z článkov mozaiky preukazujúcej daňový podvod alebo vedomú účasť na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 53).

38. Z hľadiska dôkaznej situácie preto nebolo sporné vysporiadanie sa s prvými tromi podmienkami
Axel Kittel testu. Za kľúčové a zároveň za najnáročnejšie z hľadiska dôkaznej preukaznosti považoval
správny súd splnenie štvrtej podmienky, pričom tak, ako bolo uvedené už vyššie, len v prípade splnenia
všetkých štyroch podmienok mohol byť správcom dane odopretý nárok na odpočet DPH z titulu účasti
žalobcunadaňovompodvode.PodľaštvrtejpodmienkyAxelKitteltestusavyžadujezavineniedaňového

subjektu. Splnenie subjektívnej stránky preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych
okolností. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“
a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt)
dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán
nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej

dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky
z 21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31. 01. 2013, Stroj trans, C-642/11,
bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od
neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21.

06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). Podľa žalovaného správca dane uniesol
dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalobca vedel alebo vzhľadom na okolnosti mohol a
mal vedieť o tom, že sa zúčastňuje na daňovom podvode.

39. V nadväznosti na skúmanie a dokazovanie primeranej obozretnosti priemerného zodpovedného

podnikateľa, teda toho, či žalobca mohol alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom (nedbanlivostná účasť na daňovom podvode z hľadiska daňového
práva), dáva správny súd do pozornosti, že relevantné sú najmä dva aspekty. Prvým aspektom
je skúmanie vykonania úkonov, ktoré možno od priemerného zodpovedného podnikateľa očakávať
pred uskutočnením zdaniteľného obchodu a zohľadňovanie informácií, ktoré by z týchto úkonov

v relevantnom čase vyplývali. Druhým aspektom je vedomosť daňového subjektu o konkrétnych
okolnostiach a podmienkach obchodu či obchodnej spolupráce, ktoré u neho mohli vyvolať
podozrenie, že obchodné plnenie, ktorého sa zúčastňuje, môže byť poznačené daňovým podvodom
(napr. rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21.11.2023). Pri vyhodnocovaní
nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom je tak potrebné brať do

úvahy aj prípadné preukázané, osobitné opatrenia/protiopatrenia/garancie, ktoré daňový subjekt prijal,
aby predchádzal svojmu zapojeniu do podvodného obchodného reťazca.

40. Skutkové okolnosti svedčiace tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku
reťazca vedel alebo mohol vedieť, je potrebné individuálne posudzovať s ohľadom na špecifickosť

posudzovaných zdaniteľných obchodov, ich predmet, objem a iné významné okolnosti, vrátane právnej,
obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami. Podstatná je pritom i identifikácia, prečo
tieto zistené skutkové okolnosti s ohľadom na povahu zdaniteľných obchodov nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam.

41. Pre účely posúdenia objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že daňový subjekt o
podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré
daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných
zdaniteľných obchodov. Skutkové okolnosti, ktoré vznikli v neskorších obdobiach a daňový subjekto ich existencii v čase realizácie alebo dojednávania zdaniteľných obchodov objektívne nemohol
mať vedomosť, by spravidla pre účely vedomostného testu existencie daňového podvodu nemali byť
relevantné.

42. Úlohou správneho súdu, teda bolo vo svetle žalobných námietok predovšetkým zodpovedať otázku,
či v daňovom konaní zistený skutkový stav vytváral dostatočný podklad pre záver o tom, že žalobca
s ohľadom na zistené okolnosti mohol a mal vedieť, že sa stal súčasťou daňového podvodu ohľadom
plnení od dodávateľa smartdesign eu s.r.o. Vedomostná zložka žalobcu o účasti na daňovom podvode

bola zo strany finančných orgánov podporená viacerými zisteniami:
- žalobcovi musela byť pri dodržaní primeranej miery obozretnosti podozrivá niekoľkonásobne navýšená
cena reklamy. Spoločnosť Topp Race Kft. mala vystaviť v októbri 2020 pre odberateľa P.S.R. consluting
s.r.o. faktúry č. TCR000029/2020 (záloha za Kipard Rally Tarmac) v sume 4500 eur, č. TCR000031/2020
(platba za prenájom závodného vozidla Škoda Fabia R5 na Rally Kipard) v sume 7740 eur a č.
TCR000030/2020 (kompletné označenie auta na Rally Kipard – umiestnenie polepu) v sume 600 eur.

