Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201555
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne:

A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom
Kuchárom, LL.M., advokátom, Budatínska 65, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./F./G. zo dňa 25.06.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného č. E./F./G. zo dňa 25.06.2021 a vec v r a c
i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

BA-4Sa/78/2021

BA-4Sa/78/2021

I. Priebeh administratívneho konania
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. D./XXXX/XXXXXX-XX zo dňa 09.04.2021 Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu
ŤZP a posudkových činností (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 18 ods.
17 a 18, § 22 ods. 1, § 41 ods. 12 a § 46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) žalobkyni odňal s účinnosťou od

01.08.2018 peňažný príspevok na osobnú asistenciu určený v rozsahu 877 hodín 0 minút na obdobie
kalendárneho roka, ktorý poberala na základe rozhodnutia č. D./XXXX/XXXXXX-X zo dňa 06.12.2018 vo
výške zodpovedajúcej sadzbe na jednu hodinu osobnej asistencie a jeho výplatu od 01.02.2021 zastavil
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 26.04.2021 žiadala, aby žalovaný
prvostupňové rozhodnutie zrušil. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu prvého stupňa
o nepravdivosti údaja uvedeného v čestnom vyhlásení žalobkyne zo dňa 30.09.2020 o majetku na účely

poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu. Podľa žalobkyne v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia absentuje vysvetlenie, ako správny orgán prvého stupňa dospel k záveru o nepravdivosti
údaja uvedeného v čestnom vyhlásení. Žalobkyňa namietala aj nedostatočné zistenie skutkového stavu,
keďže správny orgán prvého stupňa neskúmal hodnotu rodinného domu, ktorý bol v čase podaniaodvolania v zrušenom, ale nevysporiadanom bezpodielovom vlastníctve manželov, a nebytového
priestoru. Správny orgán prvého stupňa nedal vypracovať znalecký posudok podľa § 18 ods. 20 zákona
č. 447/2008 Z. z. Žalobkyňa zároveň predložila znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný znalcom H.

I. A., týkajúci sa určenia hodnoty sporných nehnuteľností. Poukázala aj na negatívny vplyv, ktorý malo
vydanie prvostupňového rozhodnutia na žalobkyňu.
3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím E./F./G. zo dňa 25.06.2021 (ďalej len ako „napadnuté
rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa k viacerým žiadostiam

podaným na správny orgán prvého stupňa, vrátane žiadosti o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie,
doložila vyhlásenie o majetku zo dňa 30.09.2020, v ktorom čestne vyhlásila, že nevlastní majetok
v hodnote presahujúcej 39 833 eur. Na základe údajov z katastra nehnuteľností správny orgán prvého
stupňa zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou okrem iného rodinného domu v Bratislave, ktorý nepoužíva
a ani v roku 2018 nepoužívala na trvalé bývanie, pričom túto skutočnosť pri podaní žiadosti o poskytnutie
peňažného príspevku na osobnú asistenciu neuviedla. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že

vzhľadom na všeobecne známe informácie o cenových reláciách nehnuteľností v Bratislave – mestskej
časti Vrakuňa nemal pochybnosti o tom, že majetok žalobkyne bol v čase podania žiadosti zo dňa
15.08.2018 o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu vyšší ako 39 833 eur. Aj podľa
predloženého znaleckého posudku je hodnota rodinného domu 119 000 eur a na žalobkyňu pripadá
podiel vo výške 59 500 eur s poukazom na to, že znalec určuje všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti,

ktorá nie je porovnateľná s výškou trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaný ako odvolací orgán
dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa postupoval podľa platných právnych predpisov, keď
rozhodol o odňatí peňažného príspevku na osobnú asistenciu odo dňa jeho priznania. Ďalej uviedol,
že na peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia majú fakultatívny charakter
a fyzickej osobe na nich nevzniká právny nárok, poskytujú sa len za podmienok stanovených zákonom.

Zákon č. 447/2008 Z. z neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné udeliť výnimku
z podmienok uvedených v zákone pre priznanie príspevku alebo na odstránenie tvrdosti zákona.
Žalobkyňa nesplnila podmienku podľa § 181 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z., keďže hodnota jej majetku
presahuje sumu 39 833eur, a to aj bez zohľadnenia podielu na nebytovom priestore na ulici C. J. D..
Rovnako nie je možné zohľadniť, že žalobkyňa nemôže vstúpiť do dotknutej nehnuteľnosti (rodinného

domu).
II. Správna žaloba
4. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 12.09.2021, doručenú
Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.09.2021. Žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie. Napadnuté

rozhodnutie podľa jej názoru vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre
riadne posúdenie veci.
5. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa dostatočne nezoberal hodnotou majetku žalobkyne, ale len
na základe vlastnej úvahy konštatoval, že hodnota presahuje zákonný limit vo výške 39 833 eur.

