Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cb/156/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211227
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8723211227.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky,

so sídlom Klemensova 5, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: BAU land, spol. s r.o., so
sídlom Levočská 2, 058 01 Poprad, IČO: 31 687 539, právne zastúpený: JUDr. Mikuláš Buzgó, advokát,
so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 31 955 088, o zaplatenie 714,73 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 191,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 11,50% ročne zo sumy 246,28 Eur od 26.01.2023 do zaplatenia,
- 12,50% ročne zo sumy 277,81 Eur od 28.04.2023 do zaplatenia,
- 12,50% ročne zo sumy 31,54 Eur od 28.04.2023 do zaplatenia,

- 13,25% ročne zo sumy 277,81 Eur od 02.08.2023 do zaplatenia,
- 13,50% ročne zo sumy 277,81 Eur od 27.10.2023 do zaplatenia,
- 13,50% ročne zo sumy 277,81 Eur od 30.01.2024 do zaplatenia,
- 13,50% ročne zo sumy 306,97 Eur od 19.04.2024 do zaplatenia,
- 13,50% ročne zo sumy 29,16 Eur od 19.04.2024 do zaplatenia,
- 13,25% ročne zo sumy 306,97 Eur od 24.07.2024 do zaplatenia
v lehote tri dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa 04.04.2024 z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania a konania o vzájomnej
žalobe v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Poprad bola dňa 20.09.2023 doručená žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 714,73

Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania v rozsahu 100%. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že
so žalovaným uzavrel nájomnú zmluvu číslo 848 174 534-2-2014 zo dňa 20.03.2014 o nájme pozemkov,
predmetom ktorej bola pozemková plocha o veľkosti 185 m2 (ďalej len „zmluva“). Za prenájom uvedenej
nehnuteľnosti žalobca vystavil žalovanému faktúry číslo XXX XXX XXXX vo výške 246,28 Eur, 275 002
4814 vo výške 277,81 Eur a číslo 275 002 4813 vo výške 31,54 Eur, ktoré žalovaný ani čiastočne
neuhradil. Podľa článku IV bod 7. zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade
porušenia zmluvných ustanovení, je nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške

20% ročného nájmu. Vzhľadom k tomu vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 159,10 Eur.
Dňa20.10.2023bolapredmetnávecpostúpenávzmysle §22zákonačíslo160/2015Z.z.Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) Okresnému súdu Prešov ako kauzálne príslušnému súdu, ktorývec vedie pod spisovou značkou 25Cb/156/2023. Okresný súd Prešov následne vydal dňa 20.11.2023
platobný rozkaz pod číslom konania 25Cb/156/2023 – 30, voči ktorému podal žalovaný odpor.

2. V predmetnom odpore zo dňa 20.12.2023 žalovaný uviedol, že nespochybňuje uzavretie nájomnej
zmluvy zo dňa 20.03.2014, keďže žalovaný mohol vykonávať podnikateľskú činnosť vtedy, keď uzavrel
predmetnú zmluvu. Taká bola vlastnícka realita a je aj doposiaľ po aktivite neznámej osoby v prospech
žalobcu, keď na základe tejto sa žalobca stal správcom majetku štátu a tak spornej parcely, za
prenájom ktorej sa žalobca domáha zaplatenia nájomného. SAD š.p. Poprad je právnym predchodcom

žalovaného, od ktorého žalovaný odkúpil stavebné pozemky. Právny predchodca žalovaného bol
zároveň správcom týchto stavebných nehnuteľností, čo mu vyplývalo priamo zo zákona (92/1991 Zb.).
Kúpou týchto nehnuteľností od SAD Poprad a.s., ktorý nadobudol celý majetok SAD š.p. Poprad a stal
sa vlastníkom aj pozemkovej plochy areálu skladu kusových zásielok (ďalej len „SKZ“), t.j. spornej
nehnuteľnosti. Niet pochýb o dobromyseľnosti držby tejto nehnuteľnosti ako právnym predchodcom
žalovaného, tak aj samotným žalovaným. Žalovaný sa následne uchádzal o kúpu nadbytočného majetku

žalobcu v areáli železničnej stanice Poprad, pričom podmienkou bolo, aby nemal žiadne podlžnosti
voči žalobcovi, preto sa aj niektoré nevýhodné zmluvy neukončili a pokračovali. Vzájomný vzťah medzi
stranami konania bol poznačený aj súdnym sporom vedeným Okresným súdom Poprad pod spisovou
značkou 7C/755/97, ktorého predmetom bolo určenie vlastníka nehnuteľnosti. V čase sporu žalobca
nebol správcom týchto nehnuteľností. Následne bolo vedené ďalšie konanie pod spisovou značkou

18Cb/230/2010, kde žalovanému nebolo sprístupnené dokazovanie, pričom záverom dokazovania
bolo, že neznáma osoba listinou doručenou Okresnému úradu Poprad dňa 05.08.1997 dosiahla zápis
správcovstva sporných nehnuteľností žalobcovi. Žalobca následne pristúpil k drobeniu zastavanej
plochy a vytváraniu podkladov na fakturáciu nájomného. Následne boli však tieto nehnuteľnosti zverené
do správy SAD š.p. Poprad, preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a nevznikol

mu ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol žalobu
zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 18.01.2024, kde uviedol, že žalobca
sa v konaní domáha zaplatenia nájomného titulom platnej nájomnej zmluvy. Žalovaný riadne hradil

nájomné titulom tejto zmluvy po dobu 9 rokov až do 01/2023. Pokiaľ ide o históriu súdnych sporov
vedených medzi stranami konania, žalobca poukázal na konania vedené Okresným súdom Poprad pod
spisovými značkami 16Cb/162/2011, 9Cb/126/2012, 18Cb/19/2014, 18Cb/204/2013, 18Cb/132/2011,
21C/84/2011, 18Cb/230/2011, ktoré sa týkali buď zaplatenia alebo určenia vlastníckeho práva, pričom
vo väčšine prípadov bolo vo veci právoplatne rozhodnuté v prospech žalobcu. Žalovaný mal snahu

vo všetkých konania spochybňovať vlastnícke právo žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré sú
predmetom uzavretej zmluvy, avšak o vlastníctve rozhodol Okresný súd Poprad v konaní vedenom pod
spisovou značkou 21C/84/2011 tak, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je Slovenská republika
a správcom žalobca. Tvrdenia žalovaného, ktoré uviedol v podanom odpore sú teda nepravdivé
a zavádzajúce, pričom zo súdnych rozhodnutí, na ktoré žalobca poukazoval jednoznačne vyplýva, že je

aktívne vecne legitimovaný v konaní. Žalobca ďalej navrhol zmenu žaloby, a to jej rozšírením o sumu
555,62 Eur titulom neuhradeného nájomného za obdobie 01.07.2023 do 30.09.2023 – faktúra číslo
XXX XXX XXXX vo výške 277,81 Eur a obdobie 01.10.2023 do 31.12.2023 – faktúra číslo XXX XXX
XXXX vo výške 277,81 Eur a súčasne aj príslušenstvo z pôvodnej výšky 7,5% ročne na 11,5% ročne.

