Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/177/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201101
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Košičovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. E., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
12696/2022/143 zo dňa 10.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd výrok II. rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 12696/2022/143 zo dňa
10.06.2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobkyňa sa žiadosťou doručenou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„žalovaný“) dňa 22.12.2021 podľa zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. „274/2017 Z. z.“) domáhala
poskytnutia finančného odškodnenia za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela od 3/2020 do 08.05.2021

v dôsledku násilného trestného činu, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Lučenec,
č. k. 22T/121/2021-706 z 04.11.2021. Svoju žiadosť podaním z 13.04.2022 doplnila a domáhala sa
aj poskytnutia finančného odškodnenia za sťaženie jej spoločenského uplatnenia v sume 9 750,- Eur,
ktoré utrpela v dôsledku násilného trestného činu označeného páchateľa.
2. Žalovaný po posúdení žiadosti žalobkyne na podklade zisteného skutkového stavu rozhodnutím č.
12696/2022/143 z 10.06.2022 vo výroku I. s poukazom na § 11 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 písm. d) 1.
a 2. bod a § 12 ods. 1 a 3 zákona č. 274/2017 Z. z. priznal žalobkyni odškodnenie v sume 6 230,- Eur,

v II. časti výroku vo zvyšku čo do sumy 9 750,- Eur odškodnenie nepriznal.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňu považoval za obeť násilného trestného činu,
ktorej podľa § 11 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z. z. vzniklo právo na odškodnenie dňom 04.11.2021, teda
právoplatným odsúdením páchateľa a žalovaný jej priznal celkové odškodnenie vypočítané podľa § 12
ods. 3 citovaného zákona v sume 6 230,- Eur.

4. Vo vzťahu k odškodneniu za sťaženie spoločenského uplatnenia, uplatneného na podklade
Odbornéhovyjadreniač.21/2022z23.03.2022MUDr.ZityShinwariovej,znalkynizodboruzdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, podľa ktorého bolo bodové ohodnotenie sťaženia spoločenskéhouplatnenia žalobkyne stanovené na 390 bodov, dospel k záveru, že toto odškodnenie nebolo možné
žalobkyni priznať.

5. Takto hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia bez ďalšieho, nepovažoval žalovaný za ujmu
na zdraví na účely zákona č. 274/2017 Z. z. Podľa § 2 odseku 1 písm. j) citovaného zákona sa
ujmou na zdraví na účely tohto zákona nepovažuje akékoľvek poškodenie zdravia, ale len ublíženie
na zdraví alebo ťažká ujma na zdraví, pričom ide o pojmy, ktoré sú definované v § 123 ods. 2 a 3
Trestného zákona.

6. Pod ublížením na zdraví sa podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona rozumie také poškodenie zdravia
iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie
iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

7. V samotnom odbornom vyjadrení F. G. H. sa uvádza, že zdravotný stav žalobkyne si doposiaľ

nevyžadoval psychiatrickú intervenciu. Žalobkyňa vo vzťahu k preukázaniu ujmy na zdraví titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia nepredložila, okrem odborného vyjadrenia, žiadne doklady,
pričom dotknutá odborné vyjadrenie neumožňuje žalovanému prijať záver, že v prípade žalobkyne
znalkyňou zistené poškodenie zdravia si vyžadovalo lekárske vyšetrenie ošetrenie alebo liečenie, čo je
obligatórnym znakom ublíženia na zdraví.

8. Záverom žalovaný uviedol, že pri položke 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením
otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, zák. č.
437/2004 Z. z. vyžaduje, aby dotknutá diagnóza bola overená príslušným psychiatrickým pracoviskom,
overenie však v odbornom vyjadrení číslo 21/2022 z 23.03.2022 absentuje.

II.
Rozsah a dôvody žaloby
(Argumenty žalobkyne)

9. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave,
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12696/2022/143 z 10.06.2022 v rozsahu
II. výrokovej vety, ktoré navrhla v jeho napadnutej časti z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/ zák.
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

10. Žalobkyňa namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu. Má za to, že aj napriek tomu, že sa
na konanie o nároku na priznanie odškodnenia neuplatňuje správny poriadok, je potrebné (v zmysle
judikatúry Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžr/68/2011, 10Sžso/14/2015) aj v takomto konaní aplikovať

všeobecné zásady správneho konania (základné pravidlá konania) upravené v § 3 správneho poriadku,
medzi iným aj zásadu vyjadrenú v § 3 ods. 5 správneho poriadku.