Účelom stanovenia hranice hodnoty majetku pre žiadateľa o príspevok na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia je podľa názoru žalobkyne skutočnosť, aby príspevok nedostávali osoby,
ktoré majú dostatočne veľký vlastný majetok, ktorého si môžu uspokojiť potreby súvisiace s ťažkým
zdravotným postihnutím.
6. K spornému vlastníctvu rodinného domu uviedla, že rodinný dom bol v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva žalobkyne,
vydaným Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 07.11.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.11.2018. Konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49C/21/2021. Žalobkyňa teda má de iure nárok
na vyrovnací podiel z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale de facto nemôže tento majetok

nijako využívať a použiť ho na kompenzáciu následkov ťažkého zdravotného postihnutia. Odňatím
príspevku na osobnú asistenciu došlo k prehĺbeniu nepriaznivej sociálnej situácie žalobkyne, ktorá
je pre nutnosť zabezpečenia základných životných potrieb žalobkyne a jej maloletých detí zadĺžená.
Podľa názoru žalobkyne je potrebné pri určovaní hodnoty majetku na účely splnenia podmienok
pre priznanie príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia zohľadniť aj pasíva, ako

napríklad hypotéku, ktorou je zaťažená sporná nehnuteľnosť (rodinný dom). Do úvahy by mala byť braná
len čistá hodnota majetku, ktorá v tomto prípade, podľa doložených výpočtov žalobkyne, nepresahuje
zákonom stanovený limit vo výške 39 833 EUR. Poukázala aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS155/2017. Odňatie príspevku odporuje cieľu zákona č. 447/2008 Z. z. vyjadreného v § 1 ods. 2 zákona.
Žalovaný preto nesprávne právne vec posúdil a príliš formalisticky sa držal znenia zákona.
7. Nedostatočné zistenie skutkového stavu spočíva v tom, že správne orgány neskúmali hodnotu

rodinného domu, ale uspokojili sa s vlastnou úvahou o neho hodnote. Poukázala na to, že
pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
čo výrazným spôsobom znižuje hodnotu rodinného domu. Hodnota nehnuteľnosti je znížená aj
blízkosťou enviromentálnej záťaže v podobe starej skládky dopadov, ktorej existencia vyplýva zo
stanovísk Ministerstva životného prostredia SR a Úrade verejného zdravotníctva SR. Pokiaľ žalovaný

poukazoval na rozdiel medzi všeobecnou trhovou cenou nehnuteľnosti a všeobecnou trhovou hodnotou
nehnuteľnosti, tento rozdiel na napadnutom rozhodnutí nevysvetlil. Žalobkyňa poukázal tiež na to,
že hoci v rodinnom dome má formálne prechodný pobyt, vstup do domu jej bývalým manželom nie
je umožnený, pričom pred rozvodom došlo medzi manželmi k incidentom, ktoré zo strany bývalého
manžela žalobkyne vykazovali znaky domáceho násilia. Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov sa nepodarilo vysporiadať dohodou.

8. Žalobkyňa pri podávaní žiadosti o príspevok na osobnú asistenciu vychádzala z nepresnej informácie,
že pri posudzovaní tejto žiadosti sa majetok žiadajúcej fyzickej osoby nezohľadňuje. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2017 utrpela vážne zranenia pri autonehode, ktoré mali okrem iného
za následok aj organické poškodenie mozgu a žalobkyňa mala pri podaní žiadosti o príspevok v roku
2018 zníženú schopnosť posúdiť všetky právne aspekty podania žiadosti. Žiadosť podala v doprovode

sociálnej sestry, ktorá ju nesprávne informovala v otázke posúdenia majetku na účel vyhodnotenia
žiadostiopríspevoknaosobnúasistenciu.Žalobkyňasaspoľahla,žejejžiadosťbudesprávneposúdená
už v roku 2018, keďže už vtedy bola vlastníčkou rodinného domu.
III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
9.Vovyjadrenížalovanéhoksprávnejžalobezodňa04.11.2021žalovanýžiadal,abysúdžalobuvcelom