4. V podaní zo dňa 19.02.2024 žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o konanie vedené Okresným súdom
Poprad pod spisovou značkou 21C/84/2011 vo veci konajúca sudkyňa v rozpore so zákonom rozhodla
o neplatnosti hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku číslo 19.090/1977-4/1 zo dňa
31.12.1977, keďže táto zmluva mala všetky náležitosti vyžadované zákonom. Aj v súčasnosti je vedené
dovolacie konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky vo veci pôvodne vedenej Okresným súdom

Poprad pod spisovou značkou 18Cb/230/2010, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalovaný ďalej
uviedol, že právny predchodca žalobcu, ČSD bol správcom aj sporných nehnuteľností a pokiaľ ním
bol, tak najneskôr dňom 31.12.1977 ním prestal byť, lebo zastavaná a nezastavaná plocha a stavby
od 01.01.1978 prešli do správy ČSAD n.p. Košice, na ktorých nehnuteľnostiach začal vykonávať na
neho prevedené úlohy a začal ich užívať štátny podnik ČSAD Košice n.p. ako nevyhnutne potrebné

k výkonu delimitovanej vnútroštátnej prepravy kusových zásielok. Štatutárny zástupca žalovaného mal
záujem podnikať v oblasti predaja stavebného materiálu, na čo potreboval uzavrieť nájomnú zmluvu
so žalobcom. Skutočnosť, že o predmetné nehnuteľnosti malo záujem viacero fyzických aj právnických
osôb a táto vedomosť zrejme bola dôvodom opätovných snáh o prinavrátenie nehnuteľnosti, ku ktorýmod 01.01.1978 mal právo hospodárenia ČSAD, n.p. Košice. Po roku 1989 v dôsledku novej legislatívy
niet pochybností o tom, že pozemok tvoriaci areál SKZ sa stal majetkom štátneho podniku SAD Poprad
š.p.,kuktorémumaloprávohospodáreniaanáslednesastaljehosprávcom.Následnedošlovroku2007

k odkúpeniu týchto nehnuteľností žalovaným od SAD š.p. Poprad. Ani rozhodnutie súdu nemá vplyv
na dôvodnosť námietky žalovaného, že ich právnemu predchodcovi SAD š.p. Poprad svedčilo právo
hospodárenia k sporným nehnuteľnostiam. Na rozhodnutie o dôvodnosti žaloby má vplyv, či žalobca je
správcom sporného majetku. Vlastníkom týchto nehnuteľností nie je štát ale SAD Poprad a.s. Žalobca
doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz, že je správcom majetku štátu, konkrétne areálu SKZ. Žalovaný preto

navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť dôkaz, že sporné nehnuteľnosti boli súčasťou
rozdelenia federálneho majetku podľa dohody Českej a Slovenskej republiky. Žalovaný navrhol žalobu
zamietnuť.

5. V ďalšom podaní zo dňa 04.04.2024 žalovaný uviedol, že v konaní podáva vzájomnú žalobu, ktorú
odôvodnil tak, že žalovaný je oprávnený držiteľ spornej nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobca dožaduje

zaplatenia nájomného. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, teda úhradou nájomného by na strane
žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaný poukázal na skutkový stav k 01.01.1978, kedy došlo
k prevodu činnosti kusových zásielok ČSD na ČSAD, ktorý súvisel s delimitáciou majetku. Za týmto
účelom bola uzavretá hospodárska zmluva číslo 19.090/1977-4. Činnosť bola vykonávaná odštepným
závodom v Poprade, ktorá súvisela s manipuláciou kontajnerov po areáli SKZ, ich skladovaním,

expedíciou a rozvozom tovaru do obchodnej siete. Vlastníkom pozemku bol štát a ČSAD, š.p. sa
stal správcom tohto majetku. Areál železničnej stanice Poprad pozostával z dvoch parciel - číslo 3848
a 3835/2 o celkovej výmere 100 ha. K masívnej parcelácii došlo po roku 1995 a v roku 2002 došlo
k privatizácii SAD š.p. Následne vznikol SAD Poprad a.s. V októbri 2007 žalovaný uzavrel so SAD a.s.
Poprad kúpnu zmluvu, do ktorej nebola pojatá zastavaná plocha z dôvodu nedostatku privatizačného

projektu. Schválením privatizačného projektu SAD š.p. sa Slovenská autobusová doprava Poprad,
akciová spoločnosť stala univerzálnym nadobúdateľom majetku bývalého štátneho podniku, teda aj
areáluSKZsbudovamiapozemkami(LVXXX).TentoprávnystavdoposiaľnebolzapísanýnaLV,pričom
Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor zapisoval návrhy neznámych osôb na tomto LV číslo XXX.
Následne bolo vedené súdne konanie Okresným súdom Poprad pod spisovou značkou 7C/556/97, kde

súd žalobe vyhovel a v konaní 18Cb/230/2010 vzájomnú žalobu žalované zamietol podľa § 147 C.s.p.,
kde nijakým spôsobom neboli hodnotené dôkazy o tom, ako SAD š.p. prišiel o právo hospodárenia
a správy všetkých pozemkov v areáli Skladu kusových zásielok. Žalovaný preto navrhol, aby súd
rozhodol v rámci vzájomnej žaloby, že žalovaný je oprávneným držiteľom pozemku KN – C, parc. číslo
XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2 zapísaný na LV číslo XXX pre

katastrálne územie A., obec A., B. A..