Spoločnosť P.S.R. consluting deklarovala v októbri 2020 prenájom reklamnej plochy pre odberateľa
smartdesign eu s.r.o. v zmysle faktúry č. 2020/050 v celkovej sume 9000 eur. Spoločnosť smartdesign
eu s.r.o. mala v októbri 2020 prenajať reklamnú plochu a zabezpečiť zverejnenie obchodnej značky
na závodnom automobile Škoda Fabia R5 pre žalobcu v zmysle faktúry č. 20101301 v celkovej sume
63 840 eur. Žalobca v zdaňovacom období október 2020 deklaroval dodanie reklamy a zabezpečenie

zverejnenia obchodnej značky na závodnom automobile Škoda Fabia R5 na podujatí Kipard Tarmac
Masters pre odberateľov MGM & partners s.r.o. v celkovej sume 24 000 eur, G3 Plus, s.r.o. v celkovej
sume 12 000 eur, HATRIX s.r.o. v celkovej sume 12 000 eur, Zásah 7, s.r.o. v celkovej sume 12 000
eur, T D Weld s.r.o. v celkovej sume 1200 eur a INNOMA s.r.o. v celkovej sume 4800 eur. Žalobca
tak svojim odberateľom fakturoval od 1200 eur do 24 000 eur, čo nezodpovedalo podmienkam

bežného obchodného styku založeného na stanovení reálnej ceny za poskytnuté služby aj s ohľadom
na vynaložené náklady na ne. V tejto súvislosti správny súd musel prisvedčiť finančným orgánom, že
niekoľkonásobne navýšená cena za prenájom reklamnej plochy a reklamnej služby mala u žalobcu
signalizovať isté pochybnosti o rizikovosti dojednaného obchodu, keď možno rozumne predpokladať,
že žiadny ekonomicky zmýšľajúci subjekt v trhovom hospodárstve by nebol ochotný dobrovoľne zaplatiť

za prenájom reklamnej plochy, resp. reklamné služby takto niekoľkonásobne navýšenú cenu, ktorá
nezodpovedá realite, resp. nie je výsledkom rovnovážneho stavu ponuky a dopytu.

-žalobcovimuselobyťpridodržaníprimeranejmieryobozretnostipodozrivé,žeskutočnýmdodávateľom
reklamných služieb nie je dodávateľská spoločnosť smartdesign eu s.r.o. Spoločnosť Topp Race Kft.

poskytla spoločnosti P.S.R. consulting s.r.o. výhradné reklamné práva vo výške 100 % celkovej plochy
na pretekárskom automobile Škoda Fabia R5 a súhlas s poskytnutím prenájmu reklamných plôch na
predmetnomautomobileinýmspoločnostiam.Žalobcovi/takakojetouvedenévzmluvesospoločnosťou
smartdesign eu s.r.o./ mala byť prenajatá reklamná plocha 100 % auta, pričom spoločnosť smartdesign
s.r.o. si toto všetko prenajímala od spoločnosti P.S.R. consulting s.r.o. Spoločnosť P.S.R. consulting s.r.o.

tak mala celú reklamnú plochu na závodnom automobile Škoda Fabia R5 (100 % plochy) prenajať v
októbri 2020 spoločnosti smartdesign eu s.r.o., ktorá celú reklamnú plochu (100% plochy) ďalej prenajala
žalobcovi. Daňový subjekt P.S.R. consulting s.r.o. mal zabezpečiť reklamu a zverejnenia obchodnej
značky spoločností Power Grid s.r.o. a JaPeG, s.r.o. na základe ústnej dohody s A. B., v tom čase
konateľom spoločnosti smartdesign eu s.r.o. Zároveň bolo zistené, že daňový subjekt P.S.R. consulting