rozsahu zamietol.
10. K námietka žalobkyne, o nesprávnom právnom posúdení veci uviedol, že dodržiavanie ustanovení
zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré predstavujú legislatívny rámec pre navrhovanie a poskytovanie
peňažných príspevkov na kompenzáciu, nemožno považovať za nesprávne právne posúdenie veci.
Žalovaný je právnou úpravou viazaný a právne posúdenie veci žalovaným je správne a zodpovedajúce

právnej úprave. Právna úprava v čase vydania napadnutého rozhodnutia neumožňovala zohľadnenie
pasív resp. obmedzenie možnosti nakladať s majetkom z dôvodu nevysporiadaného bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Poukázal aj na dôvodovú správu k zákonu č. 374/2021 Z. z., ktorým bol
novelizovaný zákon č. 447/2008 Z. z. a ktorým došlo k zohľadneniu situácií, keď fyzická osoba z ťažkým
zdravotným postihnutím nemôže so svojim majetkom nakladať, pričom nejde o majetok, v ktorom býva

a na tomto majetku viaznu preukázateľné ťarchy.
11. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaný uviedol, že sama žalobkyňa
predložila do konania znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že hodnota nehnuteľnosti
(rodinného domu) je vyššia ako zákonom stanovená hranica. Pasíva či skutočnosť, že žalobkyňa do
nehnuteľnosti nemôže vstúpiť, nie je možné zohľadniť pri posúdení žiadosti o peňažný príspevok na

kompenzáciu. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že pri podaní žiadosti vychádzala z nesprávne poskytnutej
informácie, že výška majetku sa nezohľadňuje, žalovaný poukázal na to, že samotná žalobkyňa
podpísala vyhlásenie o majetku, v ktorom vyznačila, že majetok nevlastní a svojim podpisom potvrdila,
že údaje sú pravdivé a úplné a je si vedomá následkov nepravdivého vyhlásenia, ktoré vyplývajú
zpríslušnýchprávnychpredpisov.Tlačivo–vyhlásenieomajetku–obsahujevysvetlenie,čosapovažuje

a čo sa nepovažuje za majetok fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu. Čestné
vyhlásenie sociálnej sestry priložené k žalobe, že žalobkyňu uviedla pri podávaní žiadosti v roku 2018
do omylu, keď tvrdila, že výška majetku nie je rozhodujúca, nepokladal žalovaný za relevantné, keďže
žalobkyňa je plne spôsobilá na právne úkony. Aj následne, pri podaní žiadosti o zvýšenie príspevku na
osobnú asistenciu v roku 2020, žalobkyňa predložila ďalšie nepravdivé vyhlásenie, že nevlastní majetok

vo výške presahujúcej zákonné obmedzenie.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
12. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zo dňa 15.12.2021 uviedla, že jej zdravotný
stav odôvodňuje priznanie kompenzácií podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Spornou je otázka hodnoty
majetku žalobkyne, ktorý vlastnila v čase podania žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na

osobnú asistenciu dňa 15.08.2018. Uviedla, že žalovaný sa vo vyjadrení venoval trom nehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalobkyne. Nebytový priestor č. XXX na C. XX J. D. sa nachádza v bytovom dome
so súpisným číslom XXXX, ktorý tvoria vchody č. XX I. XX. V bytovom dome vo vchode č. XX sa
nachádza aj byt č. XX vo vlastníctve žalobkyne, v ktorom žalobkyňa býva. Každý vlastník bytu v bytovomdome má malý spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore č. XXX. Podiel žalobkyne predstavuje
8340/608736, t. j. 1/3% a je nerozlučne spojený s vlastníctvom bytu č. XX. Správne orgány neskúmali
veľkosť spoluvlastníckeho podielu, jeho nerozlučné vlastníctvo s bytom ani jeho zanedbateľnú hodnotu.