6. K vzájomnej žalobe sa podaním zo dňa 03.06.2024 vyjadril žalobca a uviedol, že predmetom
konania je žaloba o zaplatenie dlžného nájomného, ktorá nebola ani zo strany žalobcu ani žalovaného
vypovedaná. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vymáhaná suma je bezdôvodným

obohatením. Pred uzavretím nájomnej zmluvy bol pozemok, ktorý je predmetom vzájomnej žaloby
predmetom zmluvy číslo 848 174 131-2-2003 zo dňa 01.04.2003 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa
30.11.2010, ktorý uzavreli sporové strany, pričom dodatok bol uzavretý po presnom zameraní spornej
parcely. Platnosť uvedenej zmluvy bola potvrdená rozsudkom Okresného súdu Poprad pod spisovou
značkou 18Cb/132/2011 zo dňa 09.09.2014 potvrdeným Krajským súdom v Prešove pod spisovou

značkou 4Cob/103/2014 – 274 zo dňa 17.09.2015, ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod spisovou značkou 3Obdo/22/2017 zo dňa 31.05.2017. Z uvedeného je zrejmé, že medzi
žalovaným rovnako ako jeho právnym predchodcom ŽSR ako správcom majetku – parc. číslo XXXX/X
bol dlhé roky zmluvný nájomný vzťah, z ktorého si žalovaný vždy plnil svoje povinnosti platiť nájomné.
Správa sporných nehnuteľností bola do katastra nehnuteľností v prospech ŽSR zapísaná z dôvodu

zápisu týchto pozemkov v železničnej knihe, v žiadnom prípade nie z dôvodu nejakej žiadosti. Výpis zo
železničnej knihy je verejnou listinou, preto nemôže byť v rozpore s tým, čo deklaruje táto kniha a tento
zápis v nej je dokladom o vlastníctve železníc. Súčasný právny stav je taký, že toto vlastníctve patrí
Slovenskej republike. Žalobca okrem toho rieši skutočnosť, ktorou sa už zaoberal Okresný súd Poprad
v konaní pod spisovou značkou 21C/84/2011, kde na strane 9. rozsudku zo dňa 15.11.2012 uviedol,

že: „Z hospodárskej zmluvy číslo 19.090/1977-4/1 zo dňa 31.12.1977 vyplýva, že došlo k prevodu
správy národného majetku v zmysle § 347 Hospodárskeho zákonníka. Z uvedeného preto vyplýva, že
nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na ČSAD š.p. ako predchodcu žalobcu 2/, hoci je takto vyjadrené
v zápisnici z roku 1977, ktorá nemá žiadne právne účinky. Skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcu2/ sa nemohli domnievať, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností a celého areálu, ktorý sa nachádza
pod „Skladom ZS“ a priľahlými pozemkami až po oplotenie, podporuje aj listinný dôkaz zoznam, ktorý
bol neoddeliteľnou súčasťou Hospodárskej zmluvy z roku 1977. Zo zoznamu vyplýva, že predmetom

prevodu správy bol len sklad tovaru, pod inventárom č. 801.“ S týmto rozsudkom sa stotožnil aj Krajský
súd v Prešove v rozsudku 2Co/98/2013 zo dňa 26.05.2014, ktorým žalobu o určenie vlastníckeho práva
k parcelám číslo 2462/9, 11, 13, 26, 10, 12, 72, 73, 8, 14 a 15 zamietol. Práve preto sa pozemkové plochy
nachádzajúce v areáli skladu nedostali do privatizačného projektu SAD š.p. Poprad. Pozemok parcela
KN C číslo XXXX/X nebol predmetom vyššie uvedeného súdneho konania, avšak vznikol odčlenením

z parcely číslo XXXX/X, ktoré vznikli z pôvodných pozemkov číslo XXXX a XXXX/X, ktoré boli súčasťou
železničnéhotelesaodroku1884azapísanévželezničnejknihe.Žalovanýzovzájomnejžalobynazáver
poukázal na absenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, preto ju navrhol zamietnuť.

7. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 08.07.2024 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sporná
parcela v roku 1995 nebola uvedená v žiadnom GP a bola súčasťou existujúceho členenia areálu

Železničnej stanice Poprad na parcele číslo XXXX C. XXXX/X. Okresný súd Poprad v konaní 7C/556/97
riešil otázku vlastníctva stavieb súp. číslo XXXX. V konaní sa budovy mali stať predmetom záznamu
správy v prospech ŽSR na základe rozhodnutia Mestského úradu v Poprade o pridelení súpisného
čísla, na základe rozhodnutia Okresného úradu Poprad. V roku 1997 bola na základe nespôsobilej
listiny zastavaná plocha (parcely v areáli SKZ) predmetom zápisu vlastníctva v prospech Slovenskej

republiky a bola zapísaná správa ŽSR. Žalobca je názoru, že osud týchto pozemkov mal byť
riešený v privatizačnom projekte SAD š.p. Poprad. Majetok štátneho podniku, ku ktorému mal právo
hospodárenia sa stal vlastníkom akciovej spoločnosti. Právny predchodca SAD š.p. bol oprávneným
užívateľom nehnuteľností, lebo tieto užíval na plnenie jemu zverených úloh v roku 1977, ktoré počnúc
januárom 1978 začal aj vykonávať. SAD sa preto stala dôvodne užívateľom týchto nehnuteľností

a v dôsledku tohto užívania aj ich správcom. Žalovaný ani jeho právny predchodca neboli účastníkmi
stavebného konania a tak nezabránili postaveniu plechového skladu – dočasnej stavby, ktorá bola
rozdielne od stavebného povolenia kolaudovaná nie ako sklad ale ako predajňa stavebného materiálu.
Nedôslednosť pri koncipovaní privatizačného projektu, rôznosť vzájomných zmluvných vzťahov nič
nemení na skutočnosti, že ŽSR v roku 1997 sa nemohli stať správcom aj sporných pozemkov a ŽSR

k 01.01.2004 neboli užívateľmi tejto nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie preto musí rozhodnúť o zmene
súčasného zápisu poznámky, že žalobca zo vzájomnej žaloby je oprávnený držiteľ spornej nehnuteľnosti
parc. KN-C číslo XXXX/X vo výmere 185m2. Žalovaný v tejto súvislosti navrhol vykonať dôkaz dopytom
na Úrad geodézie, kartografie a katastra, či postup Okresného úradu Poprad bol správny, keď v čase
po vydaní už výpisov zo železničnej knihy zapísal vlastníctvo zastavanej plochy v prospech Slovenskej

republiky, keď len čiastočne bol ukončený privatizačný proces a od roku 1964 sa nevykonávali zápisy
relevantných skutočností zo železničnej knihy. Žalovaný navrhol vzájomnej žalobe vyhovieť.