11. Žalovaný, vychádzajúc z odborného vyjadrenia znalkyne, dospel k záveru, že zdravotný stav
žalobkyne nevyžadoval psychiatrickú intervenciu (liečbu), podľa názoru žalobkyne však žalovaný,

nedostatočne zistil skutkový stav. Pokiaľ sa žalovanému pri zisťovaní skutkového stavu javilo,
že predložené odborné vyjadrenie je v otázke toho, či si stav žalobkyne vyžadoval lekárske vyšetrenie,
liečenie („psychiatrickú intervenciu“) rozporné, mal a mohol sa na predmetný rozpor v rámci zisťovania
princípu spoľahlivého zistenia skutkového stavu dopytovať znalkyne a sama by túto prípadnú
nezrovnalosť vysvetlila.

12. Žalobkyňa z dôvodu absencie tohto zisťovania zo strany žalovaného, požiadala znalkyňu o
dodatočné vyjadrenie sa k otázke, či žalobkyňa vyžadovala, alebo naopak, nevyžadovala psychiatrickú
intervenciu, a to pred dňom jej psychiatrického vyšetrenia v zariadení znalkyne a taktiež ku dňu jej
psychiatrického vyšetrenia v zariadení znalkyne. Znalkyňa vo svojej odpovedi na žiadosť žalobkyne

- označené ako vysvetlenie číslo XX/XXXX uviedla, že stav žalobkyne pred dňom ako aj ku dňu
znaleckého vyšetrenia v zariadení vyžadoval psychiatrickú intervenciu a liečbu. To, že menovaná
dovtedy sama nevyhľadala psychiatra, eventuálne iného odborníka a sama nevyslovila požiadavkuna psychiatrickú intervenciu však neznamená, že takúto intervenciu a liečbu z odborného hľadiska
nevyžadovala.

13. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, považuje žalobkyňa za rozporný
s administratívnym spisom, pretože je zrejmé, že stav žalobkyne si vyžadoval liečenie. V súvislosti
s chýbajúcim potvrdením diagnózy príslušným psychiatrickým pracoviskom, tak ako sa to uvádza
v položke 255 zák. č. 437/2004 Z. z. žalobkyňa uviedla, že zák. č. 437/2004 Z. z. sa má v zmysle § 12
odseku 1 použiť na určenie výšky odškodnenia ujmy na zdraví len primerane. V rámci primeraného

použitia zákona sa za potvrdenie existencie vážnej duševnej poruchy môže považovať aj odborné
vyjadrenieznalca-psychiatranazákladevlastnéhopsychiatrickéhovyšetreniavneštátnejpsychiatrickej
ambulancii,opierajúcesaopredchádzajúcezisteniaznalcovztrestnéhokonaniatak,akotomujevtomto
prípade.

14. Žalobkyňa ďalej namieta nesprávne právne posúdenie, podľa jej názoru sa žalovaný pri výklade

§ 11 zák. č. 274/2017 Z. z. nesprávne vysporiadal s právnou otázkou, či pre konštatovanie naplnenia
podmienky vzniku nároku na odškodnenie - existencia ujmy na zdraví - je potrebné, aby žalobkyňa
podstúpila psychiatrickú intervenciu, alebo postačuje, aby si ju jej stav len vyžiadal.

15. Právny záver žalovaného o tom, že pokiaľ poškodená osoba trestným činom nevyhľadá lekárskej

vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie nemožno u nej konštatovať existenciu ublíženia na zdraví
a v dôsledku toho ani vznik nároku na odškodnenie ujmy na zdraví je, podľa názoru žalobkyne, v rozpore
sozmyslomaúčelomzákonač.274/2017Z.z.,navyšejetentovýkladprílišformalistickývedúcikzjavnej
nespravodlivosti.

16. V danej veci je nepochybné, že reálna ujma na zdraví u žalobkyne vznikla. Bola zistená
pri psychiatrickom vyšetrení znalcom z odboru psychiatria a presne pomenovaná ako posttraumatická
stresová porucha (ďalej aj ako „PTSP“), pričom bolo kvantifikované aj tým spôsobené sťaženie
spoločenského uplatnenia pre ťažkú duševnú poruchu. Žalobkyňa nevyhľadala pomoc z dôvodu možnej
stigmatizácie ako aj retraumatizácie. Na podporu svojho tvrdenia poukázala žalobkyňa na rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/68/2020 z 31.03.2021, ktorý síce konal o nároku na náhradu
škody, ale jeho závery sú logické, použiteľné aj v konaní o odškodňovaní ujmy na zdraví spôsobenej
trestným činom.