D. K. XX L. C. K. XX užíva žalobkyňa na trvalé bývanie. Rodinný dom bol do rozvodu manželstva
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Hypotéza, že podiely manželov sú rovnaké, je vyvratiteľná
a výsledok vysporiadania môže byť iný, nie zodpovedajúci veľkosti podielov. Masu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tvoria nielen aktíva, ale aj pasíva, ktoré je nevyhnutné zohľadniť. Nie je preto
správna úvaha žalovaného, že hodnota majetku žalobkyne je polovica hodnoty domu. K rodinnému

domu sa viaže hypotéka, ktorá znižuje podiel žalobkyne na rodinnom dome. Ustanovenia zákona
č. 447/2008 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte Občianskeho zákonníka, pričom v tejto veci ide
o špecifickú situáciu, keď došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale nedošlo k jeho
vysporiadaniu. Manžel žalobkyni zamedzoval vstup do rodinného domu. Žalobkyňa uviedla, že aj pred
novelou zákona č. 447/2008 Z. z. zákonom č. 374/2021 Z. z. bolo možné postupovať rovnako. Žalobkyňa
podala žiadosť v dobrej viere a v presvedčení, že nevlastní ani v čase podania žiadosti nevlastnila

majetok v hodnote presahujúcej zákonný limit.
13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.05.2024 uviedol, že sa pridržiava svojho stanoviska k zohľadneniu
pasív pri určovaní hodnoty majetku, uvedeného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.11.2021 s poukazom
na to, že štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Nie je pravdou, že správny orgán mohol aj pred novelou zákona č. 447/2008 Z.

z. postupovať spôsobom uvádzaným žalobkyňou, keďže zákon taxatívne vymedzuje, čo sa považuje
za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Opätovne poukázal na dôvodovú správu
k zákonu č. 374/2021 Z. z.
V. Konanie na správnom súde
14. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
15. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. d) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami
sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.“
16. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy

správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia
účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
17. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“

18. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a
jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
19. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je
správny súd viazaný žalobnými bodmi.“
20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§

10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť v súlade
s ustanovením § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a nebol
daný ani iný zákonný dôvod pre jeho nariadenie. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej

tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).
VI. Aplikovaná právna úprava
21. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych

dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej
starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.“

22. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Cieľom
úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti
za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.“23. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je
zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním

peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb
podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť
podľa osobitného predpisu.“
24. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Sociálny
dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej

ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého
veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného
postihnutia prekonať sama.“
25. Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel

ustanovený v § 20 ods. 2.“
26. Podľa ustanovenia § 18 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Za majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa na účely poskytovania peňažných
príspevkov na kompenzáciu považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vo vlastníctve fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím vrátane peňažných úspor okrem majetku uvedeného v odseku 19 a ak

to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na
kompenzáciu. Za hodnotu majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím možno považovať
len podiel majetku pripadajúci na túto fyzickú osobu.“
27. Podľa ustanovenia § 18 ods. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase

„Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o
peňažný príspevok na opatrovanie, a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje
naosobitnomtlačiveuvedenomvpríloheč.15,čihodnotamajetku,ktorývlastní,jevyššiaako39833eur.
Podpis fyzickej osoby a fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na vyhlásení overí príslušný
orgán bez poplatku; vyhlásenie nesmie byť staršie ako tri mesiace.“

28. Podľa ustanovenia § 18 ods. 19 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Za
majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa nepovažujú
a) nehnuteľnosť, ktorú užíva na trvalé bývanie,
b) poľnohospodárska pôda a lesná pôda, ktorú užíva pre svoju potrebu,
c) hnuteľné veci, ktoré tvoria nevyhnutné vybavenie domácnosti, hnuteľné veci, ktorými sú ošatenie a

obuv a hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok
na kompenzáciu,
d) jedno osobné motorové vozidlo,
e) nehnuteľné veci alebo hnuteľné veci nadobudnuté z peňažného daru podľa odseku 3 písm. p) alebo
nepeňažné dary poskytnuté

1. v kalendárnom roku v úhrnnej hodnote do výšky 12-násobku sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom,
2. nadáciou, občianskym združením, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné
služby, neinvestičným fondom, cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou, alebo
3. na účely posilnenia účinkov kompenzácie, zachovania alebo zlepšenia zdravotného stavu,

f) hnuteľné veci, ak by bol ich predaj alebo iné nakladanie s nimi v rozpore s dobrými mravmi.“
29. Podľa ustanovenia § 18 ods. 20 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak
sú pochybnosti o ohodnotení majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, príslušný orgán
zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom a uhradí náklady súvisiace s vyhotovením tohto
posudku. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná v prípade potreby vypracovania

znaleckého posudku umožniť znalcovi vykonať obhliadku majetku a predložiť doklady týkajúce sa
majetku.“
30. Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Osobná
asistenciajepomocfyzickejosobesťažkýmzdravotnýmpostihnutímpričinnostiachuvedenýchvprílohe
č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.“

31. Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Účelom
osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných
rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciunie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo
závažnosťou zdravotného postihnutia.“
32. Podľa ustanovenia § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak

hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 39 833 eur, peňažný
príspevok na kompenzáciu sa neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata.
33. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví, ak sa zistí, že sa
poskytol neprávom alebo jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel.“

34. Podľa ustanovenia § 45 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom
čase „Peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná, odníme, odníme a zastaví sa
jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne sa rozhodne o povinnosti
vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť
peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný
príspevok na kompenzáciu priznal neprávom.“

35. Podľa ustanovenia § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Za
príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri
dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho
stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická
osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu

alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok
alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho
časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej
sume.“
36. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Na

konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon
neustanovuje inak.“
37. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa

nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom
preukaze.“
VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
38. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná

(najmä § 6 a 7 SSP).
39. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 119
a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého

administratívneho spisu.
40. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým správny orgán prvého stupňa podľa ustanovenia
§ 18 ods. 17 a 18, § 22 ods. 1, § 41 ods. 12 a § 46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. žalobkyni odňal
s účinnosťou od 01.08.2018 peňažný príspevok na osobnú asistenciu určený v rozsahu 877 hodín 0

minút na obdobie kalendárneho roka, ktorý poberala na základe rozhodnutia č. D./XXXX/XXXXXX-X zo
dňa 06.12.2018 vo výške zodpovedajúcej sadzbe na jednu hodinu osobnej asistencie a jeho výplatu od
01.02.2021 zastavil.
41. Zákon č. 447/2008 Z. z. vymedzuje zákonné predpoklady pre priznanie peňažného príspevku
na osobnú asistenciu. Jedným zo základných predpokladov je, že ide o fyzickú osobu s ťažkým

zdravotným postihnutím. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa je fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím. Uvedená skutočnosť bola ustálená komplexným posudkom vypracovaným
správnym orgánom prvého stupňa č. D._D./F./M. zo dňa 05.11.2018. Uvedený status žalobkyne
nebol spochybnený ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Okrem splnenia zákonnej podmienky
kvalifikovanej úrovne nepriaznivého zdravotného stavu zákon kumulatívne stanovuje aj ďalšiu

podmienku, a to nastavenie stropu (výšky) príjmu a majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, nad ktorý už nie je možné objektívne konštatovať, že peňažný príspevok bude náležite
plniť svoju základnú kompenzačnú funkciu, pretože potenciálny žiadateľ o príspevok preukázateľne
disponuje takým príjmom a/alebo majetkom, z ktorého si vie kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkéhozdravotného postihnutia zabezpečiť sám. V prejednávanej veci je spornou práve otázka, či žalobkyňa
vlastní majetok, ktorého hodnota je vyššia ako zákonom stanovená hranica 39 833 eur.
42. Predpokladom priznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu je podanie žiadosti o priznanie

konkrétneho peňažného príspevku. Podľa § 55 ods. 1 prvá veta zákona č. 447/2008 Z. z. konanie o
priznaniepeňažnéhopríspevkunakompenzáciu,konanieopreukazeakonanieoparkovacompreukaze
sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby. Žalobkyňa žiadosť o priznanie peňažného príspevku
na osobnú asistenciu podala dňa 15.08.2018. Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 druhá veta zákona č.
447/2008 Z. z. majetok fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje podľa stavu

majetku v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu. Podľa ustanovenia § 18 ods.
18 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba vyhlasuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 15,
či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 39 833 eur. V prílohe č. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. je
rovnako uvedené, že majetok sa preukazuje podľa stavu majetku v čase podania žiadosti o peňažný
príspevok na kompenzáciu. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. D./XXXX/XXXXXX-X zo
dňa 06.12.2018, ktorým bol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu, vyplýva, že pri

ustálení majetku žalobkyne a jeho hodnoty vo vzťahu k splneniu podmienky zákonného limitu správny
orgán prvého stupňa vychádzal len z písomného vyhlásenia žalobkyne, že nevlastní majetok v hodnote
presahujúcej 39 833 eur. Sám nevykonal žiadne dokazovanie na overenie skutočností uvádzaných
žalobkyňou, týkajúcich sa hodnoty jej majetku.
43. Žalobkyňa požiadala dňa 02.10.2020 o zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu

žiadosťou zo dňa 09.07.2020. Podľa § 55 ods. 1 tretia veta zákona č. 477/2008 Z. z. konanie o
odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na
kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho
výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu
a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na

podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze
a o parkovacom preukaze v prvom stupni. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalobkyňa síce
požiadala o zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu na tlačive „Žiadosť o poskytnutie
peňažného príspevku na kompenzáciu“, no v skutočnosti išlo o podnet na začatie konania o zvýšení
uvedeného peňažného príspevku. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa

opätovne správnemu orgánu predkladala vyhlásenie o majetku fyzickej osoby zo dňa 30.09.2020.
Správny orgán v konaní o zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu vykonal dokazovanie
smerujúce k zisteniu majetkových pomerov žalobkyne a na základe výsledku zistenia skutkového stavu
(i) rozhodol rozhodnutím č. D./XXXX/XXXXXX-X zo dňa 26.04.2021 o nepriznaní peňažného príspevku
naosobnúasistenciuvozvýšenomrozsahua(ii)začalkonanieoodňatípeňažnéhopríspevkunaosobnú

asistenciu.
44. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu je opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu (§ 19
ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.). Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje odňatie peňažného príspevku na
kompenzáciu a zastaveniu jeho výplaty vo viacerých ustanoveniach. V ustanovení § 41 ods. 12 zákona
č. 447/2008 Z. z. je upravený postup, ktorý sa uplatňuje v prípade, ak je hodnota majetku fyzickej osoby

s ťažkým zdravotným postihnutím vyššia ako 39 833 eur. V tomto prípade peňažný sa príspevok na
kompenzáciu neposkytne alebo sa odníme a zastaví sa jeho výplata. Zákon v tomto prípade neupravuje
možnosť spätného odňatia príspevku na kompenzáciu. Odňatie príspevku a zastavenie jeho výplaty
podľa ustanovenia § 41 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z. má podľa názoru správneho súdu účinky do
budúcna.

45. Odlišne je upravený postup v prípade, ak sa dodatočne zistí, že sa peňažný príspevok na
kompenzáciu priznal neprávom. Správny orgán vtedy peňažný príspevok na kompenzáciu dodatočne
spätne odníme a zastaví sa jeho výplatu (§ 45 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.). Pri dodatočnom
rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý
platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia (§ 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.). Osobitne je v §

46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. upravený postup v prípade, ak príslušný orgán zistí, že opakovaný
peňažný príspevok na kompenzáciu sa neprávom poskytuje na základe preukázateľne nepravdivých
údajov, ktoré uviedla fyzická osoba, ktorej bol tento peňažný príspevok na kompenzáciu priznaný.
V tomto prípade príslušný orgán rozhodne o odňatí a zastavení výplaty opakovaného peňažného
príspevku a o povinnosti vrátiť jednorazový alebo opakovaný peňažný príspevok.

46. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom
rozhodnutí, odkazujú na ustanovenie § 41 ods. 12 a § 46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. Zo znenia
výroku a z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa však javí, že ide o rozhodnutia podľa
ustanovenia § 45 ods. 9 písm. b) a ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., keďže žalobkyni bol nielenodňatý peňažný príspevok na osobnú asistenciu a zastavená jeho výplata, ale bolo rozhodnuté aj o jeho
spätnom odňatí od 01.08.2018. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že
výrok a skutkový stav uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia

nekorešpondujú s právnou úpravou, vo vzťahu ku ktorej žalovaný uviedol, že ju aplikoval na zistený
skutkový stav.
47. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa už pri podaní žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu v roku
2018 vo vyhlásení o majetku uviedla nepravdivé údaje, keď vyznačila možnosť, že nevlastní majetok
v hodnote presahujúcej 39 833 eur. Pokiaľ správne orgány dospeli k záveru, že priznaný peňažný

príspevok na osobnú asistenciu je potrebné odňať spätne, boli povinné vychádzať zo skutkového stavu
a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Z obsahu administratívneho
spisu však vyplýva, že správne orgány vychádzali zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukazuje na posudok č. 16/2021 zo
dňa 07.04.2021, predložený žalobkyňou, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti
– rodinného domu pre účel vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedeným

znaleckým posudkom je však ustálená hodnota nehnuteľnosti ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku,
nie k stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na
osobnú asistenciu v roku 2018. Zároveň správny orgán prvého stupňa uviedol, a žalovaný sa s týmto
záverom stotožnil, že podľa všeobecne známych informácií, v akých cenových reláciách sa pohybujú
rodinné domy v meste Bratislava – mestská časť Vrakuňa, nemal pochybnosti a vyvodil z toho záver, že