8. Podaním zo dňa 01.10.2024 reagoval žalobca na vyjadrenie žalovaného tak, že uviedol, že
predmetom konania je naďalej zaplatenie dlžného nájomného z účinnej a platnej zmluvy. Z aktuálneho

zápisu na liste vlastníctva vyplýva, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je SR a správcom žalovaný
zo vzájomnej žaloby. Žalovaný preto zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaný v tejto
súvislosti navrhol zmenu žalobného petitu, keď v dôsledku uplynutia času sa zväčšilo dlžné nájomné
zo strany žalobcu, a teda navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
sumu 2 191,26 Eur spolu s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr číslo 2750026169 vo výške

277,71 Eur splatnej dňa 29.01.2024, číslo 2750026953 vo výške 306,97 Eur splatnej dňa 18.04.2024,
číslo 2750027233 vo výške 306,97 Eur splatnej dňa 23.07.2024 a číslo 2750026952 vo výške 29,16
Eur splatnej dňa 18.04.2024.

9. Dňa 11.11.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil zástupca žalobcu a právny

zástupca žalovaného. Žalobca uviedol, že sa v konaní domáha nároku na zaplatenie nájomného,
ktoré mu žalovaný neuhradil aj napriek tomu, že predmet nájmu užíva. Právny zástupca žalovaného
uviedol, že dôvod pre ktorý neuhrádzal žalovaný nájomné nespočíva v nedostatku platobnej disciplíny
ale v tom, že žalobca nie je správcom spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného,
významným spôsobom postoj žalovaného ovplyvňuje zápisnica k zmluve o hospodárskej zmluve z roku

1977 a oznámenie železníc, ktoré vydalo výpis z vložky číslo 34 na základe ktorej došlo v roku 1977
k zápisu tohto stavu. Žalobca na uvedené reagoval tak, že pokiaľ ide o hospodársku zmluvu, na ktorú
odkazuje žalovaný, predmetom tejto zmluvy bol len prevod skladu. Ostatné pozemky ostali naďalej
v správe žalobcu. Právny zástupca žalovaného reagoval, že tvrdenia ohľadom toho, že žalobca nie jesprávcom konkrétnej parcely vyplýva zo zápisnice, ktorá je súčasťou vzniku toho zmluvného vzťahu
v zmysle hospodárskej zmluvy. Zo strany 2., druhý odsek vyplýva, že nehnuteľnosť – zastavaná plocha
nebolaprevodomsprávy.Žalobcauviedol,žeželezničnákniha,naktorúžalovanýpoukazujejesúčasťou

katastrálneho operátu, o čom pojednáva aj zákon o katastri nehnuteľností. Výpis zo železničnej knihy
len potvrdzuje, čo tam bolo zaznamenané do roku 1964 a výpis predložený v tomto konaní potvrdzuje,
že parcely ktorých sa toto konanie týka boli už od roku 1884 súčasťou železničného telesa, a teda
železničné, pokiaľ sa zákonom nezoštátnili. Právny zástupca žalovaného na záver pojednávania navrhol
doplniť dokazovanie pripojením spisov 21C/84/2011, kde ide o spis Okresného súdu Poprad, pričom

v tomto konaní nebolo rozhodované o správe žalobcu k spornej nehnuteľnosti. Taktiež navrhol pripojiť
spis Okresného súdu Poprad pod spisovou značkou 18Cb/204/2013. Súd uvedený návrh zamietol.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou
žalobou podanou na Okresný súd Poprad zo dňa 20.09.2023 a k nej pripojenými listinnými dôkazmi
nájomnou zmluvou číslo 848174534-2-2014 zo dňa 20.03.2014, informatívnou kópiou z mapy zo dňa

23.07.2013 a oznámením o zvýšení nájomného zo dňa 04.04.2022, faktúrou číslo 2750024300 vo výške
246,28 Eur a číslo 2750024814 vo výške 277,81 Eur, faktúrou – ťarchopisom číslo 2750024813 vo výške
31,54 Eur a upomienkou zo dňa 03.05.2023 a zo dňa 01.02.2023, upovedomením Okresného súdu
Poprad zo dňa 20.10.2023 o postúpení veci Okresnému súdu Prešov, platobným rozkazom vydaným
Okresným súdom Prešov zo dňa 20.11.2023 pod číslom konania 25Cb/156/2023 – 30, odporom

žalovaného zo dňa 20.12.2023 a k nemu pripojenými listinnými prílohami, výpisom z Obchodného
registra SR spoločnosti Slovenská autobusová doprava Poprad, akciová spoločnosť, spoločnosti
Slovenská autobusová doprava, štátny podnik Poprad, výpisom z Obchodného registra SR žalobcu,
rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 18.09.1998 pod spisovou značkou
7C/556/97, žiadosťou na zápis pozemkov, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.01.2024 a k nemu pripojenými

listinnými dôkazmi faktúrou číslo 2750025552 vo výške 277,81 Eur a upomienkou zo dňa 10.08.2023,
faktúrou číslo 2750025703 vo výške 277,81 Eur, upomienkou zo dňa 30.10.2023, rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 26.11.2019 pod spisovou značkou 1Cob/14/2019, rozsudkom Krajského súdu
v Prešove zo dňa 29.11.2018 pod spisovou značkou 1Cob/37/2018, rozsudkom Krajského súdu v
Prešove zo dňa 26.05.2014 pod spisovou značkou 2Co/98/2013, rozsudkom Krajského súdu v Prešove

zo dňa 23.08.2022 pod spisovou značkou 3Cob/26/2022, uznesením Krajského súdu v Prešove
zo dňa 12.01.2023 pod spisovou značkou 7Cob/73/2022, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.08.2022 pod spisovou značkou 1 Obdo/63/2021, uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 17.03.2022 pod spisovou značkou 5Obdo/3/2021, rozsudkom Okresného
súdu Poprad zo dňa 20.09.2018 pod spisovou značkou 16Cb/162/2011, rozsudkom Okresného súdu