s.r.o. časť plochy na závodnom automobile Škoda Fabia R5 trieda 2, kombinézach jazdcov a reklamných
banneroch prenajal českej spoločnosti Diamond look s.r.o. v sume 3 000,00 eur, pričom uvedená
spoločnosť podľa vyjadrenia E. F., konateľa spoločnosti P.S.R. consulting s.r.o., zabezpečovala v októbri
2020 reklamu a umiestnenie loga pre spoločnosť HaMPR a.s. Časť plochy mal podľa vyjadrenia E.
F. daňový subjekt P.S.R. consulting s.r.o. prenajať spoločnosti Diamond look s.r.o. na základe ústnej

dohody s A. B.. Skutočnosť, že A. B. bezodplatne dovolil spoločnosti P.S.R. consulting s. r. o. umiestniť
na automobil aj logá iných spoločností, ktorým potom spoločnosť P.S.R. consulting s. r. o. fakturovala za
poskytnutie tejto služby, pričom spoločnosť smartdesign eu s. r. o. mala prenajatých 100 % plochy auta je
neekonomická, neštandardná a nezodpovedá zásadám logického myslenia. I podľa názoru správneho
súdu je nelogické a neekonomické, aby žalobca, ktorý si prenajal 100% reklamnej plochy na závodnom

automobile, zaplatil za to a následne by na základe ústnej dohody a bezodplatne konateľovi dodávateľa
umožnil na závodný automobil umiestňovať aj logá takých spoločností, ktoré neboli jeho odberateľmi
a teda mu ani neplatili za poskytnutie služieb žiadnu odplatu.- žalobca nedodržal potrebnú mieru obozretnosti, keď nadviazal so spoločnosťou smartdesign eu s.r.o.
obchodnú spoluprácu. napriek skutočnostiam, že spoločnosť smartdesign eu s.r.o.: i/ vykazovala v
daňových priznaniach DPH pri vysokých obratoch nízku daňovú povinnosť /čo je jedným zo znakov

reťazových obchodov a je to typické pre subjekty založené a zaoberajúce sa umelou ekonomickou
činnosťou bez reálneho podkladu/, ii/ evidovala iba zamestnancov vykonávajúcich čistiace a upratovacie
práce, triedenie výrobkov, pričom pre žalobcu nevykonávali nič, iii/ neevidovala taktiež žiadne motorové
vozidlá a budovy, evidovala iba laptop a USB kľúče.

- žalobca potrebnú mieru obozretnosti nevenoval ani skutočnosti, že už v minulosti sa zapojil do
obchodnej spolupráce so spoločnosťami, v ktorých pôsobili E. F. a A. B. s tým, že predmetom tejto
spolupráce bol rovnako prenájom reklamnej plochy na závodnom automobile a zabezpečenie reklamy.
Samotný konateľ žalobcu (ktorý v minulosti pôsobil ako konateľ vo viacerých spoločnostiach napr.
SENZY,s.r.o.,RALLY–CAR,s.r.o.,EDOP,s.r.o.,LIAM,s.r.o.)sapritomokreminéhonapr.vyjadril,žeišlo
o pokračovanie obchodnej spolupráce predtým prostredníctvom spoločnosti LIAM s.r.o., v ktorej ukončil

činnosť, pričom bolo zistené, že aj v tejto spoločnosti správca dane vykonával daňovú kontrolu na DPH
za zdaňovacie obdobie február 2019 s poukazom na zistené podvodné konanie. Žalobca tak na základe
prechádzajúcich daňových kontrol musel mať vedomosť o rizikovosti následnej/pokračujúcej obchodnej
spolupráci so spoločnosťami, v ktorých už figurovali konatelia dodávateľskej, resp. subdodávateľskej
spoločnosti, a v súvislosti s ktorými už bola zistená existencia podvodného konania. Nadviazaním

ďalšej obchodnej spolupráce so spoločnosťou smartdesign eu s.r.o., v ktorej ako konateľ vystupoval A.
B., resp. spolupráce so spoločnosťou P.S.R. conculting s.r.o. – konateľ E. F., s rovnakým predmetom
obchodovania sa tak žalobca vedome vystavil riziku s možnou účasťou v reťazci dodávok poznačených
podvodným konaním.