žalobkyňa už v čase podania žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu v roku 2018 vlastnila
majetok, ktorého hodnota bola vyššia ako 39 833 eur. V administratívnom spise sa však nenachádzajú
žiadne podklady, o ktoré by bolo možné uvedený záver správneho orgánu oprieť.
48. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný pochybil, keď nezistil dostatočne skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre záver, ku ktorému dospel. Na základe podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom

spise nie je možné ustáliť, že hodnota majetku žalobkyne ku dňu vydania pôvodného rozhodnutia
o priznaní peňažného príspevku bola vyššia ako 39 833 eur, ako ani skutočnosť, že žalobkyňa
v roku 2018 uviedla preukázateľne nepravdivé údaje. Bez ustálenia hodnoty majetku v čase vydania
pôvodného rozhodnutia totiž nie je možné dospieť k záveru o tom, že žalobkyňa vo vyhlásení v roku
2018 uviedla preukázateľne nepravdivé údaje a v nadväznosti na to rozhodnúť o odňatí peňažného

príspevku na osobnú asistenciu spätne.
49. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že žiadateľ o peňažný príspevok aj poberateľ tohto
príspevku sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na
kompenzáciu, jeho výšku a výplatu (§ 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z.). Uvedenú
povinnosť je však nutné vykladať v kontexte poučovacej povinnosti príslušného orgánu (§ 3 ods. 2

Správneho poriadku), podľa ktorej je príslušný orgán povinný poskytovať pomoc a poučenia účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, aby pre neznalosť právnych
predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ako uvádza Najvyšší súd SR v rozsudku, sp. zn. 7Sžsk/118/2019
zo dňa 25.11.2020: „Zo zák. č. 447/2008 Z. z. je zrejmé, že správne orgány po splnení zákonných
podmienok majú fyzickým osobám zabezpečovať poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu.

Je pravdou, že nie sú vyšetrovacím orgánom, ktorý má preverovať pravdivosť vyhlásenia žiadateľov
o kompenzáciu, avšak je ich povinnosťou poberateľov peňažných príspevkov riadne poučiť, pričom
neznalosť ZoPP nemôže byť na ťarchu žiadateľa o príspevok, resp. jeho poberateľa.“ Vzhľadom na
čestné vyhlásenie J. H., N., zo dňa 08.09.2021, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa bola p. H. ako
sociálnou sestrou nesprávne informovaná, že pri podaní žiadosti o peňažný príspevok na osobnú

asistenciu nie je rozhodujúca výška majetku žiadateľa (čo nemalo byť rozporované ani zamestnankyňou
správneho orgánu prvého stupňa pri podávaní žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu) a vtedajší
zdravotný stav žalobkyne (prítomný kognitívny deficit po úraze hlavy, prejavujúci sa znížením úrovne
zložiek pozornosti a exekutívnych funkcií do pásma nižšieho priemeru) je otázne, či bola žalobkyňa
v administratívnom konaní poučená tak, aby na jej strane nedošlo k ujme. Vyjadrenie žalovaného,

že žalobkyňa podpísala vyhlásenie o majetku, kde sama vyznačila, že nevlastní majetok a svojim
podpisom vyjadrila, že uvedené údaje sú pravdivé a úplné a je si vedomá právnych následkov
nepravdivého vyhlásenia vyplývajúcich z právnych predpisov, sa javí ako formalistické a nenapĺňajúce
účel ustanovenia § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Z pohľadu ochrany procesných práv účastníka
konania správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenia § 18 ods. 3 a § 33 ods. 2 Správneho

poriadku sa síce nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, a preto správny orgán prvého stupňa
nepochybil, keď žalobkyňu neupovedomil o začatí konania o odňatí peňažného príspevku na osobnú
asistenciuanemalanipovinnosťpodľa§33ods.2Správnehoporiadkudaťjejpredvydanímrozhodnutia
možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.Na druhej strane však dáva správny súd žalovanému do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 10Sžso/14/2015 zo dňa 30.03.2016, v ktorom najvyšší súd konštatoval: „Najvyšší súd sa
stotožnil s námietkou žalobcu týkajúcej sa toho, že žalovaný nevyzval žalobcu, aby sa oboznámil s