Poprad zo dňa 12.12.2017 pod spisovou značkou 18Cb/19/2014, vyjadrením žalovaného zo dňa
19.02.2024 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi hospodárskou zmluvou číslo 19.090/1977-4/1 zo
dňa 30.12.1977, zoznamom nehnuteľností, rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 18.09.1998
pod spisovou značkou 7C/556/97, elektronickou doručenkou, vzájomnou žalobou žalovaného zo dňa
04.04.2024, podaním žalovaného zo dňa 12.04.2024 a pripojeným odpisom o dočasnej PN, obsahom

zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.04.2024, podaním žalobcu zo dňa 30.05.2024 a pripojeným
potvrdením o dovolenke, vyjadrením žalovaného zo dňa 03.06.2023 a k nemu pripojenými listinnými
dôkazmi zmluvou číslo 848174131 – 2 – 2003 zo dňa 01.04.2003, dodatkom číslo 1 k zmluve zo dňa
30.11.2010, kúpnou zmluvou zo dňa 10.03.2003, výpisom zo železničnej knihy, výkazom výmerom,
vyjadrením žalobcu zo dňa 08.07.2024, vyjadrením žalovaného zo dňa 01.10.2024 spolu s návrhom na

zmenu žalobného petitu a pripojenými listinnými dôkazmi faktúrou číslo 2750026169 zo dňa 15.01.2024
vo výške 277,81 Eur, upomienkou zo dňa 19.02.2024, faktúrou číslo 2750026953 zo dňa 04.04.2024
vo výške 306,97 Eur, faktúrou číslo 2750026952 zo dňa 04.04.2024 vo výške 29,16 Eur, oznámením
o zvýšení nájomného zo dňa 14.03.2024, upomienkou zo dňa 10.05.2024, faktúrou číslo 2750027233
zo dňa 09.07.2024 vo výške 306,97 Eur, upomienkou zo dňa 01.08.2024, ako aj obsahom zápisnice

o pojednávaní zo dňa 11.11.2024.

11. Podľa § 1 odsek 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré
iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

12. Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľapredpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 261 odsek 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové

vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 261 odsek 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v
odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v
Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom

zákonníku a týmto zákonom.

16. Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

17. Podľa § 663 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky.

18. Podľa § 671 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

19. Podľa § 676 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a

prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

20. Podľa § 677 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu
možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

21. V konaní súd vyhodnotil ako nesporné skutkové tvrdenia uzavretie nájomnej zmluvy číslo
848 174 534-2-2014 medzi stranami konania. Sporné sú naopak aktívna vecná legitimácia žalobcu

v konaní a nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom, naliehavý právny záujem
žalovaného na vzájomnej žalobe a oprávnená držba parcely žalobcom.

22. Súd sa v prvom rade zaoberal povahou strán konania a samotnej uzatvorenej zmluvy. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalobca je subjektom verejného práva podľa § 261 odsek 2

Obchodného zákonníka, keďže ide o inú právnickú osobu zriadenú ministerstvom Slovenskej republiky,
a teda právnickú osobu, ktorej zriaďovateľom je štát. Žalovaný je právnickou osobou podnikajúcou
v rámci predmetu svojej činnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami konania
došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej dal žalobcovi žalovanému do nájmu nehnuteľnosti
špecifikovaných v zmluve. Žalovaný bol naopak povinný za prenájom týchto nehnuteľností platiť

nájomné, ktoré bolo dojednané vo výške upravovanej podľa miery inflácie za daný rok, pričom pri
uzavretí zmluvy bola výška nájomného795,50 Eur ročne, ktoré sa uhrádzalo kvartálne. V konaní bolo
ďalej preukázané aj to, že žalovaný od 01/2023 prestal žalobcovi uhrádzať nájomné za prenajaté
nehnuteľnosti. Žalovaný naopak v konaní spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, a to
jednak či je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy a jednak či je žalobca

správcom týchto nehnuteľností. Žalobca uvedené odmieta, súdu predložil súdne rozhodnutia, kde bolo
určené, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy je Slovenská republika a ich
správcom žalobca. Okrem toho žalovaný podal vzájomnú žalobu, v zmysle ktorej by mal súd určiť, že
je správcom sporných nehnuteľností, s čím žalobca nesúhlasí.K návrhu žalobcu na zmenu žaloby
23. Podľa § 139 C.s.p., žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

24. Podľa § 140 odsek 1 C.s.p., zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

25. Podľa § 142 odsek 1 C.s.p., o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola

zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

26. Súd sa v prvom rade vysporiadal s návrhom žalobcu na zmenu žaloby. Žalobca podaním zo dňa
18.01.2024 navrhol zmenu žaloby v zmysle § 139 a nasl. C.s.p., a to tak, že navrhol, aby súd žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 1 270,35 Eur (z pôvodnej 714,73 Eur), úroku z omeškania vo
výške 11,5%, 12,5% a 13,5% ročne (z pôvodného vo výške 7,5%, resp. 8,5% ročne) a trov konania.

Uvedené odôvodnil tým, že pokiaľ ide o výšku žalovanej istiny, rozširuje uplatnený nárok aj o vystavené
faktúry číslo XXX XXX XXXX vo výške 277,81 Eur za obdobie od 01.07.2023 do 30.09.2023 a faktúry
číslo XXX XXX XXXX vo výške 277,81 Eur za obdobie od 01.10.2023 do 31.12.2023, ktoré žalovaný
neuhradil. Ďalším podaním žalobcu zo dňa 01.10.2024 žalobca znova navrhol rozšíriť žalobu tak, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 191,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

11,50% ročne zo sumy 246,28 Eur od 26.01.2023 do zaplatenia, 12,50% ročne zo sumy 277,81 Eur od
28.04.2023 do zaplatenia, 12,50% ročne zo sumy 31,54 Eur od 28.04.2023 do zaplatenia, 13,25% ročne
zo sumy 277,81 Eur od 02.08.2023 do zaplatenia, 13,50% ročne zo sumy 277,81 Eur od 27.10.2023
do zaplatenia, 13,50% ročne zo sumy 277,81 Eur od 30.01.2024 do zaplatenia, 13,50% ročne zo sumy
306,97 Eur od 19.04.2024 do zaplatenia, 13,50% ročne zo sumy 29,16 Eur od 19.04.2024 do zaplatenia,

13,25%ročnezosumy 306,97Eurod24.07.2024dozaplateniaanáhradytrovkonania.Návrhodôvodnil
tým, že od podania žaloby uplynul určitý čas, počas ktorého žalobca vystavil žalovanému ďalšie
faktúry za nájom nehnuteľností, ktoré žalovaný neuhradil (číslo 2750026169 vo výške 277,81 Eur, číslo
2750026953 vo výške 306,97 Eur a číslo 2750027233 vo výške 306,97 Eur). Čo sa týka uplatneného
príslušenstva, žalobca si uplatňuje v konaní rozšírené príslušenstvo, keďže v podanej žalobe si ho

uplatnil v nižšej výške, ako mu umožňoval zákon. Súd tomuto návrhu vyhovel, keď jednak žalobca riadne
rozšírený nárok preukázal vystavenými faktúrami, preto súd nemal dôvod tomuto návrhu nevyhovieť,
pričom o rozšírenom nároku súd mohol rozhodnúť aj na podklade už vykonaného dokazovania, keď
tento vyplýval z rovnakej zmluvy, ako pôvodne uplatnený nárok. Súd preto na pojednávaní uznesením
pripustil zmenu žaloby v požadovanom rozsahu.