43. Z judikatúry SD EÚ vyplýva, že odpočítanie DPH nemožno odmietnuť zdaniteľnej osobe, ktorá
konala v dobrej viere a prijala všetky opatrenia, ktoré bolo od nej možno rozumne požadovať, aby sa
uistila, že transakcia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode (C-285/11 Bonik).
V zmysle judikatúry SD EÚ tiež prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie
práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto právo sa uplatňuje

podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (body 35 a 37 rozsudku C-285/11 Bonik). Nie je v rozpore s
právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré je od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode (C-409/04 Teleos, C-439/04). Obozretný daňový subjekt môže v závislosti od okolností prípadu
považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť

tovar, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-80/11, C-142/11 bod 60).

44. Neuznať odpočítanie DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla
vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Odmietnuť odpočítanie
DPH však nemožno takej zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a zároveň prijala všetky

opatrenia, ktoré od nej bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutoční
nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode. Podľa názoru správneho súdu žalobca už v štádiu
pred úpravou zmluvných vzťahov s dodávateľom nepostupoval obozretne, resp. v tomto smere neprijal
náležité opatrenia, ktorými by sa mohol vyhnúť zapojeniu sa do reťazca poznačeného podvodným
konaním.Opatreniaspočívajúcevprevereníkonaniaskonateľomdodávateľa,jehostatusomzdaniteľnej

osoby, oprávnenie poskytnúť služby, neexistencia nedoplatkov na daniach, či poistnom, ale i to, že sa
nenachádza v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii, nie sú voči nemu vedené exekučné konania,
nie je vedený v zozname platiteľov dane, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie správny
súd nepovažoval za dostatočné. V prípade, ak by žalobca venoval osobitnú pozornosť smerujúcu
k prevereniu dodávateľa smartdesign eu, s.r.o. mohol by disponovať informáciami, že táto spoločnosť

podala v r. 2018, 2019 účtovnú závierku, v rámci ktorej deklarovala len základné imanie (5000 eur),
v tomto čase nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť a teda logicky ani nemohla byť evidovaná ako
neplatič (nezamestnávala vlastných zamestnancov, nedeklarovala zisk ani obrat), nemohlo byť voči
nej vedené napr. konkurzné, reštrukturalizačné, či exekučné konanie. Nevykonávaním činnosti tak
nemohla v podstate mať ani referencie, či skúsenosti v oblasti poskytovania/zabezpečovania reklamnej

činnosti, neopomínajúc aj to, že žalobca, resp. jeho konateľ mal konateľa dodávateľa poznať už dlhšiu
dobu a pokračovať v obchodnej spolupráci (aj keď už prostredníctvom iných spoločností). Správny
súd ďalej poukazuje na to, že oba predpoklady pre nemožnosť odmietnutia odpočítania DPH, teda
konanie daňového subjektu v dobrej viere a prijatie všetkých opatrení, musia byť splnené súčasne.Pokiaľ by správny súd aj uznal, že žalobca konal v dobrej viere, ak uveril (nadobudol presvedčenie),
že jeho dodávateľ bol spoľahlivým obchodným partnerom, určite nebola splnená druhá podmienka, že
prijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Prirodzene sa mal žalobca zaujímať, či jeho
dodávateľ, prípadne subdodávatelia disponujú materiálnym, technickým a personálnym vybavením na
dodanie fakturovaných plnení, resp. samotnou možnosťou poskytnúť reklamné služby v dohodnutom
rozsahu. Žalobca si taktiež za svojho dodávateľa zvolil takú spoločnosť, ktorá nebola priamym nositeľom
reklamných práv k reklamnej ploche na pretekárskom vozidle.

45. Žalobcovi bola zrejmá skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázať, či vedel alebo mohol vedieť,
že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré bolo spojené s daňovým únikom, respektíve s
daňovýmpodvodom,bolonasprávcovidane.Spochybňovalvšakunesenietohtodôkaznéhobremena.V
podstate mal za to, že správca dane a žalovaný vychádzali len z vlastných a nepodložených skutočností,
resp. domnienok o tom, že žalobca nevykonal dostatočné opatrenia na preverenie svojich dodávateľov.