podkladmi pre rozhodnutie v rámci prvostupňového, ako aj odvolacieho správneho konania. Uvedený
postup žalovaného je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku,
podľa ktorého sú správne orgány povinné umožniť účastníkovi konania, aby sa vyjadril k podkladu
rozhodnutia. Uvedené ustanovenie zákona je v texte správneho poriadku ďalej premietnuté aj do § 33
ods. 2 Správneho poriadku. Na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa na konanie vo veciach podľa

zákona č. 447/2008 Z. z. ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku nevzťahuje, najvyšší súd uvádza,
že zákon č. 447/2008 Z. z. však nevylúčil aplikáciu § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Vzhľadom na
existujúcu judikatúru najvyššieho súdu odvolací súd dodáva, že podľa základných pravidiel správneho
konania obsiahnutých v správnom poriadku sa má postupovať aj v prípade osobitných konaní (zákon
č. 447/2008 Z. z.), a to aj v prípade, ak z osobitnej úpravy (zákon č. 447/2008 Z. z.) vyplýva, že sa
na predmetné konanie správny poriadok nevzťahuje. „Najvyšší súd nielen v zmysle čl. 1 ods. 1 prvá

veta Ústavy Slovenskej republiky, ale aj v zmysle rezolúcie č. (77)31 Výboru ministrov Rady Európy
o správnom konaní zastáva právny názor, že zásady správneho konania sa musia vzťahovať aj na
osobitné správne konania, ktoré subsidiárne pôsobenia správneho poriadku výslovne vylúčili.“(Najvyšší
súd SR sp. zn. 1Sžr/68/2011). Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie vydané v správnom konaní
nemožno považovať za spravodlivé, ak bolo vydané na základe podkladov, ku ktorým nebolo účastníkovi

konania umožnené sa vyjadriť.“
50. Vo vzťah k námietke žalobkyne, ktorú vzniesla už v administratívnom konaní, týkajúcej sa možnosti
nakladania s majetkom a zohľadnenia záväzkov spojených s vlastníctvom nehnuteľnosti (hypotekárny
úver) pri určení hodnoty majetku, správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa s touto námietkou
dostatočne nevysporiadal. Žalovaný uviedol, že je viazaný platnou právnou úpravou a zákon č. 447/2008

Z. z. neupravuje výnimky z podmienok pre poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu či pre
odstránenie tvrdosti zákona. Záväzky viaznuce na majetku žalobkyne preto podľa jeho názoru nie je
možné pri určovaní hodnoty majetku zohľadniť, a to s poukazom na § 18 ods. 19 zákona č. 447/2008
Z. z. Podľa názoru správneho súdu však uvedené zákonné ustanovuje určuje, čo sa nepovažuje za
majetok fyzickej osoby, neupravuje však, akým spôsobom má byť určená hodnota majetku, ktorý sa na

účel zákona č. 447/2008 Z. z. za majetok považuje. Nezrozumiteľne tiež vyznieva uvedenie, že znalec
určuje všeobecnú trhovú cenu nehnuteľnosti, čo nie je možné porovnávať s výškou trhovej hodnoty
nehnuteľnosti. Je potrebné jednoznačne uviesť a odôvodniť, akým spôsobom bola v administratívnom
konaní určená resp. overená hodnota majetku na účel posúdenia splnenia podmienky hranice hodnoty
majetku pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, prihliadajúc aj na § 18 ods. 20 zákona

č. 447/2008 Z. z. Správny súd je presvedčený, že na to, aby bolo možné konštatovať, že fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vlastní taký majetok, z ktorého si vie kompenzáciu sociálneho
dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia zabezpečiť sama, je potrebné vziať do úvahy aj otázku
disponibility s týmto majetkom resp. likvidity.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods.

1 písm. c), d) a e) a SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní žalovaný doplní dokazovanie za účelom určenia hodnoty majetku žalobkyne
k rozhodnému času, ustáli, ktoré zákonné ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. budú aplikované na
zistený skutkový stav, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní.
V ďalšom konaní bude zároveň precízne dbať na ochranu procesných práv žalobkyne. Právnym

názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP).
52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 ods. 1 SSP žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní,
priznal právo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

BA-4Sa/78/2021

BA-4Sa/78/2021Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§

443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).