K nároku uplatnenému žalobcom

27. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, keďže ide o povinnosť súdu
túto skúmať ex offo. Predmetom nájomnej zmluvy bola v zmysle článku I bod 1. zmluvy nehnuteľnosť –

pozemok KN – C, parcela číslo XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere
185 m2, nachádzajúca sa v katastrálnom území A., ktorá je zapísaná na LV číslo XXX. Z aktuálneho
výpisu listu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vyplýva, že vlastníkom je Slovenská republika.
Ďalej z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že správcom uvedenej nehnuteľnosti je žalobca. Žalobca
v tejto súvislosti predložil do konania aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.05.2014 pod

číslom konania 2Co/98/2013 – 230, v rámci ktorého krajský súd rozhodoval o odvolaní voči rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 15.11.2012 pod číslom konania 21C/84/2011 – 201. Odvolací súd vo
veci potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu 2/ o určenie práva
k nehnuteľnostiam, pozemkom D. XXXX/X, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D.
XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/XX, D. XXXX/X, D. XXXX/XX C. D. XXXX/XX zapísaných na LV číslo

XXX. Určenie vlastníckeho práva k parcele D. XXXX/X nachádzajúcej sa na LV číslo XXX, ku ktorej
zaplatenianájomnéhosavkonanížalobcadomáhapredmetomkonanianebolo.Ajnapriektomuzvyššie
uvedeného rozhodnutia vyplýva, že dokazovanie vedené v konaní pod spisovou značkou 21C/84/2011
vedené Okresným súdom Poprad sa týkalo aj parcely číslo D. XXXX/X a aj keď vo výroku
nebolo určované, kto je, resp. nie je vlastníkom uvedených parciel, je nesporné, že vlastníkom tejto

parcely je Slovenská republika a správcom žalobca, čo vyplýva z aktuálneho výpisu listu vlastníctva,
na ktorom je evidovaná parcela, ktorej nájomný vzťah je predmetom konania. Pokiaľ ide o námietku
žalovaného, že voči rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.01.2023 pod spisovou značkou
3Cob/26/2022 podal dovolanie, súd vo veci preskúmal uvedené rozhodnutie, pričom dospel k záveru,že predmetom tohto konania nebolo určenie vlastníckeho práva k parcele, ktorá je predmetom tohto
konania, resp. zaplatenie nájmu k nej. Súd tak v rámci vykonaného dokazovania mal preukázanú aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu.

28. Súd sa následne zaoberal samotným nárokom žalobcu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že medzi stranami konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bol prenájom
nehnuteľnosti – parcely D. XXXX/X o výmere 185 m2, zapísanej na LV číslo XXX vedenom
Okresným úradom A., za nájomné vo výške 795,50 Eur ročne. Zmluvné strany si v článku IV odsek 5

zmluvy ďalej dohodli, že prenajímateľ si vyhradzuje jednostranne zvýšiť nájomné formou písomného
oznámenia žalovanému ako nájomcovi v závislosti od úrovne inflácie jedenkrát ročne. Z oznámenia
žalobcu zo dňa 04.04.2022 vyplýva, že žalobca upravil žalovanému nájomné na ročnú sumu vo výške
820,96 Eur. Žalobca následne fakturoval žalovanému kvartálne za prenájom uvedenej nehnuteľnosti
sumu vo výške 277,81 Eur. Z oznámenia žalobcu zo dňa 14.03.2024 vyplýva, že žalobca upravil
žalovanému nájomné na ročnú sumu vo výške 1 023,27 Eur. Žalobca následne fakturoval žalovanému

kvartálne za prenájom uvedenej nehnuteľnosti sumu vo výške 306,97 Eur. Žalovaný uvedené v konaní
nespochybňoval, nespochybňoval ani skutočnosť, že predmet nájmu užíval ani to, že žalobcovi za
užívanie tejto nehnuteľnosti neuhradil nájomné v zmysle žalobcom vystavených faktúr. Vzhľadom
k uvedenému, keď súd mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a súčasne v konaní nebola
sporná výška nájmu, žalobcom fakturovaných súm ani užívanie predmetu nájmu žalovaným, súd žalobe

v celku vyhovel.

29. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.11.2024 napadol aj zmluvnú pokutu, konkrétne jej výšku, ktorú si
žalobca uplatnil podanou žalobou v zmysle článku IV bod 7. zmluvy vo výške 159,10 Eur. Z predloženej
zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany sa v jej článku IV., bod 7 dohodli na zmluvnej pokute vo

výške 20% z ročného nájmu (bez DPH), ak v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti nájomcu,
ktoré mali podľa zmluvy povahu závažného porušenia a je v zmluve označené ako závažné porušenie
zmluvy. Podľa článku IV. bod 6. zmluvy sa ďalej zmluvné strany dohodli, že ak nájomca (žalovaný)
mešká s platením nájomného o viac ako 30 dní, považuje sa to za závažné porušenie zmluvy. V konaní
bolo nesporné, že žalovaný mešká s úhradou nájomného viac ako 30 dní, čoho dôsledkom sa to

považuje za závažné porušenie zmluvy a žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 20% ročného nájomného. Súd v rámci preskúmavania výšky dohodnutej zmluvnej
pokuty dospel k záveru, že táto nebola dohodnutá v rozpore s poctivým obchodným stykom. Výška
zmluvnej pokuty bola dohodnutá percentuálnou výškou z ročného nájomného. Zmluvná pokuta ako
taká predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorým sa zabezpečuje splnenie zmluvnej povinnosti niektorou