V kontexte uvedeného správny súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom vysloveným správcom
dane a žalovaným o tom, že si žalobca svojho obchodného partnera – dodávateľskú spoločnosť
smartdesign eu s.r.o. skutočne dostatočne neoveril, teda nevykonal úkony, resp. neprijal také kontrolné
opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že sa svojou účasťou nezapojí
do daňového podvodu. Tieto opatrenia nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne

s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V zhode so stanoviskom žalovaného (i správcu dane)
aj správny súd zastáva názor, že uvedené zistenia daňových orgánov vo vzájomných súvislostiach
poskytli dostatočné východiská pre právne posúdenie veci v tom zmysle, že žalobca sa stal minimálne
nevedome, nedbanlivostným konaním účastný na daňovom podvode v reťazci, a že pokiaľ by bol urobil
všetky opatrenia (majúce najmä preventívnu povahu), ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať,

musel by o tom vedieť.

46. Žalobca mal povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10),

pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si
nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej
(rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a I. L. č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho
súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal potrebné vedomosti o svojich obchodných

partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je
základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti, ktorý má zákonnú povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,
má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné
znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu,

že žalobca podstúpi riziko a začne obchodovať s nedôveryhodným subjektom, ktorý nemá vytvorené
základné podmienky a predpoklady na dodanie fakturovaných služieb, musí si byť vedomý toho, že pre
preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy,
ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

XX. Judikatúra SD EÚ predpokladá, aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme obozretný,
aby sa uistil, že sa nebude podieľať na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť DPH.
Správny súd považoval postoj žalobcu za nedostatočne obozretný, svedčiaci o ľahkovážnom konaní
v podnikateľskom prostredí, v dôsledku ktorého sa sám vlastným nedbanlivostným počínaním vystavil
riziku zapojenia do podvodných plnení. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sám žalobca neprijal

žiadne preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať, aby zabránil
svojej vedomej alebo nevedomej účasti na daňovom podvode. Úkony, ktorá žalobca na overenie svojho
obchodného partnera urobil boli zjavne všeobecného charakteru, nedostatočné na to, aby mohol so
všetkou odbornou starostlivosťou dôjsť k objektívnemu záveru o jeho spoľahlivosti. Nijako tým nevyvrátil
zmienené zistenia správcu dane preukazujúce skutkové závery, na ktorých založil právne posúdenie

veci.

48 V nadväznosti na vyššie uvedené je vhodné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 23.02.2011, sp.zn. III. ÚS/78/2011-17, z ktorých plynie, že: Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si
za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania
DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených

podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Žalobca nebol povinný detailne
poznaťúplnýobsahpodnikaniajehododávateľovanimaťsniminadštandardnéosobnévzťahy,žalovaný
to ani netvrdil. Je však súčasťou elementárnej podnikateľskej obozretnosti poznať obchodného partnera
do takej miery, aby mal istotu, že dohodnuté obchody - zdaniteľné plnenia budú v súčinnosti s ním

dostatočne preukázané v rozsahu potrebnom pre priznanie nadmerného odpočtu DPH. Žalobca zo
zmienených dôvodov ľahkej zneužiteľnosti bol spôsobilý zaistiť si v rámci dvojstranných vzťahov so
svojim dodávateľom, ktorých bol bezprostredným účastníkom, všetky informácie, ktoré osvedčovali
realizáciu zdaniteľných plnení tak, aby mu bolo bez pochybností zrejmé, že sa nezapojil ani nemohol
zapojiť do podvodnej schémy. Na to nebolo potrebné ovplyvňovať obchodné vzťahy svojho dodávateľa
s jeho subdodávateľmi, ani mať nadštandardné oprávnenia na kontrolné mechanizmy mimo bežného

rámca.

49. Správny súd vo vzťahu k námietke žalobcu, že finančné orgány nevykonali žiadny test
proporcionality, na základe ktorého bolo možné posúdiť, či prijal, alebo neprijal dostatočné
opatrenia za účelom preverenia jeho dodávateľa uvádza, že finančné orgány jednotlivé zistenia

indikujúce podozrivosť, resp. možnú problematickosť realizovanej obchodnej transakcie s dodávateľom
smartdesign eu, s.r.o. vo svojich rozhodnutiach popísali. Zároveň konštatovali, nedostatočnosť/
všeobecnosť opatrení prijatých žalobcom smerujúcich k tomu aby sa vyhol možnej účastí na podvodnom
konaní. Správny súd overil dostatočnosť žalobcom prijatých opatrení (napriek tomu, že ich finančné
orgány vo svojich rozhodnutiach bližšie a konkrétne nevyhodnocovali), pričom musel konštatovať, že

žalobca prevereniu svojho obchodného partnera napriek skutočnostiam signalizujúcim podozrivosť
nadviazania obchodnej spolupráce potrebnú pozornosť nevenoval.