17. Záverom žalobkyňa poukázala na to, že zák. č. 274/2017 Z. z. neponúka bližšiu definíciu pojmu

ublíženie na zdraví a ťažká ujma na zdraví (napríklad v podobe legislatívnych odkazov na § 123
Trestného zákona, cez ktorý žalovaný vykladá pojem ujma na zdraví). Zákon, naopak, pri určovaní výšky
odškodnenia odkazuje na primerané použitie zák. č. 437/2004 Z. z., ktorý zase pracuje s pojmom iné
poškodenie zdravia. Toto predstavuje, podľa názoru žalobkyne, dôvod naviac postupovať pri výklade
pojmu ujma na zdraví pre účely zákona a rozhodovania o nároku na odškodnenie ujmy na zdraví

neformálne, vždy s ohľadom na osobitosť tohto typu ujmy na zdraví (má na mysli to, že pri PTSP
a iných duševných poruchách pacienti pomoc ani nevyhľadajú, viď vyjadrenie doc. PhDr. Miloša
Šlepeckého, CSc.)

18. Žalovaný tak vec nesprávne právne posúdil a dospel k právnemu názoru o nemožnosti aplikovania

právnej normy § 11 zákona vo vzťahu k (ne)priznaniu nároku na odškodnenie ujmy na zdraví žalobkyne,
a to tým, že síce správnu právnu normu (§ 11 ods. 1 zákona a § 2 ods. 1 písm. j/ zákona) nesprávne
právne vyložil tak, že jej doslovný výklad viedol k zjavnej nespravodlivosti v podobe nepriznania
odškodnenia osobe, ktorá okrem iného požívala aj v trestnom konaní status obzvlášť zraniteľnej
obete. Takáto aplikácia zákona nezodpovedá zámeru zákonodarcu umožniť a zjednodušiť prístup obetí

k finančnému odškodneniu.

III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobkyne

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 10.06.2022 uviedol, že všetky úvahy, ktoré ho viedli k vydaniu
napadnutého rozhodnutia, sú jasným a preukázateľným spôsobom uvedené v samotnom rozhodnutí.20. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne uviedol, že pri posudzovaní žiadosti o odškodnenie podľa zák.
č. 274/2017 Z. z. vychádzal, v súlade s § 16 citovaného zákona, zásadne z dôkazov predložených
žiadateľom o odškodnenie, osobitne vo vzťahu k preukázaniu ujmy na zdraví podľa § 16 ods. 2 písm. b/

citovaného zákona. V tomto konaní nie je žalovaný povinný ex offo zisťovať skutkový stav. Odhliadnuc
od uvedeného, v predmetnom odbornom vyjadrení nie je nikde spomenuté, že by žalobkyňa absolvovala
v súvislosti s poškodením zdravia vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Na týchto záveroch vôbec nič
nemení ani vysvetlenie znalkyne číslo XX/XXXX, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe. Uvádza sa v ňom
len to, že psychiatrickú liečbu považuje za vhodnú a odporúčanú. Skutkový stav považuje žalovaný

za dostatočne zistený, vyplývajúci z odborného vyjadrenia číslo 21/2022 ako aj odborného vyjadrenia
číslo 55/2020 a potvrdila to aj samotná žalobkyňa v žalobe.

21. Žalovaný má ďalej za to, že neexistovali a ani aktuálne neexistujú žiadne rozpory vyplývajúce
z odborného vyjadrenia č. 21/2022, vysvetlenia č. 55/2022 a ani žalobkyňa v správnej žalobe nijako
nespochybnila, že by bolo nesprávnym skutkovým zistením, že neabsolvovala lekárske ošetrenie,

vyšetrenie alebo liečenie. Zistený skutkový stav považuje žalovaný celkom jednoznačne v súlade
s administratívnym spisom a napokon i v plnom súlade s vyjadreniami žalobkyne v žalobe.

22. Názor žalobkyne ohľadne primeraného použitia zák. č. 437/2004 Z. z. nepovažuje žalovaný
za správny. Primerané použitie zák. 437/2004 Z. z. pri výpočte odškodnenia na účely § 12 ods. 1 zák. č.

274/2017 Z. z. znamená, že sa zák. č. 437/2004 Z. z. aplikuje pri rešpektovaní osobitosti odškodnenia
podľa zák. č. 274/2017 Z. z.