zmluvnou stranou. Účelom dohody o zmluvnej pokute je primárne zabezpečiť záväzok pre prípad jeho
nesplnenia zo strany dlžníka riadne a včas. Okrem zabezpečovacej funkcie je nesporná aj prevenčná
funkcia. Zmluvná pokuta núti dlžníka plniť riadne a včas, pretože ten si uvedomuje hroziacu sankciu, s
čím je spojený aj výrazný motivačný prvok pre dlžníka a snaha vyhnúť sa sankcii materiálnej povahy.
Inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle paušalizovanú náhradu škody pri porušení zmluvnej

povinnosti (§ 544 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd v rámci dohodnutej zmluvnej pokuty má
preukázané, že táto bola dohodnutá pre prípad omeškania nájomcu (žalovaného). Táto zmluvná pokuta
teda mala motivovať zmluvné strany (nájomcu – žalovaného) k plneniu svojich povinností. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že žalovaný neuhradil vystavené faktúry, aj keď v konaní nespochybnil, že
prenajaté nehnuteľnosti užíval, a teda že žalobca splnil svoju časť záväzku vyplývajúceho z uzavretej

zmluvy. Okrem toho ani samotná výška dohodnutej zmluvnej pokuty nie je v rozpore so zákonom, čo
vyplýva aj z konštantnej judikatúry súdov vyššieho stupňa. Súd k tomuto uvádza, že výška zmluvnej
pokuty (ku dňu vyhlásenia rozsudku) predstavuje 20% z výšky ročného nájomného, čo vo vzťahu
k celkovej žalovanej istine, a teda výške neuhradeného nájomného predstavuje necelých 8% (159,10
Eur z celkovej sumy dlžného nájomného 2 032,16 Eur), čo možno považovať za primeranú sankciu

za neuhradenie faktúr žalovaným. Súd v tomto odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.07.2019 pod spisovou značkou 3Obdo/11/2019, kde sa uvádza: „Vychádzajúc z
vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že: I. Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej
pokutyzhľadiskauplatneniamoderačnéhoprávasúdupodľaustanovenia§301Obchodnéhozákonníka
jerozhodujúcavýškadohodnutejzmluvnejpokutyvčaseporušeniapovinnostidruhouzmluvnoustranou.

II. Ako neprimerane vysokú nemožno posúdiť zmluvnú pokutu dohodnutú vo forme určitej sadzby za
určené časové obdobie, ktorej celková výška je dôsledkom dlhodobého porušovania zabezpečenej
povinnosti dlžníkom a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú sadzbu zmluvnej pokuty za
určené časové obdobie. III. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie jejediným kritériom, pre ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu
znížiť.“ (...) „Za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 % z
dlžnej čiastky za každý deň omeškania (2Cdo, 2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67 %

z dlžnej sumy za každý deň omeškania (33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23 % denne
(33Odo/1779/2006). 20.2. Záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty bol vyslovený v prípadoch,
keď zmluvná pokuta bola vo výške 100.000,- Sk k hodnote zabezpečovanej povinnosti 3.000,- Sk
(3Cdo/130/2006), resp. zmluvná pokuta vo výške 13 % denne z dlžnej sumy 1ObdoV/93/2004).“

K vzájomnej žalobe žalovaného

30. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného, žalovaný sa domáha určenia, že je oprávneným držiteľom
sporného pozemku. Svoj návrh odôvodňuje historickým postavením svojho právneho predchodcu, keď
spornépozemkymalibyťsúčasťouprivatizačnéhoprojektu,avšakneboli.Žalobcajeneprávomzapísaný
ako správca sporných nehnuteľností. Žalobca uvedené rozporuje, je názoru že obdobná problematika

už bola predmetnom súdneho skúmania, súčasne aj hospodárska zmluva o prevode správy národného
majetku číslo 19.090/1977-4/1 zo dňa 31.12.1977, pričom bolo jasne rozhodnuté o jej ne/platnosti s tým,
že z tejto zmluvy jasne vyplýva, že predmetom prevodu správy bol len sklad tovaru pod inventárnym
číslom801.Súdytedazamietliobdobnúžalobužalovanéhoourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti
evidovanej na parc. číslo KN C číslo XXXX/X – XX, a aj keď sa toto rozhodnutie netýkalo aj spornej

parcely, ide o skutkovo obdobný prípad, keďže ide o parcelu vyčlenenú z pôvodných pozemkov XXXX
C. XXXX/X, ktoré boli zapísané v železničnej knihe. Navyše žalobca je názoru, že žalovaný nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení správy predmetnej parcely.

31. V prvom rade sa súd zaoberal naliehavým právnym záujmom, keďže žalovaný sa domáha určovacej

žaloby podľa § 137 písmeno c/ C.s.p., kde je základnou úlohou žalobcu (v tomto prípade
žalovaného) preukázať naliehavý právny záujem, keďže tento nevyplýva z osobitného zákona. Právny
záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí
byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba
je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný
v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu
alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj

naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
vecivedúceksporumedziúčastníkmiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonie
je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie)
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.12.2012 pod spisovou značkou 5 Cdo

31/2011). Žalovaný sa domáha určenia, že je správcom spornej nehnuteľnosti, ktorá nebola predmetom
privatizačného projektu aj keď mala byť, pričom právo k nej mal nadobudnúť subjekt SAD a.s. Poprad.
Žalovaný absolútne žiadnym spôsobom nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby,
keď v žiadnom z jeho vyjadrení sa k tomuto nevyjadril, aj keď to bolo jeho povinnosťou. Podľa komentára
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,

a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 539-557 s. k § 137 písmeno c/
C.s.p.: „Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu
alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.

Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.
Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade)
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právnyzáujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“ – pozri komentár
v bode V. 5). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca
je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie

týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny
záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného
nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme (či je
alebo nie je daný) je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby,
nie je dôvodom na zastavenie konania či na odmietnutie žaloby. Uvedenú interpretáciu si osvojila právna

prax.“ Súd je teda názoru, že žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal naliehavý právny
záujem na takomto podaní vzájomnej žaloby. Okrem toho žalovaný nepreukázal naliehavý právny
záujem na podanej vzájomnej žalobe a že jeho právo je neisté, pretože stav neistoty tu nie je daný. Sám
žalovaný uzatváral so žalobcom aj nájomnú zmluvu, okrem toho má súd vedomosť, že na Okresnom
súde Poprad si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúci
z obdobného nároku, ako v tomto prípade, t.j. neplatnosti správcovstva žalobcu na nehnuteľnostiach

vo vlastníctve Slovenskej republiky titulom plnení vyplývajúcich z nájomných zmlúv, v ktorom nebol
úspešný. Súd je názoru, že neexistuje stav právnej neistoty a žalovaný nie je v ohrození právneho
postavenia. V danom prípade by malo ísť zo strany žalovaného o záujem právny a
nie ekonomický, a teda nemôže mať jeho postavenie ekonomický základ, keďže ako uviedol žalovaný
vo vzájomnej žalobe, je názoru že žalobca sa na ňom bezdôvodne obohacuje. Vzhľadom k tomu, že

žalovaný nepreukázal naliehavý právny záujem a žalobca je aktívne legitimovaný na podanie takejto
žaloby na plnenie, súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Určovací rozsudok pre žalovaného by
bol užitočný len z ekonomického hľadiska, a teda naliehavý právny záujem v danom prípade
nie je daný.

32. Okrem vyššie uvedeného má súd za spornú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní
o vzájomnej žalobe. Z výpisu LV spornej nehnuteľnosti vyplýva, že jej vlastníkom je Slovenská
republika, pričom správcom nehnuteľností je žalobca. V takomto prípade je súd názoru, že pasívne
vecne legitimovaným subjektom v konaní o určovacej žalobe, kde sa žalovaný domáha určenia,
že je oprávneným držiteľom spornej nehnuteľnosti by mala byť Slovenská republika ako vlastník

nehnuteľnosti, nie správca tejto nehnuteľnosti, pričom vlastník nehnuteľnosti by ani nemal reálnu
vedomosť o tom, že sa vedie takého súdne konanie.
K nevykonaným dôkazom navrhnutým žalovaným
33. Podľa § 153 odsek 1 C.s.p., strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

34. Podľa § 153 odsek 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

35. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie pripojením spisov
21C/84/2011, kde ide o spis Okresného súdu Poprad, pričom v tomto konaní nebolo rozhodované
o správe žalobcu k spornej nehnuteľnosti. Taktiež navrhol pripojiť spis Okresného súdu Poprad

pod spisovou značkou 18Cb/204/2013, pričom tento spis obsahuje dôkaz o železničnej knihe,
ktorý nebol prílohou tohto konania. Táto železničná kniha by mala byť dôležitá pre rozhodnutie
súdu o vzájomnej žalobe. Žalobca navrhol navrhované dokazovanie zamietnuť s odôvodnením, že
o správe železníc k spornej nehnuteľnosti sa viedlo konanie na Okresnom súde Poprad pod spisovou
značkou 18Cb/230/2010, ktoré predložili do konania a rovnako predložili aj rozhodnutie odvolacieho

súdu Krajského súdu v Prešove pod spisovou značkou 3Cob/26/2022, kde si uplatňovali náhradu
bezdôvodného obohatenia za užívanie sporných nehnuteľností. Podľa komentára Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, 623 - 628 s. k § 153 C.s.p.: „Strana sporu má procesnú
povinnosťpredložiťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Ideošpecifikáciu

všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia
povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť
sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne však aj iné právne následky. Napr. omeškanie
s predložením prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže spôsobiť vznikzavinených trov konania (§ 256 ods. 2) a povinnosť ich náhrady, prípadne môže byť dôvodom na
nepriznanie náhrady trov konania (§ 257).“ (...) „Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že
predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.“ Uvedený

návrh žalovaného sa súdu javí v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a koncentrácie konania,
keďže by jeho vykonaním došlo k odročeniu pojednávania. Okrem toho žalovaný bol poučený o čase,
dokedy má navrhovať dôkazy na vykonanie s tým, že po uplynutí tejto lehoty na tieto návrhy súd nemusí
prihliadať. Žalovaný preto mohol navrhnúť uvedené doplnenie skôr, nie až na nariadenom pojednávaní.
Navyše, žalovaný v rámci podanej vzájomnej žaloby nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej

žalobe ani otázku pasívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k vzájomnej žalobe, preto sa predmetný
návrh súdu javil ako neúčelný, čoho dôsledkom ho zamietol.
36. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a
to bez potreby osobitného upozornenia.

37. Podľa § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.

38. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

39.Podľa§1odsek1nariadeniavládySRčíslo21/2013Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

40. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania voči žalovanému v zákonnej výške podľa splatností
jednotlivých vystavených faktúr, a to (po rozšírení žaloby) vo výške od 11,50% do 13,50% ročne,
z vystavených faktúr číslo 2750024300 vo výške 246,28 Eur splatnej dňa 25.01.2023, číslo 2750024814
vo výške 277,81 Eur splatnej dňa 27.04.2023, číslo 2750024813 vo výške 31,54 Eur splatnej dňa

27.04.2023, číslo 2750025552 vo výške 277,81 Eur splatnej dňa 01.08.2023, číslo 2750025703 vo výške
277,81 Eur splatnej dňa 26.10.2023, číslo 2750026169 vo výške 277,71 Eur splatnej dňa 29.01.2024,
číslo 2750026953 vo výške 306,97 Eur splatnej dňa 18.04.2024, číslo 2750027233 vo výške 306,97
Eur splatnej dňa 23.07.2024 a číslo 2750026952 vo výške 29,16 Eur splatnej dňa 18.04.2024, odo dňa
nasledujúceho po ich splatnosti do zaplatenia. Uplatnený úrok z omeškania žalovaný nerozporoval, súd

vzhľadom na celkový úspech žalobcu priznal žalobcovi nárok na uvedené príslušenstvo pohľadávky, na
ktoré žalobcovi vznikol zákonný nárok, preto žalobe vyhovel aj v tejto časti a žalobcovi priznal nárok
na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške od 11,50% ročne do 13,50% ročne odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia.

41. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

42. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 C.s.p. Žalobca mal vo veci plný úspech jednak v konaní o ním podanej žalobe, ale súčasne aj
vo vzťahu k vzájomnej žalobe podanej žalovaným, preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu účelne
vynaložených trov na uplatnenie svojho práva ako aj bránenie vo vzťahu k podanej vzájomnej žalobetitulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle §
262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

45. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému vo výroku I. týmto rozsudkom určil v súlade
s § 232 odsek 3 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.