50. K žalobcovej námietke nepoužiteľnosti informácií z iného daňového konania, resp. nezákonnosti
získaných dôkazov majúcich pôvod v iných/skôr vykonaných daňových kontrolách a to v spoločnostiach,

kde mal byť vystupovať konateľ žalobcu, a v rámci ktorých bola zistená existencia podvodného konania
je potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 3 v nadväznosti na § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa § 3
ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim. Úkony správcu dane v iných daňových kontrolách sú úkonmi

pri správe daní, ktoré sú v súlade so zásadou hospodárnosti v zásade vždy použiteľné aj pri iných,
súvisiacich daňových kontrolách. Jediným obmedzením je získanie takejto informácie (ako dôkazu) v
rozpore so zákonom. Finančné orgány pritom vo svojich rozhodnutiach uvádzali konkrétne spoločnosti,
v ktorých vystupoval konateľ žalobcu vrátane osôb konajúcich za spoločnosti, s ktorými už v minulosti
nadviazal obchodnú spoluprácu. Taktiež s poukazom na zistenia vyplývajúce z informačného systému

finančnej správy identifikovali konkrétne zdaňovacie obdobie, ktorého sa výkon, tej ktorej daňovej
kontroly týkal, ako aj to, že išlo o zistenie podvodného konania s rovnakým, resp. obdobným predmetom
dodávok (uvedené aj s odkazom na konkrétne rozhodnutia správcu dane napr. v úradnom zázname
č.100540916/2022 zo dňa 22.3.2022). Finančné orgány podľa názoru správneho súdu postačujúcim
spôsobom ozrejmili, z akých skutočnosti v tomto smere vychádzali, pričom žalobcovi nebolo upreté

právo s týmito skutočnosťami sa oboznámiť, resp. vyjadriť sa k nim. Pokiaľ žalobca trval na opätovnom
výsluchu konateľa dodávateľa, resp. subdodávateľa v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v
odvolaní túto požiadavku prezentoval s cieľom odstrániť rozpory ohľadne predmetu zmluvy (v žalobe už
so zámerom, či bol medzi spoločnosťami uzavretý zmluvný vzťah), je potrebné uviesť, že predmetné
osoby boli v procesnom postavení svedkov pred správcom dane (aj so zachovaním práva žalobcu klásť

im otázky) vypočutí, pričom ich výpovede boli v kontexte ďalších zistení správcu dane i vyhodnotené.
Neúčelnosť/nedôvodnosť ich opätovného výsluchu správca dane vo svojom rozhodnutí zdôvodnil.
Taktiež je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca namietal, že do okamihu kým finančné orgány kvalifikovane
nepoprú,žebymedziToppRaceKft.adodávateľomžalobcu–smartdesigneus.r.o.neexistovalzmluvnývzťah,takvychádzaliznedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,jepotrebnéuviesť,žefinančnéorgány
mali z obsahu administratívneho spisu za (fakturáciou) preukázanú iba existenciu vzťahu, resp. s naň
nadväzujúceho plnenia medzi Topp Race Kft., a odberateľom P.S.R. consulting, s.r.o.

51. Správny súd nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú ani argumentáciu žalobcu, že do momentu kým
žalovaný kvalifikovaným spôsobom nepreukáže, že by tieto reklamy boli nadhodnotené, alebo umelo
navyšované, tak ako to tvrdili finančné orgány, tak nemôžu byť tieto okolnosti vykladané v neprospech
žalobcu bez relevantného odôvodnenia. Žalobca sa tak nestotožnil s konštatovaním finančných

orgánov, že žalobca svojim odberateľom fakturoval od 1200 eur do 24 000 eur podľa toho, koľko si
mohli spoločnosti investovať do reklamy, čo nezodpovedalo podmienkam bežného obchodného styku
založeného na stanovení reálnej ceny za poskytnutú službu s ohľadom aj na vynaložené náklady na
túto službu. V tejto súvislosti správca dane poukázal aj na vyjadrenia konateľa žalobcu ku kritériám
stanovenia ceny pre odberateľov, pričom cena za služby, ktoré mali byť pre všetkých odberateľov v
októbri 2020 rovnaké, sa pohybovala od 1 200,00 eur do 24 000,00 eur s DPH a ceny boli stanovené