23. Žalovaný zastáva názor, že ak by aj žalobkyňa preukázala spôsobenie ujmy na zdraví v zmysle
§ 2 odseku 1 písm. j/ zák. č. 274/2017 Z. z., odškodnenie by jej na podklade odborného vyjadrenia

nemohlo byť priznané, keďže pri hodnotení ujmy na zdraví pod položkou číslo 255 sa vyžaduje
overenie príslušným psychiatrickým pracoviskom. Takáto úprava má podľa žalovaného svoj dôvod, ide
o položku definovanú oproti iným pomerne vágne s veľkým bodovým rozpätím, v ktorom je možné
taképoškodeniezdraviahodnotiť.Nerešpektovaniepožiadavkyovereniaoznačenejpoložkypoškodenia
zdravia príslušným psychiatrickým pracoviskom žalovaným by mohlo byť kvalifikované ako svojvoľný

postup žalovaného. Bodové hodnotenie obsiahnuté v odbornom vyjadrení znalkyne číslo 21/2022 je
v rozpore s prílohou číslo 1 zák. č. 437/2004 Z. z. a je zjavne nesprávne.

24. Žalovaný nepopiera, že by žalobkyňa nemala právo uplatniť si aj nárok na odškodnenie v časti
poškodenia zdravia. Zák. č. 274/2017 Z. z. ale nepriznáva odškodnenie zo strany štátu za akékoľvek

poškodenie zdravia, ale za kvalifikované poškodenie zdravia, teda také, ktoré spĺňa definíciu ujmy
na zdraví v zmysle § 2 odseku 1 písm. j/ zák. č. 274/2017 Z. z. Je celkom zrejmé, že definícia ujmy
na zdraví v citovanom ustanovení pracuje s pojmami s § 123 Trestného zákona. V tomto kontexte je
celkomzjavnásnahazákonodarcu,abyzaujmunazdravívzmysle§2odseku1písm.j/zák.č.274/2017
Z. z. nebolo považované akékoľvek poškodenie zdravia, ale len také poškodenie zdravia, ktoré napĺňa

kritériá ublíženia na zdraví a ťažkej ujmy na zdraví. Podstata právneho problému teda spočíva v tom,
či je možné kvalifikovať ako ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona poškodenie
zdravia v prípade, ak poškodený neabsolvoval žiadne lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie
a ak v dôsledku neho nebol sťažený obvyklý spôsob života. Názor žalovaného bol v preskúmavanom
rozhodnutí zrozumiteľne odôvodnený a smeruje k negatívnej odpovedi.

25. Žalovaný posudzoval predložené doklady o ujme na zdraví, z ktorých nevyplýva, že by sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktoré má podľa odborného vyjadrenia znaky posttraumatickej
stresovej poruchy, si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie, vyšetrenie alebo liečenie. Práve naopak,
tak odborné vyjadrenie umožňuje prijať záver, že si nevyžadovalo, okrem toho naplnenie pojmového
znaku ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona vyžaduje splnenie podmienky, že počas

lekárskeho ošetrenia, vyšetrenia alebo liečenia bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Pokiaľ žalobkyňa neabsolvovala žiadne vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, nemohol byť počas neho
akokoľvek ovplyvnený jej obvyklý spôsob života. Žalobkyňa nepredniesla žiadne relevantné dôvody,
ktoré by tento záver spochybňoval.

26. Žalovaný zdôraznil, že odškodňovanie obetí násilných trestných činov podľa zák. č. 274/2007 Z. z.
má len podporný charakter. Predstavuje istý typ dávky poskytnutej obetí násilného trestného činu,
pri ktorej zákon upravuje pravidlá a spôsob určenia jej výšky. Nejde teda o právnu úpravu, ktorá by
obetiam násilných trestných činov mala zabezpečiť plnú náhradu škody, ktorá v súvislosti s násilnýmtrestným činom bola spôsobená. Obeť násilného trestného činu má vždy existujúci nárok priamo
voči páchateľovi.

27. Podľa žalovaného neexistujú dôvody, pre ktoré by správny súd mal rozhodnutie žalovaného zrušiť.

28. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvala na dôvodoch svojej žaloby. V súvislosti
s konštatovaním žalovaného, že môže konať len na základe a v rozsahu vymedzenom zákonom uviedla,
že samotný ústavný súd odobril postup orgánov verejnej moci pri interpretovaní právnej normy, dokonca

až v rozpore s jej doslovným znením, pokiaľ by sledovaným doslovného výkladu zákona došlo k zjavnej
nespravodlivosti (bližšie pozri I.ÚS 255/2010 z 30.06.2011). Upriamila pozornosť na samotnú podstatu
problému, ktorým je poskytnutie reálnej pomoci obetiam obzvlášť, keď znalec psychiater konštatuje, že u
poškodeného vznikla ujma na zdraví a túto ujmu aj náležite oboduje. Poukázala taktiež na vyjadrenie
znalkyne, že pacienti trpiaci symptómami PTSP nemusia vyžiadať liečbu ani celé mesiace, či roky
po nástupe symptómov napriek tomu, že zažívajú výraznú nepohodu (výraznou nepohodou rozumie

práve ovplyvnenie obvyklého spôsobu života).

29. Žalobkyňa uviedla, že od septembra 2022 začala z vlastného rozhodnutia so psychiatrickou liečbou
s ohľadom na jej psychický stav a pretrvávajúce ťažkosti spôsobené trestným konaním jej ex partnera.
SvojímlekárompsychiatrommástanovenúdiagnózuR43.1(posttraumatickústresovúporuchu),pričom

tohto lekára odvtedy navštevuje.

30. Žalobkyňa si je vedomá limitov odškodnenia zo strany štátu a netvrdí, že štát má vždy odškodňovať
v celom rozsahu, avšak pokiaľ vzniknutá ujma na zdraví a jej obodovanie nepresahuje zákonný limit
odškodnenia, tak potom súlade so zákonom nastane situácia, že priznané odškodnenie ujmy na zdraví

pokryje prakticky celú náhradu ujmy na zdraví.

31.Žalobkyňamátaktiežzato,žeodbornévyjadrenienesievšetkyrelevantnéinformáciepredpokladané
v ustanovení § 8 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., preto je podľa jej názoru postačujúce a plne nahradzujúce
lekársky posudok. Odborné vyjadrenie vystavené znalcom z relevantného medicínskeho odboru

(psychiatria) tak dostatočne preukazuje vznik ujmy na zdraví PTSP aj rozsah sťaženia spoločenského
uplatnenia, a síce 390 bodov podľa položky 255 prílohy číslo 1 zák. č. 437/2004 Z. z.

32. Žalovaný v duplike z 30.04.2024 zotrval na svojom názore prezentovanom v odôvodnení rozhodnutia
ako aj vo vyjadrení k žalobe. Za daného stavu veci má za to, že neexistujú dôvody, pre ktoré by správny

súd mal označené rozhodnutie žalovaného zrušiť. Odkaz žalobkyne na okolnosti, ktoré nastali po vydaní
napadnutého rozhodnutia považuje žalovaný vzhľadom na zásadu koncentrácie v správnom súdnom
konaní za bezpredmetnú.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

33. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z .z.“)

a svoju činnosť začal od 1. júna 2023.
34. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

35. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
36. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu

existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal
na pojednávaní konanom dňa 24.06.2025 (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti
žaloby. Žalovaný napriek tomu, že žiadal nariadenie pojednávania vo svojom vyjadrení k žalobe (§ 105
ods. 2 písm. a/ SSP) sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.37. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že celý právny spor sa týka výkladu pojmu ujma na zdraví,
a teda nesúhlasí s tým, ako to zadefinoval žalovaný, že uznáva, že vznikla ujma na zdraví, ale neboli
naplnené formálne kritériá alebo hľadiská, to znamená ošetrenie, vyšetrenie alebo liečenie tejto ujmy.

Je častým úkazom pri týraných ženách, že častokrát nevyhľadajú pomoc alebo vyhľadajú ju až oveľa
neskôr z dôvodu strachu, stigmatizácie alebo odsúdenia spoločnosťou alebo preto, že by mali prísť
o deti. Právny názor žalovaného považuje za príliš formalistický, ktorý nespĺňa základné ciele stanovené
zákonodarcom pri prijímaní tejto právnej normy, zák. č. 274/2017 Z. z. Žalobkyňa sa pridŕža podanej
žaloby, argumentácie v nej uvedenej aj všetkých právnych tvrdení, ktoré boli predkladané a navrhuje,

aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
38. Podľa ust. § 1 zák. č. 274/2017 Z. z. účinného v čase vydania rozhodnutia, tento zákon upravuje
práva, ochranu a podporu obetí trestných činov (ďalej len "obeť"), vzťahy medzi štátom a subjektmi
poskytujúcimi pomoc obetiam a finančné odškodňovanie (ďalej len "odškodňovanie") obetí násilných
trestných činov.
39. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ bod 1 zák. č. 274/2017 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie obeťou