poľa toho, koľko si mohla ktorá spoločnosť dovoliť investovať do reklamy. Na základe uvedeného
je zrejmé, že ceny neboli stanovené na základe reálnych nákladov za poskytnutie služby. Správny
súd predovšetkým uvádza, že finančné orgány dostatočne popísali zistenia preukazujúce, že ceny
na poslednom stupni reťazca niekoľkonásobne prevyšovali všetky náklady spojené so zverejnením
obchodnej značky odberateľov na závodnom automobile a ostatných reklamných plochách. Do reťazca

tak boli umelo vložené spoločnosti smartdesign eu s. r. o. - žalobca, ktoré si služby prefakturovali
medzi sebou tak, že to žalobcovi niekoľkonásobne navýšilo sumu odpočítania dane. Finančné orgány
však nepostavili svoje rozhodnutie len na navýšení ceny v reťazci dodávok, ale bolo preukázané,
že žalobca sa svojím konaním a správaním zapojil do zdaniteľných plnení poznačených podvodným
konaním, o ktorom mohol mať vedomosť, keby bol vykonal základné úkony smerujúce k prevereniu si

obchodného partnera, ako aj skutočností ohľadom poskytnutia samotných zdaniteľných plnení. Správny
súd nahliadal na neprimeranosť nadhodnotenej ceny vo fakturačnom reťazci za reklamné služby spolu
s poukazom na ďalšie skutočnosti ako okolnosti svedčiace o neštandardnosti a účelovosti obchodného
vzťahu. Bola pritom preukázaná existencia podvodného konania, neodvedenia dane, ktoré priamo
súviseli so zdaniteľnými plneniami, a rovnako bola preukázaná aj priama súvislosť so samotným

žalobcom, ktorý o takomto konaní mal mať vedomosť. Umelý, resp. účelový charakter navýšenia ceny
bol vyhodnotený zo strany finančných orgánov v kontexte všetkých zistených skutočností. Žalobca ani
riadne neargumentoval, že by skúmal, či bola cena za služby primeraná a zodpovedajúca trhovým
podmienkam (pričom správny súd nespochybňuje oprávnenie účastníkov zmluvného vzťahu dohodnúť
si cenu za poskytnuté plnenie), a to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na

daňovom podvode. Taktiež náležite ani nevysvetlil a ničím nepreukázal, že ich cena zodpovedala
reálnemu ohodnoteniu takejto reklamnej činnosti, preto bolo dôvodné považovať cenu za neprimerane
nadhodnotenú a ekonomicky neopodstatnenú. Z jeho strany tak bolo potrebné a prirodzené sa viac
zaujímať o dohadované podmienky celej obchodnej transakcie, a to aj s ohľadom na sumu transakcie.
Tieto objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa správneho súdu nasvedčujú záveru, že deklarovaný

dodávateľ smartdesign eu s.r.o., ktorý bol dodávateľom žalobcu, bol pochybný a že zdaniteľný obchod
sa javil ako podozrivý. Rovnako je správny súd toho názoru, že žalobca neprijal dostatočné rozumne
očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Správny súd sériu uvedených
dôkazov a indícií považoval za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade
nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového

zvýhodnenia.

XX. Záverom správny súd poznamenáva, že finančné orgány vo svojich rozhodnutiach v súlade s § 63
ods. 5 Daňového poriadku uviedli úvahy, ktorými boli vedení pri hodnotení dôkazov, vysporiadali so
všetkými pre posúdenie veci relevantnými skutočnosťami, a nenechali otvorenú žiadnu otázku, ktorá

by mala zakladať ich nepreskúmateľnosť. Rovnako neboli zistené žiadne také závažné pochybenia
procesného charakteru, ktoré by sa mali odraziť na zákonností rozhodnutí finančných orgánov.

53. S poukazom na vyššie uvedené správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

54. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario
tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k
žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože
neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.55. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa

podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).