násilnéhotrestnéhočinufyzickáosoba,úmyselnýmnásilnýmtrestnýmčinomspôsobenáujmanazdraví;
ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len "zomretý"), obeťou násilného trestného činu je
aj pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po
zomretom, a osoba, ktorá žila so zomretým najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej
domácnosti a ktorá sa so zomretým starala o spoločnú domácnosť, alebo osoba, ktorá bola odkázaná

výživou na zomretého, ak odsek 3 neustanovuje inak.
40. Podľa § 2 ods. 1 písm. j/ zák. č. 274/2017 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie ujmou na zdraví
ujmou na zdraví ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví alebo smrť spôsobené trestným činom
spáchaným inou osobou alebo nemajetková ujma spôsobená trestným činom obchodovania s ľuďmi,
znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo

nedobrovoľného zmiznutia.
41. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z. z. nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa
tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz,
ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného
činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený,

pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti
násilného trestného činu plne uhradená inak.
42. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z. z. na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa
primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia;10) náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

nemožno zvýšiť.11)
43.Podľa§123ods.2zák.č.300/2005Z.z.Trestnýzákon,ublíženímnazdravísanaúčelytohtozákona
rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie
alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

44. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

V.

Právne posúdenie správnym súdom

45. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky – žalovaného – zo dňa 10.06.2022, č. 12696/2022/143, o odškodnení podľa zákona č.
274/2017 Z. z., v rozsahu II. výrokovej vety, ktorým žalovaný nepriznal žalobkyni uplatnené odškodnenie

v sume 9 750 eur. Išlo o odškodnenie, ktoré si žalobkyňa nárokovala podľa § 12 ods. 1 zákona č.
274/2017 Z. z. za ujmu na zdraví spôsobenú protiprávnym konaním odsúdeného páchateľa rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č. 22T/121/2021-706 zo dňa 04.11.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť v
ten istý deň. Konkrétne išlo o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola obodovaná vodbornom vyjadrení č. 21/2022, vypracovanom znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, MUDr. Zitou Shinwariovou.
46. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad § 11 zák. č. 274/2017 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 písm.

j/ citovaného zákona. Z uvedeného dôvodu sa správny súd pri posúdení správnosti výkladu sporných
ustanovení žalovaným zameral na nasledujúce východiská účastníkov konania.
47. Podstata právneho problému, ako ju vymedzil žalovaný, spočíva v tom, či je možné kvalifikovať
ako ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona poškodenie zdravia v prípade, ak
poškodený neabsolvoval žiadne lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a ak v dôsledku neho

nebol sťažený obvyklý spôsob života.
48. Žalobkyňa zotrváva na názore, že pre naplnenie podmienky vzniku nároku na odškodnenie –
existencie ujmy na zdraví – nie je potrebné podstúpiť psychiatrickú intervenciu, ale postačuje, aby si
ju jej stav len vyžiadal.
49. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. nárok na odškodnenie obete násilného trestného
činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný

rozkaz, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti spôsobená
ujma na zdraví. Ujmou na zdraví sa podľa § 2 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona rozumie ublíženie na
zdraví, ťažká ujma na zdraví alebo smrť spôsobená trestným činom spáchaným inou osobou, prípadne
nemajetková ujma spôsobená trestnými činmi ako obchodovanie s ľuďmi, znásilnenie, sexuálne násilie,
sexuálne zneužívanie, týranie blízkej osoby a zverenej osoby alebo nedobrovoľné zmiznutie.

50. Zákon č. 274/2017 Z. z. neobsahuje legálnu definíciu pojmu „ublíženie na zdraví“ pre účely tohto
zákona. Tento pojem je však definovaný v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný
zákon“), podľa ktorého sa ním rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo
lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý
spôsob života poškodeného.

51. Podľa zákona č. 274/2017 Z. z. je ujmou na zdraví okrem ublíženia na zdraví aj nemajetková ujma
spôsobená trestnými činmi taxatívne vymenovanými v § 2 ods. 1 písm. j/ tohto zákona. Zatiaľ čo v
trestnomprávesapodpojmom„ujmanazdraví“rozumieakékoľvekpoškodeniezdravia.Pojmyublíženie
na zdraví a ujma na zdraví nemajú v textoch týchto právnych predpisov rovnaký význam a obsah (k
tomu bližšie pozri Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, september 2018, článok

Ublíženie na zdraví – nesúlad názvu trestného činu a obsahu skutkových podstát, I. F., str. 123).
52. Keďže zák. č. 274/2017 Z. z. neobsahuje definíciu pojmu „ublíženie na zdraví“, je potrebné
systematicky vychádzať z definície obsiahnutej v Trestnom zákone. Správny súd však upozorňuje, že
vzhľadom na odlišný význam pojmov „ujma na zdraví“ v trestnom zákone a zákone č. 274/2017 Z. z.,
je nevyhnutné vykladať pojem „ublíženie na zdraví“ s ohľadom na cieľ zák. č. 274/2017 Z. z. – teda

ochranu a podporu obetí.
53. Podľa názoru súdu je možné, za predpokladu splnenia pojmových znakov ublíženia na zdraví, za
poruchu zdravia považovať aj psychickú traumu prežitú v priamej súvislosti so spáchaným trestným
činom, ktorá sa neskôr rozvinula do PTSP.
54. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v zásade nespochybnil, že by žalobkyni nebola spôsobená ujma

na zdraví v dôsledku násilného trestného činu, teda že poškodenie zdravia identifikované v odbornom
vyjadrení sa u žalobkyne nevyskytuje a negatívne neovplyvňuje jej život. Predložené odborného
vyjadrenie však podľa názoru žalovaného nenapĺňa pojmové znaky ublíženia na zdraví alebo ťažkej
ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 2 a 3 Trestného zákona, pretože z neho nevyplýva, že by si zdravotný
stav žalobkyne doposiaľ vyžadoval psychiatrickú intervenciu.

55. Podmienkami ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona sú:
a) poškodenie zdravia,
b) objektívna potreba lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia,

c) počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

56. Žalovaný teda nespochybňuje, že došlo u žalobkyne k poškodeniu zdravia (čo napokon vyplýva
z predloženého odborného vyjadrenia č. 21/2022), ale spochybňuje splnenie ďalších podmienok, a to
objektívnej požiadavky lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia, počas, ktorého bol nie iba na
krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (žalobkyne).

57. Podľa názoru súdu je potrebné objektívnu potrebu lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo
liečenia posudzovať s ohľadom na charakter poruchy zdravia a objektívnu potrebu liečby bez
ohľadu na subjektívne potreby poškodeného. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že zdravotný stavžalobkyne doposiaľ nevyžadoval psychiatrickú intervenciu, to ešte neznamená, že nebola potreba liečby
objektívne daná a medicínsky opodstatnená. Navyše, ani Trestný zákon nevyžaduje skutočné liečenie,
ale objektívnu potrebu liečenia.

58. Zo znaleckého posudku vypracovaného F. J. K. a F. L. M. pre účely trestného konania č. XX/XXXX,
z ktorého vychádzala aj znalkyňa F. G. H. pri vypracovaní Odborného vyjadrenia č. 21/2022, vyplýva,
že konanie páchateľa spôsobovalo žalobkyni psychické utrpenie, ktoré viedlo k rozvoju úzkostnej
a depresívnej symptomatiky (možný ústup vhodným psychoterapeutickým vedením), ktoré sa podľa

znalkyneMUDr.ZityShinwariovejrozvinulido(aktuálnezmiernenýchprejavov)posttramatickejstresovej
poruchy. Pri stanovení bodového ohodnotenia miery sťaženia spoločenského uplatnenia zohľadnila
znalkyňa aktuálny duševný stav ako aj fakt, že jej stav doteraz nevyžadoval psychiatrickú intervenciu.

59. Hoci aj stav žalobkyne do vyšetrenia znalkyňou dňa 02.02.2022 nevyžadoval (žalobkyňa sama
dovtedy nepožiadala o psychiatrické vyšetrenie – bod 60.) psychiatrickú intervenciu, nemožno dospieť

k záveru, že si stav žalobkyne objektívne nevyžadoval vyšetrenie a následnú liečbu. „Závažnosť prvotnej
traumatickej reakcie je primeraným indikátorom potreby včasnej intervencie, a v takýchto prípadoch
by mala byť poskytnutá zodpovedajúca liečba (NICE 2018). Mnohí pacienti s PTSP sa môžu uzdraviť
aj pri obmedzenej alebo žiadnej terapeutickej intervencii. Bez efektívnej liečby sa však u mnohých
ľudí môžu v priebehu rokov vyvinúť chronické problémy. Latencia rozvoja symptómov od traumatickej

udalosti môže trvať týždne až mesiace“. (bližšie pozri Štandardný postup Ministerstva zdravotníctva SR,
Posttraumatická stresová porucha, F. N. a spol., zdroje internet)

60. Napokon aj samotná znalkyňa vo vysvetlení č. 55/2022 k Odbornému vyjadreniu č. 21/2022 uviedla,
že formuláciu „stav nevyžadoval psychiatrickú intervenciu“ treba chápať tak, že žalobkyňa sama dovtedy

nepožiadala o psychiatrické vyšetrenie.

61. Správny súd s poukazom na uvedené nesúhlasí s tým, že by poškodenie zdravia žalobkyne
nenapĺňalo pojmové znaky ublíženia na zdraví.

62. Možno však súhlasiť s tým, že lekársky posudok vypracovaný podľa zák. č. 437/2004 Z. z. v zmysle
prílohy č. 1 pri položke č. 255 vyžaduje overenie príslušným psychiatrickým pracoviskom. Zák. č.
274/2017 Z. z. odkazuje v otázke výpočtu odškodnenia na primerané použitie zák. č. 437/2004 Z. z.,
preto by sa malo v otázke výpočtu odškodnenia postupovať podľa metodiky výpočtu uvedenej v prílohe
č. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. ako východiska pre určenie výšky odškodnenia.

63. V danom prípade žalobkyňa predložila Odborné vyjadrenie znalkyne, z odboru psychiatria (nad
rámec zák. č. 437/2004 Z. z. - vyžaduje vypracovanie lekárskeho posudku), pričom však zo žiadneho
ustanovenia citovaného zákona nevyplýva požiadavka žalovaného, aby sa aj v takom prípade trvalo
na overení bodového ohodnotenia príslušným psychiatrickým pracoviskom. Zákon č. 437/2004 Z. z.

predpokladá vypracovanie znaleckého posudku len v prípade kontroly, ak vzniknú dôvodné pochybnosti
o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v
lekárskom posudku.

64. V porovnaní s ošetrujúcim lekárom je už z charakteru znaleckej činnosti zrejmé, že ide o

špecializovanúodbornúčinnosťvykonávanúznalcom,ktorýzložilodbornúskúškuvdanomodborealebo
odvetví. Súčasne znalec pri zápise do zoznamu znalcov musí aktívne vykonávať prax v odbore, ktorý je
predmetom jeho činnosti najmenej sedem rokov. Zákon kladie na osobu znalca podmienky (§ 5 ods. 1,
§ 7 a § 9 zákona č. 382/2004 Z. z.), ktoré musí spĺňať nie len pri zápise do zoznamu znalcov, ale musia
trvať aj počas výkonu znaleckej činnosti.

65. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ mal žalovaný v danej veci pochybnosti o správnosti hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia znalkyňou, mohol za účelom riadneho zistenia skutkového stavu
iniciovať kontrolné znalecké dokazovanie.

66. Záverom správny súd dáva do pozornosti žalovanému, že aj v konaniach na ktoré sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní (§ 34 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z. z.) nemožno upustiť od
vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutie správnych orgánov
vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77)31 z 28.9.1977 o ochrane jednotlivcav súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec
(2007) 7 z 20.6.2007 o dobrej verejnej správe.

67. Princípy dobrej správy verejných vecí sú implicitnou súčasťou nášho ústavno-právneho systému,
najmä s ohľadom na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako súčasť princípov právneho štátu alebo
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako súčasť práva na spravodlivý proces.

68. Odporúčanie CM/Rec (2007) požiadavku na objektivitu správneho orgánu zahrnulo pod princíp

nestrannosti (čl. 4 bod 1 Odporúčania). Podstata princípu objektivity spočíva v riadnom zistení
skutkovéhostavu,t.j.správnyorgánmusíprirozhodovanívychádzaťzovšetkýchskutkovýchaprávnych
okolností podstatných pre daný prípad, a to bez ohľadu na to, či sa v konaní uplatňuje zásada oficiality
alebo dispozičná zásada.

69. Preto, pokiaľ žalovanému v konaní nevyplýva z predložených podkladov nejaká skutočnosť

podstatná pre rozhodnutie, je povinný si ju za účelom riadneho zistenia skutkového stavu zabezpečiť.

70. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa
§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

71. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu /
§191 ods. 6 SSP/, žiadosť žalobkyne opätovne posúdiť a svoje rozhodnutie v súlade so zákonom aj
odôvodniť.

72. O náhrade trov v konaní úspešnej žalobkyne rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že podľa

§ 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

73. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca
od jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.